Zhrnutie výsledkov verejných konzultácií Európskej komisie o viacjazyčnosti, ktoré sa uskutočnili od 14. septembra do 15. novembra 2007
Zhrnutie Súvislosti Väčšia mobilita v rámci Európskej únie, migračné toky z tretích krajín a globalizácia – to všetko spôsobilo, že občania a spoločnosti sa vo svojom každodennom živote stretávajú so stále väčším počtom jazykov. Európska komisia sa v súlade so základnými princípmi Európskej únie zaviazala podporovať jazykové vzdelávanie a jazykovú rozmanitosť. V období od 14. septembra do 15. novembra 2007 Komisia uskutočnila verejné konzultácie s cieľom zistiť názory občanov a ich očakávania vo vzťahu k jazykovej politike. Zistenia z tohto prieskumu, ktorý je súčasťou rozsiahleho procesu konzultácií, poslúžia ako východisko pre nové oznámenie Komisie, ktoré má byť zverejnené koncom roku 2008. V tomto dokumente sa bude riešiť otázka miesta a úlohy jazykov v Európe, ktorá hovorí čoraz väčším počtom jazykov. Metodika Dotazník sa týkal šiestich rôznych oblastí, ktoré všetky úzko súvisia so spôsobom a rozsahom využívania a podpory jazykov v EÚ, od možností vzdelávania, cez sociálne, kultúrne a ekonomické hľadiská, až po fungovanie inštitúcií EÚ. Na šestnásť otázok prieskumu bolo treba odpovedať buď vlastnými slovami alebo výberom zo súboru ponúknutých odpovedí. Pri niektorých otázkach bolo možné odpovedať oboma spôsobmi. V tomto dokumente sú uvedené hlavné zistenia z konzultácií. Kým na základe odpovedí na všetky zatvorené otázky bolo možné zostaviť štatistiku, odpovede na otvorené otázky boli podrobne analyzované a zoskupené podľa opakujúcich sa tém, aby bolo možné sledovať trendy a súvislosti. Aj zo samostatných odpovedí respondentov vyplynuli dôvody, pre ktoré si respondenti jednotlivé možnosti zvolili. Účasť Konzultácií sa mohli zúčastniť všetky zainteresované strany z EÚ aj mimo nej. Prijatých bolo 2 419 úplne vyplnených dotazníkov vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Informácie o prieskume boli rozširované vo forme oznámení na rôznych stránkach portálu Europa, zmienok v tlači a verejných prejavoch a aj priamym zaslaním veľkému počtu osôb, organizácií a sietí, ktoré v minulosti prejavili záujem o európske politiky. Keďže informácie o tom, ako sa účastníci prieskumu dozvedeli o konzultáciách, sa nezbierali, je ťažké odhadnúť podiel respondentov, ktorí boli buď náhodnými návštevníkmi portálu Europa alebo čitateľmi európskej tlače, a ich pomer k tým účastníkom, ktorí boli oslovení priamo. Je však potrebné mať na pamäti, že príspevky ku konzultáciám prišli od osôb a organizácií, ktoré sa zaujímajú o európsku politiku všeobecne a konkrétne o miesto a úlohu jazykov v EÚ. Preto by sa napriek pomerne vysokému počtu účastníkov nemali výsledky týchto konzultácií považovať za výsledky prieskumu verejnej mienky, ale skôr za názory občanov, ktorí sa rozhodli vstúpiť do dialógu s Európskou komisiou o tom, ako by mala Európska únia v budúcnosti vyzerať.
1
Mimoriadne vysoká miera návrtatnosti dotazníkov Počet 2 419 úplne vyplnených dotazníkov prijatých v rámci prieskumu o viacjazyčnosti predstavuje mimoriadnu mieru účasti na verejných konzultáciách o európskych politikách, ktorá sa v priemere pohybuje vo výške 200 až 500 odpovedí. Ďalšou zvláštnosťou účasti je, že počet jednotlivých respondentov prevláda nad počtom ľudí, ktorí odpovede zaslali v mene svojich organizácií. V širokej škále štátov, z ktorých respondenti pochádzajú, nechýba ani jeden členský štát EÚ, EZVO či kandidátska krajina, značný počet odpovedí však prišiel aj z iných svetadielov. Do konzultácií sa bolo možné zapojiť v 22 úradných jazykoch EÚ, účastníci však spolu zastupovali 57 materinských jazykov vrátane veľkého počtu regionálnych alebo menšinových jazykov, ako aj jazykov, ktorými sa hovorí v krajinách mimo EÚ. Z tejto vysokej miery účasti, ktorá pokrýva takú rozsiahlu zemepisnú oblasť a ku ktorej prispeli najmä jednotlivci, jednoznačne vyplýva, že spôsob, akým sa jazyky v Európe vyučujú a používajú a akým sa k nim pristupuje, je otázkou, ktorá ľuďom mimoriadne leží na srdci. Značný podiel respondentov, ktorých materinským jazykom nie je ani jeden z úradných jazykov EÚ, je dôkazom skutočnosti, že viacjazyčnosť je v dnešnej Európe realitou, ktorej komplexnosť ďaleko prekračuje rámec 23 pracovných jazykov. Predstavuje kontext, ktorý si vyžaduje odpovede na iných úrovniach, než je len tá funkčná, a ktorý zahŕňa oveľa širšiu škálu jazykov, ako sú tie, ktoré majú status úradného jazyka. Krátke zhrnutie: aký je názor účastníkov konzultácií na jazyky? • Viac ako 96 % respondentov súhlasilo, že jazyková rozmanitosť EÚ si vyžaduje osobitnú pozornosť zo strany európskych politikov a že jazykové zručnosti sú dôležité pre ich každodenný a aj pracovný život. • Podľa respondentov sú najdôležitejšími predpokladmi úspešného jazykového vzdelávania skorý začiatok a priama skúsenosť v krajine cieľového jazyka. • Väčšina ľudí si myslí, že jazyková rozmanitosť EÚ je hodnotou, ktorú je potrebné chrániť, a praje si, aby bola zasadená do kontextu, ktorý prekračuje hospodárske a funkčné hľadiská a rešpektuje identitu a kultúru, ktoré jednotlivé jazyky predstavujú. • Obhajcovia regionálnych a menšinových jazykov sú toho názoru, že v súvislosti s týmito jazykmi by bolo možné urobiť viac, najmä v oblasti vzdelávania a verejných služieb, a boli by radi, keby EÚ tieto jazyky väčšmi chránila. • Väčšina respondentov by uvítala, keby médiá presadzovali model interkultúrnej spoločnosti, ktorá si cení jazykovú a kultúrnu identitu a zameriava sa na toleranciu a nie konfrontáciu. • Veľká väčšina respondentov sa domnieva, že v zahraničí je jednoduchšie podnikať, ak má človek znalosť miestneho jazyka a že spoločnosti majú preto záujem investovať do rozvoja jazykových zručností svojich zamestnancov. • Väčšina respondentov si myslí, že migranti by si mali zachovať svoj materinský jazyk a považovať svoju jazykovú a kultúrnu identitu za nevyhnutný základ pre začlenenie sa do jazykového a kultúrneho spoločenstva, ktoré sa líši od ich vlastného. • Podľa väčšiny ľudí sú náklady spojené s prácou v 23 úradných jazykoch oprávnené alebo by sa mali dokonca zvýšiť.
2