Docstoc

kanada-automobilovy_priemysel-gazi

Document Sample
kanada-automobilovy_priemysel-gazi Powered By Docstoc
					            Univerzita Komenského v Bratislave
                   Prírodovedecká fakulta
 Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny
      Regionálna geografia sveta: vybrané problémy 2




          Automobilový priemysel
(dopad celosvetovej ekonomickej krízy)




                                                           Lukáš Gaţi
                                                           1.mgr. RG
                                                           2010/2011
Ukazovatele (priemyslu)
Hoci obyvateľstvo Kanady tvorí len 1% obyvateľstva celého sveta, celkovým objemom
priemyselnej výroby je medzi vyspelými krajinami na 7. mieste za USA, Japonskom, SRN,
Veľkou Britániou, Talianskom a Francúzskom. Jeho najmodernejšie odvetvia sú tesne
prepojené s hospodárstvom USA. Priemysel je nerovnomerne rozloţený, najväčšia
koncentrácia je na juhu, na 3% rozlohy je 70% celého priemyslu. Ten sa výrazne sústreďuje
do provincií Ontário a juţných častí provincií Alberty a Britskej Kolumbie Ontario - je tu
zastúpených najviac odvetví - ťaţobný priemysel, kovopriemysel, chémia, textil, spracovanie
dreva, energetický a strojárenský priemysel. Najdôleţitejšie odvetvie priemyslu je práve
strojárstvo a najdôleţitejším odvetvím strojárstva je automobilový priemysel. Centrá jeho
výroby sú v Toronte, Montreále a Windsore. Výroba osobných áut je takmer úplne v rukách
najväčších automobilových podnikov USA. Viac ako 4/5 kapitálových investícií v Kanade
patrí americkým monopolom : General Motors, Ford, Chrysler. Tieto tri najdôleţitejšie
automobilky sa označujú ako Veľká trojka a pre hospodárstvo krajiny ma nevyčíslitelný
význam.
Kanada je krajinou s vysoko rozvinutým priemyslom a poľnohospodárstvom. Môţeme ju
charakterizovať ako krajinu nachádzajúcu sa na vysokom stupni ekonomického rozvoja. Pred
krízou bola priemyselná výroba taká veľká, ţe svojím rozsahom v prepočítaní na jedného
obyvateľa stála vo svete hneď na druhej priečke za USA. Kanada sa podiela s 3,8% na
svetovom hospodárstve. Hlavným strediskom automobilového priemyslu je mesto Windsor,
nachádzajúci sa na hraniciach štátov USA a Kanada - prepojený je riečnym tunelom a
mostom s centrom automobilového priemyslu - mestom Detroit. Ďalšie významné odvetvia sú
stavba lodí a lietadiel - Montreal, Toronto; výroba poľnohospodárskych strojov, elektrických
zariadení a prístrojov; Toronto - celé zázemie okolo Toronta je hospodársky veľmi výdatné
(ťaţobný priemysel, poľnohospodárstvo a hospodárske stroje); Vancouver - koncentruje sa tu
hlavne priemysel na suroviny; elektrotechnický priemysel má svoje závody vo Winnipegu a
Edmontone; a najdôleţitejšie centrum tzv. Zlatej podkovy - mestá Kitchener, Windsor,
Hamilton, Toronto, London, Oshava - tvoria najväčšie hospodárske centrum a najväčšie
zisky Kanady - priemyselné jadro Kanady.
Ontário

Meno provincie "Ontário" je irokézskeho pôvodu a znamená "nádherne jezero" (myslene tým
Ontarijske jezero). Hlavným mestom provincie je Toronto (cca 2,5 milionu obyvatelov), ale
na území Ontária se nachádza taktieţ hlavné mesto Kanady - Ottawa. K 1. júlu 2005 mala
provincia 12 541 419 obyvatelov, čo predstavuje 37,9 % kanadskej populácie. Ontário má
rozlohu 1 076 395 štvorcových kilometrov. Ontário je na severe ohraničené Hudsonovým
zálivom a Jamesovým zálivom, na východe provinciou Quebec, na západe provinciou
Manitoba a na juhu americkými štátmi Minnesota, Michigan, Ohio, Pensylvánia a New York.
Dlhá hranica Ontária so spojenými štátmi je tvorená takmer bezvýhradne jezerami a riekami.
Teda aj hraničné priechody do USA sú často tvorené početnými mostami.

Z hospodárskeho hľadiska je Ontário nielen ekonomickým gigantom Kanady, ale aj celej
Severnej Ameriky. Ročný hrubý domáci produkt tejto provincie je vetší neţ RHDP niektorých
vyspelých krajin západnej Európy, ako napríklad Švédska alebo Belgicka. HDP Ontária má
najväčší podiel na celkovom ročnom hrubom domácom produkte Kanady a to cez 40%. Rast
ekonómie Ontária je momentálne vetší neţ ekonomický rast Nemecka či Japonska. Aj napriek
tomu, ţe vetšina obyvateľov (cez 70%) pracuje v sluţbách, najdôleţitejší pre Ontário je
strojárenský priemysel, a to predevšetkým v oblasti motorových vozidel. Vedúce svetové
špičky v tomto obore ako napríklad General Motors, Ford, Daimler-Chrysler, Toyota alebo
Honda tu majú svoje závody. Samozrejme aj závody na výrobu autosúčiastok, ktorými
zásobuje automobilové závody, sú tu tieţ silno zastúpené. Ontário je provincia známa taktieţ
kvôli svojej výrobe ţeleza, ocele, strojov, elektrospotrebičov, potravín atď.

Všetky závody a továrne sa nachádzaju v zóne tzv. "zlatej podkovy" - od pobreţia jazera
Ontário aţ k mestu Hamilton. Centrá informačných technológií sú zastúpené vo všetkých
väčších mestách, ale najviac v tzv. "zlatom trojuholníku" (Cambridge - Waterloo - Guelph) a
v Ottawe. Hlavné mesto provincie, Toronto, je vo vedúcom postavení finančných a
bankérskych sluţieb. V minulosti boli dôleţitými zdrojmi elektrickej energie v Ontáriu
hydroelektrárne, pričom najviac z ních je na Niagarských vodopádoch a rieke sv. Vavrinca.
Ontário odtial získavalo energiu pred a za Druhej svetovej vojny, ale po ďalšom čase uţ
vodné elektrárne prestali stačiť. Dnes zásobuje provinciu z 23%, spolu so zemným plynom.
Zemný plyn, jeho loţiská sa nachádzaju na veľa miestach provincie, je dnes 3. nejdôleţitějším
obnovitelným zdrojom energie v provincii.

Kedţe Ontário neni provincia bohatá na prírodné zdroje energie, videla svoju lepšiu
budúcnosť v jadrových elektrárniach (tie dnes zásobujú provinciu z 41% celkovej výroby
energie). Ich počet je v súčasnej dobe okolo päť a nejsilnejšia z nich, Darlington Nuclear
Generating Station (postavená v roku 1989) má výkon 935 MW. Provincia kvôli nátlaku
obyvateľov a EKO - aktivistov chce postupne, cca do 20 rokov, ich počet zníţiť.
Lokalizačné prvky

    Energia

Energetický priemysel je základ pre ostatné odvetvia hospodárstva. Kanada vyuţíva najmä
svoj hydroenergetický potenciál (73% ), ktorým zásobuje nielen mestá, ale aj závody
priemyslu. Má veľa hydroelektrární, ktoré majú výkon nad 5.000 MW. Medzi najväčšie
hydroelektrárne - Tumbuská elektráreň (20.000 MW plánovaný výkon, ale skutočný sa
neuvádza, Gary elektráreň vo Venezuele (nad 10.000 MW) , Paripa v Brazílii. Kanada má aj 5
atómových elektrární Pickering pri Toronte, Douglaspoint , Brasstation, Quebec – Genfield,
Ralktorn - Ontario - tvoria zvyšok energetického priemyslu. Sú riadené spoločnosťou Hydron,
ktorá má sídlo v Toronte. Tieto majú byť do najbliţších 20 rokov postupne odstavené a
nahradené elektrárnami na obnovitelné zdroje.

    Voda

Voda je jedným z najdôleţitejsích prvkov, nie len z hľadiska energie, ale aj dopravy. Značná
časť priemyslu je sústredená v okolí Veľkých jazier, ktoré sú vzájomne prepojené rôznými
kanálmi. Najdôleţitejším z nich je Welland kanál, ktorý spája tieto jazerá s dôleţitou riekou
Sv. Vavrinca a Atlantickým oceánom. Táto sústava vytvára kostru vodnej dopravy.

    Pracovná sila

Región Ontário má dostatok pracovných síl, či uţ z okolitých metropol, alebo miest USA, či
migrantov. Potenciálny zamestnanci disponujú relatívne dobrým vzdelaním, čo zabezpečuje
najmä sieť špecializovaných škôl, ktoré sú platené automobilkami a pripravujú pracujúcich na
pracú v závodoch.

    Aglomerácia

Aglomerácia priemyselnej výroby je taktieţ vhodne situované, či uţ vzhľadom na ostatné
priemyselné závody, ktorých výroba je navzájom prepojená, ale taktieţ k dopravnej sieti
a ostatnej infraštruktúre.

    Miesto odbytu

Pre miesto odbytu je dôleţitá najmä blízkosť USA a Mexika ako členov zoskupenia NAFTA.
Takisto sú produkty exportované do EÚ, Janponska a významný je samozrejme aj ich domáci
predaj.

    Veda a výskum - tzv. "zlatý trojuholník" (Cambridge - Waterloo - Guelph) a v
     Ottawe

Tento prvok je viac menej otázny. Veda a výskum je veľmi dôleţitý pre udrţanie kroku so
svetovou konkurenciou. Ale kedţe je výroba veľmi silno integrovaná na USA, tá im
zabraňuje vo vlastnom výskume a adaptácii inovácii na vlastný trh. Tí su tak nútený aplikovať
americké prvky, ktoré celkom nesedia na filozofiu a vývin kanadskej spoločnosti a ich
potrebám. Preto sa na ich trhu dobre darí zahraničným, najmä ázijským automobilkám,
ktorých smerovanie má predsa iný smer ako smerovanie automobiliek juţných susedov.
    Doprava

Cestná doprava

Dialnica 401 (Highway 401), (dlhá 817.9 km) vedie na východ-severovýchod od mesta
Windsor aţ k hraniciam provincie Quebec. Je jednou z nejzataţenejších dialnic na svete.
Dialnica série 400 (400-Series Highways) tvorí primárnu dopravnú sieť na juhu provincie a
prepojuje Kanadu k početným hraničným priechodom s USA. Najzataţenejším úsekom je
trasa Detroit-Windsor Tunnel a Velvyslanecký most (Ambassador Bridge) - (vedúci cez
dialnicu 401) a Modrý vodný most (Blue Water Bridge) (vedúci cez dialnicu 402). Primárna
dialnica pozdĺţ juţnej trasy je dialnica 401 a Dialnica hrdinov, najzataţenejší dialničný úsek v
Severnej Amerike a kostra Ontárijskej cestnej siete, turistiky a ekonomiky. Primárnymi
dialnicami pozdĺţ severnej trasy sú dialnice 417 a dialnice 17 a 11; všetky patria k tzv.
Transkanadskej dialnici. Dialnica 400 a 69 spojuje Toronto so severným Ontáriom. Zbytok
provincie je prepojený ďalšími provinciálnymi dialnicami a krajskými cestami.

Vodná doprava

Hustá vodná dopravná sieť v celej provincii je spôsobená veľkým počtom jazier, ktoré
navzájom spojuje kanál Welland a rieka sv. Vavrinca s Atlantyckým oceánom. Vodná
dopravná sieť okolo rieky sv. Vavrinca je pouţívaná prevaţne k preprave nákladov, čiastočne
aj ţeleznej rudy a obilia. V minulosti bola táto oblasť hodne pouţívaná ako osobná dopravná
cesta, ale koncom polovice minulého storočia toto cestovanie bolo zredukované na prepravné
sluţby a vyhliadkové jazdy kríţnikov.

Ţelezničná doprava

Ţelezničnú dopravu riadi medziregionálna osobná vlaková sluţba v Quebeck City – Windsor
Corridor a "The Canadian", transkontinentálna ţelezničná sluţba; trasa vedie z Toronta do
Vancouveru. "The Lake Superior", oblastná ţelezničná sluţba, má zas na starost trasu od
Sudbury do White River. Ţelezniční dopravcovia Amtrak spojuje Ontario s klúčovými
mestami amerického štátu New York, zahrňujúcí Buffalo, Albany a New York City. Severnej
časti provincie poskytuje ţelezničné sluţby ďaleko na sever, aţ do mesta Moosonee leţiacej
blízko James Bay, a spojuje ho tak s juhom.

Nákladná ţelezničná doprava je ovládana zakladajúcimi spoločnostiami, ako sú Kanadské
národné ţeleznice a CP ţelezničné spoločnosti, ktoré počas 90. rokov rozpredali mnoho
krátkych ţelezničných linek z ich obrovskej siete súkromným spoločnostiam, ktoré pôsobia
predovšetkým na juhu.

Krajská osobná ţelezničná doprava je obmedzená na provinciálne GO Tranzit, ktorá funguje
vo vlakovej/autobusovej dopravnej siete v oblasti Zlatej podkovy (Golden Horseshoe region)
so svojím strediskom v Toronte. Torontská dopravná komisia (Toronto Transit Commission)
spravuje jediné provinčné metro a celý električkový systém, ktorý je jednym z
najzaťaţenejších v Severnej Amerike. Mimo Toronta, O-Train Light, ţelezničná linka v
Ottawe, sa zaoberá expanziou linky a návrhov pre prídavné vedenie.

Letecká doprava
Toronto Pearson International Airport je národným najzaťaţenejším a svetovo 29.
najzaťaţenejším letiskom, ktorým ročne preletí cez 30 milionov pasaţierov.

Ďalšími dôleţitými letiskami sú: v Ottawe - Ottawa Macdonald - Cartier International Airport
a v Hamiltone - John C. Munro Hamilton International Airport, ktoré je dôleţitým leteckým
kurierom a nákladným leteckým centrom.

Toronto (Pearson) a Ottawa (Macdonald-Cartier) sú dvomi z troch bodov v kanadskom
súbore najzaťaţenejších leteckých trás. (tretím bodom je Montreal so svojím letiskom Pierre
Elliott Trudeau International Airport).

Vetšina miest v Ontáriu má svoje krajské letisko, kde vetšina z nich má naplánované osobné
lety z Air Canada Jazz alebo inými menšími aerolíniami a spoločnostiami. Lety z týchto
vetších miest, ako sú Thunder Bay, Sault Ste. Marie, Sudbury, North Bay, Timmins, Windsor,
London alebo Kingston, potom vyusťujú priamo do Torontského letiska Pearson. Spoločnosť
Bearskin Airlines naopak spravuje oblasť severne od západovýchodnej cesty a tak spojuje
mestá ako Ottawa, North Bay, Sudbury, Sault Ste. Marie a Thunder Bay priamo a nevyţaduje
akékolvek spojenie s letiskom Pearson. Izolované mestá na severe sú maximálne odkázané na
leteckú dopravu - jednak kvôli cestovaniu, doprave materialu, potravín a dokonca aj lekárskej
starostlivosti (MEDIVAC), kedţe tak ďaleko na sever nevedú ţiadne cesty ani ţelezničné
trate.

Najvýznamnejšie automobilky

Kanadský automobilový priemysel je opäť na vzostupe. To je zrejme nejdôleţitejšia správa
prvých dní detroitského autosalónu. Velkolepá automobilová show si ţiada nové modely a
trendy. Moţno ešte významnejší je však optimizmus, ktorý ovládol najväčších amerických
výrobcou automobilov potom, čo im minulý rok po taţkom útlme, bankrotoch a
reštruktualizácich opäť začala rást predajnosť.

General Motors (GM) a Ford zaznamenali hneď na začiatku autosalónu príjemné vítazstvo.
Elektromobil Chevrolet Volt (patrí pod GM) bol vyhlásený severoamerickým automobilom
roku a „esúvéčko“ Ford Explorer pre zmenu „truckem“ roka.

Ford Motor behom následujúcich dvoch rokov príjme viac ako sedem tisíc nových
zamestnancov, pretoţe zahajuje výrobu niektorých nových vozidiel. V Detroitu firma
predstavila tri nové automobily s elektrickým či hybridným pohonom vrátane elektrickej
verzie modelu Focus.

Chrysler, tretí z detroitskej velkej „trojky“, dokonca minulý rok ani neusporiadal tlačovú
konferenciu, pretoţe nebolo o čom referovať. Tento rok predstavil úplne novú verziu
populárneho sedanu Chrysler 300 – investíciu za miliardu dolárov – a ďalšie nové modely.
„Je čas na návrat,“ povedal novinárom Olivier Francois, šéf Chrysler Brand.

Tieto automobilky klesli na pomyselné dno v roku 2009, keď neustáli súboj s azijskými
konkurentmi a mali najniţšiu predajnosť od recesie v rocu 1983. GM a Chrysleru musela
pomôcť americká a kanadská vláda a obe automobilky sa dokonca na určitú dobu ocitli pod
bankrotovou ochranou pred veritelmi. Minulý rok však nastal obrat a drasticky „pochudnutá“
trojka sa začala opäť zmáhať.
Spoločnosť General Motors minulý rok v troch štvrtinách zarobila peť miliárd dolárov a v
novembri sa vrátila na burzu. Chrysler zvýšil v roku 2010 podiel na trhu takmer na desať
percent a očakává, ţe bude za predoslý rok v provoznom zisku. Ford, ktorý jediný preţil krizu
bez štátnej pomoci, sa znovu stal dvojkou na trhu.

Podľa prognóz by trom najväčším americkým automobilkám mala rasť predajnosť jak v USA,
tak v ostatnom svete, najmä v Číne a Kanade. Dobrou správou je, ţe svetová jednička Toyota
zápasí so sériou závad na svojích modeloch a hromadným sťahovaním vozov k oprave, čím
prichádza o dobrú povesť. Konkurencia v automobilovom priemysle je však neľútostná.

Ford Motor Company

Ford Motor Company je americká nadnárodná korporácia, ktorá vyrába automobily. Tento
výrobca automobilov bol zaloţený Henry Fordem v Deabornu, na predmesti Detroitu, v štáte
Michigan, v Spojených štátoch, 16. júna 1903. Od začiatku 20. storočia bol Ford spoločne s
firmami General Motors a Chrysler členom Detroitskej „Velkej trojky“ výrobcov
automobilov spoločnosti, ktoré dominovali americkému a kanadskému automobilovému trhu.
Jeho závody sídlia v v Oakville a St. Thomas. Ford zaviedol ako prvý na svete metódu
masovej výroby vozidiel a hromadného manaţmentu priemyselnej pracovnej sily. Ford ďalej
patrí medzi prvé automobilky, ktoré ponúkajú hybridné a elektrické automobily, vozy s
motormi, ktoré sú pohánané palivom E85 – bioetanolom a inými alternatívnymi palivami ako
LPG a CNG.


Chrysler

Chrysler LLC je americký výrobca automobilov. Od roku 1998 do 2007 bol Chrysler a jeho
dcérska spoločnosť súčasťou nemeckej DaimlerChrysler. 14. Apríla 2007 DaimlerChrysler
AG oznámila predaj 80.1% z Chrysler Group americkej firme Cerberus Capital Management,
L.P., hoci si Daimler ponechal 19.9%. Potom získala firma súčasné meno. 6. Júna 2009 bolo
oznámené spojenie Chrysleru s talianskou značkou Fiat. Sídli v meste Windsor a Bramalea.


General Motors

General Motors tieţ známy pod skratkou GM je medzinárodna korporácia s hlavným sídlom v
Spojených štátoch Amerických, ktorá patrí medzi najväčších výrobcou automobilov na svete.
V Kanade má závody v Oshawa a Ingersol. GM vyrába osobné a nákladné automobily v 35
štátoch sveta a zastrešuje značky ako Buick, Cadillac, Chevrolet, GM Daewoo, GMC,
Holden, Hummer ,Oldsmobile, Opel, Pontiac, Saturn a Vauxhall. Firma bola zaloţená v roku
1908 a postupne sa stala najväčšou automobilkou na svete. 1. júna firma General Motors
poţiadala o ochranu pred veritelmi. Šlo o vôbec najväčší bankrot automobilky v dejinách.
Spoločnosť sa plánuje zamerať na 4 hlavné značky: Chevrolet, Buick, GMC a Cadillac.
Podiel v Saabe predal automobilke Spyker a značky Hummer, Pontiac a Saturn boli podobne
ako značka Oldsmobile presunuté do kludovej fázy s moţnosťou ich predpokladatelného
neskoršieho obnovenia. Firma se po reštrukturalizácii, pri ktorej zavrela 14 zo svojich 47
továrni a zníţila celkový dlh z 46 na 8 miliard USD, vrátila 18. novembra 2010 na akciové
trhy.
Predaj GM (2008)
(v tisícoch)

         Štát Predaných vozidiel   Trţný podiel (%)

1        USA          2,981         22.1%
2        Čína         1,095         12.0%
3        Brazília       549         19.5%
4        Velká Británia 384         15.4%
5        Kanada         359         21.4%
6        Rusko          338         11.1%
7        Nemecko        300          8.8%
8        Mexiko         212         19.8%
9        Austrália      133         13.1%
10       Juţná Korea 117              9.7%
11       Francúzsko     114           4.4%
12       Španielsko     107           7.8%
13       Argentína       95         15.5%
14       Venezuela       91         33.3%
15       Kolumbia        80         36.3%
16       India           66           3.3%


Honda

Honda Motor Company, Ltd. je japonský výrobca osobných automobilov, nákladných
automobilov a motocyklov. Honda je najväčším výrobcom motocyklov na svete a je tieţ
najväčším výrobcom samostatných motorov podľa objemu produkcie. V roku 2008 bola
Honda 5. najväčšia automobilka na svete podľa celkového objemu produkcie. Sídli v meste
Alliston.


Toyota

Toyota je japonská automobilka, zaloţená v roku 1933. Je to druhý najväčší výrobca
automobilov na svete. Je to zároveň ôsma najväčšia spoločnosť sveta. Firma sídli v meste
Cambridge a Woodstock.

Ďalej v regióne Ontário sídlia spoločnosti ako Navistar (výroba autobusov, kamiónov,
vojenských automobilov), Nova Bus (autobusy), Intermeccanica (súkromná automobilka) a
Armet Armored Vehicles ( zaoberajú sa pancierovaním osobných automobilov napr. pre
štátnikov) a ďalšie závody na výrobu autosúčiastok.
Pred a Po kríze
Tu je súhrn niekoľkých bodov, ktoré viedli k vzniku krízy v automobilovom priemysle a jeho
dôsledky:
    Ropná kriza - nárast ceny ropy z 60 USD/barel na 140 USD/ barel (2008)
    Pokles výroby aţ o 60% (2009)
    Pokles miezd o 30%
    Nezamestnanosť stúpla zo 6% (2007) na 9,2% (jan. 2010)
    Prepad pozície výroby zo 4. priečke (1999) na 7. priečku (2010)
    Po kríze následuje nárast predaja, ktorý nekopíruje nárast produkcie – to znamená, ţe
       síce predajnosť stúpala, ale nekopírovala výrobu amerických značiek. Predávané boli
       najmä ázijské značky.
    Preferovanie menších a ekonomickejších vozidiel pred ʺsmadnýmiʺ LCV a SUV –
       typické pre americký trh, kde obľubujú veľké 5-8 litrové motory, naopak nákup
       menších motorov, typické pre ázijské automobilky
    Do roku 2014 však GM plánuje zamestnávať v Kanade len do 5 500 ľudí. V roku 2005
       ich bolo 20-tisíc

Dopad krízy
    Finančná ekonomická kríza postihla aj automobilový priemysel v Kanade
    V roku 2008 - najvetší úbytok pracovných príleţitostí za viac ako 26 rokov
    Analytici sa obávali ztraty aţ 6-ciferných prac. miest (asi 157 tisíc)
    Hoci spoločnosť General Motors poţiadala o ochranu pred veriteľmi, urobila tak len
     jej americká časť. Kanadská odnoţ automobilky, GM Canada, bankrot nevyhlásila.
     Ani zďaleka však nefunguje normálne. Kanadu to stálo niekoľko miliárd dolárov.
    Zrušenie 3 stratových značiek ( Pontiak, Saturn, Hummer ), predaj značky SAAB
    Ford Motor Company prepustil počas krízy (2008 - 2009) 25 000 - 30 000 ludí
    Záchrana automobiliek GM a Chrysler vytvorla ešte väčší tlak na štátny rozpočet a
     tieto investície spôsobili výrazný štátny deficit

Prognóza na 2009

Ešte v auguste 2008 bola kanadská ekonomika zdravá ako repa. Kanadské bankovníctvo bolo
nedotknuté krízou finančného systému v USA a inde. Štátny rozpočet bol vyrovnaný.
Kanadské hospodárstvo prosperovalo a celkovo bolo v lepšom stave ako v Amerike. Nebola
tam ani hypotekárna kríza, keďţe kanadské banky neposkytovali také rizikové úvery ako
tomu bolo v USA.

Kanada je typická krajina, ktorá je silne závislá od exportu, preto je ovplyvňovaná zmenami
v štruktúre svetového obchodu. Tie na ňu majú tak bezprostredný, ako aj sprostredkovaný
účinok (hlavne prostredníctvom USA). Masívny deficit amerického beţného účtu a obrovské
prebytky obchodnej bilancie v ostatných častiach sveta vyvolávajú nerovnováhu a majú
destabilizačný účinok na globálny obchod. USA aj napriek záväzkom v rámci NAFTY majú
občas tendenciu voči Kanade túto situáciu riešiť zvýšenou formou protekcionizmu (napr.
u mäkkého stavebného dreva, hovädzieho dobytku a pod.).
Kanadskou Achillovou pätou je skutočnosť, ţe 75% všetkých obchodov prebieha s USA,
pričom dve tretiny vývozu hotových výrobkov do USA tvoria automobily (a to niektorí
ekonómovia otvorene nazývajú ohrozením štátnej suverenity). Kanada preto deklaruje veľký
záujem o diverzifikáciu svojich vonkajších ekonomických vzťahov, pričom oblasťami jej
záujmu sú, okrem tradičných menšinových obchodných partnerov ako Japonsko alebo EÚ,
hlavne tzv. „emerging markets“, čiţe Čína, India, Rusko alebo Brazília. Priaznivý účinok ich
ekonomického rastu môţe vyváţiť negatívne aspekty veľkého deficitu beţného účtu USA.
Negatívny efekt stagnácie v USA začal ovplyvňovať kanadské ekonomické ukazovatele,
hlavne kvôli spomínanej vysokej obchodnej previazanosti oboch ekonomík. Obraz
ekonomiky Kanady sa od začiatku tohto roka začína výrazne zhoršovať v dôsledku vplyvu
recesie v automobilovom priemysle USA a poklesu cien komodít, ktoré zasiahli aj tieto, pre
Kanadu kľúčové, priemyselné odvetvia. Rast zamestnanosti, ktorý drţal domáci dopyt počas
takmer celého minulého roka, sa teraz výrazne zhoršil. Domáci dopyt čelí väčšiemu oslabeniu
spotrebiteľskej dôvery, miera nezamestnanosti sa od jesene prudko vyšvihla o viac neţ jeden
percentný bod na 7,2 %, najvyššiu úroveň od novembra 2004.

 Kanadská ekonomika je uţ v 16-ročnom nepretrţitom raste. Štatistický úrad však zverejnil
správu, ţe v poslednom štvrťroku 2008 zaznamenala ekonomika najhorší výsledok od recesie
zo začiatku 90. rokov (kvartálny anualizovaný pokles o 3,4 %). Pre kalendárny rok 2009 sa
predpokladá len mierny hospodársky rast na úrovni 0,5%. Ďalší vývoj bude závisieť hlavne
od rýchlosti ozdravenia ekonomiky USA, od oţivenia domovej výstavby v USA ako aj od
oţivenia amerického automobilového priemyslu. To všetko môţe znamenať pozitívny impulz
pre ťaţko skúšané kanadské exportné odvetvia (stavebné drevo, automobilové súčiastky
atď.).

Pomôcť sa snaţí aj Bank of Canada, ktorá uvoľňuje menovú politiku, čo síce začína
oslabovať kanadský dolár (130 centov/USD), ale na druhej strane zlacňuje i pôţičky
podnikateľom a obyvateľstvu. V budúcnosti by slabnúci kanadský dolár mohol pomôcť
exportérom, keď sa svetový obchod spamätá. Kanadská vláda schválila plán na záchranu
svojho automobilového priemyslu vo výške okolo 3,3 miliardy amerických dolárov. O
náklady záchranného plánu sa medzi sebou podelia federálna vláda a vláda provincie Ontário,
kde má zázemie automobilový priemysel krajiny. Automobilový priemysel zodpovedá v
Kanade za 14 percent premyslenej výroby, 23 percent exportu priemyselných výrobkov a
priamo zamestnáva viac ako 150 tisíc Kanaďanov. Väčšina firiem v kanadskom
automobilovom priemysle pôsobí ako subdodávateľ veľkej trojky amerických automobiliek,
do ktorej patria spoločnosti General Motors (GM), Ford a Chrysler.
Špecifiká krízy
    Prvé výrazné náznaky krizy v dopyte aţ začiatkom 2009, čiţe o 6 mesiacov neskôr
     ako v USA
    Produkcia poklesla uţ o 3 mesiace skôr
    Ako jedna z mála krajín nevyuţili program ʺšrotovnéʺ - hoci mali istú formu
     šrotovného, ale to len za účelom predaja zásob starých áut. Mali skôr istú formu
     štátnych príspevkov na nové auto
    Kríza sa neprejavila dopytom na domácom trhu, ale USA trhu
    Pokles v Kanade bol zapríčinený najmä dohodou APTA (the Automotive Products
     Trade Agreement)

Oživovanie

    21.Decembra 2008 – Kanadská vláda schválila plán na záchranu automobilového
     priemyslu
    3 mld. $ boli prisľúbené najviac zasiahnutým výrobcom automobilov, ako General
     Motors Corp. (GM), Chrysler LLC
    Náklady záchranného plánu financovala federálna vláda a vláda provincie Ontário
    Boli prijaté finančné stimuly vo výške asi 11 mld. $
    Nakopnutie a rýchle oţivenie ekonomiky (finančné stimuly), reštrukturalizácia
    Moderné autá s nízkou spotrebou (výskum)
    „ Automobilový priemysel potrebuje, aby zákazníci začali opäť nakupovať autá“
    Treba uľahčiť prístup k úverom, ktoré by pomohli financovať nákup automobilov
    Kanaďania kúpili v roku 2010 1.6 miliona nových vozidiel - najviac v histórii - a tento
     rok by mali tento rekord znova prekročiť




Zdroje
http://awww.ceskapozice.cz/byznys/podnikani-trhy/detroitska-velka-trojka-opet-jede
http://www.ksok.sk/hospodar.htm
http://spravy.pravda.sk/buducnost-general-motors-v-kanade-zostava-aj-po-vladnej-injekcii-
neista-1n5-/sk_ekonomika.asp?c=A090606_185722_sk_ekonomika_p01
http://o-kanada.blogspot.com/2011/02/ekonomika-kanady.html
http://diplomovka.sme.sk/zdroj/3627.pdf
http://sk.wikipedia.org/wiki/Automobilový_priemysel
http://www.deloitte.com/view/sk_SK/sk/spravodajstvo/tlacovespravy/c53fa68c4d101210Vgn
VCM100000ba42f00aRCRD.htm
http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/geografia/25641/hospodarstvo-kanady-a-jeho-
postavenie-vo-svete
http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1586
http://ekonomika.sme.sk/c/4861668/kanada-asi-vykaze-vysoky-rozpoctovy-deficit.html
http://ekonomika.ihned.cz/c1-31279590-kanada-zaziva-krizi-nejvetsi-pokles-pracovnich-mist-
za-26-let
http://en.wikipedia.org/wiki/Ontario
http://archives.cbc.ca/economy_business/manufacturing/clips/1712/
http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A081217_113337_sk_pludia_p01
http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A081221_141402_sk_pludia_p01
http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=M1ARTM00123
28
http://en.wikipedia.org/wiki/Automotive_industry_crisis_of_2008–2010#Canada
http://en.wikipedia.org/wiki/Automotive_industry_in_Canada
http://en.wikipedia.org/wiki/Effects_of_the_2008-
2010_automotive_industry_crisis_on_Canada
http://www.statcan.gc.ca/pub/75-001-x/2009102/pdf/10788-eng.pdf

				
DOCUMENT INFO
Shared By:
Categories:
Tags:
Stats:
views:18
posted:9/4/2011
language:Slovak
pages:12