Docstoc

VII

Document Sample
VII Powered By Docstoc
					            Termínované devízové obchody
            Hlavné druhy derivátov

            Koncom sedemdesiatych rokov a začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia
            sa výrazne zmenili podmienky na svetových finančných trhoch vrátane
            devízových trhov. Popri tradičných finančných nástrojoch a obchodoch vznikajú
            nové druhy termínovaných nástrojov a termínovaných obchodov, ktoré môţeme
            jednoducho označiť ako deriváty. Sú odvodené od podkladových aktív, ako sú
            tovary, cenné papiere, úrokové miery, cudzie menzy, ale aj úvery. Definícia:
               „Deriváty alebo derivátový kontrakt označuje všeobecne taký finančný
            produkt alebo operáciu, ktoré umoţňujú teraz zafixovať - teda zakliniť, resp.
            dohodnúť - kurz alebo cenu, za ktorú sa môţe aktívum vzťahujúce sa na tento
            kontrakt kúpiť resp. predať k určitému budúcemu dátumu.”1
               Termínované kontrakty môţeme rozdeliť z hľadiska charakteru práva
            vyplývajúceho z kontraktu na:

            pevné (nepodmienené) - podmienky uzatvorenia termínovaného obchodu sú
            vopred dané (forwardy, futures a swapy)

            opčné (podmienené) - postavenie oboch partnerov z hľadiska práv nie je
            symetrické, pretoţe právo realizácie kontraktu má len jeden partner, ktorý môţe
            od kontraktu odstúpiť. V prípade realizácie kontraktu má druhý partner
            povinnosť kontrakt splniť.

            Pre pevné termínované kontrakty a opčné kontrakty sa pouţíva spoločný pojem
            deriváty, pretoţe trhová cena akéhokoľvek derivovaného kontraktu je odvodená
            od trhovej ceny podkladového aktíva.
            Deriváty môţeme rozčleniť podľa druhu podkladového aktíva, od ktorého sa
            odvodzujú, na:
            -tovarové
            -úrokové
            -akciové
            -menové
            -iné
            Z hľadiska charakteru podkladového aktíva sa deriváty niekedy členia na:
            -finančné
            -nefinančné, tovarové

            Pojem finančné deriváty sa pouţíva na označenie úrokových, akciových,
            menových derivátov a tovarových derivátov na drahé kovy. Nefinančné deriváty
            sú kontrakty, pri ktorých podkladovým aktívom sú tovary, s výnimkou drahých
            kovov, t.j. zlata, striebra, platiny a paládia.
            Z hľadiska podstaty kontraktu môţeme deriváty rozdeliť na štyri základné
            druhy:
            forwardy, futures, swapy a opcie.


            1
            BLAHA, Z. S. - JINDŘICHOVSKÁ, I.: Pce, swapy, futures - deriváty finančního trhu.
Management Press, Praha, 1994, s. 9.
Forwardový kontrakt (forward) je najstarší a najjednoduchší derivát.
Predstavuje záväzok kupujúceho kúpiť určité mnoţstvo podkladového aktíva k
určitému dňu za stanovených podmienok (realizačnú cenu) a záväzok
predávajúceho predať dané mnoţstvo aktíva za rovnakých podmienok. V
zmluve sa uvádzajú veľmi podrobne najmä mnoţstvo, cena a dátum dodania.
Obchoduje sa s nimi na OTC trhoch

    Futuritné kontrakty (futurity) predstavujú záväzok kupujúceho kúpiť
určité podkladové aktívum k určitému dátumu v budúcnosti za vopred
stanovenú cenu a záväzok predávajúceho predať dané aktívum za istých
podmienok. Obchoduje sa s nimi na burzách za štandardizovaných podmienok.
Od forwardov sa líšia najmä v organizácii trhu, vyrovnávaní obchodov a pod.

    Swapy zaväzujú obidve strany kontraktu k výmenám podkladových aktív v
určitých intervaloch v budúcnosti. Pri väčšine swapov sa uskutočňujú
pravidelné vyrovnávacie platby k vopred určeným dátumom v budúcnosti.
Opcie sú odlišné k predchádzajúcim termínovaným obchodom. Opcie dávajú
ich vlastníkovi právo, nie povinnosť, kúpiť alebo predať určité aktívum k
určitému dňu v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok predávajúceho opcie
predať dané aktívum za rovnakých podmienok. Podľa druhu podkladového
aktíva moţno opcie rozdeliť na:

-opcie na spotové aktívum
-opcie na futures

Opcie umoţňujú investorom a všetkým, ktorí riadia riziko, zníţiť riziko z
moţného nepriaznivého vývoja cien podkladového aktíva na tzv. prémiu a
súčasne dosiahnuť zisk pri priaznivom pohybe cien podkladového aktíva.
Kupujúci kupuje od predávajúceho opciu za prémiu. Prémia je výsledkom
ponuky a dopytu.

Príčiny vzniku derivátov

Hlavnou príčinou vzniku derivátov bola neistota vo vývoji cien podkladových
aktív. Charakteristickým znakom derivátov je skutočnosť, ţe vlastné
podkladové aktíva sa obyčajne nedodávajú. Pozíciu, ktorá vznikla napríklad
predajom kontraktov futurít, moţno neskôr vymeniť kúpou rovnakého mnoţstva
kontraktov futurít na dané podkladové aktívum, ale v kaţdom prípade pred
dátumom dodávky stanoveným v kontrakte. Tento akt kúpy derivátu, ktorý sme
najskôr predali (alebo predaj derivátu, ktorý sme kúpili), sa nazýva výmena
(kompenzácia) derivátovej pozície .Je najčastejšou metódou uzavretia pozície
na burzovom trhu derivátov. druhou moţnosťou uzavretia pozície je dodanie
alebo odbratie vlastnej komodity.

Základné ciele pouţitia finančných derivátov:

- na obchodovanie s cieľom dosiahnuť špekulatívny zisk, označované aj ako
trading
- na elimináciu rizika alebo ochranu proti stratám spôsobeným prudkými
výkyvmi cien podkladových aktív na trhu - hedging
- na arbitráž, čiţe vyuţitie cenových rozdielov na teritoriálne rozdielnych
trhoch pri rovnakých finančných nástrojoch a rozdielov cien na termínových
trhoch a cien odvodených z cien na promptných trhoch podkladových aktív.

Na termínovaných trhoch sa stretávame s investormi, ktorí majú rozdielne ciele.
Pre špekulantov sú deriváty atraktívne najmä preto, ţe náklady na ich nákup
alebo predaj činia iba niekoľko percent hodnoty aktíva, t.j. hodnoty komodity,
akcie, dlahopisu, meny apod. To im umoţňuje aj pri pomerne malých sumách
obchodovať s veľkým objemom aktív. Ide o tzv. pákový efekt (leverage effect).
Deriváty sú atraktívne aj pre tých, ktorí zabezpečujú svoje pohľadávky a
záväzky voči riziku (hedgerov), a takto vyuţívajú deriváty na riadenie aktív a
pasív. Fixovaním cien sa zabezpečujú proti ich moţnému nevýhodnému vývoju.
Hedgerov môţeme rozdeliť do dvoch skupín, a to na konečných uţívateľov a
dílerov. Konečnými uţívateľmi sú najmä spoločnosti, cládne orgány,
inštitucionálny investori a finančné inštitúcie. Dílermi sú najmä banky a
spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi, ale tieţ niektoré poisťovacie
spoločnosti a spoločnosti s vysokým ratingovým ohodnotením, napr. niektoré
energetické firmy. V konečnom dôsledku konečným uţívateľom alebo dílerom
môţe byť akýkoľvek subjekt.
Negatívom pákového efektu môţe byť zniţovanie likvidity trhu v jeho
dôsledku. To môţe ovplyvniť aj stabilitu trhu.
Z teritoriálneho hľadiska arbitráž vychádza z existujúcich rozdielov na
teritoriálne odlišných trhoch toho istého finančného nástroja. Z časového
hľadiska vyuţíva tieţ rozdiely medzi cenami na termínovom trhu a cenami
odvodenými od cien na prmptnom trhu podkladových aktív.
Širšie vyuţitie derivátov ovplyvňuje aj flexibilita, nepretrţnosť a likvidita
derivátového trhu, ktorá umoţňuje rýchlo a ľahko otvoriť alebo uzavrieť
investičné pozície. Derivátmi moţno kryť trhové riziko, niektorými derivátmi,
swapmi a opciami, moţno kryť aj ostatné riziká, ako napr. riziko
dôveryhodnosti, teda kreditné riziko alebo vyrovnávacie riziko.
Súčasné finančné deriváty sú komplexnejšie, náročnejšie, presnejšie a
flexibilnejšie. Sú to produkty s ľubovoľným rizikovým profilom, napr. rôzne
exotické opcie, opčné listy, opcie na swapy, nové úrokové nástroje a iné, tzv.
syntetické deriváty.

Dejiny derivátov a ich kvantifikácia
Ak sa checeme pokúsiť o určitú chronológiu v pouţívaní derivátov, musíme si
uvedomiť, ţe jednotlivé deriváty sa vyvíjali nezávisle od seba. Ţe, kaţdý zo
spomenutých termínovaných kontraktov môţe ako podkladové aktívum
vyuţívať komodity, cenné papiere, meny alebo úrokové sadzby a v poslednom
čase aj úvery. Ďalším bodom je, ţe niektoré deriváty sú obchodovateľné na
burzách, s niektorými sa obchoduje na OTC trhoch a s niektorými na obidvoch
trhoch. Deriváty sa historicky vytvorili z derivátov na tovary, spočiatku
poľnohospodárske, neskoršie priemyselné tovary, akcie, úrokové miery a meny.
Čiţe historicky najstaršie sú "komoditné" deriváty.
    Spočiatku to boli farmári, ktorí sa snaţili so svojimi odberateľmi dohodnúť o
budúcom odbere úrody, pričom fixovali svoje poţiadavky ešte v čase, keď
dochádzalo len k príprave pôde. Neskô, v súvislosti s rozvojom peňaţného
hospodárstva, dohody o budúcom obchode naberali na význame. Dôleţité je
spomenúť, ţe určité prvky termínovaných kontraktov existovali napríklad v
Indii uţ 2000 rokov pred n. l. Moderné dejiny derivátov sa viaţu na obdobie
vzniku búrz, ktoré vznikali v 12. a 13. storočí. Burzový trh predstavuje
organizovanú formu trhu, ktorá má špecifické charakteristické znaky, a preto sa
na ňom historicky objavujú obchody s cennými papiermi skôr neţ s tovarmi.
Fermári, obchodníci s plodinami a ich spracovatelia potrebovali veľký, likvidný
a celoročne fungujúci centrálny trh. Preto v roku 1848 zaloţilo 82 obchodníkov
Chicago Board of Trade (CBOT) ako prvú termínovanú burzu na svete. V roku
1874 vznikla Chicago Mercantile Exchange (CME) a spolu s CBOT sú dnes
najdôleţitejšími svetovými termínovanými burzami. V priebehu 19. storočia
dochádzalo k výraznýmu kolísaniu cien plodín a tieto výrazné pohyby sa
prenášali i do cien potravín. V tej dobe neexistovalo kvalitatívne hodnotenie
plodín a vznikali problémy aj s meraním ich mnoţstva. Neskoršie si podmienky
na trhoch vyţiadali zavedeniekvalitatívnych parametrov plodín a meranie
mnoţstva obchodov v bušloch. na kaţdý druh plodín bol zavedený určitý bušel.
    Prvý termínovaný kontrakt sa uskutočnili v roku 1851.
Termínované kontrakty, pre ktoré sa pouţíva pojem "to arrive" kontrakty t. j.
kontrakty, ktoré sa ešte len uskutočnia, umoţňujú zafixovať cenu tovarov, ktoré
sa majú predať alebo kúpiť v budúcnosti, a tým eliminovať straty z pohybu cien
daných tovarov. Forwerdové kontrakty poloţili základy pre futuritné
kontrakty, ktoré odstránili určité nedostatky forwardov tým, ţe sa
štandardizovali z hľadiska kvality, mnoţstva, termínu a niesta dodávky daného
tovaru. V roku 1865 zaviedla CBOT zárukový systém, aby odstránila problémy
s kupujúcimi alebo predávajúcimi, ktorí neplnili dohodnuté kontrakty. Tento
systém vyţadoval zloţiť určitú sumu ako záruku (margin).
    Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa rozšírili termínované obchody aj na
mnohé nepoľnohospodárske tovary, akcie a ďalšie finančné nástroje. Hlavným
druhom derivátov sú dnes úrokové, menové a akciové derivátz, ku ktorým od
polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia pribudli kreditné deriváty. Mnohé
inovácie sa uskutočnili najmä v poslednej tretine 20. storočia.

    Z hľadiska individuálnych kategórií trhového rizika a nástrojov poznáme
tieto deriváty:

1. Menové deriváty
a) priame forwardy
b) devízové swapy
c) menové swapy
d) menové opcie/warranty
e) menové swapcie

2. Deriváty úrokovej miery
a) dohoda o forwarde
b) swap úrokovej miery
c) opcia úrokovej miery
d) cap úrokovej miery
e) floor úrokovej miery
f) collar úrokovej miery
g) koridor úrokovej miery, kde sú moţné tri druhy opcií:
   -kombinácia dvoch cap opcií
  -collar (golier - určená horná i dolná hranica) na swap vytvorený dvoma
  swapciami
 -digitálna knock-out opcia
h) swapcia úrokovej miery

3. Deriváty akcií a akciových indexov
a) akciový forward
b) akciový swap
c) akciová opcia

4. Tovarové deriváty
a) tovarový forward
b) tovarový swap
c) tovarová opcia

5. Kreditné deriváty
a) forward úverového rozpätia
b) úverový, prípadne default swap
c) swap na celkový výnos
d) opcia úverového rozpätia

    Na OTC trhoch sú najviac zastúpené derivátové obchody s úrokovými
derivátmi, nasledujú menové, akciové, tovarové a s najmenším podielom
úverové deriváty (2001). Nominálna hodnota derivátových obchodov na OTC
trhoch vysoko prekračuje derivátové obchody na burzách (72 % ku 28 %).
    Na burzách sa obchoduje predovšetkým s futuritami a opciami. Myšlienka
vzniku indexových futurít sa zrodila v roku 1977 v špeciálnom výbore Kansas
City Board of Trade. Po udelení potrebného povolenia však musel byť
podladový index vzhľadom na neúspešné rokovania o pouţití DJIA indexu
nahradený Value Line Composite Index. Obchodovanie s novým futuritným
kontraktom sa začalo 24. februára 1982. V tesnom závese nasledovali v apríli
1982 futuritné kontrakty na indexy S&P 500 na CME a v máji 1982 NYFE na
Composite Index Futures na New York Futures Exchange. S&P 500 futuritný
kontrakt sa neskôr stal najúspešnejším indexovým futuritným kontraktom.
    V roku 1973 CBOT začala obchodovať aj s opciami. V roku 1975 a 1976 sa
začalo obchodovanie s kúpnymi opciami na akcie na Emerican Exchange,
Philadelphia Exchange a Pacific Stock Exchange. V roku 1977 sa na všetkých
uvedených burzách začalo obchodovať aj s predajnými opciami.
V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia burzy zaviedli
obchodovanie s opciami na akciové indexy, menu, dlhopisy a. i. Postupne
vznikali aj ďalšie trhové inovácie, ako opcie na futures, opcie na swapy a
forwardové opcie, pri ktorých uţ ide o deriváty derivátov. Ponuka indexových
kontraktov sa rozšírila v roku1983, keď CME a NYFE vytvorili prvé opcie na
svoje indexové futuritné kontrakty. Významný zlom nastal v roku 1997, keď sa
na parkete CBOE a CBOT začalo obchodovanie s DJIA indexovými opciami,
futuritami a opciami na indexové futurity, na LIFFE s FTSE 100 na
MATIFe (Marché a terme international de France) a MONPe (Marché d´options
négatiables de Paris) s indexom CAC 40, na Tokio Securities s indexom Topix,
zatiaľ čo Osaka Securities Exchange spolu so Singapore International Monetary
Exchange si vyberá najznámejší Nikkei index 225. Vznik posledného druhu
derivátov - swapov - sa datuje od roku 1979. Ako prvé sa objavili menové
swapy, neskôr sa k nim pridruţili swapy úrokové miery, swapy na burzové
indexy akcií, portfóliové swapy a diferenciálne swapy.

Menové futurity

Futurity sú štandardizované termínové kontrakty, s ktorými sa obchoduje
na špecializovaných (opčných a termínových) burzách. Obsahove sa
podobajú forwardom, ale líšia sa od nich niekoľkými podstatnými znakmi:
Obchodujú sa na burzách, zatiaľ čo forwardy sú nástrojom mimoburzového
trhu. Kaţdá burza určuje, s futuritami na ktoré komodity, finančné aktíva alebo
nástroje sa na nej obchoduje. Najvýznamnejšími burzami, na ktorých prebiehajú
tieto obchody sú: Chicago Board of Trade (CBOT), London International
Financial Futures and Options Exchange (LIFFE) a i.
Burza určuje štandardné podmienky kontraktov, pri forwardoch si
podmienky voľne dohadujú partneri. Burza stanovuje objem jedného future
kontraktu (počet akcií, suma cudzej meny pri futuritách na menu a i.), dobu
ţivotnosti (1, 3, alebo 6 mesiacov, výnimočne dlhšie), expiračný deň a spôsob
vysporiadania.
Medzi predávajúceho a kupujúceho vstupuje burza ako prostredník. Vytvára sa
vzťah: predávajúci burza a burza kupujúci. Partneri tak majú otvorené pozície
voči burze a nie voči sebe navzájom. Tým burza na seba preberá ručenie za
serióznosť kontraktu a za jeho plnenie. Aby mohla takú záruku prevziať,
poţaduje od obidvoch partnerov zloţenie istej peňaţnej sumy (štandardného
depozita, kolaterálu) na účet clearingového centra burzy.

Proces zúčtovania sa vykonáva postupne v priebehu celej doby životnosti
kontraktu (pri forwarde je to aţ v termíne jeho splatnosti). Keď cena cenného
papiera alebo finančného nástroja, ktorý je podkladajúcim aktívom futurity na
trhu rastie, stráca predávajúci a získava kupujúci. Pri poklese ceny je to
obrátene. Tieto zisky a straty zúčtováva clearingové centrum v prospech a na
ťarchu klientom tak, ţe sa príslušné sumy priebeţne pripisujú alebo odpisujú z
ich štandardných depozít.

Pozíciu vytvorenú kúpou alebo predajom futurity je možné bez ťažkostí
uzatvoriť kedykoľvek aj v priebehu jej životnosti. Je to preto, ţe burza je
hromadným trhom sústreďujúcim ponuku a dopyt. Preto sa pozície uzatvárajú
len zriedka fyzickou dodávkou podkladajúceho aktíva (na rozdiel od forwardov,
kde je to jednoznačne prevládajúci spôsob plnenia). Aţ 95 % kontraktov sa
uzatvára zámenou (offset), t. j. uskutočnením reverzného obchodu. Keď sa
kúpou futurity subjekt zaviazal k istému termínu kúpiť isté aktívum, môţe
uzavrieť svoju pozíciu voči burze tým, ţe predá futuritu na to isté aktívum s
rovnakým expiračným termínom.

Štátne orgány dozoru nad kapitálovým trhom kontrolujú aj trh s
futuritami, čo ďalej zvyšuje jeho dôveryhodnosť. V niektorých štátoch sú
vytvorené pre kontrolu trhu futurít špeciálne orgány napríklad v USA je to
National Futures Association (NFA), ktorá má brániť nekalým praktikám na
tomto trhu.
Oceňovanie futurít

Dôleţitou charakteristikou futurít je ich ocenenie. Pri oceňovaní futuritných
kontraktov sa často stretávame s pojmami báza a rozpätie. Báza predstavuje
rozdiel medzi spotovou cenou podkladového aktíva a momentálnou cenou
futurity. Môţe nadobudnúť kladné aj záporné hodnoty. Ak je momentálna cena
vyššia neţ spotová cena, je báza pozitívna, v opačnom prípade je báza
negatívna.
Napriek tomu, ţe obidve ceny majú zvyčajne veľkú volatilitu, báza môţe byť
stabilná. Jej stabilita je veľmi dôleţitá pre zabezpečovanie a špekuláciu. Na
pomenovanie rozdielu medzi momentálnou cenou futurity pre neskorší mesiac a
momentálnou cenou futurity pre skorší mesiac sa pouţíva pojem rozpätie, ktoré
je spravidla konštatntné. Na normálnom trhu ceny časovo vzdialenejších futurít
sú vyššie ako ceny časovo bliţších futurít. Na invertnom trhu sú vzdialenejšie
futurity lacnejšie ako futurity s bliţšou lehotou expirácie.


Význam majú tri ceny:
-spotová cena podkladajúceho aktíva,
-realizačná cena futurity,
-cena futurity v priebehu jej ţivotnosti.
a) Spotová cena podkladajúceho aktíva je v čase otvorenia future pozície (pri
dosiahnutí dohody o kúpe alebo predaji futurity) známa. Je preto východiskom
pre určovanie realizačných cien futurít pre jednotlivé budúce expiračné termíny.


b) Realizačná cena futurity je cenou, za ktorú sa partneri kontraktu zaväzujú v
dohodnutom expiračnom termíne kúpiť a predať podkladajúce aktívum.
Stanovuje sa dohodou pri zohľadnení troch faktorov:
Základom realizačnej ceny je spotová cena podkladajúceho aktíva.
Subjekt predávajúci futuritu znáša náklady prenosu podkladajúceho aktíva od
doby otvorenia pozície do doby expirácie. Pri finančných futuritách sú to
predovšetkým úroky z kapitálu viazaného po dobu ţivotnosti futurity.
Cena podkladajúceho aktíva sa v priebehu ţivotnosti futurity vplyvom
meniacich sa podmienok na trhu vyvíja, a preto je dôleţitá očakávaná cena
podkladajúceho aktíva v čase expirácie futurity.
Prvé dva faktory je moţné dostatočne presne kvantifikovať. Tretí faktor je však
len odhadom a závisí na mnohých okolnostiach (očakávania vo vývoji
konjunktúry, sklon k investovaniu a i.). Preto na to, čo je správnou realizačnou
cenou, majú jednotliví účastníci trhu rozdielne názory.

c) Cena futurity v priebehu jej životnosti je cenou, za ktorú sa futurita beţne
obchoduje na burze. Mení sa tak, ako sa v priebehu ţivotnosti vyvíja báza
futurity. Tak ako sa futurita blíţi k svojej expirácii, pribliţuje sa časová cena k
spotovej cene podkladajúceho aktíva a pri expirácii s ňou splýva.
Na rozvinutých trhoch sú najrozšírenejšie futurity:
-na úrokovú mieru
-na meny
-na akciové indexy


Menové futurity
Menové futurity sú kontrakty, v ktorých sa partneri zaväzujú kúpiť alebo predať
štandardné mnoţstvo určitej meny za dohodnutú cenu k určitému dátumu v
budúcnosti. Menové kontrakty futurít na nákup alebo predaj devíz majú niektoré
znaky zhodné s forwardovými obchodmi. Ide tieţ o termínový obchod, pri
ktorom dohoda o mnoţstve a cene sa uskutoční v prítomnosti, ale jej plnenie sa
uskutoční v budúcnosti.
Menové futurity sú štandardizovanými forwardami na menu.

Štandardizácia spočíva v tom, že:
-s menovými futuritami sa obchoduje len na burzách, a to len s hlavnými
menami kótovanými vo vzťahu k USD,
-burza určuje veľkosť jedného kontraktu,
-sú určené aj presné expiračné termíny (napríklad na Chicago Merkantile
Exchange je to druhý pracovný deň pred treťou stredou v mesiacoch marec, jún,
september a december),

-menej neţ 1 % menových futurít sa uzatvára fyzickou dodávkou príslušnej
meny; väčšina pozícií sa uzatvára reverznými obchodmi,
-menové forwardy sa vysporadúvajú aţ pri ich expirácii, ale menové futurity
podliehajú princípu denného zúčtovania (beţne sa presúvajú prostriedky medzi
kolaterálmi partnerov).
Pre futurity je charakteristické, ţe obchody s futuritami sa uzatvárajú výhradne
prostredníctvom sprostredkovateľov, brokerov a obchodníkov, traderov,
pôsobiacich na parkete burzy. Traderi uskutočňujú obchody na vlastný účet a
sprostredkovatelia na účet klientov. Môţu tieţ uskutočňovať obchody na
vlastný účet, ale sú povinní dávať prednosť príkazom klientov pred svojimi
nákupmi. Sú členmi burzy a ich počet je obmedzený. Medzi klientom a
obchodníkom na parkete môţe stáť ešte ďalší sprostredkovateľ, ktorý nie je
členom burzy.
Klienti, ktorí uzatvoria kontrakt futurít na nákup alebo predaj cudzích mien
prostredníctvom sprostredkovateľov, nemajú právny vzťah medzi sebou, ale
voči clearingovému centru, ktorého úlohou je uskutočňovať zúčtovanie
obchodov a preberať riziko z obchodov. V prípade, ţe jeden klient nesplní svoj
záväzok, dôsledky znáša clearingové centrum, nie druhý klient. Z týchto
dôvodov musia brokeri po uzatvorení obchodu zloţiť v clearingovom centre
zálohu. Zálohu, obyčajne vyššiu, musia zloţiť aj zákazníci brokerov, ale pri
jednostupňovom sprostredkovaní. Pri viacstupňovom sprostredkovaní musia
ešte „maloobchodní brokeri“ zloţiť zálohu u svojich „veľkoobchodných
brokerov“.

Druhy záloh:
1. začiatočná záloha
2. udrţiavacia záloha
3. variačná záloha
Výška zálohy závisí od volatility kurzu futurity, ktorá je odvodená od volatility
podkladového aktíva. Vzhľadom na volatilitu podkladových aktív pre výslednú
hodnotu zálohy sa pouţívajú dva spôsoby výpočtu:

1. Metóda hrubého výpočtu – kaţdý broker musí za kaţdú svoju otvorenú
pozíciu zloţiť zálohu v plnej výške vyplývajúcu z burzou určenej špecifikácie
kontraktu
2. Metóda čistého výpočtu – zisky a straty z opačných pozícií rovnakých
kontraktov sa vzájomne kryjú, a preto clearingové centrum nemusí na tieto
kontrakty poţadovať zloţené zálohy.

Výška začiatočnej zálohy sa rovná pribliţne maximu povolenej dennej zmeny
ceny daného kontraktu.
Udržiavacia záloha predstavuje dolný limit, pod ktorý nesmie klesnúť výška
zálohy pri kaţdodennom zúčtovaní ziskov a strát z pohybu ceny futurít.
Variačná záloha predstavuje skutočné zaplatené peniaze. Na konci dňa burza
určuje konečnú cenu dňa pre kaţdú futuritu.

Veľkou výhodou futurít je moţnosť okamţitého vyrovnania konečného
kurzového zisku alebo straty s clearingovým centrom po uzatvorení
protipozície. Na rozdiel od forwardovej operácie nie je potrebné čakať na
splnenie oboch kontraktov aţ do dospelosti kontraktu, ale je to moţné
uskutočniť kedykoľvek predtým. Okrem okamţitého získania peňazí je ďalšou
výhodou futurít „vyčistenie bilancie“ od mimobilančných poloţiek, ktorých
celkový objem určujú obchodným bankám centrálne banky. Po uzavretí
protipozície jedným klientom sa v zásade nič nemení, pretoţe jeho pozíciu
preberá iný klient. Takto sú predajné a nákupné kontrakty v clearingovom
centre sústavne vyrovnané.

Pri futuritách sa pouţíva systém denného zúčtovania ziskov a strát. Zisky
a straty sa kaţdý deň zúčtovávajú na základe rozdielu medzi uzatváracími
kurzami beţného a predchádzajúceho dňa. Denný zisk alebo strata sa
vypočítavajú na základe hypotetického uzavretia protipozície prostredníctvom
opačnej operácie, ktorá znie na rovnaké mnoţstvo
meny a rovnakú lehotu splatnosti.

Kurzy menových futurít sa stanovujú podľa rovnakých zásad ako kurzy
forwardov na menu. Pretoţe s futuritami sa obchoduje na burze, ktorá je
hromadným trhom, stretáva sa tu mnoţstvo ponúk a mnoţstvo záujemcov o
kúpu, je kurz menových futurít objektívnejší neţ pri forwardoch. To je
dôvodom, prečo sa kurzy forwardov riadia kurzami futurít. Rozdiely vyplývajú
len zo spôsobu zúčtovania (forwardy aţ pri expirácii, futurity beţne v priebehu
ţivotnosti).
Funkcie menových futurít:
1. Funkcia zabezpečenia proti devízovému riziku, ktoré je zaloţené na tom,
ţe ceny na promptnom trhu sa vyvíjajú paralelne, a preto na trhu sa otvára
pozícia, ktorá je z hľadiska zisku alebo straty opačná voči pozícii otvorenej na
spotovom alebo termínovom trhu. V podstate s moţno kúpou menovej futurity
zabezpečiť proti stúpajúcim menovým kurzom podkladových mien a predajom
menových futurít proti klesajúcim kurzom.
2. Funkcia devízovej špekulácie, keď si subjekt pri transakciách zanecháva
určitú otvorenú pozíciu s cieľom dosiahnuť zisk z očakávaného pohybu
menových kurzov. Špekulanti zvyčajne zaujímajú niekoľko pozícií futurít, ktoré
sú si istým spôsobom blízke.
3. Funkcia devízovej arbitráže, pri ktorej sa vyuţívajú rozdiely medzi
termínovými a spotovými menovými kurzami, alebo medzi menovými kurzami
na rozličných trhoch futurít.
Pokiaľ má zaisťovaný záväzok alebo pohľadávka rovnakú lehotu splatnosti ako
ponúkaný kontrakt futurít, zabezpečenie sa uskutoční podobne ako na
forwardovom trhu. Iná situácia nastáva pri odlišnej lehote expirácie kontraktov.
Trh futurít ponúka iba 4 splatné termíny v priebehu roka, čo niekedy
neumoţňuje vyuţiť tento spôsob zabezpečenia. Pri rozdielnych časoch
dospelosti moţno hedging pomocou futurít uskutočniť za predpokladu, ţe
pomer medzi domácimi a zahraničnými úrokovými sadzbami bude relatívne
stabilný. V tom prípade bude pohyb kurzu futurít kopírovať pohyb spotového
menového kurzu. Pokiaľ je pohyb oboch veličín relatívne synchronizovaný,
moţno uskutočniť hedging pohľadávky otvorením krátkej pozície na trhu futurít
a naopak.


Futurity na úrokovú mieru
Futurita na úrokovú mieru je dohodou predať a kúpiť v určenom budúcom
termíne štandardizované aktívum prinášajúce úrokový výnos (spravidla dlhopis)
za cenu dohodnutú pri otvorení pozície.
Medzi pohybom úrokovej miery na trhu a vývojom kurzu dlhopisov je vzťah
nepriamej úmernosti. Pri raste úrokovej miery kurzy dlhopisov s pevným
úrokovým výnosom klesajú, pretoţe prinášajú menej úrokov, neţ by mohla
priniesť pôţička peňazí pri aktuálnej úrokovej miere na trhu. Naopak, pri
poklese úrokovej miery kurzy dlhopisov rastú.
Cieľom kúpy futurity na úrokovú mieru je eliminovať vplyv zmeny úrokovej
miery na úrokový výnos kapitálu investovaného do dlhopisov a zabezpečiť sa
proti poklesu kurzu dlhopisov. Tomu zodpovedajú aj kurzy futurít, ktoré sú
vlastne termínovým kurzom podkladajúcich dlhopisov.
Uzavretie future pozície na úrokovú mieru sa deje v prevaţnom počte
prípadov zámenou, t. j. uskutočnením reverzného obchodu /vytvorením
zrkadlovej pozície voči burze/. Pretoţe ide o futuritu na obligácie, je moţná aj
fyzická dodávka , t.j. plnenie konkrétnymi obligáciami.
V praxi sa futurity na úrokovú mieru pouţívajú predovšetkým na
zabezpečovanie hodnoty portfólia dlhopisov pred poklesom vyvolaným rastom
úrokovej miery na kapitálovom trhu.
Je samozrejmé, ţe futuritu na úrokovú mieru je moţné pouţiť aj ako nástroj
špekulácie. Napríklad keď investor predpokladá pokles úrokovej miery na
kapitálovom trhu a tým aj rast kurzu obligácií, kúpi futuritu na úrokovú mieru.
Ak sa jeho trhové očakávanie splní, bude inkasovať rozdiel medzi realizačnou
cenou futurity a vyšším promptným kurzom obligácií platným v čase expirácie
futurity.
Prvé futurity na úrokovú mieru sa objavili na trhu v roku 1975
a s ohľadom na ohromný rast
objemu obchodov ich moţno povaţovať za jednu z najúspešnejších finančných
inovácií.

V súčasnosti jednotlivé burzy obchodujú s rôznymi druhmi futurít na úrokovú
mieru napríklad Chicago Board of Trade (CBT) obchoduje s T-bonds a T-notes,
London International Financial Futures and Options Exchange (LIFFE)
obchoduje s nemeckými, britskými a talianskymi štátnymi dlhopismi, s
futuritami na euromarkové depozitá a i.

Futurity na akciové indexy
Futurita na akciový index je dohodou o kúpe a predaji realizačnej hodnoty
konkrétneho akciového indexu v štandardizovanom budúcom termíne.
Akciové indexy vypočítavané na jednotlivých burzách charakterizujú vývoj
kurzov istého počtu vybraných akcií. Pretoţe sa do indexu zahrnujú akcie
najsilnejších spoločností, s ktorými sa na burze najviac obchoduje, moţno
povedať, ţe vývoj indexu charakterizuje s dostatočnou spoľahlivosťou celkovú
tendenciu pohybu kurzov na trhu. Tak napríklad Standard & Poor's Composite
Index 500 vypočítavaný na New York Stock Exchange (NYSE) vyjadruje vývoj
váţeného priemeru kurzov akcií 500 spoločností obchodovaných na NYSE,
pričom obchody s týmito akciami predstavujú okolo 80 % hodnoty všetkých
obchodov na tejto burze. Základom indexu je priemer kurzov v rokoch
19411943. Známe sú aj mnohé ďalšie indexy:
 DAX Frankfurtskej burzy, FT-100 Londýnskej burzy, NIKKEI Tokijskej burzy
atď.

Pretoţe index je len číselný údaj, pre obchodovanie s ním kaţdá burza určuje
hodnotový objem štandardizovanej veľkosti jedného kontraktu futurity na
index. Na Deutsche Terminbörse je kontrakt na DAX určený ako kótovaná
hodnota indexu násobená 100 DEM. Pre obchodovanie s indexom S & P 500 na
CME je jeden kontrakt kótovaná hodnota indexu násobená 500 USD atď.
Keď sa určí hodnotový objem futurity na index, je obchodovanie obdobné, ako
keby bola podkladajúcim aktívom napríklad akcia.

Menové swapy

Swapy zaraďujeme medzi pevné termínové kontrakty. Zaväzujú obidve strany
kontraktu k výmenám podkladových aktív v určitých intervaloch v budúcnosti.
Pri väčšine swapov sa uskutočňujú pravidelné vyrovnávacie platby k vopred
určeným dátumom v budúcnosti. Vývoj menových kurzov, úrokových mier
a cien ovplyvňuje skutočnosť, či prvý partner bude platiť druhému, alebo
naopak, druhý prvému. Ide v podstate o dva alebo viac forwardov, ktoré sú
zmluvne spojené. So swapmi sa obchoduje na OTC trhoch, aj keď burzy sa
snaţia o ich štandardizáciu a zavedenie na svoj trh.

Z hľadiska individuálnych kategórií trhového rizika a nástrojov poznáme tieto
swapy:
  a)        devízové swapy (foreign exchange swap) – ide o výmenu 2 mien
(iba istín) v určitom čase za kurz dohodnutý v deň uzatvorenia kontraktu (the
short leg) a spätnú výmenu rovnakých mien v budúcom dohodnutom čase za
kurz (všeobecne iný ako pri short leg) dohodnutý v deň uzatvorenia kontraktu
(the long leg);
  b)        menové swapy vrátane kríţových (currency swap including cross-
currency swap) – tento kontrakt zaväzuje 2 strany vymeniť si úrokové platby v
rôznych menách v priebehu dohodnutého času a vymeniť si istiny v rôznych
menách za vopred dohodnutú úrokovú mieru v deň splatnosti;
  c)        menové swapcie (currency swaption) – pri ktorých ide o opcie na
vstup do kontraktu s menovým swapom.
  d)        swap úrokovej miery (interest rate swap) – dohoda o výmene
periodických platieb súvisiacich s úrokovými mierami jednej meny. Môţe byť
zaloţený na pevných a plávajúcich úrokových mierach alebo na plávajúcich a
plávajúcich odvodených od rozličných indexov. Môţe ísť aj o swapy, pri
ktorých pomyselná istina je amortizovaná podľa fixného plánu nezávislého od
úrokovej miery; realizačnou cenou a typom swapcie,
  e)        swapcia úrokovej miery (interest rate swaption) – je to opcia na
vstup do kontraktu so swapom úrokovej miery, pri ktorej ide o nákup práv
zaplatiť alebo obdrţať určitú fixnú úrokovú mieru.
  f)         akciový swap (equity swap) – ide o kontrakt, v ktorom jedna alebo
obidve platby sa viaţu na výnosnosť akcie alebo akciového indexu. Obsahuje
výmenu výnosu akcie alebo akciového indexu za plávajúcu alebo fixnú úrokovú
mieru
  g)         tovarový swap (commodity swap) – jedna alebo obidve platby sú
viazané na výnos ceny tovaru alebo tovarového indexu. Obsahuje výmenu
výnosu z jedného tovaru alebo tovarového koša za iný alebo výmenu výnosu
z jedného tovaru alebo tovarového indexu za fixnú alebo plávajúcu úrokovú
mieru
h) úverový, prípadne default swap (credit event/default swap) – kontrakt,
ktorý zaväzuje obidve strany vymeniť si pravidelný poplatok za platbu pri
náhodnej udalosti v prípade insolventnosti alebo akejkoľvek inej zmeny bonity
aktíva počas dohodnutého obdobia;
i) swap na celkový výnos (total return swap) – zaväzuje obidve strany
vymeniť si celkový ekonomický výnos finančného aktíva výmenou za platbu
plávajúcej úrokovej miery zaloţenej na referenčnom indexe;

Swapový kurz odráţa rozdiel medzi termínovým kurzom a promptým kurzom
a často sa vyjadruje vo forme ročnej percentuálnej prémie alebo percentuálneho
diskontu (per annum) takto :

             ( FR – SR / SR ) * 12 / n-mesiacov * 100 = x %
 kde
 n - počet mesiacov pre forwardový kurz

Prvá časť upravuje rozdiel medzi forwardovým kurzom a promptným kurzom
na percentuálny základ a druhá časť rovnice ho potom anualizuje. Anualizácia
umoţňuje porovnať termínovú prémiu alebo termínový diskont s úrokovými
sadzbami, ktoré sa beţne uvádzajú vo forme p.a.

Menové swapy
 Swapy sú najmladšie základné finančné deriváty. Majú širokú škálu viac či
menej líšiacich sa modifikácií. Všeobecne by sme mohli swap charakterizovať
ako zmluvne dohodnutú výmenu vopred určeného peňažného toku (cash
flow) medzi dvoma alebo viacerými partnermi v určitých termínoch
v budúcnosti.
     Historicky najstarším druhom sú menové swapy. Inštitucionálni investori
vo VB sa venovali swapom uţ od konca šesťdesiatych rokov 20. storočia.
Pouţívali paralelné, resp. spätné pôţičky na financovanie svojich zahraničných
investícií. Pôţička fungovala takto : uzatvoril sa kontrakt medzi britským
a zahraničným investorom, na základe ktorého zahraničný partner nakúpil pre
britského investora zahraničné aktíva a britský investor nakúpil pre
zahraničného partnera rovnaké mnoţstvo aktív za libry. Takáto spätná menová
pôţička bola predchodcom menového swapu. Dohodnutie prvého menového
swapu spadá do roku 1970.
     Prvý úrokový swap sa uskutočnil medzi IBM a Svetovou bamkou v roku
1981. Odvtedy sa datuje vznik trhu swapov. Organizujú ho členovia
Medzinárodnej asociácie swapových dílerov (International Swap Dealers
Association- ISDA). Táto asociácia zaviedla štandardizované swapové
kontrakty a obchodný mechanizmus, čím sa zníţili transakčné náklady
a nástroje sa stali dostupnejšími.
     Aj keď je dohodnutie swapu často motivované zabezpečením určitých
existujúcich otvorených pozícií, z právneho hľadiska nedochádza k zmene
pôvodných veriteľských, resp. dlţníckych vzťahov zúčastnených subjektov. To
zn., ţe subjekty swapovej operácie zostávajú v plnej miere zodpovedné za svoje
pôvodné záväzky, ktoré boli dôvodom dohodnutia swapu.
     Charakteristickým znakom swapov je to, ţe plnenie zo swapov nie je
jednorázové, čím sa odlišujú od ostatných finančných derivátov. Swapová
dohoda sa dojednáva na dlhšie obdobie (lehota splatnosti swapu), v rámci
ktorého sa uskutočňujú periodické platby, obyčajne viazané na 3-mesačné alebo
6-mesačné úrokové obdobia. Z hľadiska lehoty splatnosti sa najviac
uskutočňujú swapy do 2 rokov (41%), potom sú to swapy od 2 do 5 rokov
(32%), swapy od 5 do 10 rokov (22%) a nakoniec nad 10 rokov (5%).
     Swapové obchody sa spravidla neuzatvárajú priamo medzi swapovými
partnermi (counterparties), ale ich sprostredkúvajú banky, prípadne iné
špecializované finančné inštitúcie.
     Banky môţu mať dvojaké postavenie v úlohe sprostredkovateľov:

  a) ako čistý sprostredkovateľ (arranger, broker), ktorý len zabezpečuje
spojenie medzi oboma partnermi, prípadne poradenskú činnosť bez toho, aby
preberal akékoľvek riziko nesplnenia obchodu niektorým zo zmluvných
partnerov,
  b) ako sprostredkujúci „medzipartner“ (intermediary), ktorý vlastným
menom uzatvára samostatné zmluvy s oboma swapovými partnermi, a teda aj
sám ručí za plnenie oboch dohodnutých swapov. Preberá tieţ riziko nesplnenia
swapovej dohody niektorým z oboch swapových partnerov. Aj v takomto
prípade musí plniť dohodnutý swap voči druhému partnerovi.
     Na swapovom trhu vystupujú aj finančné inštitúcie, ktoré uzatvárajú
swapy na vlastný účet a pre vlastné potreby, prípadne aj ako otvorené pozície
(principal, warehousing). Sú to predovšetkým veľké banky alebo investičné
spoločnosti.
     Swapy, ktoré sa tieţ nazývajú kontrakty s rozdielmi (contracts for
differences), sú syntetické papiere, ktoré sú kombináciou 2 alebo viacerých
čiastkových blokov. Väčšina swapov, s ktorými sa dnes obchoduje, obsahuje
kombinácie 2 alebo viacerých nástrojov peňaţného trhu (napr. nástroj s fixnou
úrokovou sadzbou sa kombinuje s nástrojom s plávajúcou úrokovou sadzbou,
prípadne sa ešte kombinuje s menovou transakciou). Existujú tieţ swapy, ktoré
obsahujú aj zloţky typu futurít, forwardu alebo opcie.
     Poznáme 3 základné druhy swapových obchodov, a to : úrokové, menové
a kombinované swapy. Moţno sa však stretnúť aj s akciovými a tovarovými
swapmi.
     Z hľadiska kombinácie spotových a forwardových operácií sa v zásade
môţu uskutočňovať 2 druhy swapov, a to kombinácia spotových
a forwardových operácií – spot-forward swap a kombinácia forwardových
a forwardových operácií – forward-forward swap.
     Všetky swapy sú zaloţené na tom, ţe rôzne inštitúcie, ktoré spolu
obchodujú, majú rôzne komparatívne výhody, a preto môţu na transakcii
zarobiť. Obchoduje sa s nimi na trhoch OTC.

 Druhy menových swapov

     Menový swap (currency swap) je kontrakt, na základe ktorého dochádza
medzi dvoma zmluvnými partnermi, inštitúciami alebo firmami z rôznych
štátov k vzájomnej výmene devízových platieb.
     Menové swapy, tak ako iné swapy, sú všeobecne kombinované obchody.
Skladajú sa z 2 devízových operácií. Tým sa líšia od ostatných devízových
obchodov, ktoré majú charakter sólových obchodov (outright-trade), čiţe sa
uskutočňujú ako jediné. To zn., ţe investor uskutoční iba jednu operáciu, napr.
promptný nákup devíz, a ţiadnu inú.
     Poznáme niekoľko druhov menových swapov. Z hľadiska toho, aká
úroková sadzba sa pouţíva po celú lehotu swapu, rozlišujeme :
  I.)       menové swapy s fixnou úrokovou mierou – fixed-fixed currency
swap
  II.)      menové swapy s kupónom, pri ktorých ide o kombináciu menového
a úrokového swapu, uskutočňuje sa aspoň 1 platba zaloţená na pohyblivej
úrokovej miere – fixed-floating currency swap, alebo obidve pohyblivé úrokové
sadzby – floating-floating swap,
  III.) menový swap bez výmeny úrokových úhrad – devízový (FX) swap.
       Z toho hľadiska, ako sa kombinuje reálna výmena nominálnych hodnôt, môţe
ísť o tieto druhy swapov :
 -   swap s počiatočnou a konečnou výmenou nominálnych hodnôt,
 -   swap bez počiatočnej výmeny nom. hodnôt,
 -   swap bez konečnej výmeny nom. hodnôt,
 -   swap bez počiatočnej aj konečnej výmeny nom. hodnôt.

    Z hľadiska kombinácie promptných a termínových obchodov môţu sa
vyskytovať tieto druhy swapov :

  a) spot-forward swap, pri ktorom sa uzavrie zmluva o promptnom obchode
a súčasne zmluva o termínovom spätnom obchode,
  b) forward-forward swap – uzavrie sa zmluva o termínovom obchode na
obdobie t a súčasne sa uzavrie aj zmluva o rezervnom termínovom obchode na
obdobie t+1.

  I.Menové swapy s fixnou úrokovou sadzbou
     Majú 3 hlavné zloţky : nominálnu hodnotu, výmenný kurz a dve fixné
úrokové sadzby. Na začiatku swapu si 2 protistrany „vymenia“ nominálne
hodnoty za dohodnutý kurz. Obyčajne je to promptný kurz (priemer kurzu
nákup a predaj), ale moţno dohodnúť aj termínový kurz. Výmena nom. hodnoty
môţe byť buď fiktívna (nedôjde k ţiadnej fyzickej výmene), alebo reálna
(dôjde k fyzickej výmene). V oboch prípadoch je nom. hodnota swapu veľmi
dôleţitá, pretoţe sa pouţije na určenie úrokových platieb podľa podmienok
swapu a na určenie spätnej výmeny nom. hodnoty v čase dospelosti swapu.
Úrokové platby závisia od veľkosti nom. hodnoty a od úrokových sadzieb,
ktoré sú pevne stanovené na začiatku swapu. V čase dospelosti swapu sa nom.
hodnoty spätne vymenia za pôvodný dohodnutý výmenný kurz.
     Menové swapy s fixnou úrokovou sadzbou umoţňujú vymeniť záväzky
s fixnou úrokovou sadzbou v jednej mene za plne zabezpečené syntetické
záväzky v inej mene. Tento swap je znovu motivovaný vyuţitím
komparatívnych výhod.

    Z časového hľadiska môţe pri menových swapoch dochádzať ku
kombinácii spotových a forwardových obchodov alebo tieţ ku kombinácii iba
forwardových obchodov.

    Spot-forward swap je taký obchod, pri ktorom sa paralelne uskutoční
promptný obchod a súčasne sa uzatvorí aj zmluva o spätnom termínovom
obchode. Rozlišujeme tieto spot-forward swapy :
  a) swap-in of cudzia mena, napr. USD – nákup cudzej meny (napr. USD) za
domácu menu (napr. GBP) na promptnom trhu a súčasne predaj cudzej meny
(USD) za domácu menu (GBP) na termínovom trhu. Ide v podstate
o vypoţičanie si cudzej meny,
  b) swap-out of cudzia mena, napr. USD – predaj cudzej meny (napr. USD)
za domácu menu (napr.GBP) na promptnom trhu a súčasne nákup cudzej meny
(USD) za domácu menu (GBP) na termínovom trhu. V podstate ide
o vypoţičanie si domácej meny a poţičanie zahraničnej meny.
  Pre kombináciu spot-forward swap sa swapová sadzba vypočíta takto :

           Swap = termínový kurz – promptný kurz, čo znamená, ţe

                  Swap = FRP0T – SRP0 , resp. FRN0T - SRN0 a

           Swapová sadzba v % = 1 / T * [(FR0T – SR0) / SR0 ]* 100

  Z toho vyplýva, ţe v prípade, keď je FR0T väčší ako SR0 , potom FR0T –
SR0 je prémia a v prípade, keď je FR0T menší ako SR0 , potom FR0T – SR0
je diskont.
  Pri kombinácii forward-forward swap ide o súčasné uzavretia zmluvy o
termínovom obchode na obdobie t a uzavretie reverzného termínového obchodu
na obdobie T (resp. t+1). Napr. uzavrieme termínový obchod na nákup USD za
GBP za daný devízový kurz o 3 mesiace a súčasne termínový predaj USD za
GBP za daný devízový kurz o 6 mesiacov.

      Swap = termínový kurz (T, resp. t+1) – termínový kurz (t), čo zn., ţe

                 Swap = FRP0T - FRP0t , resp. FRN0T - FRN0t a

        Swapová sadzba v % = ( 1 / T –t ) * [( FR0T - FR0t ) / FR0t ]* 100

    Z toho vyplýva, ţe :

 v prípade, keď FR0T je väčší ako FR0t , potom FR0T - FR0t je prémia,
 v prípade, keď FR0T je menší ako FR0t , potom FR0T - FR0t je diskont.


  II. Menové swapy s kupónom
      Je to currency coupon swap alebo úrokový swap v 2 menách. Je to
kombinácia úrokového a menového swapu. V podstate je totoţný s menovým
swapom s fixnou sadzbou a počiatočnou a konečnou výmenou hodnoty
nominálu, ale s jednou alebo oboma platbami na plávajúcej úrovni. Napr. doláre
s fixnou úrokovou sadzbou moţno vymeniť za libry s pohyblivou úrokovou
sadzbou.

  III.) Devízový (FX) swap
     Špecifickým menovým swapom je swap bez výmeny úrokových úhrad, t.j.
swap zloţený len z počiatočnej a konečnej výmeny nominálnych hodnôt.
Riziká spojené so swapmi

V swapových obchodoch protistrany čelia v zásade dvojakému riziku, a to
kreditnému riziku (credit risk) a riziku pozície (position risk, resp. market risk).
Úverové riziko vyjadruje hrozbu, ţe druhá strana nedodrţí svoj záväzok. Riziko
pozície je varovaním, ţe trhové úrokové sadzby alebo výmenné kurzy sa odchýlia
od sadzieb dohodnutých v swape, čo u jednej strany vţdy vedie k strate z pozície.
    Ak nie je pri realizácii swapu rozšírená moţnosť úverovania, existuje riziko,
ţe sľúbené platby sa v skutočnosti nezrealizujú. Súčasná hodnota týchto
budúcich platieb a príjmov (diskontovaných swapovými sadzbami alebo
sadzbami alternatívneho vypoţičiavania alebo poţičiavania) predstavuje rozsah
rizika. Úverové riziko klesá, keď sa swap blíţi k splatnosti. Pozičné riziko sa
mení podľa lehoty platnosti swapu a podľa veľkosti zmien úrokových sadzieb
na trhu. Tieto 2 druhy rizika sú navzájom závislé. Napr. swap môţe vykazovať
zisky, ale druhá strana nemusí splniť svoje záväzky.
     Swapová banka, ktorá uschováva swap (warehouse), sa zabezpečuje
pomocou kontraktov futurít, pokiaľ nie je uskutočnená druhá časť swapu.
V tomto období je vystavená riziku rozpätia (spread risk). Je to riziko, ţe sa
rozdiel medzi cenou swapu a cenou futurity pohne nepriaznivým smerom.

Funkcie swapov

   Swapy, podobne ako iné termínové kontrakty, moţno pouţiť na hedging
proti úrokovému a menovému riziku, na arbitráţe, špekulácie a riadenie aktív
a pasív.
     Swapy fungujú iba vtedy, keď majú protistrany komparatívne výhody.
V určitom zmysle sú teda výsledkom nejakej nedokonalosti trhu (buď dočasnej
alebo trvalej). To zn., ţe existujú rozdiely v regulačných reţimoch protistrán
a nedokonalosti vnútornej štruktúry trhu.
     Tieto nedokonalosti trhu umoţňujú arbitráţ a swapy tieto moţnosti
vyuţívajú. Swapy môţu napr. vyplynúť z arbitráţe medzi 2 protistranami, ktoré
majú rôzne predpisy v devízovej oblasti, rôzne kontrolné orgány, daňovú
legislatívu a pod.
     Swapy môţu vzniknúť v dôsledku arbitráţe medzi rôznymi segmentmi
trhu, ktoré vyjadrujú rozličné pohľady na úverové riziko, úrokové riziko,
kurzové riziko alebo majú rôzny prístup k info, trhovej likvidite, transakčným
nákladom a pod.
     Ďalšou nedokonalosťou trhu je jeho neúplnosť. Swapy moţno pouţiť aj na
rozšírenie existujúcich trhov. Moţno ich pouţiť na také obchody a splatnosti,
ktoré sa nedajú dosiahnuť priamym získaním zdrojov. Sú pruţnejšie ako
podkladové nástroje. Úrokové swapy sú tieţ rozšírením trhu futures na úrokové
sadzby. Podobne menové swapy moţno povaţovať za rozšírenie trhu menových
forwardov. Z toho všetkého vyplýva, ţe swapy moţno pouţiť predovšetkým
ako arbitrážne nástroje.
     Ďlšou moţnosťou swapov je ich vyuţitie na zabezpečenie sa proti
úrokovému a menovému riziku. Moţno ich pouţiť aj na špekulácie na pohyb
úrokových sadzieb a menových kurzov. Nakoniec swapy sa uplatnia aj na
riadenie aktív a pasív. Na strane pasív sa nimi dajú zníţiť náklady financovania
a na strane aktív môţu zvýšiť výnosy. Posledné pouţitie swapu je zvlášť
uţitočné pre čistých investorov, ako sú napr. penzijné a investičné fondy.
 V budúcnosti swapov sa presadzujú 2 protichodné tendencie. Na jednej strane
swapy sú vytvorené tak aby prekonávali nedokonalosti finančného trhu. Ak sa
pomocou swapov darí zniţovať nedokonalosti trhu, zniţuje sa aj záujem
o samotné swapy.
Na druhej strane vidieť, ţe samotný trh swapov sa zefektívňuje a zdokonaľuje.
Spočiatku to boli iba dohody medzi 2 protistranami, pouţívajúcimi sluţby
sprostredkovateľskej banky, ktorá mala osobitné zmluvy s oboma stranami.
Preto prvé swapy neboli likvidné.
Neskoršie swapová banka začala vytvárať trh swapov pomocou swapových
domov (swap warehouse). Uskutočňovali jednu stranu swapu s protistranou
a zabezpečovali sa na trhu futurít, dokiaľ sa neuskutočnila druhá strana swapu.
Likviditu trhu zvýšila tieţ štandardizácia podmienok obchodovania
a dokumentácie. Od roku 1985 sa swapy v dôsledku činnosti ISDA začali
obchodovať aj ako štandardizované nástroje. Napriek tomu pri väčšine swapov
je ich obchodovateľnosť na sekundárnych trhoch veľmi nízka. Obchoduje sa iba
asi s 5% všetkých swapov. Ak chce niektorá protistrana swap ukončiť, musí sa
pokúsiť o prevod práv a povinností zo swapu na swapovú banku alebo na tretiu
stranu výmenou za platbu rovnajúcu sa súčasnej hodnote budúcich príjmových
tokov zo swapu. Existuje aj moţnosť realizovať rezervný swap s inou
protistranou.

Menové opcie
Menová opcia (currency option)je kontrakt medzi vypisovateľom (seller,
writer), ktorý sa zaväzuje neodvolať po dohodnutý čas svoju ponuku,
a drţiteľom opcie (holder), ktorý má právo od zmluvy odstúpiť. Toto právo si
drţiteľ opcie kupuje od vypisovateľa opcie za tzv. opčnú prémiu (cena opcie).
Právo odstúpiť od opcie je hlavnou odlišnosťou opcií od ostatných termínových
obchodov. Predaj opcie sa nazýva vystavenie opcie (writing an option).
Opčná prémia je cena, za ktorú si vlastník kupuje od vypisovateľa opcie právo
nesplniť zmluvu, t.j. nedodať alebo neodobrať dohodnuté mnoţstvo devíz.
Prémia je stanovená na jednotku pokladovej menz. Cena za štandardizovanú
burzovú opciu sa vypočíta ako súčin prémie (napr. 0,01 USD/CAD) a velkosti
jedného lótu podkladovej meny (napr. 50 000 CAD).
Sú dve hlavné kategórie menových opcií, ktoré môţe vypisovateľ opcie vypísať,
a to kúpna opcia (call option) a predajná opcia (put option). Pri kúpnej opcii
získava drţiteľ právo kúpiť od vypisovateľa opcie dohodnuté mnoţstvo meny za
vopred dohodnutú realizačnú cenu opcie (tzv. strike alebo excercise price). Pri
predajnej opcii získava drţiteľ opcie naopak, právo predať dohodnuté mnoţstvo
meny za vopred dohodnutú realizačnú cenu opcie.
S opciami sa obchoduje na burzách i na OTC trhoch. Medzi týmito trhmi je istý
rozdiel. Na burzách sa obchoduje len s určitými štandardnými opciami, pokiaľ
ide o mnoţstvo a kvalitu podkladového aktiva, dátum splatnosti a bázickú cenu.
Burzové opcie sa obchodujú na opčných burzách, ktoré sú organizované
podobne ako burzy s futuritami.
Bankové opcie obchodované na OTC trhoch dávajú moţnosť prispôsobiť opčné
kontrakty špecifickým poţiadavkám účastníkov obchodu, ktoré sa týkajú
realizačnej ceny, výšky kontraktu a lehoty jeho splatnosti. Banky vo vzťahu ku
klientom určujú dolný kvantitatívny limit na uzatvorenie kontraktu.
Z hťadiska moţnosti plnenia rozlišujeme v praxi dva základné druhy opcií, a to
americkú a európsku. Vlastník americkej opcie môţe opciu realizovať
kedykoľvek pred jej splatnosťou. Vlastník európskej opcie ju môţe realizovať
aţ v čase dospelosti opcie, teda pri jej splatnosti. Vzhľadom na to, ţe
vypisovateľ americkej opcie nepozná presný termín jej plnenia, má obmedzený
priestor na zabezpečenie tejto opcie. Bude preto pri amerických opciách
poţadovať vyššiu prémiu ako pri európskych opciách.
V oboch prípadoch vlastník tak urobí iba vtedy, ak je to pre neho výhodné.
Inak opcia prepadne. Ak vlastník realizuje opciu, predávajúci je povinný bez
akýchkoľvek podmienok predať alebo kúpiť podkladové aktívum v súlade s
platným opčným kontraktom. Rozhodnutie o realizácii európskej opcie je dané
iba cenou podkladového aktíva v okamihu splatnosti opcie. Rozhodnutie o
realizácii americkej opcie je okrem momentálnej ceny podkladového aktíva v
okamihu rozhodovania ovplyvnené aj očakávaním budúceho vývoja ceny
podkladového aktíva.

Grafické znázornenie výnosových kriviek
Pri analýze ziskov a strát vypisovateľov a drţiteľov kúpnych a predajných
opcií môţu nastať štyri prípady. Na ich vyjadrenie pouţijeme grafy, v ktorých
(na vertikálnej osi budeme vyjadrovať zisky a straty a na horizontálnej osi
budúce spotové kurzy v čase plnenia opcie. Predpokladajme, ţe pri kúpnej i
predajnej opcii je realizačná cena opcie rovnaká , t. j. 45 SKK/USD, a prémia je
1 SKK/USD. Pri kúpnej opcii môţu nastať tieto prípady (obr. 1)




Obr.1 Výnosové krivky drţitedľa a vzpisovateľa kúpnej opcie

A) V prípade drţiteľa kúpnej opcie bude výnosová krivka pretínať horizontálnu
os pri budúcom spotovom kurze 46 SKK/USD. Tento kurz sa tieţ rovná
nákladom drţiteľa pri nákupe dolárov prostredníctvom kúpnej opcie, pretoţe aj
realizačná cena spolu s prémiou sa rovná 46 SKK/USD. Pri tomto kurze teda
nedosiahne drţiteľ kúpnej opcie ţiaden zisk ani stratu. Ak by v budúcnosti bol
spotový kurz dolára vyšší ako 46 SKK/USD, drţiteľ kúpnej opcie by uţ
dosiahol zisk. Naopak, maximálnu stratu by mal pri kurze 45 SKK/USD. Pri
niţších hodnotách budúceho spotového kurzu sa uţ strata nemôţe zvyšovať,
pretoţe drţiteľ nechá opciu prepadnúť a radšej bude kupovať doláre na
spotovom trhu. Opcia je v tomto prípade tzv. out of the money (mimo peniazí).
Opcia sa bude plniť pri kurzoch vyšších ako 45 SKK/USD, a preto je tzv. in the
money (v peniazoch). pokiaľ je budúci spotový kurz presne 45 SKK/USD,
drţiteľ opcie je indiferentný, t.j. môţe sa rozhodnúť medzi plnením alebo
prepadnutím opcie. Opcia je tzv. at the money (na peniazoch).

B) Výnosová krivka vypisovateľa kúpnej opcie je súmerná pozdĺţ horizotálnej
osi s výnosovou krivkou drţiteľa opcie. Na rozdiel od drţiteľa opcie je
vypisovateľ neobmedzene vystavený strate z budúceho pohybu spotového kurzu
dohodnutej meny, v našom prípade USD, a naopak, jeho zisk môţe dosiahnuť
maximálne výšku prémie.Pri predajnej opcii (obr.2) môţu nastať tieto prípady:




Obr.2 Výnosové krivky drţiteľa a vypisovateľa predajnej opcie


a) Výnosová krivka drţiteľa predajnej opcie bude pretínať horizontálnu os
pri kurze 44 SKK/USD. Je to kurz, ktorý sa rovná nákladom drţiteľa opcie pri
predaji dolárov prostredníctvom predajnej opcie. Pri tomto kurze teda drţiteľ
opcie nedosahuje ani zisk ani stratu. Ak budúci spotový kurz bude niţší ako 44
SKK/USD, drţiteľ predajnej opcie dosiahne zisk. Naopak, maximálnu stratu
bude mať pri spotovom kurze 45 SKK/USD. Pri vyšších hodnotách budúceho
spotového kurzu uţ strata nemôţe narastať, pretoţe drţiteľ opcie nechá opciu
prepadnúť a USD bude radšej predávať na spotovom trhu. V tomto prípade je
opcia tzv. out of the money. Opcia sa bude plniť pri hodnotách niţších ako 45
SKK/USD, vtedy je tzv. in the money. Pokiaľ bude budúci spotový kurz presne
na úrovni 45 SKK/USD, potom je drţiteľ indiferentný, pretoţe je mu jedno, či
opciu vyuţije alebo nechá prepadnúť. Opcia je tzv. at the money.
b) Výnosová krivka vypisovatel'a put opcie je opať súmerná pozdĺţ
horizontálnej osi s výnosovou krivkou drţiteľa put opcie, ale jeho moţnosti
dosiahnuť zisk alebo stratu sú rozdielne. Vypisovateľ je v tomto prípade
neobmedzene vystavený strate z budúceho pohybu spotového kurzu, zatiaľ čo
zisk môţe dosiahnuť maximálne vo výške prémie.

Faktory, ovplyvňujúce výšku prémie, t.j cenu opcie
Prémia opcie je rovnováţna cena opcie, ktorá vyrovnáva ponuku a dopyt. Preto
je pomerne zloţité ju určiť a nemoţno sa spoliehať iba na intuíciu. Dealeri na jej
určenie vyuţívajú existujúce matematické modely. Pri určovaní cien opcií na
akcie sa pouţíva Blackov-Scholesov model a Bigerov-Hullov model, ktorý je
modifikáciou predchádzajúceho. Bigerov-Hullov model pracuje so šiestimi
premennými:
Pr = f ( SP , SR , t , δsr , IRd, IRz ),
kde
Pr - prémia (cena opcie),
SP - rea!izačná cena opcie (priama kotácia),
SR - spotový kurz (priama kotácia),
t - lehota splatnosti,
δsr - rizikovosť meny (smerodajná odchýlka),
IRd - domáca bezriziková úroková sadzba,
IRz - zahraničná bezriziková úroková sadzba. .

Vplyv týchto premenných na cenu opcie je takýto:
1. Vzťah medzi realizačnou cenou opcie a spotovým kurzom v čase uzavretia
kontraktu. Tu platí, ţe čím je pre drţiteľa výhodnejšia realizačná cena opcie
oproti momentálnemu spotovému kurzu, tým bude prémia vyššia.
2. Vplyv lehoty splatnosti. Čím je lehota splatnosti opcie vzdialenejšia, tým je
vyššia pravdepodobnosť zmien v spotovom kurze, čiţe väčšia pravdepodobnosť
dosiahnutia ziskov alebo strát z opcie. Vzhľadom na to, ţe drţiteľ opcie má (na
rozdiel od jej vypisovateľa) potenciálnu stratu obmedzenú výškou prémie, má
vyššiu pravdepodobnosť dosiahnutia ziskov. Za túto výhodu je ochotný zaplatiť
vyššiu prémiu. Na druhej strane vypisovateľ opcie, ktorý nemá obmedzenú
stratu, túto vyššiu prémiu poţaduje, pretoţe s rastúcou lehotou splatnosti sa
zvyšuje pravdepodobnosť jeho vyšších strát.
3. Rizikovosť meny v tomto prípade znamená volatilitu (vyjadrenú smerodajnou
odchýlkou) pohybu spotového kurzu. Vplyv rizikovosti je podobný ako vplyv
lehoty splatnosti. Na jednej strane väčšia volatilita kurzu z hľadiska drţiteľa
opcie znamená pravdepodobnosť dosiahnutia vyšších ziskov z drţby opcie. Na
druhej strane pre vypisovateľa predstavuje väčšiu pravdepodobnosť vyšších
strát. Preto s rastom volatility poţaduje vypisovateľ opcie väčšiu prémiu, ktorú
je ochotný jej drţiteľ zaplatiť.
4. Vplyv úrokového diferenciálu bezrizikových úrokovích sadzieb. Ak drţiteľ je
vlastníkom kúpnej opcie na nákup devízy, môţe dlhší čas drţať svoje aktíva v
domácej mene, neţ keby devízu okamţite nakúpil na spotovom trhu. Na rozdiel
od neho vypisovateľ kúpnej opcie bude zrejme nútený pre istotu drţať svoje
aktíva v príslušnej cudzej mene, aby ju mal v dobe dodania k dispozícii.
Preto bude prémia tým vyššia, čím viac bude úrokový diferenciál v prospech
domácej meny. Prémia vtedy kompenzuje nevýhodnosť úrokového diferenciálu
pre vypisovateľa opcie. Pri predajnej devízovej opcii je to naopak. Drţiteľ
predajnej devízovej opcie môţe dlhší čas drţať svoje aktíva v cudzej mene, neţ
keby domácu menu okamţite kúpil na spotovom trhu. Vypisovateľ predajnej
opcie však bude zrejme nútený v záujme istoty odobratia meny drţať svoje
aktíva v domácej mene. Prémia bude teda tým niţšia, čím vyšší bude úrokový
diferenciál v prospech domácej meny, pretoţe náklady ušlej príeţitosti sú v
tomto prípade na strane drţiteľa opcie.

 Oceňovanie opcií, vnútorná a časová hodnota opcie
Cena opcie, nazývaná aj opčná prémia, je cena za poskytnutie práva realizácie
opcie. Skladá sa z dvoch zloţiek, a to z vnútornej hodnoty (intrinsic value) a
časovej hodnoty (time value), ktoré moţno posudzovať oddelene. Vnútornú
hodnotu má iba opcia "in the money" (v peniazoch). Opcie "out oj the money"
(mimo peňazí.) a "at the money" (na peniazoch) majú nulovú vnútornú hodnotu.
Vnútorná hodnota opcie predstavuje moţný zisk vzhľadom na súčasnú
priaznivú cenu podkladového aktíva. Časová hodnota odzrkadľuje moţnosť, ţe
cena podkladového aktiva sa ymení v prípade dlhšieho obdobia do splatnosti
opcie. Časová cena opcie postupne klesá aţ do splatnosti opcie, keď dosiahne
nulovú hodnotu. Moţno to vyjadriť takto:

cena opcie = vnútorná hodnota opcie + časová hodnota opcie.
Vnútorná hodnota kúpnej opcie (IVc) predstavuje rozdiel medzi spotovým
kurzom (SR) a realizačnou cenou (SP), pričom nemôţe mať záporné hodnoty.
Pri kúpnych opciách "na peniazoch" alebo "mimo peňazí" je vnútorná hodnota
nulová.
Pri kúpnej opcii "v peniazoch" je vnútorná hodnota daná vzťahom:

vnútorná hodnota kúpnej opcie = cena podkladového aktíva - realizačná cena
(bázická cena), pričom nadobúda hodnoty:
IVc =max[0, SR-SP].

Vnútorná hodnota predajnej opcie (IVp )je definovaná ako rozdiel medzi
realizačnou cenou a spotovým kurzom, ktorý vyjadríme vzťahom: vnútorná
hodnota predajnej opcie = realizačná (bázická) cena - cena
podkladového aktíva, pričom nadobúda hodnoty:
IVp =max[O, SP-SR].

Funkciu závislosti vnútornej hodnoty kúpnej a predajnej opcie od spotového
kurzu napríklad pri danej realizačnej cene 45 SKK/USD znázorňuje plná
lomená polpriamka na obr. 3 a 4.




                            Obr.3 Vnútomá hodnota a časová hodnota kúpnej opcie
                            Obr.4 Vnútorná a časová hodnota predajnej opcie
Na obr. 3 je vidieť, ţe pri danej realizačnej cene 45 SKK/USD vnútorná
hodnota opcie rastie s tým, ako sa na spotovom trhu znehodnocuje kurz SKK
voči USD. Drţanie kúpnej opcie pri kurze 45 SKK/USD sa stáva čoraz
výhodnejšie. Na obr. 4 je zasa zachytená situácia, keď pri danej realizačnej cene
45 USD vnútorná hodnota opcie klesá v dôsledku zhodnocovania kurzu koruny
voči americkému doláru na spotovom trhu. Drţba predajnej opcie pri realizačnej
cene 45 SKK/USD je čím ďalej menej výhodná.
Pre americkú opciu platí, ţe cena opcie nikdy nemôţe byť niţšia ako je jej
vnútorná hodnota. V prípade kúpnej opcie by sa toto pravidlo porušilo vtedy,
keď by pri spotovom kurze 45 SKK/USD a realizačnej cene 43 SKK/USD
(vnútorná hodnota opcie je 2 SKK/USD) bola prémia iba 1 SKK/USD. Pri
nákupe tejto americkej opcie by drţiteľ zaplatil iba 44 SKK/USD (realizačná
cena 43 SKK/USD plus prémia 1 SKK/USD). Potom by od vypisovateľa ţiadal
okamţité plnenie kontraktu a pri následnom predaji jedného USD za 45 SKK by
realizoval zisk 1 SKK na 1 USD. Arbitráţne správanie a jednostranný
kapitálový pohyb budú mať za následok rast opčnej prémie aţ na 2 SKK/USD.
Pri európskej opcii sa tento arbitráţny proces nemôţe uskutočňovať, s
výnimkou termínu splatnosti opcie, a preto môţe jej cena klesnúť aj pod
vnútornú hod- notu.
Časová hodnota opcie je definovaná ako rozdiel medzi výškou prémie a
vnútornou hodnotou opcie Problém určenia ceny európskej opcie je práve
určenie jej časovej hodnoty. Zatial' čo vnútorná hodnota je daná rozdielom
medzi spotovým kurzom a realizačnou cenou v danom okamihu, tak časová
hodnota je daná ostatnými faktormi ovplyvňujúcimi cenu opcie. Sú to dĺţka
zostávajúceho obdobia do splatnosti opcie, rizikovosť danej meny a úrokový
diferenciál. Vplyv týchto faktorov je nasledujúci:
1.      vplyv faktora času - časová hodnota opcie je klesajúcou funkciou času.
S blíţiacou sa lehotou splatnosti opcie klesá a v termíne splatnosti opcie sa
časová hodnota opcie rovná nule.
vplyv faktora rizikovosti podkladovej meny - časová hodnota opcie je rastúcou
funkciou rizikovosti podkladovej meny. Zvýšenie volatility spotového kurzu
meny pri inak identických dvoch opciách vedie k zvýšeniu časovej hodnoty
opcie
3.      vplyv faktora úrokového diferenciálu - rast úrokového diferenciálu
domácej meny definovaného ako rozdiel medzi domácou a zahraničnou
bezrizikovou sadzbou vedie k rastu časovej hodnoty kúpnej opcie, a naopak. V
prípade predajnej opcie rast úrokového diferenciálu vedie k poklesu časovej
hodnoty opcie, a naopak.

Vplyvy:
. pribliţujúca sa lehota splatnosti,
. zníţenie rizikovosti spotového kurzu,
. pokles úrokového diferenciálu domácej meny.

Funkcie menových opcií
Menové opcie, podobne ako iné druhy termínových menových obchodov,
moţno vyuţiť na hedging proti kurzovému riziku, na arbitráţ a špekulácie.
Arbitráţ moţno uskutočniť pomocou menových opcií vtedy, keď je porušené
pravidlo rovnováhy pri určovaní opčnej prémie na trhu opcií. Pozrime sa na dve
extrémne situácie:
A) V prípade dvoch identických opcií, ktoré sa od seba líšia iba realizačnou
cenou, musí z hľ'adiska arbitráţnej rovnováhy platiť, ţe opcia s výhodnejšou
realizačnou cenou je drahšia, resp. má vyššiu prémiu.
B) Druhá extrémna situácia arbitráţe nastáva vtedy, keď prémie budú plne
kompenzovať rozdiely medzi realizačnými cenami tak, ţe devízy moţno kúpiť
(pri zohľadnení realizačnej ceny a prémie) za rovnaké efektívne ceny.
Na hedging devízových pohľ'adávok a závazkov moţno pouţiť jednak ne-
štandardizované opcie, s ktorými sa obchoduje na OTC trhoch, jednak burzové
opcie.
Využitie OTC opcií pri hedgingu
Menové opcie, ktoré sa uskutočňujú na OTC trhoch, môţu byť dobrou
alternatívou k forwardovému hedgingu. Na zabezpečenie sa proti riziku pohybu
menových kurzov pouţívame iba nakúpené (drţané) kúpne a predajné opcie. Pri
zabezpečovaní devízového závazku volíme pozíciu drţiteľa kúpnej opcie. Pri
zabezpečovaní devízovej pohľadávky zasa pozíciu drţiteľa predajnej opcie.
Uvedieme príklad na zabezpečenie záväzku vo výške 5 mil. USD so
splatnosťou k 21. 6. a pohľ'adávok vo výške 3 mil. AUD splatných k 25.7.
pomocou opcií, ktorý je znázornený v nasledujúcej bilancii:




V porovnaní S forwardovým hedgingom vidíme, ţe na jednej strane sú určitou
nevýhodnou opčného hedgingu devízových pohl'adávok a závazkov vyššie
náklady ako pri forwarde, ktoré sú dané výškou zaplatenej prémie. Na druhej
strane opčný hedging má tú výhodu, ţe hedger sa vopred nevzdáva moţnosti
participovať na budúcom výhodnom pohybe spotového kurzu. Napríklad v
prípade hedgovania dolárového záväzku a významnej depreciácii kurzu USD
moţno nechať kúpnu opciu prepadnúť a doláre nakúpiť za výhodný spotový
kurz. Forwardový hedging túto moţnosť neponúka, pretoţe forwardový
kontrakt sa musí splniť.
Opčný hedging uprednostníme aj v prípade, keď nie je isté, či partner svoj
budúci záväzok dodrţÍ. Ak máme obavy, ţe náš obchodný partner sa oneskorí
so splatením pohľadávky vo výške 3 mil. AUD, zabezpečíme sa kúpou
predajnej opcie. Pri úvahách o vyuţití vypisovania opcií pri hedgingu si treba
uvedomiť, ţe vypísaním devízovej opcie nie je celom moţné uzavrieť devízovú
pozíciu, pretoţe jej drţiteľ nemusí opciu realizovať. Napríklad devízovú
pohľadávku by sme na prvý pohľad mohli zabezpečiť vypísaním kúpnej opcie,
pri ktorej vypisovateľ bude dodávať devízy v dohodnutej realizačnej cene.
Kúpnu opciu nemusí drţiteľ realizovať, ak sa devíza na spotovom trhu výrazne
znehodnotí a bude výhodnejšie kúpiť ju na spotovom trhu. Opciu nechá
prepadnúť.

				
DOCUMENT INFO
Shared By:
Categories:
Stats:
views:126
posted:7/11/2011
language:Slovak
pages:24