Docstoc

Ekonomick univerzita v Bratislave Fakulta medzin rodn ch vz ahov Cross Rate

Document Sample
Ekonomick univerzita v Bratislave Fakulta medzin rodn ch vz ahov Cross Rate Powered By Docstoc
					Finančné inštitúcie a ďalší účastníci devízového trhu
Finančné inštitúcie
Finančné inštitúcie môžeme zaradiť do 4 základných kategórií:
1. centrálne banky,
2. obchodné banky a ich devízoví díleri,
3. maklérske (brokerské) firmy a ich devízoví makléri,
4. ďalšie nebankové finančné inštitúcie (investičné fondy, hedgové fondy,
poisťovne, obchodníci s CP, obchodníci s komoditami, finančné spoločnosti...)

Centrálne banky a obchodné banky sú bankové finančné inštitúcie, ktoré sa
podieľajú v najväčšej miere na obchodoch na devízových trhoch.

Centrálne banky pôsobia na národnom devízovom trhu, kde ich činnosť zohráva
kľúčovú úlohu a významne ovplyvňuje tento trh, ale taktiež vstupujú aj na
medzinárodný devízový trh. Ich motívy vstupu, rozsah účasti, ako aj ich správanie
sa na devízových trhoch je od prípadu k prípadu iné, pričom treba brať do úvahy
aj krajinu, z ktorej CB pochádza, aké úlohy má zakotvené v príslušných právnych
normách a aké ciele sleduje. Napriek tomu by sme mohli označiť za hlavný motív
vstupu CB na devízové trhy nespokojnosť s vývojom devízového kurzu domácej
meny a následnú snahu ovplyvniť ho.
Keď sa domáca mena apreciuje a CB na to hľadí s nevôľou, má možnosť
zasiahnuť na devízovom trhu tak, aby tento trend zastavila, alebo ho aspoň
zmiernila. Urobí tak formou intervencií, t.j. v našom prípade predá určitý objem
domácej meny a zároveň touto transakciou nakúpi zahraničnú menu v pomere
(určenom daným devízovým kurzom) k danému objemu. Ak je CB naopak
nespokojná s depreciáciou domácej meny, môže zasiahnuť na devízovom trhu,
a to tzv. rozpustením svojich devízových rezerv v určitej výške, za ktoré nakúpi
na tomto trhu domácu menu. Tieto operácie sú však pre CB a rozpočet daného
štátu veľmi nákladné a z dlhodobého hľadiska doslova neúnosné. Ďalším ich
negatívom je fakt, že nie sú žiadnou zárukou úspechu zmeny vývoja devízového
kurzu, pretože naň pôsobí aj veľké množstvo iných faktorov, ktoré môžu mať
silnejší vplyv.
V súčasnosti je devízový trh taký obrovský a má také množstvo účastníkov, že
žiadna spoločnosť, ani CB nemôže kontrolovať trh, ani dlhšiu dobu riadiť ceny na
ňom. So zväčšovaním sa devízového trhu, sa aj intervencie CB stávajú čoraz viac
neúčinné a dalo by sa polemizovať o tom, či vôbec účinkujú ako nástroj na
riadenie hodnoty danej meny.
Druhým dôležitým motívom vstupu CB na devízový trh je vykonávanie
devízových transakcií pre vládu a ostatné štátne inštitúcie. V tomto prípade CB na
devízovom trhu kupuje, alebo predáva zahraničné meny podľa potreby týchto
inštitúcií.

Obchodné banky vstupujú na devízový trh z viacerých dôvodov. Snažia si na
ňom zabezpečiť dostatok devízových prostriedkov na poskytovanie devízových
služieb pre svojich klientov v prípade, ak túto službu svojim klientom
sprostredkuvávajú. Ďalej môžu vystupovať ako sprostredkovatelia pre určité PO
a FO. Môžu vykonávať transakcie pre ostatné obchodné banky, alebo obchodovať
s nimi na vlastný účet.
Obchodné banky vstupujú na trh prostredníctvom svojich zamestnancov – dílerov.
V súčasnosti sa dá odhadovať, že asi 5–10% z nich zohráva významnú úlohu
tvorcov trhu. Tá spočíva v tom, že díler pravidelne kótuje nákup a predaj pre
jednu alebo viaceré meny, pričom je po celý čas pripravený uzavrieť dvojstranný
obchod s potenciálnym klientom na základe týchto kotácií. Takýto díler určuje pri
kotácii meny jej devízový kurz, za ktorý je ochotný ju nakupovať (nákup-bid)
a zároveň aj devízový kurz meny, za ktorý je ochotný ju predávať (predaj-ask).
Rozdiel v kurze medzi nákupom a predajom sa nazýva kurzové rozpätie (spread)
a tvorí príjem dílera, resp. samotnej banky, ktorá ho zamestnáva.
Práca dílera je veľmi náročná, pretože na určenie výhodnej kotácie musí mať
neustály prehľad o pozícii banky, samotných trendoch pri kotácii kurzov na
devízovom trhu, a pritom by mal byť schopný urobiť analýzu daného stavu a na
základe neho určiť, akým smerom sa kurzy budú uberať. Díler sa pritom voči
klientovi nachádza v asymetrickej pozícii. Pri oznámení kotácie klientovi totiž
díler nevie, či ten od neho bude chcieť danú menu kúpiť alebo predať. Musí preto
kótovať nákupný aj predajný kurz veľmi obozretne s cieľom, aby boli obidva
kurzy pre neho priaznivé.
Cieľom devízových dílerov je dospieť pri transakciách s určitou menou podľa
nimi kótovaného kurzu k stavu zisku. Ide konkrétne o prípad, kedy sa im podarí
zahraničnú menu výhodne kúpiť a následne za drahšiu cenu predať. Ako sme už
spomínali, tento zisk závisí od stanoveného kurzového rozpätia, tzv. marže. Na
stanovenie výšky kurzovej marže vplýva viacero faktorov:
- druh meny – čím sa s kótovanou menou na trhu menej obchoduje, tým je jej
kurzová marža vyššia, pretože díler má menšiu šancu sa danej meny „zbaviť“
a naopak,
- stabilita trhu – čím je stabilita trhu nižšia, tým je kurzová marža vyššia,
pretože riziko obchodovania na trhu sa pre dílerov zväčšuje a naopak,
- objem transakcií – čím je objem transakcií s danou menou nižší, tým je jej
kurzová marža vyššia a naopak, pozn. pri určitej dosiahnutej výške objemu
transakcií sa už kurzová marža viac nezmenšuje.

Maklérske (brokerské) firmy pôsobia ako sprostredkovatelia obchodov na
devízovom trhu. Ich služby využívajú díleri, ale aj samotné centrálne banky.
Pracujú za províziu, ktorá je stanovená ako určité dohodnuté percento z
ceny realizovaného obchodu. Makléri zhromažďujú na trhu ponuky na nákup
a predaj devíz v rovnakom finančnom centre. Pracujú s vysokým objemom
transakcií, čo im umožňuje danú menu predávať/kupovať za výhodnejšie kurzy
pri nižších nákladoch. Sú vyhľadávaní kvôli ich vysokej odbornosti a veľkej
informovanosti. Centrálne banky, ale aj díleri uprednostňujú sprostredkovanie
obchodu cez nich často aj vďaka anonymite, ktorú im to zaručuje. Pri realizovaní
obchodu zostávajú takpovediac v pozadí a ostatní účastníci na trhu sa nemôžu
dozvedieť nič o zámeroch, ktoré ich k obchodu viedli.

Ďalšími nebankovými finančnými inštitúciami, ktoré vstupujú na devízový trh
sú rôzne investičné fondy, poisťovne, nebankové inštitúcie, obchodníci
s komoditami, no a ako jedni z posledných sa medzi ne zaradili hedgové fondy.
Výraz hedging znamená krytie devízového rizika, no hedgové fondy sa naopak
sústreďujú na vysoko rizikové operécie. Sú to investičné spoločnosti, ktoré sa
zaoberajú špekuláciami rôzneho druhu. Na devízovom trhu sa hlavne zameriavajú
na arbitráž. Celosvetovo existuje okolo 7000 hedgových fondov, ktoré majú


                                  2
v správe okolo 600 mld USD. Objemy uskutočnených obchodov hedgovými
fondami sú veľmi vysoké, a to aj z toho dôvodu, že tieto inštitúcie nemusia
preukazovať plnú sumu vloženú do transakcie, ale iba minimálnu časť z nej
a v určitých prípadoch postačí len dobré meno firmy. Z tohto dôvodu prichádza
v prípade stratových operácií k častej nesolventnosti hedgových fondov.

Ďalší účastníci devízového trhu
   Medzi ďalších účastníkov devízového trhu môžeme zaradiť:
1. vývozné a dovozné firmy,
2. občania (turisti, zahraniční investori, pracujúci v zahraničí...)

Obidve tieto skupiny využívajú na nákup/predaj zahraničnej meny služby
finančných inštitúcií.

Obchodníci na Forexe
V súčasnosti sa môžeme stretnúť na internete s množstvom internetových
stránok, ponúkajúcich možnosť obchodovania na FOREXE. Ide o jednoduchý
spôsob nákupu alebo predaja zahraničných mien prostredníctvom maklérov cez
internet určeným pre menších investorov, ktorí takýmto spôsobom dostávajú
možnosť participovať na devízových trhoch.
FOREX alebo FOReign EXchange market (organizovaný britskou
informačnou agentúrou Reuters) je najlikvidnejší devízový trh. Vďaka
informačným technológiám a globalizácii sa na FOREXE obchoduje
nepretržite 24 hodín denne.
Na FOREXE sa používa tzv. pákový efekt. Ide o formu pôžičky, kedy
obchodník môže operovať s kapitálom 100 krát vyšším, ako je jeho základný
vklad. Následné sa mu výnos zo zmeny devízového kurzu v prospech jeho účtu
počíta zo 100 násobku jeho základného vkladu. Takýmto spôsobom môže aj
relatívne malá zmena devízových kurzov priniesť investorovi vysoký zisk, no
rovnako rýchlo môže aj o svoje peniaze prísť.
Devízová burza prešla od začiatku mnohými zmenami. Spojené štáty a ich
spojenci konali roky v súvislosti s Brettonwoodskou dohodou. Boli účastníkom
systému, v ktorom bol devízový kurz viazaný na množstvo rezerv zlata v tej
ktorej krajine. Avšak v lete 1971 vyviedol prezident Nixon Spojené štáty z
tohoto zlatého štandardu a vzhľadom na pohyblivý devízový kurz sa začalo
obchodovať. V súčasnosti je hlavným ukazovateľom hodnoty devízového
kurzu ponuka a dopyt po určitej mene. Novými možnosťami pre investorov sú
napríklad pád reálneho socializmu alebo dramatický rast ekonomiky v Ázii
alebo Latinskej Amerike.
Devízová burza nie je trhom v tom pravom zmysle, pretože neexistuje žiadne
centrálne, trhovisko, kde sa obchoduje. Obchoduje sa prostredníctvom telefónu
alebo počítača v tisíckach miestach na svete. Zodpovednosť za vytváranie
veľkých devízových objemov nesie obchodný sektor trhu. Obchodovanie s
devízami vytvára najväčší obrat na celkovom trhu a to robí z devízovej burzy
najlikvidnejší trh zo všetkých.
Denne sa obchoduje približne s 1.5 triliónom dolárov. V minulosti mali prístup
na svetové devízové trhy len centrálne banky, ktoré takýmto spôsobom
zabezpečovali svoje multilaterálne povinnosti vo vzťahu k ich menovej
stabilite a umožňovali uskutočňovanie medzinárodnej výmeny tovarov
a služieb. Popri nich na devízovom trhu vystupovali veľké svetové obchodné


                                     3
banky. Po určitej liberalizácii devízových trhov, deregulácii a rastom významu
komunikačných technológií sa otvorili nové možnosti aj pre menších
obchodníkov.
Samotný obchodný systém nie je nikým riadený (pracuje automaticky) a tak sa
dá rozčleniť iba podľa časových pásiem. Z nášho pohľadu začína prvá vlna
obchodov v nočných hodinách (približne o 1:00). V tomto čase vstupuje na trh
Ázia - Tokio, Hongkong, Singapure a Austrália. Ďalší výrazný nárast a
oživenie nastáva o ôsmej hodine v dôsledku vstupu európskych finančných
centier - Frankfurt, Londýn. Londýn je stále považovaný za svetové obchodné
centrum. Ak sa k tomu pridá aj nemecký Frankfurt, kurzy jednotlivých mien sa
menia v sekundových intervaloch - kontinuálne niekoľko hodín. Posledným
vrcholom dňa je otvorenie trhu a vstup USA. V neskorých popoludňajších
hodinách začína aktivita FOREXu slabnúť. Tento rytmus sa pravidelne
každodenne opakuje s výnimkou víkendov a štátnych sviatkov v USA, kedy je
aktivita trhu oslabená a nižšia.

Finančné nástroje devízového trhu, kotácia devízových kurzov,základné
druhy devízových obchodov.

Obchod s devízami a valutami
Devízy sú bezhotovostné formy cudzích peňazí, kým valuty sú cudzie peniaze
v hotovosti. Na devízovom trhu sa v rozhodujúcej miere obchoduje s
bezhotovostnými formami cudzích peňazí, t.j. s devízami. Okrem toho súčasťou
devízového trhu je aj trh s valutami, ale objemy obchodov s valutami na
devízovom trhu sú v porovnaní s obchodmi s devízami zanedbateľné.

Menový kurz
Menový kurz sa používa na abstraktné vyjadrenie kurzu mien. Na devízovom
trhu sa menový kurz rozčlení na niekoľko druhov, a to v závislosti od
uplatňovaného hľadiska členenia. Najčastejšie sa kurzy členia z hľadiska
peňažných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na devízových trhoch. Podľa tohto
kritéria sa delia na valutové a devízové kurzy Z časového hľadiska na kurzy
promptné a termínované. A z hľadiska rozličných druhov obchodov
uskutočňovaných na jednotlivých devízových trhoch môže ísť o kurzy
promptné, forwardové, kurzy futurít a kurzy opcií.

Obchodovanie Over the Counter
Devízový trh umožňuje kontakt medzi kupujúcimi a predávajúcimi
prostredníctvom jednotlivých zahraničných mien. Väčšinou je to voľne
prístupný sekundárny trh, kde nie je vymedzené nijaké centrálne obchodné
miesto ani hodiny obchodovania. Je to neorganizovaný spôsob obchodovania.
Bežne sa nazýva pojmom over the counter (trh OTC). Tento názov (obchod
cez priehradku) pochádza z obdobia, keď obchodníci uzatvárali devízové
obchody pri "priehradkách" bánk alebo rôznych dílerov. Súčasný medzibankový
devízový trh sa nazýva FX-ový trh, alebo zjednodušene FOREX (Foreign
exchange). Až do sedemdesiatych rokov 20. storočia sa takmer všetky devízové
transakcie uskutočňovali pomocou telefónov a telexov. Devízový trh sa odvtedy
dodnes považuje za jeden z najmenej regulovaných trhov.


                                  4
Devízové burzy
Devízové obchody sa uskutočňujú na devízových burzách. Pravidlá
obchodovania, ako sú prístup, spôsob obchodovania a ďalšie skutočnosti
upravujú burzové predpisy. Na devízových burzách sa obchodovanie
uskutočňuje verejne na centralizovanom mieste. Obchodníci musia byť členmi
burzy, musia zložiť určitú zálohu vo forme percentuálneho vkladu z objemu
obchodu a denne dorovnávať prípadné rozdiely v stratách. V dnešných
podmienkach je význam devízových búrz minimálny. Významnejšiu úlohu
majú len pri niektorých špecifických druhoch termínovaných obchodov, ako sú
futurity a opcie.

Banky ako účastníci devízového trhu

Na devízovom trhu pôsobia predovšetkým obchodné banky so svojimi
dílingovými oddeleniami, ktoré prepájajú veľkoobchodný a maloobchodný
devízový okruh obchodovania. Tieto banky vystupujú jednak ako klienti, ktorí
obchodujú na svoj účet, jednak ako zástupcovia svojich zákazníkov. Zarábajú
tak na obchodnom rozpätí (marži), ako aj na komisionárskych poplatkoch.

Finančné nástroje devízového trhu

Devízový trh je miesto, kde sa stretáva ponuka zahraničných mien, resp.
peňažných nástrojov denominovaných v zahraničných menách s dopytom po
nich a kde sa tvorí cena jednotlivých mien- menový (devízový) kurz.
Používa rôzne druhy finančných nástrojov. Finančné nástroje devízového trhu
sú rozličné vonkajšie formy existencie zahraničných mien a ich deriváty.

Ide predovšetkým o:
vklady na účtoch v zahraničných bankách - hlavný finančný nástroj
devízových trhov. Na uľahčenie obchodovania s nimi slúži niekoľko ďalších
finančných nástrojov, napríklad: prevody káblové, telefonické, poštové,
elektronické...
zmenky vystavené v zahraničných menách - používa sa hlavne cudzia
zmenka trata. Je to písomný príkaz osobe, firme alebo banke, aby oprávnenému
vyplatila zo zmenky presne stanovenú sumu peňazí
cestovné šeky - používajú sa ako platobný prostriedok, alebo sa musia najskôr
vymeniť za inú zahraničnú menu
platobné karty na zahraničné meny
úrokové kupóny vystavené v zahraničných menách
poukážky na výplatu dividend vystavené v zahraničných menách
hotovostná forma zahraničných mien- zahraničné bankovky a mince

Najčastejšie sa na devízové obchody uskutočňujú v amerických dolároch- USD
(až 44% objemu všetkých devízových obchodov), v eurách -EUR(21%)
a japonských jenoch -JPY(16%). Vo väčšine devízových obchodov figuruje
dolár, pretože sa prostredníctvom neho realizuje aj výmena ostatných mien.
Napríklad pri výmene britskej libry (GBP) za eurá sa výmena zrealizuje tak, že
banka, ktorá chce vymeniť GBP za EUR najprv predá GBP za USD a potom


                                  5
USD za EUR. Tento spôsob je výhodnejší, pretože je rýchlejší a aj lacnejší. Je
totiž jednoduchší ako nájsť partnera, ktorý by bol ochotný predať požadované
množstvo EUR za GBP. Dolár je totiž najobchodovanejšou menou a má
najvýznamnejšie postavenie v devízových rezervách krajín. Americký dolár
slúži aj pri odvodzovaní vzájomných kurzov mien, ktorých hodnoty sú
vyjadrené v USD, pomocou krížového pravidla.

Kotácia devízových kurzov

Spôsoby kótovania devízového kurzu
Devízové kurzy sa zaznamenávajú (kótujú) dvoma spôsobmi:

A) priamo- priama kotácia, priamy kurzový záznam- vyjadruje, koľko
jednotiek domácej meny stojí jedna jednotka zahraničnej meny. Zahraničná
jednotka meny je v tomto prípade stála a domáca sa mení. Napríklad kurzový
lístok Národnej banky Slovenska uvádza 1USD= 30,303 SKK, teda 30,303
SKK/USD.
B) nepriamo- nepriame kótovanie, nepriamy kurzový záznam- vyjadruje,
koľko jednotiek zahraničnej meny stojí jedna jednotka domácej meny. Domáca
menová jednotka je pri tomto spôsobe stála a menia sa zahraničné menové
jednotky, teda 1 SKK= 1/30, 303, resp. 0,033 USD/SKK.

Základná a variabilná mena
Priame uvádzanie kurzu sa používa častejšie. V roku 1978 došlo k enormnej
integrácií devízových trhov do jedného celosvetového trhu a vtedy sa zaviedol
prehľadný a jednotný kótovací systém. Každá devízová transakcia používa dve
meny. Jedna z nich je základná (base currency) a druhá je variabilná mena
(terms currency). Všetky krajiny uvádzajú kotácie dolára vo vzťahu k takmer
všetkým ostatným menám. Dolár je takmer vždy základnou menou a devízové
kurzy sú určené ako počet jednotiek zahraničných mien za 1 USD (nepriamy
kurzový záznam dolára). Pri obchodovaní obchodník vždy kupuje alebo predáva
fixné množstvo základnej meny, ku ktorej sa vyjadrí množstvo variabilnej meny
určené devízovým kurzom. Matematicky to možno vyjadriť tak, že variabilná
mena sa uvedie v čitateli zlomku a základná v menovateli. Keď rastie hodnota
čitateľa, základná mena posilňuje a variabilná mena oslabuje. Ak sa naopak
hodnota čitateľa zníži, základná mena oslabuje a variabilná mena posilňuje.
Vo všeobecnosti platí pravidlo, že silnejšia mena je menou základnou a uvádza
sa nepriamym záznamom. Výnimkou je Veľká Británia a štáty s ňou historicky
spojené, ktoré používajú libry. Britská libra je kótovaná v iných zahraničných
menách.
Spoločná európska mena euro bola v čase zavedenia na devízové trhy silnejšou
menou ako americký dolár, a preto vtedy slúžila ako základná mena. Používalo
sa teda nepriame kótovanie. Postupne však euro oslabilo o viac ako 30%
a americký dolár posilnil. Preto uvádzaná kotácia eura bola menšia ako 1.
V súčasnosti sa pri kotácií devízového kurzu uvádza ako prvá základná mena
a ako druhá variabilná mena (napríklad USD/SKK, USD/JPY, USD/EUR).
Pi väčšine mien sa nákupné a predajné kurzy uvádzajú na štyri desatinné miesta.
Možno to vyjadriť ako 1/10 000 variabilnej meny. Desaťtisícina sa nazýva aj
pip. Niektoré meny majú v porovnaní s americkým dolárom relatívne malú
absolútnu hodnotu, a preto sa kótujú len na dve desatinné miesta a najmenšia


                                  6
možná zmena ceny je 1/100 variabilnej meny. Najmenšia možná zmena ceny
slovenskej koruny je 1/1000. Koruna sa kótuje na tri desatinné miesta.

Úloha amerického dolára pri kótovaní devízových kurzov
 Spread medzi nákupnou a predajnou cenou je tým nižší, čím je menový pár
likvidnejší. Napríklad medzi USD a EUR je to 1 až 2 bázické body, spread
medzi EUR a SKK je asi 50 bázických bodov a medzi USD a SKK až okolo 60-
70 bázických bodov.
Kurzy na celom medzibankovom trhu sa kótujú tak, že cena amerického dolára
sa vyjadrí v ostatných menách. Krížový kurz rôznych mien (napr. SKK/ CAD)
sa dá odvodiť od dvoch kurzov k USD.

Dôvody kótovania USD voči ostatným menám sú najmä:

Informačná stránka kurzov - keby sa všetky meny kótovali voči sebe navzájom,
existovalo by veľké množstvo devízových kurzov a ich trhov.
Osobitné postavenie amerického dolára na devízových trhoch - tento spôsob
zabraňuje možnostiam trojuholníkovej arbitráže - ak sú všetky krížové kurzy
mien odvodené od kurzu USD voči dvom menám, existuje len jeden krížový
kurz a neexituje možnosť arbitráže.

Devízový kurz sa mení podľa ponuky a dopytu. Zmeny kuzov môžu byť
nasledovné:
Apreciácia - mena sa stáva drahšou, kurz sa mení smerom nahor, ide o
zhodnotenie kurzu.
Depreciácia - mena sa stáva lacnejšou, kurz sa mení smerom nadol, ide
o znehodnotenie meny.

Predajný a nákupný kurz
Pri obchodovaní na menovom trhu používajú menoví dealeri pri kotácii
menových kurzov 2 hodnoty:
1. predajný kurz (offer, ask price)-menový kurz, za ktorý sú ochotní menu
predať
2. nákupný kurz (bid price)- menový kurz, za ktorý sú ochotní menu kúpiť

Rozdiel menových kurzov, tzv. BID ASK SPREAD je zdrojom zisku
menových dealerov. Veľkosť rozdielu závisí od trhovej stability v danom čase a
od množstva transakcií v príslušnej mene.
Menový kurz medzi dvomi menami môžeme získať z menových kurzov týchto
mien vyjadrených voči tretej mene. Takto získaný kurz sa nazýva krížový kurz
(cross rate).

Pohotový a termínový kurz
A) Pohotový kurz (aktuálny, spotový) je cena kótovaná pre nákup alebo predaj
danej meny voči inej mene (pre pohotový kontrakt, zúčtovanie hneď po
transakcii).
B) Termínový menový kurz (forwardový) je cena, za ktorú môže byť mena
nakúpená alebo predaná pre dodávku v určitom čase v budúcnosti - vzniká
pridaním prémie k existujúcemu pohotovému kurzu medzi dvomi menami. Ak


                                  7
   je termínový kurz vyšší ako pohotový kurz, hovoríme, že mena sa predáva s
   prémiou. Ak je termínový kurz nižší ako pohotový kurz, hovoríme, že mena sa
   predáva s diskontom.

   Výpočet devízového kurzu- krížový kurz

   Devízové kurty medzi rozličnými menami navzájom súvisia, kurz dvoch mien
   môžeme vypočítať prostredníctvom tretej meny. Tento kurz sa nazýva krížový
   kurz (cross rate).

   Príklad:

   Potrebujeme vypočítať kurz JPY/CZK.
   22.4. 2005 bol kurz     JPY/USD : nákup 106,0000
      predaj 106,0200
   CZK/USD :         nákup 23,1670                predaj 23,2150


   Ak chceme vyjadriť kurz JPY/CZK, použijeme krížové pravidlo:

   Nákup JPY/CZK = 106,0000 (nákup)/ 23,2150 (predaj) = 4,5660 JPY/CZK
   Predaj JPY/CZK = 106,0200 (nákup)/ 23,1670 (predaj) = 4,5763 JPY/CZK

   Základné druhy devízových obchodov

   Pri devízových operáciách si protistrany vymieňajú jednu menu za inú
   k určitému dátumu a za konkrétny devízový kurz, teda cenu.
   Devízové obchody (operácie) majú dva hlavné znaky:
1. deň vyrovnania operácie- je ním deň, keď skutočne dôjde k samotnému
   prevodu peňažných prostriedkov
2. devízový kurz- pomer, v akom sa dve meny navzájom vymieňajú

   Z hľadiska vyrovnania obchodu môžeme rozlíšiť tri základné druhy devízových
   obchodov:
   A) promptné obchody: ide o okamžité obchody, nazývajú sa aj spotové
   obchody. Patria k nim najmä konverzie a arbitráže. Ide o operácie, pri ktorých
   sa uzatvára kontrakt o okamžitom dodaní zahraničnej meny. Pri obchode sa
   obchodí partneri dohodnú na cene a na okamžitom dodaní devíz. Ešte
   donedávna na devízových trhoch prevládali, v súčasnosti sa ich podiel znižuje

   B) termínové obchody: sú to transakcie, pri ktorých sa cena dohodne
   k určitému pevnému dátumu v budúcnosti. Môžu byť a) forwardové
   b) futuritné
   c) opčné

   C) kombinované promptné a termínové: takzvané swapové obchody-
   predstavujú istú kombináciu promptných a termínových obchodov na
   medzibankovom devízovom trhu. Pod swapom zvyčajne rozumieme promptný
   predaj devíz spojený s dohodou spätného odkúpenia predanej meny k určitému
   dátumu v budúcnosti. Je dôležité rozumieť dvom pojmom. Rozdiel medzi


                                     8
cenou predaja devízy a kurz jej spätného nákupu. Tento kurz sa nazýva
swapový kurz.

Devízové obchody bánk
Zahŕňame medzi ne obchody bánk na devízových trhoch. Na devízovom trhu
môžu banky robiť krátkodobé alebo dlhodobé operácie.

Krátkodobé devízové operácie:
-devízové konverzie (spoty) – je to jednoduchá výmena jednej meny za druhú
menu
-devízové arbitráže a úroková arbitráž
-termínové obchody - podnetom k termínovej operácii je dovoz alebo vývoz
-financial future - tovary na základe úveru
-opcie s menami
-swapy

Dlhodobé devízové operácie:
Dlhodobé devízové operácie sú priame a nepriame investície
A) Priame investície – pri nich sa vyvážaný kapitál sa použije na priame
financovanie určitého konkrétneho podniku v zahraničí, a to buď už
existujúceho alebo novovybudovaného.
B) Nepriame investície - dlhodobé, devízové, úverové. Patria sem aj depozitné
operácie a obchody s CP na zahraničnom a euromenovom trhu.

Riziká pri devízových obchodoch

Na devízovom trhu pri realizovaní devízových operácií existuje riziko. Riziká
pri devízových obchodoch môžu byť:

teritoriálne riziko – politické , právne riziko
riziko partnera – úverové , platobné riziko, likvidné riziko
trhové riziká      – kurzové, úrokové

Zmenárenské služby

K finančným nástrojom na devízových trhoch môžeme priradiť aj zmenárenské
služby bánk. Banka v rámci zmenárenských služieb vykonáva:
-nákup a predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene
-konverzie devízových prostriedkov
-nákup a preberanie šekov
Nákup a predaj devízových prostriedkov

Nákup a predaj devízových prostriedkov sa vykonáva
od devízových tuzemcov (fyzické osoby, právnické osoby, mimobankové
subjekty, hotely, reštaurácie, cestovné kancelárie)
od devízových cudzozemcov


                                    9
Operácie s eurošekmi

Relatívne novým nástrojom je eurošek. Eurošek (eurocheque) je produktom
mezinárodnej bankovej asociácie EUROPAY Int., ktorá prevádzkuje tento
sytém v Euro ópe a Stredomorí. Eurošek je modifikovanou formou súkromného
šeku. Jeho součástí je záručná karta, ktorá potvrdzuje bonitu šeku a zaručuje
jeho preplácnie. Eurošeky a záručná karta znižujú možné riziká pri strate či
odcudzení, kedy by mohlo dôjsť k zneužitiu šekov. Eurošek môže byť použitý k
bezhotovostnému plateniu, ale i k výberu hotovosti pri prepážkách členských
bank.

Nákup eurošekov uskutočňujeme:
od devízových cudzozemcov
od devízových tuzemcov

Eurošeky sa vyplácajú v plnej hodnote uvedenej na eurošeku na základe
predloženia platnej eurošekovej karty a cestovného pasu klienta (u nás
maximálny limit 6 500,- na 1 eurošek).




                                 10

				
DOCUMENT INFO
Shared By:
Categories:
Stats:
views:15
posted:12/18/2010
language:Slovak
pages:10
Description: Ekonomick univerzita v Bratislave Fakulta medzin rodn ch vz ahov Cross Rate