Uebné osnovy predmetu DAHE

					1. Úvod do predmetu preventívneho pracovného lekárstva ( PPL )


1. Charakteristika odboru

       PPL je medicínsky odbor, ktorý sleduje vzťahy medzi prácou, pracovnými podmienkami a
zdravím pracovníkov. Usmerňuje celospoločenskú a zdravotnícku prevenciu ochorení a poškodení
zdravia pri práci. Berie pritom do úvahy aj mimopracovné vplyvy a spôsob ţivota. Ovplyvňuje
ochranu a podporu zdravia pracovníkov odborným poradenstvom, výchovou a výkonom štátneho
zdravotného dozoru.


2. Historický pohľad

4. storočie pred n. l. Hippokrates - zdôrazňuje význam prostredia pri vzniku chorôb
Hippokrates, Aristoteles, Avicenna - sociálne problémy starostlivosti o zdravie
14. storočie - vydávajú panovníci nariadenia na ochranu zdravia baníkov
16. storočie - Paracelsus, Agricola - poruchy zdravia, spôsobené vplyvmi škodlivých faktorov
pracovného prostredia a pracovného procesu
17. storočie - Ramazzini ”Úvahy o chorobách remeselníkov” - sociálnoprofesijné príčiny ochorení
v rôznych povolaniach, ozdravné opatrenia
19. storočie - J. P. Frank - zdravotná polícia - otec hygieny
20. storočie - ďalší rozvoj a vývoj
1931 - Poradňa pre choroby z povolania - Praha, v roku 1942 premenovaná na Poradňu pre
pracovné lekárstvo
1937 - Baťova nemocnica v Zlíne - Ústav pre priemyslové zdravotníctvo
1945 - 1951 - sieť oblastných ústavov pracovného lekárstva v priemyslových centrách ( v SR
Bratislava, Martin, Košice )


3. Koncepcia odboru

Uverejnená 7. mája 1996 vo vestníku MZ SR
PPL je nadstavbový odbor, ktorý sa zaoberá :
 sledovaním a hodnotením vzťahov medzi prácou, pracovným prostredím, podmienkami práce a
  zdravím ( telesnou, duševnou a sociálnou pohodou )
 usmerňovaním celospoločenskej a zdravotníckej prevencie ochorení a poškodení zdravia v
  súvislosti s výkonom práce, so zohľadnením a skúmaním aj mimopracovných vplyvov
 ovplyvňovaním rozvoja a podpory zdravia pracovníkov
 výkonom štátneho zdravotného dozoru nad ochranou zdravia pri práci


4. Náplň práce :
 sledovať bionegatívne a biopozitívne vplyvy faktorov pracovného prostredia na zdravie
   pracovníkov,
 sledovať podmienky práce vybraných skupín pracovníkov, ďalej vykonávajúcich rizikové práce,
   mladistvých, ţien a osôb so ZPS ( zníţenou pracovnou schopnosťou ),
 analyzovať a hodnotiť príčiny vedúce k poškodeniam zdravia špecifickými a nešpecifickými
   faktormi práce a pracovného prostredia, analyzovať príčiny zhoršenia pracovného komfortu,

                                                                                          1/82
 navrhovať opatrenia na optimalizáciu pracovných podmienok a prispôsobovanie práce telesným
  a duševným schopnostiam pracovníkov,
 podieľať sa na príprave podkladov a vypracovávaní programov efektívnej ochrany zdravia
  pracujúcej populácie, podieľať sa na ich realizácii a vyhodnocovaní dosiahnutých výsledkov,
 odborne usmerňovať fyzické a právnické osoby pri vytváraní podmienok na pozitívny rozvoj
  zdravia pracovníkov,
 odborne usmerňovať a aktívne sa podieľať na výchove a vzdelávaní zamestnávateľov a
  pracovníkov v oblasti vytvárania zdravých pracovných podmienok a starostlivosti o zdravie
  pracovníkov,
 podieľať sa na vytváraní a práci odborných tímov zabezpečujúcich preventívnu pracovno -
  lekársku starostlivosť v zmysle dohovoru MOP č. 161/1985,
 určovať kritériá zdravých pracovných podmienok a pripravovať legislatívne úpravy, týkajúce sa
  ochrany zdravia pri práci, optimalizácie pracovných podmienok a vylúčenia - respektíve
  obmedzenia nových pracovných rizík,
 kontrolovať dodrţiavanie legislatívnych úprav na ochranu zdravia človeka pri práci,
 vyuţívať represívne opatrenia pri zistení situácií ohrozujúcich zdravie a pri neplnení opatrení
  uloţených pri výkone štátneho zdravotného dozoru,
 vykonávať konzultačnú a expertíznu činnosť pre zdravotnícke i nezdravotnícke organizácie za
  účelom presadzovania a realizácie opatrení primárnej prevencie najmä pri :
       výstavbe a rekonštrukcii výrobných objektov,
       vývoji, výrobe a dovoze nových strojov, technológií, zariadení, materiálov,
       zabezpečovaní komplexnej starostlivosti o zdravie pracovníkov.


5. Metódy práce :
Na objektivizáciu faktorov práce a pracovného prostredia sa pouţívajú :
 chemické metódy na zisťovanie plynov, pár a aerosolov s toxickým, dráţdivým, alergizujúcim,
   mutagénnym a karcinogénnym účinkom v pracovnom ovzduší a chemických látok, alebo ich
   metabolitov v biologickom materiále,
 fyzikálne metódy na objektivizáciu hluku a vibrácií, aerosolov, denného a umelého osvetlenia,
   tepelno - vlhkostnej mikroklímy, rôznych druhov neionizujúceho ţiarenia, ionizácie ovzdušia ...
 metódy na zisťovanie biologických faktorov v pracovnom prostredí vplývajúcich na zdravie (
   baktérie, vírusy, parazity, huby, toxíny, alergény...)
 metódy genetickej toxikológie na detekciu látok s mutagénnou a karcinogénnou aktivitou,
 metódy pre objektivizáciu fyziologických, psychologických a sociologických ukazovateľov.

Na objektivizáciu pracovnej záťaţe a reakcií organizmu pracovníkov na faktory pracovného
prostredia a podmienok ţivota a práce sa pouţívajú metódy :
 fyziologické
 psychologické
 imunologické
 biochemické
 genetickej toxikológie
 sociologické
 antropologické
 klinické skríningové.

Na hodnotenie zdravotných rizík a zdravotného stavu sa pouţívajú metódy :
 odhadu rizika s postupnosťou od identifikácie nebezpečnosti, odhadu expozície, toxikologickej
  analýzy dávky a účinku aţ po kvalitatívny a kvantitatívny odhad zdravotného rizika
                                                                                             2/82
 epidemiologických štúdií
 zdravotnícko - štatistických analýz a matematického modelovania

Na usmernenie k ochrane a podpore zdravia a zvyšovanie zdravotného uvedomenia sa
pouţívajú metódy :
 individuálnej a skupinovej výchovy ku zdraviu,
 konzultácií,
 poradenstva,
 školení,
 publikačné a prednáškové aktivity


6. Organizačná štruktúra odboru :
       ŠZÚ SR a ŠZÚ s regionálnou pôsobnosťou :
        oddelenie sledovania zdravotného stavu pracovníkov
        štátneho zdravotného dozoru
        fyzikálnych faktorov
        preventívnej toxikológie
        genetickej toxikológie
        fyziológie a psychológie práce
        poradňa ochrany a podpory zdravia pri práci ( ak nie je spoločná poradňa v rámci ústavu )


       Ostatné ŠZÚ ( odbor alebo oddelenie ):
        oddelenie ( úsek ) štátneho zdravotného dozoru
        sledovania zdravotného stavu pracovníkov
        poradenskej a expertíznej činnosti
        objektivizácie faktorov pracovného prostredia a podmienok práce


7. Spolupráca s ostatnými odbormi ŠZÚ a odbormi liečebnej starostlivosti
 úzko spolupracujú so spoločnými útvarmi ŠZÚ ( organizačným, dokumentačno-právnym,
   chemických analýz, zdravotníckej štatistiky a informatiky, kniţničných sluţieb, výchovy ku
   zdraviu ...)
 Klinikami a ambulanciami pracovného lekárstva a toxikológie, s lekármi a inými odborníkmi
   pracujúcimi v tímoch preventívnej PLS
 s inými rezortmi a organizáciami, orgánmi štátnej správy, štátneho odborného dozoru,
   profesnými zdruţeniami, odbormi a zástupcami zamestnancov, poisťovacími ústavmi,
 s masovokomunikačnými prostriedkami pri poskytovaní informácií o kvalite pracovného
   prostredia a pracovných podmienok a ich vplyve na zdravie pracovníkov a opatrenia na ochranu
   zdravia a pozitívne ovplyvňovanie zdravia pracovníkov,
 s výskumnými pracoviskami a ostatnými ústavmi MZ SR a s výskumnými pracoviskami iných
   rezortov,
 so zahraničnými pracoviskami podobného zamerania, medzinárodnými organizáciami (ILO,
   WHO ...)




                                                                                              3/82
2. Fyziológia práce

1. Úvod

Náplň fyziológie práce, vzťah k príbuzným odborom
- štúdium podmienok práce a vplyv daného druhu práce na organizmus pracovníkov s dosiahnutím
    optimálneho výkonu pri takej záťaţi organizmu, ktorý nevyvolá poškodenie zdravia pracovníka
- vychádza z fyziológie človeka a sleduje fyziologické deje prebiehajúce v jednotlivých orgánoch
    alebo v celom organizme v súvislosti s vynakladaním určitého druhu práce podľa princípu má
    dať - dal
- pripravuje doporučenia a stanovuje limity - pre krátkodobý výkon, ako aj pre dlhšie úseky
    (mesačný, ročný pracovný výkon)
= výber pracovníkov na rôzne práce,
= návrhy na úpravu pracovných postupov,
= úprava nástrojov,
= pracovného miesta,
= vypracovanie optimálneho reţimu práce a odpočinku

Hlavné úlohy :

1) Štúdium fyziologických pochodov v organizme pri danom druhu práce
2) Štúdium zmien vo fyziologických funkciách pokiaľ súčasne dochádza k pôsobeniu ďalších
   podmienok práce ( hluk, svetlo, tepelné ţiarenie, vibrácie, pracovné tempo...)
3) Hľadanie spôsobov adaptácie pracovných podmienok, aby nedochádzalo k nadmernej záťaţi
   pracovníkov
4) Vo vzťahu človek - práca nájsť moţnosti prispôsobenia človeka danej práci (zapracovanie,
   racionalizácia pracovných pohybov...), stanovenie kritérií a limitov adaptability
5) Spolupracovať s ekonómami a technikmi na vypracovaní postupov pre dosiahnutie maximálnej
   produktivity práce pri krátkodobej, alebo dlhodobej prípustnej záťaţi pracovníka.


2. Svalová činnosť
Izometrický sťah - zachovanie dĺţky svalu
Izotonický sťah - skrátenie svalu
Kostrové svalstvo - najväčší podiel na hmote - teda aj na práci.

Svalová sila a svalová práca

Pozitívna práca dynamická - izotonická činnosť so sťahom a relaxáciou svalu po určitej dráhe
Práca statická - izometrický sťah svalu na určitú dobu - z hľadiska fyzikálneho nejde o prácu
Práca negatívna dynamická - brzdenie pohybu - chôdza z kopca
V praxi sa vyskytuje len výnimočne čistá forma práce - výsledný dej označujeme podľa
  prevládajúcej formy práce.
V praxi odlišujeme práce prevaţne dynamické - svalová sila spojená zo zmenou v dĺţke sledovanej
  svalovej skupiny je vynaloţená po dobu kratšiu ako 3 sekundy, na rozdiel od práce statickej, kde
  prevaţuje činnosť s izometrickým sťahom dlhším ako 3 sekundy.

Dynamická svalová práca

                                                                                             4/82
- rozsah svalových skupín
= veľká - na práci sa zúčastňuje viac ako 50% svalovej hmoty. ( bicyklový ergometer)

Kyslíková spotreba, prekrvenie svalstva
Na posúdenie stupňa svalovej záťaţe pri dynamickej práci sa môţu pouţiť fyzikálne jednotky,
   vyjadrujúce vykonanú prácu, alebo fyziologické kritérium, stanovujúce kyslíkovú spotrebu alebo
   frekvenciu akcie srdca
Maximálna kyslíková spotreba - kyslíková spotreba, ktorá sa uţ ďalej nezvyšuje ani po zapojení
   ďalších svalov.
Zvýšené prekrvenie
       - málo ovplyvnené rýchlosťou prúdu
       - hlavne roztiahnutie prekapilárnych artérií
       - maximálne rozšírenie kapilár
= zvýšená doprava výţivných látok, kyslíka, odplavovanie metabolitov
kyslíková spotreba v zaťaţovaných svaloch môţe stúpnuť aţ 100x


Kyslíkový dlh
VO2 max - maximálna hodnota kyslíkovej spotreby dosiahnutá pri určitej záťaţi - jej hodnota sa pri
  ďalšom zvyšovaní záťaţe nezvyšuje
%VO2 max
F max - max. svalová sila, ktorú je schopná vyprodukovať určitá svalová skupina

Na začiatku dynamickej svalovej činnosti sa vytvára potrebná energia anaeróbnou glykolýzou, takţe
  počas 10 sek. dochádza k zvýšeniu svalových laktátov. Následne (cca počas 1 min. ) sa rozvíja
  oxidatívna fosforylácia - metabolizuje produkty anaeróbnej glykolýzy a vytvára potrebnú energiu
  oxidatívnou cestou. Vzniká rovnováţny stav, vyrovná sa počiatočný kyslíkový dlh. Pri práci
  veľkých svalových skupín sa tento stav udrţiava pri 33 % VO2 max. Pri ďalšom zvyšovaní
  dynamickej záťaţe dochádza k rýchlejšej tvorbe laktátov, ako je pracujúci sval spolu so
  srdcovým svalom, pečeňou a obličkami schopný metabolizovať oxidatívnou fosforyláciou.
  Vzniká kyslíkový dlh.
Odstraňovanie kyslíkového dlhu prebieha v dvoch fázach. Prvá ( rýchla ) fáza je spojená s obnovou
  zásoby energetických fosfátov ( kreatinfosfát ) a rýchlou obnovou zásobníka pre prenos kyslíka (
  myoglobín a hemoglobín ). Druhá ( pomalšia ) fáza je zameraná na metabolizmus laktátov.

Bioelektrická aktivita pracujúceho svalu
Pri pozitívnej dynamickej práci sa s vydávanou prácou sval skracuje ( koncentrická kontrakcia ). Pri
   negatívnej práci sa kontrahovaný sval predlţuje ( excentrická kontrakcia ).
    odhad pracovnej záťaţe malých svalových skupín pouţitím integrovaných hodnôt svalovej
      aktivity odvodených z EMG snímaného v pracovných podmienkach.

Práca statická a porovnanie s prácou dynamickou
Statická práca sa výrazne líši od dynamickej v prekrvení svalu.
U dynamickej práce stúpa prekrvenie svalu so stúpajúcou záťaţou pribliţne do 75 % VO2 max a
rovnováţny stav ( steady - state ) v spotrebe kyslíka sa udrţuje pribliţne pri 35 % VO2 max, tak pri
statickej práci rastie prekrvenie do 10 % aţ 15 % F max - s relatívnym staedy - state. Po skončení
záťaţe sa vracia prekrvenie na východzie hodnoty do 1 minúty.
Svaly predlaktia :
 statická záťaţ 5% - 10 % F max - minimálna popracovná hyperémia
 statická záťaţ väčšia ako 20 % F max - skoková popracovná hyperémia ( dôkaz nedostatočného
   prekrvenia svalu )
                                                                                               5/82
 statická záťaţ väčšia ako 50% F max - prívod krvi do svalu celkom zastavený
krvné zásobovanie stúpa len do 15 % F max
Z predchádzajúceho vyplýva, ţe pri statickej práci prevaţuje anaeróbne získavanie z glykogénu
s následným výrazným zvýšením laktátov a kyseliny pyrohroznovej v svaloch - následnou
hyperémiou sa odstráni dlh v krvnom zásobení.

Testy zdatnosti pre fyzickú prácu

  a) pre fyzickú prácu
      mechanický, alebo tenzometrický dynamometer - stlačenie ruky
      maximálna sila - Fmax, výdrţ na drţanie sily submaximálnej - %Fmax
      stlačenie ruky sa opakuje 3x s náleţitou zotavovacou dobou ( 5 min. )
      priemerná zdatnosť sa vyjadruje pre muţov a ţeny v Newtonoch - pre príslušnú svalovú
       skupinu ( muţi 490 N, ţeny 280 N vo veku 20 - 39 rokov )
      vytrvalostný test - 40 % Fmax - priemerne zdatné osoby muţi - 130s, ţeny 125s
      môţu sa robiť aj ďalšie svalové skupiny - komplikované, len v laboratórnych podmienkach
  b) pre dynamickú prácu
      záťaţ DK, čiastočne trup a HK
      step test, pohyblivé pásy, bicyklové ergometre
      pre terén step test
      presnosť - bicyklový ergometer



3. Tepelná produkcia a termoregulácia
   práca = produkcia tepla
       udrţanie optimálnej teploty je nevyhnutné na udrţanie priebehu všetkých fyziologických
         reakcií v organizme
       homoiotermná časť ľudského organizmu - jadro ( hlava, dutina hrudná a brušná ) s teplotou
         okolo 37 stupňa Celzia ( v konečníku )
       jeho teplota mimo 29 - 41 st. C je nezlučiteľná so ţivotom, 42 st. C je uvaţovaná ako
         smrteľná hranica
       teplota telesného jadra je konštantná, ak súčet tepla vyprodukovaného je rovné teplu
         odovzdanému :
      Qp =Qc + Qs + Qv

      Qp - tepelná produkcia
      Qc - výmena tepla konvekciou a kondukciou
      Qs - výmena tepla sálaním
      Qv - výmena tepla odparovaním
   teplo sa produkuje aj za bazálnych podmienok - u priemerného muţa asi 293 kJ/h - bazálne
    metabolické teplo
   metabolické teplo netto - vzniká pri práci
   súčet - produkcia oboch tepelných produkcií - produkcia brutto
   pri úplne chýbajúcej termoregulácii by uţ základná látková výmena viedla u 70 kg človeka
    k vzostupu teploty o 1,2 st. C za hodinu
   termoregulačné centrá v hypotalame
  Termoregulácia :
     chemická - priama zmena tvorby tepla ( pečeň ), alebo zmena telesnej aktivity, vedúcej
       k zníţeniu tvorby tepla vo výkonných svalových skupinách

                                                                                            6/82
      fyzikálna - zmena fyzikálnych tokov tepla zásahom vnútri organizmu - presun tepelného
        toku na povrch
      mnoţstvo tepla odovzdaného kondukciou a konvekciou závisí od rozdielu teploty tela a
        okolitého prostredia
      najviac tepla sa odvedie odparovaním - 1 l potu = 2436 kJ
      perspiratio insensibilis - normálne podmienky
      Evaporačné chladenie -
                                      1.f. - nepatrné mnoţstvo potu ( 25 % tepelnej straty)
                                      2.f. - viditeľné potenie - lineárne s teplotou prostredia
                                      3.f. - prudké zvýšenie mnoţstva potu - exponenciálne
                                       s teplotou prostredia ( kvapky potu)
 produkcia potu závisí : - stupeň adaptácie, vek, pohlavie, náhrada tekutín...
 mechanická - zmena tepelného odporu odevu
 vyššie nároky pri práci s vyšším tepelno-vlhkostnom stave prostredia - hlavne KVS - preto je
  srdcová frekvencia vynikajúcim ukazovateľom pracovno-tepelnej záťaţe (vyjadruje lepšie
  skutočnú záťaţ organizmu ako teplota pokoţky, alebo produkcia potu).

Adaptácia na prácu v teple
Trvalá expozícia teplu - zefektívnenie termoregulačných mechanizmov - adaptácia.
    stúpa mnoţstvo vylúčeného potu, pokles teploty pokoţky, rektálnej teploty, a SF
    doba aklimatizácie nie je štandardná, závisí aj na klimatických podmienkach
    optimum 2 - 4 týţdne práce v teplom prostredí ( kaţdé prerušenie - pokles adaptácie)
    zniţuje sa koncentrácia solí - z 1/2 - 1/3 koncentrácie v krvi na 1/10
    moţnosť adaptácie na prácu v teple klesá vekom najrýchlejšie


4. Antropometria
Telesná činnosť ( hlavne dlhodobá ) ovplyvňuje telesné znaky človeka
    najpouţívanejšie antropometrické rozmery - obvody (hrudník, brucho, stehno, lýtko, ruka ),
      dĺţka ( výška tela v stoji a v sede ), dĺţka jednotlivých častí končatín - spolu s telesnou
      hmotnosťou
    aktívna telesná hmota - svalstvo+kostra+vnútorné orgány
    podiel tuku v tele - kaliper, Bodystat

1) Výhody práce v sede :
    menšia energetická namáhavosť
    jemnejšie a presné pohyby
    odľahčenie nôh
    vyuţívanie činnosti nôh
    väčšie sústredenie
    pri mikropauzách odpočinok


2) Výhody práce postojačky :
    moţnosť striedania polôh
    väčší dosah končatín
    väčšia sila
    väčšia bdelosť
    moţnosť rýchleho úniku
    moţnosť striedania pracoviska


                                                                                            7/82
   z fyziologického hľadiska je výhodnejšia práce v sede - energeticky menej náročná a nie
    sú trvalo zaťaţené DK


5. Ergonómia

  Vymedzenie a predmet
  ergon = práca, nomos = zákon, pravidlo
   jej predmetom je štúdium vzťahov medzi človekom, pracovným predmetom a pracovným
     prostredím
   otázky vnútorných a vonkajších determinánt výkonnosti človeka ( antropologické
     charakteristiky, pohybová kapacita, energetická, zmyslová, mentálna, spôsoby reakcií a
     adaptácie na pracovné podmienky , reţim práce a odpočinku, príčiny vzniku únavy,
     neprimeranej pracovnej záťaţe, pracovných úrazov, choroby z povolania a ďalších
     negatívnych účinkov na zdravie.
   CIELE :
   1. ochrana zdravia
   2. zvýšenie výkonnosti a spoľahlivosti pracovných systémov
   3. systém efektívnych pracovných postupov, výber, príprava a výcvik pracovníkov
   4. zmena hodnôt a vzťah človeka k práci ( snaha o zvýšenie pracovného komfortu, vytvorenie
     pozitívneho postoja k práci, väčšej spokojnosti, rozvíjanie schopností a zručností,
     sebarealizácia, predĺţenie produktívneho veku )


   Projektívna a korektívna ergonómia
- uplatnenie v konštrukčnej a projekčnej činnosti - projektívna ergonómia - rovnocenná iným
hľadiskám ( technologickým, ekonomickým, bezpečnostným, ekologickým... )
       pri korektívnej ergonómii - niekedy jednoduchým a nenákladným zlepšením sa upravia
        pracovné podmienky, alebo sa aspoň zníţi neprimeraná pracovná záťaţ
       nemusí to byť len opatrenie technickej povahy - môţe to byť aj zmena v organizácii práce (
        úprava reţimu prestávok, striedanie rôznych typov operácií...)
       lekári PLS, respektíve lekári zabezpečujúci závodnú zdravotnú starostlivosť - odhad
        dôsledkov, hľadanie príčinnú súvislosť medzi zdrojom a dôsledkom


  Najčastejšie príčiny negatívnych účinkov pracovných systémov na zdravie :
  a) rozmerové riešenie pracovného miesta
  b) pracovné pohyby
  c) informačné procesy
  d) riadiace a kontrolné procesy
  e) organizácia práce
  f) škodlivé faktory pracovného prostredia


6. Metódy vyšetrenia
   7.1.
   a) Zmeny vegetatívnych funkcií
   - pulzová a dychová frekvencia, metabolizmus, EKG, EMG ...
   b) subjektívna percepcia
   - výpovede, dotazníky, riadený rozhovor
   c) Zisťovanie voľnej kapacity
                                                                                             8/82
   - umelé pridanie sekundárnej úlohy - zisťovanie voľnej kapacity
   d) Priebeh a dĺţka nácviku
   - čím je zloţitosť úlohy väčšia, tým aj dĺţka špeciálnej prípravy bude väčšia
   7.2.
   a) terénne metódy
    hodnotenie časových faktorov práce
    časová snímka
    energetický výdaj - tabuľky, ventilometria, kalorimetria, POLAR
    lokálna svalová záťaţ : - maximálne svalové sily populácie ( ťah, tlak, torzia - porovnanie s
       tabuľkami ) - tenzometria
                                  - elektromyografia
b) laboratórne metódy
    testy fyzickej zdatnosti - zotavné, alebo námahové testy
účel :
 výber vhodných osôb
 včasné poruchy KVS v rámci preventívnych prehliadok
 posudzovanie osôb s poruchami KVS z hľadiska návratu do pôvodného pracovného zaradenia
 štúdium fyzickej záťaţe ako podkladového materiálu pre vypracovávanie noriem pre fyzickú
   záťaţ
 štúdium funkčného stavu KVS


7. Stanovenie režimu práce a odpočinku

   rešpektovanie fyziologických limitov stanovených pre prácu podľa pohlavia, veku,
    zapojených svalových skupín ...
   účelný odpočinok po namáhavej práci s veľkou opakovateľnosťou, rýchlosťou pracovných
    úkonov a monotónnosťou pracovných pohybov
   individuálny reţim práce a odpočinku
   prevaţne dynamická práca so zapojením veľkých svalových skupín 1 : 1
   prevaţne statická práca 1 : 2-3
   význam prestávok : - obmedzenie nadmerného energetického výdaja, JNDZ, zníţenie únavy,
    stabilizácia výkonu, zvýšenie motivácie, výkonnosti ...
   pravidelný rytmus práce a prestávok, viac prestávok zaraďovať do druhej polovice smeny
   monotónna práca si vyţaduje viac kratších prestávok
   nevýhodné sú dlhé prestávky - rušia návyk na prácu a pracovník sa musí ”rozpracovať”
   pre regeneráciu z hľadiska fyziológie je najdôleţitejších prvých 5 minút prestávky



8. DNJZ ( dlhodobé nadmerné jednostranné zaťaženie )

   dlhodobo zvýšené svalové napätie spolu s nevhodnou pracovnou polohou - preťaţovanie
    svalových úponov
   zvyšovanie vnútrosvalového napätia ovplyvňuje nepriaznivo prietok krvi svalom - dochádza
    k svalovej ischémii
   vznik lokálnych svalových kontraktúr a mikroruptúr
   = reaktívna hyperprodukcia väziva - fibroplastická degenerácia ( na určitý čas reparabilné (
    napraviteľné ), s pokračujúcou záťaţou sú ireparabilné )
    a) lokalizovaná forma - epikondylitídy, tendovaginitídy, syndróm karpálneho tunelu a iné
       úţinové syndrómy
                                                                                             9/82
      b) difúzna forma
   entézopatie - bolesť v postihnutej oblasti - úpon
   začiatočné štádium - prevláda subjektívne hodnotenie nad objektívnym nálezom (bolesť, pocit
      napätia, slabosť a únavnosť, parestézie ( bolesti )
   vznik je urýchlený pôsobením:
        vibrácií,
        mikroklímy,
        nevhodných pracovných polôh,
        zlých úchopových moţností pracovných nástrojov,
        endogénnych vplyvov
   častý vznik v 5. decéniu ( svalová sila asi po 30 roku ţivota klesá )
   postihnutie nervov, kostí, kĺbov, šliach
   konkrétna dg - vytipovanie prac. operácie a jej rozbor
  I. neuropatie
  II. entezopatie ( šľachy, šľachové úpony, okostica a kosť ) - tenisový lakeť
Nadmernosť - veľkosť svalovej sily, dobu pôsobenia, rozloţenie regeneračných časov
Jednostrannosť - vo vzťahu k nadmernosti a početnosti opakovania záťaţe rovnakých častí
  pohybového aparátu v priebehu zmeny
Dlhodobosť - zaťaţenie rovnakých častí pohybového aparátu opakované najmenej v dvoch po sebe
  nasledujúcich zmenách u nezapracovaných osôb, u osôb zapracovaných dobu primerane dlhšiu,
  vylúčený úrazový mechanizmus, význam vzrastá s narastajúcou expozíciou a pribúdajúcim
  vekom
Fyziologická poloha - taká, v ktorej moţno pracovný pohyb zvládnuť čo najúčelnejšie a
  s najmenším vynaloţením námahy.


9. Špecifická problematika práce žien, mladistvých, starších osôb a osôb so zmenenou pracovnou
schopnosťou
    limity - tabuľky
    celková telesná záťaţ znamená pre ţenu vyššiu námahu v obehovo - dýchacom systéme
      (chrbtica - dlhšia, končatiny - kratšie, niţšia VC, menej ERY, Hb, menšie srdce, vyššia
      srdcová frekvencia v kľude ...)
    u ţien - obmedzenie aj krátkodobého, nárazového preťaţovania
    mladiství : - rast a vývoj nesmie byť prácou negatívne ovplyvnený
                - určenie biologického veku ( nie matrikového )
    ZPS - individuálny prístup podľa zdravotného postihnutia a pracovných podmienok
    Chránené pracoviská - posudok


10. Význam hodnotenia zdravotného stavu vo fyziológii práce
    ţiadne pracovno - fyziologické vyšetrenie nemôţe existovať bez komplexného zhodnotenia
     zdravotného stavu jednotlivca a celého kolektívu určitej šetrenej profesie
    sledovanie odozvy na pracovnú záťaţ - patofyziologická odozva - ošetrujúci lekár
    zisťovanie ukazovateľov celkovej chorobnosti a chorobnosti špecifickej - spojenej s PN
    zdravotný stav zistený pri jednorázovej prehliadke umoţní zhodnotiť súčasný stav kolektívu (
     výsledok môţe podoprieť podozrenie na nepriaznivé pôsobenie práce na zdravotný stav
     pracovníkov )




                                                                                           10/82
3. Psychológia práce v preventívnom pracovnom lekárstve

Práca a vývoj psychiky
 ľudská práca - spoločensky uţitočná činnosť s cieľom dosiahnuť uspokojenie potrieb
      Špecifiká ľudskej práce :
               tvorba náradia a pracovných nástrojov, ktorá sa stáva zdrojom nových činností,
                 ako aj rastu produktivity práce
               kolektívny, spoločenský charakter, prejavujúci sa v deľbe práce
Motivácia integruje a organizuje psychickú a fyzickú aktivitu jedinca smerom k vytýčenému cieľu.

Vzťah k práci
      1) motivácia pracovníka
      2) utváranie a rozvíjanie vlastností dobrého pracovníka

Pracovné postoje
 určité, relatívne ustálené vzťahy k práci a pracovnému prostrediu, ktoré sa počas dlhej doby u
   jednotlivca vytvárajú a yvhraňujú čo do obsahu, zamerania, sily a trvania
Zloţky
        poznávacia ( kognitívna )
        emotívna
        snahová ( motivačná )

Pracovná skupina
      1) vzájomné pôsobenie členov skupiny
      2) vzťah medzi skupinou a jej sociálnym okolím

Človek nie je automat - popretie ľudských potrieb - presýtenie, odpor, rýchle opotrebenie človeka.
Hawthornský efekt - pracovný výkon nie je priamo úmerný úrovni podmienok prostredia, ale jeho
základným činiteľom je motivácia ľudí
 predpoklady vysokej pracovnej výkonnosti sú jednak na strane subjektu - jednak enviromentálne
   na strane pracovných podmienok
 podpora zdravia a výkonnosti v dlhodobej perspektíve
 hlavný predmet - optimalizácia pracovnej záťaţe a zábrana poškodenia CNS vplyvom rôznych
   škodlivín z pracovného prostredia
 mentálna hygiena - zaoberá sa ţivotným štýlom jednotlivca a ochranou na individuálnej úrovni
Stres - interakčný proces medzi vonkajšími poţiadavkami, kladenými na organizmus a jeho
vnútornou výbavou na ich zvládnutie.
 ak zodpovedajú poţiadavky vlastnostiam organizmu, nedochádza k zvýšenej reakcii- - záťaţi a
   naopak
1. pracovná záťaţ - pracovná činnosť a podmienky
2. psychická záťaţ - psychické spracovanie a vyrovnanie sa s poţiadavkami a vplyvmi ţivotného a
   pracovného prostredia
        Psychická záťaţ môţe byť :
                   senzorická
                   mentálna
                   emočná
neuropsychická záťaţ - psychosociálna záťaţ - technostres
Psychofyziologické mechanizmy pri psychickej záťaţi



                                                                                            11/82
 senzorická a mentálna záťaţ - fyziologické zmeny na úrovni PNS ( napätie kostrového svalstva,
  zmeny prietoku krvi kapilárami, teplota pokoţky ...)
 pre odpoveď autonómneho NS je rozhodujúca príprava k danému výkonu, ako jeho samotný
  výkon - anticipácia očakávanej náročnosti je rozhodujúca
 emócia vlastne predstavuje akútny stres v zmysle zvládnutia nových emočne náročných situácií

Psychické stavy
 kaţdodenná pracovná činnosť je dlhodobou chronickou záťaţou, ktorá môţe byť
   primeraná, neprimerane zvýšená alebo zníţená
 zvýšená záťaţ
               kvalitatívna
               kvantitatívna
 zníţená záťaţ - buď ako nedostatok podnetov, prípadne jednostrannosť, jednotvárnosť =
   frustrácia
Únava - telesná a psychická
Monotónia - pozvoľna sa vyvíjajúci stav zníţenej aktivácie - pocity ospalosti, únava, pokles a
kolísanie výkonu, zníţená reakčná pohotovosť a adaptabilita, zvýšená variabilita srdcovej
frekvencie
Zníţená bdelosť - zníţený výkon pri detekcii signálov v monitorovacích úlohách, ktoré poskytujú
málo rozmanitosti

Zdravotná relevancia záťaţových faktorov práce

1) Extrémny stres : ICHS, vredová choroba
2) Závaţný stres + rizikový faktor ( fajčenie, alkohol, stravovanie, pohyb, osobnosť A,
   prehnaná racionalita )
3) Závaţný stres - protektívny faktor ( vzdelanie, sociálna podpora, optimizmus ;)
4) Mierne stresové situácie - oslabenie imunitných funkcií - väčšia pravdepodobnosť manifestácie
   infekčných ochorení
Work related diseas - určitý vzťah k zamestnaniu, pracovnej činnosti, pracovným podmienkam
CHzP ( choroba z povolania ) - príčina je s vysokou pravdepodobnosťou identifikovaná
v škodlivom chemickom, fyzikálnom, biologickom faktore pracovného prostredia


 súlad medzi motivačným potenciálom práce a pracovníkom :
1) znalosti a schopnosti
2) psychologické potreby
3) aspekty kontextu práce

Metodika hodnotenie pracovnej záťaţe a prevencia

 A) subjektívna odozva
      1) Hodnotenie vlastných krátkodobých stavov
      2) Hodnotenie faktorov práce z hľadiska dlhodobých účinkov záťaţe
      3) Hodnotenie ustáleného stavu psychického preţívania
 B) psychologické výkonové testy ( pred a po záťaţi )
 C) fyziologické metódy
 D) biochemické metódy

Komplexný postup hodnotenia pracovnej záťaţe :

                                                                                          12/82
1) Fáza screeningová
2) Fáza celkového šetrenia - inteligentná profesiografia
3) Fáza určenia stratégie prevencie

Odstraňovanie zdrojov neprimeranej záťaţe :

1) Ergonomické úpravy
2) Organizácia práce
3) Reţim práce a odpočinku
4) Zvýšenie počtu pracovníkov
5) Výber pracovníkov podľa psychologických kritérií
6) Periodické preventívne prehliadky


4. Tepelno vlhkostné podmienky

Úprava č. 7/1978 Vestníka MZ SSR ”O hygienických poţiadavkách na pracovné prostredie v znení
úpravy č. 7/1985 Vestníka MZ SSR.

Pri optimálnych podmienkach človek nepociťuje chlad ani teplo.


1. Termoregulácia
 regulácia telesnej teploty v závislosti od podmienok vonkajšieho prostredia
telesný obal - teplota sa môţe meniť v závislosti na tepelných podmienkach prostredia relatívne
značne, aj keď v obmedzenom rozsahu
 za normálnych podmienok je väčšinou teplota okolia niţšia, čo umoţňuje telu zbavovať sa
   prebytočného tepla
 pocit tepelnej pohody je za týchto podmienok udrţovaný predovšetkým intenzitou telesnej práce
   a oblečením
telo sa zbavuje tepla :
                konvekciou ( prúdením )
                kondukciou ( vedením )
                radiáciou ( sálaním )
                evaporáciou ( vyparovaním )

 kondukcia - kontakt s pevným predmetom
 konvekcia - s plynným alebo kvapalným prostredím
 za normálnych podmienok - kondukcia len minimálne, konvekcia je ovplyvňovaná prúdením
  vzduchu
 výmena tepla sálaním sa deje nezávisle od predchádzajúcich dvoch
 odparovaním - odoberá skupenské teplo vody ( aj perspiratio insensibilis )
 ak stúpa teplota - nestačí suchá výmena vzduchu - nastáva viditeľné potenie


Riadenie termoregulačných pochodov v organizme
 predná a zadná časť hypotalamu
 centrálna produkcia potu môţe byť inhibovaná ( zniţovaná ) impulzmi vysielanými z chladových
  receptorov v pokoţke


                                                                                         13/82
2. Adaptácia na prácu v teple
 zvýšená produkcia potu, pokles teploty telesného jadra, pokles srdcovej frekvencie
 začiatok krivky vylučovania potu je posunutý k niţším hodnotám a vzostup krivky vylučovania
   potu je strmší
 ţeny, mladiství a muţi nad 50 rokov nie sú na prácu v teple vhodní - horšie sa potia


3. Pitný režim
 vyrovnanie osmotického tlaku - stačí, aby bolo v priebehu pracovnej zmeny uhradené 60 - 80 %
   stratených tekutín
 Európa - nadbytok soli v potrave - nie je potrebný prívod ( 15 - 25 g soli zodpovedá strate asi 9 -
   15 l potu )
 vysoké teploty aj mimo pracovnú zmenu - trópy
 zlyhanie obehového systému - strata asi 12 % hmotnosti tela
 ale ! merateľné zvýšenie záťaţe KVS uţ pri strate 1 - 2 %
 nadmerné pitie a nedostatok soli v tele :
         svaly sú citlivé na zvýšenie koncentrácie soli a málo citlivé na jej zníţenie
         CNS - pri poklese koncentrácie solí - zvýšená dráţdivosť, alebo kŕče

Podľa mnoţstva straty tekutín môţu mať podávané tekutiny charakter :
      a) ochranných nápojov
      b) uhradzujúcich ( osvieţujúcich ) nápojov

 ako najvhodnejší nápoj pre horúce prevádzky je doporučovaný čaj alebo káva z kávovín (
  môţe byť malý obsah kofeínu )
 minerálne chladené vody
 alkohol sa nedoporučuje
 čistá voda nie je vhodná - rýchlo sa vstrebáva a zvyšuje záťaţ KVS
 nevhodné mlieko a sladké nápoje
 na sladenie - hroznový cukor 3 - 5 %
 v teple je vyššia spotreba vitamínov B1 a C - obohatené nápoje


4.Hodnotenie mikroklimatických podmienok

a) Fyziologické hodnotenie
 vychádza z odozvy, ktorú dané mikroklimatické podmienky vyvolajú v organizme
 hypertermia ( zvýšenie teploty ) - produkcia tepla pri práci
 telesná teplota - cirkadiánny rytmus - odpoludňajšie maximum a minimum v nočných hodinách
 37,8 - 38,3 st. C - normálny fyzický výkon
 40 - 41,2 st. C - riziko kolapsu z tepla
 43 - 45 st. C nepreţije nikto

1) Evaporácia
 udávané najvyššie produkcie potu - 4,2 l/h, alebo 12 l za 24 h
 pri niekoľkohodinovej práci v extrémnych tepelných podmienkach dochádza k poklesu
   produkcie potu - únava potného systému
       Produkcia potu :
                   stupeň adaptácie ( zvýšenie o 30 - 100 % )

                                                                                               14/82
                  pohlavie ( ţeny menej )
                  vek ( s vekom produkcia potu klesá )
                  náhrada tekutín v priebehu zmeny

2) Srdcová frekvencia
 110 - 140/min.
 iní autori uvádzajú krátkodobo 160/min., dlhodobo 130/min. a v kľude 110/min.

3) Koţná teplota
 v závislosti na tepelných podmienkach okolia sa mení vo väčšom rozsahu ako teplota jadra
 priemerná koţná teplota - váţený priemer teplôt jednotlivých oblastí tela podľa % podielu na
   celkovej ploche tela
 kontaktné meranie - problematické ( veľkosť, prítlak ...)
 bezkontaktné metódy - termografia, infračervená fotografia, termovízia
 dynamika teploty v priebehu reakcií na tepelné a chladové podnety
 teplota pokoţky koreluje so subjektívnymi pocitmi len v oblasti suchej výmeny tepla

Kritériá na posudzovanie pracovno - tepelnej záťaţe
 optimálna tepelná záťaţ
podľa počtu štandardných vrstiev odevu, rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom mieste a
   celkovej tepelnej produkcie pracovníka
 dlhodobo únosná rovnomerná záťaţ
podľa celkového termického odporu odevu, celkovej tepelnej produkcie pracovníka a relatívnej
   vlhkosti vzduchu
 krátkodobo únosná rovnomerná záťaţ
pre tie tepelné záťaţe, ktoré nevyhovujú podmienkam pre dlhodobú prípustnú rovnomernú záťaţ -
   práca musí byť organizovaná tak, aby sa neprekračovala krátkodobými únosnými expozíciami
   v súhrne najvyššia prípustná dlhodobá rovnomerná záťaţ pracovníka
 nerovnomerná únosná záťaţ

 na pracovisku sa prihliada na tepelnú pohodu väčšiny pracovníkov, ale ani mikroklimatické
   podmienky ostatných pracovníkov nesmú vybočiť z hodnôt únosnej tepelnej záťaţe
teplé prevádzky - 84 - 420 kJ/m3/h
horúce - 420 kJ/m3/h a viac

prúdenie - v kľude, pri izbovej teplote odvedie asi 25 % produkovaného tepla
 odparovanie - hlavný mechanizmus odovzdávania tepelných prebytkov ( závisí od vlhkosti
   okolitého vzduchu, výmena vzduchu nad povrchom tela, veľkosť plochy, druh oblečenia čím je
   relatívna vlhkosť vzduchu vyššia, tým je odparovanie väčšie )
 výber fyzicky zdravých a zdatných jedincov
 sálavé teplo - vhodné sú veľké veľkoplošné panely medzi zdroj sálania a pracovníka, špeciálne
   druhy ochranných odevov. Adekvátny ventilačný systém v horúcich prevádzkach, privádzanie
   chladnejšieho vzduchu s nízkym obsahom vodných pár môţe zníţiť príjem tepla ( vedením ) a
   uľahčiť jeho odovzdávanie ( vyparovaním ). Zníţenie tepelnej záťaţe v pracovnom prostredí
   moţno dosiahnuť i ďalšími opatreniami (zachytenie a vhodné odvedenie tepelných prebytkov
   priamo u zdrojov, zabránenie únikov vodnej pary do prevádzky, pouţitie miestneho
   vzduchového alebo vodného chladenia )
 prevencia porúch - správny reţim práce a odpočinku, najmä umoţnenie postupnej, fyziologickej
   adaptácie na tepelné a fyzické zaťaţenie a vytvorenie podmienok pre reštitúciu a regeneráciu
   organizmu

                                                                                         15/82
 okrem práce v horúcich prevádzkach - aj práce pri nízkych teplotách kombinované neraz
  s nadmernou vlhkosťou ( chladiarenské prevádzky a mraziarne, práce na otvorenom
  priestranstve, v priestoroch iba čiastočne uzatvorených a nevykurovaných - poľnohospodárstvo,
  lesníctvo, stavebníctvo, doprava )
 miestne účinky so vznikom omrzlín sú z hľadiska profesionálnej expozície zriedkavé, často
  dochádza k miestnemu, alebo celkovému podchladeniu organizmu ( vznik chronických ochorení
  dýchacích ciest, periférnych nervov, pohybového ústrojenstva)
 vytváranie podmienok na priamu ochranu a tam, kde to nie je moţné aspoň podmienky pre
  zmiernenie nepriaznivého pôsobenia uvedených faktorov ( vhodné O obleky, budovanie
  chránených vykurovaných pracovísk na miestach stálej obsluhy alebo pobytu pracovníkov,
  budovanie primeraných ohrievarní a sušiarní odevu, pouţitie infraţiaričov, poskytovanie teplých
  nápojov a zabezpečenie teplej stravy aj pre vysunuté pracoviská, dostatok teplej vody ...)

b) Predikčné hodnotenie
 vychádza z rovnice tepelnej bilancie. Na základe znalosti energetickej náročnosti práce a
   tepelného odporu odevu je moţné stanoviť podľa tabuliek akú odozvu uvaţované tepelno -
   vlhkostné podmienky v organizme vyvolajú ( vypočítanie optimálneho striedania reţimu práce a
   odpočinku ).

Chladová záťaţ
V chladných a horúcich podmienkach musí byť chemická regulácia doplnená vedomou
termoreguláciou ( vhodný odev ).
 kritická teplota telesného jadra pod 36 st. Celzia
 pokles na 35 st. C - maximálny tras


5. Vetranie

 riadená výmena vzduchu v danom priestore, pri ktorej odvádzame z priestoru vnútorný vzduch a
  privádzame vzduch vonkajší
 zaistenie čistého vzduchu vhodných teplotne - vlhkostných parametrov
 ak sa upravuje aj vlhkosť, hovoríme o klimatizácii
 čistý vzduch - O2, N, Ar, CO2
 nepracujúci človek potrebuje na dýchanie 5 - 10 l vzduch/min., pri fyzickej záťaţi asi 30l/min.,
  pri maximálnom výkone aţ 100 l/min.
 vydychovaný vzduch obsahuje asi 4% CO2 a asi 5% vodnej pary, teplota 36,5 st. C a je takmer
  nasýtený vodnou parou - preto v nevetraných priestoroch - klesá O2,, stúpa CO2
 vzduch s obsahom CO2 viac ako 0,15 % povaţujeme za vadný a priestor s takouto koncentráciou
  za zle vetraný
 nová metóda - detektory pachov ( amoniak, metán, mastné kyseliny ) - ako produkt odparovania
  z tela, dôsledok fajčenia, varenia ...
 priemyselné podniky - hlavne ich vylúčenie vhodnou technológiou, hermetizácia výrobných
  procesov, odsávanie priamo v mieste vzniku
 cieľom vetrania - škodliviny riediť na koncentrácie, ktoré nemôţu ani pri dlhodobom pôsobení
  viesť k poškodeniu zdravia
 = NPK ( najvyššie prípustné koncentrácie )


1. Druhy vetrania
a) prirodzené
infiltrácia - vetranie cez porézne steny a netesné špáry
                                                                                            16/82
prevetranie - občasné vetranie oknami
aerácia - vetranie otvormi s moţnosťou regulácie vetracích prierezov pomocou klapiek a ţalúzií
šachtové vetranie - odvod, alebo prívod vzduchu zvláštnymi kanálmi ( šachtami )
b) nútené
         ústredné vetracie zariadenie
         jednotkové vetracie zariadenie
        b.1. ) pretlakové
                 systém nútene privádza do priestoru väčšie mnoţstvo vzduchu ako odvádza (
                   velíny )
        b.2. ) rovnotlakové
                 odvod a prívod v rovnováhe
        b.3. ) podtlakové
                 odvádza viac vzduchu ako privádza

Vetranie :
1. Celkové
2. Zónové
3. Miestne
Pri navrhovaní vzduchotechniky moţno vyuţiť :
       - vzduchové sprchy
       - vzduchové clony ( vráta, ktoré sa otvárajú )
Vetracie zariadenia môţu vzduch filtrovať, alebo ohrievať - teda vyuţívajú najviac jednu
termodynamickú úpravu vzduchu.
Klimatizačné zariadenia - viac úprav ( ohrievanie, chladenie, vlhčenie )


2. Voľba spôsobu vetrania
 poţiadavky na mnoţstvo vetracieho vzduchu sa stanovia na podmienky dodrţania NPK-P .
   Výmena vzduchu - podiel privádzaného vzduchu k celkovému objemu priestoru.


3. Požiadavky na vetrací vzduch
 vonkajší vzduch nesmie byť nasávaný znečistený a ohriaty slnečným sálaním (vzdialenosť medzi
   výfukom odvádzaného vzduchu a nasávaním vonkajšieho vzduchu musí byť dostatočná )
 nasávanie na tienenej strane budovy, ak je vzduch nasávaný nad strechou, tak vzdialenosť od
   strechy musí byť čo najväčšia a strecha musí byť upravená tak, aby jej teplota bola čo najniţšia
 výfuk odpadového vzduchu - nesmie obťaţovať a ohrozovať okolie - najlepšie zvislý výfuk nad
   strechu
 vyčistený vzduch a jeho vývod umiestnený tak, aby koncentrácia škodlivín v prízemných
   vrstvách neprekročila NPK-P pre vonkajšie ovzdušie
 obehový ( pouţíva sa z úsporných dôvodov pri teplovzdušnom vykurovaní alebo klimatizácii )
 ovplyvnenie mikroklimatických podmienok a distribúcie vzduchu
 obehový vzduch sa môţe pouţiť len v tom prípade, ak neobsahuje ani krátkodobo z výroby
   prichádzajúci biologicky aktívny prach, chemické zlúčeniny a ľahko výbušné plyny a pary
 v prevádzkach so vznikom škodlivín musí vzduch prúdiť z miest pobytu pracovníkov ku zdroju
   škodlivín
 rýchlosť vzduchu vo vyústení musí byť uspôsobená tak, aby nebola príčinou zvyšovania
   hlukových hladín spolu s nepriaznivým prúdením v miestnostiach s trvalým pobytom osôb




                                                                                             17/82
4. Určenie množstva vetracieho vzduchu
 pri celkovom vetraní vychádzame z hmotnostnej bilancie škodlivín, keď hmotnosť škodlivín do
   priestoru privádzaných za jednotku času musí byť rovná hmotnosti škodlivín odvádzaných a to
   za predpokladu neprekročenia NPK - P
 ak vzniká v priestore súčasne viac škodlivín, je výpočet mnoţstva vetracieho vzduchu závislý na
   druhu vznikajúcich látok a mechanizmu ich pôsobenia na ľudský organizmus
 v prípade aditívneho účinku vykonáme výpočet pre kaţdú škodlivinu zvlášť a potrebné mnoţstvo
   vetracieho vzduchu bude dané súčtom zistených objemov pre jednotlivé látky ( lakovňa )
 pri nezávislom pôsobení vznikajúcich škodlivín urobíme znovu výpočet mnoţstva vzduchu pre
   kaţdú látku osve a výsledné mnoţstvo sa rovná najväčšiemu zistenému (opravovňa
   akumulátorov )
 tieto výpočty sú základné - platia pri trvalý vývin škodlivín a ustálenú koncentráciu
 na výpočet mnoţstva vetracieho vzduchu z hmotnostnej bilancie škodlivín potrebujeme poznať
   hmotnostný tok vznikajúcej škodliviny :
        a) meraním v rovnakých, alebo analogických prípadoch
        b) z bilancie technologického pochodu - tok látky dodávanej do výrobného procesu
        c) priamym výpočtom - empirické vzorce a údaje, ktoré boli stanovené na základe merania
           ( vývin dymu pri zvarovaní rôznymi elektródami )


5. Intenzita výmeny vzduchu
 platí všeobecná zásada, ţe na určenie mnoţstva vetracieho vzduchu je potrebné ( ak sa to dá ),
   vychádzať z výpočtov mnoţstva vznikajúcich škodlivín a potrebných dávok vzduchu na osobu


6. Základné časti vetracieho zariadenia

1. Ventilátor
 rotačný lopatkový stroj, ktorý odovzdáva mechanickú energiu vzduchu v jednom alebo viacerých
   obeţných kolách a slúţi tak na dopravu vzduchu
       a) Axiálny - smer prúdenia vzduchu na vstupe a výstupe je pribliţne rovnobeţný s osou
          obeţného kolesa
       b) Radiálny - vzduch vstupuje pribliţne s osou obeţného kolesa a vystupuje v smere
          pribliţne kolmom
       c) Diagonálny - vzduch vystupuje pod uhlom cca 45 stupňov
       d) Diametrálny - vstup aj výstup vzduchu má pribliţne smer kolmý na os rotácie obeţného
          kolesa

 hlavné výkonové parametre - objemový prietok ( objem vzduchu, prechádzajúci výtlačným
  hrdlom ventilátoru za jednotku času ), celkový tlak ( rozdiel celkových tlakov vo výtlačnom a
  sacom hrdle ventilátora )
 + ostatné - priebeh príkonu, priebeh účinnosti
 najširšie uplatnenie vo vetracích a klimatizačných zariadeniach - radiálne ventilátory
 axiálne - ak vzrastá odpor - rýchlo klesá mnoţstvo vzduchu ( vstavanie do steny )


2. Rozvod vzduchu
 vzduchovody - prívod vzduchu k vetraniu, alebo klimatizácii, odvádzanie vzduchu so
   škodlivinami z vetraného priestoru


                                                                                           18/82
 môţu byť súčasťou stavebnej konštrukcie ( omietané alebo betónové kanály ), alebo ich tvoria
  samostatné potrubia
 kruhový prierez ( menej materiálu, menej sa zanáša prachom, je aerodynamicky výhodnejší ) -
  štvorcový prierez ( lepšie sa prispôsobuje stavbe )
 ak vzniká kondenzát - vhodný spôsob odvedenia ( spád, otvory )
 agresívne látky ( materiál, nátery
 vyústenia - prívod, alebo odvod vzduchu :
               štvorhranné, alebo kruhové
              lišta plechu na usmernenie vzduchu
               štrbinové
              nenarušenie architektoniky
               stropné anemostaty s difúzormi - pôsobením privádzaného vzduchu dochádza
                  k prisávaniu vzduchu z vetraného priestoru ( prívod chladného vzduchu v lete )

3. Ohrievače a chladiče vzduchu
    rekuperačné výmenníky z rebrových, alebo lamelových trubiek
    médium - voda, para
    pri chladičoch - tieţ voda, soľanka, freóny, glykoly


1. Filter
 nevyhnutný prvok väčšiny vetracích a klimatizačných zariadení
 zachytávanie tuhých alebo kvapalných častíc vo filtračnej vrstve
Vhodnosť pouţitia závisí od :
 impakcie - pôsobenie zotrvačných síl na častice
 difúzie - pôsobenie molekúl nosného prostredia
 elektrických síl
 adhézie ( priľnavosť )
 sieťového efektu ( veľkosť častíc a otvorov vo filtri )

Kaţdý filter charakterizuje:
 pohltiteľnosť, odlučivosť, najmenší priemer častíc, ktoré je schopný filter efektívne zachytiť,
  tlaková strata, čistiteľnosť

Odlučivosť - pomer hmotnosti zachyteného prachu ku hmotnosti prachu do filtra vstupujúceho
1. - hrubá filtrácia ( 50 - 80 %),
         na hrubú filtráciu sa pouţívali kovové olejové filtre - odlučivosť malá, pracná údrţba
         v súčasnosti - vláknité filtre - rohoţové, odvinovacie filtre
2. jemná ( 95 - 99%)
- tieţ vláknité - rozdiel v pouţitom filtračnom materiále, hrúbke vrstvy, celkový odpor ( niekedy sa
    pouţíva kombinácia filtrácie 1. a 2. )
3. absolútna filtrácia ( viac ako 99,9 %)
         tieţ vláknité materiály, špeciálny papier, vloţkovanie so skladaním
         dokonalé utesnenie vloţiek v ráme ( operačné sály, výroba IO ), alebo tam, kde sa pracuje
           s látkami mimoriadne škodlivými ( rádioaktívne látky )
4. Hlučnosť a vibrácie
 rotačné časti + aerodynamické účinky
 zvuk sa šíri priamo vzduchom, alebo konštrukciou
 ak sa cestou vzduchu nedosiahne útlm hluk. hladín na potrebnú úroveň - tlmiče hluku ( podľa
    kmitočtu
 aerodynamický hluk vo vyústeniach
                                                                                              19/82
 tieţ vibrácie - uloţenie na gumové dosky, alebo na gumové pruţiny
 prenos vibrácií do potrubia - pruţné vloţky medzi hrdlo ventilátoru a potrubie - útlm 20- 30 dB


Zvláštne spôsoby vetrania
A) Havarijné
    v prevádzkach, kde môţe vzniknúť náhle veľké mnoţstvo jedovatých, alebo výbušných látok
    podtlakové s prívodom vhodnými otvormi z okolitých miestností, alebo vonkajšieho priestoru
    intenzita výmeny stúpa s mnoţstvom vzniknutej škodliviny, klesá s veľkosťou priestoru, je
     nepriamo úmerná dobe, za ktorú poţaduje opätovné zaistenie NPK - P (ak nepoznáme
     mnoţstvo škodliviny, navrhujeme vetranie s niekoľkonásobkom výmeny vzduchu poţadované
     pri beţnej prevádzke)
    vhodný odvod pouţitého vzduchu - neohrozenie ľudí vo vonkajšom prostredí (koncentrácie
     ako celozmenové priemerné v pracovnom ovzduší)
    spúšťanie automatické, alebo signalizácia havárie, spustenie aj mimo ohrozenú miestnosť,
     z miesta ľahko dostupného

A) Vetranie prevádzok bez denného osvetlenia
    zriadené nútené vetranie
    za ţiadnych okolností nesmie výmena vzduchu klesnúť pod 50 % poţadovanej hodnoty
    pre kaţdý priestor musí byť zaistený prívod vzduchu aspoň dvomi jednotkami
    podiel čerstvého vzduchu min. 15 % ( výnimka len v prípade čistých prevádzok a
     s poţadovanou vlhkosťou väčšou ako 65 % ) - vtedy však podiel čerstvého vzduchu nesmie
     byť niţší ako 10 %


A) Vetranie banských prevádzok
 exhalácie metánu
 exhalácie CO2
 exhalácie radónu
 splodiny po trhacích prácach
 minimálna rýchlosť prúdenia vzduchu na vynášanie prachu z razenia
 počet pracovníkov na pracovisku
 výfukové splodiny dopravných strojov
 mikroklimatické podmienky
 iné vplyvy

Miestne odsávanie

 zachytávanie a odvod škodlivín vzduchom z miesta ich vzniku
a) centrálne
    od viacerých zdrojov - spoločný ventilátor, spoločné odsávacie potrubie a odlučovacie
      zariadenie
b) jednotkové
    ventilátor s elektromotorom, odlučovač alebo filter, zásobník na prach a potrubie - alebo
     kovová hadica so sacím náustkom
    sací nástavec - veľmi dôleţitý - rýchlosť prúdenia so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od sacieho
     otvoru prudko klesá
    sací nástavec musí byť umiestnený čo najbliţšie k zdroju škodlivín a voľné prierezy majú byť
     čo najmenšie
    potrubia čisté, tesné, ľahko udrţiavateľné
                                                                                             20/82
   ventilátory ústredného odsávania - mimo pracovné priestory
   výhodné miestne odsávanie



7. Klimatizácia
 vetranie, ktoré zaisťuje úpravu čistoty, teploty a vlhkosti vzduchu
 technológia, klimatizácia komfortná
 v prvom rade prevencia - projektovanie a stavba budov s dobrými tepelno-technickými
   vlastnosťami
Podľa druhu média :
1. vzduchové
         upravujú vzduch na poţadované tepelno-vlhkostné parametre a jeho prívodom do
          klimatizovaných priestorov sa dosahujú potrebné mikroklimatické podmienky
2. kombinované
         privádza do klimatizovaného priestoru vzduch a vodu do indukčných jednotiek, kde
          nastáva úprava vzduchu na poţadovanú teplotu

        Podľa rýchlosti prúdenia vzduchu v potrubí :
1. nízkotlaké
    rýchlosť neprekračuje 12 m/s ( malá dĺţka rozvodov, dostatok priestoru na rozmerné potrubia
      )
    pouţitie tam, kde sú nároky na tichú prevádzku ( kino, divadlo )
2. vysokotlakové
 12 - 20 m/s
 prierezy menej ako štvrtinové oproti nízkotlakým
 zdroj hlučnosti
 prebytočný vzduch uniká pretlakovými otvormi do susedných priestorov a následne von
 značná časť tepelného výkonu sa dodáva priamo do sekundárneho vzduchu kúrením alebo
   chladením
 iný systém - dvojkanálový - v kaţdom klimatizovanom priestore riadi zmiešavanie teplého a
   chladného vzduchu zvláštny termostat, pričom celkové mnoţstvo privádzaného vzduchu sa
   nemení
 lokálne klimatizačné zariadenia - prívod elektrickej energie, vody

Základné časti klimatizačného zariadenia
 ventilátor
 filter
 ohrievač
 potrubie
 chladič vzduchu
 zvlhčovač vzduchu
        odparovacie ( sprchové práčky vzduchu, rozprašovacie zariadenia - mechanické alebo
          pneumatické )
        zariadenia na zvlhčovanie parou

 bakteriálne znečistenie zvlhčovaného vzduchu
 vymieňanie v pravidelných intervaloch
 pre nemocnice - zvlhčovanie parou

Obsluha a údrţba klimatizačných a vetracích zariadení
                                                                                          21/82
   dlhá prevádzková doba, aţ v troch zmenách
   poruchy
   prevádzkový poriadok
   OBSLUHA : - spúšťanie a zastavovanie
                  kontrola funkcií hlavných prvkov
                  kontrola správnej funkcie regulácie
                  čistenie filtrov, výmena vody v práčkach
                  kontrola teploty a vlhkosti v obsluhovaných miestach
                  kontrola teploty média na vstupe do ohrievačov a chladičov
                  kontrola prevádzkových podmienok technologického charakteru
                  sezónne zásahy


6. Osvetlenie

Svetelný tok - výkon vyţarovaný zdrojom svetla fotometricky zhodnotený podľa medzinárodne
štandardizovanej krivky spektrálnej citlivosti ľudského oka. - jednotka 1 LUMEN
Svietivosť zdroja - udáva hustotu rozloţenia svetelného toku v priestore - pre rôzne smery ( pri
nerovnomernom rozloţení ) - jednotka 1 candela
1 lumen je svetelný tok, vysielaný do priestorového uhla 1 steradiánu bodovým zdrojom, ktorého
svietivosť vo všetkých smeroch je 1 Cd.
 svetelný tok, ktorý dopadne na plochu - spôsobuje jej osvetlenie - intenzita je vyjadrená v luxoch
1 lux je osvetlenosť plochy, na ktorej kaţdý štvorcový meter dopadne rovnomerne rozdelený
svetelný tok 1 lumen
 časť dopadajúceho svetla sa od plochy odráţa
 pomer odrazeného svetelného toku od plochy nazývame činiteľ odrazivosti. udáva sa v%.
 osvetlenosť spolu s činiteľom odrazivosti určujú jas plochy ( cd/m2 )
 teplota chromatickosti zdroja osvetlenia je teplota, ktorá zodpovedá teplote absolútne čierneho
   telesa, vyţarujúceho svetlo rovnakej farby ( spektrálneho zloţenia ) ako tento zdroj - jednotka 1
   K
         umoţňuje jednoducho charakterizovať spektrálne zloţenia svetla rôznych zdrojov - aj
           takých, ktorí nie sú tepelnými ţiaričmi
         index podania farieb vyjadruje pomocou stupnice ( 100 stupňov ) - vplyv spektrálneho
           zloţenia svetla na farebný vnem. Osvetlenie denným svetlom a teplotnými zdrojmi má
           index 100.

 účinnosť zdrojov svetla sa hodnotí svetelným tokom v lúmenoch získaných z 1 W elektrického
  príkonu.
       intenzita osvetlenia sa meria luxmetrami ( kaţdé 2 roky ciachovaný )
       jas sa meria jasomermi




1. Vybrané kapitoly z fyziológie oka a videnia
1. Mrkanie
    moţno ho ovládať vôľou, prebieha však aj reflektoricky na rôzne mechanické, chemické,
      tepelné a iné podráţdenia oka
    doba latencie - od podráţdenia do mrknutia asi 100 ms
    nechráni pred rýchlymi chemickými a fyzikálnymi podnetmi, ţiarením laseru s vysokým
      výkonom
                                                                                     22/82
1.Pohyby zornice
 rozširovanie a zuţovanie zornice - reflex - latencia cca 100 ms
 zmenou priemeru zornice sa mení intenzita osvetlenia sietnice 1:16
 ochranná funkcia ako u mrkania
 hĺbka ostrosti - rozsah vzdialenosti, v ktorej sa môţe bod pohybovať, aby nebol vnímaný ako
  neostrý
 hĺbka ostrosti je nepriamo úmerná veľkosti zornice ( ťaţkosti spôsobené refrakčnými vadami a
  presbyopiou ( starecké zmeny ) sa viac prejavujú pri nedostatočnom osvetlení - rozšírenie zorníc)

3. Zafarbenie očnej šošovky
 v detstve skoro číra, starnutím sa zafarbuje do ţlta aţ jantárova ( interakcia UV ţiarenia s
   niektorými aminokyselinami v šošovke ) a pôsobí potom ako filter, ktorý ţiarenie tejto
   spektrálnej oblasti neprepúšťa k sietnici, ale obmedzuje aj mnoţstvo svetla dopadajúce na
   sietnicu



2. Ochranné pomôcky a kvalita videnia
 ochranné okuliare a rôzne typy ochranných štítov môţu zhoršovať kvalitu zobrazovania
 predná a zadná plocha skla musia byť planparalelné ( môţe dôjsť k posunu optickej osy oka a
   dvojitému videniu, bubliny v skle deformujú obraz ...)
 farebné sklá môţu nielen zhoršovať farebné podanie, ale aj obraz na sietnici
 ochranné farebné sklá prepúšťajú selektívne vo väčšej miere svetlo určitej vlnovej dĺţky -teda
   oko má chromatickú vadu a zo zmenou vlnovej dĺţky svetla sa mení aj ohnisková vzdialenosť (
   ak ide o ”červenú” spektrálnu oblasť, ohnisková vzdialenosť oka sa predlţuje, oko sa ”skracuje”
   - jedno moţné vysvetlenie častejšej presbyopie u zváračov)


3. Vnímanie svetla
Prahová hodnota - najmenšia hodnota intenzity osvetlenia nejakej plochy, ktorá uţ vyvolá vnem
svetla, závisí od doby adaptácie na tmu ( zvyšuje citlivosť oka na svetlo 10 000 x oproti východzej
hodnote )
Videnie rozdeľujeme :
a) skotopické ( jas v zornom poli do 0,003 cd/ m2 - tyčinky ), nevníma farby ( ţltá škvrna je ”slepá”
b) fotopické ( jas nad 30 cd/m2 ) nepresné vnímanie
c) mezopické ( pri jase 0,003 - 30 cd/ m2 fungujú oba mechanizmu súčasne )

Purkyňov efekt - plochy vyţarujúce v krátkovlnnej časti spektra ( modrá, fialová ) sa zdajú za šera
svetlejšie ako plochy vyţarujúce v dlhovlnnej časti spektra ( červená ) - moţné chyby pri odčítaní
farebných zmien, údajov.



4. Vnímanie farieb
 vnem bieleho svetla je vyvolaný súhrnom zloţiek - červená, oranţová, ţltá, zelená, iné farby -
   hranol, optická mrieţka
 predpokladá sa, ţe v sietnici sú 3 typy čapíkov - špecifická citlivosť ( kaţdú farbu je moţné
   namiešať z 3 základných farieb - modrá, zelená, červená )
 = poruchy vnímania farieb !!

                                                                                               23/82
 správne podanie farieb je ovplyvnené spektrálnym zloţením svetla zdrojov
 správne rozoznanie farebných odtieňov - vysoká osvetlenosť pracovného miesta spolu so
  správnou intenzitou
 ţiarivky - vyššia hladina osvetlenosti ( vysoká teplota chromatickosti ) oproti ţiarovkovému
  osvetleniu - pri nedodrţaní - sťaţnosti


5. Viditeľnosť predmetu
 veľkosť, jas, kontrast jasu predmetu a okolia, doba pozorovania
 veľkosť detailu sa udáva v uhloch
 pomerná pozorovacia vzdialenosť - pomer vzdialenosti pozorovaného predmetu/ veľkosť
   predmetu
 zraková ostrosť - najmenší útvar, ktorý je zrak schopný rozoznať, alebo najmenšia vzdialenosť
   dvoch bodov, potrebná na ich rozlíšenie ( minimum separabile )
 Snellove optotypy, schopnosť čítať skúšobný text vytlačený malými písmenami

           jas predmetu - jas pozadia
Kontrast = -------------------------------------------------------- x 100
                      jas predmetu

 osvetlenie, postačujúce na čítanie čierneho textu na bielom papieri, nestačí na šitie čiernej látky
  čiernou niťou ( malý rozdiel v činiteľoch odrazivosti )
 = zdôraznenie dôleţitých častí strojov
 viditeľnosť predmetu je ovplyvnená aj jasom širšieho pozadia, smer svetelného toku (tiene)
 doba potrebná na videnie predmetu závisí od jeho veľkosti, pomeru jasu predmetu k jasu okolia a
  jasu pozadia ( 0,075 - 0,3 s ) pri zvýšení intenzity osvetlenia 100 x sa skráti na polovicu aţ
  tretinu
 istota poznania predmetu - ak je menej ako 50 % - pokladá sa za nulovú


6. Oslnenie
 stav zraku, ktorý ruší zrakovú pohodu, alebo zhoršuje aţ znemoţňuje videnie
   a) rušivé
   b) obmedzujúce
   c) oslepujúce
 individuálne rozdiely
 k oslneniu dochádza v tom prípade, ak je v zornom poli jas, na ktorý je adaptácia mimo
   fyziologických moţností zraku, alebo ak je sietnica alebo jej časť vystavená väčšiemu jasu, neţ
   na aký je adaptovaná
 v praxi najčastejšie oslnenie kontrastom - rôzne plochy s veľmi odlišným kontrastom (oslňujúce
   odlesky
 = činiteľ oslnenia
 vhodné svietidlá, ich správne umiestnenie, zvýšenie jasu okolia ( svietidlá čo najvyššie, aspoň na
   úrovni roviny sklonenej 30 stupňov nad horizontálnu rovinu prechádzajúcu očami pozorovateľa
   v najvzdialenejšom mieste )
 ţiarivky - namontované osou pozdĺţ obvyklého pohľadu, svietidlá sa nemajú umiestňovať pred
   tmavé pozadie - vhodná povrchová úprava strojov a zariadení




                                                                                               24/82
7. Zraková únava
 komplexný proces - nedostatky v osvetlení, práce s preťaţovaním akomodácie ( ľudia so
   zrakovými vadami )
 = pálenie očí, pocit tepla, bolesť, deformácie zrakového vnímania ( rozmazané písmená v texte,
   v zornom poli sa pohybujú čierne škvrny ), dvojité videnie - diplopia + bolesti hlavy, bolestivé
   spazmy ( sťahy ) svalov tváre, začervenanie spojoviek
 zhodnotenie denného a umelého osvetlenia - spolupráca s očným lekárom


8. Denné osvetlenie
 priame slnečné svetlo + oblohové svetlo ( rozptýlené atmosférou )
 neustála premenlivosť podľa ročnej a dennej doby a podľa atmosferických podmienok
 intenzita osvetlenia na slnku v lete 70 000 - 100 000 luxov
 oblačno 20 000 - 30 000 luxov
 v zime 5 000 - 10 000 luxov
 spektrálne zloţenie denného svetla je premenlivé - závisí od výšky slnka nad obzorom a
   oblačnosti
 všetky trvalé pracoviská ( viac ako 4 hod. denne ) musia mať vyhovujúce denné osvetlenie
 výnimky - pracoviská z vylúčením denného svetla ( technológia ), stále tepelné a vlhkostné
   podmienky, významná produkcia hluku + ďalšie podmienky
 dôleţité nielen priame svetlo, ale aj odrazené ( stropy a steny v čistote )
 konštrukcia osvetľovacích otvorov a ich znečistenie

Podľa umiestnenia osvetľovacích otvorov v budove :
a) bočné denné osvetlenie
b) horné          -”-
c) kombinované - ” -
d) sekundárne     - ” - ( cez iný osvetľovací priestor )
 čím je okno umiestnené niţšie - tým je osvetlenie nerovnomernejšie
 bočné - nevhodné pre hlboké miestnosti
 výhodnejšie - z oboch strán miestnosti
 haly - svetlíky
 kompromis - mikroklíma - osvetlenie ( leto - zima )



9. Požiadavky na denné osvetlenie
 činiteľom dennej osvetlenosti ( pomer osvetlenosti denným svetlom k súčasnej osvetlenosti
   vodorovnej ničím netienenej plochy vonku )
 vo výške 0,85 m nad podlahou
 izofoty - čiary spájajúce miesta s rovnakými hodnotami dennej osvetlenosti
 technická norma udáva najmenšie a priemerné hodnoty osvetlenosti pre 7 tried činnosti ( podľa
   pomernej vzdialenosti pozorovanej podrobnosti ) - hodnoty sa môţu korigovať (malý kontrast
   jasu, vek nad 40 ...) aţ o jednu triedu
 rovnomernosť denného osvetlenia pri bočnom osvetlení je charakterizovaná pomerom najmenšej
   hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti k hodnote najvyššej na porovnávacej rovine ( pre triedu I. -
   III. sa doporučuje hodnota aspoň 0,3 )
 posudzuje sa aj umiestenie pracovných miest - súlad so správnym smerom osvetlenia pre danú
   prácu ( z ľavej strany ), či nedochádza k oslňovaniu pracovníkov priamym slnečným svetlom

                                                                                              25/82
 na tmavým a špinavých plochách sa zmenšuje vnútorná odrazená zloţka svetla
 preto majú mať vysoký činiteľ odrazu ( strop 0,7 steny 0,5 ), vhodná farba, zaisťovaná
  pravidelná údrţba ( veľké znečistenie 1 x za 2 roky, menšie znečistenie 1 x za 5 rokov )


10. Umelé osvetlenie
 náhrada denného v dobe bez denného svetla
 stálosť behom dňa a roku
 spektrálne zloţenie - odlišné od prirodzeného
 výhoda : - dá sa podľa potreby osvetľovať ktorákoľvek časť miestnosti takým mnoţstvom a
   kvalitou svetla, ktorá je potrebná


11. Zdroje umelého svetla
a) ţiarovky - majú niţšiu teplotu chromatickosti ako väčšina výbojkových zdrojov, halogénové
   ţiarovky - lepšie vlastnosti
b) ţiarivky - výboj v parách ortuti ( Na, In...), UV ţiarenie sa na luminofore mení na viditeľné
   svetlo
 charakteristika - vyţarovaný svetelný tok, farba vyţarovaného svetla, rozloţenie svetelného toku
   do priestoru



12. Svietidlá
 úprava priestorového rozloţenia svetelného toku zdrojov, rozptýlenie ich svetla, zmena
   spektrálneho rozloţenia ţiarenia a napájanie zdrojov elektrickou energiou, upevnenie, ochrana
   pred nepriaznivými vplyvmi prostredia
 zníţenie jasu v určitých smeroch a odstránenie nebezpečia oslnenia
 jednoduchá montáţ a údrţba, dostatočne trvanlivé a funkčne spoľahlivé, elektrická a poţiarna
   bezpečnosť, estetika
 tienidlá - bráni priamemu pohľadu na svetelný zdroj
 reflektory - menia priestorové rozloţenie svetelného toku odrazom svetla
 šošovky - menia priestorové rozloţenie svetelného toku priestupom a lomom niektorých lúčov
 filtre - menia spektrálne zloţenie, alebo zmenšujú tok svetla
 svetlovody a svetelné kanály



13. Osvetľovacie sústavy
   1. Celkové
       v celom osvetľovanom priestore zaisťuje potrebnú hladinu osvetlenia s bezpečnosťou
        a ohľadom na poţadovaný zrakový výkon
       rovnomerné rozmiestnenie
       práce pribliţne rovnako náročné po zrakovej stránke
   2. Odstupňované
       obdobné ako celkové
       v miestach s vyššou náročnosťou na zrakový výkon sú vyššie hladina osvetlenosti
   3. Kombinované
    z celkového pridaním miestneho
    miestne sa nesmie pouţívať bez celkového osvetlenia

                                                                                            26/82
Poţiadavky na umelé osvetlenie sú podobné ako pri dennom osvetlení - druh vykonávanej činnosti (
   pomerná pozorovacia vzdialenosť kritického detailu, potreba presne rozlišovať farby, moţnosť
   pouţívať optické zväčšovacie prostriedky ) spolu s kontrastom medzi detailmi, ktoré je potrebné
   pri práci vidieť a ich bezprostredným okolím.
= 4 hlavné kategórie A, B, C, D - kaţdá sa delí na tri - 1, 2, 3
= podľa veľkosti kontrastu upravuje norma hodnoty osvetlenosti v jednotlivých kategóriách ( od 50
   do 20 000 luxov )
 hodnoty osvetlenosti sú stanovené ako miestne priemerné a časovo minimálne ( počíta sa
   s výkonom a účinnosťou osvetľovacej sústavy, ktoré sa dosiahnu po určitej dobe jej prevádzky )
 udrţiavací činiteľ - individuálne vypočítaný pre konkrétny osvetľovaný priestor ( spôsob
   vyuţívania priestoru, osvetľovacia sústava, starnutie svetelných zdrojov, znečistenie svietidiel a
   plôch osvetľovaného priestoru
 stanovené hodnoty osvetlenosti - najniţšie prípustné hodnoty
 hodnota osvetlenosti nesmie byť menšia ako 200 luxov pri trvalom uţívaní pracoviska
 hodnota osvetlenosti v miestnosti bez denného osvetlenia nesmie byť menšia ako 300 luxov pri
   trvalom uţívaní pracoviska
 optimálny pomer jasov : miesto úlohy : bezprostredné okolie : vzdialené okolie = 10:4:3



14. Združené osvetlenie
 beţne sa určitú dobu pouţíva súčasne osvetlenie denné a umelé ( ráno, večer, dáţď ...)
 v praxi sa pouţíva hlavne v starej mestskej zástavbe
 ťaţko vyriešiť tak, aby zodpovedalo fyziologickým poţiadavkám - súčinnosť dvoch zdrojov
   svetla s rôznou charakteristikou a vlastnosťami


7. Prach
1. Aerosoly
 hmotné častice rozptýlené vo vzduchu
        prach
        dym
        hmla ( kvapalný aerosol vzniknutý kondenzáciou vodnej pary )
2. Prach
       a.) Koncentrácia ( mg/ m3, vl/ m3 , alebo m2/m3 - ťaţko rozpustné toxické látky)
       b.) Veľkosť jednotlivých častíc - skutočný priemer
                               - aerodynamický priemer ( priemer guľovej častice
                                    s hustotou 1 g/ cm3 s tou istou rýchlosťou
                             pádu aký má sledovaná častica )
       c.) Veľkosť častíc aerosolu - distribučná krivka
              monodisperzný ( peľ )
              polydisperzný
 hmotnosť častíc je úmerná tretej mocnine jej veľkosti
 preferencia ťaţkých častíc
3. Vláknitý prach
 jeden rozmer výrazne prevyšuje ostatné dva
        organický
        anorganický
4. Meranie prašnosti v ovzduší
        účinok závisí obvykle na dávke a nie na okamţitej koncentrácii
                                                                                               27/82
        v závislosti od veľkosti sa dostáva do organizmu, distribúcia
        niektoré vláknité prachy majú karcinogénny účinok - závisí na celkovom počte
         deponovaných vlákien
        priemerná celozmenová koncentrácia
        respirabilný podiel ( v prachu celkovom ) - môţe byť dvojstupňovým meraním s
         predodlučovačom
              respirabilný podiel - veľkosť častíc menej ako 5 um - dostávajú sa do pľúcnych
                alveolov


Filtre
 membránové ( po pridaní metylénglykolu, acetónu - odčítanie počtu vlákien , azbest - mikroskop
   s fázovým kontrastom)
 analytické
Biologické účinky prachu :
a. prevaţne fibrogénny účinok
b. moţný fibrogénny účinok
c. prevaţne nešpecifický účinok
d. dráţdivý účinok
e. minerálne vláknité prachy



Druh prachu            Celková            Respirabilná       Obsah              Konc. početnej
                       koncentrácia       konc.              fibrogénnej zl.    zloţky
Prevaţne               X                  X                  X                  -
fibrogénny účinok
Moţný fibrogénny X                        X                  X                  -
účinok
Prevaţne            X                     -                  X ( ak je fibrog. -
nešpecifický účinok                                          podiel viac ako
                                                             3%)
Dráţdivý účinok    X                      -                  -                 -
Minerálny vláknitý X ( počet )            -                  -                 X
prach
Toxický prach      X

 hmotnostné stanovenie prašnosti s odberom na filtre


Očistné mechanizmy dýchacích ciest
1. HDC ( nos - aţ nosohltan )
2. DDC ( hrtan - aţ priedušničky
3. terminálne partie ( bronchiolus respiartorius, ductus alveolaris, atrium, saculus alveolaris, alveoli
pulmonales )
 respirabilný podiel - menej ako 5 um
HDC - impakcia - naráţanie na steny vo veľkej rýchlosti (200m/s)
DDC - sedimentácia, difúzia ( pokles rýchlosti aţ na 0,002 m/s)
Fyziológia -
1. Do úrovne bronchov :

                                                                                                  28/82
           sliznica s viacradovým riasinkovým epitelom
           cílie kmitajú synchronizovane 1000 - 1500 krát za minútu ( spätný pohyb je asi     3x
             pomalší )
           dospelý človek - tracheobronchiálny strom 30 - 600ml hlienu/24 hod.
           transport hlienu 4-20 mm/min.
2.   Pľúcne alveoly :
    len neciliárny epitel, bez pohárkových buniek
    alveolárne makrofágy - presun prašných častíc do partií obsahujúcich riasinkový epitel
    kremeň ( kristobalit, tridimit ) - usmrtenie alveolárnych fagocytov
    kašeľ - stimulácia produkcie hlienu, alebo tvorba zátok ( poškodený transportný mechanizmus ) -
     cigareta, SO2,O3,atropín, vírusová infekcia
    stimulovanie produkcie hlienu - ACH, adrenalín


Hodnotenie koncentrácie prachu v pracovnom prostredí
 hlien, kašeľ
 veľa hlienu - infekcia
 poškodením ciliárneho epitelu vzniká aţ Bronchitis chronica obstruktiva ( chronická bronchitída
   s obmedzením prierezu )
 celozmenový priemerný expozičný limit
 minerálne vláknité prachy - vl/cm3
Opatrenia
1. Technické
    zmena technológie
    uzatvorenie zdrojov prašnosti
    miestne odsávanie
    zráţanie prachu
    riedenie prašnosti
    izolovanie pracovníka od prostredia so škodlivinou
2. Organizačné
    dodrţovať určený spôsob práce
    zabránenie vzniku sekundárnej prašnosti
3. Náhradné
 OOPP
 vstupné a periodické lekárske prehliadky
 preradenie po dosiahnutí limitnej expozície prachu



8. Úvod do priemyslovej toxikológie

 veľký počet pouţívaných chemických látok ( 70 000 )
 hodnotenie - experimenty na zvieratách, testy in vitro + validné epidemiologické štúdie
 Problém : toxikológia vychádza z hodnotenia účinkov čistých látok - v praxi sa však vyskytujú
  zmesi

1. Akútna otrava - poškodenie zdravia chemickou škodlivinou vzniknuté v priebehu expozície,
   alebo v krátkej dobe po jej ukončení



                                                                                              29/82
2. Chronická otrava - poškodenie zdravia, vzniknuté po dlhšej expozícii, v ktorej priebehu
   dochádza alebo ku kumulácii toxickej látky v organizme, alebo kumulácii účinkov, ktoré sú
   dôsledkom opakovaného pôsobenia danej látky na cieľové orgány
3. Mutagénne látky - spôsobujú zmenu genetického kódu buniek
        a) germinatívna mutácia - pohlavné bunky
        b) somatická mutácia - bunky rôznych tkanív
4. Embryotoxické látky - môţu poškodiť plod - uţ v dávkach, ktoré nepoškodzujú matku
         účinky sa môţu prejaviť počas intrauterinného ( vnútromaternicového ) ţivota, alebo aţ
           po narodení
5. Teratogénne látky - embryotoxické s hrubými malformáciami ( poškodeniami, znetvoreninami )
6. Látky s neskorými účinkami - dlhý časový odstup od začiatku expozície, resp. po jej ukončení
   ( karcinogenita, sírouhlík - urýchlenie artériosklerózy, silikóza ...)
7. Chemické karcinogény - chemické látky, ktoré môţu byť príčinou, alebo jednou z príčin vzniku
   malígnych nádorov
8. Nebezpečnosť chemickej látky - vlastnosť látky spôsobovať škodlivý účinok na zdravie
   človeka, alebo na ţivotné prostredie
         vlastnosť daná látke, ktorá sa však prejaví len vtedy, keď je organizmus človeka
           exponovaný danej látke
         nebezpečnosť látky z hľadiska moţnosti spôsobenia akútnej otravy - LD 50
9. Expozícia - kontakt fyzikálneho, chemického alebo biologického faktoru s vonkajšími sliznicami
   jedinca
        Môţe byť :
                        a) rovná prijatej dávke
                        b) rovná ”ponuke” škodliviny
         ak je dostupný, treba vyuţiť expozičný test
10. Expozičná cesta - popis všetkých procesov, ktorými prechádza škodlivina v jednotlivých
   zloţkách ţivotného prostredia vrátane vstupu do organizmu
11. Expozičný vstup - cesta, ktorou fyzikálny, chemický alebo biologický faktor vstupuje do
   organizmu, miesto, kde prekonáva jeho vonkajšie hranice ( inhalácia, ingescia ( poţitie ),
   vstrebávanie ...)
         dýchacie ústrojenstvo - najvýznamnejšia cesta ( 70 m2)
         pokoţka ( látky rozpustné v tukoch a vode - dimetylformamid, anilín, fenol )
         tráviaci systém
12. Riziko - pravdepodobnosť, s ktorou za definovaných podmienok expozície dôjde k prejavu
   škodlivého účinku
13. Hodnotenie rizika - postup, ktorý vyuţíva syntézu všetkých dostupných údajov a vedeckých
   poznatkov na určenie druhu a stupňa nebezpečnosti určitej látky ( faktoru ), určenie v akom
   rozsahu boli, sú a v budúcnosti budú / môţu byť pôsobeniu tohoto faktoru vystavené jednotlivé
   skupiny populácie - teda hodnotenie a charakterizácia existujúcich či potencionálnych rizík.



9. Metabolizmus chemických látok


I. ABSORPCIA

 rýchlosť a mnoţstvo
 plúca, GIT a sliznice pokoţky
 biomembrána ( bimolekulárna vrstva lipidov, krytá vrstvou proteínov ) = prienik difúziou

                                                                                             30/82
  Faktory :
  a) vlastnosti chemickej látky ( relat. molekul. hmotn., fyzik. stav, rozpustnosť ... )
  b) exogénne faktory - interakcia s inými látkami, klimatické podmienky, stav organizmu, stav
     výţivy ...
  c) charakteristika expozície - dávka/koncentrácia, veľkosť absorpčnej plochy+trvanie kontaktu
  d) vlastnosti makroorganizmu - plocha, hrúbka a perfúzia absorpčného povrchu, toxikokinetické
     parametre, vek, fyzická aktivita ..

  Typy transportných mechanizmov cez membrány :
      pasívny transport ( difúzia, filtrácia )
      aktívny ( fagocytóza, pinocytóza )

       GIT :
          pH
          stabilita voči pH, enzýmom, pôsobenie mikrobiálnej flóry
          vznik nových látok ( nitrozamíny zo sek. amínov v ţalúdku )
          plocha+čas
          rozpustné v tukoch

Vstrebávanie látok pľúcami :
 obrovský povrch ( 80 - 120 m2 ), tenká absorpčná bariéra ( 4 um)
 najrýchlejšie plyny a aerosoly s malými časticami a vysokým rozdeľovacím koeficientom voda -
  tuky
 častice HDC - vykašlanie, GIT
 z DDC - samočistiaci mechanizmus ( mukociliárny výťah )
 plyny a prchavé látky sa po inhalácii vstrebávajú cez pľúcny epitel a membrány pľúcnych buniek
  - obrovský povrch a perfúzia krvou
 vo vode dobre rozpustné plyny ( amoniak ) sa zachytávajú v stene HDC - silné dráţdenie -
  varovná funkcia
 NO2 a fosgén sa na stene nezachytávajú - nevarujú a teda plyn sa dostane do pľúc, kde vyvolá
  poškodenie
Rozhodujúci moment pľúcnej absorpcie je ustanovenie rovnováhy medzi koncentráciou plynu v
alveolárnom vzduchu a arteriálnej krvi.
Absorpcia plynov s nízkou rozpustnosťou je limitovaná perfúziou krvi v pľúcach, naproti tomu
vstrebávanie dobre rozpustných plynov je limitované respiráciou.
ALVEOLY - samočistiaci mechanizmus - alveolárny clearance - makrofágy fagocytujú malé častice
a migrujú s nimi do distálnej ( vzdialenejšej ) časti bronchiolov, odkiaľ sú odnášané mukociliárnym
výťahom
 aj voľné aj fagocytované častice sú odnášané do lymfatického systému, kde môţu perzistovať
  dlhú dobu


Vstrebávanie pokoţkou :
1. Povrch exponovanej plochy

                                                                                             31/82
2. Rozpustnosť látky
3. Molekulová hmotnosť ( prenikajú len s hmotnosťou do 500 )
Stratum corneum - bariéra
Epidermis - tuková bariéra
Dermis - urýchlenie transportu do krvného riečišťa ( vaskularizácia)
Faktory - hydratácia koţe ( čím väčšia, tým vyššia priepustnosť )
        - oderky na koţi
        - poškodenie stratum corneum
        - poškodenie ţieravinami
        - poškodenie dráţdivými látkami s následným zápalom
        - rozpúšťadlá
        - vyššia okolitá teplota
        - pri zvýšenom prekrvení pokoţky
        aţ 10 x zvyšujú permeabilitu


II. DISTRIBÚCIA
Je určená :
                relatívnou koncentráciou v plazme
                rýchlosťou prietoku krvi v rôznych tkanivách a orgánoch
                rýchlosťou prieniku cez membrány
                 okamţitou dostupnosťou väzbových miest pre           konkrétnu látku v plazme a
                  tkanivách
Distribúcia látok do orgánov a tkanív je ovplyvnená membránovými bariérami, ktoré sú voľne
priepustné pre cudzorodé látky s molekulovou hmotnosťou niţšou ako 60 000 bez ohľadu na
rozpustnosť v tukoch.
Bariéra krv - mozog ( viac membrán ) pre ionizované látky a veľké vo vode rozpustné molekuly je
nepriepustná.


III. Väzba látok v krvi a tkanivách


 väzbou je významne ovplyvnená distribúcia ( vstrebávanie, metabolizmus, vylučovanie )
  albumín, globulíny, hemoglobín, mukopolysacharidy, nukleové bielkoviny a fosfolipidy
 väzba je reverzibilná
 ”súťaţ” medzi látkami o to isté väzbové miesto
 niektoré látky majú vyššiu afinitu pre väzbu na tkanivové väzbové miesta ako na plazmatické
  bielkoviny
 kovy, chemické látky, organické anióny sa viaţu na proteíny v pečeni

                                                                                            32/82
 anorganické ióny - kovy, ďalej TTC - kosti, zuby




IV. BIOTRANSFORMÁCIA LÁTOK
Vstrebané xenobiotiká :
 vydýchnuté ( prchavé )
 vylúčené nezmenené močom ( polárne )
 stolicou, pokoţkou
 značná časť dávky je metabolizovaná
Metabolizmus :
a) reakcie prvej fázy - nesyntetické ( oxidácia, redukcia, hydrolýzy
b) syntetické reakcie ( konjugácia so sulfátom, glukuronátom, aminokyselinami, glutationom...)
 niekedy môţe metabolizmus prebiehať naopak
 málo reaktívne materské molekuly ( benzén, PAU, halogenované uhľovodíky ) sú často
  metabolizované na veľmi reaktívne látky ( radikály, epoxidy, aldehydy, chinony ), ktoré sa môţu
  ďalej metabolizovať, alebo sa ireverzibilne viaţu na biomolekuly ( -SH/hlavne glutation, -OH, -
  NH2/proteiny, nukleové kyseliny, lipidy = porucha funkcie biomolekúl a následne k akútnej
  alebo chronickej toxicite, genotoxickým a karcinogénnym účinkom.
Toxicky však môţe pôsobiť aj samotná fyzikálna interakcia xenobiotík a ich menej reaktívnych
metabolitov s biomolekulami.
 metabolizmus sa vykonáva vo väčšine tkanív - vrátane krvi - väčšinou však v pečeni ( cytochróm
  P450, flavínové monooxigenázy, peroxidázy )
Napr.: PAU : 1. oxidácia P450 na epoxidy
               2. hydratácia epoxidov epoxid hydrolázou
               3. oxidácia P450 na karcinogénne diol-epoxidy
Jedna látka sa môţe metabolizovať na desiatky metabolitov a tieto reakcie môţu vznikať súbeţne.
Enzymatické vybavenie je u kaţdého jedinca iné(hlavne kvantitatívne.
Súčasná expozícia niekoľkým látkam
- toxické interakcie : benzén + alkohol
                       alkohol + diazepam
                       disulfiram + alkohol
- pozitívne interakcie: metranol + etanol
                       benzén + toluén
 tvorba reaktívnych kyslíkových foriem ( peroxid vodíka, hydroxylové radikály ) - moţný účinok -
  karcinogenéza, ATS, poškodenie pečene alkoholom, starnutie...


ODHAD EXPOZÍCIE - BET fenol - benzén
                                                                                           33/82
kyselina hippurová - toluén
- stanovenie produktov reaktívnych metabolitov


V. vylučovanie látok
a) v nezmenenej forme
b) ako metabolity
c) konjugáty pôvodnej látky, prípadne metabolitu


       a). Močom
                       - glomerulárna filtrácia
                       - aktívny tubulárny transport
                       - pasívny tubulárny transport
                       - látky s vysokou molekulovou hmotnosťou, alebo pevne viazané na
                         plazmatické bielkoviny nie sú v glomeruloch filtrované
                     - voda a endogénne látky sú v tubuloch z glomerulárneho filtrátu
               reabsorbované
                     - neionizované látky rozpustné v tukoch prechádzajú tubulárnou
               stenou oboma smermi pasívnou difúziou
                     - reabsorpcia v tukoch rozpustných látok v tubuloch predlţuje ich
               prítomnosť v organizme
                       - ionizované látky( konjugáty a ich metabolity) sú reabsorbované len
                         veľmi obmedzene - sú močom vylučované
                       - proximálny tubul - aktívny transport organické anióny a katióny ak
                         pouţívajú rovnaký mechanizmus - kompetícia
       b). Ţlčou
                        aktívnym transportom - proti koncentračnému gradientu - látky vysoko
                         polárne, anionové a kationové konjugáty látok viazaných na plazmatické
                         bielkoviny a látky s molekulovou hmotnosťou nad 300.
                        neexistuje reabsorpcia
              Faktory - fyzikálno - chemické ( veľkosť molekuly, polarita, štruktúra )
                            biologické ( väzba na             bielkoviny,    vylučovanie     močom,
                             biotransformácia, pohlavie ...)
                            vylučujú sa aj niektoré kovy - Mn,Cu,alkyl zlúčeniny ortuti...
       c). Enterohepatálna cirkulácia
              - čo to je
              - niektoré látky - výhodné, toxické - retencia
               prerušenie - väzba ţlčou vylúčenej látky na vysokomolekulárny nosič, ktorý nie je
                v tráviacom trakte absorbovaný ( sorbent s -SH pri otrave metylortuťou )


                                                                                               34/82
              Rýchlosť - rozsah a rýchlosť vylučovania látky ţlčou
               - činnosť ţlčníka
               - osud látky v tenkom čreve
               - črevná mikroflóra
               - osud látky po jej reabsorpcii z čreva
       D). Iné cesty
              - cez stenu tráviaceho traktu - stolicou ( organické zásady, kovy )
              - spolu s olupujúcimi sa epitéliami GIT
              - pľúcami - prchavé organické látky
              - mliekom ( moţná expozícia kojenca )
              - potom
              - slinami - BET kovov
              - vlasmi - BET kovov
              - nechtami - BET kovov



10. Účinky chemických látok
 fyzikálne a chemické vlastnosti látok, dávka škodliviny a vlastnosti organizmu
c) lokálne účinky
d) celkové účinky
e) systémové účinky ( len orgány, tkanivá, bunky )


1. Dráždivé účinky
   priamy styk s pokoţkou, zasiahnutie očí, poţitie, nadýchanie
   do tejto skupiny patria aj ţieraviny ( látky, ktoré ťaţko poškodzujú tkanivá, s ktorými prídu do
    priameho styku )
   poleptanie však môţe spôsobiť aj koncentrovaný peroxid vodíka, fenol, fosfor, manganistan
    draselný...


     a) Poškodenie koţe chemickými látkami
         aj ďalšie účinky : toxické, iritačné, alergogénne, odmastňujúce, karcinogénne...
         prejavy : len zafarbenie, alebo aţ akútna toxická dermatitída a poleptanie
         kyselina - koagulačná nekróza - príškvar
         lúhy - kolikvačná nekróza - loţiská nepresne ohraničené
     b) Poškodenie oka chemickými látkami


                                                                                              35/82
         vlastnosti, mnoţstvo, koncentrácia, doba pôsobenia, rýchlosť poskytnutia prvej pomoci,
          definitívneho ošetrenia
         priamy účinok, sekundárne trofické zmeny, infekcia
         okrem poškodenia oka dochádza aj k poleptaniu viečok a pokoţky v okolí
         rohovka - leukóm
         zrasty medzi bulbárnou a palpebrálnou spojovkou, poškodenie viečok
         intenzívna bolesť, kŕčovité zovretie viečok, svetloplachosť, edém, slzenie
     c) Poškodenie dýchacích ciest dráţdivými látkami
         plyny, pary, prach, hmla
         dušnosť ( mechanizmom poškodenia sliznice dýchacieho traktu, vyvolaním asfyxie,
          vznikom karboxyhemoglobinu, methemoglobinu, toxické pôsobenie na celý organizmus
          - dýchacie centrum CNS )
         chlór, amoniak, oxid dusíku, oxid siričitý, pesticídy, konzervačné látky
         nebezpečná komplikácia - toxický pľúcny edém ( okamţite, alebo po určitej dobe
          latencie )
         dráţdenie ku kašľu, dráţdivý kašeľ s nútením k dáveniu, retrosternálne bolesť,
          zhoršujúca sa dušnosť, cyanóza, pokoţka je spotená, studená, postihnutý môţe
          vykašlávať spenené spútum
         môţu vzniknúť aj chronické účinky - perforácia nosovej priehradky pôsobením chrómu
     d) Poškodenie pri poţití chemických látok
          ţieraviny - poleptanie ( edém hrtanu )
          poleptanie okolia úst, zmeny na povrchu zubov
          silná bolesť, sťaţené dýchanie, nekľud, zvýšené slinenie, nauzea, zvracanie, príznaky
           vznikajúceho šoku
          sťaţené prehĺtanie
          neskorá prvá pomoc - stupňovanie príznakov, komplikácie ( perforácia steny ţalúdku,
           ezofagu )
          pri miernom poleptaní miernejšie príznaky a stav sa vyhojí bez následkov
          ťaţké poleptanie - môţe nasledovať bujnenie granulačného tkaniva ( jazvová stenóza
           aţ atrézia ezofagu )

2. Alergénne účinky
   imunitná reakcia, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre organizmus
   opakovaný kontakt s alergénom vyvolá špecifickú reakciu vyvolá špecifickú reakciu medzi
    alergénom, protilátkou a senzibilizovanými bunkami organizmu
   = zvýšená permeabilita bunkových membrán a uvolnenie biologicky aktívnych látok (
    histamín, serotonín...)
   celkové a miestne patologické reakcie organizmu sprevádzané alergickými prejavmi


                                                                                          36/82
   alergény - hlavne látky antigénnej povahy - bielkoviny, polysacharidy, lipidy, jednoduché
    chemické látky ( Ni, Cr, Be ), ktoré sa alergénmi stávajú aţ po väzbe na bielkoviny organizmu
   kontaktné alergény - ekzémy - textilné vlákna, prachy, plesne, kvasinky...

3. Mutagénne účinky
Mutácia je náhle vzniknutá, neusmernená a trvalá zmena vlastností alebo znakov organizmu
  podmienená zmenou genetického materiálu bunky.
   mutagény - vyvolávajúce faktory
  a) gametické mutácie - prenášané na potomstvo
  b) somatické mutácie - vznik bunkového klonu s pozmenenou genetickou informáciou, ak nie je
     mutácia opravená reparačnými mechanizmami, alebo mutovaná bunka eliminovaná
  Podľa mechanizmu vzniku a úrovne, na ktorej pôsobia :
     a) Génové mutácie
          zmena poradia nukleotidov v molekule DNA
          mikroskopicky nedetekovateľné
          najväčšie riziko z hľadiska genetickej záťaţe ďalších populácií
   b) Chromozómové mutácie ( aberácie )
          postihujú celý blok génov na jednom, alebo viac chromozómoch
          detekovateľné mikroskopicky
          zlom chromozómu s následným chybným spojením alebo stratou časti chromozómu
      c) Genómové mutácie
          zmena počtu chromozómov v bunke
          väčšinou nie sú zlučiteľné so ţivotom, alebo váţne poškodzujú nositeľa (Down)
      gametické mutácie - spontánne potraty, zníţená plodnosť, u detí - zníţená ţivotaschopnosť,
       vrodené poruchy metabolizmu, geneticky podmienené ochorenia - DM, hypertenzia
      somatické mutácie - iniciácia nádorového procesu
      mutácie, ktoré vedú k zániku buniek - zníţenie funkcií orgánov, rýchlejšie starnutie
       organizmu
      ak je zásah v intrauterinnom období - smrť zárodku, alebo hrubé malformácie

4. Teratogénne účinky
      ak je zárodok ovplyvnený počas intrauterinného obdobia - smrť zárodku, alebo hrubé
       malformácie
      tieto zmeny nie sú spojené so zmenou genotypu a nie sú dedičné

5. Karcinogénne účinky
   somatická mutácia u dospelého jedinca môţe viesť k indukcii nádorového procesu
   mutagén zmení normálnu somatickú bunku na mutovanú a opakovanými zásahmi sa
    transformuje na nádorovú bunku, ktorá sa vyznačuje stratou kontroly rastu

                                                                                           37/82
   počiatočná fáza - reparačné a eliminačné mechanizmy
   PAU, a-naftylamin, benzidin, chlórované uhľovodíky, rozpúšťadlá ( tetrachlórmetán,
    chloroform ), pesticídy ( DDT, aldrin ), vinylchlorid, nitrosaminy, kovy ( Cr, Ni, As )
   hepatokarcinogénne a hepatotoxické účinky - aflatoxíny Aspergillus flavus

6. Systémové účinky
 vstrebanie a distribúcia látky ( často na veľmi vzdialené miesta organizmu )
 väčšina látok, okrem vysoko reaktívnych
 niektoré látky majú miestne aj systémové účinky - tetraetylolovo ( koţa, CNS )
 pôsobenie zvyčajne zasiahne 1 - 2 orgány - ”kritické”
 kritické orgány nemusia byť s najvyššou koncentráciou látky ( olovo - hematopoetický systém,
  kosti )
 toxický účinok závisí na koncentrácii látky v mieste pôsobenia ( vstrebávanie, transport,
  distribúcia, biotransformácia a vylučovanie ) a citlivosti orgánu
 látka vo vode rozpustná - polárna rýchlo preniká do krvi, tou je transportovaná do tkanív, rýchlo
  sa vylučuje
 látky lipofilné sa vstrebávajú pomaly, v organizme sa postupne hromadia, koncentrujú sa
  v tkanivách bohatých na tuky ( NS, bunkové depozity, bunkové membrány ) - polychlórované
  bifenyly a dioxiny sú neurotoxické
 transport krvi - nie všetky orgány sú rovnako perfundované ( pečeň, obličky, črevná sliznica,
  kostná dreň, gonády )
 biotransformáciou toxických látok väčšinou vznikajú látky viac polárne ( alebo menej toxické,
  ktoré sa z organizmu lepšie vylučujú ( nemusí to platiť vţdy )
       a) Neurotoxické účinky
               vysoká selektívna zraniteľnosť všetkých zloţiek
               bariéra medzi krvou a mozgom - dobre ňou prechádzajú nepolárne, v tukoch
                rozpustné látky
               bunky môţu byť zničené buď priamo účinkom chemickej látky, alebo nepriamo
                anoxiou ( pokles TK, karbonylhemoglobin - CO, methemoglobin-dusitany )
               poruchy NS, vrátane porúch psychiatrických a porúch chovania sú sprievodnými
                symptómami takmer kaţdej akútnej otravy a často aj chronickej
                      1. Látky spôsobujúce anoxiu ( dusenie )
                             - encefalopatia - CO, kyanidy, barbituráty
                      2. Látky poškodzujúce myelín
                              trietylcín, olovo, tálium, telúr
                      3. Látky vyvolávajúce periférnu axonopatiu
                             - poškodenie ganglií zadných koreňov
                              etanol, akrylamid, sírouhlík, organofosforové zlúčeniny, n-hexán
                      4. Látky poškodzujúce primárne bunečné telo neurónu

                                                                                             38/82
                     - alkylzlúčeniny ortuti
              5. Látky poškodzujúce neuromuskulárne spojenie
                     - DDT, olovo
              6. Lokalizované postihnutie CNS
                     - dané vaskularizáciou, biochemickou afinitou
                     - DDT, alkylzlúčeniny ortuti, mangán


b) Gastrointestinálne účinky
        hlavná cesta vstupu hlavne pre látky v tuhom stave
        aj prachové častice, odstránené z pľúc mukociliárnym výťahom
        rozpúšťadlá - vysoko dráţdivé - zvracanie, bolesť, hnačky, s následným
         vstrebaním a systémovým účinkom
        pary silných kyselín poškodzujú zubnú sklovinu, ţltý fosfor - nekróza čeľusti
c) Hepatotoxické účinky
        priame poškodenie pečene - tetrachlórmetán, insekticídy, etanol, fosfor, meď,
         Fe, halotan, lieky
        imunitne sprostredkované toxické poškodenie pečene - haptén ako antigén -
         halotan, dinitrofenol, analgetiká, antibiotiká, hormóny
               chorá pečeň, alebo poškodená je viac citlivá, ako zdravá
               trichlórmetan ( chloroform ), 1,2-dichlóretán, vinylchlorid, chlórované
                bifenyly, chlornaftalény, nitroestery ( nitroglycerin, nitroglykol )
               nádory pečene - monomér vinylchloridu - angiosarkóm, nitrozamíny,
                polyhalogenované uhľovodíky, organochlórové pesticídy ( hlavne
                hepatocelulárny Ca        ),  farbivá    -    auramín, p-aminobenzén
                (cholangiocelulárne alebo hepatocelulárne Ca )
                     podozrivé látky z Ca pečene : -bis-(2-chloretyl)éter,
                                                    trichlóretylén, aflatoxín


c) Účinky na uropoetický systém
        udrţiavajú homeostázu, endokrinná funkcia
        prietok - 1l/min.
        dôleţitý pomer naviazania toxickej látky na plazmatické bielkoviny - menšie
         postihnutie glomerulov - následne väčšie postihnutie tubulov pri koncentrácii
         primárneho moču
        pôsobenie je : a) priame - hneď a účinok závisí na dávke
                             d) imunitné - latentná doba
        oligúria aţ anúria, zníţená schopnosť koncentrovať moč ( straty minerálov a vody
         ), straty aminokyselín, straty bielkovín ( nefrotický syndróm )


                                                                                     39/82
       nádory močového mechúra - PAU, 3-metylcholantrén, benzo(a)pyrén, alfa-
        naftylamín, 4-aminodifenyl, dimetylnitrozamíny, benzidín, beta-naftylamín
       nefrotoxické účinky - trichlórmetán ( chloroform ), tetrachlórmetán, nitroestery (
        nitroglycerín )


d) Hematotoxické účinky
       primárne poškodenie hematopoetických buniek : arzenovodík, anilín, nitrobenzén,
        olovo, benzén
       primárne poškodenie iných orgánov - TNT
      1. Zmeny objemu cirkulujúcej krvi - hemokoncentrácia ( hnačky, zvracanie )
      2. Zmeny krvných elementov
      Ery
              polyglobúlia ( CO, Co, Mn )
              anémia ( arzenovodík, aromatické amino a nitroderiváty ( anilín,
               nitrobenzén ), olovo, benzén
              zmeny hemu ( CO - karbonylhemoglobín, dusitany, anilín, nitrobenzén -
               methemoglobín )
              zmeny bielkovinnej zloţky - vznik Heinzových teliesok (aromatické
               amino a nitroderiváty ( anilín, nitrobenzén )
      Leu
              leukocytóza ( CO, organické rozpúšťadlá )
              leukopénia ( benzén, TNT )
              hemoblastóza ( benzén )
      Tro
              trombocytopénia - ako leukopénia
      Hemoragické diatézy - pri trombocytopénii, alebo sekundárne po poškodení
                           pečene


e) Účinky na dýchací systém
       hlavná brána vstupu pre toxické látky v ovzduší
       silno dráţdivé plyny, aerosoly alebo prachy spôsobujú reflexne kašeľ, alebo
        spazmus laryngu
       ak tieto látky preniknú hlbšie do bronchiálneho stromu - toxická bronchitída,
        pľúcny edém, pneumónia
       prašné aerosoly - podľa veľkosti častíc ( distribúcia ) a ich rozpustnosťou
      1. inertný prach
              zvýšená záťaţ oboch clearenčných mechanizmov - zvýšená sekrécia
               hlienu, kašeľ, funkčné zmeny obštrukčného typu ( predĺţená depozícia
               prachových častíc obsahujúcich toxickú látku v pľúcach )

                                                                                      40/82
                     odlíšenie vplyvu inertného prachu od vplyvu opakovaných respiračných
                      infekcií, fajčenia...
                     toxické látky sorbované na povrchu častíc respirabilnej frakcie sa s týmito
                      časticami dostávajú hlboko do pľúcneho stromu
                2. chemické látky s dráţdivým účinkom
                     bronchitída, spolu so zvýšenou reaktivitou bronchov
                     vysoké expozície - ťaţká akútna bronchitída s obštrukciou DC - aţ pľúcny
                      edém
                     ako následok - funkčná porucha reštrikčného typu
                     oxidy dusíka - poškodenie bronchiolov
                3. alergény
                     organické materiály ţivočíšneho a rastlinného pôvodu a niektoré chemické
                      látky ( soli platiny )
                     včasná detekcia s vylúčením alergénu
                     opakovaná expozícia - pľúcna fibróza s funkčnou poruchou reštrinkčného
                      typu
                4. karcinogény
                     As, Azbest, bis(chlórmetyl)éter, chlormetyleter, Cr, uhoľný decht, prach
                      obsahujúci urán
                     podporná funkcia fajčenia
      f) Účinky na kardiovaskulárny systém
             1. priame pôsobenie látky na srdcový sval, alebo na prevodný systém
                     halogenované uhľovodíky
             2. výsledok tkanivovej hypoxie
              podobne pôsobí aj dlhodobé pôsobenie nízkych koncentrácií toxických látok -
               vznik ATS
              CS2 - zvýšená morbidita a mortalita na ICHS, zvýšenie TK, poškodenie CNS
              trichlorofluorometán, trichlóretylén, benzén, toluén, heptán - srdcové arytmie
              organické nitráty - výroba - angina pectoris a náhla smrť krátko po skončení
               expozície



11. Chemické karcinogény a pracovné prostredie

 odhady
              5 - 10 % profesionálna expozícia
              75 - 80 % faktory ţivotného prostredia a ţivotného štýlu




                                                                                            41/82
A) Genotoxické chemické karcinogény ( CHK )
          somatické
          gametické
    zmeny genetického materiálu somatických buniek
    primárne bezprahové
    elektrofilný charakter CHK - vznikajú kovalentné väzby s nukleofilnými časťami nukleových
     kyselín a proteínov
         a) priame ( ultimatívne ) karcinogény / alkylačné činidlá
         b) nepriame ( proximatívne ) karcinogény / PAU, nitrozamíny, aflatoxíny
         c) anorganické karcinogény




B ) Epigenetické ( negenotoxické ) chemické karcinogény
 môţu podmieňovať vznik a vývoj nádorového ochorenia iným mechanizmom ako modifikáciou
   genetickej informácie
 uplatňujú sa hlavne vo fáze promócie neoplastického procesu
 ich biologické účinky
                              povrch biomembrán
                              metabolický systém
                              nutričná rovnováha
                              imunologické procesy
 modifikácia mitotických aktivít iniciovaných buniek
 vzniká porucha regulácie vyjadrenia genetickej informácie s následnou zvýšenou bunkovou
proliferáciou
 vratnosť biologického efektu a existencia prahových dávok
Patria sem :
1) látky s promočnou aktivitou ( PCB, cyklamáty )
2) látky so schopnosťou modifikovať hormonálnu rovnováhu ( estrogénne hormóny )
3) látky s imunosupresívnymi účinkami ( purínové deriváty )
4) látky s cytotoxickými účinkami
5) anorganické látky ( kovové prvky a ich zlúčeniny )


Vzájomné súvislosti mutagenézy a karcinogenézy
Mutácie - náhle vzniknuté, neusmernené a ireverzibilné zmeny časti genetickej informácie, ktoré
majú dedičný charakter
 karcinogénne a mutagénne vlastnosti chemických látok s genotoxickými účinkami sa prekrývajú
  pribliţne v 85 %
 kaţdá chemická látka, u ktorej bol dokázaný mutagénny účinok sa povaţuje za potencionálne
  karcinogénnu - aţ dovtedy, kým nie je jej karcinogenita vylúčená na základe experimentálnych,
  alebo epidemiologických štúdií
       1. Mutácie indukované v somatických bunkách
           iniciácia nádorovej transformácie
           procesy starnutia organizmu
           degeneratívne ochorenia
           intrauterinný vývoj - teratogénny efekt, dispozícia malignitám v dospelosti
       2. Mutácie indukované v gametických bunkách
                                                                                         42/82
             zníţená fertilita
             zvýšenie potratovosti
             vývojové vady
             zhoršenie genofondu ( môţe sa prejaviť v ďalších populáciách )


Všeobecné črty chemickej karcinogenézy
1. Iniciácia - vznik latentnej nádorovej bunky
2. Promócia - narušenie mechanizmu regulácie genetickej informácie, zvýšená expresivita génov a
   zvýšená proliferačná aktivita transformovaných buniek - uplatnenie epigenetických
   karcinogénov, ktoré pôsobia ako promótory
    dozorová funkcia zloţiek bunkovej imunity - na základe špecifických rozdielov v antigénovej
      výbave nádorových buniek - identifikácia a zneškodnenie
3. Progresia - nekontrolované delenie nádorových buniek a tvorba nádoru, invázia a
   metastázovanie
       Chemické karcinogény - delenie podľa ich biologickej úlohy :
               a) iniciátory - zmeny genetického materiálu
               b) promótory - podporujú epigenetickými zvýšenú diferenciačnú, proliferačnú
                  aktivitu iniciovaných buniek
               c) kompletné karcinogény - pôsobia mechanizmom genotoxickým aj epigenetickým



Základné metodické prístupy hodnotenia karcinogenity chemických látok
 základné posúdenie jej chemickej štruktúry vo vzťahu k moţnému biologickému účinku
 následne je látka podrobená testovaniu karcinogénnych účinkov
  1. epidemiologické štúdie exponovanej ľudskej populácie
  2. chronické a subchronické pokusy na zvieratách
  3. krátkodobé testy genotoxicity

       ad 1) epidemiologické štúdie exponovanej ľudskej populácie
               najspoľahlivejší zdroj informácií - kritériá z hľadiska vymedzenia
       ad 2) chronické a subchronické pokusy na zvieratách
               vylúčenie rušivých vplyvov - stanovenie doby expozície, dávky, kontrolná
                  skupiny, počet
               náročné z hľadiska etického a finančného
               extrapolácia a odhad pre človeka
               zhoda medzi humánnymi a animálnymi karcinogénmi - asi 87 % skúmaných látok
       ad 3) krátkodobé testy genotoxicity

       3.1. Bakteriálne testy mutagenity
           sledovanie fenotypického prejavu mutačných zmien, vyvolaných účinkom testovaných
             chemických látok s genotoxickým účinkom
          Amesov test - metabolická aktivácia pomocou potkanej mikrozomálnej frakcie S 9 -
             biologický dôkaz nepriamo pôsobiacich chemických karcinogénov
              relatívna technická a časová nenáročnosť

       3.1. Cytogenetická analýza aberácií chromozómov
           in vitro - testovanie klastogénnych účinkov genotoxických chemických látok


                                                                                          43/82
  in vivo - biologická dozimetria hodnotenia expozície populácie genotoxickým
   chemickým látkam, ionizujúcemu ţiareniu
  expozičný test skupiny osôb profesionálne exponovaným chemickým karcinogénom

     Metóda chromozómovej analýzy periférnych lymfocytov

     Táto metóda predstavuje skupinový expozičný test, ktorý najrealistickejšie odráţa
     mutagénny vplyv sledovaných toxických látok v analyzovanej skupine osôb.
     Metodika umoţňuje detekciu numerických a štrukturálnych aberácií chromozómov v
     periférnych leukocytoch vyšetrovaných osôb. Je štandardizovaná na celom území
     Slovenska.

     Okrem cytogenetickej analýzy periférnych lymfocytov, pri ktorej sa vypracováva pre
     kaţdú jednotlivú osobu protokol o vykonaní chromozómovej analýzy, vypĺňa sa i
     osobný anamnestický dotazník. Oba záznamy sa ukladajú do počítačovej databázy a
     pomocou matematicko - štatistických metód sa podľa potreby vyhodnocujú.

     CALPL metóda

      Na detekciu CHA sa pouţíva 48 hodinová kultúra periférnej krvi, ktorá bola odobratá
      do striekačky s heparínom. Kultivácia plnej krvi prebieha v rastovom médiu RPMI
      1640, do ktorého bolo pridané 20% objemu prekolostrálneho fetálneho teľacieho
      séra. Mitotickú aktivitu bielej zloţky krvi vyvoláme phytohaemaglutinínom. Po 48
      hodinách bola kultivácia ukončená pridaním cytostatika kolchicínu. Pomocou
      hypotonizácie s KCl a fixáciou vzoriek so zmesou metanol - kyselina octová získame
      čisté kultúry lymfocytov. Z nich sa od kaţdého jedinca pripraví po 6 preparátov, z
      ktorých sa vyhodnotí po 100 dobre hodnotiteľných mitóz.             Cytogenetickou
      analýzou určujeme mnoţstvo chromozómových a chromatídových zlomov a výmen,
      počet asociácií satelitov akrocentrických chromozómov, mnoţstvo hypo- a
      hyperdiploidných mitóz, acentrické fragmenty, polyploidné mitózy, počet zlomov a
      gapov na mitózu, ako aj frekvenciu aberantných mitóz.
      Výsledky sú hodnotené ANOVA testom. Ide o analýzu rozptylu podľa Bartletta, u
      ktorej testuje 2 a viac nezávislých náhodných výberov. ANOVA test súčasne určuje
      homogenitu, či nehomogenitu vybraného súboru. Podľa výslednej hodnoty P sa
      pouţije na overenie nulovej hypotézy buď Bartlettov alebo Kruskal-Wallisov test. On
      nahradzuje analýzu rozptylu ako neparametrický test nezávislých náhodných
      výberov. ANOVA test v prípade nehomogenity vybraných súborov odporúča pouţiť
      Kruskal-Wallisov test.
 spontánna úroveň chromozómových aberácií u neprofesionálne exponovanej populácie
   sa pokladá hodnota do 2 % aberantných buniek ( AB.B.)
 2 - 4 % AB.B. - zvýšená expozícia genotoxickým látkam
 viac ako 4 % AB.B. - vysoká expozícia genotoxickým látkam
 ak je priemer skupiny viac ako 4 % je potrebné test opakovať po 3 mesiacoch
 ak je výsledok potvrdený, je nutné túto skupinu kontrolovať 1 x ročne - v rovnakej
   ročnej dobe
 ak je u jednotlivca viac ako 5 % AB.B. - opakujeme vyšetrenie po 3 mesiacoch 2 - 3
   krát
 opakovaný nález vysokých hodnôt - vykonanie ďalších lekárskych vyšetrení a
   zhodnotenie spôsobilosti jedinca na prácu v prostredí z rizikom chemickej karcinogenity
stanovenie výmeny sesterských chromatíd

                                                                                    44/82
        mikronukleus test ....


    3.3. Testy molekulárnej dozimetrie
           chemické karcinogény majú vlastnosť vyvolávať špecifické zmeny štruktúry
             bunkových polymérov ( DNA a proteínov )
           značenie rádioizotopmi, alebo ELISA ( imunodiagnostika )
           detekcia DNA aduktov a dôkaz proteínových aduktov

       3.4. Hodnotenie miery reparačnej aktivity
      Mechanizmus reparácie poškodenej DNA po účinku chemických karcinogénov
      s genotoxickými účinkami predstavuje základný proces zaisťujúci udrţanie integrity
      genetickej informácie.
       komplex enzymatických reparačných mechanizmov bunky
      Stanovenie neplánovanej syntézy DNA ( UDS )
              izolované bunky sú in vitro vystavené pôsobeniu záťaţového mutagénu a
                pomocou rádioizotopových metód je následne hodnotené zvýšenie obsahu DNA
                syntetizovanej v dôsledku vzostupu aktivity reparačných mechanizmov



Posudzovanie a kontrola rizika chemických karcinogénov v pracovnom prostredí

IARC ( International Agency for Research on Cancer ) - Lyon
1. skupina - dokázané karcinogény
2. skupina
              2A pravdepodobné karcinogény
              2B moţné karcinogény
3. skupina - zatiaľ nie je moţné hodnotiť pre nedostatok validných informácií
4. skupina - pravdepodobne nie sú karcinogénne

 za chemické karcinogény sa pokladajú aj látky a chemické prípravky, obsahujúce viac ako 0,1%
  týchto látok
 zoznam pracovných procesov s rizikom chemickej karcinogenity
 vylúčenie pouţívania chemických karcinogénov, kde to nie je nevyhnutné
 zriadenie kontrolovaných pásiem
 prehliadky - vstupné, periodické, výstupné, následné


Monitorovanie expozície

1. Stanovenie koncentrácie chemických karcinogénov v pracovnom prostredí
2. Detekcia mutagénnej aktivity pracovného ovzdušia pomocou Amesovho testu
3. Stanovenie biologických expozičných testov a vyhodnotenie expozičných biomarkerov podľa
   charakteru karcinogénneho rizika
4. hodnotenie odpovede ľudského organizmu na expozíciu genotoxickým látkam stanovením
   genotoxických vyšetrení v biologickom materiále exponovaných pracovníkov




                                                                                        45/82
Biologické monitorovanie expozície genotoxickým látkam
 CALPL
 mutagenita moču pomocou Amesovho testu
 testy molekulárnej dozimetrie ( DNA adukty a proteinové adukty )
 BET v moči
 imunologické vyšetrenia
Praktické vyuţitie biomarkerov
1. kontrola správnosti a účinnosti opatrení na ochranu zdravia pracovníkov pri práci
   s karcinogénnymi látkami
2. vyhľadávanie pracovných procesov, u ktorých nebolo dané riziko predpokladané, ale vzhľadom
   k zloţeniu zmesi a technologickým postupom moţno tieto účinky predpokladať
3. včasná detekcia pracovníkov, ktorí majú zvýšenú expozíciu karcinogénnym látkam



12. Hygienické limity pre chemické látky a monitorovanie expozície
 väčšina chemických látok - NPK - predpoklad, ţe daným koncentráciám môţu byť exponovaní
   skoro všetci pracovníci kaţdodenne a dlhodobo bez poškodenia zdravia
 líšia sa podľa štátov
 buď ako mg.m-3, alebo u plynných látok v pars pro milion - ppm ( 1 ppm = 1 ml plynnej látky v 1
   m3 vzduchu )
 dodrţanie NPK - P vţdy nezaručuje plnú pracovnú pohodu ( zápach )
 individuálny prístup ( alergie, zhoršujúce faktory ( genetické, lieky...)
 dodrţiavanie NPK-P je kompromisom medzi zdravotnými a technickými poţiadavkami v spojení
   s ekonomickými moţnosťami
 vţdy sa snaţíme zniţovať expozíciu na čo najniţšiu moţnú mieru - rozumnými prostriedkami -
   uplatňovanie princípu cost - benefit
 RA látky a karcinogény - bezprahový efekt
 kauzálny vzťah - prekročenie NPK-P ( malé ) a vznik CHzP nemusí byť podmieňujúci a naopak -
   neprekročenie NPK-P nemusí znamenať, ţe profesionalita je vylúčená
 kritérium na stanovenie NPK-P sa líšia podľa vlastností jednotlivých látok ( systémové účinky,
   dráţdivé, alergizujúce...)
 hodnoty NPK-P nie sú dogmy - menia sa podľa najnovších poznatkov (epidemiologické štúdie,
   poznatky z praxe pracovného lekárstva, experimenty na zvieratách ) - veľký počet látok -
   kvalifikovaný odhad na základe osobnej skúsenosti odborníkov
 NPK-P - v priebehu celej zmeny ( aspoň 70 % ) - 8 h zmena, 42 hodinový pracovný týţdeň a
   energetický výdaj pri práci zodpovedajúci pľúcnej ventilácii do 20 l/min.
 NPK-P hraničná - maximálne 10 minútové meranie
 pri posudzovaní moţnosti expozície je nutné pri látkach, ktoré sa dobre vstrebávajú v kvapalnom
   a plynnom stave pamätať aj na alternatívu vstrebávania pokoţkou, spolu s navrhnutím vhodných
   opatrení ( obleky, rukavice )



NPK - P pre zmesi látok
Ak sa na pracovisku vyskytujú látky, ktoré pôsobia na rovnaký orgánový systém, môţeme uvaţovať
ich kombinovaný účinok ako aditívny

     K1               K2                 K3
............. + ............. + ..............   =   1
                                                                                           46/82
NPK-P1     NPK-P2       NPK-P3

K1 - Kn - namerané koncentrácie jednotlivých látok v zmesi
NPK-P1 - NPK-Pn - príslušné najvyššie prípustné koncentrácie

Kombinovaný účinok niektorých látok v ovzduší - zmes sa môţe prejaviť tak, ţe sa účinky
jednotlivých látok navzájom potencujú - synergický účinok ( azbest + cigaretový dym )
Existujú rôzne cesty vstupu do organizmu - perorálne alkohol + inhalačná expozícia iným
narkotickým látkam.
 NPK-P pre zmes látok, v ktorej sa účinky jednotlivých látok potencujú nie je moţné odvodiť
   z hodnôt NPK-P pre jednotlivé látky
 existujú látky, ktoré samé osebe sú biologicky inertné, avšak ak sú prítomné v ovzduší vo
   vysokých koncentráciách, môţu zníţiť koncentráciu kyslíka natoľko, ţe dochádza u ľudí
   k prejavom dusenia - v týchto prípadoch sa stanovuje najniţšia prípustná koncentrácia kyslíka,
   ktorá nesmie byť niţšia ako 18 % objemových


Biologické monitorovanie
 stanovenie vhodných indikátorov vo vzorkách biologického materiálu - moč, krv, vydychovaný
  vzduch ( samotná chemická látka, alebo jej metabolity, takisto Amesov test, CALPL )
 referenčnými hodnotami sú limitné hodnoty expozičných testov
 celková expozícia, posúdenie miery expozície pri nepravidelnej ( nárazovej ) kontaminácii
  pracovného prostredia
Diskrepancie medzi meraniami ovzdušia a BET :
       1) metodologické chyby ( kontaminácia vzorky, znehodnotenie počas zberu, chyby pri
          uskladnení a transporte a laboratórnom spracovaní )
       2) interindividuálna variabilita metabolizmu chemickej látky
       3) premenlivá intenzita telesnej práce, kolísanie koncentrácie v ovzduší, vstrebávanie
          pokoţkou, tepelno - vlhkostné podmienky, súčasná expozícia iným látkam
       4) ţivotný štýl - mimopracovná činnosť, úroveň osobnej hygieny, pracovné zvyky, fajčenie,
          alkohol a drogy...
       5) moţná kontaminácia vody a potravín
 opakovanie odberov, meraní


Program monitorovania
1) Fyzikálne, chemické a toxikologické vlastnosti danej látky vo vzťahu k cestám jej
   pravdepodobného vstupu do organizmu
2) Rozbor technológie - priebeh expozície pracovníkov, spolu s vyhodnotením moţnosti vstupu do
   organizmu pokoţkou, zaţívacím taktom, dýchacím systémom, alebo menej pravdepodobným
   mechanizmom ( prášenie pracovných odevov )
3) Rozbor fyziologických faktorov, ktoré môţu ovplyvniť mieru expozície - intenzita práce, tepelno
   - vlhkostné podmienky - pľúcna ventilácia, potenie ...
4) Odhad moţností zvýšenej expozície za menej obvyklých podmienok - údrţbári
5) Určenie druhu biologického materiálu pre biologické expozičné testy ( BET )
6) Stanovenie doby odberu vzoriek biologického materiálu s prihliadnutím na priebeh expozície

 v prípade, ţe ako vehiculum ( rozpúšťadlo, nosná látka ) sa pouţije moč musí sa vykonať
  korekcia prepočtom na štandardnú hustotu moču, mnoţstvo vylúčeného kreatinínu, alebo na
  mnoţstvo indikátoru, vylúčeného na kg hmotnosti za sekundu

                                                                                            47/82
 v prípade rozboru vydychovaného vzduchu - posledná časť výdychu - alveolárny vzduch
 krv - rozdiely v koncentrácii prchavých látok pre venóznu a kapilárnu krv ( ktorá zodpovedá krvi
  arteriálnej )



13. Ochrana zdravia pri práci s chemickými látkami
Spôsob ochrany závisí od charakteristík jednotlivých škodlivín, ich fyzikálnych, chemických a
toxikologických vlastností, podľa moţných ciest ich vstupu do organizmu, podľa spôsobu
zaobchádzania s nimi ...

1. Technologické opatrenia
 v rámci moţností sa vylučujú nebezpečné látky z pouţívania a nahradzujú sa látkami, ktoré sú z
  hľadiska ochrany zdravia menej nebezpečné ( obmedzenie obsahu benzénu v zmesiach
  organických rozpúšťadiel a jeho nahradenie toluénom )
 zvaţujeme nielen toxikológiu surovín, ale aj medziproduktov, konečných výrobkov a odpadov
 zohľadnenie mimoriadnych situácií - pri výrobe, preprave, skladovaní
 technológia sa najprv overuje v laboratórnych a poloprevádzkových podmienkach - na základe
  čoho sa upraví technológia v prevádzke
 ak ide o výrobu, ktorá uţ niekde funguje, vyuţívajú sa všetky dostupné údaje
 technologický postup - pri všetkých etapách výroby má byť čo najviac obmedzený styk
  pracovníka so škodlivinou ( vysýpanie z vriec, nasýpanie do vriec...)
 opravy zariadenia a beţná údrţba - pomerne veľký styk so škodlivinou
 velíny ( minimalizácia expozície u obsluhy, neodstraňuje riziko pre údrţbu )


2. Technické opatrenia
 umiestnenie technológie do zodpovedajúcich objektov
 poţiadavky na pracovné prostredie - hygienické predpisy
 ochrana zdravia pracovníkov musí byť riešená uţ v projekte
 výroba v hermeticky uzatvorených aparatúrach ( moţný výskyt problémov s údrţbármi -
  významná expozícia akroosteolýzy pracovníkov, čistiacich reakčné nádoby na vinylchlorid )
 miesta, kde môţe dôjsť, alebo dochádza k úniku škodlivín sa opatria miestnym odsávaním
 pred vypustením do voľného ovzdušia musí byť odsatý vzduch vyčistený vo vhodnom zariadení
  tak, aby neboli prekročené predpísané emisné limity
 prívod upraveného vzduchu
 účinné a správne riešené celkové vetranie umoţňuje zníţenie koncentrácií tých látok, ktoré uţ
  prenikli do pracovného ovzdušia
 medzi technické opatrenia patrí aj zaistenie moţnosti čistenia, údrţby a výmeny zariadení,
  inštalácia nádrţí na zachytávanie vypúšťaných látok, prenosné zariadenia na čistenia technológie
 súčasťou výroby je aj uloţenie OOPP, pomôcok a prostriedkov na likvidáciu havárií

                                                                                            48/82
 mimoriadne situácie : havarijné vetranie, zariadenie na uzatvorenie časti výroby, havarijné sprchy
 všade, kde je moţnosť akútneho poškodenia zdravia a nedá sa spoliehať, ţe obsluha je včas o
  nebezpečenstve informovaná sa vyţaduje trvalé sledovanie koncentrácií škodlivín v ovzduší,
  vrátane signalizácie vysokých hodnôt (vinylchlorid, sírouhlík, chlór, CO, amoniak...), spolu so
  signalizáciou pre prípad vzniku poţiaru alebo výbuchu
 údrţba výrobného zariadenia, vzduchotechniky, signalizácie, meracích prístrojov
 pravidelné upratovanie - toxický prach - vznik sekundárnej prašnosti


3. Organizačné opatrenia
Zo strany zamestnávateľa - prevádzkový poriadok, technologický postup, bezpečnostné inštrukcie,
pravidlá pre prácu s jedmi a ţieravinami...
 pri ich dodrţiavaní by malo byť riziko nepriaznivých účinkov na zdravie zamestnancov
  najmenšie
 nebezpečné práce ( čistenie nádrţí ) musí vykonávať niekoľko pracovníkov so zabezpečením
  zvonku nebezpečného priestoru
 pre všetkých, ktorí sa na pracovisku pohybujú, platí, ţe musia byť oboznámení s bezpečnostnými
  pravidlami a podmienkami práce
 havarijné predpisy - prevádzka, závod, podnik, okolie
 pri zvlášť rizikových postupoch s pouţívaním OOPP - upravený reţim práce, stanovená doba a
  frekvencia prestávok, striedanie pracovníkov, prípadne skrátená celková doba práce
 biologické expozičné testy
 výber pracovníkov pre chemické prevádzky - zdravotný stav, duševná spôsobilosť, prípadne
  zvláštna odborná spôsobilosť
 zákaz práce ţenám, tehotným, kojacim matkám, mladistvým - niektoré práce
 vstupné a periodické prehliadky - lekár závodných zdravotných sluţieb


4. Osobná hygiena
 udrţovanie čistoty pokoţky - ruky, ošetrenie po práci
 zákaz jedla, pitia, fajčenia
 udrţovanie čistoty pracovného odevu a jeho pravidelná výmena
 udrţovanie, čistenie, dezinfekcia a výmena OOPP



14. OOPP na ochranu dýchacieho ústrojenstva ( OOPPD )
OOPP - osobné ochranné pracovné prostriedky
základná ochrana - technické opatrenia
pouţívanie OOPPD je náhradným opatrením !!!!

                                                                                              49/82
Pouţitie OOPPD je oprávnené hlavne pre:
 údrţbárske práce
 ak je potrebné vstúpiť do priestoru, kde je nedostatok kyslíku, alebo vysoká koncentrácia
  chemických látok, alebo kombinácia
 zaistenie bezpečného úniku ľudí z prostredia s kontaminovaným ovzduším pri havarijnom úniku
  nebezpečných látok
 práce spojené s krátkodobou expozíciou toxickým látkam ( otváranie nádob s kyanovodíkom pri
  dezinsekcii objektov )


Rozdelenie prístrojov:

1. Čistenie vdychovaného vzduchu od chemických látok mechanickou filtráciou
v prostredí musí byť dostatok kyslíka !!!
respirátor, celotvárová maska

 zváţiť, či vyhovuje ich filtračná účinnosť pre disperzitu a biologickú závaţnosť daného aerosolu

 protichodné poţiadavky - nízky vdychový odpor a filtračná účinnosť

 respirátor nechráni oči, obmedzený obsah účinnej látky - oproti celotvárovej maske



2. Dýchacie izolačné prístroje
obmedzená pohyblivosť ( akčný rádius ) - hadica
odpadá odpor filtra
 mierny pretlak voči okoliu
 prívod vzduchu hadicou z neznečisteného prostredia

 jednoduchší typ - vzduch sa privádza stále

 zloţitejšie - prívod vzduchu len pri vdychu

 zaradený filter na zachytenie oleja z kompresora

 ohriatie vzduchu na 15 - 22 st. Celzia

 relatívna vlhkosť menšia ako 85 %

kukly - kryje hlavu, krk a ramená ( striekanie náterových hmôt, pre metalizérov, tryskačov...)

Pre prácu v prostredí s dráţdivými látkami ( chlorovodík, chlór ) sa pouţívajú vetrané obleky -
zabraňujú vďaka vytvoreniu pretlaku voči okoliu nielen vstup škodlivín do dýchacích ciest, k
povrchu pokoţky a súčasne umoţňujú ochladzovanie tela.




                                                                                                 50/82
3. Autonómne dýchacie prístroje
nezávislosť od okolia, dosť ťaţké, trochu zúţené zorné pole pri niektorých typoch
 kompletná izolácia od okolia v spojení s ochranným oblečením
 najvyššia úroveň ochrany - poţiarnici


Výber vhodného typu OOPPD
1. je v prostredí dostatok kyslíka ?
2. proti akej látke je potrebné chrániť pracovníkov - skupenstvo, toxikologické dáta, NPK, aká
   koncentrácia pravdepodobne sa vyskytuje, prípadne rozloţenie veľkostí častíc
3. zhoršovanie pracovných podmienok


Problémy, ktoré je nutné riešiť :
 maska ( polomaska ) musí ”sadnúť”
 alergizujúce pôsobenie masky
 poškodenie koţe pôsobením chemickej látky na miestach kontaktu masky s koţou
 mŕtvy priestor masky nemá byť väčší ako 150 ml
 zúţenie zorného poľa, zahmlievanie zorníkov
 sťaţovanie hlasovej komunikácie
 fúzy, brada - nie maska, ale kukla
 práce, ktoré vyţadujú aj občasné pouţívanie masky, alebo respirátora sú kontraindikované pre
  osoby s ochorením pokoţky tváre
OOPPD - výber, skladovanie, ţivotnosť ( hlavne filtre ), pouţívanie, údrţba - vrátane dezinfekcie,
usušenie



15. Stanovenie chemických látok v ovzduší na pracovisku

1. Všeobecný prístup
Zdroj - suroviny a materiály ( prchavé látky ), vedľajšie neţiadúce produkty technológie ( NOx, O3 -
zváranie, CO2 pri nedokonalom horení palív ), netradičné zdroje - stavebné materiály.
Aerosol :
        pevný - prach, dym ( disperzný systém tuhej látky vo vzduchu )
        kvapalný - hmla ( disperzný systém kvapaliny vo vzduchu )


Faktory, ovplyvňujúce koncentráciu škodlivín v pracovnom prostredí :
a) intenzita zdroja škodlivín

                                                                                              51/82
b) fyzikálno - chemické vlastnosti škodliviny
c) mikroklimatické podmienky na pracovisku
d) vzduchotechnika na pracovisku
e) technologický postup
Koncentrácia sa môţe vyjadriť :
a) objem škodliviny v objemovej jednotke vzduchu - 1 ppm ( 1 objemový diel plynnej látky v 1
   milióne objemových dielov vzduchu
b) hmotnosť škodliviny v objemovej jednotke vzduchu - mg/m3
Prepočty :
      24,47 x mg/m3
ppm = ----------------------------
           M

         ppm x M
      3
mg/m = ---------------------
          24,47
M - molekulová hmotnosť v gramoch
prepočítavací faktor 24,47 platí pre teplotu 25 st. Celzia a atmosferický tlak 101,33 kPa
Univerzálny postup merania neexistuje ( variabilita výskytu škodliviny a jej koncentrácií v čase a
priestore, rôzne formy - para, plyn aerosol )
 potreba stanoviť všetky škodliviny - moţný aditívny účinok


STANOVENIE :
1) odber vzorky
2) laboratórne spracovanie
3) vyhodnotenie


Plán odberov - systematické monitorovanie :
 technológia výroby a organizácia výrobného procesu
 fyzikálno - chemické vlastnosti škodlivín
 potenciálny zdroj úniku škodlivín, šírenie a pohyb na pracovisku ( škodlivín )
 časová snímka pracovníkov
 dostupná analytická metóda ( spolu s vyhodnotením predchádzajúcich meraní, akou metódou
  bola stanovená koncentrácia)
 stavebné riešenie prevádzky a jej umiestnenie v závode
 zdravotný stav pracovníkov, zloţenie pracovného kolektívu, charakter a fyzická namáhavosť
  vykonávanej práce
Je vhodné a zjednodušuje to následné vyhodnocovanie a posudzovanie, ak existuje plánik
pracoviska so zakreslením zdrojov škodlivín a meracími miestami (je to aj súčasť protokolu o
meraní )
                                                                                       52/82
2. Odber vzoriek vzduchu
- správnosť a presnosť odberu podstatne ovplyvňuje správnosť a presnosť celého analytického
postupu
Aparatúra :
 zariadenie na zachytávanie škodlivín
 motorček ( zdroj nasávania )
 merač odobratého ( presatého ) objemu vzduchu
Delenie :
I. podľa koncentračnej techniky odberu :
       a) bez koncentrovania škodlivín
             do sklenených vzorkovníc, alebo do vaku z inertného organického materiálu s
              následným transportom do laboratória
             vysoko citlivá plynová chromatografia, infračervená spektrometria


       b) s koncentrovaním škodlivín
             absorpcia (v kvapalinách), adsorpcia (na pevných sorbentoch), chemisorpcia ( reakcia
              škodliviny s takou chemickou látkou, ktorá okamţitou chemickou reakciou konverguje
              škodlivinu na neprchavé, alebo málo prchavé zlúčeniny - ktoré sú naviac vhodné na
              niektoré selektívne a citlivé stanovenia), filtrácia, vymrazovanie
             absorpcia - prípadne skombinovaná s chemisorpciou v absorbéroch
             adsorpcia - prípadne skombinovaná s chemisorpciou odberové trubice - aktívne uhlie,
              silikagel, Tenax, Porapak
             vzorky sa desorbujú vhodným rozpúšťadlom ( sírouhlík, dichlórmetán), alebo sa
              desorbujú metódou termickej desorpcie - zahriatím
             filtrácia - sklenené, organické vlákna, následná mineralizácia s vyhodnotením metódou
              AAS
             vymrazovanie - vzduch sa ochladzuje ( napríklad zmes tuhého CO2 a alkoholu ),
              prchavé škodliviny kondenzujú


II. podľa miesta odberu :
       a) stacionárne odbery
        výsledok informuje len o koncentrácii škodliviny v mieste a dobe odberu
        výsledky nikdy nemôţu presne postihnúť kolísanie expozície           spôsobenej pohybom
         zamestnancov počas pracovnej zmeny
       b) osobné odbery
        aparatúra na odeve, zariadenie na zachytávanie škodliviny je v dýchacej zóne
        náročné, drahé ( čerpadlo, akumulátor )

                                                                                             53/82
        pouţívanie pasívnych dozimetrov ( bez mechanicky pohyblivých častí a zdroja energie ),
         transport vzorky ovzdušia k sorbentu voľnou difúziou
        predradenie difúzneho člena pred sorbent - vieme určiť rýchlosť transportu škodliviny z
         ovzdušia k povrchu sorbentu


III. podľa dĺţky trvania odberu :
       a) krátkodobé
       b) dlhodobé
       c) celozmenové


a) krátkodobé
 najdlhšie 10 minút
 zistenie úniku škodliviny
 látky s prevaţujúcim akútnym toxickým, alebo dráţdivým účinkom ( nitrózne plyny, chlór,
  bróm, fosgén...)
 prekročenie hraničnej NPK-P


b) dlhodobé
 10 - 480 minút


c) celozmenové
 najmenej 70 % trvania pracovnej zmeny
 b + c - priemerná koncentrácia a priemerná celozmenová koncentrácia
 význam u látok s prevaţne chronickým a kumulatívnym účinkom, pri všetkých meraniach sa
  musí dať stanoviť priemerná celozmenová koncentrácia a určiť kolísanie koncentrácií v priebehu
  zmeny a zistiť, či sa vyskytnú koncentrácie, prevyšujúce hraničné NPK-P


Detekčné stanovenie škodlivín v ovzduší
 väčšinou stanovujeme kvantitu, nie kvalitu ( známe technologické postupy )
 detekčné trubičky - môţeme nimi stanoviť NPK-P - nielen krátkodobým odberom, ale ja
  odberom dlhodobým
 presnosť




3. Analyzátory
a) analyzátory pre osobný odber
                                                                                          54/82
b) prenosné analyzátory
c) analyzátory pre stacionárne odbery


 zariadenia, ktoré umoţňujú získať nepretrţite, alebo v krátkych časových intervaloch hodnoty
  koncentrácií škodlivín v ovzduší
 rýchle získavanie informácií o znečistení pracovného ovzdušia (výskyt akútne toxických
  škodlivín )


a) analyzátory pre osobný odber
 malé rozmery
 umiestnenie v dýchacej zóne
 akustická, optická kontrola a varovanie
 RAM


b) prenosné analyzátory
 krátkodobé odbery, pri činnostiach, kde je moţnosť výskytu vysokých koncentrácií škodlivín,
  hľadanie zdrojov škodlivín...
 infračervené analyzátory ( MIRAN ) anorganika aj organika, aromatické, alifatické a chlórované
  uhľovodíky, acetáty, ketóny...




c) analyzátory pre stacionárne odbery
 špeciálne zariadenia, umoţňujúce sledovať koncentrácie škodlivín na viacerých miestach naraz


4. Vedenie protokolov a hodnotenie výsledkov analýzy pracovného ovzdušia
 všeobecná časť - spoločná pre všetky druhy odberov
 špeciálna časť - popísaný kaţdý konkrétny odber
 výsledky analýz a zhodnotenie miery rizika stanoví oddelenie PPL - lekár, AHS




Správnosť analýzy :
 stratégia merania ( výber exponovaných pracovníkov, deň merania, typ odberov, počet a dĺţka
  odberov )
 pouţitá odberová technika
 laboratórne spracovanie vzoriek


                                                                                          55/82
 akreditácia, splnenie poţiadaviek na správnu laboratórnu prax QA/QC
 účasť na medzilaboratórnych testoch
 merania vychádzajú zo štandardných metód, schválených hlavným hygienikom SR ( publikované
  v AHEM - Acta hygienica, epidemiologica et mikrobiologica )



16. Poskytovanie prvej pomoci


Cieľ :
- zachrániť ţivot postihnutého, zabrániť zhoršeniu jeho stavu a zaistiť čo najlepšie podmienky pre
ďalšiu liečbu


a) posúdenie situácie
b) pri akútnej otrave určiť spôsob expozície a odhadnúť jej veľkosť
c) rozhodnúť o ďalšom postupe
 prvá pomoc musí byť organizovaná tak, aby neboli záchranci vystavovaní nebezpečiu - podľa
  moţnosti pouţívať príslušné OOPP
 výcvik záchrancov
1. prvé kroky pri ošetrení akútneho stavu vyţadujú technické znalosti, typické pre dané pracovisko (
   zastaviť chod stroja, prerušiť prívod elektrického prúdu, uzatvorenie potrubia, otvorenie okna,
   spustenie havarijného vetrania, vyhlásenie poplachu...)
2. zaistenie odborného prednemocničného ošetrenia postihnutých osôb a ich transport k
   definitívnemu ošetreniu
 najčastejšie - úrazy, termické poranenia, poranenia elektrickým prúdom, akútne otravy -
  najčastejšie inhalačné
Základné zdravotnícke opatrenia :
 poznať zlyhanie základných ţivotných funkcií
 posúdiť príčiny akútneho stavu
 rozhodnúť o ďalšom vyšetrení a ošetrení chorého
 vykonať terapeutické ( liečebné ) opatrenia, ktoré sú v moţnostiach záchrancu


Resuscitácia
 overenie bezvedomia
 overenie dostatočného spontánneho dýchania
 overenie účinného obehu
 dýchanie z úst do úst ( do úst a nosa ) - kontraindikácia ( krvavé poranenie tváre, dutiny ústnej,
  alebo moţnosť intoxikácie pri kontaminácii pokoţky ) - ako náhradný spôsob dýchanie Silvester
  - Brosch, Holger - Nielssen

                                                                                              56/82
 ručný kriesiaci prístroj, tvárová maska
 medzi ţivot zachraňujúce výkony patrí aj zastavenie prudkého vonkajšieho krvácania priloţením
  tlakového obväzu a punkcia pretlakového pneumotoraxu v 2. medzirebrí v medioklavikulárnej
  čiare
Pri posudzovaní aktuálneho zdravotného stavu si všímame celkový vzhľad :
1. cyanóza ( zmodrenie )
2. bledosť
3. teplota a stav pokoţky
4. poruchy srdcového rytmu
5. tlak krvi
6. auskultačný ( posluchový ) nález
7. neurologické zmeny ( veľkosť a reakcia zorníc, poruchy hybnosti, rečové poruchy, veľkosť a
   kvalita svalovej sily, patologické reflexy )


Liečebné postupy v rámci prednemocničnej starostlivosti
1. Traumatické ( úrazové ) poranenia
 zaistenie vitálnych funkcií, zastavenie vonkajšieho krvácania a protišokové opatrenia - TTTTT
 nerobíme priamu srdcovú masáţ, repozíciu ( naprávanie ) otvorenej zlomeniny, odstraňovanie
  cudzích telies, vtláčanie črevných kľučiek
 repozícia zatvorenej zlomeniny len vtedy, ak hrozí perforácia ( prederavenie ), prípadne je
  ohrozená cirkulácia
 v prípade úrazu s moţným narušením kontinuity gastrointestinálneho traktu, u osôb v bezvedomí,
  prípadne so zníţením stavom vedomia nepodávať nič perorálne


2. Termické ( tepelné ) poranenia
 zabezpečenie adekvátneho dýchania, zastavenie krvácania, liečba šoku
 popáleniny nad 15 - 20 % a u pacientov krajných vekových skupín sa podávajú vnútroţilne
  tekutiny




3. Akútne stavy z prehriatia organizmu
 v našich podmienkach nepravdepodobné
 kŕče z prehriatia pri nadmerných stratách iónov a tekutín
 zlyhanie termoregulácie s prudkým zvýšením telesnej teploty nad 40o C
Príčiny : vysoká okolitá teplota, vysoká vlhkosť vzduchu, malá rýchlosť prúdenia okolitého
vzduchu, namáhavá svalová práca, nepriedušné oblečenie



                                                                                            57/82
Príznaky : zmätenosť, dezorientovanosť aţ strata vedomia, často kŕče, koţa je teplá a suchá,
tachykardia ( zrýchlenie frekvencie akcie srdca ), hyperventilácia ( zrýchlenie dychov ), krvný TK
kolíše, teplota v konečníku je nad 41o C
Terapia : starostlivosť o vitálne funkcie, chladenie kúpeľom, alebo zábalom do teploty cca 38,5 st.
C, adekvátny prívod tekutín


4. Celkové podchladenie organizmu
 anamnéza a meranie teploty v konečníku
 okolo 35 st. C - apatický, triaška, tachykardia, hyperventilácia
Terapia :
 pasívne ohriatie, dostatok tekutín, prísun energie
 pri teplote pod 32 st. C - poruchy vedomia, svalová stuhlosť, bradykardia ( spomalenie
  frekvencie akcie srdca ), hypotenzia ( zníţenie TK ), plytké dýchanie
 pod 28 st. C - hlboké bezvedomie, výrazná svalová stuhlosť, nepravidelné dýchanie a srdcová
  akcia - presun na špecializované pracovisko
!! Pretoţe pacient má výraznú periférnu vazokonstrikciu ( stiahnutie ciev ) a relatívne
teplejšie telesné jadro, sú veľmi nebezpečné pokusy o pasívne periférne ohriatie (popáleniny),
aj prehriatie pohybmi končatín ( sekundárne ochladenie jadra chladnou krvou z periférie a
zastavenie srdca ) !!!


5. Otravy
Základné kroky prvej pomoci :
1. vyniesť obeť zo zamoreného územia
2. zaistiť vitálne funkcie
3. zabrániť ďalšiemu vstrebávaniu látky
4. liečenie otravy
5. transport na miesto definitívneho ošetrenia


 hlavne sekundárne prejavy - bezvedomie, prekáţka v dýchacích cestách, dychová
  nedostatočnosť, aspirácia ţalúdočného obsahu, hypotenzia a šok, kŕčový syndróm, poruchy
  telesnej teploty, následky rozvratu vnútorného prostredia
Locket: ”Primárnym cieľom liečby akútnej otravy nie je odstrániť z pacienta toľko jedu, koľko je
moţné, ale zachrániť ţivot a odstrániť bolesť a utrpenie tam, kde je to moţné - teda zachrániť
pacienta, nie získať naspäť jed”.
a) inhalačné otravy
        intoxikácia plynmi, parami - často súčasné chemické a termické poškodenie
        závaţnosť otravy závisí od druhu škodliviny, jej koncentrácii v ovzduší a dĺţke expozície
        všetci pacienti s dokázaným inhalačným poškodením dráţdivou alebo leptavou látkou
         majú byť hospitalizovaní kvôli moţnosti neskoršieho poškodenia pľúc


                                                                                             58/82
        pacienti pri vedomí - poloha v sede, alebo v polosede
        kde je to moţné, podávať kyslík
b) gastrointestinálne otravy
       kontraindikácie evakuácie ( výplachu ) ţalúdka :
           stav zníţenej bdelosti bez ochranných reflexov
           poţitie korozívnych látok, látok vytvárajúcich penu a niektoré ropné produkty (
            moţná aspirácia a neúmerné riziko )
               zvracanie - teplý roztok osolenej vody
               ţivočíšne uhlie - vţdy - gastrointestinálna dialýza ( súčasne môţeme podať
                malú dávku Lafinolu, alebo parafínového oleja - prevencia zápchy na základe
                podania ţivočíšneho uhlia )
c) kontaktná intoxikácia
        odstránenie nasiaknutého odevu a oplachovanie postihnutej časti vodou
        nikdy sa nesmie prevliekať nasiaknutý odev cez tvár a nezasiahnuté časti tela
        záchranca pamätá na vlastnú bezpečnosť ( rukavice, zástera, pláštenka...)
        ak je to moţné - metóda trojitého oplachu - teplá voda, mydlo, teplá voda
        mnoţstvo vody - prúd ( nebezpečie podchladenia !!))
        nezdrţujeme sa prípravou neutralizačných roztokov
        poškodené miesta na koţi sa nakoniec sterilne kryjú
d) poškodenie očí
        postihnutý si nesmie trieť viečka a drţať ich otvorené
        prúd vody od vnútorného k vonkajšiemu kútiku oka, aby nestekala na stranu, do nosa a
         úst
        výplach minimálne 10 minút pri roztvorených viečkach
        vaničky, neutralizačné roztoky sa nedoporučujú
        po ukončení výplachu sa oko prekryje sterilným obväzom a pacient sa odošle na odborné
         ošetrenie
e) špecifická liečba otráv
        symptomatická liečba
        antidotá
               etanol ( 1,5 ml 40 % destilátu na 1 kg telesnej hmotnosti u osôb pri vedomí ) - pri
                otrave etylénglykolom, metanolom
               atropín pri organofosfátoch ?




                                                                                             59/82
17. Zvuk a hluk
Zvuk je mechanické vlnenie pruţného prostredia v kmitočtovom rozsahu vnímanom ľudským
uchom.
- akustické vlnenie nad horným kmitočtovým rozsahom - ultrazvuk
- akustické vlnenie pod dolným kmitočtovým rozsahom - infrazvuk
Hluk - kaţdý neţiadúci zvuk, ktorý ruší, obťaţuje alebo poškodzuje zdravie človeka.
Akustický tlak - striedavý tlak, ktorý pri šírení zvuku vyjadruje odchýlky od kľudovej hodnoty
barometrického tlaku.

            p2
Lp= 10 log -------------- (dB)
             po2
L - hladina akustického tlaku v dB
p - efektívna hodnota akustického tlaku v Pa
po- 2.10-5 Pa - referenčná hodnota hladiny akustického tlaku


Kmitočet určuje počet zmien barometrického tlaku v časovej jednotke.
Akustický výkon charakterizuje zdroj zvuku = zvuk x celková plocha, do ktorej zvuk vyţaruje.
šepot 1 - 5.10-8 W
normálna reč 1 - 8.10-8W
poplachová siréna 1kW
nadzvukové lietadlo 10 kW
Hladina akustického výkonu -hodnotenie zdrojov hluku - emisné hladiny zvuku
            P
Lp=10 log ----------- (dB)
            Po
Lp - hladina akustického výkonu
P - efektívna hodnota akustického výkonu vo W
Po- referenčná hodnota akustického výkonu = 10-12 W
Intenzita zvuku je akustický výkon prechádzajúci jednotkovou plochou kolmou k smeru šírenia
zvuku.
              I
Li =10 log ---------- (dB)
              Io
Li - hladina intenzity zvuku
I - efektívna hodnota intenzity zvuku
Io- referenčná hodnota intenzity zvuku = 10-12 W
Vnímanie zvuku je značne závislé na kmitočte a kmitočtovom zloţení.
Hlasitosť - sa udáva v sonoch, hladina hlasitosti vo phonoch.

                                                                                           60/82
Počutie
 20 - 20 000 Hz, ucho je najcitlivejšie na zvuky s frekvenciou medzi 1000 - 3000 Hz.
 maximum ostrosti sluchu - medzi 20. - 25. rokom, so stúpaním veku sa sluch zhoršuje, hlavne
  vyššie kmitočty
 človek vníma akustické tlaky 2.10-5 ( prach sluchu ) do 2.102 Pa
 prah bolesti - odpovedá hladine akustického tlaku asi 145 dB
Oblasť vymedzená prahom sluchu, prahom bolesti a krajnými počuteľnými kmitočtami sa nazýva
oblasť počutia


Vplyv hluku na človeka
 ak počúva človek dlhšiu dobu slabý, ledva počuteľný zvuk, po chvíli ho prestane vnímať -
  adaptácia na prahu sluchu
 ak je však zvuk silnejší, nedôjde k úplnému vymiznutiu sluchového vnemu, ale len k jeho
  oslabenému vnímaniu
 pri impulznom zvuku, kde je medzi jednotlivými hlučnými intervalmi pauza kratšia ako 10 ms
  nestačí adaptácia na jednotlivé intervaly odoznieť a trvalo sa udrţuje stav napätia
 ak trvá intenzívny zvukový podnet dlhšie, dochádza k ďalšiemu zniţovaniu hlasitosti vnímaného
  zvuku a k sluchovej únave
 po ukončení zvukového podnetu ustupuje únava v závislosti na jeho veľkosti - od 0,5 minúty aţ
  po niekoľko hodín
 ak je človek vystavený pôsobeniu dvoch zvukov nerovnakej hlasitosti dochádza k zníţeniu
  vnímania zvuku slabšieho - tento jav sa nazýva maskovanie
 veľmi krátke zvuky ( výstrely ) - skreslená informácia, sluchová únava pomerne zavčasu, býva
  väčšia, pri opakovaných podnetoch sa kumuluje a pomalšie ustupuje
 pravidelné opakovanie napomáha lepšej adaptácii, pri nepravidelnom opakovaní je adaptácia
  obtiaţnejšia
 kumulácia únavy - odozva sa predlţuje na niekoľko hodín aţ dní - preťaţenie sluchu - zaliehanie
  v ušiach mnoho hodín po ukončení práce
 šelesty, pískanie v ušiach, šumy - môţu začať v práci a dlho po skončení práce pretrvávajú
 pri ďalšej expozícii potom môţe dôjsť k poruche činnosti a zániku zmyslových buniek -
  chronická akustická trauma
 ultrazvuk - subharmonické aurálne zvuky - nepriaznivé účinky, ak jeho hladina akustického tlaku
  presiahne 100 dB
infrazvuk - nepríjemný, rušivý


Vplyv hluku na zrozumiteľnosť reči
 zvuky reči - 500 - 4000 Hz

                                                                                               61/82
 intenzita hovorovej reči 20 - 60 dB, krik aţ 80 dB
 ak má byť reč zrozumiteľná, musí jej priemerná hladina akustického tlaku prevyšovať hluk
  pozadia asi o 10 dB
 vhodná hudobná produkcia ako maskovacia procedúra
Pôsobenie na :
 mozgové centrá, komplex ţliaz s vnútornou sekréciou a centrum pre riadenie autonómnych
  reakcií
 aktivácia organizmu - aţ úľaková reakcia
 zúţenie ciev pokoţky, obličiek, GIT, rozšírenie ciev mozgu a svalov, zvýšenie TK, aktivácia
  ţliaz s vnútornou sekréciou
 zvuky s kmitočtom nad 2000 Hz s úzkym kmitočtovým rozsahom sú účinnejšie
 krátke a nepravidelné zvuky vyvolávajú úľakovú reakciu a veľmi rušia
 monotónne zvuky s nízkou frekvenciou pôsobia veľmi rušivo
 hlučné prostredie môţe mať potencujúci vplyv na vývoj hypertenznej choroby


Meranie a hodnotenie hluku
1. Meranie a hodnotenie hlukových emisií
   schopnosť zariadenia vyţarovať akustickú energiu
   emisné limity pre stroje - určujú technickú kvalitu strojov z hľadiska hluku
2. Meranie a hodnotenie hlukových imisií
   hodnoty hladín akustického tlaku v miestach, kde sa zdrţujú ľudia
        a ) priame meranie hlukovej záťaţe
        b) meranie hluku na pracovnom mieste
        c) meranie hluku v pracovnom priestore
   hlukový dozimeter - osobný
3. Špeciálne meranie
4. Biologické hodnotenie hluku
 sa vykonáva v tých prípadoch, keď sa hluková záťaţ pracovníkov ťaţko vyhodnocuje fyzikálnym
  meraním, kde sa na poškodení môţu podieľať aj iné faktory a tieţ tam, kde nie je známy vzťah
  medzi expozíciou, výskytom a veľkosťou poškodenia sluchu hlukom u pracovníkov
 audiometrické vyšetrenie kolektívu exponovaných pracovníkov v tichej audiometrickej komore -
  sluchové straty kolektívu za 1 rok
 starostlivý výber pracovníkov - u ktorých je dokázaná porucha sluchu z iného dôvodu ako
  vplyvom hluku, prípadne z dôvodu ochorenia...
 ak u takejto skupiny klesá priemerná hodnota prahu sluchu o viac ako 1,5 dB/rok - takýto hluk sa
  hodnotí ako zvlášť agresívny ( Metodické Opatrenie č. 5/1982 Vestník MZ - Postup pri
  biologickom hodnotení škodlivosti hluku )

                                                                                            62/82
Meranie
 s priamym záznamom a vyhodnotením
 alebo záznam a následné vyhodnotenie v laboratóriu - analýzy


Údaje k meraniu hlučnosti :
 povaha hluku
 doba expozície
 doba trvania hluku
 charakter práce
 spôsob vyuţívania pracovnej zmeny ( obvyklý )
Hluk ustálený - jeho hladina sa v čase nemení o viac ako 5 dB
Hluk impulzný - kratší ako 200 ms s prestávkami medzi impulzmi dlhšími ako 10 ms

                 1      n                    Li/10
Laeq = 10 log ----------------     fi . 10           dB(A)
                1 ?fi
                 n         1



Laeq - ekvivalentná hladina zvuku v dB
A - váhový filter A
Li - stredná hladina v i-tom hladinovom intervale
fi - miera časového výskytu hladina hluku v meranom časovom úseku v i-tom hladinovom intervale
v percentách, sekundách, alebo početnosti
n - počet hladinových intervalov


Najvyššia prípustná hladina hluku pre fyzickú prácu bola stanovená na 85 dB(A).
Táto hladina sa zniţuje pri väčších nárok - napríklad :
 duševných pri práci
 pri impulznom hluku
 tónovom charaktere hluku ...
Ak presiahne špičková ( frekvenčne neváţená ) hodnota akustického tlaku 200 Pa ( 140 dB )
dochádza k poškodzovaniu nervových zakončení vo vnútornom uchu


Zdroje hluku v pracovnom prostredí
 stroje a technologické zariadenia
 ručné mechanické náradie - veľmi ťaţké a problematické zníţenie technologickej hlučnosti

                                                                                             63/82
 drevoobrábacie stroje - tónový charakter
 v technickej dokumentácii strojov by mali byť uvedené údaje o akustickom výkone
 pri posudzovaní a spracovaní hlukových štúdií je potrebné poznať nielen rozmiestnenie
  pracovných miest ( stálych, pohyblivých ), ale aj dobu pobytu pracovníkov na jednotlivých
  pracovných miestach.


Metódy znižovania hluku na pracoviskách
 najúčinnejšie sú technické opatrenia
        zniţovanie hluku, vyţarovaného zdrojmi
        zniţovanie hluku na ceste šírenia konštrukciami
        šírenia hluku vzduchom
        obmedzenie odrazu hluku od stien a okolitých plôch
        obmedzenie počtu exponovaných pracovníkov
        presunutie hlučných pracovných operácií do menej obsadených pracovných zmien


Preventívne lekárske prehliadky
 audiologické vyšetrenie
 vstupná prehliadka - podmienka práce


OOPP na ochranu sluchu
 zátky, mušle zakrývajúce ušné lalôčiky a prilby, ktoré kryjú celú hlavu
 prilby sa pouţívajú v prevádzkach, kde sa významnou mierou podieľa na prenose hluku kostné
  vedenie
 práce, pri ktorých sa pouţívajú OOPP na ochranu sluchu majú byť prerušované prestávkami -
  odloţenie ochranných prostriedkov ( nehlučné prostredie, alebo nehlučná práca )
 nevyhnutné prestávky stanoví ŠOH - početnosť, dĺţka, trvanie


Útlm pri 800 - 8000 Hz v dB:
zátky 25 - 40
sluchátka 30 - 45
sluchátka a zátky 30 - 60
komunikačné sluchátka 25 - 40
helmy 20 - 55
helmy, kryjúce celú hlavu 30 - 60



                                                                                        64/82
18. Vibrácie
Všeobecný úvod, dôleţité charakteristiky.
Problematike vibrácií ( kmitanie a chvenie vo vysokých frekvenciách ) sa venujeme spolu s otrasmi
(kmitanie a chvenie s nízkymi frekvenciami ).
Otrasy sú mechanické kmity, ktoré vnímame hlavne povrchovými a hlbokými koţnými receptormi,
ale tak ako pri hluku aţ po prekročení prahovej hodnoty. Ak je kmitočet otrasov v rozmedzí
počuteľného akustického spektra, vnímame súčasne otrasy aj hluk.
V praxi sa vyskytujú prakticky len kmity zloţené - ktoré môţeme rozloţiť na základný harmonický
kmit, vyššie harmonické kmity a zloţené neharmonické kmity - v grafickom znázornení s
vytvorením spektra vibrácií.
V praxi nemusíme kmity rozkladať na jednotlivé harmonické zloţky, vystačíme si s oktávovou
analýzou - prostredníctvom akustických filtrov a ich kvadratická hodnota v príslušnom pásme býva
uţ odčítateľná v dB priamo na meracom prístroji.
Vibráciami vlastne rozumieme mechanické kmitanie a chvenie časti tuhého prostredia.
Kmity vlastné - tlmené - vyskytujúce sa v prírode
Frekvencia kmitania - charakteristická pre dané teleso
Kmity vynútené - dodávanie energie zvonku, frekvencia je zhodná s frekvenciou budiacej sily, fáza
zhodná nie je ( vplyv tlmenia - odporu, ktorý sústava kladie kmitaniu ).
Rezonancia vibrácií - keď frekvencia budiacej sily je zhodná s vlastnou frekvenciou sústavy (
vzrastá výchylka kmitania bez obmedzenia tak dlho, aţ sa sústava poruší ).
Interakcia vibrácií s ľudským telom - časť prenesenej pohybovej energie sa mení na teplo, časť sa
fázovito posunutá prenáša ďalej. Systémy ľudského tela ( na ktoré sa vibrácie prenášajú ) normálne
reagujú útlmom ( amplitúdy, zrýchlenia ... ). Ak systém má rezonančné vlastnosti na základné
budiace kmity, nastáva rezonancia sústavy. Otrasy s nízkou frekvenciou spôsobujú rezonanciu
hlavne v dutinových orgánoch ľudského tela, zatiaľ čo vibrácie s vysokými frekvenciami sa
prejavujú najviac na povrchu tela - hlavne na končatinách.
 vibrácie, ktoré sa prenášajú do konštrukcií, alebo do budovy sú v rozmedzí počuteľného
  zvukového spektra vyţarované do okolitého priestoru ako hluk - teda môţu zhoršovať hlukové
  pomery na pracoviskách
 vibrácie sú charakterizované frekvenciou ( kmitočtom ), amplitúdou, rýchlosťou a zrýchlením
 keďţe sa pri meraní vyskytujú hodnoty, ktoré sa líšia rádovo, boli podobne ako pri hluku
  zavedené hladiny efektívnych hodnôt nameraných veličín
Najčastejšie sa pouţíva hladina zrýchlenia vibrácií :
               aef
La = 20 log ---------- (dB)
               ao
ao - referenčná hodnota zrýchlenia = 10-6m.s-2
aef- efektívna hodnota zrýchlenia vibrácií v danom bode v m.s-2
Referenčné hodnoty nie sú medzinárodne jednotné, preto je potrebné uvádzať ich číselné vyjadrenie




                                                                                            65/82
Meranie vibrácií
Prístrojom, pozostávajúcim zo snímača, zosiľovača, analyzátora a zapisovača. Môţe byť
elektrodynamický, piezoelektrický, indukčný, magnetostrikčný, kondenzátorový, optický... Dôleţité
je správne a pevné pripevnenie snímača k predmetu, na ktorom meriame vibrácie. Meranie vibrácií
sa spravidla vykonáva v troch na seba kolmých smeroch.


Pôsobenie vibrácií na človeka
Je ovplyvnené jeho mechanickou odozvou, spôsobom a miestom prenosu vibrácií na človeka.
Vibrácie môţu byť :
 celkové - celkové vertikálne vibrácie s kmitočtom < 1Hz
 miestne - prenášané na ruky
 kombinované
 prenášané zvláštnym spôsobom ( pracovník, pracujúci s postrekovačom na chrbte )
 prenos vibrácií silným akustickým poľom - nad 120 dB
 v budovách


Vibrácie prenášané na ruky
 práca s vibrujúcimi nástrojmi vyţaduje aktívnu svalovú prácu horných končatín
 zvýšené napätie svalstva obmedzuje útlm vibrácií, ktoré sa ľahšie šíria rukou a predlaktím do
  celej hornej končatiny
 pre prenos vibrácií pôsobiacich na ruky je takisto významné postavenie HK a ruky - respektíve
  zápästného, lakťového a ramenného kĺbu a smer pôsobiacich vibrácií pri práci
 pôsobenie vibrácií prenášaných na ruky významne zhoršuje ochladzovanie rúk pri práci (
  nepriaznivé mikroklimatické podmienky )
Ochorenie rúk dlhodobým pôsobením nadmerných vibrácií môţe mať niekoľko foriem :
 postihnutie kostí, kĺbov, šliach a svalov
 ochorenie ciev z vibrácií
 postihnutie nervov
Tieto ochorenia sa často vyskytujú súčasne, pritom však niektoré z nich prevláda.
 postihnutie ciev rúk sa predpokladá hlavne pri pôsobení vibrácií s frekvenciou vyššou ako 30 Hz
  ( napríklad nárazy na plech s vysokofrekvenčným doznievaním - pomocník nitovača )
 slabá korelácia ( vzájomný vzťah ) medzi expozíciou vibráciám prenášaným na ruky a výskytom
  osteoartróz zápästia a predlaktia
 dobrá korelácia - medzi impulznými vibráciami - a poškodením olecranon
Poškodenie pohybového ústrojenstva - ak je nárazová zloţka vibrácií prenášaných na ruky čo do
trvania jednotlivých nárazov dlhšia ako 100 ms, potom tieto nárazy spôsobujú aj celotelové otrasy,
ktoré sa môţu prejaviť zmenami na chrbtici - napríklad kováč na buchare.

                                                                                            66/82
Celkové vibrácie
 zo sedadla, sedačky, alebo z plošiny, podlahy
 na začiatku práce - zvýšené napätie svalov, udrţujúcich telo v stabilnej polohe, únava, pasívny
  prenos vibrácií
 najdôleţitejšia je oblasť okolo 5 Hz, pri ktorej rezonuje ţalúdok a vrchná časť trupu
 dlhodobá expozícia - pôsobenie na chrbticu, obvykle s vynútenou pracovnou polohou
LIS - vyšší u pracovníkov, ktorí sú exponovaní celkovým vibráciám, ako u tých, ktorí pracujú vo
vynútených polohách a nie sú exponovaní celkovým vibráciám
 kauzalita - ťaţká aţ nemoţná, v kaţdom prípade však ochorenie chrbtice kontraindikuje (
  znemoţňuje ) prácu s expozíciou celkovým vibráciám


Vibrácie prenášané zvláštnym spôsobom
 tie, ktoré sa nedajú charakterizovať ako celkové, alebo sú prenášané na ruky
 napríklad : práca s krovinorezom - prenos vibrácií na stehno, vibrácie spôsobené intenzívnym
  akustickým poľom - v blízkosti prúdových motorov


Posudzovanie vibrácií, prenášaných na ruky
 rozhodujúca najvyššia nameraná priemerná hodnota celkovej hladiny zrýchlenia vibrácií, ktorá sa
  označuje Laweq - teda rozhoduje horšia ruka a najhorší smer
Vibrácie v budovách
 rušivé, obťaţujú pri duševnej činnosti, alebo pri odpočinku
 limitné hodnoty sú navrhnuté tak, aby vibrácie neboli vnímané ako obťaţujúce


Celkové vertikálne vibrácie s kmitočtom niţším ako 1 Hz
- hlavne s frekvenciou 0,3 - 0,6 Hz, ktoré spôsobujú kinetózy ( nevoľnosť )
- námorná doprava


Metódy posudzovania vibrácií
Frekvenčné váţenie
 prístroje so zabudovanými špeciálnymi filtrami, ktoré upravujú nameranú hodnotu tak, ţe prístroj
  priamo ukazuje súhrnnú frekvenčne váţenú hodnotu
Časové váţenie
- záťaţ vibráciami je úmerná času a kvadrátu určujúcej veličiny


x12.t1 = x22.t2

                                                                                            67/82
x - určujúca veličina vibrácií
t - čas
Pri polovičnej dobe expozície je expozícia ekvivalentná, ak je príslušná hladina zvolenej určujúcej
veličiny o 3 dB vyššia, lebo činiteľ polenia q = 3 dB


Znižovanie vibrácií
Limitné hladiny - vibrácie na ruky sú limitované hodnotou 137 dB, prípadne 7,1 m/s, ktoré sa
nesmú prekročiť ani krátkodobo, lebo vyššie hodnoty sú povaţované za natoľko škodlivé, ţe
obmedzenie expozície na dobu kratšiu ako 20 minút za zmenu nemôţe odstrániť riziko ohrozenia
zdravia.
Ďalej sú počítané doby, kedy sa vyskytnú príznaky poškodenia u citlivejších jedincov, medián
populácie, alebo počet poškodených pri odchode do dôchodku.
3. - 4. miesto vo výkaze chorôb z povolania - z vibrácií, prenášaných na ruky
 spolu s údajom o hlučnosti tvorí údaj o vibráciách rozhodujúcu poloţku, určujúcu kvalitu stroja
 z predchádzajúceho vyplýva snaţenie výrobcov o vylepšenie parametrov, lebo ak sa skráti doba
  expozície na dobu potrebnú na zníţenie hodnôt vibrácií pod hygienický limit, v praxi môţe
  znemoţňovať pouţívanie konkrétneho náradia
 technologické postupy - aby vlastná doba expozície vibráciám bola čo najniţšia a prerušovaná čo
  najčastejšie dosť dlhými intervalmi bez pôsobenia vibrácií
 OOPP - rukavice - minimálna účinná ochrana
 zaistenie ochrany pracovníkov pred chladom a vlhkom ( teplé pracovné odevy, ohrievárne,
  poskytovanie teplých nápojov...)
 zniţovanie celkových vibrácií stavebných, zemných, lesníckych a poľnohospodárskych strojov,
  najmä traktorov ( kolesové traktory s neodpruţenou zadnou nápravou majú výrazné kmitočtové
  zloţky v oblasti okolo 4 Hz - rezonancia ţalúdok, trup )
 pouţívanie sedadiel s antivibračnými účinkami
 vykonávanie preventívnych lekárskych prehliadok


Ochrana zdravia pred nepriaznivými účinkami vibrácií
Vyhláška MZ SSR 14/1977 Zb. ”O ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií”
 týka sa to najmä kmitočtov, pri ktorých telo, alebo niektoré jeho časti rezonujú 4 - 8 Hz - celkové
  vertikálne vibrácie a pre celkové horizontálne vibrácie kmitočty menšie ako 2 Hz
 hodnoty vibrácií nesmú prekročiť najvyššie prípustné hodnoty vibrácií
 obmedzenie rizika vzniku kinetóz ( intenzívne vibrácie 0,1 - 1 Hz hlavne v dopravných
  prostriedkoch )


19. Neionizujúce ţiarenie

 oblasť vlnových dĺţok od 200 nm do desiatok km.

                                                                                               68/82
Názov je odvodený od toho, ţe jednotlivé kvantá tohto ţiarenia nemajú dostatok energie na
ionizáciu atómov, alebo molekúl.


A. Ultrafialové žiarenie
   100 - 400 nm
   Dĺţky kratšie ako 200 nm vzájomne reagujú s molekulami kyslíku za vzniku ozónu.
   UV A = 315 - 400 nm
   UV B = 280 - 315 nm
   UV C = 200 - 280 nm

  Zdroje :
  elektrický oblúk
  plazmový horák ( 50 000 K )
  xenónové a ortuťové výbojky ( liečebné a kozmetické účely, svetelné efekty )
  menej - špeciálne ţiarovky, kyslíkoacetylénový, kyslíkovodíkový plameň

  Biologické účinky :
         a) pozitívne
               priaznivý vplyv na reakcie NS, zvýšenie odolnosti na telesnú záťaţ, potrebný na
                 tvorbu vitamínu D
          b) negatívne
               UV nepreniká do hĺbky, kritické orgány - koţa, očné spojovky, rohovka,
               UV A aj očná šošovka
              účinky na pokoţku :
                     Solárna dermatitída - dve maximá - 297 nm, 250 nm
                       zhnednutie pokoţky - UV A
                       starnutie pokoţky
                       UV - dokázaný karcinogén - spinocelulárne Ca, bazaliómy,
                        melanoblastómy
                       niektoré chemické látky - fotosenzibilizátory zvyšujú vnímavosť koţe
                        k UV ( dechtové látky, liečivá ... )

             účinky na oko :
                     po dobe latencie ( 30 minút - 24 hodín ) prudký zápal spojoviek a
                      rohoviek, spolu so zápalom pokoţky viečok a tváre, ktoré zmiznú počas
                      48 hodín
                     zvárači elektrickým oblúkom a ich pomocníci
                     sneţná slepota - obdoba
                     zafarbenie šošovky do ţlta
                     UV môţe spolupôsobiť pri vzniku katarakty

        namerané hodnoty intenzity ţiarenia ( W.m-2 ) vzťahujeme ( prepočítavame ) k 270 nm (
         rohovka ako kritický orgán)
        zatiaľ nemáme stanovené najvyššie prípustné hodnoty UV ţiarenia

  Ochrana :
      zakrytie zdrojov
      pouţitie vhodných OOPP ( pánska košeľa prepúšťa asi 20 %, dámska blúza asi 50 %
       ţiarenia )

                                                                                         69/82
        vhodné kozmetické prípravky s UV filtrom
        zdroje, emitujúce ( produkujúce, vysielajúce ) krátkovlnné UV - zdroj ozónu


B. Viditeľné širokospektrálne žiarenie
        slnko, elektrický oblúk, vlákno ţiarovky, vytvrdzovanie zubných výplní svetlom
        zásluhou takéhoto ţiarenia vlastne vidíme, pri vysokej intenzite a dlhšej dobe pôsobenia
          môţe byť zdrojom poškodenia oka - tepelné poškodenie sietnice (slnko), biochemické
          poškodenie ( zvýšenie prahu vnímania svetla a poruchy farbocitu )
        ochranné okuliare


C. Infračervené žiarenie
       780 nm - jednotky um
       jeden z faktorov, ktoré vytvárajú mikroklímu
       hutníctvo, sklárstvo, rozţeravené kusy ocele

       účinky :
               v mieste absorpcie dochádza k zahriatiu tkaniva
               vlnová dĺţka menej ako 1500 nm - dilatácia kapilár aţ po typické spáleniny
               dlhodobá expozícia - zvýšená pigmentácia
               akútne účinky nie sú časté - bolesť pôsobí ako preventívny faktor
               podľa dĺţky tepelné poškodenie oka ( dlhšie - rohovka, kratšie - dúhovka,
                šošovka, sietnica )
               katarakta - sklári ( podrobnosti mechanizmu vzniku nie sú úplne jasné, podmienka
                - intenzívne svetlo + IR ţiarenie ) /pôsobením svetla sa stiahne zornica a zväčší sa
                plocha dúhovky, ktorá absorbuje viac IR ţiarenia a zahrieva sa. Od dúhovky sa
                zahrieva šošovka a zakaľuje sa na zadnom póle, odkiaľ postupuje zakalenie ďalej
                /
               beţne nie sú dostupné prístroje na merania

       Ochrana :
              tienenie zdrojov, izolačné materiály
              ochranné obleky, okuliare
              vzduchové sprchy


D. Lasery
Úprava č. 20/1982 Vestník MZ SSR o hygienických zásadách pre prácu s lasermi.
Lasery sú zdrojom elektromagnetického ţiarenia od ultrafialovej aţ po infračervenú spektrálnu
oblasť.

1. Laser - kvantový generátor elektromagnetického ţiarenia v optickej oblasti vlnových dĺţok
   slúţiacich na vyuţitie stimulovanej emisie ţiarenia. Termín laser je zostavený z počiatočných
   písmen Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation.
2. Laserové zariadenia - zariadenia, v ktorých je zabudovaný laser ako zdroj ţiarenia.
3. Spojitý režim generovania laserového žiarenia - režim generovania laserového žiarenia, pri
   ktorom laser vyžaruje nepretržite dlhšie ako 2.5x10-1s.

                                                                                              70/82
4. Impulzný režim generovania laserového žiarenia - režim generovania laserového žiarenia, pri
   ktorom je energia lasera vyžarovaná vo forme impulzov nie dlhších ako 2.5x10-1s a frekvenciou,
   ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 1 Hz. Laser pracujúci v tomto režime sa označuje ako
   impulzný laser.
5. Impulzný režim generovania laserového žiarenia s vysokou frekvenciou opakovania impulzov -
   režim, pri ktorom generuje laser opakované impulzy s frekvenciou vyššou ako 1 Hz.
6. Laserové aktívne prostredie - prostredie so schopnosťou zosilňovať elektromagnetické žiarenia
   na frekvencii laserového prechodu.
7. Priemer zväzku laserového žiarenia - vzdialenosť medzi protiľahlými bodmi zväzku, v ktorých je
   hustota energie (výkonu) rovná 1/e násobku maximálnej hustoty energie (výkonu) žiarenia.
8. Rozbiehavosť (divergencia) zväzku žiarenia - celý uhol rozbiehavosti zväzku meraný medzi
   protiľahlými priamkami prechádzajúcimi rovnoľahlými bodmi zväzku, v ktorých hustota
   žiarivého toku je 1/e násobkom maximálnej hodnoty hustoty žiarivého toku y tom istom priereze.
   Udáva sa v miliradiánoch.
9. Dĺžka impulzu laserového žiarenia - doba, počas ktorej výkon laserového žiarenia presahuje
   hodnotu zodpovedajúcu úrovni 0.5 násobku maximálnej hodnoty.
10.Najvyšší stredný výkon laserového žiarenia - najvyššia hodnota stredného výkonu dosiahnuteľná
   daným laserom.
11.Najvyššie prípustné hodnoty - hodnoty výkonu Pmax (energie Qmax) vystupujúceho žiarenia
   laserov, ktoré sú rozhodujúce pre zaradenie laserov do I. triedy. Priama expozícia oka žiareniu
   s týmito hodnotami nemôže spôsobiť poškodenie zraku.
12.Limitné hodnoty - hodnoty výkonu P (energie Q) vystupujúceho žiarenia laserov, ktoré sú
   rozhodujúce pre zaradenie laserov do II. až IV. triedy.
13.Ochranné hodnoty - hodnoty výkonu P (energie Q) vystupujúceho žiarenia laserov, pri ktorých
   expozícia kože žiareniu s týmito hodnotami nemôže spôsobiť jej poškodenie.
14.Hustota energie H (výkonu E) laserového žiarenia - energia (výkon) laserového žiarenia
   pripadajúca na jednotku prierezu zväzku laserového žiarenia. Udáva sa v J.cm-2 (W.cm2).
15.Stredný výkon laserového žiarenia - stredná hodnota výkonu laserového žiarenia v danom
   časovom intervale; pri impulznom režime generovania sa počíta z času podstatne dlhšieho než
   je perióda opakovania impulzov.
16.Frekvencia impulzov - počet impulzov laserového zariadenia za jednotku času.
17.Expozícia - súčin hustoty žiarivého toku v W.cm-2 a dĺžky jeho pôsobenia v sekundách.
18.Difúzny odraz - zmena priestorovej distribúcie zväzku žiarenia odrazeného do mnohých smerov
   povrchom alebo prostredím.
19.Limitný otvor - najväčší prípustný kruhový prierez, na ktorom sa môže pre účely hodnotenia
   rizika laserového žiarenia merať energia (výkon) žiarenia na určovanie hustoty energie
   (výkonu). Pre spektrálnu oblasť 400-700 nm má k nemu prislúchajúci priemer hodnotu 7 mm,
   pre ultrafialovú a infračervenú spektrálnu oblasť 1 mm. Na tieto veľkosti limitného otvoru sú
   prepočítané maximálne prípustné hodnoty a ochranné hodnoty energií, resp. výkonu žiarenia
   laseru.

       Vlastnosti :
        fázová koherencia
        monochromatickosť

                                                                                            71/82
        vysoká intenzita
        malá rozbiehavosť zväzku ţiarenia

Emitovanie ( vyţarovanie ) môţe byť v reţime :
      a) spojitom
      b) impulznom ( 0,1 s - 0,001 ns )

Lasery vysielajúce opakované impulzy častejšie ako 1/s sa nazývajú lasery s vysokou opakovacou
frekvenciou.

Čo charakterizuje laser :
 vlnová dĺţka emitovaného ţiarenia ( nm )
 výkon ( W ) a hustota výkonu ţiarenia - výkon prepočítaný na jednotku plochy (W.m2). U
  laserov, pracujúcich v impulznom reţime energie v jednom záblesku na jednotku plochy ( J. m-
  2
    ).
 frekvencia zábleskov ( Hz )
 doba trvania jedného záblesku ( s )
 rozbiehavosť zväzku ţiarenia

Laserové ţiarenie sa môţe od plochy odraziť, alebo absorbovať. Odraz môţe mať charakter
zrkadlový, alebo difúzny ( nerovnosti na ploche ).
Vyuţitie laserového ţiarenia v praxi je rôznorodé a mnohostranné.
Primárny účinok - tepelný a fotochemický.
Tepelný - absorpcia dostatočného kvanta energie v krátkom časovom intervale ( 0 - 25 oC/min.,
alebo rýchlejšie ). Podstatné je, aké sú podmienky na odvádzanie tepla do okolia (krvné zásobenie,
veľkosť plochy). Celkom krátka expozícia, vyvolaná zábleskom ţiarenia s vysokým obsahom
energie spôsobí mikroexplóziu - teda poškodenie má väčší rozsah, neţ aký zodpovedá veľkosti
oţiarenej plochy. Poškodenie oka v závislosti od vlnovej dĺţky má podobný charakter ako
poškodenie účinkom IR ţiarenia ( s absorpciou vlnovej dĺţky viac ako 1400 nm v rohovke, 400 -
1400 nm v sietnici ). Optická sústava oka zväčšuje hustotu energie ţiarenia asi 100 000 x na sietnici
ako je na povrchu oka.
Z predchádzajúceho textu je zrejmé, ţe najnebezpečnejšie ( z hľadiska moţného poškodenia zdravia
) sú lasery, emitujúce ( vysielajúce ) ţiarenie vo viditeľnej a blízkej infračervenej oblasti.
Pri zásahu sietnice zábleskom s vysokou hustotou energie vznikajú na sietnici aj ultrazvukové kmity
a posuny okolitého tkaniva. Sietnica sa v mieste zásahu hojí jazvou.
Zásah oka dostatočne intenzívnym ţiarením laseru pracujúceho v spojitom reţime vedie
k tepelnému poškodeniu sietnice s denaturáciou bielkovín - podobne ako poškodenie pohľadom do
priameho slnečného ţiarenia.
Poškodením pokoţky môţu vzniknúť popáleniny, ktoré sú menej závaţné, s malým rozsahom.

Zaradenie laserov do tried
Laserové zariadenia delíme na 4 triedy ( podľa výkonu a rizika poškodenia zdravia ):
1. trieda
         malý výkon, parametre ţiarenia neprekračujú najvyššie prípustné hodnoty. Zaobchádzanie
          s nimi nevyţaduje zvláštne opatrenia. Patria sem všetky plne zakrytované lasery, ktorých
          kryt je upravený tak, aby nebolo moţné sňať bez pouţitia nástrojov a aby pri jeho sňatí
          sa prerušil chod lasera;
2. trieda
         malý výkon vo viditeľnej oblasti v spojitom reţime. Náhodný pohľad do zväzku lúčov
          nemôţe spôsobiť poškodenie oka. K tomuto by mohlo dôjsť po dlhšie trvajúcom

                                                                                               72/82
           pohľade. II. trieda zahrňuje lasery, ktoré emitujú ţiarenie v spojitom reţime vo viditeľnej
           časti spektra (400-700 nm), ktorých výkon vystupujúceho ţiarenia neprekračuje 1 mW,
           avšak prekračuje najvyššie prípustné hodnoty pre I. triedu.
3. A trieda
         pri náhodnom zásahu nedôjde k poškodeniu oka, poškodenie však môţe vzniknúť pri
           pohľade cez optický prístroj ( ďalekohľad ). Táto trieda zahrňuje lasery, ktoré emitujú
           ţiarenie v spojitom reţime vo viditeľnej časti spektra, ktorých výkon neprekračuje 5x10-3
           W a hustota výkonu ţiarenia neprekračuje hodnotu 2.5x10-3 W.cm-2;
3. B trieda
         ţiarenie, ktoré môţe poškodiť oko pri náhodnom zásahu priamym, alebo zrkadlovo
           odrazeným lúčom. Táto trieda zahrňuje lasery, ktorých najvyšší výkon príp. najvyššia
           vyţarovaná energia neprekračuje limitné hodnoty nespadá do I. alebo II. triedy a ktoré
           nemôţu bez fokusovania zväzku prekročiť stanovené hodnoty a tým spôsobiť nebezpečný
           difúzny odraz;
4. trieda
         poškodenie oka, alebo pokoţky aj difúzne odrazeným zväzkom lúčov. IV. trieda zahrňuje
           lasery, ktorých výkon alebo vyţarovaná energia presahuje limitné hodnoty určené pre
           triedu III.b) a lasery, ktoré môţu spôsobiť nebezpečný difúzny odraz.
Lasery, ktoré môţu vyţarovať na viacerých vlnových dĺţkach, sa zaraďujú do triedy, v ktorej je
najvyššie riziko poškodenia zdravia.

Ochrana zdravia pred pôsobením laserového ţiarenia.
Pri pouţívaní laserových prístrojov je nevyhnutné pouţívanie OOPP ( okuliare ), jednak samotnými
pracovníkmi, ale aj ďalšími osobami ( pacienti ) - tieto selektívne zoslabujú ţiarenie vlnovej dĺţky
emitovanej laserom.
Kaţdé pracovisko v 2. a vyššej triede musí mať vypracovaný a schválený prevádzkový poriadok.
Kaţdý, kto pouţíva lasery, je povinný vykonať potrebné opatrenia na ochranu zdravia ľudí.
Trieda, do ktorej je laser zaradený, s výnimkou laserov I. triedy, musí byť vyznačená na štítku
umiestnenom na laseri tak, aby bol ľahko viditeľný pri normálnej polohe lasera.
Ak nie je manipulácia s lasermi zabezpečená natoľko, aby sa vylúčilo zasiahnutie osôb lúčmi lasera,
musí sa pouţívať najväčší pouţiteľný priemer lúča a len taká energia výstupného výkonu, ktorá je
pre dané pouţitie laserov nevyhnutná. Pri laseroch IV. triedy sa musia prednostne uskutočňovať
opatrenia vylučujúce expozíciu pracovníkov ţiareniu (napr. diaľkové ovládanie, okrytovanie dráhy
lúča).
Nastavovanie optických systémov laserov, s výnimkou laserov zaradených do I. triedy robí sa
výhradne takým spôsobom, ktorý vylučuje expozíciu oka ţiareniu lasera s hodnotami vyššími neţ sú
limitné hodnoty a ktorý vylučuje expozíciu koţe ţiareniu lasera.
Mikroskopy, ďalekohľady a iné optické systémy, ktoré sa pouţívajú na pozorovanie priameho alebo
odrazeného ţiarenia lasera, upravia sa tak, aby expozícia oka ţiareniu lasera neprekračovala
najvyššie prípustné hodnoty.
Svetelná alebo akustická signalizácia chodu laserov, sa musí upraviť tak, aby bola v činnosti uţ pri
zapojení napájacích zdrojov. Farba svetla pouţívaná na signalizáciu sa zvolí tak, aby bola viditeľná
aj cez ochranné okuliare. Od signalizácie chodu laserov moţno upustiť v prostredí s
nebezpečenstvom výbuchu so súhlasom orgánov štátnej správy, ktorý bol vydaný za predpokladu
zabezpečenia nimi určených náhradných opatrení po dohode s príslušným ústavom ŠZÚ.
Úplne okrytované lasery, zaradené do I. triedy, sa označia zreteľne zákazom snímania krytov. Pri
zámernom odstránení krytu (napr. pri opravách) musí sa s týmito lasermi zaobchádzať tak, ako s
                                                                                                73/82
lasermi triedy, zodpovedajúcej parametrom ich výstupného ţiarenia a musia sa vykonať všetky
opatrenia, určené touto prílohou pre danú triedu
Lasery zaradené do II. triedy:
a) vybavia sa svetelnou alebo akustickou signalizáciou chodu podľa toho, čo je pre dané
   podmienky vhodnejšie, priestory v ktorých sa lasery II. triedy pouţívajú, vyznačia sa výstraţnou
   tabuľkou.
b) zabezpečia sa pred neţiadúcou manipuláciou, najmä takou, pri ktorej by mohlo dôjsť k zásahu
   oka.
Lasery zaradené do III.a) triedy sa vybavia a zabezpečia ako lasery II. triedy.
Lasery zaradené do III.b) triedy:
a) vybavia sa svetelnou alebo akustickou signalizáciou chodu podľa toho, čo je pre dané
   podmienky vhodnejšie; priestory, v ktorých sa lasery III.b) triedy pouţívajú, vyznačia sa
   výstraţnou tabuľkou;
b) zabezpečia sa pred neţiadúcou manipuláciou (napr. zámkou);
c) umiestnia sa v priestore zabezpečenom tak, aby bol do neho zamedzený vstup nepovolaným
   osobám a aby dráha lúča laseru viedla mimo úroveň očí stojacich alebo sediacich osôb. Dráha
   lúča sa vyznačí tak, aby sa zabránilo náhodnému vstupu do dráhy lúča. Musia sa z nej odstrániť
   všetky predmety, od ktorých by mohlo dôjsť k neţelateľným odrazom lúča. Pokiaľ dané pouţitie
   laserov dovoľuje ukončenie zväzku, ukončuje sa zväzok matným terčom s malým činiteľom
   odrazu. Ak je laser umiestnený v miestnosti, pouţíva sa matný náter stien s malým činiteľom
   odrazu a okná sa zakryjú.
Lasery zaradené do IV. triedy:
a) vybavia sa svetelnou alebo akustickou signalizáciou chodu podľa toho, čo je pre dané
   podmienky vhodnejšie; príslušné oznamovače sa umiestnia pri vstupných dverách na mieste
   dobre viditeľnom aj z miesta obsluhy laseru; priestory, v ktorých sa lasery IV. triedy pouţívajú
   sa vyznačia výstraţnou tabuľkou.
b) zabezpečia sa zariadením spoľahlivo zamedzujúcim jeho spustenie nepovolanou osobou;
c) umiestnia sa v priestore zabezpečenom proti vstupu nepovolaných osôb. Keď je laser
   umiestnený v stavebne oddelenom priestore, vstupné dvere sa upravia tak, aby sa pri pootvorení
   dverí zvonka prerušil chod lasera pomocou koncového spínača;
d) zabezpečia sa tak, aby dráha zväzku bola okrytovaná a ukončená absorbčným terčom upraveným
   tak, aby ani difúzne odrazeným ţiarením nemohlo dôjsť k zásahu očí osôb. Kryt dráhy lúča sa
   upravuje tak, aby pri jeho otvorení bol prerušený prívod elektrickej energie do napájacieho
   zdroja a pri impulzných laseroch bola tieţ vybitá akumulovaná energia do záťaţe.
   Znovuzatvorenie krytu dráhy lúča nesmie samočinne uviesť laser do chodu. Výnimočne, ak
   nemoţno okrytovať dráhu lúča, musí sa dráha lúča vymedziť tak, aby do nej pri chode
   zariadenia nemohol nikto vstúpiť.


Náhradné opatrenia
Ak sa nedá vylúčiť zásah očí osôb pracujúcich s lasermi priamym alebo zrkadlovo odrazeným
ţiarením s hodnotami vyššími neţ sú limitné, poskytne zamestnávateľ týmto osobám osobné
ochranné pracovné prostriedky na ochranu očí, uvedené v technickej dokumentácii. Osobné
ochranné pracovné prostriedky musia zabezpečovať väčšie zníţenie hodnôt ţiarenia, neţ je rozdiel
medzi skutočnou a najvyššou prípustnou hodnotou.

                                                                                             74/82
Ak nemoţno zabezpečiť ochranu zdravia pracovníkov ani náhradnými opatreniami, nesmie sa laser
pouţívať.
Osobitné opatrenia
Ak je to nevyhnutné, moţno lúč lasera II. a vyššej triedy smerovať do voľného priestoru bez
ukončenia absorbčnými terčami; laser moţno v tomto prípade s predchádzajúcim súhlasom orgánu
štátnej správy pouţiť len na účely, ktoré takéto usporiadanie vyţadujú.


Prevádzkový poriadok
1) Subjekt, ktorý pouţíva lasery II. aţ IV. triedy, vypracuje pre pracoviská prevádzkový poriadok
   pre manipuláciu s laserami a spôsob ich pouţitia, ktorý prerokuje s príslušným orgánom štátnej
   správy.
2) Prevádzkový poriadok musí obsahovať najmä:
         a) podrobný návod na obsluhu;
         b) zakázané manipulácie, t. j. všetky manipulácie, pri ktorých by mohlo dôjsť k zásahu osôb
            lúčom;
         c) druh a spôsob pouţívania osobných ochranných pracovných prostriedkov;
         d) poučenie o nebezpečenstve ţiarenia lasera a o prípadných ďalších škodlivinách, ktoré
            môţu vznikať pri jeho prevádzke a o opatreniach v mimoriadnych (havarijných)
            situáciách.


Spôsobilosť pracovníkov
S lasermi môţu pracovať len osoby, ktoré sú pre túto prácu duševne i telesne spôsobilé, poučené o
povahe práce a oboznámené s prevádzkovým poriadkom.
Ďalšie podrobné poţiadavky na bezpečnosť laserových výrobkov a zariadení ako definícia,
špecifikácia inţinierskych sluţieb (výstraha pred emisiou ţiarenia lasera, zastavenie lúča alebo
zoslabovač zväzku lúčov, optické zariadenia na zrakovú kontrolu atď.), informačné štítky, ostatné
informačné poţiadavky, ďalšie poţiadavky na špecifické laserové výrobky, skúšky a klasifikácia, sú
rozpracované v STN IEC 825-1 - Bezpečnosť laserových výrobkov a zariadení.

E. Elektromagnetické pole
/ Vyhláška MZ SR 123/1993 Z.z. o ochrane pred nepriaznivými účinkami elektromagnetického
poľa /
 patria sem vlnové dĺţky mm - desiatky tisíc km
Frekvencia Vlnová          Slovné     označenie     Príklady
( kHz )      dĺţka         frekvencií
0,003        108           extrémne nízke ELF       rozvodná sieť
                6
0,3          10            ultranízke ULF           elektrického prúdu
                5
3            10            veľmi nízke VLF          nf zariadenie na prenos informácií,
                                                    elektroakustické meniče
30            104            nízke LF               TV a PC monitory, AM rozhlas
300           103            stredné MF             rádiokomunikácie, ohrev
3000          102            vysoké VF              KV rozhlas, miestne rádiová komunikácia
30 000        101                                   FM rozhlas, NMR

                                                                                              75/82
300 000       100           veľmi vysoké VHF        TV, rádiotelefóny
3.106         10-1          ultravysoké UHF         rádioastronómia, ohrev potravín, rádiolokácia
3.107         10-2          supervysoké SHF         rádiospektroskopia, TV
3.108         10-3          extrémne     vysoké     špeciálne rádiolokátory
                            EHF

Elektromagnetické pole môţe mať charakter spojitý, alebo v pulzný ( pomer doby činnosti a doby
kľudu je menší ako 0,1 ).
Zdroj magnetického poľa - elektrický prúd, permanentné magnety. Magnetické pole vzniká okolo
kaţdého vodiča, ktorým preteká elektrický prúd. Intenzita tohto poľa je priamo úmerná veľkosti
prúdu.
Magnetická indukcia - sa udáva v jednotkách Tesla. Tak ako elektrické pole môţe byť aj
magnetické pole statické, alebo časovo premenné, priestorovo homogénne, alebo nehomogénne.

Expozícia.
Statické elektrické a magnetické pole - beţné atmosferické podmienky - 140 V.m-1. Statické
geomagnetické pole u nás má indukciu asi 60 mikrotesla.
Statické polia pri transporte nevodivých kvapalín v chemických, alebo textilných prevádzkach - 500
kV.m-1.
Elektrostatické nanášanie farieb - 10 kV.m-1.
Bezprostredná blízkosť povrchu obrazoviek - 20 - 40 kV.m-1.
Česanie suchých vlasov, chôdza po čistom vlnenom koberci.
Pri priblíţení - pred dotykom - výboj.
Pod vedením VVN - nad 20 kV.m-1.
Domácnosť - elektrické vedenia, spotrebiče - do 100 - 500 V.m-1.
Silné statické magnetické pole - elektrolýzy, magnetická defektoskopia, NMR - aţ 20 mT.
Pri výrobe a montáţi permanentných magnetov - 100 mT - 1T.
Silné striedavé magnetické polia s frekvenciou 50 Hz - elektrické pece - 20 mT v okolí vodičov,
v okolí pece 1 - 10 T. Tieţ sa vyskytuje pri magnetickej defektoskopii, odmagnetovávaní výrobkov,
meniče, výkonové transformátory a usmerňovače.
Zdrojom elektrických a magnetických polí s kmitočtom 3 - 300 kHz - špeciálne vysielače pre
rádionavigáciu a lekárske aplikácie, vychyľovacie cievky obrazoviek - s hodnotou 10 mikrotesla,
veľmi rýchlo ubúda so vzdialenosťou.
Od 300 kHz - 3 MHz - amplitúdovo modulované rozhlasové, rádionavigačné a amatérske vysielače,
generátory vysokofrekvenčného poľa na indukčný ohrev materiálov.
Biologické účinky.
a) Tepelné
         typické pre pôsobenie polí s vyššími frekvenciami ( viac ako 100 kHz ).
         závisí od : intenzity poľa, výkonovej hustoty elektromagnetickej vlny, frekvencie, doby
           pôsobenia, plochy a orientácie organizmu vzhľadom k zdroju
         čím vyššia frekvencia - tým je hĺbka prenikania menšia
         teda schopnosť prenikať závisí od frekvencie a vodivosti tkaniva
         najúčinnejšia absorpcia v tele človeka - 100 MHz
b) Netepelné
         polia s niţšou frekvenciou - sú dané intenzitou elektrického prúdu, ktorý vzniká v tele ich
           pôsobením
         prúd v tele nemá prekročiť prúd niekoľko mA. Ak ide o pôsobenie dlhodobé, najvyššie
           prípustné hodnoty sú asi 10 x niţšie



                                                                                               76/82
        striedavý prúd prechádza aj izolujúcim prostredím ( suchý vzduch ) - tým ľahšie, čím je
          jeho frekvencia vyššia. Preto sa hygienické limity pre nízke frekvencie s rastúcou
          frekvenciou zniţujú.
        obdobná situácia je pri premenného magnetického poľa - čím má väčšiu frekvenciu, tým
          väčšie Faradayove prúdy v tele indukuje - hygienické limity pre nízke frekvencie
          s rastúcou frekvenciou sa sprísňujú
        pri vysokých intenzitách extrémne nízkych frekvencií vyvoláva silné magnetické pole
          vnem blikajúceho svetla - magnetofosfény
Meranie.
 nízke frekvencie - oddelene elektrická a magnetická zloţka poľa
 vysoké frekvencie - takisto, ak je vzdialenosť meraného miesta od zdroja poľa menšia ako jeho
  vlnová dĺţka ( neexistuje jednoduchý vzťah medzi elektrickou a magnetickou zloţkou poľa ) - ak
  je vzdialenosť väčšia - spravidla sa volí elektrická zloţka
 ak má elektromagnetická vlna frekvenciu vyššiu ako 300 MHz sa miesto jednej zo zloţiek meria
  priamo výkonová hustota ( W.m-2).

Ochrana zdravia pracovníkov.
1) dostatočne účinné tienenie zdrojov ţiarenia, uzemnenie. Pri anténnych systémoch ( nie je moţné
   tieniť ) - vymedzia sa pásma s vysokým rizikom - zákaz vstupu, alebo obmedzená doby pobytu
2) ochranné odevy - vtkaná kovová sieťka
3) ochranné okuliare - odrazové okuliare, alebo kovová sieťka
4) preventívne prehliadky
5) gravidné ţeny - zlomok limitu


20. Ionizujúce ţiarenie

3.1. Charakteristika ionizujúceho ţiarenia
1895 - W. C. Rontgen objavil lúče X
1896 - A. H. Becquerel - urán vysiela neviditeľné ţiarenie, ktoré pôsobí na fotografickú dosku
rovnako ako rentgenové ţiarenie
Schopnosť niektorých látok samovoľne vysielať ţiarenie nazvali M. Curie - Sklodowská a P. Curie
rádioaktivitou.
Zdroje :
a) prirodzené
    kozmické ţiarenie
    ţiarenie prírodných rádioaktívnych prvkov
         uránrádiový rad U 238
         aktíniový rad U 235
         tóriový rad Th 232
    konečný produkt - neaktívne olovo
b) umelé
    RTG prístroje
    cyklotrón, betatrón...
Podľa rozdielneho chovania v elektrickom, alebo magnetickom poli boli jednotlivé druhy ţiarenia
pomenované ako ţiarenie alfa, beta, gama.
Častice alfa - dva protóny a dva neutróny, pohybová energia 2 - 10 MeV. Ich dolet v tkanivách je
len niekoľko mikrometrov, neprenikajú ani hornou vrstvou pokoţky, zasiahnutom tkanive je však
veľká hustota ionizácie. Na tienenie stačí silnejší list papiera.


                                                                                           77/82
Častice beta - elektróny s energiou 0,005 - 10 MeV. Ich prienik do tkaniva je asi 200 x väčší ako
alfa častice, ionizačnú schopnosť majú menšiu.
         nabité záporne - negatróny - prenikajú pokoţkou do hĺbky 0,5 - 1,5 cm. Tienenie
           plexisklom 2 cm, hliníkový plech 0,5 cm. Nedoporučuje sa tienenie oloveným plechom,
           lebo vzniká gama ţiarenie
         nabité pozitívne - pozitróny - nebezpečnejšie, lebo v hmote reagujú s negatrónmi za
           vzniku anihilačného zánikového ţiarenia - čo je v podstate veľmi energetické ţiarenie
           gama.
Ţiarenie gama - veľmi prenikavé elektromagnetické vlnenie s dosahom niekoľko desiatok metrov.
Účinné tienenie - Pb, Ba. Preniká hladko celým organizmom. Hustota ionizácie je pomerne nízka a
čím je väčšia energia a prenikavosť lúčov, tým je hustota ionizácie v tkanivách niţšia.
RTG ţiarenie - fotónové, vzniká všade tam, kde sú prudko letiace elektróny brzdené nejakým
materiálom s väčším atómovým číslom.

Toto ţiarenie spôsobí pri prechode látkou ionizáciu, pri ktorej sa jeden, alebo viac elektrónov
uvoľní z atómu látky. Tieto atómy ( ochudobnené o elektróny ) sa stávajú kladne nabitými iónmi.
Nabité častice ( elektróny - častice beta, protóny - častice alfa ) sú schopné vytvárať pozdĺţ svojej
dráhy veľké mnoţstvo iónových párov - priamo ionizujúce ţiarenie.
Nenabité častice ( fotóny - ţiarenie gama, lúče X, neutróny ) ionizujú atómy prostredia v mieste
interakcie prostredníctvom nabitých častíc, ktoré sa vytvárajú interakciou - nepriamo ionizujúce
ţiarenie.
Zdrojom ionizujúceho ţiarenia sú jadrové premeny ( rádioaktívne premeny jadier, alebo štiepenie
jadier ), alebo technickými prostriedkami urýchľované elektróny, alebo ióny atómov ( urýchľovače,
rentgenky, neutrónové generátory ).
Rádioaktivita - schopnosť niektorých atómových jadier ( rádionuklidov ) samovoľne sa premieňať,
vyslať pritom ionizujúce ţiarenie a tým prejsť do energeticky niţšieho a stabilnejšieho stavu.
Rádionuklidy rovnakého typu sa premieňajú zákonite rovnakým spôsobom podľa zákonov
rádioaktívnej premeny s konštantným polčasom, charakteristickým pre daný nuklid.
Aktivita, ktorá sa pouţíva na stanovenie mnoţstva rádioaktívnej látky je charakterizovaná počtom
rádioaktívnych premien za jednotku času - 1/s. Jednotkou je becquerel. Jednotkovú aktivitu má
zdroj, v ktorom prebehne jedna rádioaktívna premena/1s.
Základná veličina pre popis biologických účinkov ţiarenia a riadenie ochrany pred ţiarením je
dávka D, definovaná ako hmotnostná hustota energie, odovzdaná ionizujúcim ţiarením oţiarenej
látke. Jednotkou je gray - Gy. 1 Gy = 1J/kg. Dávka je definovaná pre akúkoľvek látku a druh
ţiarenia.
Odozva ţivých systémov na ţiarenie nie je v priamej súvislosti s hmotnostnou hustotou odovzdanej
energie. Aj pri rovnakej dávke D môţe byť odozva po oţiarení rôznymi druhmi ţiarenia odlišná,
najmä v závislosti na rôznej hustote ionizácie. Tieto rozdiely relatívnej biologickej účinnosti sú
zohľadnené v dávkovom ekvivalente, ktorého jednotkou je sievert - Sv. V prípade oţiarenia gama
a lúčmi X majú dávka a dávkový ekvivalent rovnakú číselnú hodnotu.
Zvláštnym prípadom oţiarenia je preniknutie rádioaktívnych látok do organizmu človeka.
Hodnotenie takejto vnútornej kontaminácie je náročnejšie, ako hodnotenie oţiarenia z vonkajších
zdrojov, kde človek bol exponovaný v poli ţiarenia, z ktorého môţe uniknúť. Pri vnútornej
kontaminácii je oţarovanie orgánov a tkanív nerovnomerné a časovo premenné.
3.2. Základné charakteristiky účinkov ţiarenia na ţivé systémy
 znalosť kvantitatívnych vzťahov medzi dávkou a účinkom
 charakteristický účinok ţiarenia - fyzikálno - chemická úroveň ionizácie molekúl
 niektoré účinky neohrozujú priamo jedinca, ale postihujú jeho potomkov v ďalších generáciách -
   genetické účinky


                                                                                               78/82
 najvýznamnejšou štruktúrou v bunke - jadro s DNA - najvýznamnejšie dôsledky má ionizačný
  ”zásah” do tohto programového vybavenia bunky a skutočne úplný zlom dvojvlákna DNA
  vyvolaný ţiarením je pokladaný za prvotné biologické poškodenie
 táto zmena môţe mať v zásade dvojaký osud :
       1) hrubé narušenie DNA - nezlučiteľné s ďalším ţivotom bunky, znemoţňuje ďalšie
          bunečné delenie - úbytok buniek - vzniká reprodukčná smrť bunky, patriaca k včasným
          poškodeniam z oţiarenia
       2) taká zmena kódu, ţe bunka je v určitej funkcii zmenená, ţivotnosť a schopnosť delenia je
          zachovaná, takţe atypia a zmenený kód sa prenáša na ďalšie potomstvo
               2.1. ak je takýmto spôsobom postihnutá bunka somatická, môţe opakovaným
                  delením vzniknúť klon atypických buniek - malignita
               2.2. ak je postihnutá bunka gametická, ktorá sa vo svojom ďalšom ţivote uplatní pri
                  splynutí gamét do zygóty ( oplodnené vajíčko ) vzniká predpoklad moţných
                  genetických následkov u potomstva

Staršie delenie účinkov bolo na včasné a neskoré. V súčasnosti sa delia účinky podľa vzťahu dávky
a účinku pre jednotlivé typy poškodenia a bunkové mechanizmy, ktoré sú ich patofyziologickým
podkladom. Účinky ionizujúceho ţiarenia na človeka sa delia na stochastické a deterministické.


1. Deterministické ( priamo závislé na dávke )
        patrí sem akútna choroba z oţiarenia, alebo akútne poškodenie pokoţky z oţiarenia (
         akútna radiačná dermatitída )
        pre tieto účinky platí vzťah dávky a účinku - esovitá krivka




a - erytém
b - bulózna, alebo črevná forma akútneho ochorenia
c - nekróza koţe alebo neuropsychická forma akútneho ochorenia
Pre stochastické účinky platí bezprahová lineárna závislosť - konzervatívny prístup, v oblasti
najniţších dávok je výsledkom extrapolácie.



                                                                                            79/82
        tieto krivky vyjadrujú pravdepodobnosť efektu vyvolaného jednorázovým oţiarením,
         charakterizovaným jednoznačným klinickým prejavom a spôsobeným postihnutím
         veľkého mnoţstva buniek
        v oblasti najmenších dávok efekt vôbec nenastáva
        pri určitej vyššej dávke sa efekt prejaví u malého percenta oţiarených ( napríklad 1 - 5 %
         ), čo sa nazýva prahovou dávkou pre sledovaný efekt
        pri ďalšom stúpaní dávky stúpa percento postihnutých, aţ pri určitej dávke je
         postihnutých 100 % oţiarených
        keďţe u celkových, ale aj lokálnych postihnutí existujú rôzne klinické formy s rôznym
         stupňom závaţnosti ( pokoţka - začervenanie - buly - nekróza ), môţeme túto závislosť
         vyjadriť posunutými esovitými krivkami ( pri dávke, ktorá vyvolá u 90 % buly, vzniká u
         5 - 10 % nekróza)
        teda :
               pre kaţdý z efektov existuje dávkový prah
               popri pravdepodobnosti odozvy aj jej intenzita závisí od dávky


2. Stochastické
        patrí sem vznik nádorov po oţiarení a genetické účinky
        vychádzame zo vzťahu, ktorý je vyjadrený spodným grafom - priamkou
        kaţdé zvýšenie dávky je spojené s úmerným zvýšením pravdepodobnosti neskorých
          zmien, viazaných na oţiarené tkanivo alebo orgán a táto závislosť platí aj pre oblasť
          dávok najniţších
        Stochastický charakter účinkov je charakteristický tým, ţe je moţné preukázať vzostup
          výskytu týchto účinkov v oţiarenej populácii, ale nie je moţné rozpoznať u ţiadneho
          postihnutého jedinca, či práve v jeho prípade ide o dôsledok oţiarenia ( nádory a
          genetické poškodenia vyvolané oţiarením sa totiţ nelíšia od podobných porúch,
          vznikajúcich spontánne u neoţiarených osôb )
        pri stochastických účinkoch nie je vyjadrená závislosť intenzity prejavov na dávke (
          väčšia dávka nevyvoláva vznik agresívnejších zhubných nádorov, alebo hrubších
          vývojových porúch )
        bunkovým podkladom stochastických účinkov sú mutácie a zhubné premeny buniek, pre
          ktoré je význam regeneračných mechanizmov obmedzený
        pri rozloţení dávky v čase sa preto dávka za dlhé obdobie jednoducho sčíta - platí zásada
          adície ( sčítania ) dávok
        hlavným kvantitatívnym parametrom umoţňujúcim hodnotenie rizika sú koeficienty
          rizika pre jednotlivé stochastické účinky - ktorým by v grafickom znázornení
          zodpovedala rôzna strmosť priamok


3. Zásady a pravidlá riadenia ochrany pred ionizujúcim žiarením
Odlišné prístupy k ochrane zdravia pre obidva typy účinkov.
       a) deterministické účinky - plné zabezpečenie ochrany stanovením najvyššie prípustných
          dávkových ekvivalentov na úrovni dostatočne vzdialenej smerom nadol od hodnôt
          prahových dávok
       b) stochastické účinky - nie je moţné stanoviť ţiadny dávkový ekvivalent, ktorý by bol
          absolútne bezpečný. Východiskom je opustenie kritérií absolútnej bezpečnosti a
          nastolenie kritérií prijateľnosti rizika - teda pravdepodobných dôsledkov oţiarenia.
          Oţiarenie ľudí je pokladané za prijateľné, ak spĺňa poţiadavky ”systému limitovania


                                                                                             80/82
          dávok”, ktorého cieľom je poskytovať vodítko pre ochranu človeka pred neprimeraným
          rizikom v dôsledku pôsobenia ionizujúceho ţiarenia.

Existujú dva moţné principiálne druhy expozície :
        1. zavádzanie nových zdrojov do praxe, ktoré sú pod kontrolou a ktorých vyuţívanie je
            spojené s určitou mierou očakávaného oţiarenia ľudí
             obmedzenie oţiarenia opatreniami pri zdroji a zaistenie bezpečných prevádzkových
               postupov
        2. podmienky, keď sa zdroj dostal spod kontroly
            opatrenia vychádzajú z reálnej situácie, majú charakter zásahu, smerujú k zabráneniu
              ďalšieho oţiarenia ľudí - majú nápravný charakter
            patria sem opatrenia pri radiačných nehodách a haváriách, problém zvýšených
              koncentrácií radónu a jeho dcérskych produktov v niektorých existujúcich budovách
            rozhodovanie o opatreniach - posúdenie zdravotného prínosu protiopatrení oproti ich
              zdravotným rizikám a ostatným spoločenským nákladom
Limitovanie dávok - pre pracovníkov, ako aj pre obyvateľstvo. V medicíne - pracovníci so zdrojmi
ionizujúceho ţiarenia, pacienti - individuálne zdôvodnenie vyšetrenia.
Najdôleţitejšie princípy systému limitovania dávok :
1. zdôvodnenie - ţiadna činnosť, ktorej dôsledkom je oţiarenie ľudí sa nesmie vykonávať, pokiaľ
   jej čistý pozitívny prínos neprevyšuje moţné zdravotné následky u ľudí
2. optimalizácia - všetky expozície musia byť udrţované tak nízke, ako je moţné s uváţením
   ekonomických a spoločenských hľadísk dosiahnuť
3. neprekročenie limitov pre jednotlivca - dávkové ekvivalenty nesmú u jednotlivca prekročiť
   limity stanovené pre príslušné podmienky

Citlivosť tkanív na ionizujúce ţiarenie :
 najcitlivejšie sú bunky, krátko ţijúce a pravidelne sa deliace
       1) Lymfoidné orgány, aktívna kostná dreň, pohlavné ţľazy, črevo
       2) Koţa a epiteliálne výstelky ( hrtan, paţerák, ţalúdok, močový mechúr, očná šošovka )
       3) Jemné cievy, rastúca chrupavka, rastúca kosť
       4) Zrelá kosť a chrupavka, dýchacie ústrojenstvo, ţľazy tráviaceho traktu, endokrinné ţľazy
       5) Svaly a CNS

Ochrana pred ţiarením na pracoviskách
Práca so ţiaričmi a zdrojmi ionizujúceho ţiarenia podlieha povoľovaciemu konaniu MZ SR.
Platí zákon NR SR č. 290/1996 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 272/1994 Z.z.
Technické normy, metodické pokyny.
Ochrana :
         vzdialenosťou ( diaľkové ovládanie )
         tienením
         časom ( skrátený pracovný čas )
Pre kaţdé pracovisko s ionizujúcim ţiarením musí byť vypracovaný prevádzkový a havarijný
poriadok a monitorovací plán meraní, s pouţívaním rôznych metód merania - vonkajšie oţiarenie,
rozptyl rádioaktívnych látok s moţnou vnútornou kontamináciou.
Musia sa pouţívať vhodné a schválené typy OOPP - napríklad : tienené zástery a rukavice,
digestory, chirurgické rukavice, ochranné štíty ...
Pracovníci ( v kontrolovanom pásme ) sa musia v pravidelných intervaloch zúčastňovať
preventívnych lekárskych prehliadok. Prostriedky technickej ochrany musia byť pravidelne
kontrolované a prepracovávané. Povolené dávkové ekvivalenty sú veľmi nízke - overujú sa
monitorovaním - dozimetria ( filmová, elektrostatická...).

                                                                                             81/82
Hlavná úloha preventívnych lekárskych prehliadok - posudzovanie spôsobilosti na prácu, ktorá
vyţaduje aj zvláštne zdravotné predpoklady pracovníka na rešpektovanie všetkých pravidiel
ochrany.

Limity oţiarenia :
Pracovníci :
Efektívna dávka v kalendárnom roku - 20mSv
Ekvivalentná dávka v očnej šošovke v kalendárnom roku - 150 mSv
Ekvivalentná dávka v koţi a končatinách v kalendárnom roku - 500 mSv

Obyvateľstvo :
Efektívna dávka v kalendárnom roku pre jednotlivca - 1mSv
Ekvivalentná dávka v očnej šošovke v kalendárnom roku - 15 mSv
Ekvivalentná dávka v koţi v kalendárnom roku - 50 mSv




                                                                                      82/82

				
DOCUMENT INFO
Shared By:
Categories:
Tags:
Stats:
views:885
posted:3/10/2010
language:Slovak
pages:82