Geografia mesta – Program č

Document Sample
Geografia mesta – Program č Powered By Docstoc
					                  Geografia mesta – Program č. 1
                    Geografická poloha mesta.

Cieľ: Zhodnotenie geografickej polohy vybraného mesta na území Slovenskej republiky1.

Metodika:
Naštudovanie odporúčanej literatúry:
      (1) PAULOV, J. (1992): K novému rámcu regionálneho rozvoja Slovenska.
      Geographica Slovaca, 1, GÚ SAV, Bratislava, p. 23-28.
      (2) KOREC, P., GALASOVÁ, S. (1994): Geografická poloha Bratislavy
      v nových hospodársko-politických podmienkach. Geografický časopis,
      46, p. 75-86.
      (3) KOREC, P., SMATANOVÁ, E. (2000): Hodnotenie novej geopolitickej
      a geoekonomickej polohy regiónu Bratislavy. Miscellanea Geographica,
      Plzeň, p. 128-140.
      (4) KOREC, P. A KOL. (1997). Kraje a okresy Slovenska. Vyd. Q111,
      Bratislava, p. 392.
      (5) KOLEKTÍV AUTOROV (2002): Atlas krajiny SR. 1. vydanie. Bratislava,
      MŽP SR Bratislava, SAŽP Banská Bystrica, p. 344., resp.
      <http://globus.sazp.sk/atlassr/>

Úlohy:
Zhodnotenie geografickej polohy vybraného mesta vzhľadom na matematicko-geografickú
(a), fyzicko-geografickú (b) a humánno-geografickú polohu (c). Pri hodnotení geografickej
polohy je potrebné uvažovať nad mierkou, teda hodnotiť geografickú polohu, vzhľadom na
význam a hierarchiu slovenských miest v kontexte sídelnej štruktúry Slovenska, resp. EÚ.
Pod mikropolohou budeme rozumieť pozíciu vybraného mesta v rámci okresu (územného
obvodu), a pod makropolohou sa chápe pozícia vybraného mesta vzhľadom pozíciu v rámci
kraja, resp. celého územia Slovenska, príp. územia Strednej Európy (krajín V4). Osobitú
pozornosť venujte humánno-geografickej polohe a to tak na mikroúrovni ako aj na
makroúrovni. Rozsah textu k prvej úlohe by nemal prekračovať dve strany2.

Termín a forma odovzdania:
       Programy odovzdať elektronicky3 najneskôr do 29.10.2009 vrátane. Práve v tomto
termíne sa budú konať prvé prezentácie Vašich výsledkov. Dobrovoľníci sú vítaní, inak
vyberiem mestá tak, aby zastupovali všetky kraje Slovenska, teda 8 referátov.




1
  Vzhľadom na to, že hodnotenie geografickej polohy Bratislavy bolo pretraktované vo viacerých publikáciách,
výber tohto mesta nebude možný. Vyberte si také mesto, ktoré poznáte nakoľko v programe 2 a 3 budete
pracovať s jeho vnútorným prostredím (identifikácia funkčných zón a transformačných procesov).
2
  Jednoduché riadkovanie, 12 písmo, TNR
3
  rusnak@fns.uniba.sk,


                                                                                                               1
Ako hodnotiť geografickú polohu a ako stanoviť jej mierku?
        Fyzicko-geografická poloha mesta je pomerne statická a môže byť charakterizovaná
niektorými vlastnosti prírodného prostredia (napr. geomorfologické jednotky, riečna sieť,
podnebné pásma a pod.). Ak sa v prípade fyzicko-geografickej polohy zameriame na
geomorfologické jednotky, tak pod makropolohou bude rozumieť všetky tie geomorfologické
jednotky zasahujúce do katastra vybraného mesta, ktoré budú minimálne na úrovni oblasti
(napr. pre územie mesta Martin je to fatransko-tatraská oblasť a jednotky hierarchicky vyššie
nad touto úrovňou). Podobne možno hodnotiť aj riečnu sieť (napr. tok prvého rádu Turiec).
Mikropoloha určuje vzťah vybranej lokality k jeho najbližšiemu okoliu (v prípade mesta
Martin to budú geomorfologické jednotky na úrovni nie vyššej ako oblasť, teda všetky ostatné
hierarchicky nižšie úrovne).
        Humánno-geografická poloha mesta sa vymedzuje oveľa ťažšie, pretože má
dynamickú povahu (pozri články Paulov 1992, Korec, Smatanová 2000). Základnými líniami
hodnotenia môžu byť: sídelná sieť a sídelná hierarchia (význam a vplyv mesta na svoje
okolie, teda pozícia v rámci okresu, kraja, štátu, resp. strednej Európy), dopravná
infraštruktúra (výskyt najdôležitejších dopravných trás, význam a pozícia mesta v dopravnom
systéme). Ak prepojíme obe kritéria výsledkom môže byť dopravná dostupnosť
k najbližšiemu mestu, ktoré je populačne väčšie ako hodnotené mesto (a), k najbližšiemu
okresnému, krajskému a hlavnému mestu (b) k najbližšej významnej dopravnej komunikácií
(diaľnice, rýchlostné cesty, alebo elektrifikované železnice), dopravným centrám vyššieho
typu (letiská, prístavy) (d). V socioekonomickom priestore nájdeme ďalšie veľkostné, ale
najmä významové znaky, ktoré svojou povahou vytvárajú akýsi hierarchický systém miest
(napr. priemyselné a logistické parky, inštitúcie štátnej a verejnej správy, univerzity
a vedecko-výskumné centrá, maloobchodné prevádzky a nákupné centrá, a pod). Hodnotenie
makro a mikro polohy je založené na podobnom princípe ako v prvom prípade.
Rozhodujúcim kritériom je veľkosť trhu práce a spektrum ponúkaných služieb. Ak skúmame
mikropolohu (v príp. Martina ide o mesto, ktoré je okresným mestom a má značný vplyv na
svoje okolie – dochádzka do zamestnania, no najbližšie väčšie mesto je lokalizované
severozápadným smerom - Žilina, ktorá je aj jeho krajským mestom – priemyselný park KIA,
Žilinská univerzita). To znamená, že mestá, ktoré sú centrom na lokálnej úrovni, sa nemusia
stať centrami na regionálnej úrovni. Z toho vyplýva, že každé centrum na regionálnej úrovni
je aj centrom lokálnej úrovne.


Navrhovaná štruktúra práce
- titulná strana

- obsah

- názov úlohy č.1.

          . úvod:           - cieľ práce
                            - prehľad literatúry – zhodnotenie literatúry
          .. metodika: - postup (metodika práce)
                            - použité zdroje
          ... jadro         - samotné hodnotenie geografickej polohy vybraného mesta
          .... záver        - sumarizácia výsledkov, vlastné hodnotenie autora
          .....použitá literatúry




                                                                                           2
             Geografia mesta – Program č. 2
          Identifikácia vybraných funkčných zón
                   v urbánnom prostredí.

Cieľ:  Identifikácia priestorovej štruktúry vybraného mesta na základe funkcií, ktoré sú
pozorovateľné z hľadiska ich významu pre obyvateľov a všeobecného územného rozvoja.

Metodika:
Pomocou GoogleEarth prevziať ten výsek, ktorý bude zachytávať intravilán4 katastra mesta.
mapový obrázok.

Úlohy:
V mapovom výreze je potrebné nájsť mierku a identifikovať nasledovné funkčné zóny
nachádzajúce sa v intraviláne katastra mesta: CBD (central business district) (1), priemyselná
zóna (2), obytná zóna (3) a zóna oddychu, športu, rekreácie a nakupovania (4). K mapovému
obrázku je potrebné priložiť stručný popis a pokúsiť sa vysvetliť dôvody lokalizácie
jednotlivých objektov a aktivít spadajúcich do týchto funkčných zón a zhodnotiť
rozmiestnenie všetkých štyroch zón v katastri mesta s pohľadu: vývoja (1) a usporiadania
(2).

Termín a forma odovzdania:
Programy odovzdať elektronicky5 najneskôr do 26.11.2009 vrátane. Dobrovoľníci sú vítaní,
inak vyberiem mestá tak, aby zastupovali všetky kraje Slovenska, teda 8 referátov. Rozsah
textu k mapovému výrezu by nemal prekračovať jednu stran6.

Ako vymedziť a hodnotiť jednotlivé zóny mesta?
Poznámky k popisu zón:
         – CBD7 – v prípade menších miest, za CBD môžeme považovať historické jadro,
             ktoré podstúpilo zmeny revitalizácie historických objektov (1), priestor
             spoločenského „života“ (kultúrny dom, obchodné domy, reštaurácie) (2), sídlo
             úradov verejnej správy (miestna správa, špecializované úrady štátnej správy)
             (3), námestie, resp. pešia zóna (4) a koncentrácia denného obyvateľstva za
             prácou, obchodom a službami (5).
         – Priemyselná zóna – môže byť identifikovaná dvoma spôsobmi: priemyselná
             zóna socialistického typu (závody lokalizované v blízkosti mestského centra

4
  Intravilán predstavuje tú časť územia daného katastra, ktorá je zastavaná a využívaná dennou aktivitou
obyvateľstva (budovy, domy, parky, záhrady, infraštruktúra v zmysle dopravnej technickej,...).
5
  rusnak@fns.uniba.sk,
6
  Jednoduché riadkovanie, 12 písmo, TNR
7
  CBD v pravom slova zmysle sa nachádza vo veľkých mestách a hlavných mestách jednotlivých krajiny.
Vymedzenie je spravidla dané nasledovnými charakteristikami: vysoká koncentrácia budov a denného
obyvateľstva (dochádzajúce do zamestnania, službami, obchodom) čo spôsobuje problémy s dopravou (1), sídlia
tu najdôležitejšie úrady verejnej správy (2), obsahuje väčšinu maloobchodných predajní (úzko špecializované
predajne, brands“) (3) a vyššia cena pozemkov (4).


                                                                                                          3
              a obytných areálov), tzv. brownfield (1) a nové priemyselné zóny
              (nachádzajúce sa mimo centrálne zóny mesta a obytných areálov, založené na
              okraji miest), ktoré sú charakterizované zoskupením viacerých podnikov
              a závodov, ktoré využívajú spoločné výrobné zariadenie a výrobné postupy,
              spoločnú infraštruktúru, pracovnú silu, skladovacie priestory a sociálne
              prostredie a pod.. V slovenskej legislatíve sú tieto priemyselné priestory
              zadefinované ako priemyselný park, logistický park – tzv. greenfield
          –   Obytná zóna – aj v tomto prípade môžeme identifikovať dva typy obytných
              zón: komplexná bytová výstavba socialistického typu (veľké sídliská) (1)
              a individuálna bytová výstavba (rodinné domy, výstavba na kľúč pomocou
              realitných kancelárií tzv. developerov). V prvom prípade ide o rozľahlé obytné
              priestory nachádzajúce blízko centrálnej zóny a závodov socialistického typu,
              v prípade druhom sa individuálna výstavba lokalizuje mimo centra mesta
              a priemyselný zón. Existuje aj pôvodná bytová zástavba vyskytujúca sa
              v historickom jadre a priľahlom priestore, kde sa koncentruje staršie
              obyvateľstvo (práve v tomto priestore sa v transformačnom období realizuje
              preskupovanie obyvateľstva rôznych sociálno-ekonomickej úrovne –
              gentrifikácia).
          –   Zóna oddychu, športu, rekreácie – do tohto priestoru môžeme zaradiť mestskú
              zeleň, mestské parky, športové haly, nákupné centrá a veľké obchodné domy
              a hypermarkety (najmä tie, ktoré sú lokalizované na okraji mesta).

Ako zhodnotiť rozmiestnenie všetkých štyroch zón v katastri mesta s pohľadu vývoja
a usporiadania. V prvom prípade sa pokúste identifikovať obdobie, v ktorom sa jednotlivé
funkčné zóny formovali. Pokúste sa identifikovať tieto zóny mesta, ktoré podstúpili najviac
kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien. V druhom prípade je dôležité zaujať stanovisko
k usporiadaniu jednotlivých zón a hľadať vysvetlenie, prečo sú tieto funkčné zóny takto
vymedzené. Hľadajte vzťahy medzi jednotlivými zónami a príčiny usporiadania týchto zón
vzhľadom na prírodné podmienky, dopravnú infraštruktúru a pod.




                                                                                          4
           Geografia mesta – Program č. 3
    Transformačné procesy v urbánnom prostredí.

Cieľ: Fotodokumentácia transformačných procesov vo vybranom meste.

Metodika:
Naštudovanie odporúčanej literatúry:
MATLOVIČ, R. (2001): Transformačné procesy a ich efekty v intraurbánnych štruktúrach
postkomunistických miest. Geografické štúdie 8, Banská Bystrica, pp. 73 – 81
Fotky treba očíslovať, podľa hierarchického pravidla: A., A.1, A.2, B., B.1., B.1.1....


Úlohy:
Zdokumentujte transformačné procesy prebiehajúcich v intraurbánnych štruktúrach
vybraného mesta. Pozornosť sústreďte na tie transformačné procese, ktoré sú najviditeľnejšie
z hľadiska kvality a kvantity zmien (5-6 transformačných procesov). K fotkám je nevyhnuté
priložiť popis: zistiť obdobie realizácie, kedy sa proces začal prejavovať (1), kto bol
realizátorom (verejný, súkromný sektor, tretí sektor...) (2) a porovnať priestor (objekt-y),
v ktorom sa transformačný proces odohral s priestorom (objektom) pred realizáciou (3). Počet
fotiek k jednotlivým transformačným procesom závisí od intenzity a rozsahu transformačných
procesov (max. 3 fotky).

Termín a forma odovzdania:
Programy odovzdať elektronicky8 najneskôr do 26.11.2009 vrátane. Dobrovoľníci sú vítaní,
inak vyberiem mestá tak, aby zastupovali všetky kraje Slovenska, teda 8 referátov.




8
    rusnak@fns.uniba.sk,


                                                                                          5