�vod do vysoko�kolsk�ho �t�dia 2010 by cXVwb19

VIEWS: 7 PAGES: 77

									Úvod
do vysokoškolského
štúdia 2010
Ondrej Kvasnica - Lucia Šimurdová
                         a kolektív
Obsah
• Učebné zručnosti (opakovanie)
• Ľudský mozog
• Inteligencia
• Techniky zapamätávania
• Príprava na skúšanie




                                  2
Učebné zručnosti (opakovanie)
Podľa postupnosti procesu učenia:
• Učebné zručnosti súvisiace s prípravou na učenie
• Učebné zručnosti súvisiace s procesom učenia sa
 o racionálne samostatne sa učiť – pripravovať sa na
   vyučovanie: používať efektívne techniky zapamätávania,
   ...
• Učebné zručnosti súvisiace s kontrolou učenia sa
 o efektívne sa pripravovať a úspešne skladať skúšky, ...

                                                            3
Ľudský mozog I.
Je riadiacou centrálou tela:
• riadi funkcie organizmov,
• riadi správanie,
• spája nové informácie z okolia so spomienkami,
• je sídlom emócií,
• robí z nás to, čím sme.




                                                   4
Ľudský mozog II.
• Váži cca 1300 g.
• Skladá sa z cca. 100 miliárd nervových buniek.
• Dĺžka nervovej siete je asi 100 tisíc km.
• Má kapacitu pamäte ako 200 poschodový počítač veľký ako
  Nemecko.
• Predstavuje 2-3% telesnej hmotnosti, ale spotrebováva 20%
  energie človeka.
• Jeho denný výkon je 25 W.



                                                              5
Ľudský biopočítač   1. Mozgová kôra
                    2. Thalamus
                    3. Limbické laloky
                    4. Hippocampus
                    5. Amygdala
                    6. Septálne pásmo
                    7. RAS
                    8. Hypothalamus
                    9. Mozgový kmeň


                                         6
Ľavá hemisféra
• rozum, úsudok, riadi pravú ruku,
• myslí logicky, objektívne,
• spracováva slová alebo texty (verbálne),
• lineárny, sekvenčný spôsob spracovania informácií,
• logicko-matematická, jazyková inteligencia,
• vníma postupne (digitálne).




                                                       7
Pravá hemisféra
• pocity, intuícia, kreativita, riadi ľavú ruku,
• myslí emocionálne, intuitívne, subjektívne ,
• spracováva obrazy (neverbálne),
• syntetické spracovanie informácií,
• vníma priestor (nie čas), priestorová, hudobná inteligencia,
• vníma celostne (analógovo).




                                                                 8
Intelektové schopnosti I.
Galton – popísal vlastnosti intelektu:
• Šírka – schopnosť poňať naraz väčší okruh otázok
• Hĺbka – schopnosť preniknúť do problematiky
• Samostatnosť – schopnosť nájsť problém a spôsob riešenia
• Kritickosť – schopnosť posúdiť vhodnosť a primeranosť
• Pružnosť – flexibilita riešení situácie
• Pohotovosť – schopnosť podať pohotovo a rýchlo
  primerané riešenie


                                                             9
Intelektové schopnosti II.
Inteligencia
• konvergentné,
• inteligenčný kvocient (IQ):
IQ = Mentálny vek / Fyzický vek * 100
Tvorivosť
• divergentné,
• ťažko sa testuje,
• malá vzájomná závislosť.

                                        10
Mnohonásobná inteligencia
– 7 inteligencií podľa Gardnera:
1. jazyková,
2. logicko-matematická,
3. priestorová,
4. hudobná,
5. telesno-kinestetická,
6. interpersonálna,
7. intrapersonálna.



                                   11
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (1-5)
1. Moja knižnica s knihami patrí k najcennejšiemu, čo mám.
2. Predtým, ako začnem čítať, hovoriť alebo písať, v duchu
   počujem slová.
3. Zapamätám si viac z počutých správ z rádia alebo
   z rozhlasových relácií ako z televíznych správ alebo
   relácií.
4. Som majstrom v slovných hrách, ako sú napr. Scrable
   alebo lúštenie krížoviek.
5. Zabávam iných slovnými hračkami, ťažko vysloviteľnými
   slovami a nezmyslenými rýmami.

                                                             12
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (6-9)
6. Keď rozprávam, niekedy ma niekto zastaví a opýta sa na
   výraz, ktorý používam.
7. Slovenský jazyk, dejepis, a iné humanitné predmety mi
   v škole šli ľahšie ako matematika a prírodovedné
   predmety.
8. Keď cestujem, viac pozornosti venujem čítaniu reklám
   popri ceste ako prírodnej scenérii.
9. Svoje rozprávanie často okorením nejakými príbehmi, čo
   som čítal.



                                                            13
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (10-15)
10. Naposledy som prečítal niečo, na čo som osobitne hrdý,
    a od iných sa mi za to dostalo uznanie.
11. Ľahko dokážem z hlavy zdvojnásobiť alebo strojnásobiť
    napríklad dávky receptu alebo iné miery.
12. Matematiku a prírodné vedy som mal v škole najradšej.
13. Často porážam priateľov v hrách , ako sú šachy, dáma,
    a v rôznych strategických hrách.
14. Rád robím experimenty typu „čo keby...“ , napr. čo keby
    sa zdvojnásobilo polievanie fikusu v mojej izbe.
15. Ľudia často hovoria, že mám hlavu ako počítač.

                                                              14
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (16-22)
16. Zaujíma ma ako fungujú veci okolo mňa.
17. Verím, že všetko sa dá racionálne vysvetliť.
18. Niekedy rozmýšľam v čisto abstraktných pojmoch.
19. Snažím sa nájsť logiku v tom, čo ľudia hovoria alebo robia
    doma i v práci.
20. Mám dobrý pocit, keď sa niečo meria, zaraďuje do
    kategórií, analyzuje alebo kvantifikuje.
21. Keď zavriem oči, často mám jasné vizuálne predstavy.
22. Veľmi citlivo vnímam farby.


                                                                 15
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (23-29)
23. Mám fotografický aparát alebo kameru a zaznamenávam
    si, čo okolo seba vidím.
24. Ľahko riešim skladačky a vizuálne hry.
25. Stáva sa, že v noci mávam živé sny.
26. Ľahko sa zorientujem na neznámom mieste.
27. Ľudia ma chvália za obrázky alebo náčrty, ktoré
    nakreslím.
28. V škole mi ľahšie šla geometria ako algebra
29. Ľahko si viem predstaviť, ako by niečo vyzeralo z vtáčej
    perspektívy.

                                                               16
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (30-35)
30. Najradšej čítam bohato ilustrovanú literatúru.
31. Pravidelne sa zaoberám najmenej jedným športom alebo
    fyzickou činnosťou.
32. Ťažko obsedím dlhé hodiny.
33. Mám rád ručné práce, ako napr. šitie, vyšívanie,
    vyrezávanie, stolárske práce alebo vytváranie modelov
    (makiet).
34. Najlepšie myšlienky mi často napadnú, keď som na dlhej
    vychádzke.
35. Svoj voľný čas najradšej trávim vonku.

                                                             17
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (36-40)
36. Pri rozhovore často používam gestá rúk a iné formy reči
    tela.
37. Aby som sa viac dozvedel o veciach, potrebujem sa ich
    dotknúť.
38. Mám rád strašidelné filmy, strašidelné jazdy v lunaparku
    alebo iné zážitky plné napätia.
39. Sám seba by som charakterizoval ako dobre
    koordinovaného človeka.
40. Novú zručnosť si potrebujem vyskúšať, nestačí mi o nej
    len čítať alebo ju vidieť na videu.

                                                               18
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (41-48)
41. Ľudia o mne hovoria, že mám pekný hlas.
42. Dokážem rozoznať falošný tón.
43. Moja zbierka CD, mp3 alebo mp4 je to najcennejšie čo
    mám.
44. Hrám na hudobnom nástroji.
45. Môj život by bol ochudobnený, keby nebolo hudby.
46. Často mi v mysli znie nejaká televízna zvučka alebo iná
    melódia.
47. Ľahko viem vyklepkávať takty nejakej hudby.
48. Ovládam melódie rôznych piesní alebo hudobných diel.

                                                              19
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (49-53)
49. Ak počujem melódiu raz alebo dva razy, zvyčajne ju viem
    zaspievať.
50. Často si vyklepkávam nejaký rytmus alebo si pospevujem,
    a pritom sa učím alebo niečo študujem.
51. Ľudia často chodia za mnou po radu.
52. Mám radšej kolektívne športy, ako napr. volejbal alebo
    futbal, než individuálne športy (ako napr. plávanie alebo
    beh).
53. Keď mám nejaký problém, radšej vyhľadám niekoho, kto
    mi s ním pomôže, ako by som hľadal riešenia sám.

                                                                20
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (54-60)
54. Mám aspoň troch blízkych priateľov.
55. Mám radšej spoločenské hry ako individuálnu zábavu
    alebo pozeranie videa.
56. Rád učím iných ľudí, čo viem, ako sa robí.
57. Ľudia o mne hovoria, že som rodeným vodcom.
58. Cítim sa príjemne uprostred davu.
59. Rád sa zapájam do spoločenských činností vo svojej práci,
    farnosti či miestnej komunite.
60. Večer by som trávil radšej s priateľmi na veselej oslave
    ako sám doma.

                                                                21
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (61-66)
61. Často trávim čas tým, že meditujem a premýšľam
    o dôležitých otázkach života.
62. Navštevoval som seba poznávacie semináre, aby som sa
    o sebe viac dozvedel.
63. Mám intuíciu a zvyčajne sa naplní.
64. Považujem sa za človeka, ktorá má silnú vôľu a je
    nezávislý.
65. Ľudia ma niekedy považujú za samotára.
66. Mám zvláštneho koníčka alebo záľubu, ktoré si udržiavam
    pre seba.

                                                              22
Mnohonásobná inteligencia
– dotazník (67-70)
67. Mám v živote niekoľko dôležitých cieľov, o ktorých
    pravidelne rozmýšľam.
68. Radšej by som strávil víkend na samote, ako by som išiel
    do známej turistickej lokality s mnohými ľuďmi.
69. Píšem si denník alebo osobný záznamník o udalostiach
    svojho života.
70. Som na voľnej nohe alebo vážne premýšľam o tom, že
    rozbehnem vlastnú živnosť.




                                                               23
Mnohonásobná inteligencia
– vyhodnotenie dotazníka
Jednotlivé položky sú usporiadané podľa typu inteligencie:
 1 - 10 jazyková
11 - 20 logicko-matematická
21 - 30 priestorová
31 - 40 telesnopohybová
41 - 50 hudobná
51 - 60 interpersonálna
61 - 70 intrapersonálna
Dotazník slúži ako pomôcka, aby ste začali rozmýšľať
o svojich najsilnejších a najmenej rozvinutých inteligenciách.

                                                                 24
     Typy inteligencie a učenie I.
Typ učiaceho
                      uprednostňuje                    je dobrý v             najlepšie sa učí
     sa
                                                 zapamätávanie si mien,        hovorením,
                čítanie, písanie, rozprávanie
 jazykový                                           miest, dátumov a         počúvaním a keď
                           príbehov
                                                     všedných vecí              vidí slová
                                                                               klasifikovaním,
                                                   matematike, logike,
 logicko-      pokusy, hľadanie riešení, prácu                               kategorizovaním:
                                                  rozumových úvahách,
matematický               s číslami                                         práca s abstraktnými
                                                    riešení problémov
                                                                              vzorcami riešení

                     kreslenie, stavanie,
                   navrhovanie, snívanie,            predstave vecí,            vizualizáciu,
priestorový         pozeranie obrázkov,          vyciťovaní zmien, čítaní    snívaním, prácou s
                  sledovanie filmov, hru s            máp a grafov          farbami a obrázkami
                          prístrojmi



                                                                                                   25
Typ učiaceho
                 uprednostňuje                je dobrý v                 najlepšie sa učí

     Typy inteligencie a učenie II.
     sa
                                                                       pohybom, dotykmi,
  telesno-     neustály pohyb, reč       telesných aktivitách        interaciou s priestorom,
 pohybový         tela, dotyky        (šport, tanec dramatizácia)   spracovaním inf. pomocou
                                                                             zmyslov
               spievanie, počúvanie      rozoznávaní tónov,
                                                                        v rytmoch, rýmoch
                   hudby, hru na       zapamätávaní si tónov,
 muzikálny                                                                  melódiách,
                 hudobný nástroj,        všímaní si rytmov,
                                                                             s hudbou
                   pospevovanie           dodržiavaní času
               rozhovory s ľuďmi,      chápaní ľudí, vo vedení
                                                                          informovaním,
  inter-        mnoho priateľov,         iných, organizovaní,
                                                                    porovnávaním, spoluprácou,
personálny       zapájanie sa do      komunikácii, manipulácii,
                                                                           rozhovormi
                     skupín             urovnávaní konfliktov


                samostatnú prácu,     chápaní seba, zameraní do         samostatnou prácou,
  intra-
                  presadzovanie         seba na vlastné pocity,      individuálnymi projektmi,
personálny
                vlastných záujmov         sny, ciele a záujmy          vlastným prac. tempom




                                                                                                 26
Proces učenia I.
•   Inteligencia je funkciou skúseností - k procesu učenia
    v ľudskom mozgu dochádza najlepšie vtedy, keď má
    bezprostredný zážitok (byť pritom). Len ťažko sa pre
    učenie uplatňujú tie skúsenosti, ktoré sú sprostredkované
    (ilustráciami alebo modelmi) alebo na symbolickej rovine
    (jazykové a matematické symbol).
•   Mozog človeka je orgán, ktorý vyhľadáva vzory, nie
    logicko-sekvenčne - neustále vyhľadáva vzory, aby
    porozumel prostrediu. Keď vyhľadá vzor, ukladá ho ako
    program, ktorý vyťahuje keď opäť vyhľadáva nový vzor.


                                                                27
Proces učenia II.
•   Väčšina užitočných informácií je uložená v
    programoch - „Učenie je získavanie užitočných
    programov“. Tvorivosť je schopnosť využívať staré
    programy v nových kombináciách.
•   Vplyv osobnosti - proces učenia závisí aj od toho, ako
    učiaci prijíma nové informácie, ako si ich organizuje
    v procese učenia, ako naučené využíva, ako sa rozhoduje
    a ako zorientuje iných učiacich sa.




                                                              28
Logické hádanky: Výťah
•   Jeden muž žije na desiatom poschodí a každý deň zíde do
    práce výťahom.
•   Ale keď sa večer vracia, ide na siedme poschodie výťahom
    a potom peši po schodoch na desiate poschodie.
•   Priamo na desiate poschodie ide výťahom iba ak je ešte
    niekto vo výťahu alebo ak v ten deň pršalo.
•   Prečo?




                                                               29
Logické hádanky:
Výťah - vyhodnotenie
•   Ten muž je trpaslík, je menší než ostatní ľudia, a preto
    nedočiahne, ani nevyskočí, na tlačidlo pre desiate
    poschodie. Ale môže požiadať ostatných vo výťahu, aby
    zapli jeho tlačidlo, alebo ho môže stlačiť dáždnikom.




                                                               30
Logické hádanky: Susedia (1-5)
•   Je rad piatich domov, pričom každý má inú farbu. V týchto
    domoch žije päť ľudí rôznych národností. Každý z nich
    chová iné zviera, rád pije iný nápoj a fajčí iné cigarety.
1. Brit býva v červenom dome.
2. Švéd chová psa.
3. Dán pije čaj.
4. Zelený dom stojí hneď vľavo od bieleho.
5. Majiteľ zeleného domu pije kávu.


                                                                 31
Logické hádanky: Susedia (6-13)
6. Ten, kto fajčí Pall Mall, chová vtáka.
7. Majiteľ žltého domu fajčí Dunhill.
8. Človek z prostredného domu pije mlieko.
9. Nór býva v prvom dome.
10. Ten, kto fajčí Blend, býva vedľa toho, kto chová mačku.
11. Ten, kto chová kone, býva vedľa toho, kto fajčí Dunhill.
12. Ten, kto fajčí Blue Master, pije pivo.
13. Nemec fajčí Prince.

                                                               32
Logické hádanky: Susedia (14-15)
14. Nór býva vedľa modrého domu.
15. Ten, kto fajčí Blend, má suseda, ktorý pije vodu.
•   Kto chová rybičky?




                                                        33
Logické hádanky:
Susedia - vyhodnotenie




                         34
Logické hádanky: Záhradky (1-5)
•   Päť susedov má vedľa seba záhradky, na ktorých pestujú 3
    druhy plodín: ovocie (jabloň, hruška, orech, višňa),
    zeleninu (mrkva, petržlen, dyňa, cibuľa) a kvetiny (astra,
    ruža, tulipán, narcis).
1. Pestujú teda 12 rôznych odrôd.
2. Každý pestuje práve 4 rôzné odrody.
3. Každá odroda je aspoň na jednej záhradke.
4. Iba jediná odroda je na 4 záhradkách.
5. Iba na jednej záhradke sú všetky 3 druhy.

                                                                 35
Logické hádanky: Záhradky (6-13)
6. Iba na jednej záhradke sú všetky 4 odrody jedného druhu.
7. Hruška je iba na dvoch krajných záhradkách.
8. Peter býva uprostred a nepestuje narcisy.
9. Ten, kto pestuje astry, nepestuje zeleninu.
10. Ten, kto pestuje ruže, nepestuje petržlen.
11. Ten, kto pestuje orech, má zároveň dyňu a petržlen.
12. V prvej záhradke rastie jabloň a višňa.
13. Iba na dvoch záhradkách sa pestuje višňa.

                                                              36
Logické hádanky: Záhradky (14-20)
14. Samo má cibuľu a višňu.
15. Laco pestuje práve dve odrody ovocia.
16. Iba na dvoch záhradkách sa pestuje tulipán.
17. Jabloň rastie na jedinej záhradke.
18. Len na jednej z dvoch záhradiek susediacich so Zdenom
    rastie petržlen.
19. Samo nebýva na kraji.
20. Henrich nepestuje zeleninu ani astry.


                                                            37
Logické hádanky: Záhradky (21)
21. Peter má práve tri odrody zeleniny.
•   Kto má ktorú záhradku a čo na nej pestuje?




                                                 38
Logické hádanky:
Záhradky - vyhodnotenie




                          39
Emocionálna inteligencia
– zdôrazňuje ju Goleman:
•   Silné emócie značne ovplyvňujú naše hodnotenia a náš
    pohľad na svet !
Môžeme ovládať svoje city?
•   Áno, ale lepšie nepriamo: oddialiť rozhodnutie, nedať sa
    strhnúť, ...
City treba vedieť:
•   identifikovať,
•   zvládnuť,
•   rozvíjať a vyjadrovať.


                                                               40
Pamäť
Sme tým, kým si pamätáme, že sme.
•   V tejto jednoduchej vete je vyjadrená asi najpodstatnejšia
    obava a zároveň motivácia ľudí v smere skúmania
    a zdokonaľovania svojej pamäte.
•   Pamäť je pojem, ktorý označuje množstvo navzájom
    prepojených procesov. Najvšeobecnejšie by sa dalo
    povedať, že umožňuje živým organizmom uchovávať
    informácie.
•   Možnosť mať k dispozícii vedomosti, zručnosti, návyky
    uľahčuje našu uspokojivú realizáciu v tomto svete.

                                                                 41
Proces používania pamäte
1. Zapamätanie – vštepenie, fixácia a upevnenie
   zážitku či úkonu v pamäti.
2. Uchovanie – stredný článok procesu; späté so
   zabúdaním.
3. Vybavenie – reprodukcia (recall) a znovupoznanie
   (recognition).




                                                      42
Typy pamäti I.
Zmyslová - senzorická, ultrakrátkodobá pamäť
•   je zložená z bezprostredných vnemov, ktoré nám
    sprostredkovávajú naše zmysly. Systém senzorickej,
    niekoľko sekúnd trvajúcej pamäti, je zabezpečovaný
    senzorickými oblasťami v mozgovej kôre. Zrakové
    spomienky trvajú asi desatinu sekundy, sluchové
    maximálne niekoľko sekúnd. Ak im nie je venovaná
    pozornosť, informácie sa strácajú.




                                                         43
Typy pamäti II.
Krátkodobá pamäť
•   udržuje informácie približne 20-90 minút. Jej sklad má
    kapacitu priemerne pre sedem údajov. U rôznych ľudí je to
    odlišné, norma je päť až deväť. Pri zoznamovaní ste si
    schopný v priemere zapamätať mená siedmych ľudí. Ak sa
    zoznamujete s ôsmym človekom, zapamätáte si ho, lebo
    jeho meno je nové a posledné počuté, ale meno prvého
    Vám zvyčajne vypadne z pamäti.




                                                                44
Typy pamäti III.
Dlhodobá pamäť
•   má takmer neobmedzenú kapacitu a uchováva informácie
    na dlhšie obdobie, od niekoľko hodín, až do konca života.




                                                                45
Druhy pamäti – rôzne delenia
•   podľa zámeru – neúmyselná a úmyselná;
•   podľa myšlienkových operácií – mechanická a logická;
•   podľa trvanlivosti – krátkodobá a dlhodobá;
•   podľa typu podnetu – motorická, názorná, slovno-
    logická, emocionálna, ...




                                                           46
Faktory ovplyvňujúce úroveň
pamäti
•   Stav zmyslových orgánov
•   Vek
•   Telesné zdravie
•   Životný štýl
•   Zdravá výživa – potrava pre telo a mozog
•   Spánok
•   Psychické zdravie
•   Sebaobraz
•   Motivácia


                                               47
Stratégie na zlepšenie
krátkodobej pamäte I.
•   Dbajte na to, aby údaje, ktoré chcete prijať, zakódovať si
    do pamäti, boli zreteľné.
•   Kódujte informácie správne. Sústreďte sa, aby ste
    informáciu nezachytili povrchne, nepresne.
•   Používajte na kódovanie informácie všetky možné
    zmyslové kanály.
•   Prijímané údaje selektujte. Vnímajte , ktoré sú dôležité a
    zbavte sa nepodstatných.
•   Nezabúdajte, že Vaša krátkodobá pamäť má obmedzenú
    kapacitu 7+/- 2 údaje.

                                                                 48
Stratégie na zlepšenie
krátkodobej pamäte II.
•   Informácie si opakujte. Je to jedna z najlepších techník
    zapamätávania.
•   Organizujte materiál, ktorý si chcete zapamätať, ak si
    máte zapamätať rad čísel, zorganizujte si ho do rokov.
    Miesto dvanásťmiestneho čísla si budete musieť
    zapamätať len tri údaje o rokoch.
•   Využívajte tvorivosť a predstavivosť. Ak si potrebujete
    zapamätať súbor niekoľkých slov, vytvorte si z nich vetu
    alebo príbeh. Jednoducho si medzi nimi vytvorte
    zmysluplné spojenie. Ľahšie si totiž pamätáme materiál,
    ktorý má nejaký zmysel, ako navzájom neprepojené.

                                                               49
Stratégie na zlepšenie
krátkodobej pamäte III.
•   Trénujte si svoju krátkodobú pamäť kdekoľvek
    a kedykoľvek môžete.
•   Najdôležitejšie - dôverujte si! Presvedčte sa, že si
    dokážete zapamätať to, čo potrebujete. Pozitívne
    očakávania zvyšujú pravdepodobnosť, že sa Vám plány
    podaria.




                                                           50
Stratégie na prácu s informáciami
v dlhodobej pamäti I.
•   Údaje, ktoré si potrebujete zapamätať na dlhšiu dobu
    dobre prepracujte, pochopte.
•   Asociáciami, zmysluplnými spojeniami, môžete prepájať
    medzi sebou obrazy, zvuky, slová, udalosti, myšlienky.
    Nové informácie si spájajte s už nadobudnutými,
    uloženými v pamäti.
•   Organizujte si informácie, ktoré si chcete zapamätať,
    jednotlivé údaje asi ľahšie zapamätáte, ak si ich
    hierarchicky usporiadate, zatriedite do skupín.



                                                             51
Stratégie na prácu s informáciami
v dlhodobej pamäti II.
•   Zostavovanie plánov, písanie zoznamov, pripravovanie si
    poznámok k prednáške, kreslenie grafov a používanie
    diárov, či už v knižnej alebo elektronickej forme,
    jednoducho organizovanie a plánovanie činností pomáha
    Vašej perspektívnej pamäti.
•   Informácie si najľahšie vybavíte z pamäti v rovnakom
    kontexte, ako ste ich do nej ukladali.
•   Kontext a emočné naladenie má veľkú moc.




                                                              52
Stratégie na prácu s informáciami
v dlhodobej pamäti III.
•   Informácie uložené v dlhodobej epizodickej a sémantickej
    pamäti si treba občas osviežiť.
•   Sprítomňujete si, opakujete informácie uložené vo Vašej
    pamäti. Opakovaním zamedzujete tomu, aby
    sa nenávratne stratili v hlbokých archívoch Vašej pamäti.




                                                                53
Techniky na uľahčenie
zapamätania I.
•   reprodukcia učebného materiálu vlastnými slovami,
    vlastné poznámky,
•   hľadanie súvislosti a vzťahov,
•   delenie prvkov (dlhé rady číslic),
•   vytváranie spojení,
•   mnemotechnické pomôcky – najúčinnejšie sú tie, ktoré si
    vytvoríme sami.
    Pravidlá: Jednoduchšie si zapamätáme situácie spojené so
    silnými emóciami; obraz v porovnaní s obyčajnými
    znakmi, farby alebo zvuky, rytmus (básničky).

                                                               54
Techniky na uľahčenie
zapamätania II.
•   mnemotechnika – vytváranie básničiek, viet, súvislostí a
    podobne, ktoré napomáhajú zapamätaniu nesúvisiacich a
    nelogických informácií.
•   akronym – vymyslená kombinácia písmen. Každé
    písmeno je pomôcka k zapamatávaniu si myšlenky.
    (Heuristika DITOR: Definuj problém! Informuj sa! Tvor
    riešenia! Ohodnoť riešenia! Realizuj riešenia!)
•   akrostika – vymyslena veta, kde prvé písmeno každého
    slova je pomôckou k zapamataniu si myšlenky. (Ladenie
    gitary: Emil Hodil Granát Do Atómovej Elektrárne)

                                                               55
Techniky na uľahčenie
zapamätania III.
Technika postupností (Derren Brown)
•   asociovať jednotlivé predmety do dvojíc, vytvoriť si v
    hlave čo najbizarnejšiu a najjasnejšiu predstavu
    kombinácií dvoch výrazov (na zapamätanie si veľkého
    množstva údajov).
•   3 základné prvky dokonalého obrazu v pamäti:
      o Obraz by mal byť živý (čo najviac detailov, emócií,
          vyvedený do extrému).
      o Prvky v obraze by mali na seba vzájomne pôsobiť.
      o Obraz by mal byť neobvyklý.

                                                              56
Techniky na uľahčenie
zapamätania IV.
Technika miest
•   asociovať jednotlivé predmety s dobre známym prostredím
    (byt, cesta domov, ...),
•   je tým eliminovaná hrozba pretrhnutia postupnosti.




                                                              57
Koľko si pamätáme? (P. Roy, 1992)




                                    58
Ktorú časť výkladu si zvyčajne
pamätáte najviac?
Začiatok – stred – koniec?
•   najlepšie si pamätáme začiatok a koniec




                                              59
Ebbinghausova krivka zabúdania




                                 60
Závislosť zapamätania materiálu
od rozsahu materiálu
•   Čím rozsiahlejší materiál, tým dlhší čas potrebný na
    naučenie jedného slova:
          Počet slabík          Čas potrebný na
        predložených na         naučenie jednej
          zapamätanie           slabiky (v sek.)
                7                       3
               12                      14
               24                      29
               36                      42

                                                           61
Ako pamäti pomôcť? I.
•   Cvičme (trénujme, namáhajme) svoju pamäť –
    každodenné dvadsaťminútové cvičenie: zapamätanie si
    obrázkov, zoznamy ľudí, názvy ulíc, odchody vlakov,
    texty piesní, básne, vtipy, počítanie bez kalkulačky, cudzie
    slovíčka, lúštenie krížoviek, riešenie rébusov, hádaniek,
    sudoku, logické spoločenské hry, šach, vedomostné
    súťaže, orientácia poslepiačky, ...




                                                                   62
Ako pamäti pomôcť? II.
•   Pomôžme telu a sústreďme sa – pohyb (prekrvenie
    mozgu), strava (lecitín v arašidoch a sóji, vitamíny B
    v obilninách a strukovinách, káva iba 90´ a čokoláda 20´
    povzbudenie), spánok, uvoľnenie („Stres je zmizík
    pamäte“), cvičenia koncentrácie (používanie nedominantej
    ruky), ...




                                                               63
Cvičenia na trénovanie
krátkodobej pamäti I.
•   Prečítajte si pozorne nasledujúci zoznam slov a pokúste sa
    zapamätať sa ich čo najviac. Skúste to zvládnuť v priebehu
    minúty. Po minúte, nepozerajúc na predlohu, si
    zapamätané slová zopakujte alebo napíšte:


maslo           dom              pes              stolička
pero            okno             televízor        mapa
volant          srdce            slnko            kvet


                                                                 64
Cvičenia na trénovanie
krátkodobej pamäti II.
•   Prečítajte si pozorne nasledujúci zoznam slov a pokúste sa
    zapamätať sa ich čo najviac. Skúste to zvládnuť v priebehu
    minúty. Použite stratégiu viacnásobného kódovania.
    Okrem toho, že si slová prečítate, povedzte a zopakujte si
    ich nahlas. Po minúte, nepozerajúc na predlohu, si
    zapamätané slová zopakujte alebo napíšte:
mlieko          hrad             mačka            stôl
papier          dvere            rádio            kompas
brzda           oko              mesiac           strom

                                                                 65
Cvičenia na trénovanie
krátkodobej pamäti III.

                       
                       
                       
                              66
Cvičenia na trénovanie
krátkodobej pamäti IV.

                      
                      
                      
                             67
Cvičenia na trénovanie
krátkodobej pamäti V.
•   Pozerajte sa 10 sekúnd na písmená, potom ich napíšte:



    MOQSUZACEGIK
•   Koľko ste si z nich zapamätali?
•   Aký postup ste si zvolili na zapamätanie uvedených čísel?
•   Čo vám pomohlo, aby ste si ich zapamätali čo najviac?


                                                                68
Cvičenia na trénovanie
krátkodobej pamäti VI.
•   Pozerajte sa 10 sekúnd na číslice, potom ich napíšte:



                 101100100001
•   Koľko ste si z nich zapamätali?
•   Aký postup ste si zvolili na zapamätanie uvedených čísel?
•   Čo vám pomohlo, aby ste si ich zapamätali čo najviac?


                                                                69
Príprava na skúšanie I.
• Najlepšou prípravou na skúšky je pravidelné štúdium,
  vrátane opakovania a učenia sa poznámok z výučby po
  každej prednáške.
• Tiež je nutné aspoň dva dni pred skúškou si vyčleniť na
  opakovanie celého učiva.
• Na začiatku prípravy na skúšku je vhodné vypracovať si
  reálny plán štúdia a v priebehu učenia sa ho snažiť
  maximálne dodržiavať.




                                                            70
Príprava na skúšanie II.
• Tiež je vhodné vytvoriť si grafické pomôcky, ktoré pomôžu
  učivo pochopiť a zapamätať si ho, napr.: časovú krivku,
  prehľadnú mapu alebo model teórie.
• Učivu, ktoré študent pokladá za najťažšie je potrebné
  venovať zvláštnu pozornosť. Slabé miesta treba vopred
  odhaliť a snažiť sa na nich najviac pracovať.
• Pred skúškou je potrebné dobre sa vyspať a absolvovať ju
  s plným žalúdkom.




                                                              71
Formy skúšania
• písomne,
• ústne,
• prakticky,
• cez internet,
• kombinované,
• a iné.




                  72
Formy hodnotenia
z – zápočet
• na konci semestra, hodnotí sa: absolvoval – neabsolvoval.
kz – klasifikovaný zápočet
• na konci semestra alebo v skúškovom období ,
• hodnotí sa: klasifikačným stupňom.
s – skúška
• v skúškovom období po absolvovaní zápočtu,
• hodnotí sa: klasifikačným stupňom.

                                                              73
Klasifikačná stupnica
• Hodnotenie výsledkov študenta sa uskutočňuje šiestimi
  klasifikačnými stupňami:
A - výborne (vynikajúce výsledky) = 1
B - veľmi dobre (nadpriemerné výsledky) = 1,5
C - dobre (priemerné výsledky) = 2
D - uspokojivo (prijateľné výsledky) = 2,5
E - dostatočne (výsledky spĺňajú minimálne kritériá) = 3
FX - nedostatočne (vyžaduje sa ďalšia práca) = 4


                                                           74
Kreditový systém
• Za každý klasifikovaný predmet (A-E) prislúcha stanovený
  počet kreditov.
• Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je
  vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za
  trimester 20 kreditov.
• Počet kreditov na pokračovanie v štúdiu na dennej forme
  je:
      o za prvý semester (v I. roku) Bc. štúdia – 15 kreditov,
      o za akad. rok Bc. alebo Ing. štúdia – 30 kreditov.


                                                                 75
Vážený študijný priemer
• používa sa na hodnotenie celkových študijných výsledkov
  študenta vo vymedzenom období,
• vypočíta sa tak, že v hodnotenom období sa zrátajú súčiny
  počtu kreditov a číselného hodnotenia pre všetky predmety
  zapísané študentom a výsledok sa vydelí celkovým počtom
  kreditov zapísaných študentom za dané obdobie.




                                                              76
Ďakujem
za pozornosť!

								
To top