Tento n�zor citovala aj Eur�pska komisia v bode 63 rozhodnutia z 03 by gioAqGh

VIEWS: 12 PAGES: 28

									          PROTIMONOPOLNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY




                                  ROZHODNUTIE



Číslo: 2005/DZ/2/1/064                                 Bratislava 25.05.2005


Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor zneužívania dominantného
postavenia v správnom konaní č. 0020/OZ/2005 začatom dňa 28.02.2005 z vlastného
podnetu vo veci možného zneužívania dominantného postavenia podnikateľom Slovak
Telecom, a.s., Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469


                                     rozhodol


1. tak, že konanie spoločnosti Slovak Telecom, a.s., Námestie slobody 6, 817 62
Bratislava, IČO: 35 763 469 spočívajúce v neposkytovaní prístupu k sústave
miestnych vedení, ako k unikátnemu zariadeniu v čase od 01.08.2002 je zneužitím
dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona č. 136/2001 Z. z. o
ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002
Z. z. a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov v znení neskorších predpisov na relevantnom trhu prístupu k miestnym
vedeniam a je podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej
súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.
o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov, zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a
zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov zakázané.

2. na základe ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov tak, že
ukladá spoločnosti Slovak Telecom, a.s., Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava, IČO:
35 763 469 povinnosť zdržať sa konania uvedeného v bode 1 tohto rozhodnutia
a odstrániť protiprávny stav do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia

3. na základe § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov, zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona č. 136/2001 Z. z.
o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
tak, že za zneužitie dominantného postavenia uvedeného v bode 1 tohto
rozhodnutia ukladá spoločnosti Slovak Telecom, a.s., Námestie slobody 6, 817 62
Bratislava, IČO: 35 763 469 peňažnú pokutu vo výške 885 000 000,- Sk, slovom
osemstoosemdesiatpäť miliónov korún, ktorú je povinný uhradiť v lehote 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia Protimonopolnému úradu Slovenskej
republiky na účet 7000060793/8180 KS 1118 VS 200521064 vedený v Štátnej
pokladnici.


Odôvodnenie:


        Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor zneužívania dominantného
postavenia (ďalej len „úrad“) mal informácie, ktoré by mohli viesť k záveru, že
spoločnosť Slovak Telecom, a.s., Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava (ďalej len
„Slovak Telecom, a.s.“) konaním spočívajúcim v neposkytovaní služby prístupu k
miestnym vedeniam v čase od 01.08.2002 zneužívala dominantné postavenie podľa § 8
zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 136/2001 Z. z.“) a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej
súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o



                                          2
organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. (ďalej len
„zákon č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 465/2002 Z. z.“).

       Z tohto dôvodu začal úrad z vlastného podnetu dňa 28.02.2005 na základe § 25
ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov v znení noviel č. 465/2002 Z. z. a č. 204/2004 Z. z. v spojení s § 18 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“) správne konanie č. 0020/OZ/2005 voči spoločnosti Slovak
Telecom, a.s. vo veci možného zneužitia dominantného postavenia.

       Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov v znení noviel č. 465/2002 Z. z. a č. 204/2004 Z. z. bol novelizovaný
zákonom č. 68/2005 Z. z., avšak touto novelou nedošlo k žiadnym zmenám
relevantných ustanovení. Z tohto dôvodu úrad bude ďalej používať pre znenie zákona
pred aj po novele č. 68/2005 Z. z. jednotný termín „zákon“.

        Podľa § 2 ods. 1 zákona sa zákon vzťahuje na podnikateľov, orgány štátnej
správy a orgány územnej samosprávy. Podľa § 3 ods. 2 zákona podnikateľ na účely
tohto zákona je podnikateľ podľa osobitného predpisu (§ 2 Obchodného zákonníka)
ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto zružení, ak ide
o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to,
či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.

       Slovak Telecom, a.s., ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č: 2081/B, je právnická osoba s právnou formou akciová
spoločnosť. V predmete činnosti má zapísané široké spektrum činností napr. prenos
všetkých signálov a informácií po jednotnej telekomunikačnej sieti, s výnimkou jej častí
výhradne vymedzených iným prevádzkovateľom, prenos, vysielanie a príjem
rozhlasových, televíznych a ostatných komunikačných signálov pre prevádzkovateľov zo
zákona a pre prevádzkovateľov na základe udelených licencií, poskytovanie
telekomunikačných a rádiokomunikačných služieb za úhradu, atď.

      Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. je
podnikateľom podľa § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov, čiže je podnikateľom aj podľa § 3 ods. 2 zákona.

       Podľa § 25 ods. 3 písm. f) zákona účastníkom konania v prípade zneužívania
dominantného postavenia je len podnikateľ, ktorého činnosť alebo konanie je možným
zneužívaním dominantného postavenia. Účastníkom tohto konania je podľa § 25 ods. 3
písm. f) zákona spoločnosť Slovak Telecom, a.s.




                                           3
      Aplikácia právnych predpisov.

      Toto správne konanie sa začalo a pokračuje za účinnosti zákona, preto úrad
v tomto správnom konaní postupoval procesne podľa zákona.

       Posudzované zneužívanie dominantného postavenia je priebehovým správnym
deliktom. Na konanie podnikateľa je vždy potrebné aplikovať zákon účinný v čase, kedy
ku konaniu došlo. Hodnotené konanie spadá do obdobia od 01.08.2002, kedy bol
v účinnosti zákon č. 136/2001 Z. z., zákon č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 465/2002
Z. z. a zákon, preto úrad v hmotnoprávnej oblasti aplikoval od 01.08.2002 ustanovenia
zákona č. 136/2001 Z. z., od 01.10.2002 ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z. v znení
zákona č. 465/2002 Z. z. a od 01.05.2004 resp. 01.03.2005 ustanovenia zákona.

      Úrad zároveň konštatuje, že hmotnoprávna úprava relevantná pre posúdenie
konania spoločnosti Slovak Telecom, a.s. sa počas celého posudzovaného obdobia
z vecného hľadiska nemenila.

       Pre posúdenie možného zneužívania dominantného postavenia na relevantnom
trhu úrad najskôr definoval relevantné trhy.

A. RELEVANTNÉ TRHY

Tovarový relevantný trh

        Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z.
v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona „Unikátne zariadenie je zariadenie,
infraštruktúra alebo jej časť, miesto alebo právo, ktorých vybudovanie alebo
nadobudnutie iným podnikateľom nie je objektívne možné a bez prístupu ku ktorému
alebo bez uplatnenia ktorého by došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu súťaže na
príslušnom relevantnom trhu.“

       Prístup k unikátnemu zariadeniu, ktoré môže byť využívané viacerými
konkurenčnými subjektami, zásadným spôsobom ovplyvňuje vstup potenciálnych
konkurentov na trh a vytváranie konkurenčných podmienok na danom trhu. Ak jeden
subjekt vlastní alebo kontroluje aspoň jeden produkčný faktor, ktorý je nevyhnutný pri
výrobe určitého produktu alebo zabezpečení služby, je schopný ovplyvniť úroveň
súťaže na nadväzujúcom trhu, prípadne aj zabrániť potenciálnym konkurentom vstúpiť a
pôsobiť na nadväzujúcom trhu prípadne trhoch. Unikátnym zariadením je teda
zariadenie alebo infraštruktúra, bez prístupu ku ktorej by súťažitelia na trhu nemohli
resp. by mali obmedzenú možnosť poskytovať služby svojim zákazníkom a nemohli by
sa zúčastňovať súťaže na trhu.

       Dňa 30.12.2000 bolo v úradnom vestníku Európskej únie publikované Nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a rady č. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom
prístupe k účastníckej prípojke (ďalej len „Nariadenie“). Nariadenie pod „účastníckou
prípojkou“ rozumie fyzické dvojžilové kovové vedenie v pevnej telefónnej sieti, ktoré



                                          4
spája konečný bod siete v priestoroch účastníka s hlavným rozvádzačom alebo
s ekvivalentným zariadením. Rovnako je účastnícka prípojka považovaná za tzv.
poslednú míľu, spájajúcu zákazníkovo koncové zariadenie s lokálnou ústredňou.
Všeobecne používaným termínom na označenie účastníckej prípojky je aj termín
miestne vedenie (tento pojem používali napr. novely zákona č. 195/2000 Z. z.
o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov schválené Národnou Radou SR).
V súčasnosti § 4 ods. 11 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení zákona č. 716/2004 Z. z. „Účastnícke vedenie je fyzické spojenie koncového
bodu siete v priestoroch účastníka s hlavným rozvádzačom alebo rovnocenným
zariadením v pevnej verejnej telefónnej sieti.“

       Z vyššie uvedeného vyplýva, že všetky vyššie uvedené termíny (účastnícka
prípojka, posledná míľa, miestne vedenie, účastnícke vedenie) znamenajú to isté,
nakoľko vychádzajú z toho istého zdroja, a to z Nariadenia. Úrad bude ďalej
v rozhodnutí používať termín „miestne vedenia“ alebo „účastnícke vedenia“, pričom tieto
dva termíny sú ekvivalentné.

      Úrad posudzoval zastupiteľnosť miestnych vedení s optickými vláknami,
rádiokomunikačným spojením, káblovou sieťou, satelitom a elektrickými vedeniami
v čase od 01.08.2002. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom rozhodnutia
môžu byť aj skutočnosti úradu známe z jeho úradnej činnosti. Nakoľko úrad vo svojej
rozhodovacej praxi už posudzoval zastupiteľnosť vyššie uvedených infraštruktúr
(rozhodnutie Protimonopolného Slovenskej republiky úradu č. 2002/DZ/P/2/157 zo dňa
30.07.2002 právoplatné odo dňa 01.08.2002), táto analýza bola jedným z podkladov
v tomto správnom konaní.

       Miestne vedenie umožňovalo a umožňuje poskytovanie telekomunikačných
služieb koncovým užívateľom v plnom rozsahu, a to poskytovanie hlasových služieb
(miestne volania, medzimestské volania, medzinárodné volania) a poskytovanie
dátových služieb (dial – up, ISDN, xDSL).

       Miestne vedenia sú v čase od 01.08.2002 nezastupiteľné so sieťou tvorenou, či
už optickými vláknami, ktoré sú používané najmä s ohľadom na spájanie špeciálnych
miest, napríklad úradných budov s úzkym geografickým územím, t.j. neboli používané
na väčšie vzdialenosti, resp. vo väčšom rozsahu, rádiokomunikačným spojením,
prostredníctvom ktorého je možné zabezpečovať určité špecifické potreby malých firiem
alebo konečných zákazníkov, ale jeho použitie bolo neekonomické s ohľadom na
zabezpečenie služieb pre väčšinu konečných zákazníkov, pričom prenos informácií cez
rádiokomunikačné spojenia nie je garantovaný, prenosová kapacita sa mení v závislosti
od počtu zariadení pracujúcich v používanom kmitočtovom spektre. Miestne vedenie je
nezastupiteľné s káblovou sieťou, ktorá je určená pre jednosmerné prijímanie
televízneho signálu (kým miestne vedenia boli primárne určené na hlasovú službu) a na
zabezpečenie telekomunikačných služieb je nutné vynaložiť značné prostriedky.

      Rovnako miestne vedenia nie sú zastupiteľné so satelitom, a to najmä v
dôsledku ceny, ktorá neumožňuje využívanie telekomunikačných služieb väčšine



                                          5
zákazníkov, rovnako elektrické vedenia nie je možné z technologických (neexistencia
vhodnej technológie) a ekonomických dôvodov považovať za zastupiteľné s miestnymi
vedeniami.

        Z hľadiska hustoty a geografického rozšírenia sústavy miestnych vedení je táto
infraštruktúra (budovaná desiatky rokov a z verejných prostriedkov) nezastupiteľná so
žiadnou inou infraštruktútou.

        Z vyššie uvedeného vyplýva, že sústava miestnych vedení predstavuje jedinečnú
infraštruktúru, ktorá zabezpečuje poskytovanie telekomunikačných služieb konečným
zákazníkom v plnom rozsahu, a to telekomunikačných služieb umožňujúcich
zákazníkovi telefonovať alebo využívať dial - up úzkopásmový prístup do Internetu.
Rovnako miestne vedenie ako médium umožňuje poskytovanie vysokorýchlostných
telekomunikačných služieb, ktoré predstavujú nový rozvíjajúci sa trh tzv. DSL služby
(digital subscriber line). Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že ani jedno
z vyššie spomenutých médií nemožno považovať za substitút k miestnemu vedeniu,
ako médiu prostredníctvom ktorého dochádza k poskytovaniu telekomunikačných
služieb v plnom rozsahu.

       Miestne vedenia predstavujú infraštruktúru, ktorá môže byť ocenená a rovnako
i daná do prenájmu konkurentom vlastníka (ako tomu bolo do 31.12.2001 – viď
rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky úradu č. 2002/DZ/P/2/157 zo
dňa 30.07.2002 právoplatné odo dňa 01.08.2002) alebo správcu miestneho vedenia,
pričom prístup do týchto vedení nemusí znamenať zmenu vlastníctva alebo stratu
kontroly nad týmto vedením.

       S ohľadom na problematickosť vytvorenia zastupiteľnej infraštruktúry, akou je
miestne vedenie, prostredníctvom ktorej by mohli noví vstupujúci, konkurenti v širokom
rozsahu operovať na trhoch poskytovania telekomunikačných služieb, resp. na
vytvorenie duplicitnej, resp. obdobnej infraštruktúry (čo objektívne nie je možné) by bolo
potrebné vynaložiť značné investície, s rizikom vzniku tzv. „utopených nákladov“ a
rovnako by jej vybudovanie trvalo príliš dlho (napr. aj z hľadiska návratnosti investícií),
možno považovať sústavu miestnych vedení za unikátne zariadenie.

       Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z.
v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona relevantný trh je priestorový a časový súbeh
ponuky a dopytu takých tovarov (tzn. podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č.
136/2001 Z. z. v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona pojem tovar
označuje výrobky, výkony, práce alebo služby), ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb
z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.

      Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z.
v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo
vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov.




                                            6
       Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z.
v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona vzájomne zastupiteľné tovary sú tovary,
ktoré sú zastupiteľné najmä z hľadiska ich fyzikálnych a technických charakteristík, ceny
a účelu použitia.

      Podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z.
v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona priestorový relevantný trh je vymedzený
územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť
odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami.

       Určenie tovarového relevantného trhu vychádza z toho, ktoré tovary, v tomto
prípade služby, sú zhodné alebo vzájomne zastupiteľné a sú schopné uspokojiť určitú
potrebu užívateľov. Vzájomne zastupiteľné tovary sú tovary, ktoré sú zastupiteľné
z hľadiska ich fyzikálnych a technických charakteristík, ceny a účelu použitia.

       Prístup k miestnym vedeniam umožňuje využiť celé frekvenčné spektrum
metalického skrúcaného páru alebo jeho časť na poskytovanie rôznych dátových
služieb a hlasovej komunikácie.

       Zastupiteľnosť služby spočívajúcej v poskytovaní prístupu k miestnym vedeniam
sa odvíja od zastupiteľnosti infraštruktúry, ku ktorej je prístup poskytovaný, teda od
zastupiteľnosti miestnych vedení. Ako už bolo vyššie uvedené, miestne vedenia boli
v čase od 01.08.2002 unikátnym zariadením, ku ktorému neexistovala plnohodnotná
substitučná alternatíva. Z tohto dôvodu ani k službe prístupu k miestnym vedeniam
neexistovala alternatíva, ktorá by bola zastupiteľná s touto službou.

      Na základe vyššie uvedeného úrad definoval relevantný trh ako trh prístupu
k miestnym vedeniam.

Priestorový relevantný trh

       Pri určení priestorového relevantného trhu vychádzal úrad zo skutočnosti, že
sústava miestnych vedení sa nachádza na celom území SR, rovnako aj službu prístupu
k miestnym vedeniam je možné poskytovať na celom území SR, preto priestorovým
relevantným trhom je celé územie SR.

B. DOMINANTNĚ POSTAVENIE

      Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z. v znení
zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona dominantné postavenie na relevantnom trhu má
podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí
sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.

       Slovak Telecom, a.s. je vertikálne integrovaná spoločnosť, ktorá ako vlastník
unikátneho zariadenia (miestne vedenia) pôsobí na veľkoobchodnom trhu poskytovania
prístupu k miestnym vedeniam, a ako poskytovateľ telekomunikačných služieb



                                           7
koncovým užívateľom závislých na prístupe k miestnym vedeniam pôsobí aj na
nadväzujúcich maloobchodných trhoch. Vstup a pôsobenie na týchto nadväzujúcich
trhoch nie je možné bez prístupu k miestnym vedeniam.

       Prístup k miestnym vedeniam je veľkoobchodná služba určená pre široký okruh
podnikateľov napr. pre poskytovateľov internetových služieb (ďalej len „ISP“) prípadne
pre poskytovateľov telekomunikačných služieb iného druhu, ktorú je schopný poskytnúť
jedine podnikateľ vlastniaci pevnú verejnú telekomunikačnú sieť, súčasťou ktorej sú
miestne vedenia.

       Slovak Telecom, a.s. bol a je v čase od 01.08.2002 jediným vlastníkom
a správcom pevnej verejnej telekomunikačnej siete na celom území Slovenskej
republiky, súčasťou ktorej boli i miestne vedenia. Bariéry vstupu na trh boli vysoké,
s ohľadom na skutočnosť, že vybudovanie obdobnej infraštruktúry by vyžadovalo
vynaloženie vysokých nákladov, s vysokým rizikom, že pôjde o utopené náklady
a rovnako veľkú časovú náročnosť. Významnou prekážkou by boli aj administratívne
bariéry súvisiace najmä s potrebou zabezpečenia potrebných stavebných prípadne
iných povolení.

       Vzhľadom na uvedené, Slovak Telecom, a.s. na danom relevantnom trhu v čase
od 01.08.2002 nemal a nemá reálneho konkurenta. Rovnako možnosť vstupu
potenciálneho konkurenta bola značne obmedzená, čo potvrdili aj výsledky prieskumu
Telekomunikačného úradu SR v rámci analýzy trhu veľkoobchodného uvoľneného
prístupu k účastníckemu vedeniu v roku 2004, keď Telekomunikačný úrad SR zistil, že
ani v tom čase žiadny podnikateľ nemal vybudovanú pevnú verejnú telekomunikačnú
sieť s miestnymi vedeniami a označil Slovak Telecom, a.s. za spoločnosť s významným
vplyvom na trhu veľkoobchodného uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu.

      Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že na relevantnom trhu
prístupu k miestnym vedeniam má Slovak Telecom, a.s. dominantné postavenie.

      C. ČINNOSTI A KONANIA

      Ďalej úrad skúmal, či konaním podnikateľa Slovak Telecom, a.s. došlo
k zneužitiu dominantného postavenia na relevantnom trhu prístupu k miestnym
vedeniam.

      Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom rozhodnutia môžu byť aj
skutočnosti úradu známe z jeho úradnej činnosti.

       Úrad počas konania č. 0112/OZ/2004 začatého dňa 20.10.2004 z vlastného
podnetu voči spoločnosti Slovak Telecom, a.s. oslovil Asociáciu poskytovateľov
internetu, Jašíkova 2, Bratislava (ďalej len „API“) a požiadal ju, aby uviedla, či
spoločnosť Slovak Telecom, a.s. má alebo mala od 01.01.2002 v ponuke produkt, ktorý
by umožňoval ktorémukoľvek ISP prístup k miestnym vedeniam. Dňa 11.11.2004 úrad
obdržal odpoveď API, v ktorej sa uvádza „Produkt Analóg Plus resp. jeho poskytovanie


                                          8
bolo časovo obmedzené do 31.12.2001. Od tohto termínu neexistuje v produktovom
portfóliu Slovak telecom už vôbec žiadny produkt, ktorý by umožňoval ktorémukoľvek
ISP s výnimkou samotného ST prístup k analógovým miestnym vedeniam.“

       Úrad počas konania č. 0112/OZ/2004 oslovil spoločnosť Slovak Telecom, a.s.
a požiadal ju, aby uviedla, či spoločnosť Slovak Telecom, a.s. má alebo mala od
01.01.2002 v ponuke produkt, ktorý by umožňoval ktorémukoľvek ISP prístup
k miestnym vedeniam. Dňa 19.11.2004 úrad obdržal odpoveď (list značka:
21354/2004/SRZ) spoločnosti Slovak Telecom, a.s. zaevidovanú pod č. 5978, z ktorej
vyplýva, že Slovak Telecom, a.s. službu prístupu k miestnemu vedeniu (účastníckemu
vedeniu) neponúka.

      Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. od 01.01.2002
vôbec neposkytovala služby umožňujúce prístup k miestnym vedeniam. Služby
umožňujúce prístup k miestnym vedeniam sa v portfóliu služieb ponúkaných
spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. nenachádzajú ani v súčasnosti.

       Vyššie uvedeným neposkytnutím prístupu k unikátnemu zariadeniu podnikateľ
Slovak Telecom, a.s. znemožňuje, resp. obmedzuje svojim konkurentom, napr. ISP,
možnosti aplikovať najmodernejšie technológie, čím sa obmedzuje možnosť napr. ISP
vstúpiť na nové trhy, resp. rozvíjať nové technológie a tak aj možnosť poskytovať nové
služby v prospech koncových užívateľov. Konkurenti podnikateľa Slovak Telecom, a.s.
sa tak dostali do pozície, kedy musia čakať na zavedenie nových technológií a inovácie
zo strany Slovak Telecom, a.s., pričom keby mali prístup k miestnym vedeniam, mohli
by samostatne a takmer neobmedzene uvádzať na trh nové technológie a poskytovať
zákazníkom nové atraktívne služby. Slovak Telecom, a.s. si tým, že neposkytoval
prístup k miestnym vedeniam si k nim zabezpečil výhradný prístup.

        Slovak Telecom, a.s. takýmto postupom obmedzuje konkurentov napr. na trhu
poskytovania internetových služieb, a teda využíva vlastníctvo unikátneho zariadenia so
zámerom udržať si, prípadne posilniť postavenie na nadväzujúcich trhoch napr. na trhu
poskytovania internetových služieb. Práve relevantný trh poskytovania internetových
služieb je plne liberalizovaným trhom s možnosťou vstupu širokého okruhu subjektov,
pričom práve na tomto trhu by podnikateľ Slovak Telecom, a.s. mohol byť vystavený
značnému konkurenčnému tlaku ostatných ISP. Telekomunikačný úrad SR v analýze
trhu veľkoobchodného uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu uviedol „Na
predmetný trh potenciálni konkurenti mali záujem vstúpiť podstatne skôr, ale rokovania
v predmetnej veci Slovak Telecom, a.s. odmietal, nakoľko v zmysle zákona o
telekomunikáciách nebol povinný poskytnúť prístup k účastníckemu vedeniu“
(http://www.teleoff.gov.sk/Sutaz/Analyza/uvol-pristup.html).   O tomto     svedčí     aj
vyhlásenie občianskeho združenia Internet pre všetkých, ktoré sa pripojilo k protestom
API, Asociácie telekomunikačných operátorov a Partnerstva pre prosperitu proti
posunutiu termínu uvoľnenia prístupu k miestnym vedeniam. Toto vyhlásenie je síce
datované ku dňu 18.06.2002, teda viac než jeden mesiac pred obdobím, ktoré úrad
posudzuje týmto rozhodnutím, avšak záujem ISP o prístup k miestnym vedeniam trvá aj
naďalej (10.03.2005, SITA, http://www.zive.sk/h/Spravy/AR.asp?ARI=112236), a to



                                           9
najmä v situácii, keď trh dynamicky rastie a počet užívateľov internetu dynamicky stúpa
(23.03.2005, TÚ SR, Tlačová správa, http://www.teleoff.gov.sk/Press/2005/int-
rozvoj.html). Záujem ISP o prístup k účastníckym vedeniam pretrváva už dlhšiu dobu
(http://www.itel.sk/clanok.php?clanok_id=928) a trvá aj naďalej. Tento záujem ISP
o prístup k účastníckym vedeniam je minimálne celoeurópsky, preto Európska Komisia
v snahe podporiť rozvoj hospodárskej súťaže a uľahčiť pre ISP prístup k účastníckym
vedeniam (čo sa nie vždy stretávalo s pozitívnym prístupom vlastníkov účastníckych
vedení) v rámci nového regulačného rámca definovala aj trh uvoľneného prístupu
k účastníckym vedeniam.

      Úrad dospel k záveru, že konanie spoločnosti Slovak Telecom, a.s. spočívajúce
v neposkytovaní prístupu k sústave miestnych vedení, ako k unikátnemu zariadeniu, je
zneužitím dominantného postavenia.

       Úrad posudzoval vyššie uvedené konanie podnikateľa Slovak Telecom, a.s. len
za obdobie od 01.08.2002. Posudzované konanie spoločnosti Slovak Telecom, a.s.
začalo odo dňa 31.12.2001, avšak dňa 01.08.2002 nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie Protimonopolného Slovenskej republiky úradu č. 2002/DZ/P/2/157 zo dňa
30.07.2002, ktoré toto konanie spoločnosti Slovak Telecom, a.s. postihovalo. V záujme
toho, aby spoločnosť Slovak Telecom, a.s. nebola stíhaná dvakrát za ten istý skutok,
úrad posudzoval konanie spoločnosti Slovak Telecom, a.s. až odo dňa 01.08.2002.
Úrad zároveň uvádza, že rozhodnutie Protimonopolného Slovenskej republiky úradu č.
2002/DZ/P/2/157 zo dňa 30.07.2002, ktoré postihovalo vecne totožné konanie
spoločnosti Slovak Telecom, a.s. začaté odo dňa 31.12.2001 potvrdil Najvyšší súd SR,
pričom Slovak Telecom, a.s. v protiprávnom konaní naďalej pokračoval.

       Ustanovenie § 8 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z.
v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona určuje podmienky, za ktorých odmietnutie
prístupu podnikateľa k unikátnemu zariadeniu je považované za protisúťažnú praktiku,
uplatňovaním ktorej správca alebo vlastník takéhoto zariadenia zneužije svoje
dominantné postavenie na danom relevantnom trhu. Ak podnikateľ vlastniaci alebo
spravujúci unikátne zariadenie preukáže, že nedošlo k naplneniu aspoň jednej z troch
podmienok uvedených v tomto ustanovení, nebude možné odmietnutie prístupu
k unikátnemu zariadeniu kvalifikovať ako protisúťažnú praktiku. Slovak Telecom, a.s.
vôbec neposkytoval služby umožňujúce prístup k miestnym vedeniam, preto nebolo
možné skúmať naplnenie podmienok uvedených v § 8 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z. z.,
zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona. Úrad neriešil
problém konkrétnych podnikateľov, ale riešil súťažný problém ako taký, to znamená,
aby Slovak Telecom, a.s. umožnil prístup k miestnym vedeniam en bloc všetkým
podnikateľom, ktorí by o to mali záujem (podobným spôsobom postupovala napr.
Európska komisia v Prípade 98/190/EC, OJ L72/30 alebo v Prípade 2001/165/EC NDC
Health/IMS HEALTH: Interim measures, Case COMP D3/38.044, OJ L 59/18). Pretože
úrad v tomto konaní neskúma odmietnutie individuálnej požiadavky podnikateľa, ale
paušálne neposkytovanie prístupu k miestnym vedeniam, v tomto konkrétnom prípade
úrad neaplikoval § 8 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z. v znení
zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona.



                                          10
       Z tohto dôvodu úrad subsumoval posudzované konanie pod ustanovenie § 8
ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 465/2002
Z. z. a zákona, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet foriem zneužitia dominantného
postavenia a umožňuje postihnúť aj tie formy zneužitia dominantného postavenia, ktoré
nie sú explicitne vymenované v tomto ustanovení.

       Na základe vyššie uvedených skutočností dospel úrad k záveru, že konanie
spoločnosti Slovak Telecom, a.s. spočívajúce v neposkytovaní prístupu k
sústave miestnych vedení, ako k unikátnemu zariadeniu v čase od 01.08.2002 bolo
zneužitím dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona
č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona.

       D) Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z. v znení
zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona úrad za porušenie ustanovenia § 8 ods. 6 zákona č.
136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona
uloží podnikateľovi pokutu do 10 % z obratu. Nakoľko, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, zo strany spoločnosti Slovak Telecom, a.s. došlo k porušeniu ustanovenia
§ 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č.
465/2002 Z. z. a zákona úrad za porušenie ustanovenia § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001
Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona, úrad bol
povinný uložiť spoločnosti Slovak Telecom, a.s. pokutu. Pri určovaní výšky pokuty úrad
vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z.
v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona a konštatuje, že výška uloženej pokuty
nepresahuje 10 % z obratu podnikateľa za účtovné obdobie roku 2004.

       Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 136/2001 Z. z., § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.
z. v znení zákona č. 465/2002 Z. z. „Úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a
dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona. Úrad pri posudzovaní závažnosti
porušovania ustanovení tohto zákona berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na
trh, a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri
ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto
zákona tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom,
postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania ustanovení tohto
zákona, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušenia ustanovenia tohto
zákona alebo neplnenie dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.“

       Podľa § 38 ods. 10 zákona „Úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a
dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného
predpisu5b) alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého
rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho
povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu.
Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä
opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa
spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora




                                          11
porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia
dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.“

      Základná sadzba pokuty je určená závažnosťou a dĺžku trvania porušovania
ustanovení zákona.

      a) Úrad zhodnotil závažnosť prešetrovaného konania spoločnosti Slovak
Telecom, a.s. nasledovne.

       Konanie spoločnosti Slovak Telecom, a.s. posudzované týmto rozhodnutím je
zneužitím dominantného postavenia (zneužívanie dominantného postavenia je samo
o sebe veľmi závažným porušením zákona), pričom v tomto prípade ide o vylučovaciu
praktiku, ktorá sa týka celého územia SR a všetkých potenciálnych konkurentov.

        Slovak Telecom, a.s. takýmto postupom obmedzoval konkurentov a využil
vlastníctvo unikátneho zariadenia so zámerom udržať si, prípadne posilniť postavenie
na vertikálne prepojených trhoch, na ktoré je možné vstúpiť a zotrvať bez prístupu
k miestnym vedeniam len v obmedzenej miere (ISP pôsobí iba ako „sprostredkovateľ“
medzi koncovým užívateľom a Slovak Telecom, a.s., bez možnosti zásadne meniť
základné parametre poskytovaných produktov, dané zo strany Slovak Telecom, a.s., a
tým aj bez možnosti vytvárať výrazný konkurenčný tlak na Slovak Telecom, a.s.). Práve
tieto trhy sú trhy s možnosťou vstupu širokého okruhu subjektov, pričom práve na týchto
trhoch by podnikateľ Slovak Telecom, a.s. mohol byť vystavený značnému
konkurenčnému tlaku ostatných ISP. Konanie podnikateľa Slovak Telecom, a.s.
obmedzilo súťaž na vertikálne prepojených trhoch, následkom čoho nie sú vytvorené
podmienky na zvýšenie intenzity súťaže na týchto trhoch.

       Závažnosť tohto konania zvyšuje skutočnosť, že konanie spoločnosti Slovak
Telecom, a.s., na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, sa týka prístupu k miestnym
vedeniam a v širšom kontexte sa týka služieb poskytovaných v rámci sektoru
elektronických komunikácií na území SR.

       Prístup k miestnym vedeniam umožňuje využiť celé frekvenčné spektrum
metalického skrúcaného páru alebo iba časť tohto frekvenčného spektra na
poskytovanie rôznych dátových služieb. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, napriek
existujúcim alternatívam, v posudzovanom čase neexistoval substitút k sústave
miestnych vedení. Prístup k miestnym vedeniam je pre efektívnu súťaž na vertikálne
prepojených trhoch nevyhnutný, a je za transparentných, primeraných a
nediskriminačných podmienok spôsobilý vytvoriť podmienky na rast konkurencie na
týchto trhoch, z ktorého budú profitovať nielen jednotliví súťažitelia v oblasti
elektronických komunikácií, ale aj koncoví užívatelia (fyzické aj právnické osoby), a
ktorého význam bude v konečnom dôsledku celospoločenský. V súčasnosti žiadny iný
podnikateľ nedisponuje sieťou porovnateľnou so sieťou spoločnosti Slovak Telecom,
a.s. Od prístupu k tejto sieti, najmä prístupu k miestnym vedeniam, sú ISP pri
poskytovaní určitých typov služieb závislí.




                                          12
        Elektronické komunikácie sú kľúčovým faktorom na ceste k informačnej
spoločnosti a zároveň vytvárajú základné podmienky na prístup podnikov, verejných
inštitúcií a jednotlivcov k moderným komunikačným sieťam a službám v rámci
celosvetovej informačnej infraštruktúry. Možnosť využívať kvalitné a cenovo dostupné
komunikačné služby by mali mať všetci tak, aby sa zabránilo ich vylúčeniu z
informačnej spoločnosti (http://www.telecom.gov.sk/index/go.php?id=4 - Národná
politika pre elektronické komunikácie schválená uznesením vlády SR č. 196/2003).
Elektronické komunikácie sú prirodzeným motorom kvalitatívnej zmeny charakteru
spoločnosti z industriálnej na informačnú a ich využitím dochádza k mnohonásobnému
zveľaďovaniu informačného bohatstva, k aktivizácii intelektuálneho a inovačného
potenciálu krajiny a k zvyšovaniu jeho účinnosti v prospech rozvoja spoločnosti.
V dôsledku explozívneho rastu vedeckých poznatkov a rýchleho vývoja informačných
technológií prechádza svetová ako aj slovenská ekonomika ďalekosiahlymi
a globálnymi zmenami. Všetky ekonomicky vyspelé krajiny a zoskupenia (USA, EÚ,
OECD) sa cieľavedome usilujú využiť informačné technológie na urýchlenie ekonomiky
a na skvalitnenie života občanov, čím sa formuje nová tzv. znalostná ekonomika, ktorá
sa v globálnom merítku stáva rozhodujúcou. Táto nová ekonomika preniká do všetkých
odvetví hospodárstva ako aj do života spoločnosti a občanov a má obrovský potenciál
pre ekonomický rast a zvyšovanie produktivity práce a zamestnanosti
(http://www.telecom.gov.sk/index/go.php?id=862 – Politika informatizácie spoločnosti v
SR).

        Podľa Národnej stratégie pre širokopásmový prístup v Slovenskej republike
(http://www.telecom.gov.sk/index/go.php?id=670) „Rozvoj širokopásmového prístupu už
dnes napomáha zvýšeniu efektivity v mnohých oblastiach súčasných ľudských činností.
V oblasti verejnej správy umožňuje poskytovanie nových služieb a uľahčuje kontakt
medzi verejnou správou a občanmi. V oblasti vzdelávania vedie k zvyšovaniu úrovne
vedomostí a zručností, ktoré uľahčia zapojenie sa občanov do spoločnosti. V oblasti
dopravy sprístupňuje inteligentné telematické systémy a informačné systémy pre
vodičov a cestujúcich. V sektore obchodu a podnikania je vďaka nemu možné rýchle
uzatvárať obchodné dohody, vstupovať na trh i v geograficky vzdialených oblastiach,
vytvárať siete ponuky tak, aby zodpovedali aktuálnym požiadavkám spotrebiteľov a
uľahčovali kontakt so zákazníkmi. V oblasti zdravotnej starostlivosti možno
diagnostikovať pacientov nezávisle od ich geografickej polohy, zdravotníci majú
pohodlný diaľkový prístup k dôležitým diagnostickým informáciám, resp. výsledkom
vyšetrení. (str. 2); Prínosy širokopásmového prístupu ale nekončia tým, že umožňuje
rýchlejšie a efektívnejšie vykonávať také činnosti, ktoré by bolo možné vykonávať i bez
neho, aj keď menej efektívne, pomaly, v menšom rozsahu, s geografickým obmedzením
atď. Jeho najväčší prínos spočíva v tom, že umožní vykonávať doterajšie činnosti
celkom novým spôsobom, ktorý by inak nebol možný. Dnes sa tieto možnosti iba
začínajú objavovať, rovnako ako ich významné dopady na celú spoločnosť. Ide
napríklad o možnosť práce na diaľku (homeworking, teleworking), ktorá môže ovplyvniť
riešenie otázok zamestnanosti, dopravy i životného prostredia. Ďalším príkladom môže
byť elektronické vzdelávanie, ktoré ponúka alternatívu k súčasnému spôsobu
vzdelávania (fyzické dochádzanie do vzdelávacích inštitúcií v dobe, ktorú stanovujú
tieto inštitúcie) a robí ho nezávislým od času i priestoru, v ktorom sa záujemca o



                                          13
vzdelanie nachádza, s možnosťou prispôsobiť tempo individuálnym možnostiam a
potrebám. Významný bude širokopásmový prístup tiež na zabezpečenie ďalších
činností, ktoré dnes ešte nepoznáme a ich potreba sa pred nami objaví iba v
budúcnosti, v súvislosti s rozvojom informačnej spoločnosti a vedomostnej
ekonomiky.(str. 3); Merateľné výhody plynúce z širokopásmového prístupu sú:

      -       jednoduchšie a rýchlejšie vyhľadávanie informácií – informácie sú široko
              dostupné bez miestneho a časového obmedzenia,
      -       podpora celoživotného vzdelávania bez geografických a sociálnych
              prekážok,
      -       zjednodušenie vzájomného kontaktu medzi občanmi, podnikmi,
              obchodnými spoločnosťami, verejnou správou a inými organizáciami,
      -       vytváranie nových možností na trhu práce (napr. možnosť práce z
              domova),
      -       efektívnejšie riadenie podnikov, hlavne malých a stredných, ktoré vedie k
              zvýšeniu ich výkonnosti a následne konkurencieschopnosti,
      -       nové možnosti zábavy a kultúrneho vyžitia,
      -       zvýšenie kvality života obyvateľov vo vidieckych a odľahlých oblastiach,
              vrátane podpory rozvoja odľahlých oblastí formou stimulácie cestovania
              a turistiky.“ (str. 3);

       Rozvoj širokopásmových resp. vysokorýchlostných služieb (xDSL) by mohol byť
veľmi dôležitým, ale samozrejme nie jediným výsledkom prístupu k miestnym vedeniam
(účastníckym vedeniam), nakoľko by zrejme bolo možné aj použitie iných ako
širokopásmových technológií.

       Vyššie uvedeným neposkytnutím prístupu k unikátnemu zariadeniu podnikateľ
Slovak Telecom, a.s. znemožňuje, resp. obmedzuje svojim konkurentom, napr. ISP,
možnosti aplikovať najmodernejšie technológie, čím sa obmedzuje možnosť ISP vstúpiť
na nové trhy, resp. rozvíjať nové technológie a tak aj možnosť poskytovať nové služby
v prospech koncových užívateľov. Konkurenti podnikateľa Slovak Telecom, a.s. sa tak
dostali do pozície, kedy musia čakať na zavedenie nových technológií a inovácie zo
strany Slovak Telecom, a.s., pričom keby mali prístup k miestnym vedeniam, mohli by
samostatne a takmer neobmedzene uvádzať na trh nové technológie a poskytovať
zákazníkom nové atraktívne služby.

         Slovak Telecom, a.s., ako vertikálne integrovaná spoločnosť, bezdôvodne
obmedzoval konkurentov napr. na relevantnom trhu poskytovania internetových služieb,
a teda využil vlastníctvo unikátneho zariadenia so zámerom udržať si, prípadne posilniť
postavenie napr. na trhu poskytovania internetových služieb. Takýmto postupom,
podnikateľ Slovak Telecom, a.s., ako dominant na trhu poskytovania prístupu
k miestnym vedeniam, obmedzoval konkurentov napr. na relevantnom trhu
poskytovania internetových služieb a využil dominantné postavenie na jednom trhu so
zámerom udržať si, prípadne posilniť postavenie na inom vertikálne prepojenom trhu
resp. trhoch. Práve relevantný trh poskytovania internetových služieb je plne
liberalizovaným trhom s možnosťou vstupu širokého okruhu subjektov, pričom práve na



                                          14
tomto trhu je podnikateľ Slovak Telecom, a.s. vystavený značnému konkurenčnému
tlaku ostatných ISP. Odo dňa 31.12.2001 je pre všetkých podnikateľov pohybujúcich sa
na relevantnom trhu poskytovania internetových služieb obmedzený odbyt tým, že im
nie je umožnený prístup k unikátnemu zariadeniu, čím Slovak Telecom, a.s. negatívne
ovplyvňuje štruktúru relevantného trhu poskytovania internetových služieb, čo je o to
závažnejšie, že sa to týka celého územia SR. Slovak Telecom, a.s. predmetným
konaním obmedzil hospodársku súťaž, čo malo za následok eliminovanie
konkurenčného tlaku zo strany ostatných ISP a znemožnenie efektívnej súťaže na
relevantných trhoch.

      Na základe vyššie uvedených skutočností (vylučovacie zneužívanie
dominantného postavenia napriek vedomosti o jeho protizákonnosti, oblasť
celospoločenského významu) úrad zhodnotil konanie spoločnosti Slovak Telecom, a.s.
posudzované týmto rozhodnutím ako mimoriadne závažné porušenie ustanovení
zákona č. 136/2001 Z. z., zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 465/2002 Z. z.
a zákona.

       b) Úrad zhodnotil dĺžku trvania porušovania ustanovení zákona č. 136/2001 Z.
z., zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona spoločnosti
Slovak Telecom, a.s. nasledovne.

      K porušovaniu zákazu zneužívania dominantného postavenia deklarovaného
v tomto rozhodnutí dochádzalo od 01.08.2002 až po súčasnosť, teda 2 roky a 9
mesiacov, čo úrad považuje za strednodobé porušovanie ustanovení zákona.

      Úrad môže pri určovaní výšky pokuty zobrať do úvahy ďalšie okolnosti.

       Ako ďalšiu okolnosť úrad zhodnotil skutočnosť, že zo strany podnikateľa Slovak
Telecom, a.s. ide o opakované porušenie zákona, nakoľko toto rozhodnutie nie je
v prípade spoločnosti Slovak Telecom, a.s. prvým rozhodnutím, ktoré konštatuje
obmedzovanie hospodárskej súťaže touto spoločnosťou.

       Úrad zohľadňoval aj ďalšiu okolnosť, a to, že podnikateľ Slovak Telecom, a.s. má
dostatočné právnické a ekonomické znalosti, ktoré mu umožňujú ľahšie rozpoznať, či
jeho konanie predstavuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže a byť si vedomý
dôsledkov z toho plynúcich podľa zákona. S týmto súvisí aj ďalší faktor, ktorý bral úrad
v úvahu pri určovaní pokuty. Tým bola skutočnosť, že konanie spoločnosti Slovak
Telecom, a.s. posudzované týmto rozhodnutím je vecne tým istým konaním, ktoré bolo
deklarované v bode č. 5 výroku rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej
republiky č. 2002/DZ/P/2/157 zo dňa 30.07.2002 právoplatného odo dňa 01.08.2002.
Toto rozhodnutie navyše bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Slovak
Telecom, a.s. teda aj naďalej konal spôsobom, o ktorom už z predchádzajúcich
rozhodnutí úradu a Najvyššieho súdu SR vedel, že je zneužitím dominantného
postavenia a je v rozpore s princípmi hospodárskej súťaže.




                                          15
       Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku je úrad povinný v odôvodnení uviesť ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania.

      Námietky spoločnosti Slovak Telecom, a.s. počas konania sa zhodujú
s námietkami, ktoré sú uvedené v odpovedi na výzvu pred vydaním rozhodnutia
zaslanú spoločnosti Slovak Telecom, a.s. listom č. 1992/PMÚ SR/2005 zo dňa
08.04.2005 preto úrad bude reagovať na tieto námietky spoločne v rámci časti
reagujúcej na predmetnú odpoveď.

       V súlade s § 33 zákona, úrad vyzval účastníka konania listom č. 1992/PMÚ
SR/2005 zo dňa 08.04.2005 (ďalej len „Výzva“), aby sa ústne alebo písomne vyjadril
k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne aby navrhol jeho doplnenie
a podal mu informáciu o záveroch, ku ktorým dospel. Úrad predmetnú výzvu doplnil
listom č. 2332/PMÚ SR/2005 zo dňa 22.04.2005 a listom č. 2365/PMÚ SR/2005 zo dňa
25.04.2005.

      Dňa 22.04.2005 úrad obdržal vyjadrenie spoločnosti Slovak Telecom, a.s.
k výzve pred vydaním rozhodnutia, k čomu uvádza nasledovné.

      K bodu 1.1 a 1.2

       Slovak Telecom, a.s. namieta, že úrad stotožňuje pojmy účastnícka prípojka,
miestne vedenie, účastnícke vedenie, pričom nesprávne používa pojem miestne
vedenie. Slovak Telecom, a.s. ďalej namieta, že pojem „účastnícka prípojka“ definuje
Nariadenie, ktoré však nebolo v rozhodujúcom období (pozn.: pred úpravou Výzvy bolo
toto obdobie vymedzené od 01.08.2002 do 31.12.2003) na území SR platné a účinné.
„Účastnícke vedenie“ definuje zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení zákona 716/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), ktorý
nebol v rozhodujúcom období platný a účinný. Z uvedeného vyplýva, že Slovak
Telecom, a.s. nemohol v rozhodujúcom období prirovnať pojem „miestne vedenie“
s ničím, čo by definovali právne predpisy platné a účinné na území SR.

        Dôvod stotožňovania vyššie citovaných pojmov je dostatočne odôvodnený
v odôvodnení tohto rozhodnutia a úrad na tomto naďalej trvá. Ak úrad vecne definuje
a presne určí čo má v konkrétnom danom prípade na mysli (v tomto prípade
infraštruktúru), môže si zvoliť akýkoľvek názov alebo pojem, ktorým to bude
v rozhodnutí označovať, pričom samotný použitý názov je pre posúdenie veci
a rozhodnutie irelevantný. Rozhodujúca je špecifikácia a identifikácia veci o ktorú ide
(úrad na str. 3 odseku 3 a 4 Výzvy uviedol, že pod miestnym vedením rozumie
infraštruktúru, ktorú definovalo jednak Nariadenie, ale aj zákon č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z.) a nie jej názov. Úrad
však z praktických dôvodov zvyčajne volí použitie pojmov, ktoré sú všeobecne
zaužívané pre danú oblasť a tak tomu bolo aj v tomto prípade (pozri nižšie).

      Nakoľko úrad upravil Výzvu a rozšíril rozhodujúce obdobie až do súčasnosti, tieto
námietky spoločnosti Slovak Telecom, a.s. už nie sú relevantné, pretože v období (resp.



                                          16
jeho časti), ktoré úrad posudzoval boli na území SR platné a účinné obidve vyššie
uvedené právne normy (Nariadenie účinné od 01.05.2004, zákon o elektronických
komunikáciách účinný od 01.01.2004).

        Aj keď do 31.12.2003 resp. do 01.05.2004 žiadny právny predpis platný a účinný
na území SR neupravoval pojem miestne vedenia, to v žiadnom prípade nemôže
znamenať, že úrad by nemohol používať tento pojem resp. že miestne vedenia na
území SR neexistujú. Zákon ani iný právny predpis úradu neukladá povinnosť používať
pri definovaní relevantných trhov iba pojmy, ktoré sú definované v platnom právnom
poriadku (čo by bolo výrazným obmedzením resp. až znemožnením činnosti úradu),
preto zo strany úradu nedošlo a nemohlo dôjsť k porušeniu zákona ani iného právneho
predpisu. Pojem „miestne vedenia“ je všeobecne používaným v oblasti elektronických
komunikácií . O tomto svedčia jednak novely zákona č. 195/2000 Z. z.
o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov schválené Národnou Radou SR
a vrátené prezidentom SR, ale aj to, že tento pojem používa ešte v súčasnosti samotný
Slovak Telecom, a.s. na svojej oficiálnej verejne prístupnej webovej stránke (napr.
http://www.telecom.sk/Default.aspx?CatID=625&Section=business,
http://www.telecom.sk/Default.aspx?catId=116 – v čase vydania tohto rozhodnutia
zmenené http://www.telecom.sk/Default.aspx?CatID=244&PressID=281), ale aj iné
subjekty pôsobiace na trhoch elektronických komunikácií resp. zaoberajúcich sa touto
problematikou                    (napr.               http://www.tainet.sk/ns-620.html,
http://www.itel.sk/clanok.php?clanok_id=3419,
http://www.ato.sk/index.php?sub=article&pgid=136,
http://www.zive.sk/h/Publicistika/AR.asp?ARI=104035). Pojem „miestne vedenia“ je
používaný aj v rámci web stánok zaoberajúcich sa aj oblasťou elektronických
komunikácií, čo je ľahko overiteľné zadaním tohto pojmu v ktoromkoľvek internetovom
vyhľadávači.

       Navyše, konkrétne používanie pojmu „miestne vedenia“ aj keď neexistuje jeho
legálna definícia je z právneho hľadiska správne, čo bez výhrad akceptoval a potvrdil aj
Najvyšší súd SR, ktorý rozhodoval o rozhodnutí Protimonopolného úradu Slovenskej
republiky úradu č. 2002/DZ/P/2/157 zo dňa 30.07.2002, v ktorom úrad tento pojem
používal, v čase kedy ho nedefinovala žiadna právna norma.

       Uvedený postup úradu je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý
v rozsudku Sp. Zn. 2 Sž 14/2004 zo dňa 28.02.2005 uviedol:

      „Východiskom pre posúdenie námietok žalobcu týkajúcich sa vymedzenia
relevantného trhu je jeho definícia vyplývajúca z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona.
Z právneho hľadiska ide o neurčitý pojem, ktorého interpretáciu podáva v konaní
správny orgán vo vzťahu ku konkrétnej situácii s využitím ďalších interpretačných
pomôcok uvedených v ods. 4, 5 a 6 obsahujúcich z právneho hľadiska rovnako neurčité
pojmy ako sú tovarový relevantný trh, priestorový relevantný trh a vzájomne
zastupiteľné tovary.




                                          17
      Interpretácia takéhoto pojmu správnym orgánom sa vzťahuje ku konkrétnej
skutkovej podstate a jej vyhodnotenia, v rámci ktorého si objasní význam neurčitého
pojmu a jeho rozsah a následne hodnotí skutočnosti konkrétneho prípadu, z hľadiska, či
je možné zaradiť ich do rámca vytvoreného rozsahom neurčitého pojmu.

       Pojem relevantný trh nie je predmetom právnej definície pretože jeho obsah je
založený výlučne na neprávnych najmä ekonomických hľadiskách, čo nevyhnutne pri
jeho interpretácii ponecháva priestor správnemu orgánu pre svoju úvahu zohľadňujúcu
nepochybne i dynamiku vývoja samotného trhu.“

       Na záver ešte úrad uvádza, že z bodu 3.1 (pozri nižšie) odpovede na Výzvu je
zrejmé, že pre Slovak Telecom, a.s. je používanie pojmu miestne vedenia zrozumiteľné
a jasné.

      K bodu 1.3, 1.4 a 1.5

      Slovak Telecom, a.s. v týchto bodoch odpovede na Výzvu namieta, že úrad vo
Výzve uviedol, že Slovak Telecom, a.s. pred 01.01.2002 poskytoval prístup
k miestnemu vedeniu.

      Úrad pri tomto tvrdení vychádzal z právoplatného rozhodnutia Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky úradu č. 2002/DZ/P/2/157 zo dňa 30.07.2002 potvrdeného
rozsudkom Najvyššieho súdu SR.

       Pre posúdenie konania Slovak Telecom, a.s. v rámci tohto rozhodnutia je však
táto skutočnosť irelevantná a na posúdenie nemá vplyv, pretože sa týka obdobia, ktoré
úrad v tomto rozhodnutí neposudzoval.

      K bodu 2.2

       Slovak Telecom, a.s. v tomto bode odpovede na Výzvu namieta, že jedine
ustanovenie § 8 ods. 5 Zákona ustanovuje prípady, v ktorých konanie podnikateľa, ktorý
je vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia, môže predstavovať zneužitie
dominantného postavenia. Úrad musí preukázať, že Slovak Telecom, a.s. že boli
splnené predpoklady ustanovené v § 8 ods. 5 Zákona, t.j. odmietol zabezpečiť prístup
k unikátnemu zariadeniu a taktiež posudzovať či boli splnené náležitosti § 8 ods. 5
písm. a), b) a c) Zákona.

       Úrad s týmito závermi nesúhlasí, pretože ustanovenie § 8 ods. 5 zákona č.
136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov, zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane



                                         18
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „relevantné zákony“) upravuje len prípady individuálneho odmietnutia prístupu
k unikátnemu zariadeniu konkrétnym podnikateľom (pozri nižšie), čo však neznamená,
že prípady zneužívania dominantného postavenia, ktoré nemožno subsumovať pod toto
ustanovenie nemožno postihovať vôbec. Ustanovenie § 8 ods. 2 relevantných zákonov
obsahuje demonštratívny výpočet zneužívajúcich praktík, preto je pod neho možné
zahrnúť aj odmietnutie prístupu k unikátnemu zariadeniu, ktoré nemožno posudzovať
podľa § 8 ods. 5 relevantných zákonov. Tento prístup úradu potvrdil aj Najvyšší súd SR,
ktorý potvrdil rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky úradu č.
2002/DZ/P/2/157 zo dňa 30.07.2002, ktoré z vecného hľadiska rovnaký správny delikt
postihovalo bez toho, aby skúmalo podmienky podobné tým, ktoré ustanovuje § 8 ods.
5 relevantných zákonov, pretože tieto podmienky v tomto prípade skúmať možné
nebolo.

        Ustanovenie § 8 ods. 5 relevantných zákonov určuje podmienky, za ktorých
odmietnutie prístupu podnikateľa k unikátnemu zariadeniu je považované za
protisúťažnú praktiku, uplatňovaním ktorej správca alebo vlastník takéhoto zariadenia
zneužije svoje dominantné postavenie na danom relevantnom trhu. Ak podnikateľ
vlastniaci alebo spravujúci unikátne zariadenie preukáže, že nedošlo k naplneniu aspoň
jednej z troch podmienok uvedených v odseku 5, nebude možné odmietnutie prístupu
k unikátnemu zariadeniu kvalifikovať ako protisúťažnú praktiku. Vzhľadom na charakter
a znenie predmetných troch podmienok je zrejmé, že tieto je možné posudzovať len vo
vzťahu ku konkrétnemu odmietnutiu prístupu, ktoré je možné posudzovať len vo vzťahu
ku konkrétnemu podnikateľovi, ktorému bol odmietnutý prístup. Ustanovenie § 8 ods. 5
relevantných zákonov predpokladá existenciu podnikateľa žiadajúceho o prístup
u ktorého sa bude napr. skúmať schopnosť zabezpečiť dodržanie zodpovedajúcich
kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov unikátneho zariadenia, kapacita unikátneho
zariadenia z hľadiska možnosti jeho sprístupnenia pre podnikateľa žiadajúceho
o prístup. Pretože úrad v tomto konaní neskúma odmietnutie individuálnej požiadavky
podnikateľa, ale paušálne neposkytovanie prístupu k miestnym vedeniam, nie je
relevantné v tomto prípade skúmať podmienky stanovené v § 8 ods. 5 relevantných
zákonov.

      K bodu 2.2.1

       Slovak Telecom, a.s. v tomto bode odpovede na Výzvu namieta, že úrad
nepreukázal, že Slovak Telecom, a.s. odmietol zabezpečiť prístup k unikátnemu
zariadeniu a že úrad nedostatočne zistil skutkový stav veci odôvodňujúc to tým, že bol
pripravený rokovať zo všetkými záujemcami, avšak žiadny záujemca o prístup
nepožiadal.

       Úrad neposúdil konanie Slovak Telecom, a.s. ako konanie v rozpore s § 8 ods. 5
relevantných zákonov, preto žiadosť konkrétneho podnikateľa a jeho odmietnutie
nebola pre tento prípad relevantná. Práve v dôsledku konania Slovak Telecom, a.s.



                                          19
(absencia ponuky a podmienok prístupu k unikátnemu zariadeniu), ktoré úrad označil
ako protisúťažné, došlo k tomu, že žiadny zo záujemcov o prístup k unikátnemu
zariadeniu tento prístup nemal. Ak má napr. ISP záujem o prístup k miestnym
vedeniam, musí sa na to náležite pripraviť (prieskum trhu resp. potrieb zákazníkov,
analýzy, kalkulácie, business plán, atď.) a ak zistí, že by určitý typ služieb s využitím
miestnych vedení bolo možné umiestniť na trh, až potom požiada Slovak Telecom, a.s.
o prístup k miestnym vedeniam. Uvedené si však vyžaduje určité náklady a určité
časové i personálne kapacity. V situácii, keď neexistuje referenčná ponuka na prístup
k miestnym vedeniam a je zrejmé, že Slovak Telecom, a.s. prístup k miestnym
vedeniam neposkytuje a ani nebude poskytovať („Na predmetný trh potenciálni
konkurenti mali záujem vstúpiť podstatne skôr, ale rokovania v predmetnej veci Slovak
Telecom, a.s. odmietal, nakoľko v zmysle zákona o telekomunikáciách nebol povinný
poskytnúť prístup k účastníckemu vedeniu“ TÚ SR, Analýza trhu veľkoobchodného
uvoľneného              prístupu           k            účastníckemu             vedeniu
http://www.teleoff.gov.sk/Sutaz/Analyza/uvol-pristup.html), by od ISP bolo krajne
neracionálne znášať všetky vyššie uvedené náklady a potom žiadať Slovak Telecom,
a.s. o prístup k miestnym vedeniam, ak je zrejmé, že takáto žiadosť nebude úspešná.
Toto vysvetľuje dôvody, pre ktoré ani neexistujú konkrétne žiadosti od individuálnych
podnikateľov o prístup k miestnym vedeniam. Samotný Slovak Telecom, a.s. v odpovedi
na Výzvu uviedol, že prístup k účastníckym vedeniam je zložitý právny vzťah a „Bez
stanovenia podrobnejších pravidiel nie je prístup v praxi možný ...“, čo inými slovami
znamená, že bez týchto podrobnejších pravidiel by akákoľvek žiadosť podnikateľa
o prístup k miestnym vedeniam bola zbytočná. Takéto podrobnejšie pravidlá neexistujú.



       Ďalej Slovak Telecom, a.s. uviedol, že § 8 ods. 5 Zákona postihuje len
odmietnutie na základe individuálnej požiadavky, čomu nasvedčuje aj samotné znenie
tohto ustanovenia („podnikateľa žiadajúceho o prístup“) a že toto ustanovenie sa
vzťahuje vždy len na prípady, kedy individuálni podnikatelia žiadajú vlastníka
unikátneho zariadenia o prístup. Slovak Telecom, a.s. uviedol, že Zákon nepozná
paušálne odmietnutie prístupu k unikátnemu zariadeniu.

       Úrad súhlasí so záverom spoločnosti Slovak Telecom, a.s., že § 8 ods. 5
relevantných zákonov postihuje len konkrétne odmietnutie na základe individuálnej
požiadavky a vníma to ako uznanie správnosti postupu úradu a subsumovania konania
preskúmavaného týmto rozhodnutím pod ustanovenie § 8 ods. 2 relevantných zákonov.
Úrad však nesúhlasí s tvrdením, že Zákon nepozná paušálne odmietnutie prístupu
k unikátnemu zariadeniu (k uvedenému pozri vyjadrenie úradu k bodu 2.2 odpovede na
Výzvu).

       Na podporu vyššie uvedeného ešte úrad poukazuje na rozhodnutie Európskej
komisie zo 04.01.1998, Prípad 98/190/EC (OJ L72/30) vo veci Flughafen Frankfurt/Main
AG (ďalej len “FAG”), ktorým Európska komisia rozhodla, že zneužitím dominantného
postavenia je odmietnutie prístupu k infraštruktúre pre potenciálnych záujemcov
o prístup a v rozhodnutí uviedla, že FAG využil svoju silu ako poskytovateľ infraštruktúry



                                           20
a zabránil potenciálnym dodávateľom vstup na nadväzujúci trh, čím si monopolizoval
tento trh (pozri napr. bod 72 rozhodnutia ako aj čl. 1 výroku rozhodnutia).

       Rovnako Advocate General Jacobs v prípade pred Európskym súdnym dvorom
C-7/97 Oscar Bronner GmbH & Co KG. v Mediaprint Zeitungs-und Zeitschriftenverlag
GmbH & Co KG.ECR 1998 page I-7791 vyslovil názor : „v niektorých prípadoch sa
dominant nielen nesmie zdržať protisúťažného konania, ale musí aktívne podporovať
súťaž umožnením prístupu k zariadeniam, ktoré vyvinul pre potenciálnych súťažiteľov“
(„thus in certain cases a dominant undertaking must not merely refrain from
anticompetitive action but must actively promote competition by allowing potential
competitors access to the facilities which it has developed.”). Tento názor citovala aj
Európska komisia v bode 63 rozhodnutia z 03.07.2001 v prípade 2001/165/EC NDC
Health/IMS HEALTH: Interim measures (Case COMP D3/38.044, OJ L 59/18).

      K bodu 2.2.2

Slovak Telecom, a.s. v tomto bode odpovede na Výzvu namieta, že úrad nepreukázal,
že boli splnené náležitosti § 8 ods. 5 písm. a), b) a c) Zákona.

       Pretože konanie posudzované týmto rozhodnutím nebolo porušením § 8 ods. 5
relevantných zákonov (nešlo o konkrétne odmietnutie na základe individuálnej
požiadavky), nebolo potrebné a ani možné (tým že nedošlo ku konkrétnemu
odmietnutiu na základe individuálnej požiadavky) skúmať či boli splnené náležitosti § 8
ods. 5 písm. a), b) a c) relevantných zákonov. Práve z dôvodu absencie individuálnej
požiadavky (v dôsledku neexistencie ponuky) nebolo možné konanie Slovak Telecom,
a.s. posudzovať podľa § 8 ods. 5 relevantných zákonov.

      K bodu 2.3

      Slovak Telecom, a.s. v tomto bode odpovede na Výzvu uvádza, že analýzu
podľa § 8 ods. 5 písm. a), b) a c) Zákona nemožno nahradiť tvrdením, že Slovak
Telecom, a.s. sa dopustil paušálneho odmietnutia k miestnym vedeniam pre všetkých
potenciálnych záujemcov resp. konkurentov.

        Dôvody prečo nebola potrebná resp. možná analýza podľa § 8 ods. 5 písm. a), b)
a c) relevantných zákonov úrad uvádza v bode 2.2.2.

      K bodu 2.4

      Tento bod odpovede na Výzvu predstavuje súhrn námietok z predchádzajúcich
bodov, na ktoré úrad už vyššie reagoval.

      K bodu 3.1

       Slovak Telecom, a.s. v tomto bode odpovede na Výzvu cituje časť Výzvy
(„spoločnosť Slovak Telecom, a.s. od 01.01.2002 a aj po 31.12.2003 ... vôbec
neposkytovala služby umožňujúce prístup k miestnym vedeniam ... čím de facto


                                          21
odmieta poskytovať prístup k miestnym vedeniam pre poskytovateľov internetových
služieb, ktorí tak nemali možnosť objednať si služby tohto druhu“) a uvádza, že takto
zadefinované konanie je právne chybné.

       Úrad s týmto nesúhlasí, nakoľko úrad vecne rovnaké konanie už v minulosti
definoval a jeho správnosť bola potvrdená rozsudkom Najvyššieho súdu SR.

       Slovak Telecom, a.s. ďalej uvádza, že uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu
(ktorým PMÚ v predmetnom konaní rozumie miestne vedenie) predstavuje
poskytovanie siete, a nie telekomunikačnej služby, pričom uvádza zákon č. 195/2000 Z.
z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z. (tieto zákony
nepredpokladajú vydávanie všeobecných podmienok a tarify, ale individuálne založený
zmluvný vzťah).

       Úrad vo Výzve neuviedol, že ide o telekomunikačnú službu, ale o službu, ako
vyplýva z vyššie uvedeného citátu Výzvy. Pre účely hospodárskej súťaže je
poskytovanie prístupu k unikátnemu zariadeniu resp. poskytovanie siete službou, ktorou
vlastník unikátneho zariadenia uspokojuje dopyt podnikateľov pôsobiacich v oblasti
elektronických komunikácií, čiže rozhodujúcou je ekonomická podstata danej činnosti
a nie jej pomenovanie v rámci regulačnej legislatívy. Samotná príloha č. 2 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z., na
ktorú sa v odpovedi na Výzvu odvoláva aj Slovak Telecom, a.s. predpokladá, že v rámci
uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu dochádza k poskytnutiu „služby
spoločného umiestnenia“.

       Pre porovnanie úrad uvádza, že spoločnosť Český Telecom, a.s., ako vlastník
sústavy účastníckych vedení na území Českej republiky, vydal referenčnú ponuku na
prístup k účastníckym vedeniam, kde jednoznačne uvádza, že ide o službu prístupu
k účastníckym vedeniam.

        Úrad súhlasí, že zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení
neskorších predpisov nepredpokladá vydávanie všeobecných podmienok a tarify,
pretože tento zákon problematiku miestnych vedení neupravuje vôbec.

        Inak je to v prípade zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení zákona č. 716/2004 Z. z., ktorý v § 18 predpokladá vydanie referenčnej ponuky
na uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu a v prílohe č. 2 určuje minimálny zoznam
položiek, ktoré má táto referenčná ponuka obsahovať. Tvrdenie Slovak Telecom, a.s. je
v tejto časti teda nepravdivé.

      Slovak Telecom, a.s. ďalej uvádza, že úrad sa nevysporiadal so skutočnosťou,
že ak Slovak Telecom, a.s. nemal vo svojej ponuke určitú službu, automaticky to
neznamená, že odmieta zabezpečiť prístup k unikátnemu zariadeniu.




                                         22
       Toto vyjadrenie spoločnosti Slovak Telecom, a.s. je dôkazom, ktorý iba
potvrdzuje fakt, ktorý úrad konštatoval v tomto rozhodnutí, a to že spoločnosť Slovak
Telecom, a.s. vôbec neposkytovala služby umožňujúce prístup k miestnym vedeniam,
čím de facto odmieta poskytovať prístup k miestnym vedeniam napr. pre poskytovateľov
internetových služieb, ktorí tak nemali možnosť objednať si služby tohto druhu. Samotný
Slovak Telecom, a.s. v odpovedi na Výzvu uviedol, že prístup k účastníckym vedeniam
je zložitý právny vzťah a „Bez stanovenia podrobnejších pravidiel nie je prístup v praxi
možný ...“. Týmto Slovak Telecom, a.s. potvrdzuje závery úradu, že pokiaľ absentuje
referenčná ponuka resp. inak pomenované všeobecné podmienky, nie je možné
poskytovať prístup k miestnym vedeniam. Absenciou ponuky sa nevytvoril priestor na
individuálne žiadosti podnikateľov.

      K bodu 3.2

       Slovak Telecom, a.s. v tomto bode odpovede na Výzvu uvádza, že úrad sa
nevysporiadal s podstatou termínu unikátne zariadenie a jeho úlohou v práve na
ochranu hospodárskej súťaže. Podľa Slovak Telecom, a.s. z charakteru unikátneho
zariadenia vyplýva, že jeho poskytovanie nemôže byť chápané ako celoplošné, ale len
na základe požiadaviek jednotlivých podnikateľov. Aj z tohto dôvodu nie je možné
porovnávať    prístup    k miestnym    vedeniam   s bežnou    verejne   dostupnou
telekomunikačnou službou.

       Úrad vo Výzve netvrdil, že by mal byť prístup k miestnym vedeniam poskytovaný
celoplošne bez ohľadu na požiadavky jednotlivých poskytovateľov. Úradu nie je zrejmý
význam tejto námietky, nakoľko akákoľvek služba v oblasti elektronických komunikácií
(či už to regulačná legislatíva chápe ako poskytovanie služby alebo siete) sa vždy
poskytuje na základe požiadavky jednotlivých subjektov a na základe individuálnej
zmluvy podpísanej vždy s konkrétnym subjektom. Štandardne (aj keď nie výlučne)
takéto zmluvy vychádzajú zo Všeobecných podmienok a Taríf a tak tomu bude aj
v prípade, ak v budúcnosti bude Slovak Telecom, a.s. právoplatným rozhodnutím TÚ
SR označený ako významný podnik a bude mať povinnosť predložiť referenčnú ponuku
na prístup k účastníckym vedeniam. Až na základe tejto referenčnej ponuky bude
Slovak Telecom, a.s. uzatvárať individuálne zmluvy podľa konkrétnych požiadaviek
jednotlivých podnikateľov. Absencia referenčnej ponuky, na základe ktorej by bolo
možné poskytovať prístup k miestnym vedeniam a ktorá by stanovila elementárne
podmienky prístupu je zneužitím dominantného postavenia, pretože je nevyhnutnou
podmienkou na to, aby prístup k miestnym vedeniam mohol byť poskytovaný, a to za
transparentných a nediskriminačných podmienok. Takýmto spôsobom (vydaním
referenčnej ponuky) postupoval napríklad aj Český Telecom, a.s. a aj samotný Slovak
Telecom, a.s. potvrdil v bode 3.3 odpovede na Výzvu, že prístup k účastníckym
vedeniam si vyžaduje aj vypracovanie referenčnej ponuky („Bez stanovenia
podrobnejších pravidiel nie je prístup v praxi možný ...“ ).

      K bodu 3.3 a 3.4




                                          23
       Slovak Telecom, a.s. v týchto bodoch odpovede na Výzvu uvádza čo všetko je
potrebné stanoviť (technické štandardy, režim sprístupnenia, pravidlá pre zdieľanie
nákladov, ...), aby bol umožnený prístup k unikátnemu zariadeniu a že len špeciálna
referenčná ponuka spolu so špecifickou individuálnou zmluvou je schopná zabezpečiť
práva a povinnosti vlastníka unikátneho zariadenia ako aj práva a povinnosti žiadateľa
o prístup.

      Úrad si je týchto skutočností vedomý a toto vyjadrenie Slovak Telecom, a.s.
považuje za potvrdenie záveru, že absencia týchto podmienok znamená de facto
odmietnutie prístupu, pretože stanovenie týchto podmienok je pre prístup k miestnym
vedeniam nevyhnutné.

        Slovak Telecom, a.s.ďalej uvádza, že prístup k účastníckemu vedeniu nenapĺňa
definíciu elektronickej komunikačnej služby podľa súčasnej aj minulej regulačnej
legislatívy.

       Úrad neposudzoval konanie Slovak Telecom, a.s. podľa regulačnej legislatívy,
preto je táto námietka irelevantná. K tejto problematike sa úrad zároveň vyjadril aj
vyššie v tomto rozhodnutí.

      K bodu 4.1

      Slovak Telecom, a.s. v tomto bode odpovede na Výzvu opätovne uvádza, že
úrad nezisťoval, či nejaký podnikateľ žiadal o prístup.

      K tomuto sa úrad vyjadril vyššie.

       Slovak Telecom, a.s. ďalej v tomto bode odpovede na Výzvu uvádza, že
podklady, ktoré úrad uviedol ako skutočnosti známe mu z konania č. 0112/OZ/2004 sú
pre toto konanie skutkovo alebo časovo irelevantné:

      a) vyjadrenie API
      b) vyjadrenie Slovak Telecom, a.s.
      c) žiadosť spoločnosti SiNET Telecom, a.s.

      a)        API sa síce vo svojej odpovedi odvoláva aj na Analóg Plus, avšak
                zároveň uvádza, že „... Od tohto termínu (pozn. od 31.12.2001)
                neexistuje v produktovom portfóliu Slovak telecom už vôbec žiadny
                produkt, ktorý by umožňoval ktorémukoľvek ISP s výnimkou
                samotného ST prístup k analógovým miestnym vedeniam.“
      b)        Slovak Telecom, a.s. opätovne spochybnil použitie termínu „miestne
                vedenia“, avšak úrad s k tomuto už vyjadril vyššie v rozhodnutí. Slovak
                Telecom, a.s. zároveň opätovne potvrdil, že službu prístupu
                k miestnym vedeniam neponúkal.
      c)        Vzhľadom na to, že úrad preukázal skutočnosť, že Slovak Telecom,
                a.s. neposkytoval službu prístupu k miestnym vedeniam v rámci vyššie



                                          24
                 uvedených vyjadrení API a Slovak Telecom, a.s., čo Slovak Telecom,
                 a.s. potvrdil aj v odpovedi na Výzvu, vyjadrenie spoločnosti SiNET
                 Telecom, a.s. nie je potrebné v tomto rozhodnutí uvádzať.

      K bodom 4.2 a 4.3

      Tieto body sú zhrnutím predchádzajúcich námietok ku ktorým sa úrad už vyjadril.

      Dňa 10.05.2005 úrad obdržal vyjadrenie spoločnosti Slovak Telecom, a.s.
k upravenej výzve pred vydaním rozhodnutia, k čomu uvádza nasledovné.

      K bodu 1

       Slovak Telecom, a.s. v tomto bode uvádza, že úrad mu odopiera právo na
vyjadrenie k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, nakoľko konanie
spoločnosti Slovak Telecom, a.s. po 31.12.2003 zatiaľ nie je predmetom žiadneho
správneho konania. Dôvodom je podľa Slovak Telecom, a.s. skutočnosť, že neobdržal
oznámenie úradu o začatí konania, ktorého predmetom by bolo aj skúmanie konania
Slovak Telecom, a.s. po 31.12.2003.

       Úrad s týmto tvrdením nesúhlasí. Predmet konania bol úpravami Výzvy rozšírený
a Slovak Telecom, a.s. mal možnosť k tomuto sa vyjadriť. Slovak Telecom, a.s. spolu
s týmto rozšírením obdržal aj kópiu dokumentu, na základe ktorého úrad rozšíril
predmet konania. Slovak Telecom, a.s. bol vyzvaný a mal možnosť vyjadriť sa aj
k predmetu konania aj k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, avšak toto
odmietol. Žiadny právny predpis úradu nestanovuje povinnosť v prípade rozšírenia
predmetu konania zaslať účastníkovi konania oznámenie o začatí konania, preto zo
strany úradu nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu.

       Navyše čas nie je predmetom konania, ale predmetom konania je určitý skutok.
Doba protiprávneho konania nemá vplyv na posúdenie jeho protiprávnosti, ale je
faktorom, ktorý sa zohľadňuje pri posudzovaní výšky pokuty.

      K bodu 2

       Slovak Telecom, a.s. v tomto bode uvádza, že žiadne konanie nie je možné
postihovať podľa § 8 ods. 6 relevantných zákonov.

      Úrad s týmto tvrdením súhlasí a upravil relevantné časti rozhodnutia v tomto
zmysle.

      Slovak Telecom, a.s. ďalej v tomto bode uvádza, že konanie spoločnosti Slovak
Telecom, a.s. nie je možné postihovať ani podľa § 8 ods. 2 relevantných zákonov, ale je
potrebné skúmať, či došlo k naplneniu podmienok § 8 ods. 5 relevantných zákonov.
Slovak Telecom, a.s. zároveň pripúšťa teoretickú možnosť použitia § 8 ods. 2




                                          25
relevantných zákonov, avšak len v prípade, keby relevantné zákony neobsahovali
ustanovenia týkajúce sa prístupu k unikátnemu zariadeniu.

        S týmto tvrdením úrad nesúhlasí. Konanie spoločnosti Slovak Telecom, a.s., ako
je už vyššie uvedené, nie je možné posudzovať podľa § 8 ods. 5 relevantných zákonov,
pretože konanie posudzované týmto rozhodnutím nie je individuálnym odmietnutím
prístupu k unikátnemu zariadeniu, ale paušálnym neposkytovaním prístupu.
Z uvedeného vyplýva, že posudzované konanie § 8 ods. 5 relevantných zákonov
nepostihuje, nakoľko toto upravuje len individuálne odmietnutie. Z tohto ale nemožno
vyvodiť záver, že paušálne neposkytovanie prístupu, ktoré je obmedzením súťaže
a zneužitím dominantného postavenia je nijako nepostihnuteľné. Skutkové podstaty
zneužitia dominantného postavenia sú príkladmo uvedené v § 8 ods. 2 relevantných
zákonov, z čoho vyplýva, že ide o ustanovenie otvorené, ktoré umožňuje postihnúť aj tie
formy zneužitia dominantného postavenia, ktorých existenciu zákonodarca v čase
tvorby právnej normy nepredpokladal. V skutočnosti ani nie je možné explicitne
pomenovať všetky formy zneužitia dominantného postavenia, ktoré by sa v budúcnosti
mohli vyskytnúť. Účelom demonštratívneho výpočtu skutkových podstát zneužívania
dominantného postavenia je preto jeho flexibilita a snaha ponechať správnemu orgánu
určitú voľnosť a možnosť reagovať na zmeny tak, aby žiadne obmedzenie hospodárskej
súťaže neuniklo postihu z dôvodu nedokonalosti právnej normy. Aj napriek tomu, že
paušálne neposkytovanie prístupu neupravuje žiadna zo skutkových podstát resp.
foriem zneužívania obsiahnutých v relevantných zákonoch, ide o veľmi závažné
obmedzenie hospodárskej súťaže. Práve z dôvodu predpokladanej existencie aj takejto
situácie zákonodarca ponechal vďaka demonštratívnemu výpočtu v § 8 ods. 2
relevantných zákonov správnemu orgánu možnosť zasiahnuť aj v takom prípade.

        Dňa 20.05.2005 úrad obdržal doplnenie vyjadrenia spoločnosti Slovak Telecom,
a.s. k upravenej výzve pred vydaním rozhodnutia, k čomu uvádza nasledovné.

       Slovak Telecom, a.s. uvádza, že úrad nemá kompetenciu posudzovať predmetné
konanie od 01.01.2005, pretože nadobudol účinnosť zákon č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z., ktorý zveril túto
kompetenciu výlučne Telekomunikačnému úradu SR. To, že Slovak Telecom, a.s.
zatiaľ nebol právoplatným rozhodnutím Telekomunikačného úradu SR označený za
významný podnik nemôže zakladať subsidiárnu príslušnosť iného správneho orgánu.

       S týmto tvrdením úrad nesúhlasí. Rozhodnutie TÚ SR, ktorým bude Slovak
Telecom, a.s. právoplatne určený za významný podnik na trhu bude rozhodnutím
regulátora ex ante, a teda bude upravovať danú problematiku do budúcnosti. Zákon č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z.
neumožňuje TÚ SR v oblasti prístupu k účastníckym vedeniam postihovať Slovak
Telecom, a.s. ex post, za konanie, ktoré sa udialo pred právoplatnosťou rozhodnutia
o určení význaného podniku. Z uvedeného vyplýva, že jediným orgánom oprávneným
zasiahnuť a postihnúť protisúťažné konanie Slovak Telecom, a.s., ku ktorému došlo
pred vydaním rozhodnutia TÚ SR je úrad, ktorý rozhoduje ex post. Rozhodovanie ex
post a ex ante je typickým rozdielom v rozhodovacej činnosti úradu, ako orgánu



                                          26
ochrany hospodárskej súťaže, a TÚ SR, ako regulátora. Tento základný princíp nebude
týmto rozhodnutím úradu porušený, rovnako ako nebude porušená zásada ne bis in
idem, pretože úrad a TÚ SR nekonajú v tej istej veci. Ak by úrad prijal argumentáciu
Slovak Telecom, a.s., potom by to znamenalo nepostihnuteľnosť jeho konania, pretože
žiadny správny orgán by nemohol preskúmať konanie spoločnosti Slovak Telecom, a.s.
v čase, keď nebol určený za významný podnik podľa regulačnej legislatívy. Tieto závery
úradu potvrdil aj TÚ SR na stretnutí dňa 04.05.2005 (Zápisnica zo stretnutia je súčasťou
spisového materiálu), ktorý je jediným orgánom oprávneným podávať výklad zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z.

        Navyše, podľa Commission guidelines on market analysis and the assessment of
significant market power under the Community regulatory framework for electronic
communications networks and services (napr. bod 25 a 31) (OJ 2002/C 165/03)
a Notice on the application of the competition rules to access agreements in the
telecommunications sector (napr. bod 11 a 22) (OJ 98/C 265/02) nie je vylúčený
paralelný postup podľa regulačného aj súťažného práva.


      Vzhľadom na zistený skutkový stav úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.


Poučenie:

       Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov proti tomuto rozhodnutiu
možno podať na Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor zneužívania
dominantného postavenia, Drieňová 24, 826 03 Bratislava, rozklad do 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov včas podaný rozklad má odkladný účinok. Toto rozhodnutie je
preskúmateľné súdom podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov.




                                          27
                             Ing. Ladislav Szabó
                         riaditeľ odboru zneužívania
                          dominantného postavenia




Rozhodnutie sa doručí:
Slovak Telecom, a.s.
Ing. Juraj Kočiško
Námestie slobody 6
817 62 Bratislava




                         28

								
To top