Rozhodnutie GIS 109 by Tj0iyk

VIEWS: 10 PAGES: 59

									         PROTIMONOPOLNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY




                           ROZHODNUTIE
Číslo : 2007/KH/1/1/109                               Bratislava 27. december 2007


       Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor dohôd obmedzujúcich súťaž,
v správnom konaní č. 0050/ODOS/2007 začatom dňa 28.06.2007 z vlastného
podnetu v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej
súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.
o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov takto


                                  r o z h o d o l:


1.    Konanie podnikateľov

1. ABB Management Services Ltd., so sídlom Affolternstrasse 44, P. O. Box 8131,
CH – 8050, Zürich, Švajčiarsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Petrom
Oravcom, advokátom, so sídlom Laurinská 12, 811 01 Bratislava, v čase od
01.03.1991 do 30.04.2004,

2. ABB Switzerland Ltd., so sídlom Brown Boveri Strasse 6, CH – 5400, Baden,
Švajčiarsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Petrom Oravcom, advokátom,
so sídlom Laurinská 12, 811 01 Bratislava, v čase od 01.03.1991 do 30.04.2004,

3. ABB Ltd., so sídlom Affolternstrasse 44, P. O. Box 8131 CH – 8050, Zürich,
Švajčiarsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Petrom Oravcom, advokátom,
so sídlom Laurinská 12, 811 01 Bratislava, v čase od 01.03.1991 do 30.04.2004,

4. ALSTOM (Société Anonyme), so sídlom 3 Avenue Malraux, La sextant, 92309
Levallois – Perret, Cedex, Francúzsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr.
Erikou Csekes, advokátkou, so sídlom Sasinkova 12, Bratislava, v čase od
01.03.1991 do 09.01.2004,

5. AREVA T&D SA, so sídlom1 Place de la Couple, 92084 Paríž – La Défence,
Francúzsko, zastúpeným na základe plnej moci Mgr. Tomášom Marettom,



                                         1
advokátom, so sídlom Hurbanovo       nám. 5, Bratislava, v čase od 07.12.1992 do
30.04.2004,

6. AREVA T&D Holding SA, so sídlom 33. rue la Fayette, 75009 Paríž, Francúzsko,
zastúpeným na základe plnej moci Mgr. Tomášom Marettom, advokátom, so sídlom
Hurbanovo nám. 5, Bratislava, v čase od 09.01.2004 do 30.04.2004,

7. AREVA T&D AG, so sídlom Carl Sprecher Strasse, 15036 Oberentfelden,
Svajčiarsko, zastúpeným na základe plnej moci Mgr. Tomášom Marettom,
advokátom, so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, v čase od 22.12.2003 do
30.04.2004,

8. Fuji Electric Holdings Co., Ltd., so sídlom Gate City Osaki, East Tower 11 – 2,
Osaki – 1 – Chrome, Shinagawa – ku, Tokyo, 141 – 0032, Japonsko, zastúpeným na
základe plnej moci         JUDr. Milanom Malatom, advokátom, so sídlom Hattalova
12/A, Bratislava, v čase od 01.03.1991 do 30.09.2002,

9. Fuji Electric Systems Co., Ltd., so sídlom 1 – 11 – 2 Osaki, Shinagawa – ku,
Tokyo, Japonsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Milanom Malatom,
advokátom, so sídlom Hattalova 12/A, Bratislava, v čase od 01.03.1991 do
30.09.2002,

10. Hitachi Ltd., so sídlom 6 – 6, Marunouchi 1 – chrome, Chiyoda – ku, 100 – 8280
Tokyo, Japonsko, zastúpeným JUDr. Alenou Černejovou, advokátkou, so sídlom,
Kýčerského 7, Bratislava, v čase od 01.03.1991 do 31.12.1999 a od 02.07.2002 do
30.09.2002,

11. Hitachi Europe Limited, so sídlom Whitebrook Park, Lower Cookham Road,
Maidenhead, Berkshire SL6 8YA, Veľká Británia, zastúpeným na základe plnej moci
JUDr. Alenou Černejovou, advokátkou, so sídlom, Kýčerského 7, Bratislava, v čase
od 01.03.1991 do 31.12.1999 a od 02.07.2002 do 30.09.2002,

12. Japan AE Power Systems Corporation, so sídlom Landic Shimbashi building, 8
– 3, Nishi – Shimbashi 3 – chrome, Minato – ku, Tokyo, 105 – 0003, Japan,
zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Alenou Černejovou, advokátkou, so sídlom,
Kýčerského 7, Bratislava, v čase od 01.10.2002 do 30.04.2004,

13. Mitsubishi Electric Corporation, so sídlom 2 – 7 – 3, Marunouchi, Chiyoda –
ku, Tokyo, 100 – 8310, Japonsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr.
Alexandrom Césarom, advokátom, so sídlom Klimentská 46, Praha 1, Česká
republika, v čase od 01.03.1991 do 30.04.2004,

14. Toshiba Corporation, so sídlom 1 – 1, Shibaura 1 – chrome, Minato – ku,
Tokyo, 105 – 8001, Japonsko, zastúpeným na základe plnej moci Mgr. Silviou
Belovičovou, advokátkou, so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava, v čase od
01.03.1991 do 30.04.2004,

15. Schneider Electric SA, so sídlom 43 – 45, boulevard Franklin Roosvelt, 92500
Rueil – Malmaison, Francúzsko, zastúpeným na základe plnej moci Mgr. Dušanom



                                        2
Nitschneiderom, advokátom, so sídlom Digital Park, Einsteinova 21, 851 01
Bratislava, v čase od 01.03.1991 do 13.03.2001,

16. Siemens AG, Wittelsbacherplatz 2, D – 80333, Mníchov, Nemecká spolková
republika, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Martinom Nedelkom, advokátom,
so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v čase od 01.03.1991 do 31.08.1999 a od
27.03.2002 do 30.04.2004,

17. Siemens Aktiengesellschaft Österreich, so sídlom Siemensstrasse 92, A –
1210 Viedeň, Rakúsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Martinom
Nedelkom, advokátom, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v čase od roku 1995 do
13.12.2000 a od 01.04.2002 do 30.04.2004,

18. VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co KEG, so sídlom
Penzingerstrasse 76, A – 1141, Viedeň, Rakúsko, zastúpeným na základe plnej moci
JUDr. Martinom Nedelkom, advokátom, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v čase od
01.01.2000 do 13.12.2000 a od 01.04.2002 do 30.04.2004,

19. Siemens Transmission and Distribution Limited, so sídlom Siemens House,
Bracknell, Berkshire RG12 8 FZ, Veľká Británia, zastúpeným na základe plnej moci
JUDr. Martinom Nedelkom, advokátom, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v čase od
01.03.1991 do 13.12.2000 a od 01.04.2002 do 30.04.2004,

20. Nuova Magrini Galileo S. p. A, so sídlom Via Circonvallazzione Est, 1, 24040,
Stezzano (BG), Taliansko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Martinom
Nedelkom, advokátom, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v čase od 01.03.1991 do
13.03.2001 a od 01.04.2002 do 30.04.2004,

spočívajúce v uzatvorení dohody dňa 15.04.1988 pod názvom GQ-Agreement, na
základe ktorej vyššie uvedení podnikatelia koordinovali svoje správanie na
relevantnom trhu výroby a predaja zapuzdrených plynom izolovaných spínacích
zariadení pre aplikácie 72 kV a vyššie a to určovaním cien, rozdelením trhu,
udržiavaním stabilnej úrovne trhových podielov na základe vopred odsúhlasených
kvót, vzájomným obmedzovaním pri uzatváraní licenčných zmlúv s tretími osobami a
koluzívnym správaním v procese verejného obstarávania, je v období

-     od 01. 03. 1991 do 31. 07. 1994 kartelovou dohodou podľa § 3 ods. 2
písm. a), b) a c) zákona č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorá je
nedovolená a neplatná,

-     od 01. 08. 1994 do 30. 04. 2001 dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 3
ods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná,

-      od 01. 05. 2001 do 30. 09. 2002 dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4
ods. 3 písm. a), b), c) a f) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná,



                                        3
-      od 01. 10. 2002 do 30. 04. 2004 dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4
ods. 3 písm. a), b), c) a f) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov v znení zákona 465/2002 Z.z., ktorá je zakázaná.

2.    Konanie podnikateľov

1. ABB Management Services Ltd., so sídlom Affolternstrasse 44, P. O. Box 8131,
CH – 8050, Zürich, Švajčiarsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Petrom
Oravcom, advokátom, so sídlom Laurinská 12, 811 01 Bratislava, v čase od
01.03.1991 do 30.04.2004,

2. ABB Switzerland Ltd., so sídlom Brown Boveri Strasse 6, CH – 5400, Baden,
Švajčiarsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Petrom Oravcom, advokátom,
so sídlom Laurinská 12,  811 01 Bratislava, v čase od 01.03.1991 do 30.04.2004,

3. ABB Ltd., so sídlom Affolternstrasse 44, P. O. Box 8131 CH – 8050, Zürich,
Švajčiarsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Petrom Oravcom, advokátom,
so sídlom Laurinská 12,  811 01 Bratislava, v čase od 01.03.1991 do 30.04.2004,

4. ALSTOM (Société Anonyme), so sídlom 3 Avenue Malraux, La sextant, 92309
Levallois – Perret, Cedex, Francúzsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr.
Erikou Csekes, advokátkou, so sídlom Sasinkova 12, Bratislava, v čase od
01.03.1991 do 09.01.2004,

5. AREVA T&D SA, so sídlom1 Place de la Couple, 92084 Paríž – La Défence,
Francúzsko, zastúpeným na základe plnej moci Mgr. Tomášom Marettom,
advokátom, so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, v čase od 07.12.1992 do
30.04.2004,

6. AREVA T&D Holding SA, so sídlom 33. rue la Fayette, 75009 Paríž, Francúzsko,
zastúpeným na základe plnej moci Mgr. Tomášom Marettom, advokátom, so sídlom
Hurbanovo nám. 5, Bratislava, v čase od 09.01.2004 do 30.04.2004,
7. AREVA T&D AG, so sídlom Carl Sprecher Strasse, 15036 Oberentfelden,
Svajčiarsko, zastúpeným na základe plnej moci Mgr. Tomášom Marettom,
advokátom, so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, v čase od 22.12.2003 do
30.04.2004,

8. Schneider Electric SA, so sídlom 43 – 45, boulevard Franklin Roosvelt, 92500
Rueil – Malmaison, Francúzsko, zastúpeným na základe plnej moci Mgr. Dušanom
Nitschneiderom, advokátom, so sídlom Digital Park, Einsteinova 21, 851 01
Bratislava, v čase od 01.03.1991 do 13.03.2001,

9. Siemens AG, Wittelsbacherplatz 2, D – 80333, Mníchov, Nemecká spolková
republika, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Martinom Nedelkom, advokátom,
so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v čase od 01.03.1991 do 31.08.1999 a od
27.03.2002 do 30.04.2004,




                                        4
10. Siemens Aktiengesellschaft Österreich, so sídlom Siemensstrasse 92, A –
1210 Viedeň, Rakúsko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Martinom
Nedelkom, advokátom, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v čase od roku 1995 do
13.12.2000 a od 01.04.2002 do 30.04.2004,

11. VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co KEG, so sídlom
Penzingerstrasse 76, A – 1141, Viedeň, Rakúsko, zastúpeným na základe plnej moci
JUDr. Martinom Nedelkom, advokátom, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v čase od
01.01.2000 do 13.12.2000 a od 01.04.2002 do 30.04.2004,

12. Siemens Transmission and Distribution Limited, so sídlom Siemens House,
Bracknell, Berkshire RG12 8 FZ, Veľká Británia, zastúpeným na základe plnej moci
JUDr. Martinom Nedelkom, advokátom, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v čase od
01.03.1991 do 13.12.2000 a od 01.04.2002 do 30.04.2004,

13. Nuova Magrini Galileo S. p. A, so sídlom Via Circonvallazzione Est, 1, 24040,
Stezzano (BG), Taliansko, zastúpeným na základe plnej moci JUDr. Martinom
Nedelkom, advokátom, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, v čase od 01.03.1991 do
13.03.2001 a od 01.04.2002 do 30.04.2004,

spočívajúce v uzatvorení dohody dňa 15.04.1988 pod názvom E - Group Operation
Agreement for GQ - Agreement, na základe ktorej vyššie uvedení podnikatelia
koordinovali svoje správanie na relevantnom trhu výroby a predaja zapuzdrených
plynom izolovaných spínacích zariadení pre aplikácie 72 kV, a vyššie a to určovaním
cien, rozdelením trhu, udržiavaním stabilnej úrovne trhových podielov na základe
vopred odsúhlasených kvót, vzájomným obmedzovaním pri uzatváraní licenčných
zmlúv s tretími osobami a koluzívnym správaním v procese verejného obstarávania,
je v období

-     od 01. 03. 1991 do 31. 07. 1994 kartelovou dohodou podľa § 3 ods. 2
písm. a), b) a c) zákona č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorá je
nedovolená a neplatná,

-     od 01. 08. 1994 do 30. 04. 2001 dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 3
ods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná,

-      od 01. 05. 2001 do 30. 09. 2002 dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4
ods. 3 písm. a), b), c) a f) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná,

-      od 01. 10. 2002 do 30. 04. 2004 dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4
ods. 3 písm. a), b), c) a f) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov v znení zákona 465/2002 Z.z., ktorá je zakázaná.




                                        5
3.     Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov Protimonopolný úrad
Slovenskej republiky za konanie uvedené v bodoch 1. a 2. výrokovej časti tohto
rozhodnutia ukladá:

1. podnikateľovi ALSTOM (Société Anonyme), so sídlom 3 Avenue Malraux, La
sextant, 92309 Levallois – Perret, Cedex, Francúzsko, peňažnú pokutu vo výške
30 000 000,- Sk (slovom tridsať miliónov korún slovenských),

2. podnikateľovi AREVA T&D SA, so sídlom 1 Place de la Couple, 92084 Paríž – La
Défence, Francúzsko, peňažnú pokutu vo výške 30 000 000,- Sk (slovom tridsať
miliónov korún slovenských),

3. podnikateľovi AREVA T&D Holding SA, so sídlom 33, rue la Fayette, 75009
Paríž, Francúzsko, peňažnú pokutu vo výške 10 000 000,- Sk (slovom desať miliónov
korún slovenských),

4. podnikateľovi AREVA T&D AG, so sídlom Carl Sprecher Strasse, 15036
Oberentfelden, Švajčiarsko, peňažnú pokutu vo výške 10 000 000,- Sk (slovom desať
miliónov korún slovenských),

5. podnikateľovi Fuji Electric Holdings Co., Ltd., so sídlom Gate City Osaki, East
Tower 11 – 2, Osaki - 1 – Chrome, Shinagawa – ku, Tokyo, 141 – 0032, Japonsko,
peňažnú pokutu vo výške 20 000 000,- Sk (slovom dvadsať miliónov korún),

6. podnikateľovi Fuji Electric Systems Co., Ltd., so sídlom 1 - 11 – 2 Osaki,
Shinagawa – ku, Tokyo, Japonsko, peňažnú pokutu vo výške 30 000 000,- Sk,
(slovom tridsať miliónov korún slovenských),

7. podnikateľovi Hitachi Ltd., so sídlom 6 – 6, Marunouchi 1 – chrome, Chiyoda –
ku, 100 – 8280 Tokyo, Japonsko, peňažnú pokutu vo výške 16 000 000,- Sk (slovom
šestnášť miliónov korún slovenských),

8. podnikateľovi Hitachi Europe Limited, so sídlom Whitebrook Park, Lower
Cookham Road, Maidenhead, Berkshire SL6 8YA, Veľká Británia, peňažnú pokutu
vo výške 13 000 000,- Sk (slovom trinásť miliónov korún slovenských),

9. podnikateľovi Japan AE Power Systems Corporation, so sídlom Landic
Shimbashi building, 8 – 3, Nishi – Shimbashi 3 – chrome, Minato – ku, Tokyo, 105 –
0003, Japonsko, peňažnú pokutu vo výške 11 000 000,- Sk (slovom jedenásť
miliónov korún slovenských),

10. podnikateľovi Mitsubishi Electric Corporation, so sídlom 2 – 7 – 3, Marunouchi,
Chiyoda – ku, Tokyo, 100 – 8310, Japonsko, peňažnú pokutu vo výške
35 000 000,- Sk, (slovom tridsaťpäť miliónov korún slovenských),




                                        6
11. podnikateľovi Toshiba Corporation, so sídlom 1 – 1, Shibaura 1 – chrome,
Minato – ku, Tokyo, 105 – 8001, Japonsko, peňažnú pokutu vo výške
35 000 000,- Sk (slovom tridsaťpäť miliónov korún slovenských),

12. podnikateľovi Siemens AG, Wittelsbacherplatz 2, D – 80333, Mníchov, Nemecká
spolková republika, peňažnú pokutu vo výške 50 000 000,- Sk (slovom päťdesiat
miliónov korún slovenských),

13. podnikateľovi Siemens Aktiengesellschaft Österreich, so sídlom
Siemensstrasse 92, A – 1210 Viedeň, Rakúsko, peňažnú pokutu vo výške
20 000 000,- Sk (slovom dvadsať miliónov korún slovenských),

14. podnikateľovi VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co KEG, so
sídlom Penzingerstrasse 76, A – 1141, Viedeň, Rakúsko, peňažnú pokutu vo výške
10 000 000,- Sk (slovom desať miliónov korún slovenských),

15. podnikateľovi Siemens Transmission and Distribution Limited, so sídlom
Siemens House, Bracknell, Berkshire RG12 8 FZ, Veľká Británia, peňažnú pokutu vo
výške 20 000 000,- Sk (slovom dvadsať miliónov korún slovenských),

16. podnikateľovi Nuova Magrini Galileo S. p. A, so sídlom Via Circonvallazzione
Est, 1, 24040, Stezzano (BG), Taliansko, peňažnú pokutu vo výške 10 000 000,- Sk
(slovom desať miliónov korún slovenských),


ktorú sú všetci vyššie uvedení podnikatelia povinní uhradiť do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu
Slovenskej republiky č. 7000060793, ID 2487, ŠP 8180, IBAN kód
SK5281800000007000060793, KS 1118, VS 200711109 vedený v Štátnej pokladnici
Bratislava.

Odôvodnenie:

       Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) obdržal dňa
21.05.2004 listom č 2820/PMÚSR/2007 od spoločností ABB Power Technologies
Management Ltd., so sídlom Affolternstrasse 44, P. O. Box 8131, CH – 8050, Zürich,
Švajčiarsko, ABB Switzerland Ltd., so sídlom Brown Boveri Strasse 6, CH – 5400,
Baden, Švajčiarsko a ABB Ltd., so sídlom Affolternstrasse 44, P. O. Box 8131 CH –
8050, Zürich, Švajčiarsko oznámenie o porušení § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z.
o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon“) žiadosť o neuloženie pokuty podľa § 38 ods. 11 zákona
(ďalej len „oznámenie“). Oznámenie bolo doplnené listom č. 3086/PMÚSR/2004,
doručeným úradu dňa 03.06.2004, listom č. 1269/PMÚSR/2005, doručeným úradu
dňa 07.03.2005, listom č. 1605/PMÚSR/2005, doručeným úradu dňa 22.03.2005,
listom č. 872/PMÚSR/2006, doručeným úradu dňa 23.02.2006, listom č.
4402/PMÚSR/2006, doručeným úradu dňa 13.11.2006, listom č. 4415/PMÚSR/2006,
doručeným úradu dňa 13.11.2006, listom č. 1101/PMÚSR/2007, doručeným úradu



                                        7
dňa 07.03.2006, listom č. 43/PMÚSR/2007, doručeným úradu dňa 08.01.2007 a
listom č. 1894/PMÚSR/2007, doručeným úradu dňa 17.05.2007.

       Predmetné oznámenie a jeho doplnenia súviseli s účasťou vyššie uvedených
spoločností na dohode obmedzujúcej súťaž, uzatvorenej medzi výrobcami
zapuzdrených plynom izolovaných spínacích zariadení - gas insulated switchgear
(ďalej len „GIS“) pre aplikácie 72 kV a vyššie, dodávaných samostatne alebo ako
súčasť elektrických rozvodní.

        Súčasťou oznámenia sú kópie tzv. GQ – Agreement a tzv. E – Group
Operation Agreement for GQ – Agreement, ktoré boli uzatvorené dňa 15.04.1988 vo
Viedni. Obidve dohody podrobne popisujú fungovanie dohody na trhu výroby
a dodávok GIS a ich obsah úrad považuje za kľúčový dôkaz v rámci tohto správneho
konania. Predmetné dohody neboli jednotlivými účastníkmi správneho konania
podpísané na základe všeobecnej zhody, že takáto dohoda by nemala byť nikdy
oficiálne podpísaná.

      Na základe uvedených skutočností úrad začal dňa 28.06.2007 z vlastného
podnetu správne konanie č. 0050/ODOS/2007 v zmysle § 25 ods. 1 zákona.

1.    Účastníci konania

      Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona účastníkom konania v prípade dohody
obmedzujúcej súťaž je účastník tejto dohody obmedzujúcej súťaž. Účastníkom tohto
správneho konania sú nasledujúci podnikatelia.

      1.1 Spoločnosti ABB

      Skupina ABB vznikla zlúčením švédskej spoločnosti Asea a švajčiarskej
spoločnosti BBC Brown Boveri Ltd. v roku 1988 a špecializuje sa na dve základné
obchodné činnosti: energetické technológie a technológie automatizácie.

       Spoločnosti ABB Management Services Ltd. (predtým ABB Power
Technologies Managemenet Ltd.) so sídlom Affolternstrasse 44, P. O. Box 8131,
CH – 8050, Zürich, Švajčiarsko (ďalej len „ABB Management Services Ltd.“) a ABB
Switzerland Ltd., so sídlom Brown Boveri Strasse 6, CH – 5400, Baden, Švajčiarsko
(ďalej len „ABB Switzerland Ltd.“) sú spoločnosti s ručením obmedzeným, založené
podľa švajčiarskych právnych predpisov.

        Obe tieto spoločnosti sú dcérskymi spoločnosťami spoločnosti ABB Asea
Brown Boveri LTd., ktorá je kontrolovaná spoločnosťou ABB Ltd., so sídlom
Affolternstrasse 44, P. O. Box 8131 CH – 8050, Zürich, Švajčiarsko (ďalej len „ABB
Ltd.“) a ktorá stojí v čele celej skupiny ABB.

      Spoločnosť ABB Management Services Ltd. je od 01. 01. 2006 právnym
nástupcom spoločnosti ABB Power Technologies Management Ltd., nakoľko
k tomuto dátumu došlo k zlúčeniu oboch uvedených spoločností.

      Celosvetový obrat jednotlivých spoločností skupiny ABB za rok 2006 bol
nasledovný:


                                        8
ABB Management Services Ltd.                       ... Sk (obchodné tajomstvo),
ABB Switzerland Ltd.                               ... Sk (obchodné tajomstvo),
ABB Ltd.                                           ... Sk (obchodné tajomstvo).

        Pre účely tohto konania úrad v ďalšom texte používa označenie „spoločnosti
ABB“.

        1.2. ALSTOM (Société Anonyme)

       Spoločnosť ALSTOM (Société Anonyme), so sídlom 3 Avenue Malraux, La
sextant, 92309 Levallois – Perret, Cedex, Francúzsko (ďalej len „ALSTOM“),
kontroluje skupinu spoločností celosvetovo pôsobiacich, okrem iného, v oblasti
výroby a dodávok energetických zariadení. Výrobou GIS sa spoločnosť ALSTOM
zaoberala v rámci svojej divízie Transmission&Distribution (ďalej „T&D“). Svoju
činnosť v oblasti GIS v rámci Švajčiarska začala spoločnosť ALSTOM v súvislosti
s nadobudnutím spoločnosti Sprecher Energie AG dňa 01.01.1986. Činnosť
švajčiarskej časti T&D bola dňa 14. 11. 2002 prevedená na novú spoločnosť
ALSTOM Services AG, neskôr premenovanú na ALSTOM T&D AG. Táto bola dňa
09. 01. 2004 predaná skupine AREVA a zmenila obchodné meno na AREVA T&D
Holding SA.

      Celosvetový obrat spoločnosti ALSTOM za rok 2006 bol ... mil. Sk (obchodné
tajomstvo).

        1.3. Spoločnosti AREVA

       AREVA je skupina francúzskych podnikov pôsobiacich v oblasti energetiky na
globálnej úrovni od roku 2001. Spoločnosti AREVA T&D SA, so sídlom 1 Place de la
Couple, 92084 Paris - La Défence, Francúzsko (ďalej len „AREVA T&D SA“), AREVA
T&D Holding SA, so sídlom 33, rue la Fayette, 75009 Paris, Francúzsko (ďalej len
„AREVA T&D Holding SA“) a AREVA T&D AG, so sídlom Carl Sprecher Strasse,
15036 Oberentfelden, Švajčiarsko (ďalej len „AREVA T&D AG“) sú spoločnosti
pôsobiace v rámci tejto skupiny. Spoločnosti AREVA pôsobia v oblasti prenosu
a rozvodu energie, teda aj výroby GIS od roku 2004, kedy skupina AREVA prebrala
spoločnosť ALSTOM T&D AG.

      Celosvetový obrat vyššie uvedených spoločností AREVA za rok 2006 bol
nasledovný:
AREVA T&D SA                                   ... Sk (obchodné tajomstvo),
AREVA T&D Holding SA                               Sk (obchodné tajomstvo),
AREVA T&D AG                                       Sk (obchodné tajomstvo).

    Pre účely tohto konania úrad v ďalšom texte používa označenie „spoločnosti
AREVA“.

        1.4. Spoločnosti Fuji Electric

     Spoločnosť Fuji Electric Holdings Co., Ltd., so sídlom Gate City Osaki, East
Tower 11 – 2, Osaki - 1 – Chrome, Shinagawa – ku, Tokyo, 141 – 0032, Japonsko


                                         9
(ďalej len „Fuji Electric Holdings Co., Ltd.“) je holdingovou spoločnosťou skupiny Fuji
Electric. Spoločnosť Fuji Electric Systems Co., Ltd., so sídlom 1 - 11 – 2 Osaki,
Shinagawa – ku, Tokyo, Japonsko (ďalej len „Fuji Electric Systems Co, Ltd.“) je
dcérskou spoločnosti spoločnosti Fuji Electric Holdings Co., Ltd.

      V roku 2001 vytvorili spoločnosti Hitachi Ltd., Fuji Electric Systems, Co.,
a Meidensha Corporation spoločný podnik pre oblasť prenosu a distribúcie pod
názvom Japan AE Power Systems, na ktorý boli prevedené všetky aktivity
spoločnosti Fuji Electric v oblasti výroby GIS.

       Celosvetový obrat spoločností uvedených v skupine Fuji Electric bol za rok
2006 nasledovný:
Fuji Electric Holdings Co., Ltd.           ... Sk (obchodné tajomstvo),
Fuji Electric Systems Co., Ltd.            ... Sk (obchodné tajomstvo).

       Pre účely tohto konania úrad v ďalšom texte používa označenie „spoločnosti
Fuji Electric“.

      1.5. Spoločnosti Hitachi

        Spoločnosť Hitachi Ltd., so sídlom 6 – 6, Marunouchi 1 – chrome, Chiyoda –
ku, 100 – 8280 Tokyo, Japonsko (ďalej len „Hitachu Ltd.“) je materskou spoločnosťou
skupiny Hitachi. Činnosťou v oblasti výroby GIS sa zaoberá jej dcérska spoločnosť
Hitachi Europe Limited, so sídlom Whitebrook Park, Lower Cookham Road,
Maidenhead, Berkshire SL6 8YA, Veľká Británia (ďalej len „Hitachi Europe Limited“).
        V roku 2001 vytvorili spoločnosti Hitachi Ltd., Fuji Electric Systems, Co., Ltd.
a Meidensha Corporation spoločný podnik pre oblasť prenosu a distribúcie pod
názvom Japan AE Power Systems Corporation, na ktorý boli prevedené všetky
aktivity spoločnosti Hitachi Ltd. v oblasti výroby GIS.

       Celosvetový obrat spoločností zo skupiny Hitachi za rok 2006 bol nasledovný:
Hitachi Ltd.                                  ... Sk (obchodné tajomstvo),
Hitachi Europe Limited                        ... Sk.(obchodné tajomstvo).

       Pre účely tohto konania úrad v ďalšom texte používa označenie „spoločnosti
Hitachi“.

      1.6. Japan AE Power Systems Corporation

       Spoločnosť Japan AE Power Systems Corporation, so sídlom Landic
Shimbashi building, 8 - 3, Nisho – Shimbashi, 3 - chrome, Minato-ku, Tokyo, 105 -
0003, Japonsko (ďalej len „Japan AE Power Systems Corporation“) vznikla v roku
2001 ako spoločný podnik vytvorený spoločnosťami Fuji Electric Systems Co., Ltd.,
Hitachi Ltd. a Meidensha Corporation. Zaoberá sa výrobou a dodávkou zariadení (aj
GIS) pre oblasť prenosu a distribúcie elektrickej energie.

      Celosvetový obrat spoločnosti Japan AE Power Systems Corporation za rok
2006 bol ... Sk (obchodné tajomstvo).




                                          10
      1.7. Mitsubishi Electric Corporation

       Spoločnosť Mitsubishi Electric Corporation, so sídlom 2 – 7 – 3,
Marunouchi, Chiyoda – ku, Tokyo, 100 – 8310, Japonsko (ďalej len “Mitsubishi
Electric Corporation“) riadi skupinu spoločností pôsobiacich, okrem iného, v oblasti
výroby a dodávok zariadení pre prenos a distribúciu elektrickej energie. V roku 2002
založila spolu so spoločnosťou Toshiba Corporation spoločný podnik TMT&D,
zameraný na oblasť prenosu a distribúcie elektrickej energie. Tento spoločný podnik
ukončil svoju činnosť v roku 2005.

      Celosvetový obrat spoločnosti Mitsubishi Electric Corporation za rok 2006 bol
521 921 mil. Sk.

      1.8. Toshiba Corporation

       Spoločnosť Toshiba Corporation, so sídlom 1 – 1, Shibaura 1 – chrome,
Minato – ku, Tokyo, 105 – 8001, Japonsko (ďalej len „Toshiba Corporation“) riadi
skupinu spoločností, zaoberajúcich sa činnosťou v oblasti informačných
a komunikačných technológií, elektronických zariadení, zariadení pre energetiku
a elektrických zariadení pre domácnosť. Ako bolo už vyššie uvedené, v roku 2002
založila spoločnosť Toshiba Corporation spolu so spoločnosťou Mitsubishi Electric
Corporation spoločný podnik, do pôsobnosti ktorého prešla všetka činnosť týkajúca
sa výroby a dodávok zariadení GIS.

      Obrat spoločnosti Toshiba Corporation za rok 2006 bol ... Sk (obchodné
tajomstvo).

      1.9. Schneider Electric SA

        Spoločnosť Schneider Electric SA, so sídlom 43 – 45, boulevard Franklin
Roosvelt, 92500 Rueil – Malmaison, Francúzsko (ďalej len „Schneider Electric SA“)
pôsobí prostredníctvom dcérskych spoločností v oblasti výroby zariadení na prenos
a distribúciu elektrickej energie. V roku 2001 vytvorila dcérska spoločnosť Schneider
Electric Industrie SA spolu so spoločnosťou VA Technologie AG spoločný podnik pod
názvom VA Tech High Voltage GmbH. V roku 2004 spoločnosť VA Technologie AG
odkúpila podiel spoločnosti Schneider Electric SA v spoločnom podniku, získala 100
%-ný podiel a došlo k premenovaniu tejto spoločnosti na VA Tech T&D GmbH. Túto
spoločnosť v roku 2005 prevzala spoločnosť Siemens AG.

      Celosvetový obrat spoločnosti Schneider Electric SA za rok 2006 bol ... Sk
(obchodné tajomstvo).

      1.10. Spoločnosti Siemens

        Spoločnosť Siemens AG, Wittelsbacherplatz 2, D – 80333, München, SRN
(ďalej len „Siemens AG“) je nadnárodný koncern, ktorý sa zaoberá výrobou systémov
a zariadení v oblasti elektrotechniky a elektroniky tak prostredníctvom dcérskych
spoločností, ako aj prostredníctvom majetkovej účasti v iných spoločnostiach.




                                         11
        Výrobou a distribúciou GIS sa zaoberá divízia pre prenos a distribúciu energie.
V roku 2005 spoločnosť prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Siemens
Aktiengesellschaft Österreich, so sídlom Siemensstrasse 92, A – 1210 Wien,
Rakúsko (ďalej len „Siemens Aktiengesellschaft Österreich“) prevzala spoločnosť VA
Technologie AG a tým aj jej dcérske spoločnosti, ktoré pôsobili na trhu výroby
a distribúcie GIS: VA Tech T&D GmbH, VA Tech Transmission & Distribution Ltd. -
teraz Siemens Transmission and Distribution Limited, so sídlom Siemens House,
Bracknell, Berkshire RG12 8 FZ, Veľká Británia (ďalej len „Siemens Transmission
and Distribution Limited“), VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG
a Nuova Magrini Galileo S.p.a.

     Celosvetový obrat spoločností Siemens za rok 2006 bol nasledovný:
Siemens AG                                        ... Sk (obchodné tajomstvo),
Siemens Aktiegesellschaft Österreich              ... Sk (obchodné tajomstvo),
Siemens Transmission and Distribution Limite      ... Sk.(obchodné tajomstvo).

     Pre účely tohto konania úrad v ďalšom texte používa označenie „spoločnosti
Siemens“.

      1.11.VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co KEG

      Spoločnosť VA Technologie AG pôvodne kontrolovala dcérske spoločnosti
pôsobiace v rámci jej divízie zariadení pre prenos a distribúciu energie VA Tech
Transmission & Distribution GmbH & Co KEG, so sídlom Penzingerstrasse 76,
A – 1141, Wien, Rakúsko (ďalej len „VA Tech Transmission & Distribution GmbH &
Co KEG“) a VA Tech Transmission & Distribution Ltd.

       Skupina VA Tech pôsobí v oblasti výroby GIS od roku 1995. V roku 2001
vytvorili spoločnosti Schneider Electric SA a VA Technologie AG spoločný podnik
Tech Schneider High Voltage GmbH, do ktorého bola vložená spoločnosťou VA
Technologie AG divízia pre prenos a distribúciu energií. V roku 2004 odkúpila
spoločnosť VA Technologie AG majoritný podiel v tomto spoločnom podniku
a následne došlo k premenovaniu na VA Tech T&D GmbH. V roku 2005 prevzala
spoločnosť VA Tech T&D GmbH, a tým aj výrobu GIS spoločnosť Siemens
Aktiengesellschaft Österreich.

     Celosvetový obrat spoločnosti VA Tech Transmission&Distribution GmbH &
Co KEG za rok 2006 bol ... Sk (obchodné tajomstvo).

      1.12. Nuova Magrini Galileo S.p.A.

        Spoločnosť Nuova Magrini Galileo S. p. A, so sídlom Via Circonvallazzione
Est, 1, 24040, Stezzano (BG), Taliansko (ďalej len „Nuova Magrini Galileo S.p.A“)
vznikla v roku 1984. V roku 2001 došlo k vytvoreniu spoločného podniku VA Tech
High Voltage GmbH spoločnosťami Schneider Electric Industrie SA a VA
Technologie AG, do ktorého bola spoločnosťou Schneider Electric Industrie vložená
spoločnosť Nuova Magrini Galileo S.p.A. Spoločnosť VA Tech High Voltage GmbH
bola v roku 2005 prevzatá spoločnosťou Siemens Aktiengesellschaft Österreich.
Podľa oznámenia spoločnosti Nuova Magrini Galileo S.p.A. je táto v súčasnosti
v likvidácii.


                                          12
Celosvetový obrat spoločnosti Nuova Magrini Galileo S.p.A.za rok 2006 bol ... Sk
(obchodné tajomstvo).

      Obrat jednotlivých účastníkov konania za rok 2006 je uvedený v slovenských
korunách. Prepočítaný na Sk bol na základe kurzu NBS platnému k 29. 12. 2006. 1

2.          Právne zhodnotenie

       Vzhľadom na dĺžku trvania dohody úrad posudzoval konanie účastníkov
v jednotlivých časových obdobiach v závislosti od aktuálnej právnej úpravy v danom
období nasledovne.

      2.1. Podľa § 44a ods. 1 zákona sa právne vzťahy vzniknuté pred dňom
nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii
spravujú ustanoveniami tohto zákona, vznik týchto právnych vzťahov sa posudzuje
podľa doterajších predpisov.

       2.2. Nakoľko do 28.02.1991 nemala Československá republika zákon, ktorý
by upravoval oblasť hospodárskej súťaže, úrad posudzoval predmetné dohody až od
01.03.1991, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej
súťaže. Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona dohody a iné formy vzájomného dorozumenia,
uzavreté medzi podnikateľmi, ktoré vedú alebo vzhľadom na svoju povahu môžu
viesť ovplyvnením podmienok výroby alebo obehu na trhu tovaru a výkonov
k vylúčeniu alebo obmedzeniu hospodárskej súťaže, sú kartelovými dohodami, ktoré
sú nedovolené a neplatné, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ úrad
pre hospodársku súťaž nepovolil výnimku.

       2.3. Pre obdobie od 01.08.1994 do 30.04.2001 úrad posudzoval konanie
účastníkov podľa zákona č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa § 3
ods. 1 tohto zákona dohody a zladené postupy podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo
môžu mať za následok obmedzovanie súťaže, sú zakázané, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 2 sú zakázanými najmä dohody, ktoré obsahujú
priame alebo nepriame určenie cien tovaru, záväzok obmedzenia alebo kontroly
výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií a rozdelenie trhu alebo zdrojov
zásobovania.

      2.4. Pre obdobie od 01.05.2001 do 30.09.2002 úrad posudzoval konanie
účastníkov podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa § 4
ods. 1 a 2 dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia
podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže,
sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak. Zakázaná je najmä dohoda
obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo
iných obchodných podmienok, záväzok obmedzenia odbytu alebo kontroly výroby,
odbytu, technického rozvoja alebo investícií a rozdelenie trhu alebo zdrojov
zásobovania a znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia
koordinujú svoje ponuky v procese verejného obstarávania.



1
    Kurzový lístok NBS k 29.12.2006, založený v spise pod č. 12/15



                                                              13
       2.5. Pre obdobie od 01.10.2002 do 30.04.2004, posudzoval úrad konanie
účastníkov podľa zákona č. 136/2001 Z.z. v znení zákona č. 465/2002 Z.z. Podľa
§ 4 ods. 1 a 2 tohto zákona dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj
rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok
obmedzovanie súťaže, sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak. Zakázaná je
najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie
cien tovaru alebo iných obchodných podmienok, záväzok obmedzenia odbytu alebo
kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií a rozdelenie trhu alebo
zdrojov zásobovania a znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia
koordinujú svoje ponuky v procese verejného obstarávania.

       2.6. Podľa § 44a ods. 12 zákona sa na ukladanie pokút za porušenie
ustanovení doterajších predpisov, ktoré vzniklo pred dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, použijú ustanovenia doterajších predpisov.

      Z vyššie uvedeného vyplýva, že úrad mohol konanie účastníkov dohody
posudzovať len od 01.03.1991, nakoľko pred týmto dátumom na území bývalej
Československej republiky neexistovala právna úprava, týkajúca sa hospodárskej
súťaže a takéto konanie účastníkov dohody nebolo protiprávne. Úrad posudzoval
konanie účastníkov dohody do 30.04.2004, teda do vstupu SR do EÚ, nakoľko po
tomto dátume posudzovanie takéhoto konania patrilo do právomoci Komisie.

3.    Relevantný trh

    Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 188/1994 Z.z., relevantný trh je priestorový a časový
súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb
užívateľov zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.

       Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z., zákona č. 136/2001 Z.z. v znení
zákona č. 465/2002 Z.z., ako aj zákona, relevantný trh je priestorový a časový súbeh
ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska
užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.

    Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 136/2001 Z.z., zákona č. 136/2001 Z.z. v znení
zákona č. 465/2002 Z.z., ako aj zákona, tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo
vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov.

    Podľa § 3 ods. 5 citovaných zákonov, vzájomne zastupiteľné tovary sú tovary,
ktoré sú zastupiteľné najmä z hľadiska ich fyzikálnych a technických charakteristík,
ceny a účelu použitia.

    Podľa § 3 ods. 6 citovaných zákonov, priestorový relevantný trh je vymedzený
územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže
byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami.

       Na základe zistených skutočností úrad vymedzil tovarový relevantný trh ako
trh výroby a predaja GIS pre aplikácie 72 kV a vyššie dodávaných samostatne alebo
ako súčasť rozvodných staníc. GIS predstavuje elektrické zariadenie, ktoré sa
používa na ovládanie/rozvod toku elektrickej energie v elektrizačných sústavách,
v elektrizačných rozvodných sieťach. Aktivity účastníkov dohody sa týkali len


                                         14
vysokonapäťových GIS od 72,5 kV do 800 kV, a preto úrad vymedzil vecný
relevantný trh nad napäťovou úrovňou 72 kV a vyššie.

      GIS sa používa v rozvodných staniciach, ktoré sú časťou elektrického
prenosového a distribučného systému, kde sa napätie transformuje z nízkeho na
vysoké napätie a naopak s použitím transformátorov. Zariadenia GIS predstavujú vo
všeobecnosti približne 30% až 70% celkovej ceny rozvodnej stanice.

       Životnosť GIS je 60 – 70 rokov. Použitá technológia existuje viac ako 30 rokov.
Hlavnými odberateľmi sú vo všeobecnosti verejné distribučné spoločnosti vo
vlastníctve štátu (okolo 60 %), súkromné spoločnosti (20 % – 30 %) a ostatní
odberatelia (najmä veľké mestá (10 %). V Slovenskej republike boli zariadenia GIS
inštalované pre mestské časti, výrobcov elektrickej energie, veľké priemyselné
podniky a podniky vlastniace rozvodné siete.

        Pri vymedzení tovarového relevantného trhu úrad posudzoval aj
zastupiteľnosť zariadenia GIS s tzv. air insulated switchgear (ďalej len „AIS“). AIS
predstavuje elektrické zariadenie určené na rozvod toku elektrickej energie
v elektrizačných rozvodných sústavách, v elektrizačných rozvodných sieťach, pričom
v porovnaní so zariadením GIS v prípade zariadenia AIS ide o rozvodňu so
vzduchovou izoláciou. Zariadenie AIS je technicky menej náročné, podstatne
lacnejšie ako zariadenie GIS, pričom zaberá väčší priestor v rozvodných sústavách,
elektrizačných rozvodných sieťach.

      Na základe uvedeného úrad dospel k záveru, že zariadenie GIS nie je
vzájomne zastupiteľné so zariadením AIS a predstavuje samostatný tovarový
relevantný trh.

      Účastníci dohody pôsobili na celosvetovej úrovni s výnimkou USA a Kanady.
Pre účely tohto správneho konania úrad ako priestorový relevantný trh vymedzil
územie Slovenskej republiky, pretože sa týka výhradne projektov realizovaných na
území Slovenska, ktoré neboli vyšetrované na úrovni Európskej komisie. Zároveň sa
jedná o územie, na ktorom sú súťažné podmienky v oblasti dodávok GIS také
homogénne, že toto územie je možné odčleniť od ostatných území s odlišnými
súťažnými podmienkami.

      Z časového hľadiska sa jedná o relevantný trh vymedzený obdobím od
15. 04. 1988 do 30.04.2004, t.j. obdobím, v ktorom účastníci dohody vyvíjali svoju
činnosť.

4.    Zistené skutočnosti

     Ako už bolo uvedené vyššie, dňa 21.05.2004 úrad obdržal od spoločností ABB
oznámenie o porušení § 4 ods. 1 zákona, ako aj žiadosť o neuloženie pokuty podľa
§ 38 ods. 11 zákona v súvislosti s účasťou spoločností skupiny ABB na dohode
obmedzujúcej súťaž, uzatvorenej medzi výrobcami GIS pre aplikácie 72 kV a vyššie.

      Zároveň spoločnosti ABB predložili v písomnej podobe GQ - Agreement (ďalej
len „GQ dohoda“) a E - Group Operation Agreement for GQ – Agreement (ďalej len
„EG dohoda“), ktoré boli uzatvorené dňa 15.04.1988 vo Viedni. Obidve dohody


                                         15
podrobne popisujú fungovanie dohody na trhu výroby a dodávok GIS a sú kľúčovým
a nespochybniteľným písomným dôkazom o existencii dohody, ktorej hlavným cieľom
bolo udržanie trhových podielov jej členov, ako aj dosiahnutie určitej cenovej hladiny
na trhu.

       Úrad dospel k záveru, že v odôvodnení tohto rozhodnutia nie je potrebný
detailný popis činnosti dohody, nakoľko nie je nevyhnutný pre preukázanie jeho
existencie. Z tohto dôvodu sa úrad sústredil len na popis štruktúry a základných
mechanizmov fungovania dohody.

          4.1. Prípravná fáza

       Podľa vedomia úradu sa prvé stretnutie, týkajúce sa uzatvorenia predmetnej
dohody konalo v roku 1985. V čase od roku 1985 do apríla 1988 sa uskutočnili
prípravné práce za účelom vytvorenia dohody. Najdôležitejšou skutočnosťou, ktorá
bola účastníkmi dohody prerokovaná, bolo dojednanie o spôsobe výpočtu
priemerného podielu neskorších členov dohody na dotknutom trhu GIS v rokoch
1980 až 1985. Vypočítané hodnoty tvorili základ pre pridelenie kvót podielu na trhu
v rámci dohody a odzrkadľovali jeden z cieľov dohody, ktorým bolo zachovávanie
stabilných podielov na trhu.

          4.2. Skupiny dohody

       Účastníci dohody boli rozdelení na dve skupiny: skupina E, ktorú tvorili
európske spoločnosti AEG, ABB, Siemens, NEI, ALSTOM, Schneider, Nuova
Magrini, Sprecher Energie a skupina J, ktorá pozostávala z japonských spoločností
Hitachi, Mitsubishi, Toshiba, Fuji, Nissin.2 EG dohoda, ktorá predstavuje doplnkovú
dohodu k základnej GQ dohode, stanovuje mechanizmus fungovania dohody medzi
európskymi výrobcami GIS.

          4.3. Štruktúra a organizácia fungovania dohody

        Z ustanovenia GQ dohody vyplýva, že účastníci dohody organizovali svoje
aktivity prostredníctvom dvoch orgánov - tzv. riadiaceho výboru a tzv. pracovnej
skupiny.

       Riadiaci výbor sa schádzal jeden krát ročne, zvyčajne na jar, a to za účelom
potvrdenia pokračovania dohody. Riadiaci výbor taktiež rozhodoval o všeobecnej
stratégii účastníkov dohody a o vyriešení možných konfliktov v rámci pracovnej
skupiny. Predmetné stretnutia sa na účely čl. 3 GQ dohody nazývali valnými
zhromaždeniami. V organizovaní valných zhromaždení sa striedali japonský výbor
a európsky výbor. Podľa informácií dostupných úradu sa uvedené stretnutia konali
striedavo v Ázii a v Európe.

       Pracovná skupina sa stretávala v konferenčných strediskách rôznych letísk
a hoteloch každé dva týždne (neskôr približne raz za mesiac), a to za účelom
prerokovania a následného pridelenia projektov, stanovenia cien za dodávky GIS a
pod. Uvedené stretnutia pracovnej skupiny sa na účely čl. 5 GQ dohody nazývali

2
    Článok 1 GQ dohody



                                         16
schôdzkami výboru. Zvyčajne sa jednalo o dve stretnutia v dvoch po sebe
nasledujúcich dňoch. V prvý deň sa všetky spoločnosti zaradené do E – skupiny
(európski výrobcovia GIS) stretli na tzv. predvýborovej schôdzke3. Účastníci dohody
zvyčajne na predmetné rokovania brali so sebou osoby, ktoré mali vedomosť
o detailoch príslušných projektov. V nasledujúci deň tzv. európsky výbor uskutočnil
stretnutie s japonským výborom na schôdzke výboru. V zmysle čl. 4 a prílohy 4 GQ
dohody európsky výbor tvorili nasledovné spoločnosti : ABB, ALSTOM (dnes Areva),
Siemens a buď AEG (dnes Areva) alebo Schneider (neskôr VA Tech, dnes
Siemens), ktoré sa stretávali v ročných intervaloch. Japonský výbor pozostával
zo spoločností Hitachi (neskôr JAEPS), Mitsubishi a Toshiba. Neskôr sa pracovná
skupina rozdelila na tzv. pracovnú úroveň a riadiacu úroveň. Riadiaca úroveň sa
nestretávala v tak pravidelných intervaloch ako pracovná úroveň a jej poslaním, ako
jedného z orgánov dohody, bolo rozhodovanie o dôležitých otázkach a o riešení
sporov medzi účastníkmi dohody. V zmysle čl. 5 písm. d) GQ dohody, rozhodnutia
prijaté na schôdzkach výboru boli záväzné pre E aj J skupinu. Podľa čl. 6.2 EG
dohody, boli predmetné rozhodnutia taktiež záväzné pre jednotlivých členov
skupiny E.

       Ak bol niektorému z účastníkov dohody pridelený konkrétny projekt/tender,
boli organizované tzv. zákazkové stretnutia.4 Aby nedošlo k podozreniu, že sa jedná
o protisúťažnú dohodu a vzhľadom na skutočnosť, že väčšina zákazníkov
vyžadovala na každý tender viac ponúk (väčšinou 3 až 4), zvyčajne do tendra
predkladalo svoje ponuky viacero účastníkov dohody, napriek tomu, že projekt už bol
pridelený. Na zákazkovom stretnutí spoločnosť, ktorej bol projekt/tender pridelený,
prejednala s ostatnými účastníkmi dohody detaily ich podporných ponúk. Podstatným
výsledkom zákazkového stretnutia bola skutočnosť, že spoločnosť, ktorej bol tender
pridelený, oznámila svoju cenu ostatným účastníkom dohody. Ostatní účastníci
dohody následne prejednali otázku, o koľko má byť ich cena vyššia alebo sa dohodli
na presných cenách, ktoré budú predkladať ako svoju ponuku.

        V počiatočnom období fungovania dohody (od apríla 1988 do septembra
1999) pôsobila ako tajomník dohody5 pre európskych členov spoločnosť Siemens.
Funkcia tajomníka spočívala vo vykonávaní administratívnej agendy, v príprave
zoznamov projektov, v určovaní tzv. vyťažovacej hodnoty každého účastníka dohody,
v organizovaní stretnutí účastníkov dohody atď. Podľa získaných informácií si
spoločnosť Siemens v období jej pôsobenia ako tajomníka dohody za týmto účelom
zriadila osobitnú kanceláriu. Spoločnosť taktiež zabezpečovala potrebnú
infraštruktúru za účelom plnenia dohody, pričom dostávala od každého člena dohody
ročný poplatok. Výška poplatku, ktorý poskytoval každý účastník dohody
odzrkadľovala príslušné kvóty, ktoré boli účastníkmi dohody dojednané. Napr.
spoločnosti ABB mali v rámci dohody pridelenú kvótu približne 28 % a preto ABB
platila 28 % zo sumy, ktorú spoločnosť Siemens dostávala za svoje služby
a výdavky, čo predstavovala ročný poplatok medzi 200 000 až 250 000 švajčiarskych
frankov. Funkciu tajomníka od septembra 1999 do roku 2004 prevzala spoločnosť
ALSTOM (neskôr AREVA).



3
  Nazývanej tiež európska pracovná schôdzka
4
  Čl. 16 GQ dohody, čl. 5 EG dohody
5
  K uvedenému pozri čl. 2 GQ dohody



                                              17
         4.4. E-mailová korešpondencia

       Účastníci dohody za účelom komunikácie začali používať výmenu informácií
prostredníctvom e-mailov, za týmto účelom používali súkromné e-mailové adresy
poskytovateľov ako Yahoo alebo Hotmail. Adresy boli vytvorené pod krycími menami.
Adresy aj krycie mená boli často menené. K e-mailom boli pripojené dokumenty vo
formáte Word, ktoré obsahovali správy účastníkom dohody. Tieto prílohy boli
chránené šifrovacím softwarom. Spoločnosti ABB nemajú k dispozícii úplné e-maily,
ale iba prílohy obsahujúce správy ostatných členov dohody. V emailovej
korešpondencii boli použité nasledovné kódy: „1“ pre ABB, „2“ pre ALSTOM (dnes
AREVA), „3“ pre Siemens, „4“ pre VA Tech. V záhlaví každého e-mailu tieto kódy
označovali, ktorá spoločnosť posiela komu e-mail.

         4.5. Pôsobenie účastníkov dohody

       Jedným z cieľov dohody bolo umožniť účastníkom dohody udržanie stabilných
podielov na trhu. Stanovenie podielov jednotlivých spoločností na trhu vychádzalo
z priemerného podielu každého člena dohody v rokoch 1980 až 1985, ktorý členovia
dohody vypočítali v prípravnej fáze dohody. Dohodnuté podiely členov dohody na
trhu sa odzrkadľovali v kvótach. Na účely čl. 12 GQ dohody boli pridelené
nasledovné kvóty – 62,5% európskej skupine a 37,5 japonskej skupine.

Tabuľka č. 1 : Pridelené kvóty európskych členov dohody


                     Účastník dohody                                      Kvóta/podiel na trhu
     AEG (dnes Areva)                                             5,46%
     ABB                                                          18,7%
     GEC (dnes Areva)                                             1,87%
     Siemens                                                      12,27%
     Northern Engineerign Industries/Reyrolle (neskôr             2,79% (1,87% pre úroveň 420 a 550
     VA Tech, dnes Siemens)                                       kV)
     ALSTOM (dnes Areva)                                          9,29%
     Schneider (neskôr VA Tech, dnes Siemens) +                   7,28%
     Magrini (dnes Areva)
     Sprecher Energie (dnes Areva)                                4,84%



      Na základe rokovaní účastníkov dohody boli neskôr uvedené kvóty upravené.
Posledné rozdelenie podielov na trhu zodpovedalo kvóte 65,84% pre európsku
skupinu a 34,16% pre japonskú skupinu.6




6
  Príloha č. 4 doplnenia oznámenia z porušenia § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení noviel o ochrane hospdárskej
súťaže, žiadosť o leniecy /úplné oslobodenie od pokút v súlade s § 38 ods. 11 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení noviel
o ochrane hospodárskej súťaže, doručené úradu dňa 23.02.2006 listom č. 872/PMÚSR/2007 od JUDr. Oravca, advokáta,
právneho zástupcu účastníkov konania ABB



                                                         18
           Tabuľka č. 2 : Upravené podiely európskych členov dohody


                             Účastník dohody                      Kvóta/podiel na trhu
             GEC + ALSTOM + Sprecher Energie + AEG              32,24%
             (všetci dnes AREVA)
             Schneider (neskôr VA Tech, dnes Siemens)           10,94%
             Siemens                                            18,43%
             ABB                                                29,09%
             Northern Engineerign Industries/Reyrolle (neskôr   10,3%
             VA Tech, dnes Siemens) + Elin



       Všetky projekty/tendre boli prideľované podľa systému tzv. kreditov, ktorý bol
určený na zabezpečenie toho, aby všetci účastníci dohody obdržali projekty podľa ich
príslušných kvót na základe podielov na trhu, t. j. v takom objeme, aby si mohli
udržať svoj podiel na trhu.

       Z ustanovení čl. 8 GQ dohody a čl. 7 EG dohody vyplýva, že všetky dostupné
projekty vhodné na pridelenie mali byť pridelené účastníkovi dohody. Projekty
nevhodné na pridelenie predstavovali projekty na obstaranie GIS pre tepelné, vodné
alebo jadrové elektrárne a priemyselné závody (pokiaľ neboli zahrnuté v jednom
balíku s hlavným zariadením), projekty, o ktoré neprejavil záujem žiaden účastník
dohody alebo ak niektorý z účastníkov dohody bol toho názoru, že nie je vhodný na
pridelenie.7

       Tajomník dohody viedol zoznamy všetkých nastávajúcich projektov/tendrov,
ktoré boli známe účastníkom dohody, tak ako je to upravené v čl. 7 GQ dohody.
Informácie o nových projektoch dodávali zástupcovia účastníkov dohody, ktorí
zbierali informácie od svojich príslušných miestnych predajcov a obchodníkov
a oznamovali ich účastníkom dohody.8 Na tento účel bol vypracovaný oznamovací
formulár, ktorý tvorí prílohu č. 1 k GQ dohode a k EG dohode.

       Z dostupných informácií úradu vyplýva, že dva alebo tri dni pred stretnutím
účastníkov dohody tajomník dohody rozoslal aktualizovaný zoznam projektov. Keď
interný zástupca dohody z ABB obdržal zoznam týchto projektov/tendrov, spojil sa so
svojimi obchodníkmi za účelom určenia stupňa záujmu ABB o realizáciu projektov,
ktoré boli v zozname.

       Mnohé zo schôdzok pracovnej úrovne dohody sa konali v Konferenčnom
centre na letisku v Zürichu, ale aj v ďalších konferenčných centrách a letiskových
hoteloch celého sveta. Schôdzky zvolával a organizoval tajomník dohody, miesto
a čas konania stretnutia boli oznamované účastníkom telefonicky alebo faxom,
neskôr e-mailom alebo prostredníctvom sms správ s použitím špeciálnych mobilných
telefónov so šifrovacou funkciou, ktoré členom dohody poskytla spoločnosť Siemens.
Na schôdzkach boli distribuované výpisy zoznamov projektov, následne boli
jednotlivé projekty prerokované. Pri každom z projektov sa zástupcovia účastníkov



7
    Čl 9 GQ dohody, čl. 7 a až c EG dohody
8
    Čl. 6 GQ dohody, čl.



                                                    19
vyjadrili, či oň majú záujem. Presný postup prideľovania projektov/tendrov upravuje
čl. 4 GQ dohody.

       V prípade, ak o konkrétny projekt prejavil záujem iba jediný účastník dohody,
projekt bol bez zbytočného odkladu pridelený tejto spoločnosti. V prípade, ak
o realizáciu projektu prejavilo záujem viacero účastníkov dohody, o pridelení projektu
sa viedli rokovania. Dôležitú úlohu v rámci prideľovania zohrávalo tzv. vyťaženie
každého účastníka dohody, ale aj technické aspekty a kontakty spoločností.

      V niektorých prípadoch sa v rámci stretnutí účastníkov dohody nedospelo ku
konečnému rozhodnutiu, nakoľko viaceré spoločnosti prejavili záujem alebo veľký
záujem o daný projekt. V uvedených prípadoch bol zaznamenaný iba záujem
konkrétnych spoločností. Zástupcovia týchto spoločností následne pokračovali
v rokovaniach. Na nasledujúcej schôdzke pracovnej úrovne bolo definitívne
rozhodnuté o pridelení konkrétneho projektu oznámené ostatným účastníkom
dohody a uvedená skutočnosť bola zaznamenaná v zozname projektov.

       „Úspešný“ účastník dohody následne určil svoju cenovú ponuku, ktorú oznámil
ostatným účastníkom dohody. Predmetom oznámenia boli aj tzv. falošné ponuky, t. j.
ceny podporných ponúk. Uvedená komunikácia zvyčajne prebiehala prostredníctvom
telefónu alebo faxu, prípadne na tzv. zákazkových stretnutiach, ktoré organizovala tá
spoločnosť, ktorej bol konkrétny projekt/tender pridelený. 9 V posledných rokoch
fungovania dohody účastníci komunikovali aj prostredníctvom e-mailu a sms správ.

      Ak došlo k situácii, že účastníci dohody nedospeli k rozhodnutiu o pridelení
konkrétneho projektu, urobili ponuku na základe dohodnutej cenovej úrovne, a to za
účelom zachovania určitej cenovej úrovne – tzv. projekty s rovnou cenou. Cenová
konkurencia medzi účastníkmi dohody bola vyslovene zakázaná.10

       Za účelom vylúčenia tretích strán – dodávateľov komplexných riešení, ktorí
však samotné GIS nevyrábali - účastníci dohody sa dohodli, že takýmto generálnym
dodávateľom nebudú udávať cenu GIS samostatne. Členovia dohody, ktorí prijali
objednávky na GIS od externých dodávateľov kompletných zariadení boli
penalizovaní, a to bez ohľadu na dôvody, ktoré ich viedli k prijatiu objednávky.11

         4.6. Určovanie cien v rámci dohody

       Prvým krokom v procese určovania cien GIS bolo pridelenie projektu
konkrétnemu účastníkovi dohody. Ak sa podarilo prideliť daný projekt, spoločnosť,
ktorej bol konkrétny projekt pridelený, zahájila interné rokovanie o cene so svojimi
príslušnými obchodnými jednotkami. Nakoľko ďalší účastníci dohody taktiež
predkladali ponuky do jednotlivých projektov/tendrov, ktoré boli pridelené
konkrétnemu účastníkovi dohody, účastník dohody, ktorému bol projekt pridelený
následne oznámil svoju cenu ostatným členom dohody. Ďalším krokom bolo jednanie
účastníkov dohody, predmetom ktorého bolo prerokovanie výšky sumy, o ktorú má
byť ponuka ostatných spoločností vyššia (zvyčajne sa jednalo o 5% až 7 %).
V mnohých prípadoch sa účastníci dohody dohodli aj na presných cenách, ktorú mali

9
  Čl. 16 GQ dohody, čl. 5 EG dohody
10
   Čl. 9, čl. 22 GQ dohody, čl. 7 EG dohody
11
   Čl. 8 ods. 2 GQ dohody, Čl. 7 ods. 3 EG dohody



                                                    20
udávať ostatní členovia dohody. Zvyčajne spoločnosť, ktorej bol projekt pridelený,
zorganizovala zákazkové stretnutie krátko pred termínom odovzdania ponuky do
tendra na prerokovanie detailov ponuky.

      V prípade, ak zákazník žiadal o predloženie kalkulácie ponukových cien
a cenových indexov, od členov dohody sa vyžadovalo, aby uvádzali ceny podľa
cenníkov, ktoré tvorili prílohu č. 9 k GQ dohode.

            4.7. Vyťažovací systém

       GQ dohoda zakotvila mechanizmus tzv. vyťažovania, ktorý bol určený na
meranie hodnoty projektu/tendra a ktorý umožnil členom dohody prideliť projekty
podľa príslušných kvót podielov na príslušnom trhu, na ktorých sa predtým dohodli.
Vyťažovacia hodnota každého oznámeného projektu sa počítala podľa vzorca
stanoveného v čl. 12 GQ dohody nasledovne: počet prerušovačov sa vynásobil
kalkulačným faktorom, ktorý je definovaný v prílohe 6 GQ dohody. Výsledok tohto
násobenia sa nazýval výrobné jednotky. Hodnota výrobných jednotiek každého
oznámeného projektu/tendra bola zaznamenaná do zoznamov projektov. Čím vyššia
bola hodnota výrobných jednotiek projektu, tým bol projekt atraktívnejší. Po určení
hodnoty výrobných jednotiek projektu, táto sa potom vynásobila tzv. skupinovým
faktorom (0,625 pre európskych členov a 0,375 pre japonských členov). Skupinový
faktor odzrkadľoval príslušné kvóty podielu na trhu. Podľa dostupných informácií
úradu sa uvedený faktor používal ako kompenzácia pre japonské firmy, ktoré v tom
čase mali iba relatívne malý podiel na celosvetovom trhu GIS. Skupinový faktor mal
ten účinok, že japonské spoločnosti boli vyťažované s menšou hodnotou pre daný
projekt než európske spoločnosti.

       Vyťažovacia hodnota projektu/tendra bola zaznamenaná na tzv. konto
účastníka dohody, ktorému bol projekt pridelený. Prinajmenšom v neskoršej fáze
fungovania dohody bolo vždy niekoľko projektov spojených do tzv. balíčkov. Projekty
v takomto balíčku boli rozdelené rôznym členom dohody v závislosti od výšky kvót
podielov každej spoločnosti na trhu. Ak bolo konto niektorého z účastníkov dohody
vyťažené priveľa výrobnými jednotkami v porovnaní s jeho kvótou podielu na trhu,
tento účastník nemal právo na pridelenie nových projektov, až do času, kým ostatní
účastníci dohody neboli vyťažení podľa svojich príslušných kvót podielu na trhu. Keď
bolo vyťaženie za niekoľko projektov (zvyčajne až 12, niekedy až 20 projektov)
vyvážené medzi členmi dohody, balíček bol „zabalený“ a vyvažovali sa nové projekty
v rámci nového balíčka.

       V prípade, ak účastník dohody podal ponuku na realizáciu projektu v rozpore
s dohodnutým pridelením projektu, bol zaťažený 300%-nou vyťažovacou hodnotou
(trojnásobné vyťaženie).12 Spoločnosť, ktorá bola pôvodne určená účastníkmi
dohody na realizáciu tohto projektu bola následne odťažená, nakoľko projekt bol
v konečnom dôsledku uskutočnený iným účastníkom dohody. V prípade, ak došlo
k penalizácií účastníkov dohody formou mechanizmu zaťaženia, títo boli následne
vynechaní zo systému prideľovania projektov na pomerne dlhý čas, nakoľko ich
konto bolo privysoké.


12
     Čl. 13 písm. e) a čl. 25 GQ dohody



                                          21
         4.8. Penalizácia

       GQ dohoda zakotvila sankčný mechanizmus, ktorý sa uplatňoval v prípade
tých účastníkov dohody, ktorí sa nepodrobili rozhodnutiam účastníkov dohody, vo
forme penalizačného zaťaženia 300% vyťažovacej hodnoty príslušného projektu. GQ
dohoda nerozlišovala medzi rôznymi príčinami nedodržania dohodnutých postupov
pri jednotlivých projektoch zo strany členov dohody. Pravdepodobným dôvodom bola
skutočnosť, že pre členov dohody bolo ťažké určiť, aká bola príčina nepodrobenia sa.

      Pokutový mechanizmus je upravený v čl. 25 GQ dohody. EG dohoda
neobsahovala zodpovedajúce sankčné ustanovenia, avšak, nakoľko bola EG dohoda
doplňujúcou ku GQ dohode (čl. 1 – preambula EG dohody), z uvedeného možno
vyvodiť záver, že sankčné ustanovenia upravené v GQ dohode boli záväzné aj pre
EG dohodu.

       V zmysle čl. 8 ods. 2 GQ dohody a čl. 7 EG dohody členovia dohody, ktorí
prevzali objednávky od externých dodávateľov, boli taktiež sankcionovaní. V tomto
prípade došlo k uloženiu pokuty, a to bez ohľadu na príčiny, ktoré viedli účastníka
dohody k prijatiu objednávky GIS. Uvedený mechanizmus slúžil na vylúčenie tretích
strán, ktoré nevyrábali GIS, aby neboli schopní dodávať na trh komplexné riešenia
rozvodní.

         4.9. Úloha kontrolovaných a nekontrolovaných nadobúdateľov licencie

      Z dostupných informácií vyplýva, že pojmy kontrolovaní nadobúdatelia licencie
a nekontrolovaní nadobúdatelia licencie13 sa vo všeobecnej rovine vzťahovali na
činnosti tretích strán, ktoré v čase uzatvorenia a plnenia GQ dohody neboli aktívni
v rámci dohody14, bez ohľadu na skutočnosť, či tretia spoločnosť sa skutočne stala
nadobúdateľom licencie na výrobu GIS od niektorého člena dohody alebo nie.

       Účastníci dohody udelili licencie rôznym spoločnostiam. Udelenie licencie
umožňovalo nadobúdateľom licencie konkurovať účastníkom dohody v rámci
súperenia o projekty. Účastníci dohody však boli schopní ovplyvňovať trhové
správanie niektorých nadobúdateľov licencií, išlo o tzv. kontrolovaných
nadobúdateľov licencie15. V prípade, ak kontrolovaný nadobúdateľ licencie realizoval
daný projekt/tender sám, s účastníkom dohody, ktorý kontrolovanému
nadobúdateľovi danú licenciu udelil, sa zaobchádzalo, akoby daný projekt realizoval
sám, pričom podľa čl. 13 písm. h) a čl. 14 písm. b) GQ dohody v takomto prípade
obdržal 100% vyťažovacej hodnoty projektu. Zoznam kontrolovaných držiteľov
licencie je uvedený v prílohe 7 GQ dohody.

      Čl. 20 GQ dohody konštatoval, že akúkoľvek zmenu existujúcej licencie bolo
nevyhnutné nahlásiť a účastníci dohody museli uvedené prerokovať.

       Iní nadobúdatelia licencie sa označovali ako nekontrolovaní nadobúdatelia
licencie.16 V prípade, ak nekontrolovaný nadobúdateľ licencie účastníka dohody

13
   Čl. 13, 18 a 19 GQ dohody
14
   Napr. spoločnosti Holec, Ganz Ansaldo , Magrini
15
   Čl. 18 GQ dohody
16
   Čl. 19 GQ dohody



                                                     22
realizoval konkrétny projekt, účastník dohody, ktorý mu licenciu poskytol, dostal 85%
vyťažovacej hodnoty tohto projektu/tendra (čl. 13 písm. g), čl. 14 písm. b) GQ
dohody). Príloha č. 8 ku GQ dohode obsahovala zoznam nekontrolovaných držiteľov
licencie. Nakoľko nekontrolovaní nadobúdatelia licencie predstavovali riziko pre
pridelenie projektov uskutočňované v rámci dohody, čl. 21 GQ dohody uvádza, že
účastníci dohody by nemali uzatvárať nové nekontrolované licenčné dohody, a to za
účelom nezvyšovania počtu potenciálnych konkurentov na dotknutom trhu.

      4.10. Geografická pôsobnosť

     Ustanovenia zakázaných dohôd sa plnili na celosvetovej úrovni s výnimkou
USA a Kanady. Dôvodom bola skutočnosť, že účastníci dohody považovali USA a
Kanadu za príliš rizikové z dôvodu striktných protimonopolných zákonov.

      Pôsobenie účastníkov dohody zahŕňalo nasledovné oblasti :

a) V Európe a Severnej Afrike (približne 50 štátov) boli aktívni najmä európski
účastníci dohody. Japonské spoločnosti nevstupovali na relevantný trh na území EÚ,
vzhľadom na ústnu dohodu o rozdelení trhov medzi japonskými a európskymi členmi
dohody.

b) V Japonsku zabezpečovali dodávky GIS japonskí účastníci dohody. Európski
výrobcovia GIS nevstupovali na japonský trh s prihliadnutím na ústnu dohodu
o rozdelení trhov medzi japonskými a európskymi členmi dohody.

c) V ostatných krajinách sveta (s výnimkou USA, Kanady a neskôr Ruska a Číny) sa
o projektoch rokovalo medzi európskymi a japonskými členmi.

      Na území Európy existovali dva rôzne scenáre: tzv. miestne kluby a domáce
trhy. Miestne kluby boli protisúťažné dohody a vznikli dávno predtým, ako boli
uzatvorené GQ dohoda a EG dohoda. Keď došlo k uzatvoreniu GQ dohody a EG
dohody, bolo rozhodnuté ponechať si tieto miestne kluby, nakoľko fungovali veľmi
dobre. Miestne kluby naďalej prideľovali projekty bez zasahovania centrálnej GIS
dohody, miestne kluby jej však hlásili výsledky svojich rokovaní.

       Niekoľko európskych krajín bolo považovaných za tzv. domáce trhy určitých
členov dohody, pretože tam mali zriadenú továreň na výrobu GIS. Týmito krajinami
boli Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Švajčiarsko a Taliansko. Tieto krajiny boli
vylúčené z GIS dohody. Projekty/tendre v týchto krajinách neboli brané do úvahy pri
vyťažovaní účastníkov dohody. Namiesto toho existovala ústna dohoda, podľa ktorej
žiaden konkurent nevzal projekt na domácom trhu druhej spoločnosti. Ak bola krajina
domácim trhom niekoľkých konkurentov, uskutočňovali sa v súvislosti s prideľovaním
projektov/tendrov lokálne rokovania medzi týmito účastníkmi dohody.

       Účastníci GQ a EG dohody boli predmetnou dohodou viazaní po dobu 5
rokov, pričom členstvo sa automaticky predlžovalo vždy na obdobie jedného roka,
pokiaľ niektorí z členov nepodali výpoveď a to v lehote 12 mesiacov pred odstúpením
od zmluvy. V takomto prípade sa bez zbytočného odkladu zvolalo valné
zhromaždenie v prípade GQ dohody, resp. tzv. hlavné stretnutie v prípade EG
dohody, ktoré rozhodovali o akomkoľvek ďalšom postupe.


                                         23
        Na základe uvedených podkladov a informácií dospel úrad k záveru, že vyššie
uvedené konanie účastníkov GQ dohody, ako aj EG dohody predstavuje praktiku
dohody obmedzujúcej súťaž, na základe ktorej uvedení podnikatelia koordinovali
svoje správanie na relevantnom trhu výroby a predaja zapuzdrených plynom
izolovaných spínacích zariadení pre aplikácie 72 kV a vyššie, a to určovaním cien,
rozdelením trhu, udržiavaním stabilnej úrovne trhových podielov na základe vopred
odsúhlasených kvót, vzájomným obmedzovaním sa pri uzatváraní licenčných zmlúv
s tretími osobami a koluzívnym správaním v procese verejného obstarávania.

        Závery úradu možno podporiť aj ustálenou judikatúrou a rozhodovacou praxou
Európskej Komisie a ESD. V tejto súvislosti úrad poukazuje na rozhodnutie ESD17,
v ktorom súd uviedol, že každý podnikateľ musí určovať svoju podnikateľskú
stratégiu, ktorú mieni uplatniť na spoločnom trhu nezávisle. Požiadavka nezávislého
správania neodníma podnikateľom právo inteligentnej adaptácie na existujúce alebo
očakávané trhové správanie konkurentov, avšak vylučuje akékoľvek priame alebo
nepriame kontakty medzi podnikateľmi, dôsledkom ktorých je vytvorenie takých
súťažných podmienok, ktoré nezodpovedajú prirodzenému trhovému prostrediu,
s prihliadnutím na povahu ponúkaných tovarov alebo služieb, veľkosť a počet
podnikateľov na trhu.

5.         Projekty GIS na území Slovenskej republiky

       Dňa 07.03.2005 listom č. 1269/PMÚSR/2005 právny zástupca ABB doplnil
pôvodné oznámenie a predložil úradu dokument obsahujúci informácie o dodávkach
GIS na území Slovenskej republiky. Uvedený dokument obsahuje informácie
o projektoch vyhlásených na území Slovenskej republiky, ktoré boli prejednávané
účastníkmi dohody. Predmetný dokument, povodne zaznamenaný na nosiči CD –
ROM, vznikol na základe informácií bývalého zamestnanca spoločnosti ABB.

        Uvedený zoznam obsahuje 17 tendrov za obdobie rokov 1989 - 1999, pričom
v rámci konkrétneho projektu sú uvedené údaje o obstarávateľovi, ktorý dané
výberové konanie vyhlásil, dátum vyhlásenia tendra, dátum podania ponúk, napäťové
úrovne dodávaných produktov GIS a účastníkov tendra. Ďalej obsahuje informácie
o spoločnosti, ktorá bola v súťaži úspešná ako dodávateľ GIS. Úrad v rámci šetrenia
zistil, že z uvedených 17 tendrov/projektov bolo na území Slovenskej republiky
realizovaných 6 projektov. Z údajov a informácií, poskytnutých právnym zástupcom
spoločností ABB vyplýva, že dva projekty boli uvedené duplicitne a jeden
neidentifikovateľný projekt bol vedený v období, pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov.
Viacero projektov nebolo realizovaných a to z dôvodu zrušenia tendra
obstarávateľom/zákazníkom alebo z dôvodu odkladu prejednania cenových ponúk
účastníkov dohody na neskoršie obdobie.

       Obsahom vyššie uvedeného dokumentu je aj údaj o účasti výrobcov GIS na
predmetných tendroch. Podľa informácií úradu spoločnosť Siemens AG plnila v rámci
prideľovania projektov realizovaných na území Slovenskej republiky kľúčovú
úlohu.

17
     Rozhodnutie ESD prípad C-7/95 P John Deere Ltd. vs Commission



                                                          24
      Predmetný dokument taktiež obsahuje zoznam skratiek používaných
účastníkmi tohto správneho konania, napr. skratkou „AL“ - angl. allocation - používala
pre určenie účastníka tendra, ktorému bola konkrétna dodávka GIS na území
Slovenskej republiky pridelená, skratkou „LP“ - level price - sa označovala situácia,
keď konkrétny projekt nebol pridelený na základe rozhodnutia účastníkov tohto
správneho konania, v uvedenom prípade podávali účastníci tendra tzv. voľné
ponuky.

      Dňa 23.02.2006 listom č. 872/PMÚSR/2006 úrad obdržal doplnenie
oznámenia od právneho zástupcu spoločností ABB a v prílohe č. 1 „História
pôsobenia GIS kartelu“ na str. 53 - 56 sa nachádza zoznam slovenských projektov
na dodávky GIS.

       Úrad za účelom zhodnotenia situácie na relevantnom trhu dodávok GIS na
území Slovenskej republiky, ako aj získania podrobných informácií o projektoch
uvedených v podkladoch od spoločností ABB, oslovil tak tuzemských obstarávateľov
zariadení GIS, možných používateľov zariadení GIS, ako aj spoločnosti,
prostredníctvom ktorých výrobcovia GIS zabezpečovali dodávky alebo rekonštrukcie
zariadení GIS, so žiadosťou o poskytnutie podkladov a informácii o výrobcoch GIS,
používaní GIS a o realizácii jednotlivých tendrov, ktoré boli prerokované účastníkmi
dohody a realizované na území Slovenskej republiky. 18

        Niektoré z oslovených subjektov uviedli, že s prihliadnutím na dlhšie časové
obdobie, ktoré uplynulo, či už od vyhlásenia tendra alebo od realizácie GIS, je
problematické predložiť úradu kompletné podklady a informácie. Taktiež je potrebné
prihliadať na skutočnosť, že mnohé z oslovených spoločností nedisponujú žiadanými
podkladmi a informáciami, a to z dôvodu skartácie dokumentov. Niektoré
z oslovených subjektov nepredložili kompletné informácie z dôvodu organizačných
zmien, resp. transformácie subjektov, na základe čoho sa žiadané informácie
nepodarilo nájsť.

       Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam úrad dospel k záveru, že všetky
relevantné podklady a informácie, ktoré popisujú jednotlivé projekty GIS na území
Slovenskej republiky19, preukazujú dostatočným spôsobom existenciu dodávok
zariadení GIS na území Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočňovali na základe
protisúťažnej dohody účastníkov tohto správneho konania.




18
  Odpovede na žiadosť o poskytnutie podkladov a informácií založené v spisoch č. 2, 3, 4, 7
19
  Doplnenie pôvodného oznámenia ABB, zo dňa 07.03. 2005 (naše č. 1269/PMÚSR/2005), doplnenie pôvodného oznámenia
ABB, zo dňa 23. 02. 2006 (naše č. 872/PMÚSR/2006), v prílohe č. 1 „História pôsobenia GIS kartelu“ na str. 53 - 56



                                                       25
           Tabuľka č. 3: GIS projekty prerokované účastníkmi dohody

                                                                           Dátum
 Ref.                     Názov                          Dátum vyhl.   prejednávania
číslo.   Ident.          projektu         Parametre        tendra         projektu      Výsledok dohody
                  Košice - západ                                       10.10.1991,
1057     128      (West)                  9x145 kV      17.06.1991     07.04.1994      dohodnutá cena
1422              NPP Jaslovské           2x145         28.03.2002     25.03.2002      projekt nebol pridelený

                  PPC - TP II                                          14.03.1996,     pridelené
1079     1442     Vajnorská               9x145 kV      29.03.1996     18.07.1996      Siemensu

                  Harmanecké                                                           Projekt zrušený
1158     1494     papierne                5x145 kV      II.94          22.01.1998      zákazníkom
1383              Ružomberok S/S          6x145 kV      28.07.1999     12.08.1999      odložené do 08/2000

                                                                       04.04.1996
1221     1548     Slovnaft                18x145 kV     01.04.1996     19.09.1996      dohodnutá cena

                                                                       26.06.1997,
1081     1443     Žilina Rajčianka        4x145 kV      11.06.1997     25.06.1998      dohodnutá cena
1081     1443     Žilina HPP              4x145 kV      01.03.1994     17.03.1994      dohodnutá cena

                                                                       21.11.1996,     odložené do 11/1998, a
1185     1515     Ipeľ                    7x420 kV                     19.11.1998      potom do 11/2000
1174     172      Čunovo PP               3x145 kV      VI.94          16.03.1995      obj.u Alstomu/Areva/AEG


                                                                       25.06.1998,     odložené do 06/1999, a
1346              Košice-CENTRUM          4x145 kV                     17.06.1999      potom do 06/2000

                                                                                       zrušený pre duplicitu
1272              VSŽ                     21x145 kV                    10.10.1996      s proj..č. 1337

                                                                       20.11.1997 a    odložené do 11/98
1237     1564     R 110 kV - TOZ          20x145 kV     13.11.1995     19.11.1998      neskôr do 11/1999

                                                                                       projekt zrušený
1153     1489     Lamač S/S               11x145 kV     02.02.1994     19.02.1998      zákazníkom

                                                                                       zrušený pre duplicitu
1085     143      č. 1079 Bratislava II   9x145 kV      III.92         02.04.1994      s proj.č. 1079

1036              Kavalírka               5x145 kV                     19.02.1998      odložené do 02/2000

                  Rozvodňa Žiar PC3
1012              zapúzdrená              22 x 145 kV   13.3.1989                      odložené do 09/98




  Zoznam GIS projektov prerokovaný účastníkmi dohody a realizovaných na
  území Slovenskej republiky

           1./ Projekt PPC – TP Vajnorská

         Projekt sa týkal sa obstarania GIS s napäťovou úrovňou 145 kV a
   9 prerušovačmi. Objednávateľom zariadenia boli Slovenské elektrárne, a.s.,
  Bratislava. Realizácia a dodávka sa uskutočnila pre Paroplynový cyklus, a.s.,
  Bratislava v roku 1997, kedy bola dodaná rozvodňa GIS so zmeneným parametrom
  123 kV typ 8DN – 123 kV pre 9 polí spoločnosťou Siemens ako časť diela. Montáž




                                                          26
zabezpečila firma Elektrovod Holding, a.s., Bratislava. Rozvodňa bola uvedená do
prevádzky 20.08.1998.20

         2./ Projekt Košice západ

      Projekt sa týkal obstarania GIS s úrovňou napätia 145 kV a 4 prerušovačmi.
V skutočnosti bolo zakúpené zariadenie na úrovni 110 kV pre elektrickú stanicu
110/22 kV Košice – západ. Objednal ho a zakúpil predchodca dnešnej
Východoslovenskej energetiky, a.s., Košice, spoločnosť Východoslovenské
energetické závody, š.p., Košice na základe zmluvy zo dňa 03.03.1994 uzatvorenej
so spoločnosťou AEG (v súčasnosti AREVA).21

         3/Projekt NPP Jaslovské Bohunice

       Predmetom uvedeného projektu bolo obstaranie GIS s úrovňou napätia 2 x
145 kV pre jadrovú elektráreň A1. Obstarávateľom projektu bola spoločnosť
Slovenské elektrárne, a. s., po privatizácií spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s.
realizáciu uvedeného projektu eviduje spoločnosť Jadrová a vyraďovacia spoločnosť,
a. s. Dodávku GIS realizovala spoločnosť ABB.

         4/ Projekt Žilina Rajčianka

      Obstarávateľom tendra Žilina Rajčianka bola spoločnosť Stredoslovenská
enenrgetika, a. s., Žilina. Predmetom obstarávania bola dodávka GIS pre napätie
145 kV so 4 prerušovačmi pre štvrť mesta Žiliny – Rajčianku. Tender bol vyhlásený
11. 06. 1997. Napokon sa obstarávateľ rozhodol pre dodávku rozvodne GIS od
spoločnosti ABB v napäťovej úrovni 110 kV.

         5/ Projekt Čuňovo PP

        Projekt Čuňovo PP sa týkal obstarania GIS s napäťovou úrovňou 145 kV a 3
prerušovačmi pre vodnú elektráreň v Čuňove. Obstarávateľom uvedenej dodávky
bola spoločnosť Slovenské elektrárne, a. s., tender bol vyhlásený v júni 1994.
Dodávka GIS bola uskutočnená spoločnosťou AEG (v súčasnosti AREVA).
S prihliadnutím na výrazný časový odstup odo dňa uskutočnenia predmetného
tendra, úrad v súvislosti s daným projektom disponuje len zápisom z vyhotovenia
ponúk na dodávku zapúzdrenej rozvodne VE Čuňovo zo dňa 29.11.1994 a zmluvou
o dodávke a šéfmontáži 110 kV zapúzdrenej rozvodne SF6 pre VE Čuňovo zo dňa
03.02.1995 vrátane ponuky do súťaže.22




20
   Informácie o používaní GIS je predmetom odpovedi na žiadosť úradu o poskytnutie podkladov a informácii, ktoré úrad
obdržal od spoločnosti Paraplynový cyklus, a.s. Bratislava, dňa 26.03.2007 (naše č. 1113/PMÚSR/2007) založené v spise č. 3
pod č. 8.
21
   Informácie o používaní GIS je predmetom odpovedi na žiadosť úradu o poskytnutie podkladov a informácií, ktoré úrad
obdržal od spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s., dňa 20.03.2007 (naše č. 987/PMÚSR/2007) založené v spise č. 3
pod č. 19.
22
   Informácie o používaní GIS je predmetom odpovedi na žiadosť úradu o poskytnutie podkladov a informácii, ktoré úrad
obdržal od spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., dňa 10.07.2007 (naše č. 2544/PMÚSR/2007) založené v spise č. 4 pod č. 15



                                                           27
         6/ Projekt Slovnaft

       Predmetom uvedeného tendra bolo obstaranie GIS s projektovanou úrovňou
napätia 145 kV a 18 prerušovačmi. Tender bol vyhlásený 01. 04. 1996. Členovia
dohody prejednali podrobnosti realizácie tohto projektu na zákazkovom stretnutí,
ktoré iniciovala spoločnosť Siemens dňa 19.04.1996. Projekt bol napokon
realizovaný spoločnosťou ABB EJF, a. s., Brno Obstarávateľ sa rozhodol
o zakúpenie 110 kV rozvodne s 18 poľami. Zmluva s touto firmou bola uzatvorená
dňa 13.08.1996.23

6. Námietky účastníkov konania v priebehu správneho konania

      V priebehu správneho konania úrad obdržal nasledovné námietky účastníkov
konania. 1.

         6.1. Toshiba Corporation

      Dňa 09.08.2007 (list .č. 2995/PMÚSR/2007) doručil úradu právny zástupca
účastníka konania Toshiba Corporation nasledovné námietky.

       Právny zástupca poukazuje na nepríslušnosť úradu konať v predmetnej veci,
a to z toho dôvodu, že v tejto veci už konala Európska Komisia (rozhodnutie č.
COMP/38.899 zo dňa 20. 4. 2006). Právny zástupca taktiež uvádza, že v tomto
prípade by sa malo aplikovať Nariadenie č. 1/2003 a preto je povinnosťou úradu túto
skutočnosť zohľadniť a uplatniť procesné pravidlá upravené v Nariadení č. 1/2003.
Ďalej uvádza, že v tejto veci úrad nemôže uplatniť ani európske a ani vnútroštátne
právo hospodárskej súťaže a z tohto titulu úrad nemôže v konaní pokračovať,
nakoľko Európska Komisia prijala konečné rozhodnutie a uložila účastníkom konania
pokuty.
       Právny zástupca taktiež vyjadril pochybnosti procesného charakteru, a to
v súvislosti s doručením faxového oznámenia o začatí konania, ďalej popísal niektoré
nedostatky obsahu oznámenia.

         Úrad k námietkam právneho zástupcu uvádza nasledovné.

       Dňom 01.05.2004 sa SR stala členom Európskej únie, od tohto okamihu sú
ustanovenia komunitárneho práva pre SR právne záväzné a taktiež priamo
aplikovateľné na našom území. Uvedené sa bezvýhradne vzťahuje aj na čl. 81
Zmluvy a Nariadenie č. 1/2003. Priama aplikácia Nariadenia č. 1/2003 pripadá do
úvahy len v súvislosti s protiprávnymi konaniami, ku ktorým došlo na území SR odo
dňa vstupu SR do Európskej únie, resp. priama aplikácia Nariadenia č. 1/2003 je
možná vo vzťahu k protiprávnemu konaniu, ktoré po vstupe SR do Európskej únie
pretrvávalo. Pred vstupom SR do Európskej únie, bola SR v pozícii nečlenského
štátu.

      Úrad k vyššie uvedeným námietkam ďalej uvádza, že predmetné konanie úrad
vedie z dôvodu porušenia § 4 zákona a nie z dôvodu porušenia čl. 81 Zmluvy ES.

23
   Informácie o používaní GIS je predmetom odpovedi na žiadosť úradu o poskytnutie podkladov a informácii, ktoré úrad
obdržal od spoločnosti Slovnaft, a.s., dňa 10.07.2007 (naše č. 1089/PMÚSR/2007) založené v spise č. 4 pod č. 1




                                                        28
Z uvedeného dôvodu v tomto správnom konaní nie je možné aplikovať ustanovenia
Nariadenia č. 1/2003. Úrad poukazuje na skutočnosť, že správne konanie sa
posudzuje výlučne podľa slovenského práva s odkazom na § 2 ods. 4 zákona,
z ktorého vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje na činnosti a konania, ku ktorým došlo
v cudzine, ak vedú alebo môžu viesť k obmedzovaniu súťaže na tuzemskom trhu.

       Úrad taktiež poukazuje na skutočnosť, že priestorový relevantný trh je pre
účely tohto konania vymedzený územím SR, pretože sa jedná o prerokovanie
projektov na území SR, kde sú podmienky súťaže homogénne. Prerokovanie
projektov účastníkmi tohto konania nebolo predmetom konania na úrovni Európskej
Komisie, nakoľko ku dňu ukončenia dohody nebola SR členským štátom EÚ.
Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Európskej Komisie č. COMP/F/38.899 zo
dňa 24.01.2007, v ktorom do relevantného trhu v predmetnom konaní nebolo
zahrnuté územie SR. Európska Komisia sa rozhodla vziať do úvahy len geografický
relevantný trh pokrývajúci protisúťažné aktivity účastníkov dohody, ktoré sa vzťahujú
na územie pôvodných 15 členských štátov EÚ.

       K námietke právneho zástupcu účastníka konania, ktorým namieta
nepríslušnosť úradu vo veci konať a to z dôvodu konania Európskej Komisie v tej
istej veci, v nadväznosti na ustanovenie čl. 11 ods. 6 Nariadenia č. 1/2003, úrad
dopĺňa nasledovné.

        Tvrdenia právneho zástupcu účastníka konania, že národné súťažné orgány
pre hospodársku súťaž nemôžu na prípady, v ktorých konala Komisia aplikovať
vnútroštátne právo úrad neakceptuje, a to s odkazom na ustálenú judikatúru
Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“) napr. v prípade Walt Wilhelm a ostatní
vs Bundeskartellamt24, v ktorom súd posudzoval otázku možnosti vedenia správneho
konania národného súťažného orgánu v súvislosti so zakázanou dohodou, ktorá bola
predmetnom rozhodnutia Komisie. V tejto veci ESD uviedol právny názor, že „jedna
a tá istá dohoda môže byť v zásade predmetom dvoch paralelných správnych konaní
– jedného konania pred orgánmi Spoločenstva podľa Čl. 81, 82 Zmluvy a druhého
konania pred národnými súťažnými orgánmi podľa národného práva.“ Podľa
právneho názoru ESD je otázka existencie dvoch paralelných konaní spojená
s možnosťou paralelného uloženia sankcií akceptovateľná. Prípustnosť duálneho
vedenia správneho konania v tej istej veci sa odvíja od osobitného systému zdieľanej
jurisdikcie vo vzťahu k prejednávaniu dohôd obmedzujúcich súťaž medzi Európskym
Spoločenstvom a členskými štátmi. Ak komunitárne právo neupravuje niečo iné,
môžu v tej istej veci národné súťažné orgány „zasiahnuť“ – konať vo veci zakázanej
dohody, pričom tú istú vec prejednávala Európska Komisia v rovine aplikácie
komunitárneho práva. V prípade, ak je daná možnosť paralelných správnych konaní,
ktoré vedú k uloženiu dvoch sankcií – pokút, platí všeobecná požiadavka prirodzenej
spravodlivosti, ktorá sa má zohľadniť pri ukladaní sankcií – pokút v následnom
správnom konaní, a to bez ohľadu na predchádzajúce sankčné rozhodnutie. Vo
vzťahu k paralelnej aplikácií súťažného práva v priestore Európskej Únie, ESD
taktiež vychádza z princípu rozdielnosti právnych záujmov, ktoré sú sledované
jednotlivými právnymi úpravami s tým, že primárnym predmetom komunitárneho
práva je odstraňovanie prekážok obchodného styku medzi členskými štátmi, kým
predmetom národného – vnútroštátneho práva je ochrana záujmov toho ktorého

24
     Rozsudok ESD vo veci Walt Wilhelm [1969] ECR 1



                                                      29
členského štátu.25 Z uvedeného vyplýva, že úrad je v tomto správnom konaní
oprávnený aplikovať národné súťažné právo.

       Rozsudok Súdu prvého stupňa č. T – 224/00 vo veci Archer Daniels Midland
Co. Archer Daniels Midland Ingredients Ltd. v Komisia, [2003] ECR II – 0259726
konštatuje, že zásada ne bis in idem, ktorá je upravená v čl. 4 Protokolu č. 7
k Európskej Zmluve predstavuje všeobecnú zásadu komunitárneho práva, nakoľko
v kontexte súťažného práva chráni podnikateľov pred viacnásobnou penalizáciou zo
strany Európskej Komisie za totožné protisúťažné konanie. Súd ďalej uviedol, že
súbežné uloženie sankcií na komunitárnej a národnej úrovni členského štátu je
možné za toho predpokladu, že súbežne vedené správne konania sledujú odlišné
ciele. Uvedený systém paralelného ukladania pokút vyplýva z tzv. systému
zdieľaných právomocí medzi Európskou Komisiou a vnútroštátnymi súťažnými
orgánmi v súvislosti s odhaľovaním zakázaných dohôd. V takomto prípade je
povinnosťou Európskej Komisie uvedenú skutočnosť zohľadniť. Podľa názoru súdu
však taktiež platí, že táto zásada sa nebude vzťahovať na situáciu, ak sankciu za
protisúťažné konanie ukladajú orgány nečlenských štátov, nakoľko úlohou orgánov
nečlenských štátov je v prvom rade sledovať odlišné ciele – a to zabezpečiť ochranu
hospodárskej súťaže na odlišných trhoch.

      Argumentáciu úradu možno podporiť aj rozsudkom ESD zo dňa 29.06.2006 vo
veci SGL Carbon AG v Komisia [2006] ECR I – 05977. V citovanom rozsudku súd
konštatoval, že zásada ne bis in idem sa nebude aplikovať na prípady, keď národné
súťažné orgány nečlenských štátov „zasiahnu“ v súlade s príslušnými právnymi
poriadkami a s vlastnou jurisdikciou. ESD zdôraznil, že neexistuje žiadna zásada,
ktorá by zaväzovala Európsku Komisiu zohľadňovať konania a uložené sankcie
orgánmi nečlenských štátov.

      Na základe uvedených skutočností úrad dospel k záveru, že v predmetnom
konaní sa jedná o obdobnú situáciu, preto otázku možnosti paralelného vedenia
správneho konania Európskej Komisie, ako aj národných súťažných orgánov
z dôvodu porušenia súťažného práva nie je možné spochybniť.

      V súvislosti s uvedeným taktiež možno podotknúť, že v tej istej veci konal
a rozhodol český úrad pre ochranu súťaže, ktorý dňa 07.02.2006 vydal vo veci
prvostupňové rozhodnutie (č.j. S 222/06-3113/2007/710)27, ako aj maďarský úrad pre
ochranu súťaže28.

      K pripomienkam procesného charakteru a k doručeniu faxového oznámenia
uvádza úrad nasledovné.

      Dňa 26.06.2007 úrad adresoval na všeobecne známu adresu účastníka
konania29 oznámenie o začatí správneho konania, vyhotovené v slovenskom aj

25
   Rozsudok ESD vo veci Walt Wilhelm [1969] ECR 1, rozsudok ESD C – 289/04 vo veci P Showa Denko a C – 308/04 a C –
308/04 P SGL Carbon
26
   Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom ESD, C – 397/03
27
   Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo zmenené rozhodnutím druhostuňového orgánu zo dňa 26. 4. 2007 (R 059-070,
075-078/2007/01-08115/2007/310)
28
   Prvostupňové rozhodnutie maďarského úradu pre ochranu súťaže zo dňa 22. 12. 2005, (Vj-102/2004/174)
29
   Adresa účastníka konania : Toshiba Corporation, 1-1, Shibaura 1 – chrome, Minato – ku, Tokyo 105-8001, Japonsko
(uvedená adresa sa nachádza aj na internetovej stránke spoločnosti – http://www.toshiba.co.jp)



                                                       30
v anglickom jazyku (list č. 2337/14/PMÚSR/2004). Dňa 23.07.2007 úrad obdržal
nedoručenú, resp. neprevzatú zásielku, pričom z doručenky nebolo zrejmé, aký bol
skutočný dôvod nedoručenia predmetného oznámenia. Taktiež nie je obvyklé, aby
doručenka bola k obálke prilepená lepiacou páskou. S prihliadnutím na skutočnosť,
že na zásielke sa nachádza odtlačok pečiatky s textom „105 TOSHIBA BLDG,
17.VII.07 JAPAN“30 má úrad dôvodne za to, že v tomto prípade došlo k úmyselnému
neprevzatiu oznámenia o začatí správneho konania, nakoľko predmetná zásielka
musela prejsť budovou Toshiba Building, v ktorej sídli spoločnosť Toshiba
Corporation.

       Úrad v tomto konkrétnom prípade mohol aplikovať fikciu doručenia v zmysle
§ 29 ods. 6 zákona, z ktorého vyplýva, že za doručenú sa považuje aj písomnosť
vrátená poštou ako nedoručiteľná, ak sa adresát v mieste doručenia nezdržiava a ak
ju úrad doručoval na poslednú známu adresu, ktorá bola oznámená úradu,
obchodnému registru alebo živnostenskému registru ako sídlo právnickej osoby, ak
ide o právnickú osobu, alebo ako miesto podnikania, trvalé bydlisko alebo prechodné
bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Za deň doručenia sa považuje deň vrátenia
písomnosti úradu.

       Následne úrad dňa 27.07.2007 adresoval účastníkovi konania faxové
oznámenie o začatí správneho konania listom č. 1377/14/PMÚSR/2007 so žiadosťou
o zaslanie alternatívnej adresy doručovania písomností.31 Účastník konania
nereagoval na žiadosť úradu. Približne o dva týždne od zaslania faxu úrad
telefonicky kontaktoval zamestnanec advokátskej kancelárie právneho zástupcu
účastníka konania.32 Ďalej pracovníci úradu telefonicky kontaktovali právneho
zástupcu spoločnosti Toshiba Corporation. Právny zástupca účastníka konania sa
dňa 16.08.2007 dostavil do priestorov úradu, kde okrem nahliadnutia do spisu tohto
správneho konania, potvrdil svojim podpisom aj prevzatie oznámenia o začatí
správneho konania33.

       Na základe uvedených skutočností podporených dôkazmi úradu, má úrad za
to, že neexistuje dôvod spochybňovať doručovanie oznámenia o začatí správneho
konania spoločnosti Toshiba Corporation.

       Právny zástupca ďalej tvrdí, že úrad svojim konaním porušil ustanovenia čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že v oznámení
o začatí správneho konania chýba presný opis povahy a dôvodov, vznesených
obvinení proti účastníkovi konania, špecifiká ustanovení slovenských pravidiel
hospodárskej súťaže, ktoré údajne účastník konania porušil, vymedzenie obdobia,
počas ktorého údajne porušenie trvalo a opis skutočností – ako súvisí údajná dohoda
s relevantným trhom v SR. Právny zástupca taktiež namieta formuláciu „možná
kartelová dohoda“, pričom tvrdí, že táto formulácia naznačuje, že úrad dospel
k záveru, že takýto prístup porušuje právo účastníka konania na prezumpciu neviny
a vzbudzuje ďalšie pochybnosti o zákonnosti konania.


30
   Založené v spise č. 5 pod číslom 14
31
   Založené v spise č. 5 pod číslom 47
32
   V prípade neúspešnej reakcie na faxové oznámenie o začatí konania a žiadosti alternatívnej adresy na doručovanie, úrad
zvažoval možnosť doručenia predmetnej obsielky prostredníctvom japonského úradu pre ochranu súťaže.
33
   Z uvedeného úkonu bol dňa 16.08. 2007 vyhotovený zápis, ktorá je založená v spise č. 6 pod č. 11



                                                          31
      K vyššie uvedeným pochybnostiam právneho zástupcu účastníka konania
úrad konštatuje nasledovné.

      Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prijatý v Ríme dňa
04.11.1950 v znení Protokolu č. 11, v článku 6 (ďalej len „dohovor“) uvádza:

1. Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale
verejnosť a tlač môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme
mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by
vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom
spravodlivosti.

2. Každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ jeho
vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva :

   a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený
      s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu,
   b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,
   c) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu,
      alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu
      poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú,
   d) vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie
      na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako
      v prípade svedkov proti nemu,
   e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred
      súdom, alebo ak týmto jazykom nehovorí.

       K vyššie uvedeným námietkam právneho zástupcu účastníka konania,
týkajúcim sa údajného nedostatočného vymedzenia predmetu správneho konania
v oznámení o začatí konania zo dňa 26. 06. 2007 úrad uvádza, že účastníkom
konania s dostatočnou určitosťou oznámil konkrétne ustanovenia zákona, ktoré
účastníci konania mohli svojim konaním porušiť. Úrad taktiež konštatuje, že
obdobným spôsobom postupoval aj vo výzve pred vydaním rozhodnutia zo dňa
18.10.2007, ku ktorému mali účastníci konania možnosť sa v primeranej 30 - dňovej
lehote vyjadriť.

       Úrad poukazuje na skutočnosť, že konanie začal na základe riadne
vykonaných dôkazov, ktoré úrad získal v rámci šetrenia, a to pred začatím vyššie
uvedeného konania. Na základe získaných podkladov a informácií a v súlade so
zásadou materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), z ktorej vyplýva
povinnosť, aby rozhodnutia úradu vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a v súlade so zásadou spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 46 správneho poriadku),


                                         32
ktorá predpokladá postup, keď si úrad v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku
obstará relevantné podklady pre rozhodnutie, ktoré umožnia úradu presne a úplne
zistiť skutočný stav veci úrad dospel k záveru, že vyššie popísaným konaním
účastníkov konania došlo k možnému porušeniu zákona.

      Úrad má za to, že predmet tohto správneho konania v oznámení o začatí
konania bol účastníkom konania oznámený primeraným spôsobom, v rámci tohto
konania mohli účastníci konania v plnej miere uplatňovať všetky procesné práva za
účelom obrany svojich práv a právom chránených záujmov a z tohto dôvodu
jednoznačne nedochádzalo k porušeniu čl. 6 Dohody.

            6.2. Mitsubishi Electric Co.

      V priebehu konania úrad obdržal dňa 21.09.2007 listom č. 3449/PMÚSR/2007
od právneho zástupcu účastníka konania Mitsubishi Electric Co. žiadosť
o poskytnutie prístupu k spisu, v ktorej právny zástupca namieta označenie
informácií, obsiahnutých v dokumentoch predložených ABB za obchodné tajomstvo.

            K vyššie uvedenému úrad uvádza nasledovné.

      Z dikcie § 28 ods. 1 vyplýva, že úrad je povinný pri začatí konania upovedomiť
účastníka konania, že počas konania môže označiť, ktoré informácie alebo podklady
poskytované úradu považuje za predmet obchodného tajomstva alebo ktoré
považuje za informácie alebo podklady dôverného charakteru. Dôvernosť informácii
alebo podkladov alebo ich označenie ako obchodné tajomstvo musí účastník konania
písomne odôvodniť. Úrad môže od účastníka konania žiadať, aby poskytol iné znenie
informácií alebo podkladov, ktoré neobsahujú obchodné tajomstvo alebo nemajú
dôverný charakter. Povinnosťou úradu je v zmysle § 28 ods. 2 zákona chrániť
informácie, o ktorých zachovanie dôvernosti bol požiadaný. Dôvernosť týchto
informácií však nie je prekážkou ich zverejnenia, ak sú nevyhnutné pre rozhodnutie
a ak účastník konania neposkytne iné znenie informácií a podkladov, ktoré
neobsahujú obchodné tajomstvo.

       Dňa 01.08.2007 úrad listom č. 2877/PMÚSR/2007 požiadal právneho
zástupcu spoločností ABB o prehodnotenie označenia dokumentov označených
obchodným tajomstvom, úrad taktiež požiadal o odtajnenie plných mocí, výpisov
z obchodného registra a predovšetkým obsahu tzv. GQ dohody a EG dohody, ktoré
úrad považuje za kľúčové dôkazy tohto konania.

      V odpovedi na uvedenú žiadosť úrad dňa 03.09.2007 obdržal listom č.
3266/PMÚSR/2007 odpoveď právneho zástupcu spoločností ABB, ktorým vyhovel
žiadosti úradu.34

            6.3. Mitsubishi Electric Co., Toshiba Corporation, Hitachi Ltd., Hitachi
            Europe Limited., JAEPS

      Úrad dňa 02.11.2007 listom č.4037/PMÚSR/2007 od právneho zástupcu
účastníka konania Mitsubishi Electric Co., dňa 06.11.2007 listom č.

34
     Založené v spise č.6 pod č. 24



                                           33
4070/PMÚSR/2007 od právneho zástupcu účastníka konania Toshiba Corporation a
dňa 15. 11. 2007 listom č. 4188/PMÚSR/2007 od právneho zástupcu účastníkov
konania Hitachi Ltd., Hitachi Europe Limited a JAEPS obdržal žiadosti o predĺženie
lehoty vo veci ústneho alebo písomného vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia
a k spôsobu jeho zistenia, ako aj s námietkami vo veci sprístupnenia spisového
materiálu v predmetnom konaní.

      V súvislosti s predmetnými žiadosťami právnych zástupcov účastníkov
konania úrad uvádza nasledovné.

       Dňa 18.10.2007 úrad vydal výzvu pred vydaním rozhodnutia, ktorá bola
vyhotovená v slovenskom jazyku, ako aj v anglickom jazyku. Jedným z dôvodov,
prečo úrad vyhotovil predmetný dokument aj v anglickom jazyku bola skutočnosť,
aby sa právnym zástupcom účastníkov konania uľahčila komunikácia so svojimi
klientmi, nakoľko predmetné konanie úrad vedie voči zahraničným účastníkom
konania. Predmetný dokument právny zástupca účastníka konania Mitsubishi Electric
Co. prevzal v zmysle doručenky dňa 23.10.2007, právny zástupca účastníka konania
Toshiba Corporation dňa 22.10.2007 a právny zástupca účastníkov konania Hitachi
Ltd., Hitachi Europe Limited a JAEPS dňa 22.10.2007. Dňom prevzatia začala pre
účastníkov konania plynúť 30-dňová lehota, v rámci ktorej v zmysle § 33 zákona máli
možnosť vyjadriť sa ústne alebo písomne k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

       6.4. Mitsubishi Electric Co., Toshiba Corporation, Hitachi Ltd., Hitachi
       Europe Limited., JAEPS

      Vo svojich žiadostiach právni zástupcovia vyššie uvedených účastníkov
konania ďalej namietajú, že úrad v priebehu konania nezabezpečil právnym
zástupcom plný prístup do spisového materiálu č. 1 predmetného konania, ktorý
obsahuje dokumentáciu spoločností ABB, vrátane oznámenia o porušení zákona.

      K vyššie uvedenej námietke právnych zástupcov účastníkov konania úrad
uvádza nasledovné.

      Dňa 03.09.2007 úrad obdržal list č. 3266/PMÚSR/2007 od JUDr. Petra
Oravca, advokáta, právneho zástupcu účastníkov konania spoločností ABB, ktorým
na základe žiadosti úradu zo dňa 01.08.2007 odtajnil obsah dokumentov, ktoré
predstavujú kľúčové dôkazy predmetného konania. Jedná sa o nasledovné
dokumenty :

   -   GQ dohoda vyhotovená v anglickom jazyku spolu s úradným prekladom do
       slovenského jazyka,

   -   EG dohoda vyhotovená v anglickom jazyku spolu s úradným prekladom do
       slovenského jazyka.

   Okrem vyššie uvedených dokumentov boli odtajnené výpisy z obchodného
registra spoločností ABB Switzerland Ltd. a ABB Management Services Ltd., ako aj
plné moci udelené JUDr. Petrovi Oravcovi, právnemu zástupcovi spoločností ABB.



                                        34
       Na základe žiadosti úradu zo dňa 28.09.2007 o opätovné prehodnotenie
označenia obchodného tajomstva, úrad dňa 26.10.2007 obdržal list č.
3956/PMÚSR/2007 od JUDr. Petra Oravca, ktorým odtajnil obsah dokumentov
založených v spise č. 1. vedeného k predmetnému konaniu. Kópie predmetných
dokumentov obdržali všetci vyššie uvedení účastníci konania prostredníctvom svojich
právnych zástupcov. Napriek skutočnosti, že právny zástupca účastníkov konania
spoločností ABB začiernil dátum prijatia konkrétneho dokumentu, v zozname
vyžiadaných a vyhotovených kópií dokumentov, ktoré tvoria prílohu k zápisu
z nahliadnutia do spisu je uvedené presné číslo každého dokumentu, pod ktorým
úrad konkrétne podanie obdržal. Uvedené je taktiež možné porovnať so zoznamom
obsahu spisu č. 1, predmetom ktorého je podanie právneho zástupcu spoločností
ABB pôvodne označené ako obchodné tajomstvo.

       V súvislosti s ďalšími údajmi, ktoré právny zástupca účastníkov konania
spoločností ABB vyčiernil a ktoré by nemali byť ostatným účastníkom konania
sprístupnené, úrad uvádza nasledovné.

        Vyčiernené údaje predstavujú podklady a informácie, ktoré predstavujú všetky
skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, majú
skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú
v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné a sú podľa vôle podnikateľa
utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

      Úrad taktiež poukazuje na ustanovenie § 28 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva,
že úrad je povinný pri začatí konania upovedomiť účastníka konania, že počas
konania môže označiť, ktoré informácie alebo podklady poskytované úradu považuje
za predmet obchodného tajomstva alebo ktoré považuje za informácie alebo
podklady dôverného charakteru. Dôvernosť informácií alebo podkladov alebo ich
označenie ako obchodné tajomstvo musí účastník konania písomne odôvodniť. Úrad
môže od účastníka konania žiadať, aby poskytol iné znenie informácií alebo
podkladov, ktoré neobsahujú obchodné tajomstvo alebo nemajú dôverný charakter.

       Na účely § 28 ods. 2 zákona úrad chráni aj informácie, o ktorých zachovanie
dôvernosti bol požiadaný. Dôvernosť týchto informácií však nie je prekážkou ich
zverejnenia, ak sú nevyhnutné pre rozhodnutie a ak účastník konania neposkytne iné
znenie informácií a podkladov, ktoré neobsahujú obchodné tajomstvo alebo nemajú
dôverný charakter.

      Z uvedeného jednoznačne vyplýva snaha úradu o odtajnenie predovšetkým
GQ dohody a EG dohody, ktoré sa v dôsledku správnych konaní vedených na
národnej úrovni (maďarský úrad pre ochranu súťaže, český úrad pre ochranu súťaže)
a konania na úrovni komunitárnej (Európska Komisia) stali všeobecne známymi
dokumentmi.

       Taktiež je zrejmá snaha úradu o odtajnenie všetkých dokumentov, ktoré tvoria
spis č. 1 tohto konania. V súvislosti s uvedeným nie je možné namietať odmietanie
prístupu k spisom právnym zástupcom účastníkov konania, nakoľko úrad v tomto
smere právnym zástupcom účastníkov konania vždy vyhovel.




                                        35
      6.5. Hitachi Ltd., Hitachi Europe Limited, JAEPS

       Ďalej vo svojej žiadosti právny zástupca účastníkov konania Hitachi Ltd,
Hitachi Europe Limited a JAEPS, namieta skutočnosť, že uvedené poločnosti sú
japonskými spoločnosťami, ktoré nie sú prítomné na slovenskom trhu relevantných
produktov, a preto nemajú to isté procesné postavenie v predmetnom konaní ako
jeho ostatní účastníci.

       K vyššie uvedenému tvrdeniu úrad uvádza, že spoločnosť Hitachi Europe
Limited so sídlom Whitebrook Park, Lower Cookham Road, Maidenhead, Berkshire
SL6 8YA, Veľká Británia nie je japonskou spoločnosťou, nakoľko ide o podnikateľa,
ktorého sídlo je na území Veľkej Británie. Úrad sa taktiež nestotožňuje s tvrdením, že
japonské spoločnosti nemajú to isté procesné postavenie v predmetnom konaní, ako
ostatní účastníci tohto konania. Ak by sa úrad stotožnil s touto námietkou, došlo by
v tomto prípade jednoznačne k porušeniu základnej zásady správneho konania,
vyjadrenej v § 3 ods. 1 správneho poriadku, a to zásady rovnosti účastníkov
konania pred zákonom, ktorá je z hľadiska obsahu širšia v porovnaní so zásadou
procesnej rovnosti účastníkov správneho konania podľa § 4 správneho poriadku.
Ďalej vo svojej žiadosti právny zástupca vyššie uvedených účastníkov konania
namieta, že „...oneskorenie v sprístupnení spisu,....... závažným spôsobom
obmedzilo základné procesné práva Spoločností, ktoré sú zakotvené v Ústave
Slovenskej republiky, zákon č. 460/1992 Zb., v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok)....“

       V nadväznosti na vyššie uvedené úrad zastáva názor, že konanie úrad vedie
v súlade so zásadou zákonnosti správneho konania, ktorá predpokladá postup
správneho orgánu v súlade so zákonom č. 460/1992 Zb. Ústavou Slovenskej
republiky (ďalej len „Ústava“) v znení neskorších predpisov, zákonmi a ďalšími
normami, t. j. v súlade s dodržiavaním tak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych
predpisov.

      V súlade s § 1 zákona, podľa ktorého je účelom zákona zabezpečenie
ochrany hospodárskej súťaže na trhu výrobkov, výkonov, prác a služieb pred
obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť
hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov, úrad koná spôsobom ustanoveným
predovšetkým v čl. 2 ods. 2 Ústavy, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon –
čím je vylúčená možnosť ľubovôle správneho orgánu rozhodovať o tom, od koho
bude povinnosti uložené zákonom vyžadovať a od koho nie.

7. Vyjadrenia účastníkov správneho konania k výzve pred vydaním rozhodnutia

      Na základe výzvy pred vydaním rozhodnutia, zaslanej účastníkom konania
podľa § 33 zákona, predložili účastníci konania prostredníctvom svojich právnych
zástupcov nasledovné pripomienky k výsledkom šetrenia a návrhy na doplnenie
dokazovania.




                                         36
      7.1. ABB

      Listom zo dňa 20. 11. 2007 predložil svoje stanovisko k výzve právny
zástupca spoločností ABB. Vo svojom stanovisku uvádza nasledovné.

      Spoločnosti konštatujú, že výzva pred vydaním rozhodnutia vychádza z popisu
dohody, ktoré poskytli spoločnosti ABB. Zároveň však upozorňujú na určité
nepresnosti v nej uvedené, ktoré sa týkajú GQ dohody, organizácie dohody,
predmetu dohody a projektov týkajúcich sa územia Slovenska.

      Úrad k týmto námietkam uvádza, že vo výzve upustil od podrobného popisu
mechanizmu GQ dohody a jej organizácie, vplyvom čoho došlo k niektorým
nepresnostiam, ktoré však nemajú zásadný vplyv na výsledok prešetrovania. Opisom
mechanizmu GQ dohody sa úrad podrobne zaoberá v tomto rozhodnutí v časti 4. –
Zistené skutočnosti.

      7.2. ALSTOM

     Úrad dňa 21. 11. 2007 obdržal pripomienky účastníka konania spoločnosti
ALSTOM.

      Právny zástupca spoločnosti ALSTOM uviedol nasledovné.

        V časti „Objasnenie pozadia spoločnosti ALSTOM a bývalého sektora prenosu
a distribúcie („P&D“)“ sa zaoberá históriou firmy v súvislosti s organizačnými
a majetkovými zmenami divízie prenosu & distribúcie od obdobia uzatvorenia dohody
(15. 04. 1988) po súčasnosť. ALSTOM uvádza, že úrad vo výzve uviedol neúplný
a chybný popis P&D sektora spoločnosti ALSTOM a jeho následného predaja
spoločnosti AREVA, a preto by mal vykonať opravy tvrdení uvedených vo výzve.
Spoločnosť ALSTOM tvrdí, že mala byť vylúčená z tohto konania, nakoľko nemôže
niesť zodpovednosť za protisúťažné konanie v jej bývalom sektore P&D, resp. za
100 %-né dcérske spoločnosti a ich obchodnú politiku. Tieto skutočnosti preukazuje
opisom organizačných štruktúr, princípmi finančného, rozhodovacieho a výberového
riadenia P&D sektora, obsiahnutých v prílohách. Nakoniec tvrdí, že úrad neposkytol
dôkaz, na základe ktorého by mala spoločnosť ALSTOM niesť zodpovednosť za
protisúťažné konanie jej bývalého P&D sektora.

       Spoločnosť ALSTOM v ďalšom poukazuje na to, že výzva nevysvetľuje, akým
spôsobom by ktorýkoľvek z uvedených 12 projektov mal byť súčasťou protisúťažnej
dohody medzi účastníkmi konania na trhu SR. Poukazuje aj na údajné rozdiely
v evidencii a počte projektov. Záverom konštatuje, že samotná existencia GQ dohody
a skutočnosť, že mnohé GIS projekty boli realizované v SR, nie je dostatočným
dôkazom, že účastníci konali v rozpore s platným súťažným právom na trhu v SR.
Úrad nepredložil žiaden dôkaz o nepretržitom porušení zákona na slovenskom trhu
medzi 15. 04. 1988 a marcom 2004. Tvrdí, že z projektov uvedených vo výzve
vyplýva, že je tu jediný dôkaz o GIS aktivite na slovenskom trhu, a to v časovom
období od roku 1991 do 1998 a v roku 2002.

      Spoločnosť ALSTOM ďalej poukazuje na porušenie práva na obhajobu,
nakoľko výzva neobsahuje ustanovenie o pokute. Výzva taktiež nedostatočne opisuje


                                       37
 postavenie účastníkov na trhu SR, a preto tu nie je podklad pre určenie dopadu
dohody na trh SR, a teda aj pre stanovenie výšky pokuty, čo spoločnosť ALSTOM
taktiež považuje za porušenie práva na obhajobu. Ďalej spoločnosť ALSTOM
uvádza, že nemala prístup k spisu, pretože úrad nezabezpečil sprístupnenie
niektorých informácií, ktoré spoločnosti ABB označili za predmet obchodného
tajomstva, čo malo vplyv na obhajobu, a to aj napriek tomu, že niektoré podklady boli
dodatočne sprístupnené. Taktiež sa domnieva, že úrad začal konať oneskorene, čím
bol žiadateľ programu zhovievavosti zvýhodnený pred ostatnými účastníkmi
správneho konania.

      Úrad uvádza k vyššie uvedeným tvrdeniam spoločnosti ALSTOM nasledovné.

      Úrad vychádzal zo skutočnosti, že spoločnosť ALSTOM je priamym
účastníkom dohody, a teda je aj jednou zo zmluvných strán GQ dohody. Členovia E -
skupiny v rámci tejto dohody boli súčasne stranami EG dohody. Spoločnosť
ALSTOM sa teda, ako účastník týchto dohôd, dopustila protisúťažného konania.

       Pri posudzovaní zodpovednosti úrad vychádzal zo zásady, že práva
a povinnosti je možné uložiť len subjektom, ktoré majú právnu subjektivitu. Podľa
zistení úradu úsek T&D nemal právnu subjektivitu. Túto získal krátko pred jeho
predajom spoločnosti AREVA. Za protisúťažné konanie jej sektora P&D v období
pred 25. 09. 2003 je teda zodpovedná materská spoločnosť ALSTOM. Argumentácia
o samostatnosti rozhodovania P&D sektora, ktorý prešiel rôznymi organizačnými
a majetkovými štruktúrami, deklarovaná spoločnosťou ALSTOM, nie je v tomto
prípade postačujúca. Neformálna organizácia tejto spoločnosti vytvorená pre účely
plnenia zmlúv je oblasťou riadenia postavenou nad oficiálne vytvorený model
riadenia a prijaté všeobecné zásady riadenia P&D sektora. Od septembra 1999
pôsobila spoločnosť ako tajomník kartelu. Pravidelných stretnutí účastníkov dohody
sa zúčastňovali priamo zamestnanci spoločnosti ALSTOM. Spoločnosť ALSTOM
dostávala za túto činnosť od ostatných účastníkov dohody odmenu.

       Princípy dohody a fungovania mechanizmu výberu dodávateľa GIS, resp.
účasti na výberových konaniach jej účastníkmi úrad dostatočne ozrejmil a popísal
v odôvodnení tohto rozhodnutia. Menované projekty GIS, či už realizované alebo
pripravované na území SR, svedčia o vplyve protisúťažnej dohody aj na trh SR.

       Právny zástupca spoločnosti ALSTOM mal možnosť nahliadať do spisu
vedenému k predmetnému konaniu kedykoľvek v priebehu konania, teda nemá
dôvod tvrdiť, že nemal dostatočný prístup k podkladom konania. Úrad zabezpečil aj
odtajnenie ďalších skutočností v spise, ktoré boli predtým pokladané zo strany ABB
za obchodné tajomstvo. Kópie všetkých odtajnených dokumentov mu boli odovzdané
v dostatočnom časovom predstihu, aby mohol dodržať lehotu stanovenú úradom na
predloženie stanoviska k výzve. Úrad uvádza, že stanovenie výšky pokuty môže
nasledovať až po možnosti účastníka správneho konania vyjadriť sa k predbežnému
posúdeniu dohody obmedzujúcej súťaž úradom. Podľa § 25 ods. 1 zákona, úrad
začína konania vo veci dohody obmedzujúcej súťaž z vlastného podnetu, pričom
žiadne ustanovenie zákona úradu neurčuje, v akej lehote po prijatí podania má
konanie začať.




                                         38
      7.3. AREVA

      Listom zo dňa 26. 11. 2007 zaslal úradu právny zástupca spoločností AREVA
T&D Holding SA, AREVA T&D SA a AREVA T&D AG (v ďalšom texte len
„spoločnosti AREVA“) vyjadrenie k výsledkom šetrenia v predmetnej veci.
      Vo svojom stanovisku uvádza nasledovné.

       Úrad nemôže spoločnosti AREVA považovať za zodpovedné za akékoľvek
porušenie § 4 zákona pred 09. 01. 2004, teda pred dňom, kedy AREVA nadobudla
sektor T&D spoločnosti ALSTOM. Spoločnosti by čisto hypoteticky bolo možné
považovať zodpovedné za porušenie zákona v období od 09. 01. 2004 do marca
2004, t.j. po nadobudnutí sektoru T&D od spoločnosti ALSTOM.

      Výzva nepreukazuje porušenie § 4 zákona ktoroukoľvek zo spoločností
AREVA. Úrad dostatočne nepreukázal existenciu dohody na území SR v období od
roku 1988 do roku 2004.

      V predmetnom konaní bolo porušené právo na obhajobu spoločností AREVA,
nakoľko úrad spoločnosti dostatočne neoboznámil s prípadom. Výzva neuvádza
podstatné skutočnosti a právne argumenty, ktoré by poukazovali na účasť
spoločností AREVA na dohode.

      Úrad ďalej neumožnil spoločnostiam primeraný prístup k spisu. Účastníkom
konania neboli sprístupnené podstatné časti spisu, vedeného v príslušnom konaní,
ako napr. časti podania spoločností ABB, alebo podanie spoločnosti Slovnaft, a.s.

      Napriek tomu, že sa úrad o predmetnej dohode dozvedel už 21.05.2004, kedy
spoločnosti ABB podali žiadosť o neuloženie pokuty, konanie bolo zo strany úradu
začaté až listom zo dňa 26.06.2007. Úrad mal začať konanie hneď po obdržaní
žiadosti, nakoľko takto neodôvodnene zvýhodnil v konaní spoločnosti ABB.

      Úrad vo svojej výzve neuviedol, či zamýšľa uložiť jednej, alebo všetkým
spoločnostiam AREVA pokutu a ak áno, na základe akých kritérií.

      K námietkam vyššie uvedených účastníkov konania úrad uvádza nasledovné.

       Spoločnosti ALSTOM T&D SA a ALSTOM T&D AG boli účastníkmi dohody od
jej začiatku. V priebehu trvania dohody prišlo k zmene ich vlastníka a premenovaniu
na AREVA T&D a AREVA T&D AG, teda tieto spoločnosti pokračovali v protiprávnom
konaní svojich predchodcov. Obdobne to bolo aj v prípade spoločnosti T&D Holding
Etranger SA, keď pôvodný vlastník akcií tejto spoločnosti, t.j. spoločnosť ALSTOM,
previedol svoje podiely na spoločnosť AREVA, ktorá túto spoločnosť premenovala na
AREVA Holding T&D SA. Spoločnosť AREVA Holding T&D SA je teda zodpovedná
za konanie tejto spoločnosti od 25.09.2003.

        Úrad v predmetnom konaní dospel k záveru, že GQ dohoda a EG dohoda sa
týkali aj trhu SR, čo bolo dostatočne preukázané tým, že účastníci dohody na svojich
stretnutiach rokovali aj o projektoch dodávok GIS do SR.




                                        39
       Vo výzve úrad uviedol všetky podstatné skutočnosti, ktoré preukazujú
protisúťažné konanie účastníkov dohody. Okrem toho právni zástupcovia účastníkov
konania mali možnosť nazerania do spisu a vyhotovovania kópií dokumentov. Listom
zo dňa 03. 09. 2007 právny zástupca spoločností ABB odtajnil obsah dokumentov,
ktoré predstavujú kľúčové dôkazy v predmetnom správnom konaní, t.j. GQ dohodu
a EG dohodu v anglickom jazyku s úradným prekladom do slovenského jazyka.
Okrem týchto dokumentov boli tiež odtajnené výpisy z obchodného registra
spoločností ABB a plné moci udelené právnemu zástupcovi. Na základe ďalšej
žiadosti úradu, právny zástupca spoločností ABB dňa 25. 10. 2007 odtajnil aj obsah
dokumentov vedených v spise č. 1 predmetného konania. V uvedených
dokumentoch boli naďalej za predmet obchodného tajomstva označené len podklady
a informácie, ktoré predstavujú skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej
povahy, súvisiace so spoločnosťami ABB, majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu
materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch
bežne dostupné a sú podľa vôle spoločností ABB utajené a spoločnosti ich utajenie
zodpovedajúcim spôsobom zabezpečujú. Kópie všetkých uvedených dokumentov
boli dané k dispozícii právnemu zástupcovi spoločností AREVA v dostatočnom
časovom predstihu pred uplynutím lehoty na zaslanie vyjadrenia k výsledkom
prešetrovania.

      K podaniu spoločnosti Slovnaft, a.s., ktoré bolo taktiež označené za predmet
obchodného tajomstva, úrad uvádza, že podanie obsahuje informácie, ktoré nie sú
relevantné pre predmetné konanie a úrad ich v predmetnom konaní ani nepoužil. Zo
strany žiadneho z účastníkov konania táto skutočnosť nebola spochybnená, úrad
preto nemal dôvod žiadať spoločnosť Slovnaft, a.s. o prehodnotenie predmetu
obchodného tajomstva, resp. o poskytnutie iného znenia predložených informácií.

       Podľa § 25 ods. 1 zákona sa začína konanie vo veci dohody obmedzujúcej
súťaž vždy z vlastného podnetu úradu. Nakoľko citované ustanovenie nestanovuje
lehotu, v rámci ktorej má úrad po prevzatí oznámenia o možnej existencii dohody
obmedzujúcej súťaž začať konanie, začína úrad konanie vždy na základe vlastnej
úvahy.

       Podľa § 33 zákona je úrad povinný oboznámiť účastníkov konania
s výsledkami prešetrovania, ku ktorým úrad na základe jemu dostupných informácií
a podkladov dospel. Z obsahu citovaného ustanovenia nevyplýva povinnosť úradu
oboznámiť účastníkov konania s tým, ako bude postupovať pri ukladaní pokút.

      7.4. Fuji

      Listom doručeným dňa 16. 11. 2007 predložil úradu vyjadrenie právny
zástupca spoločností Fuji Electric Holdings Co., Ltd. a Fuji Electric Systems Co., Ltd.

      Právny zástupca vo svojom vyjadrení uvádza nasledovné.

       Spoločnosť Fuji Electric Systems nikdy neriadila akékoľvek činnosti
spoločností Fuji v oblasti GIS a nikdy sa nezúčastňovala na „GIS karteli“. Pred rokom
2003 spoločnosť podnikala v oblasti energetických a elektrických systémov a nebola
zapojená do výroby a predaja GIS. 01. 07. 2001 spoločnosť Fuji Electric Co., Ltd.
založila so spoločnosťami Hitachi a Meidensha spoločnosť s názvom Japan AE


                                          40
Power Systems Corporation (JAEPS), ktorej predmetom podnikania bola, okrem
iného, aj výroba GIS. V októbri 2002 spoločnosť Fuji Electric Co., Ltd. (teraz Fuji
Electric Holdings Co., Ltd.) previedla všetky svoje aktivity, týkajúce sa GIS na JAEPS
a získala podiel v tejto spoločnosti. V októbri 2003 Fuji Electric Co., Ltd. previedla
svoje zvyšné aktivity, ktoré nezahŕňali výrobu GIS, ako aj podiel v JAEPS, na svoju
100%-nú dcérsku spoločnosť Fuji Electric Systems Co., Ltd., ktorá sa predtým
nezaoberala výrobou GIS. Nakoľko spoločnosť Fuji Electric Systems Co., Ltd. sa
stala spoločníkom JAEPS až v októbri 2003, nemohla sa nikdy zúčastniť na „GIS
karteli“ a preto nemôže byť uznaná za zodpovednú za porušenie pravidiel
hospodárskej súťaže na území SR. Fuji Electric Systems Co., Ltd. ďalej prehlasuje,
že nemala vedomosť o účasti JAEPS na dohode. Na preukázanie týchto tvrdení
predložil právny zástupca materiál „Memorandum o riadení a správe spoločnosti
JAEPS“, ktorého text označil za predmet obchodného tajomstva (list č.
4204/PMÚSR/2007 – príloha č.1, spis.č.10/1).

       Spoločnosť Fuji Electric Holdings Co., Ltd. nepopiera existenciu „GIS kartelu“
a skutočnosť, že sa na ňom zúčastňovala v období od apríla 1988 približne do
septembra 2000. Domnieva sa však, že úrad by mal pri posudzovaní tejto účasti brať
do úvahy skutočnosť, že pozícia spoločnosti bola celkom pasívna a jej správanie
neúmyselné vo vzťahu k územiu SR.

        Podľa vyjadrenia spoločnosti Fuji Electric Holdings Co., Ltd. zánik dohody
začal v roku 1999 odstúpením spoločnosti Siemens. Od tohto dátumu sa spoločnosť
Fuji Electric Holdings nezúčastnila na žiadnom rokovaní o GIS. V období od
septembra 1999 do septembra 2000 sa uskutočnilo niekoľko stretnutí japonských
výrobcov. V tomto období bola spoločnosť v nepretržitom kontakte so sekretárom
japonskej skupiny. Tento kontakt bol ukončený približne v septembri 2000, keď sa
spoločnosť dozvedela, že dohoda prestala fungovať. Po tomto dátume sa spoločnosť
nezúčastňovala žiadnych rokovaní a nepodieľala sa ani žiadnym iným spôsobom na
aktivitách súvisiacich s dohodou, preto žiada, aby úrad vzal túto skutočnosť do úvahy
pri posudzovaní účasti spoločnosti na činnosti dohody. Na preukázanie týchto
skutočností predložila spoločnosť Fuji Electric Holdings Co., Ltd. podklady, ktorých
obsah označila za predmet obchodného tajomstva (list. č.4204/PMÚSR/2007 –
príloha č.2, 3 a 4 – spis.zn.10/1).

       Spoločnosti Fuji Electric Holdings CO., Ltd. a Fuji Electric Systems Co., Ltd.
nikdy nezamýšľali vstúpiť a nikdy ani nevstúpili na slovenský trh z nasledovných
dôvodov. SR nikdy nebola na zozname krajín, ktoré boli vyňaté v GQ - Agreement.
Pojem Európa sa používal na označenie krajín, ktoré boli vybraté z GQ - Agreement
ako tzv. domovské krajiny. Aj keď boli niektoré projekty vo východnej Európe, vrátane
SR, oznámené účastníkom, japonskí výrobcovia sa o ne nezaujímali práve z vyššie
uvedených dôvodov. Neexistujú žiadne zmluvy, z ktorých by vyplývalo, že pojem
Európa zahŕňa aj krajiny východnej Európy.

      Pre spoločnosti Fuji bolo dodávanie GIS na európske trhy neproduktívne
a ekonomicky nevýhodné. Spoločnosti Fuji Electric Holdings Co., Ltd. a Fuji Electric
Systems Co., Ltd.nikdy nerealizovali predaj GIS na území SR napriek tomu, že nikdy
neexistovali žiadne dohody o nevstupovaní na trhy východnej Európy.




                                         41
      Spoločnosti Fuji nemali až do obdržania výhrady ku konaniu zo strany
Európskej komisie vedomosť o GQ a GE dohode. Taktiež spoločnosti Fuji zdôrazňujú
skutočnosť, že sa nezúčastnili na projektoch v rámci SR, uvedených vo výzve úradu.

      Účastníkom GQ dohody bola aj spoločnosť Nissin. Táto však zo strany úradu
nebola označená za účastníka konania napriek tomu, že konala za podobných
podmienok ako spoločnosti Fuji.

       Spoločnosti Fuji hrali v pôsobení dohody len pasívnu úlohu, nakoľko
spoločnosť Fuji Electric Holdings Co., Ltd. bola málo významným dodávateľom GIS.
Spoločnosť Fuji Electric Holdings Co., Ltd. nebola členom J - výboru a nezúčastnila
sa žiadneho rokovania s E - výborom. Spoločnosť Fuji Electric Holdings Co., Ltd.
ukončila svoju účasť na dohode približne v septembri 2000 a odvtedy neudržiavala
žiaden kontakt z jeho ostatnými členmi, výbormi alebo sekretármi. Ak aj došlo zo
strany spoločnosti Fuji Electric Holdings Co., Ltd. k porušeniu zákona, nie je možné
považovať takéto správanie za úmyselné.

      V období od mája 2001 do septembra 2002 neexistovala žiadna možnosť, aby
spoločnosť Fuji Electric Holdings Co., Ltd. nejakým spôsobom ovplyvnila slovenský
trh.

     Spoločnosť Fuji Electric Systems Co., Ltd. sa nikdy nezúčastnila na svetovej
dohode o GIS, preto by jej z tohto dôvodu nemala byť uložená pokuta.

       Spoločnosť Fuji Electric Holdings nepopiera svoju účasť na dohode v rokoch
1988 až 2000. Svoje aktivity ukončila približne v septembri 2000 v dobe účinnosti
zákona č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa § 14 ods. 6 tohto
zákona môže úrad uložiť pokutu do jedného roka od zistenia porušenia povinnosti,
najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. V prípade,
ak by úrad rozhodoval o uložení pokuty pre spoločnosti Fuji Electric Holdings Co.,
Ltd. a Fuji Electric Systems Co., Ltd., nie je možné z dôvodu premlčania týmto
spoločnostiam pokutu uložiť. V zmysle § 44 ods. 5 zákona v znení účinnom od
01.05.2004 sa na ukladanie pokút za porušenie ustanovení tohto zákona, ku ktorému
došlo pred nadobudnutím jeho účinnosti, použijú ustanovenia tohto zákona, ak sú
pre podnikateľa priaznivejšie. Vzhľadom na to, že účasť spoločnosti Fuji Electric
Holdings Co., Ltd. na dohode bola ukončená v septembri 2000, použije sa na
posúdenie účasti tejto spoločnosti na činnosti dohody právna úprava obsiahnutá
v zákone č. 188/1994 Z.z., a preto nemôže byť spoločnosti Fuji Electric Holdings Co.,
Ltd. uložená pokuta.

      K vyjadreniu právneho zástupcu spoločností Fuji zaujal úrad nasledovné
stanovisko.

      Z textu GQ dohody vyplýva, že dochádzalo k prideľovaniu projektov, určovaniu
cien a rozdeleniu trhov medzi jej európskymi a japonskými účastníkmi. Už týmto
konaním došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže aj na území SR.

      Spoločnosti Fuji hodnoverne nepreukázali, že k ukončeniu činnosti účastníkov
dohody došlo už v roku 2000, nakoľko toto tvrdenie je založené len domnienke
svedka pána ....... (obchodné tajomstvo). Úrad na základe predložených podkladov


                                         42
a informácií, založených v spisovej dokumentácii dospel k záveru, že účastníci
dohody pokračovali vo svojej činnosti aj po odchode spoločností Siemens, Hitachi
a neskôr VA Tech.

       Úrad dospel k záveru, že preukázateľne došlo k ukončeniu účasti spoločnosti
Fuji Electric Holdings Co., Ltd. na dohode až k 30.09.2002, kedy prešli jej aktivity
v oblasti GIS na spoločnosť JAEPS.

       K námietke, týkajúcej sa spoločnosti Nissin úrad uvádza, že táto spoločnosť
bola prevzatá spoločnosťou Fuji a neskôr spoločnosťou JAEPS a na trhu výroby GIS
samostatne nepôsobila.

      7.5. Hitachi a JAEPS

      Právny zástupca spoločností Hitachi Ltd., Hitachi Europe Limited a Japan AE
Power Systems Corporation (v ďalšom texte len „spoločnosti“) vo svojom stanovisku
predloženom úradu dňa 22. 11. 2007, uvádza nasledovné.

      Podľa názoru spoločností sa v spise nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by
preukazoval nepretržité protisúťažné konanie spoločností na území SR v období od
15. 04. 1988 do marca 2004. Spoločnosti ani nemali možnosť vstúpiť na slovenský
trh z dôvodu existencie ekonomických prekážok. Tieto prekážky spočívali
predovšetkým v odlišných technických požiadavkách na GIS zo stany európskych
odberateľov. Spoločnosti preto navrhujú, aby úrad vykonal výskum, ktorý by
preukázal vyššie uvedené tvrdenia.

       Nakoľko k odstúpeniu spoločnosti Hitachi od zmluvy došlo v roku 1999 možno
skonštatovať, že došlo k premlčaniu možnosti uložiť spoločnosti pokutu za
protisúťažné konanie.

      Spis neobsahuje žiadne dôkazy o tom, že by sa spoločnosti zúčastňovali na
rokovaniach o prideľovaní projektov. Neexistujú ani žiadne dôkazy o tom, že by sa
spoločnosti zaviazali pôsobiť mimo územia Európy, a teda aj mimo územia SR.

       Podľa názoru spoločností bola 30-dňová lehota stanovená úradom na zaslanie
vyjadrenia k výsledkom šetrenia neprimerane krátka. Ďalej podľa názoru spoločností
úrad pochybil pri určení dátumu začatia konania, nakoľko samotné konanie vo veci
začalo už v roku 2004 a nie v júni 2007 ako uvádza úrad.

      K vyjadreniu vyššie uvedených spoločností úrad uvádza nasledovné.

        K účasti spoločností na činnosti dohody úrad konštatuje, že spoločnosť Hitachi
a následne spoločnosť JAEPS mali, ako členovia japonského výboru, vedomosť
o prideľovaní projektov E - skupiny, ako to vyplýva aj z mechanizmu fungovania
dohody opísanom v texte GQ dohody. Úrad dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré
zistil o prideľovaní konkrétnych projektov na území SR, sú dostatočné a nie je
potrebné uskutočniť ďalší výskum v tejto oblasti.

      Úrad ďalej uvádza, že nebolo preukázané, že by činnosť dohody bola
ukončená v roku 1999, ako to uvádzajú vo svojom vyjadrení spoločnosti. Spoločnosť


                                         43
Hitachi sa nezúčastnila na činnosti dohody v období od 01. 01. 2000 do 02.07.2002,
čo úrad nespochybňuje, nakoľko táto skutočnosť bola potvrdená aj inými účastníkmi
konania. Od 01.10.2002 pokračovala spoločnosť Hitachi v účasti na dohode
prostredníctvom spoločnosti JAEPS. Z prehľadu stretnutí účastníkov dohody, ktorú
predložili spoločnosti ABB dňa 23. 02. 2006 (spis.zn. 1/5, str. 36 – 43) vyplýva účasť
zástupcov spoločnosti Hitachi na stretnutiach účastníkov dohody. Podľa týchto
podkladov sa zástupcovia spoločnosti JAEPS zúčastnili stretnutia v hoteli SOFITEL
v Zürichu dňa 21. 01. 2004, čo potvrdzuje skutočnosť, že účasť spoločnosti Hitachi
prostredníctvom spoločnosti JAEPS na dohode trvala aj v roku 2004.

       Úrad opätovne zdôrazňuje, že skutočnosť, že japonským výrobcom nebol
pridelený žiaden projekt v rámci Európy, a teda ani na území SR, len preukazuje
rozdelenie trhov na celosvetovej úrovni medzi účastníkmi dohody.

       K námietke týkajúcej sa lehoty stanovenej úradom na zaslanie vyjadrenia
k výsledkom šetrenia úrad uvádza, že takúto lehotu považuje za primeranú. Úrad
dokonca zabezpečil preklad textu výzvy do anglického jazyka za účelom urýchlenia
komunikácie medzi právnymi zástupcami a ich klientmi.

       Vo veci námietky voči nesprávnemu určeniu dátumu začatia konania úrad
uvádza, že podľa § 25 ods. 1 zákona konanie na úrade vo veci dohody obmedzujúcej
súťaž začína vždy z vlastného podnetu úradu a ani z dikcie § 38 ods. 11 zákona
nevyplýva, že by konanie začínalo podaním žiadosti o odpustenie pokuty. V zmysle
citovaných ustanovení teda zostáva na vôli úradu, kedy začne konanie vo veci
dohody obmedzujúcej súťaž. V danom prípade konanie začalo až doručením
oznámenia o začatí konania prvému z účastníkov, t.j. 28. 06. 2007.

      7.6. Mitsubishi

      Listom zo dňa 23. 11. 2007 predložil úradu právny zástupca spoločnosti
Mitsubishi vyjadrenie k výzve pred vydaním rozhodnutia.

      Vo svojom vyjadrení právny zástupca spoločnosti uvádza nasledovné.

       Spoločnosť Mitsubishi sa nikdy nepodieľala na obchodnej činnosti vzťahujúcej
sa na územie SR, a preto jej konanie nemohlo mať dosah na trh GIS v SR.
Spoločnosť nemohla predávať výrobky na trhu GIS v rámci SR kvôli technickým
a ekonomickým prekážkam vstupu na slovenský trh. Úrad sa v konaní nezaoberal
zistením, či spoločnosť mala prístup na slovenský trh.

      Spoločnosť ďalej poukazuje na skutočnosť, že maďarský súťažný orgán
v obdobnom konaní japonským účastníkom pokuty neudelil.

       Spoločnosť predložila úradu ekonomické a technické znalecké posudky
spoločnosti CRA International a JRM Consultans, z ktorých, podľa tvrdenia
spoločnosti, jednoznačne vyplýva, že pre spoločnosť Mitsubishi existovali
neprekonateľné prekážky, kvôli ktorým bol európsky trh pre japonských výrobcov de
facto uzavretý. Tieto argumenty doložila spoločnosť aj ďalším posudkom profesora
Zdenka Vostrackého. Tieto posudky tvoria prílohu vyššie uvedeného stanoviska
spoločnosti Mitsubishi.


                                         44
      Ďalej spoločnosť Mitsubishi uvádza, že slovenskí zákazníci GIS vo svojich
odpovediach zaslaných úradu potvrdili existenciu prekážok vstupu pre japonských
výrobcov. Spoločnosť preto navrhuje, aby úrad oslovil zákazníkov GIS v SR
s dodatočným dotazníkom, aby sa takto potvrdili vyššie uvedené skutočnosti.

      Spoločnosť ďalej uvádza, že jej nebolo umožnené sa oboznámiť so všetkými
dôkazovými materiálmi, ktoré obsahuje spis vedený k tomuto konaniu.

       Podľa spoločnosti Mitsubishi nie je možné obsah GQ dohody vykladať tak, ako
to uvádza úrad. Podľa názoru spoločnosti jej účastníci nezamýšľali a ani fakticky
nemohli aplikovať túto zmluvu na území tzv. východného bloku, vrátane slovenského
trhu. Neexistujú žiadne hodnoverné dôkazy, že by sa spoločnosť Mitsubishi
zúčastnila na protisúťažnej kolúzii na území SR. Spoločnosť taktiež nesúhlasí
s tvrdeniami spoločnosti ABB a zastáva názor, že dokumenty predložené
spoločnosťou ABB, ktoré obsahujú zoznam projektov realizovaných v SR, nemajú
dôkaznú hodnotu vo vzťahu ku konaniu spoločnosti Mitsubishi na území SR.

       Spoločnosť Mitsubishi ďalej uvádza, že sa nezúčastnila žiadnych rokovaní,
súvisiacich s dodávkami GIS do SR a jej neprítomnosť na trhu SR nemožno
považovať za protiprávnu.

       Podľa názoru spoločnosti Mitsubishi bola GQ dohoda ukončená v roku 1999,
preto úrad nemôže uložiť pokutu vzhľadom na to, že podľa § 38 ods. 8 zákona došlo
k premlčaniu. Ďalej spoločnosť uvádza, že konanie bolo začaté v rozpore so zásadou
ne bis in idem, nakoľko v predmetnej veci už konala aj Komisia.

      Spoločnosť Mitsubishi taktiež namieta, že počas celého konania narážala na
vážne ťažkosti pri získavaní prístupu k dokumentom v spise vedenom
k predmetnému konaniu.

      K predloženému stanovisku spoločnosti Mitsubishi uvádza úrad nasledovné.

       Spoločnosť Mitsubishi vo svojom stanovisku uvádza, že sa GQ dohoda nikdy
nevzťahovala na územie SR. Úrad sa s týmto stanoviskom nestotožňuje a zastáva
názor, že k narušeniu súťaže na trhu SR došlo už samotným konaním účastníkov
dohody, ktoré spočívalo v prideľovaní projektov, stanovovaní cien a v rozdelení trhu,
a to tak európskymi, ako aj japonskými účastníkmi dohody.

      Čo sa týka poukázania spoločnosti Mitsubishi na rozhodnutie maďarského
súťažného orgánu v obdobnej veci úrad konštatuje, že nie je pri svojom rozhodovaní
viazaný právnym názorom iného súťažného orgánu.

       Úrad sa nestotožňuje ani s názorom spoločnosti Mitsubishi, že jej vo vstupe
na slovenský trh bránili technické a ekonomické prekážky. Japonské spoločnosti mali
možnosť prispôsobiť parametre dodávaných výrobkov parametrom požadovaným pre
európsky, resp. slovenský trh tak, ako to robia japonskí výrobcovia v iných
oblastiach. Predložené znalecké posudky túto potenciálnu možnosť nepopierajú,
poukazujú len na požiadavku realizácie väčších investícií. Je teda len na samotnom
výrobcovi, či aj napriek takýmto investíciám zváži vstup na tieto trhy. Úrad konštatuje,
že ani existencia takýchto bariér vstupu nemôže mať vplyv na skutočnosť, že


                                          45
samotné uzatvorenie dohody bolo protisúťažné. Úrad preto nepokladá za potrebné
opakovane osloviť možných odberateľov GIS v rámci SR, aby sa vyjadrili k možným
dodávkam japonských výrobcov GIS na trh SR.

      Z expertných   posudkov predložených      spoločnosťou   Mitsubishi   vyplýva
nasledovné.

       Spoločnosť Mitsubishi nebola schopná v rokoch trvania dohody konkurovať
európskym výrobcom. Expertné posudky vidia bariéry vstupu na tento trh v zdĺhavom
a nákladnom schvaľovacom procese autorizovanými skúšobňami, v nutnosti prejsť
na inú napäťovú radu používanú v rozvodných sieťach v EÚ, v nákladovej
nevýhodnosti oproti európskym firmám vyplývajúcej z vyšších vstupov do výroby
v Japonsku než v EÚ, potrebou ďalších vstupov vo forme cla, dopravy a poistenia,
čím by bola ponuka spoločnosti Mitsubishi cenovo nepriechodná. Z týchto dôvodov
bolo v závere predložených posudkov konštatované, že by bolo vysoko
nepravdepodobné, že by spoločnosť Mitsubishi v tomto období vstúpila na trh EÚ.

      Podľa názoru úradu neobstojí námietka, že zariadenie GIS spoločnosti
Mitsubishi by nebolo konkurencie schopné voči európskym výrobcom GIS. Keby
spoločnosť Mitsubitshi nebola viazaná obsahom dohody, mohla by hľadať riešenia,
ktorými by prekonala svoju nevýhodnejšiu pozíciu voči európskym spoločnostiam,
čim by mohla oživiť európsky trh GIS. Úrad zastáva názor, že pokiaľ by boli trhy na
základe týchto bariér skutočne rozdelené, nebola by tu motivácia takéto zmluvy
o rozdelení trhov uzavrieť.

      K ďalšej námietke spoločnosti Mitsubishi, podľa ktorej bola činnosť dohody
ukončená v roku 1999 odchodom spoločnosti Siemens, úrad uvádza, že tak zo
zoznamu projektov realizovaných v SR, ako aj z vyjadrení ostatných účastníkov
konania vyplýva, že činnosť účastníkov dohody pokračovala aj po roku 1999.

      K námietke porušenia zásady ne bis in idem úrad uvádza, že konanie Komisie
v predmetnej veci sa týkalo len územia 15 členských štátov. Konanie Komisie sa
netýkalo porušenia zákona na území SR, preto je úrad oprávnený v predmetnej veci
konať podľa národného práva.

      K námietke spoločnosti Mitsubishi, že sa v priebehu konania mohla len
s ťažkosťami oboznamovať s obsahom spisu vedenému k predmetnému konaniu,
úrad uvádza, že predmetné konanie začalo ex offo na základe žiadosti spoločností
ABB o neudelenie pokuty. Spoločnosti ABB označili svoje podanie a jeho ďalšie
doplnenia za predmet obchodného tajomstva. Listom zo dňa 01. 08. 2007 požiadal
úrad právneho zástupcu spoločností ABB o poskytnutie iného znenia podkladov
označených v spise za predmet obchodného tajomstva. Listom doručeným úradu
dňa 03. 09. 2007 boli odtajnené nasledovné podklady: GQ dohoda aj s prekladom do
slovenského jazyka, EG dohoda s prekladom do slovenského jazyka, výpisy
z obchodného registra spoločností ABB a plné moci udelené JUDr. Petrovi Oravcovi.
Listom zo dňa 19. 09. 2007 sa na úrad obrátil právny zástupca spoločnosti
Mitsubishi, ktorý oznámil úradu, že odtajnenie vyššie uvedených dokumentov
nepovažuje za dostatočné a požiadal o sprístupnenie všetkých podaní spoločností
ABB za obdobie od 21. 05. 2004 do 08. 01. 2007. Z uvedených dôvodov požiadal
úrad listom zo dňa 28. 09. 2007 právneho zástupcu spoločností ABB


                                        46
o prehodnotenie označenia obchodného tajomstva vo svojich podaniach. Právny
zástupca spoločností ABB odtajnil uvedené dokumenty dňa 25. 10. 2007 a ich kópie
boli dňa 29. 10. 2007 predložené právnemu zástupcovi spoločnosti Mitsubishi. Úrad
preto zastáva názor, že spoločnosti Mitsubishi, ako účastníkovi konania, bol zo
strany úradu umožnený prístup do spisu vedenému k predmetnému konaniu
v zmysle zásad správneho konania.

      7.7. Toshiba

      Listom doručeným dňa 22. 11. 2007 predložil právny zástupca spoločnosti
Toshiba stanovisko spoločnosti k výzve úradu pred vydaním rozhodnutia.

      Spoločnosť Toshiba uviedla vo svojom stanovisku nasledovné skutočnosti.

      Podľa názoru spoločnosti úrad nie je príslušný v danej veci konať, nakoľko
v predmetnej veci už konala Komisia v zmysle článku 81 ES.

       Výzva úradu neobsahuje žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by poukazovali na
komunikáciu medzi spoločnosťou Toshiba a ďalšími účastníkmi konania v súvislosti
s prideľovaním projektov na dodávku GIS na území SR.

       Ku dňu zaslania výzvy nebol spoločnosti Toshiba sprístupnený celý obsah
spisu, tento bol sprístupnený až 26. a 29. 10. 2007. Žiadosti spoločnosti o predĺženie
lehoty na predloženie stanoviska úrad nevyhovel.

      Úrad ďalej nevykonal analýzu príslušného relevantného trhu a nepoužil
štandardné techniky definovania relevantného trhu.

       Výzva neobsahuje žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval účasť spoločnosti
Toshiba na protiprávnom konaní. Úrad tiež nepreukázal, že spoločnosť Toshiba
koordinovala svoje konanie s ostatnými účastníkmi dohody za účelom zachovania
cien v SR.

      Úrad nepreukázal, že sa GQ dohoda a EG dohoda týkali územia SR.

      Rozhodnutie spoločnosti Toshiba nevstupovať na trh SR nevyplývalo z účasti
na predmetnej dohode, ale zo skutočnosti, že na daný trh existovali veľmi vysoké
prekážky vstupu.

      K stanovisku spoločnosti Toshiba úrad uvádza nasledovné.

      Skutočnosť, že v predmetnej veci konala Komisia nemá vplyv na konanie
úradu. Rozhodnutie Komisie č. COMP/F/38.899 zo dňa 24. 01. 2007 sa týka len
relevantného trhu zahŕňajúceho územie pôvodných 15 členských štátov EÚ. Úrad vo
svojom konaní stanovil ako relevantný trh územie SR a preto postupoval v konaní len
v zmysle slovenskej legislatívy a nemal dôvod aplikovať Nariadenie č. 1/2003.

       Ako bolo už uvedené vo vyjadreniach úradu k stanoviskám spoločností
Hitachi, Fuji, Mitsubishi a JAEPS hospodárska súťaž na území SR bola obmedzená
už tým, že sa uskutočňovali jednania o prideľovaní projektov, stanovovaní cien


                                         47
a rozdelení trhov aj za prítomnosti japonských výrobcov. Týchto jednaní sa
zúčastňovali zástupcovia spoločnosti Toshiba a v období od 01. 10. 2002
zástupcovia spoločnosti TMT&D – spoločného podniku založeného spoločnosťami
Toshiba a Mitsubishi, čo vyplýva aj zo zoznamu stretnutí predloženého
spoločnosťami ABB v podaní zo dňa 23.02. 2006 (príloha č.1 – str. 36 a ďalšie). Úrad
preto zastáva názor, že táto skutočnosť bola v konaní dostatočne preukázaná a GQ
dohoda sa vzťahovala aj na japonských účastníkov dohody.

      Úrad v konaní oslovil možných odberateľov zariadení GIS na území SR a tieto
poznatky spolu s ďalšími skutočnosťami zistenými v priebehu konania považuje za
dostatočné vo vzťahu k posúdeniu príslušného relevantného trhu.

      7.8. Schneider Electric SA

      Listom zo dňa 23. 11. 2007 predložil úradu vyjadrenie k výsledkom šetrenia
právny zástupca spoločnosti Schneider Electric SA.

      Vo svojom vyjadrení uvádza nasledovné skutočnosti.

        Spoločnosť Schneider Electric SA od 01. 01. 2004 nevykonáva priamu ani
nepriamu kontrolu nad akoukoľvek osobou podnikajúcou na vymedzenom
relevantnom trhu a preto nemôže byť zodpovedná za žiadne údajné nekalosúťažné
konanie po tomto dni a preto objektívna lehota na uloženie pokuty uplynula najneskôr
13. 03. 2004. Spoločnosť upozorňuje, že k obdobnému záveru došla vo svojom
rozhodnutí Komisia, a tiež maďarský a český úrad. Spoločnosť Schneider Electric SA
vlastnila pre 01. 01. 2001 100 % akcií v spoločnostiach pôsobiacich na trhu GIS
Schneider Electric High Voltage SA a Nuova Magrini Galileo. Podiely oboch
spoločností boli dňa 13. 03. 2001 vložené do spoločnosti VA Tech Schneider HV
GmbH, čím sa stali jej 100 %-nými dcérami. Výlučnú kontrolu nad spoločnosťou VA
Tech Schneider HV GmbH s podielom vo výške 60 % vykonávala spoločnosť Va
Tech AG. V auguste 2004 bol na túto spoločnosť prevedený aj minoritný podiel
spoločnosti Schneider Electric SA. Spoločnosť Schneider Electric SA na základe
uvedených skutočností nemôže byť zodpovedná za protisúťažné konanie v období
po 13. 03. 2001 a preto aj účasť spoločnosti na dohode môže byť posudzovaná
podľa legislatívy platnej na území SR do 13.03.2001, teda podľa zákona č. 188/1994
Z.z.. a zákona č.63/1991 Zb. Podľa § 44a ods. 12 zákona č.136/2001 Z.z. sa na
ukladanie pokút za porušenie ustanovení doterajších predpisov, ktoré vzniklo pred
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona použijú ustanovenia doterajších
predpisov. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 63/1991 Zb. mohol úrad uložiť pokutu do
doby jedného roka od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov
nasledujúcich po roku, v ktorom bola táto povinnosť porušená. Podľa § 14 ods. 6
zákona č. 188/1994 Z.z. mohol úrad uložiť pokutu do jedného roka od zistenia
porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu
povinnosti. Z ust. § 44 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z.z. vyplýva skutočnosť, že lehoty,
ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa až do ich uplynutia
posudzujú podľa doterajších predpisov. Na základe uvedených skutočností vyplýva,
že zákonná lehota na uloženie pokuty uplynula dňom 13. 03. 2004 a v dôsledku toho
možnosť uložiť pokutu zanikla.




                                         48
     Úrad ďalej neúplne zistil skutkový stav a nepreukazuje účasť spoločnosti
Schneider Electric SA na žiadnom projekte GIS uskutočnenom na území SR.

      Stanovisko   úradu   k vyjadreniu   spoločnosti   Schneider   Electric   SA   je
nasledovné.

       Úrad sa stotožnil s názorom spoločnosti o tom, že účasť spoločnosti
Schneider Electric SA na protisúťažnom konaní bola ukončená dňom 13. 03. 2001,
kedy došlo k vloženiu podielov spoločností Schneider Electric High Voltage SA
a Nuova Magrini Galileo do spoločnosti VA Tech Schneider HV GmbH, čím
spoločnosť Schneider Electric SA stratila možnosť kontrolovať tieto dve spoločnosti,
nakoľko majoritný podiel a s tým spojenú možnosť vykonávať výlučnú kontrolu nad
týmito spoločnosťami získala spoločnosť VA Tech AG.

      Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe vyššie opísaného právneho
posúdenia účasti spoločnosti Schneider Electric SA úrad v ďalšej časti tohto
rozhodnutia konštatuje, že uplynutím zákonnej lehoty na uloženie pokuty možnosť
úradu uložiť pokutu tejto spoločnosti zanikla.

       Čo sa týka námietky o neúčasti spoločnosti Schneider Electric SA na
protisúťažnom konaní na území SR úrad konštatuje, že tak, ako už bolo uvedené
v predošlom texte vo vyjadreniach k námietkam ostatných účastníkov konania, úrad
neposudzoval konanie účastníkov dohody len na základe ich účasti na projektoch
GIS v rámci SR. Úrad má za preukázané, že už samotná účasť na dohode a z nej
vyplývajúce jednania o rozdelení projektov medzi jej účastníkov predstavuje
obmedzenie súťaže na trhu SR.

      7.9. Siemens, VA Tech, Nuova Magrini

       Listom doručeným úradu dňa 23. 11. 2007 predložil svoje stanovisko
k výsledkom šetrenia právny zástupca spoločností Siemens AG, Siemens
Aktiegesellschaft Österreich, VA Tech Transmission&Distribution DmbH&Co KEG,
Nuova Magrini Galilleo S.p.A. a Siemens Transmission and Distribution Limited.

     Vo svojom podaní uvedené spoločnosti uviedli nasledovné námietky voči
predmetu a priebehu konania.

       Úrad sa v priebehu konania dopustil závažných procesných chýb. Účastníkom
konania dostatočne neobjasnil predmet konania a v zmysle zásady ne bis in idem
nemal právo začať predmetné správne konanie, nakoľko je paralelne vedené
konanie v tejto istej veci pred Komisiou. Aj keby úrad s týmto záverom nesúhlasil,
nebol oprávnený konať v zmysle národného práva, nakoľko konanie začalo až po
pristúpení SR do EÚ. V takomto prípade mal úrad aplikovať čl. 81 Zmluvy ES,
nakoľko sa jedná o konanie s komunitárnym prvkom.

      Spoločnosti označené úradom za účastníkov konania neboli, resp. ani nemohli
byť účastníkmi nedovolenej dohody na území SR. Dôkazy zhromaždené úradom
nepreukazujú účasť spoločností na údajnom protisúťažnom konaní v SR. Dôkazy
predložené spoločnosťou ABB majú len obmedzenú dôkaznú hodnotu a nestačia na
preukázanie protisúťažného konania.


                                          49
      GQ dohoda a EG dohoda sa nevzťahovali na územie SR a nemohli mať
účinky na území SR.

      K námietkam uvedených spoločností úrad uvádza nasledovné.

       Úrad zastáva názor, že predmet konania bol účastníkom dostatočne
objasnený tak v oznámení o začatí konania, ako aj vo výzve pred vydaním
rozhodnutia. V uvedených písomnostiach úrad presne určil ustanovenia zákonov,
ktoré mali účastníci svojim konaním porušiť a taktiež popísal rozsah tohto porušenia.

      Ako úrad uviedol už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach k námietkam
účastníkov konania, zásada ne bis in idem nebola zo strany úradu porušená.
Predmetné konanie sa týka výlučne účinkov posudzovanej dohody na území SR,
nakoľko rozhodnutie Komisie sa týkalo len územia členských štátov.

       Úrad začal konanie v zmysle národného práva a nemal dôvod aplikovať čl. 81
Zmluvy o založení ES, nakoľko posudzoval len konanie účastníkov dohody na území
SR za obdobie od roku 1988 do 2004, teda pred vstupom SR do EÚ. Úrad zastáva
názor, že nie je v tomto prípade príslušný podľa čl. 81 Zmluvy o založení ES
posudzovať konanie účastníkov, ktoré mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými
štátmi a ktoré sa uskutočnilo ešte pred vstupom SR do EÚ.

       Úrad dospel k záveru, že účasť spoločností na protisúťažnom konaní bola
v tomto konaní dostatočne preukázaná. Napriek tomu, že všetky skutočnosti
preukazujúce tento záver sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia, úrad
zdôrazňuje, že spoločnosť Siemens AG bola jedným zo zakladajúcich účastníkov
dohody. Až do prerušenia svojej účasti na dohode k 01. 09. 1999 bola práve
spoločnosť Siemens AG tajomníkom dohody. Spoločnosť Siemens AG taktiež
zabezpečila pre všetkých účastníkov technické vybavenie. Z prehľadu stretnutí
účastníkov dohody je zrejmé, že zástupcovia spoločnosti Siemens AG sa týchto
stretnutí pravidelne zúčastňovali. Na činnosti dohody sa taktiež zúčastňovali
spoločnosti zo skupiny VA Tech, čo je taktiež zrejmé z uvedeného zoznamu stretnutí.
K účasti spoločnosti VA Tech Transmision&Distribution Ltd. na dohode treba uviesť,
že táto získala v roku 1998 kontrolu nad spoločnosťou Reyrolle Projects Ltd., ktorá
bola jedným zo zakladajúcich účastníkov dohody. K zakladajúcich účastníkom
dohody patrila taktiež spoločnosť Nuova Magrini.

      Ako už úrad uviedol v predošlom texte k stanoviskám ostatných účastníkov
konania, GQ dohoda, ako aj EG dohoda sa týkali aj územia SR. Ako vyplýva zo
zoznamu projektov realizovaných v rámci SR, ako aj z podkladov predložených
spoločnosťami ABB, účastníci dohody na svojich stretnutiach prejednávali aj dodávky
GIS pre slovenských dodávateľov. Na základe týchto zistení úrad považuje za
hodnoverne preukázané, že účinky dohody mali vplyv na slovenský trh.

8. Uloženie pokuty

       Podľa § 38 ods. 1 zákona úrad za porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce
uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné


                                         50
obdobie dosiahol obrat do 10 000 Sk alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo
podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 10 000 000 Sk.

      V zmysle § 38 ods. 4 zákona je predchádzajúcim účtovným obdobím rok
predchádzajúci roku, v ktorom je vydané rozhodnutie úradu, alebo ak nie sú
dostupné údaje za tento rok, potom rok predchádzajúci tomuto roku.

       Podľa § 38 ods. 10 zákona úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť
a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona. Úrad pri posudzovaní
závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam,
kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní
pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým
podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie
podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového
prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž
v praxi.

      Podľa § 44 ods. 6 zákona na ukladanie pokút za porušenie ustanovení tohto
zákona, ku ktorému došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa použijú
ustanovenia tohto zákona, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie.

      8.1. Zodpovednosť jednotlivých účastníkov za protiprávne konanie

      Úrad zhodnotil trvanie zodpovednosti za protiprávne konanie jednotlivých
účastníkov dohody v závislosti od právnej úpravy platnej počas celého trvania
dohody. Úrad dospel k záveru, že konanie účastníkov je možné posudzovať od
01.03.1991, teda od účinnosti zákona č. 63/1991, nakoľko pred týmto dátumom na
území vtedajšieho Československa neexistovala žiadna právna úprava týkajúca sa
ochrany hospodárskej súťaže. Úrad posúdil konanie účastníkov dohody s ohľadom
na všetky zmeny, ktoré sa vo vzťahu k osobám účastníkov v priebehu konania
uskutočnili. Ako už bolo uvedené v predošlom texte, za dátum, ku ktorému
posudzoval zodpovednosť účastníkov dohody úrad stanovil 30.04.2004.

      8.1.1 ABB

      Spoločnosti ABB patrili k zakladajúcim členom dohody. Na činnosti dohody sa
zúčastnili od 01.03.1991 do 30.04.2004.

      8.1.2. ALSTOM

      Spoločnosť ALSTOM patrila k zakladajúcim členom dohody. Dňom 25.09.2003
bola divízia prenosu a distribúcie elektrickej energie tejto spoločnosti vložená do
spoločnosti T&D Holding Etranger SA a táto bola následne dňa 09.01.2004
prevedená na spoločnosť AREVA. Dĺžku zodpovednosti za protiprávne konanie
spoločnosti ALSTOM úrad preto stanovil na obdobie od 01.03.1991 do 25.09.2003.




                                        51
           8.1.3. AREVA

      Spoločnosť AREVA T&D Holding SA je právnym nástupcom spoločnosti T&D
Holding Etranger SA, preto úrad jej zodpovednosť posudzoval za obdobie od
25.09.2003 do 30.04.2004.35
      Spoločnosť AREVA T&D SA je právnym nástupcom spoločnosti ALSTOM
T&D SA a preto je zodpovedná za konanie tejto spoločnosti od roku 1992. Zároveň
spoločnosť AREVA T&D SA zodpovedá za svoje konanie od 09.01.2004.
Zodpovednosť spoločnosti AREVA T&D SA preto úrad posudzoval za obdobie od
roku 1992 do 30.04.2004.
      Spoločnosť AREVA T&D AG je právnym nástupcom spoločnosti ALSTOM
T&D AG od 14.11.2002 a zároveň zodpovedá za svoje konanie od 09.01.2004.
Zodpovednosť spoločnosti AREVA T&D AG preto úrad stanovil na obdobie od
14.11.2002 do 30.04.2004.

           8.1.4. Fuji

        Spoločnosti Fuji Electric Holdings Co., Ltd. a Fuji Electric Systems Co., Ltd. sa
zúčastnili na protiprávnom konaní od 01.03.1991 do 30.09.2002, kedy previedli svoje
aktivity v oblasti výroby GIS na spoločný podnik JAEPS založený dňa 01.07.2001
spolu so spoločnosťami Hitachi Ltd. a Meidensha Corporation. Zodpovednosť
spoločností Fuji úrad teda posudzoval za obdobie od 01.03.1991 do 30.09.2002.

           8.1.5. Hitachi

       Spoločnosti Hitachi Ltd. a Hitachi Europe Ltd. sa zúčastnili na protiprávnom
konaní od 01.03.1991. Svoju účasť na dohode dočasne prerušili na obdobie od
31.12.1999 do 02.07.2002. Dňom 01.10.2002 vložili svoje aktivity týkajúce sa výroby
GIS do spoločného podniku JAEPS, ktorý založili dňa 01.07.2001 so spoločnosťami
Fuji a Meidensha Corporation.

           8.1.6. JAEPS

      Spoločnosť JAEPS bola založená dňa 01.07.2001 ako spoločný podnik
spoločností Fuji, Hitachi a Meidensha Corporation. Uvedené spoločnosti do nej vložili
svoje aktivity týkajúce sa výroby GIS dňom 01.10.2002. Zodpovednosť spoločnosti
JAEPS úrad posudzoval za obdobie od 01.10.2002 do 30.04.2004. 36

           8.1.7. Mitsubishi Electric Corporation

        Zodpovednosť spoločnosti Mitsubishi posudzoval úrad za celé obdobie trvania
zmluvy, t.j. od 01.03.1991 do 30.04.2004. Spoločnosť dňom 01.10.2002 vytvorila
spolu so spoločnosťou Toshiba spoločný podnik TM T&D Corporation, na ktorý boli
prevedené všetky aktivity oboch spoločností v oblasti výroby GIS. Táto spolupráca
ale bola dňom 23.03.2005 ukončená a obe spoločnosti pokračovali vo svojich
aktivitách v oblasti výroby GIS samostatne.



35
     Zmluva o kúpe obchodných podielov založená v spise pod č. 9/7
36
     Zmluva o založení spoločného podniku v spise vedená pod č. 9/24



                                                             52
           8.1.8. Toshiba Corporation

        Zodpovednosť spoločnosti Toshiba posudzoval úrad za celé obdobie trvania
zmluvy, t.j. od 01.03.1991 do 30.04.2004. Spoločnosť dňom 01.10.2002 vytvorila
spolu so spoločnosťou Mitsubishi spoločný podnik TM T&D Corporation, na ktorý boli
prevedené všetky aktivity oboch spoločností v oblasti výroby GIS. Táto spolupráca
ale bola dňom 23.03.2005 ukončená a obe spoločnosti pokračovali vo svojich
aktivitách v oblasti výroby GIS samostatne.

           8.1.9. Schneider Electric SA

       Spoločnosť Schneider patrila k zakladajúcim členom dohody. Dňa 13.03.2001
vytvorila so spoločnosťou VA Technologie AG spoločný podnik VA Tech Schneider
High Voltage SA, v ktorom mala spoločnosť VA Technologie AG majoritný podiel
a z toho vyplývajúce rozhodujúce právomoci. 37Do tohto spoločného podniku vložila
svoje dcérske spoločnosti Schneider Electric High Voltage SA a Nuova Magrini
Galileo S.p.A. Na základe uvedených skutočností určil úrad zodpovednosť
spoločnosti Schneider Electric SA na obdobie od 01.03.1991 do 13.03.2001. Úrad
ďalej dospel k záveru, že na základe uvedených skutočností spoločnosť Schneider
Electric SA nemôže byť zodpovedná za protisúťažné konanie v období po
13.03.2001 a preto aj účasť spoločnosti na dohode môže byť posudzovaná podľa
legislatívy platnej na území SR do 13.03.2001, teda podľa zákona č. 188/1994 Zb.
a zákona č.63/1991 Zb. Podľa § 44a ods. 12 zákona č.136/2001 Z.z. sa na ukladanie
pokút za porušenie ustanovení doterajších predpisov, ktoré vzniklo pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona použijú ustanovenia doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 63/1991 Zb. mohol úrad uložiť pokutu do doby jedného
roka od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov nasledujúcich
po roku, v ktorom bola táto povinnosť porušená. Podľa § 14 ods. 6 zákona č.
188/1994 Z.z. mohol úrad uložiť pokutu do jedného roka od zistenia porušenia
povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
Z ust. § 44 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z.z. vyplýva skutočnosť, že lehoty, ktoré začali
plynúť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa až do ich uplynutia posudzujú
podľa doterajších predpisov. Na základe uvedených skutočností vyplýva, že zákonná
lehota na uloženie pokuty uplynula dňom 13.03.2004 a v dôsledku toho možnosť
uložiť pokutu zanikla.

           8.1.10. Siemens AG

      Spoločnosť Siemens bola jedným zo zakladajúcich členov dohody a ako bolo
uvedené už v predošlom texte, zohrávala významnú úlohu v činnosti kartelu.
01.09.1999 svoju členstvo v dohode prerušila a opätovne v ňom pokračovala od
27.03.2002. Úrad preto zodpovednosť spoločnosti Siemens AG stanovil na obdobie
od 01.03.1991 do 31.08.1999 a od 27.02.2002 do 30.04.2004.




37
     Joint Venture Agreement založená v spise pod č. 10/10



                                                             53
           8.1.11. VA Tech

       Spoločnosti zo skupiny VA Tech sa zúčastňovali činností vyplývajúcich
z dohody v období od roku 1995 až do prerušenia svojej účasti dňom 13.12.1999. Vo
svojej účasti pokračovali dňom 27.03.2002 až do 30.04.2004.
       Spoločnosť Siemens Aktiengesellschaft Österreich prevzala v roku 2005
spoločnosť VA Technologie AG a tým aj jej dcérske spoločnosti VA Tech T&D
GmbH, VA Tech Transmission&Distribution Ltd. (v súčasnosti Siemens Transmission
and Distribution Limited), VA Tech Transmission&Distribution GmbH&Co KEG
a Nuova Magrini Galileo S.p.A., čím prevzala všetky aktivity týchto spoločností
v oblasti GIS.38 Úrad preto zodpovednosť spoločnosti Siemens Aktiengesellschaft
Österreich ako právneho a ekonomického nástupcu uvedených spoločností stanovil
na obdobie od roku 1995 do 13.12.2000 a od 01.04.2002 do 30.04.2004.
       Zodpovednosť spoločnosti VA Tech Transmission&Distribution GmbH & Co
KEG úrad stanovil na obdobie od 01.01.2000 do 13.12.2000 a od 01.04.2002 do
30.04.20002.
       Zodpovednosť spoločnosti Siemens Transmission and Distribution Limited
úrad stanovil na obdobie od 01.03.1991 do 13.12.2000 a od 01.04.2002 do
30.04.2004.

           8.1.12. Nuova Magrini Galileo S.p.A.

       Spoločnosť Nuova Magrini Galileo S.p.A. bola jedným zo zakladajúcich členov
dohody. Dňom 13.03.2001 bola vložená do spoločného podniku VA Tech Schneider
High Voltage SA, čo bolo v období, keď sa skupina VA Tech na činnosti dohody
nezúčastňovala. Do činnosti dohody sa spoločnosť zapojila dňom 01.04.2002, kedy
sa do tejto činnosti zapojila skupina VA Tech.
       Zodpovednosť spoločnosti Nuova Magrini Galileo S.p.A. preto úrad stanovil na
obdobie od 01.03.1991 do 13.03.2001 a od 01.04.2002 do 30.04.2004.

8.2. Posúdenie závažnosti porušovania zákona účastníkmi konania

       V rámci posudzovania závažnosti porušovania zákona v predmetnom konaní
vzal úrad do úvahy skutočnosť, že celosvetový GIS trh je charakterizovaný pomerne
nízkym počtom výrobcov uvedeného zariadenia. Podľa zistení úradu účastníci
správneho konania predstavujú svetových lídrov na trhu výroby GIS, ktorí realizujú
podstatnú časť celosvetových dodávok GIS.

      V súvislosti s posudzovaním závažnosti úrad taktiež prihliadal na skutočnosť,
že v zmysle GQ dohody sa účastníci tohto správneho konania dohodli regulovať
počet výrobcov na základe obmedzenia uzatvárania licenčných zmlúv, v dôsledku
čoho dochádzalo k vysokým bariéram vstupu potenciálnych konkurentov na
dotknutom relevantnom trhu. Uzatvorenie a plnenie dohôd GQ a EG účastníkmi
dohody v konečnom dôsledku viedlo k uzatváraniu trhu a k podstatnému obmedzeniu
možnosti výberu GIS pre jednotlivých obstarávateľov.

       Účastníci tohto správneho konania taktiež prejednávali konkrétne
projekty/tendre, ktoré boli v zmysle vyššie uvedených dohôd prideľované členom

38
     Rozh. Komisie COMP/M.3653 zo dňa 13.06.2005



                                                   54
dohody, a to v závislosti od výšky trhových podielov jednotlivých spoločností. V rámci
posudzovania závažnosti porušovania zákona dospel úrad k záveru, že uzatvorenie
a plnenie GQ a EG dohôd viedlo k rozdeleniu trhu, priamemu určovaniu cien tovaru,
k prijatiu záväzku obmedzenia alebo kontroly výroby a odbytu, ako aj ku koluzívnemu
správaniu a koordinácii účastníkov dohody v procese verejného obstarávania.
Konanie účastníkov dohody malo jednoznačne za cieľ obmedzenie hospodárskej
súťaže, nakoľko účastníci dohody by v podmienkach bežného súťažného prostredia
neboli schopní dosiahnuť stabilné trhové podiely a cenovú úroveň. Uvedené praktiky
úrad považuje za veľmi závažné porušenia ustanovení zákona.

8.3. Dĺžka porušovania zákona

         Dohody, na základe ktorých účastníci správneho konania koordinovali svoje
správanie na vymedzenom relevantnom trhu, boli predmetom úpravy GQ dohody
a EG dohody, ktoré boli uzatvorené dňa 15.04.1988. Ustanovenia uvedených dohôd
plnili jednotlivé spoločnosti s prihliadnutím na skutočnosť ich individuálnej účasti po
dobu 16 rokov. Napriek dátumu uzatvorenia dohody úrad vymedzil začiatok
porušovania zákona dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 63/1991 Zb., t. j. dňom
01.03.1991. Za ukončenie protisúťažného konania úrad stanovil dátum 30.04.2004,
teda deň predchádzajúci vstupu SR do EÚ. Úrad konštatuje, že dĺžka porušovania
zákona bola pri jednotlivých účastníkoch konania rozdielna, uvedenú skutočnosť
úrad zohľadnil v rámci stanovenia výšky jednotlivých pokút. U každého účastníka
konania sa však jedná o dlhodobé porušovanie zákona.

8.4. Skutočný dopad na trh

       Vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od vyhlásenia tendrov
alebo od realizácie dodávok GIS, s prihliadnutím na skutočnosť, že mnohí
z oslovených obstarávateľov nedisponovali podkladmi a informáciami z dôvodu
skartácie, ako aj skutočnosť, že niektorí z oslovených obstarávateľov nepredložili
kompletné informácie z dôvodu organizačných zmien, resp. transformácie
podnikateľov, na základe čoho sa žiadané informácie nepodarilo nájsť, je ťažké
posúdiť skutočný dopad na relevantný trh. Úrad však v odôvodnení tohto rozhodnutia
preukázal, že protisúťažná dohoda účastníkov konania mala priamy dopad na trh SR.
Jedná sa minimálne o 6 verejných súťaží, v ktorých účastníci konania koordinovali
svoje správanie a na základe ktorých boli neskôr realizované dodávky GIS v SR.
Úrad zastáva názor, že v prípade, ak by mal kompletnú dokumentáciu o projektoch
GIS v SR od vzniku dohody, počet preukázaných dodávok zariadení GIS by bol
vyšší.

8.5. Iné skutočnosti (priťažujúce/poľahčujúce okolnosti)

      V súvislosti s výpočtom základnej sumy pokuty úrad prihliadal na priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, ktoré viedli k zvýšeniu alebo k zníženiu sumy pokuty.
V rámci priťažujúcich okolností úrad prihliadal na skutočnosť, či účastník konania mal
vo vzťahu k iným účastníkom konania postavenie vodcu alebo iniciátora porušovania
zákona. V prípade poľahčujúcich okolností úrad prihliada na pasívne postavenie
podnikateľa, predčasné ukončenie porušovania súťažných pravidiel, neuplatnenie
dohody obmedzujúcej súťaž v praxi, efektívnu spoluprácu podnikateľa s úradom nad
rámec zákonných povinností.


                                          55
      Pri výpočte pokuty účastníkov konania úrad prihliadal na princíp všeobecnej
požiadavky prirodzenej spravodlivosti, ktorá by sa mala zohľadniť pri ukladaní
sankcií, v prípade, ak je tá istá dohoda predmetom konania na národnej aj
komunitárnej úrovni.39

       V prípade spoločnosti Siemens AG úrad vzal do úvahy skutočnosť, že táto
spoločnosť bola jedným zo zakladajúcich členov dohody obmedzujúcej súťaž.
Uvedená spoločnosť zastávala do roku 1999 funkciu tajomníka dohody, za týmto
účelom mala zriadenú samostatnú kanceláriu, ktorej úlohou bolo poskytovať
účastníkom dohody potrebné vybavenie – napr. spoločnostiam v E – skupine boli
poskytnuté zakódované mobilné telefóny. Spoločnosť Siemens AG taktiež hradila
náklady spojené s telekomunikačnými službami. Za tieto služby spoločnosť Siemens
dostávala od každého člena E – skupiny ročný poplatok, pričom výška poplatku
závisela od príslušnej kvóty pridelenej účastníkom dohody. Spoločnosť Siemens AG
dala podnet k vypracovaniu GQ dohody a EG dohody a taktiež organizovala
stretnutia účastníkov dohody.

       V prípade spoločnosti ALSTOM úrad zohľadnil skutočnosť, že spoločnosť
pôsobila po odstúpení spoločnosti Siemens v roku 1999 do januára 2004 ako
tajomník dohody obmedzujúcej súťaž. Obdobným spôsobom úrad postupoval
v prípade spoločností AREVA T&D SA a AREVA T&D AG, nakoľko uvedené
spoločnosti následne pôsobili v pozícií tajomníka po prevzatí spoločnosti ALSTOM
v januári 2004.

       V prípade spoločnosti AREVA T&D Holding SA úrad prihliadal na krátku dobu
trvania účasti spoločnosti na dohode obmedzujúcej súťaž.

      Spoločnosti Schneider Electric SA úrad neuložil pokutu z dôvodov uvedených
v bode 8.1.9. tohto rozhodnutia.

      Ostatným účastníkom konania úrad uložil pokuty tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8.6. Spoločnosti ABB

       Spoločnosti ABB listom zo dňa 21.05.2004 č.2820/PMÚSR/2004 úradu
doručili oznámenie o porušení § 4 zákona.

      Predmetné oznámenie bolo doplnené listom č. 3086/PMÚSR/2004 doručeným
úradu dňa 03.06.2004, listom č. 1269/PMÚSR/2005 doručeným úradu dňa
07.03.2005, listom č. 1605/PMÚSR/2005 doručeným úradu dňa 22.03.2005, listom č.
872/PMÚSR/2006 doručeným úradu dňa 23.02.2006, listom č. 4402/PMÚSR/2006
doručeným úradu dňa 13.11.2006, listom č. 4415/PMÚSR/2006 doručeným úradu
dňa 13.11.2006, listom č. 1101/PMÚSR/2007 doručeným úradu dňa 07.03.2006,
listom č. 43/PMÚSR/2007 doručeným úradu dňa 08.01.2007 a listom č.
1894/PMÚSR/2007 doručeným úradu dňa 17.05.2007.


39
     Rozsudok ESD vo veci Walt Wilhelm [1969] ECR 1



                                                      56
      Súčasťou predmetného oznámenia bola aj žiadosť o neuloženie pokuty podľa
§ 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení
účinnom od 01.05.2001 do 30.04.2004, podľa ktorého:

       „Podnikateľovi, ktorý počas prešetrovania dohody obmedzujúcej súťaž podľa §
4 a 5 spolupracuje s úradom, neuloží úrad pokutu alebo uloží pokutu nižšiu najmenej
o 75 % z výšky pokuty, ktorú by úrad uložil v prípade, ak by podnikateľ nespĺňal
súčasne tieto podmienky:

   a) bol účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž,
   b) bol prvý, kto poskytol rozhodujúci dôkaz o existencii dohody obmedzujúcej
      súťaž,
   c) skončil účasť v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď informoval
      úrad,
   d) nedonútil iného podnikateľa zúčastniť sa na dohode obmedzujúcej súťaž alebo
      nebol iniciátorom uzavretia dohody obmedzujúcej súťaž,
   e) poskytol všetky dostupné dôkazy a spolupracoval s úradom počas celého
      prešetrovania,
   f) nenadobudol v dôsledku porušenia ustanovení tohto zákona majetkový
      prospech“.

      Účasť spoločností ABB na dohode obmedzujúcej súťaž za obdobie od
01.03.1991 do 03.03.2004 úrad posudzoval podľa právnych predpisov účinných
v uvedenom období. V uvedenom období uloženie pokuty za účasť na dohode
obmedzujúcej súťaž postupne upravovali nasledovné právne predpisy:

- zákon č. 63/1991 Zb. (od 01.03.1991 do 31.07.1994) v § 14 ods. 1, podľa ktorého:
„Úrad je oprávnený za porušenie povinnosti podľa tohto zákona uložiť podnikateľom
pokutu až do výšky 5 % z obratu za posledný finančne uzavretý rok.“,

- zákon č. 188/1994 Z.z. (od 01.08.1994 do 30.04.2001) v § 14 ods. 1, podľa ktorého:
„Úrad je oprávnený za porušenie povinnosti podľa tohto zákona uložiť podnikateľovi
pokutu podľa závažnosti porušenia až do výšky 10 % z obratu za predchádzajúce
účtovné obdobie a ak nie je možné vyčísliť obrat, až do výšky 10 miliónov Sk.“.

      Za porušenie zákona v období od 01. 03. 1991 do 31. 07. 1994 úrad v zmysle
§ 14 ods. 1 zákona č. 63/1991 Zb. neukladá spoločnostiam ABB pokutu.

      Za porušenie zákona v období od 01.08.1994 do 30.04.2001 úrad v zmysle §
14 ods. 1 zákona č. 188/1994 Z.z. neukladá spoločnostiam ABB pokutu.

      Spoločnosti patriace do skupiny ABB ukončili účasť na dohode obmedzujúcej
súťaž v čase, keď oznámili porušenie § 4 ods. 1 zákona a poskytli relevantné dôkazy.
Spoločnosti patriace do skupiny ABB ukončili svoju účasť na dohode pred 03. 03.
2004. Spoločnosti ABB pritom nedonútili iného podnikateľa zúčastniť sa na dohode
obmedzujúcej súťaž a neboli iniciátormi jej uzatvorenia. Spoločnosti ABB poskytli
úradu všetky dostupné dôkazy, spolupracovali s úradom počas celého prešetrovania
a nenadobudli v dôsledku porušenia majetkový prospech.




                                        57
       Na základe vyššie uvedených skutočností úrad dospel k záveru, že
spoločnosti ABB splnili podmienky uvedené v § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z.
o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom od 01. 05. 2001 do 30. 04. 2004
a preto uvedeným spoločnostiam za porušenie zákona v období od 01. 05. 2001 do
03. 03. 2004 neukladá pokutu.

      Z vyššie uvedených dôvodov sa úrad rozhodol neuložiť spoločnostiam ABB
pokutu ani za obdobie od 01.03.1991 do 30.04.2001.

Poučenie:

       Podľa § 34 ods. 1 zákona v spojení s § 18 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z.
o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov proti tomuto rozhodnutiu možno podať rozklad Rade Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky prostredníctvom odboru dohôd obmedzujúcich súťaž
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov včas podaný rozklad má odkladný
účinok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa § 247 Občianskeho
súdneho poriadku po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.




                                                    Ing. Ján Šufliarsky
                                        riaditeľ odboru dohôd obmedzujúcich súťaž




Rozhodnutie sa doručí:

JUDr. Peter Oravec
advokát
Laurinská 12
811 01 Bratislava




                                        58
JUDr. Erika Csekes
advokátka
Sasinkova 12
811 08 Bratislava

Mgr. Tomáš Maretta
advokát
Štúrova 4
811 04 Bratislava

JUDr. Milan Malata
advokát
Hattalova 12/A
831 03 Bratislava

JUDr. Alena Černejová
advokátka
Kýčerského 7
811 05 Bratislava

JUDr. Alexandr César
advokát
Klimentská 46
110 02 Praha 1
Česká republika

Mgr. Silvia Belovičová
advokátka
Hlavné námestie 5
811 01 Bratislava

Mgr. Dušan Nitschneider
advokát
Digital Park
Einsteinova 21
851 01 Bratislava

JUDr. Martin Nedelka
advokát
Zámocká 30
811 01 Bratislava




                          59

								
To top