Lk 6 20 26 Blahoslavenstva

Document Sample
Lk 6 20 26 Blahoslavenstva Powered By Docstoc
					Mgr. Andrej Mátel
    Bánovce n/Bebravou, 8.2.2001       BIBLICUM                                            1


             Blahoslavenstvá a „beda“ v kázaní „na rovine“ Lk 6, 20 – 26
  Rozdelenie
  A   20 Úvod a blahoslavenstvo chudobných
  B   21a blahoslavenstvo hladných
  C   21b blahoslavenstvo plačúcich
  D   22 – 23 blahoslavenstvo nenávidených a vylúčených
  A’ 24 beda boháčom
  B’ 25a beda nasýteným
  C’ 25b beda smejúcim sa
  D’ 26 beda chváleným

Štyri blahoslavenstvá majú paralelné antitézy štyrmi „beda“. Tvoria akoby dve vzájomne si
zodpovedajúce slohy básnicky i teologicky bohatej reči.

Kontext a synoptické porovnanie
   Takzvané „kázanie na hore“ v Lk 6, 20 – 49 je skomponované z jednotlivých výrokov ježišovskej
tradície a Lukáš ich čerpal z prameňa výrokov Q. Na počiatku stoja blahoslavenstvá a beda,
nasleduje stať o láske k nepriateľom, bratskej láske v cirkevnej obci a v rodine (27 – 42) a o pravej
zbožnosti (43 – 46). Reč je uzatvorená podobenstvom o dvoch staviteľoch (6, 47 – 50).
   Túto reč Lukáš zabudoval vo svojom diele po vyvolení Dvanástich (6, 12 – 16), aby poskytol
učeníkom, cirkevným obciam i mimocirkevným záujemcom spoľahlivú eticko – cirkevnú orientáciu
pre konkrétne formy nasledovania Ježiša.
   Ježišova reč je určená učeníkom (v. 20), rovnako ako Mt 5, 1.
   V prameni Q mohli byť tieto výroky zozbierané pre cirkevnú krstnú katechézu, takže jej
„miestom v živote“ je asi duchovne pokročilá obec učeníkov.

   Matúšovo kázanie na hore (Mt 5 – 7) prináša ku všetkým výrokom paralely v tom istom poradí,
ale pomerne rozšírené o ďalšiu látku. Namiesto 4 blahoslavenstiev ich má Matúš deväť. Lukášova
a Matúšova reč sú príbuzné: majú rovnakú základnú tému (bezúhonnosť vyžadujúca sa od
učeníkov pre Božie kráľovstvo), rovnakú úvodnú časť (blahoslavenstvá), rovnaký záver
(podobenstvo o dvoch domoch). Po oboch nasleduje vyliečenie stotníkovho sluhu.
   Matúšova dlhšia forma sa vysvetľuje dvomi spôsobmi:
   1. Lk písal pre komunitu z pohanstva, vynechal špecifický materiál pre žido – kresťanské
       prostredie
   2. Matúš v nej uvádza mnohé výroky, ktoré Lukáš používa inde.

  Paralelné „beda“ u Matúša nenájdeme. Lukáš opačnými slovami opakuje a pomocou kontrastu
zvýrazňuje to, o čom hovoril v blahoslaventvách.
  Blahoslavenstvami a beda sú Ježišovi poslucháči rozdelení do dvoch skupín. Rozhodujúcim
kritériom je, či sú skutočnými učeníkmi Krista alebo nie.

  V podstate reč nie je ani perfekcionistickým kódexom („Musíte robiť všetko, ča sa hovorí
v kázaní, aby ste sa stali blahoslavenými“), ani prechodnou etikou („Dajte sa dokopy, konečné
víťazstvo je blízko), ani nemožným ideálom či utopistickým snom („Robte všetko, ale aj tak
nedokážete nič urobiť,“ ako hovorí Luther: „sme kôpka hnoja pokrytá snehom“), ani nový zákon
(doplnenie Desatora). Reprezentuje skôr požiadavky Ježiša na život z pohľadu príchodu Božieho
kráľovstva (J. Fitzmyer, B. Viviano). Je to evanjelium – radostná zvesť príchodu Božieho
kráľovstva, z ktorej vyrastá žitá viera.
Mgr. Andrej Mátel
    Bánovce n/Bebravou, 8.2.2001       BIBLICUM                                            2


   Blahoslavenstvo chudobných, hladujúcich a plačúcich je inšpirované proroctvom Izaiáša 61, 1 –
4, ktoré Ježiš u Lukáša odhaľuje v Nazarete ako svoju „programovú reč“ (Lk 4, 18). Izaiášove slová
sú veľmi dôležité pre pochopenie vedomia, ktoré mal Ježiš o svojom poslaní.

  Čo je to blahoslavenstvo?
  Blahoslavenými nie je označená skupina ľudí s vyššími morálnymi hodnotami, nie je to morálna
kategória. Z literárneho hľadiska prídavné meno blahoslavení v hebrejčine znie ašrej, v gréčtine
makários. V našom jazyku by sa dalo preložiť aj slovom šťastný, blažený. V biblickom zmysle sa
prídavné meno používa len u ľudských bytostí a rozlišuje ten stav šťastia, ktorý prežíva človek. Je
to pozitívne vyjadrenie skutočnosti, faktu, teda hodnotiaci súd, proklamácia šťastia a nielen sľub.
Ono je akási formula blahopriania, výkrik radosti. Napr., Keď zdvihnete malého chlapca a poviete:
„Aký krásny chlapec!“, to je blahoslavenstvo. V evanjeliu je táto radosť založená na blízkosti
Božieho kráľovstva. Človek je šťastný z Božieho hľadiska, čiže je blahoslavený (B. Viviano).

  Chudobní a bohatí v. 20, 24
  „Chudobní“ (hebr. anávím) a chudoba podľa SZ je myslená v konkrétnom praktickom zmysle
ako skúsenosť s biedou, bezmocnosťou a nedostatkom. V Mojžišových knihách je chudoba zlom,
ktoré je potrebné odstrániť.
  Výroky o bohatých uvedené slovom „beda“, platia v rovnako konkrétnom zmysle. State Jak 2, 5
– 7; 5, 1 – 6 sú dôkazom násilia boháčov medzi prvými kresťanmi.
  Bohatí sú na tom dobre už teraz, chudobní očakávajú šťastie výlučne od Božieho kráľovstva,
ktoré prijme. Šťastný je človek chudobný, ktorý je obeťou iných, ktorí ho zneužívajú, pretože
dôveruje jedine Bohu od ktorého očakáva pomoc.

   Hladujúci a nasýtení v. 21a, 25a
   Fyziologická potreba prijímať potravu a tekutiny, ktoré sú nutné pre zachovanie človeka pri
živote, sa stáva v Písme často metaforou duchovných potrieb (por. Am 8, 11). Matúš hlad spája
s túžbou po spravodlivosti. Lukáš zostáva pri bezprostredne konkrétnom význame slova.

   Plačúci a smejúci sa v. 21b, 25b
   Židia nariekajú, pretože cudzinci ovládajú Izrael. Ježiš nadväzuje na proroctvo 61, 1n
o zúboženom, porazenom a zajatom ľude. Zatiaľ čo prorok zaslubuje vyslobodenie zajatých
Judejcov, Ježiš nádej univerzalizuje: ide mu o všetok ľud a ich vykúpenie.
   Pre Ježiša a pre cirkev môže byť zmyslom blahoslavenstva to, že vidia ako na zemi vládne zlo.
Kresťania majú jednu útechu, veria v príchod Božieho kráľovstva. Jeho príchodom ich smutná
situácia končí. Blahoslavenstvo ale nie je formou utešujúcich litánií pre trpiacich, skôr výzvou
k nádeji z príchodu Božieho kráľovstva a v jeho moci k následnému odstráneniu príčin nešťastia.

   Nenávidení a oslavovaní v. 22 – 23, 26
   Vylučovaní a nenávidení odrážajú situáciu prenasledovanej mladej cirkvi. I Ježiš poznal hrozbu
„exkomunikácie“ zo spoločenstva synagógy. Rovnako aj jeho učeníci znášajú nenávisť „pre Syna
človeka“, takže Ježiš je vlastným dôvodom prenasledovania. Prenasledovania zažívali už starší
izraelský proroci (Eliáš 1 Kr 19, 1 – 14; Jeremiáš Jer 37, 11 – 38, 6), preto musí byť prenasledovaní
aj Ježiš a rovnaký osud čaká aj jeho učeníkov. Falošná neoprávnená chvála patrí prorokom, ktorí
hovorili čo ľudia chcú počuť (Jer 5, 31; Mich 2, 11).

  Ježiš sa skláňa k znevýhodňovaným a utlačovaným skupinám a zasľubuje im zmenu ich situácie,
obrat v ich súčasných pomeroch, ku ktorému dôjde v prichádzajúcom kráľovstve Božom. Je to
volanie spásy pre všetkých, ktorí v tomto svete nariekajú kvôli chudobe, hladu, utrpeniu
Mgr. Andrej Mátel
    Bánovce n/Bebravou, 8.2.2001    BIBLICUM                                       3

a prenasledovaniu. Ježišove slová sa dotýkajú všetkých skúšaných, opovrhovaných, pre všetkých
psancov, ktorých chce oslobodiť, vykúpiť (R. Schnackenburg).

				
DOCUMENT INFO
Shared By:
Categories:
Tags:
Stats:
views:11
posted:9/21/2012
language:Czech
pages:3