Docstoc

Teoria

Document Sample
Teoria Powered By Docstoc
					ASP.NET

ASP.NET je framework umožňujúci vývoj webových aplikácií, umožňujúci programátorom vyvíjať
dynamické webové stránky, aplikácie a webové služby. Je vyvinutý a distribuovaný spoločnosťou
Microsoft. Prvá verzia bola vydaná v januári roku 2002 spolu s frameworkom .NET verzie 1.0 a je
priamym pokračovateľom technológie ASP. ASP.NET je postavené na Common Language Runtime
(CLR), ktoré umožňuje programátorom písať kód ASP.NET v akomkoľvek jazyku podporujúcom
CLR, napríklad Visual Basic.NET, C#, JScript.NET ale aj v mutáciách Perlu alebo Pythonu.

///* Historia */

Po vydaní IIS verzie 4.0 v roku 1997 sa začal Microsoft zaujímať o možnosti nového modelu vývoja
webových aplikácií, ktoré by vyriešili časté sťažnosti na technológiu ASP, napríklad na oddelenie
prezentačnej a obsahovej vrstvy. Vývojom nového modelu boli poverení Mark Anders, ktorý pracoval
ako manažér v týme vývoja IIS a Scott Guthrie. Prvý model bol vyvinutý v priebehu roku 1997
a v decembri toho istého roku Guthrie naprogramoval prvý prototyp, ktorý nazvali XSP. Tento bol
naprogramovaný s použitím Javy, ale rýchlo bolo rozhodnuté, že je potrebné vytvoriť nový, ktorý by
bol postavený na jazyku CLR. Tento ponúkal objektovo orientované programovanie, garbage
collection a rôzne ďalšie výhody. Dnes sa tvorcovia ASP vyjadrujú o tomto kroku ako o veľkom risku,
pretože CLR a aj celý framework .NET boli v tej dobe iba v počiatkoch vývoja a nikto netušil, či bude
mať úspech.

Po presune na CLR bolo XSP preprogramované s použitím jazyka C# a názov projektu bol zmenený
na ASP+. Tento krok bol motivovaný snahou označiť ho za nasledovníka technológie ASP a tiež
poskytnúť vývojárom ASP možnosť jednoduchého prechodu na novú platformu.

ASP bolo po prvý krát predstavené na konferencii ASP Connections v máji roku 2000. Prezentácia
širokej verejnosti spolu s vydaním prvej beta verzie ASP+ spolu s frameworkom .NET boli
zrealizované v júli roku 2000. Potom ako bolo rozhodnuté o označovaní nových produktov značkou
.NET bol projekt ASP+ premenovaný na ASP.NET.

Prvá veľká oficiálna verzia ASP.NET s označením 1.0 bola vydaná v januári roku 2002 ako súčasť
balíka .NET Framework. Ďalšia verzia, označená 1.1 bola vydaná v apríli roku 2003 ako súčasť
systému Windows Server 2003.

/*Fungovanie*/

Základom aplikácií v ASP.NET sú webové stránky ASP.NET, ktorým sa oficiálne hovorí „webové
formuláre“ (web forms v origináli). Tieto sú uložené v súboroch s príponou .aspx, ktoré obsahujú mix
statického HTML/XHTML zdrojového kódu a kódu označujúceho web controly na serverovej strane
a user controly na miestach, kde je požadovaný dynamický obsah. Okrem toho ASP.NET umožňuje
do webovej stránky vložiť aj dynamický obsah, ktorý je uzavretý v tagu <% ... %>. Tento obsah je
dynamicky generovaný pri vytváraní webovej stránky, pričom sa jedná o podobnú funkcionalitu, akú
ponúkajú napríklad PHP alebo JSP. Takýto kód je označovaný ako kód v popredí stránky.

S fungovaním ASP.NET úzko súvisí kód v pozadí stránky, kde by podľa odporúčaní by byť
implementované dynamické časti stránky. Tento kód sa typicky umiestňuje do osobitných suborov
alebo do špeciálne označených častí so skriptom. Kód v pozadí je typicky umiestnený do súborov
s názvom NazovStranky.aspx.cs alebo NazovStranky.aspx.vb, v závislosti od použitého
programovacieho jazyka. Tento prístup umožňuje vývojárom písať zdrojový kód, ktorý odpovedá na
špecifické udalosti na stránke, napríklad na načítanie stránky alebo na stlačenie tlačidla. Model kódu
v pozadí je vylepšením oproti Classic ASP v tom, že prirodzene podporuje oddelenie programovej
logiky od prezentačnej vrstvy.
Pokiaľ chceme pripojiť k ASP.NET stránke súbor s kódom v pozadí stránky, tak musíme vyplniť
vlastnosť CodeFile, ktorá sa nachádza na začiatku stránky v direktíve @Page. Tento súbor je potom
zdedený od triedy uvedenej vo vlastnosti Inherits v tej istej direktíve. [2]

Príklad jednoduchej ASP.NET stránky s jedným labelom, ktorý sa napĺňa aktuálnym dátumom
pomocou kódu v popredí v jazyku C#:

  <%@ Page Language="C#" %>

   <!DOCTYPE html PUBLIC "-//W3C//DTD XHTML 1.0 Transitional//EN"
   "http://www.w3.org/TR/xhtml1/DTD/xhtml1-transitional.dtd">
  <script runat="server">

   protected void Page_Load(object sender, EventArgs e)

       {
            Label1.Text = DateTime.Now.ToLongTimeString();
       }

  </script>

  <html xmlns="http://www.w3.org/1999/xhtml">
  <head runat="server">
      <title>Sample page</title>
  </head>
  <body>
      <form id="form1" runat="server">
      <div>
          The current time is: <asp:Label runat="server" id="Label1" />
      </div>
      </form>

  </body>
  </html>


///*Vytváranie rozloženia stránky */

Prvé verzie ASP.NET neobsahovali žiadnu podporu templatov, čo bola veľká nevýhoda, s ktorou sa
vývojári museli zložito vyrovnávať. Vo verzii 2.0 ASP.NET prinieslo jednak koncept tzv. „master
page“ a takisto podporu templatov.

Koncept master page alebo tzv. vzory stránok umožňuje jednoducho vytvoriť šablóny, ktoré je potom
možné používať na ľubovoľnom počte ďalších stránok v aplikácii ASP.NET. Pri práci so vzormi
stránok sa vytvára hlavný súbor, ktorý je šablónou na ktorú sa odkazujú podstránky alebo stránky
obsahu. Stránky obsahu sú uložené v súboroch s príponou .master a pokiaľ sa majú použiť v danej
stránke, tak musia byť deklarované v direktíve @Page. Do šablóny sa dá vložiť všetko, čo sa má
zdieľať, napríklad element s navigáciou. V stránke obsahu obsahujú všetok obsah s výnimkou obsahu
vo vzore stránky. Za behu aplikácie potom jadro ASP.NET skombinuje všetky elementy do jednej
stránky a táto sa odošle koncovému používateľovi. [12] Vo vzore stránky sa nachádzajú prvky
ContentPlaceHolder, ktoré označujú miesta, kde potom stránky obsahu môžu umiestniť svoj obsah,
pričom stránka vzoru by mala obsahovať aspoň jeden tento prvok.
                         Master page                                Stránka
                          stránka                                   obsahu
                        (Main.master)                            (Default.aspx)




                                                  Koncová
                                                   stránka
                                                (Default.aspx)



Obrázok 1 - Princíp fungovania vzorov stránok



Na zjednotenie vzhľadu prvkov stránok je možné v ASP.NET použiť templaty. Tieto sa podobajú na
šablóny CSS v tom, že umožňujú definovať vizuálny štýl webových stránok. Templaty však na rozdiel
od šablón CSS umožňujú na stránky aplikovať grafiku, štýly a aj CSS súbory. Templaty v ASP.NET
sa dajú používať na úrovni aplikácie, stránky a aj jednotlivých serverových ovládacích prvkov.[12]

///*Ciele?Vyhody?*/

Zvýšenie produktivity vývojárov

V súčasnosti je nesmierne dôležitou vlastnosťou každého dobrého programovacieho jazyka schopnosť
rýchleho vývoja aplikácií s čo najmenšou spotrebou prostriedkov. Táto vlastnosť bola v ASP.NET od
počiatku vývoja výrazne tlačená do popredia a vďaka tomu teraz ponúka ASP.NET veľmi efektívnu
ceste pre vývoj webových aplikácií. Vývojári majú k dispozícii množstvo komponentov a knižníc,
ktoré v sebe implementujú veľké množstvo požadovanej funkcionality bez nutnosti dodatočného
programovania. Rozšírenie poskytujú aj používateľsky definovateľné komponenty a jednoduché
definovanie templatov.

Zlepšenie výkonu

Cieľom vývojárov ASP.NET je lepší výkon oproti technológiám založeným na skriptovaní. Toto
dosiahli pomocou skompilovania kódu na strane servera do DLL súborov. Táto kompilácia prebieha
automaticky pri prvej požiadavke na nejakú webovú stránku a ponúka výhodu rýchlosti
kompilovaného kódu spojenú s rýchlym vývojom ponúkaným technológiami založenými na
skriptovacích jazykoch. ASP.NET zvyšuje aj škálovateľnosť aplikácií podporuje vďaka podpore 32 aj
64 bitových systémov.

Zjendodušenie správy a riadenia

Aplikácie ASP.NET sú sa dajú konfigurovať pomocou XML konfiguračných súborov, ako je napr.
web.config.xml, ktoré obsahujú väčšinu požadovaných nastavení. Od verzie 2.0 obsahuje navyše aj
moduly MS Management Console (MMC) a Web Site Administration Tools, ktoré umožňujú
administrátorom konfigurovať všetky potrebné nastavenia z prehľadného prostredia bez nutnosti
editovať priamo XML súbory. Okrem týchto nástrojov je možné čítať a meniť konfiguračné
nastavenia aj priamo zo zdrojového kódu vďaka API rozhraniu.
Zjendodušenie pre

Ďalším cieľom ASP.NET je zjednodušiť prenesenie aplikácií z prostredia Windows na web tým, že
poskytne webovým vývojárom komponenty, ktoré sú podobné tým používaným vo vývoji aplikácií
pre Windows a tým zabezpečí aj podobné uživateľské rozhranie. Pre vývojárov sú veľkou výhodou aj
okrem podobného výzoru aj veľmi podobné aj udalosti v porovnaní s desktopovými komponentami.
Komponenty sa dokáže vykresliť sami tým, že vygenerujú prislúchajúci HTML a JavaScript kód.

ASP

Active Server Pages (ASP), známe tiež ako Classic ASP alebo ASP Classic, je technológia
spoločnosti Microsoft umožňujúca vytváranie dynamicky generovaných webových stránok na strane
servera. Pôvodne bola táto technológia vyvinutá len ako modul do Internet Information Services (IIS)
a neskôr bola vložená ako bezplatná súčasť Windows Server. V súčasnosti je pôvodná technológia
ASP nahradená pokročilejšou technológiou ASP.NET.

Vývoj aplikácií v ASP je umožnený pomocou podpory aktívneho skriptovania modulu COM
(Component Object Model). V tomto moduli sa nachádzajú objekty ktoré poskytujú často používané
funkcie. ASP 2.0 obsahuje šesť takýchto objektov – Application, ASPError, Request, Response,
Server a Session.

Dostupná funkčnosť je ďalej rozšírená pomocou objektov, ktoré poskytujú prístup k prostrediu
webového servera, napríklad FileSystemObject, ktorý poskytuje funkcie na prácu so súbormi na
serverovej strane.

Stránky, ktoré používajú ASP zvyknú mať príponu .asp, aj keď sa môžeme stretnúť s iným
pomenovaním týchto súborov (napr. htm alebo html), čo je možné napr. v prípade, že na webovej
stránke maskujú použitú skriptovaciu technológiu. ASP webové stránky s príponou aspx sú
kompilované pomocou technológie .NET, čo im dáva výhodu väčšej rýchlosti oproti nekompilovaným
stránkam asp, ktoré sú spracovávané až za behu. Práve tento rozdiel je príčinou pomenovania „Classic
ASP“ pre stránke používajúce staršiu technológiu.

Webové stránky asp môžu byť napísané v rôznych skriptovacích jazykoch. Najčastejšie používaným je
VBScript. Medzi ďalšie alternatívne jazyky patria PerlScript (odnož jazyku Perl) alebo JScript. Jazyk,
ktorý je použitý, sa určuje v kóde stránky pomocou direktívy @Language.

///* Historia */

ASP bolo vytvorené spoločnosťou Aspect Software Engineering bolo jedno z prvých vývojových
prostredí pre webové aplikácie, ktoré dovoľovalo integráciu vykonávania webových aplikácií priamo
do webového servera. Táto vlastnosť umožnila dosiahnuť vysoký výkon v porovnaní s ostatnými
prostrediami, ktoré sa spoliehali na volanie externých programov alebo CGI skriptov, čo bola bežná
prax v dobe jeho uvedenia.

Predtým ako Microsoft vydal ASP pre IIS 3, sa vývojári pri vývoji webových aplikácií, ktoré
dynamicky spracovávali dáta a zobrazovali stránky, spoliehali na súbory IDC a HTX, ktoré používali
ovládače ODBC (Open Database Connectivity) na prístup k dátam. V ranných verziách ASP boli
základy týchto technológií skombinované a použité.

Boli vydané tri hlavné verzie ASP a to:

       ASP 1.0 (distribuované spolu s IIS 3.0) v decembri 1996
       ASP 2.0 (distribuované spolu s IIS 4.0) v septembri 1997
          ASP 3.0 (distribuované spolu s IIS 5.0) v novembri November 2000

///* Alternatívy */

Ďalšími platformami, na ktorých dokáže fungovať ASP (okrem operačných systémov Windows od
spoločnosti Microsoft) sú napr. Halcyon InstantASP (iASP) alebo Chili!Soft ASP. Žiadna z týchto
alternatív ale stále nepodporuje všetky funkcionality, ktoré podporujú MS Windows a na niektoré
potrebujú aj dodatočné komponenty, ktoré normálne ASP nepotrebuje. Medzi tieto funkcionality patrí
napríklad podpora databázových enginov MS Access, s ktorou sú na iných operačných systémoch už
tradične problémy.

iASP podporuje skriptovacie jazyky VBScript aj JScript na rozdiel od Chili!Soft ASP, ktoré podporuje
iba druhú aleternatívu. ASP poskytuje podporu oboch týchto jazykov a navyše poskytuje podporu aj
pre ďalšie potenciálne jazyky. iASP je napísané v Jave, čo mu dáva výhodu veľkej distribuovateľnosti,
pretože Javu podporuje takmer každý operačný systém. Bohužiaľ táto technológia nie je už dlhšiu
dobu podporovaná.

Príkladmi ďalších skriptovacích jazykov pre ASP sú Perl alebo TCL. Tieto ale nie veľmi rozšírené.

Chili!Soft,vydaný v roku 1997 bol prevzatý spoločnosťou Cobalt Networks v máji roku 2000. Táto
spoločnosť bola následne kúpená spoločnosťou Sun Microsystems. Chilli!Soft ASP bolo premenované
na „Sun ONE Active Server Pages“ a neskôr na „Sun Java System Active Server Pages“. Táto
alternatíva je napísaná v C/C++ a je silno viazaná na verziu webového servera. Sun Microsystems
v roku 2007 vyhlásilo koniec vývoja tejto technológie a v roku 2012 ju prestane podporovať úplne.[1]

C#
C# je multi-pradigmový objektovo-orientovaný programovací jazyk vytvorený spoločnosťou
Microsoft v rámci technológií .NET. Základom pre jeho vývoj boli jazyky C++ a Java. Bol schválený
ako štandard organizácií Ecma a ISO. Bol myslený ako jednoduchý, moderný, objektovo-orientovaný
jazyk. Posledná vydaná verzia je 3.0, vydaná v roku 2007, ďalšia verzia 4.0 je vo vývoji.

Historia

Počas vývoja frameworku .NET boli všetky knižnice písané pomocou systému manažovaného
kompilovania kódu označovaného ako Simple Managed C. Na začiatku roku 1999 sa vedúci vývoja
.NET Anders Hejlsberg rozhodol vytvoriť špeciálny tím na vývoj nového programovacieho jazyka pre
framework .NET, ktorý bol pomenovaný ako „Cool“, čo c origináli znamenalo „C-like Object
Oriented Language. Toto meno bolo pôvodne zvažované aj ako meno pre výsledný jazyk, ale kvôli
marketingu bolo rozhodnuté ho premenovať na C#. Po oficiálnom oznámení frameworku .NET v júli
roku 2000 boli všetky knižnice a ASP.NET presunuté do C#.

James Goslint, ktorý v roku 1994 vytvoril programovací jazyk Java obvinil po uvedení jazyku C# jeho
tvorcov, že „imitujú“ Javu. Rovnako Klaus Kreft a Angelika Langer vo svojom blogu napísali, že „C#
a Java sú skoro identické programovacie jazyky. Nudné opakovanie, ktoré postráda inováciu.“ [5] a
„C# si požičal veľa z Javy – a naopak“[5] . Hlavný dizajnér C#-u Anders Hejlsberg sa týmto
tvrdeniam bráni a tvrdí že dizajn C#-u je omnoho podobnejší jazyku C++.

Pri vývoji boli kladené tieto ciele:

          C# je jednoduchý, moderný, univerzálny, objektovo-orientovaný programovací jazyk
          Jazyk a implementácie poskytujú podporu pre princípy softvérového inžinierstva ako sú silná
           typová kontrola, kontrola okrajov polí, detekcia pokusov použiť neinicializované premenné
        a automatický garbage collection. Dôležité sú aj robustnosť a odolnosť softvéru a vysoká
        produktivita vývojárov
       Jazyk je vhodný pre vytváranie softvérových komponentov, ktoré môžu byť nasadené
        v distribuovaných prostrediach
       Mobilita zdrového kódu je veľmi dôležitá, rovnako ako mobilita programátorov, najmä tých,
        ktorí su už oboznámení s jazykom C alebo C++
       Podpora pre internacionalizáciu a lokalizáciu
       C# je vhodný pre písanie aplikácií pre hostované aj zasadené systémy, v rozsahu od veľmi
        veľkých, ktoré používajú sofistikované operačné systémy až po malé
       Aj keď sú aplikácie v C# úsporné vzhľadom na pamäť a výpočtové požiadavky, tak jazyk nie je
        primárne zameraný na výkonnosť a veľkosť výsledného binuárneho kódu ako jazyky C alebo
        assembler[3]

    Vlastnosti jazyka

C# ako programovací jazyk v niektorých ohľadoch priamo odráža vlastnosti vrstvy CLI (Common
language interface), ktorá leží pod ním. Tento jazyk bol priamo navrhnutý tak, aby umožňoval využitie
všetkých vlastností, ktoré poskytuje CLI, na rozdiel od jazykov, ktoré majú vlastnú syntax a využívajú
len časť vlastností CLI (ako napríklad Visual Basic.NET). Väčšina typov zavedených v jazyku C# priamo
korešponduje s hodnotovými typmi implementovanými vo frameworku CLI, špecifikácia jazyka C#
však neurčuje podmienky, za ktorých sa má generovať kód z kompilátora. To znamená, že kompilátor
jazyka C# nemusí ako cieľovú podpornú platformu CLI, respektíve vôbec nemusí generovať
medziprekladový jazyk MSIL (Microsoft Intermediate Language), ani žiaden iný formát. Teoreticky je
možné vytvoriť kompilátor jazyka C#, ktorý bude prekladať priamo do strojového kódu rovnako ako
tradičné kompilátory jazyka C++ alebo Fortran.

Pri porovnaní s jazykmi C a C++ došlo k rôznym zmenám a rozšíreniam, z ktorých sú najvýraznejšie
tieto:

       Neexistujú globálne premenné. Všetky metódy a atribúty musia patriť niektorej triede,
        podobne ako v iných objektovo-orientovaných jazykoch.
       Na rozdiel od C a C++ sa názvy premenných nesmú v uzatváracích blokoch opakovať, čo vedie
        k zlepšeniu čitateľnosti kódu a zamedzuje nejednoznačnostiam a zmätkom pri čítaní
        zdrojového kódu.
       Namiesto globálnych funkcií ako napríklad printf() v jazyku C musia byť všetky metódy
        deklarované s príslušnosťou k triede. Triedy sú v drvivej väčšine organizované do menných
        priestorov (namespace)[4]

JavaScript


JavaScript je multiplatformový objektovo-orientovaný skriptovací jazyk, ktorého autorom je Brendan
Eich z vtedajšej spoločnosti Netscape. Používa sa najmä ako interpretovaný programovací jazyk pre
WWW stránky, často je vkladaný priamo do HTML kódu stránky. Pomáha ovládať rôzne interaktívne
prvky GUI alebo vytvárať animácie a efekty obrázkov. Syntax jazyka patrí do rodiny jazykov
C/C++/Java. „JavaScript“ je v súčasnosti ochrannou značkou spoločnosti Sun Microsystems, ale
pôvodne bol produktom spoločnosti Netscape. Bol vydaný v roku 1995 spoločne so spoločnosťou Sun
ako doplnok k HTML a Jave. V roku 1997 bol štandardizovaný asociáciou ECMA a v roku 1998 ISO.
Štandardizovaná verzia JavaScriptu sa nazýva ECMAScript a z tejto sú potom odvodzované ďalšie
implementácie. [6]

Vďaka veľkému úspechu JavaScriptu ako klientského skriptovacie jazyka pre web stránky, Microsoft
vyvinul kompatibilnú implementáciu pod názvom JScript, aby sa vyhol problémom s licenčnými
právami a ktorú zahrnul prvý krát do prehliadača Internet Explorer v roku 1996. JScript pridal do
JavaScriptu nové funkcionality a v bežnom používaní sa pojmy Jscript a JavaScript zamieňajú, ale
Microsoft pripomína, že v mnohých veciach nie je JScript plne kompatibilný so štandardom
ECMAScript. [7]

Program v JavaScripte sa zvyčajne spúšťa na strane klienta (t.j. až po stiahnutí WWW stránky).
Z tohto plynú niektoré obmedzenia, napríklad nemôže pracovať so súbormi. Program v JavaScripte je
možné spustiť aj na strane servera, prvou takouto technológiou bol LiveWire od spoločnosti Netscape
z roku 1996, dnes existuje viacero možností vrátane open-source implementácie Rhinola. [6]

„V súčasnosti je dostupné množstvo implementácií virtuálnych strojov jazyka JavaScript,
proprietárnych a aj s otvoreným zdrojovým kódom, pričom niektoré z týchto implementácií je možné
používať ako knižnice do iných programov a mať tak podporu tohto jazyka v prakticky ľubovoľnej
aplikácii. Spôsoby interpretácie sa líšia v závislosti od implementácie. Niektoré využívajú jednoduché
spracovanie kódu do abstraktného syntaxného stromu, ktorý následne prechádzajú a interpretujú
priamo zdrojový kód. Oveľa efektívnejšie sú implementácie, ktoré kód spracujú do podoby bajtkódu –
teda vlastnej reprezentácie jednotlivých inštrukcií programového kódu. Tento bajtkód je následne
interpretovaný virtuálnym strojom. V poslednej dobe sa začínajú objavovať implementácie, ktoré
prevádzajú JavaScriptové programy priamo do procesorových inštrukcií a teda ich môžu priamo
spustiť na danej architektúre bez potreby dodatočného virtuálneho stroja.“[8]

AJAX


AJAX (Asynchronous JavaScript and XML) je označenie skupiny technológií pre vývoj webových
aplikácií používaných na klientskej strane na vytvorenie interaktívnych webových aplikácií.
S pomocou týchto technológií dokáže webová aplikácia na pozadí asynchrónne získať dáta zo servera
bez toho, aby sa stránka musela zo servera znovu načítať. Použitie AJAX technológií viedlo k nárastu
počtu a zlepšeniu interaktívnych alebo dynamických rozhraní na webových stránkach. V porovnaní s
klasickými webovými aplikáciami tak môžu aplikácie používajúce AJAX poskytovať používateľom
komfortnejšie prostredie. [9]

AJAX sám o sebe nie je technológia, ale je skupinou technológií. Medzi tieto môžeme zaradiť:

       HTML a CSS pre zobrazenie a úpravu informácií
       DOM(Document Object Model) v spojení s JavaScriptom na prístup a zmenu údajov na
        stránke a na interakciu s používateľom
       JavaScript a XMLHttpRequest pre asynchrónnu výmenu dát medzi webovým prehliadačom
        a serverom. Okrem XMLHttpRequest je možné použiť aj IFrame alebo dynamicky pridaný
        <script> tag
       Ako formát pre dáta vymieňané medzi prehliadačom a serverom sa používa viacero
        formátov. Medzi najbežnejšie patria XML, predformátované HTML, jednoduchý text alebo
        JavaScript Object Notation (JSON). [10]

Výhody a nevýhody AJAX
Najväčšou výhodou AJAX technológií je bezpochyby zvýšenie komfortu používateľa. Bola odstránená
potreba znova načítať a prekresliť webovú stránku, pri každej operácii, ktorá si vyžaduje zapojenie
servera. AJAX umožňuje prečítať potrebné dáta z webovej stránky, odoslať na server požiadavku
spolu s parametrami, získať naspäť odpoveď zo servera a aktualizovať na stránke len tie elementy,
ktorých sa daná operácia týka. Taktiež odpadá problém, ktorý vznikal pri veľkých stránkach, kedy bol
používateľ zameraný na nejakú oblasť stránke dole a po znovu načítaní stránky musel prácne
skrolovať naspäť k sekcii, kde bol predtým. Toto všetko spolu vytvára dojem plynulejšej práce
s webovými aplikáciami a najmä pri rýchlejšom pripojení umožňuje vytvoriť dojem desktopových
aplikácií. Toto výrazne zvyšuje ich obľubu u používateľov, ktorí sú s zvyknutí pracovať najmä
s dektopovými aplikáciami. Pri vhodnej implementácii umožňuje tiež znížiť záťaž na webové servery
a celú sieť, pretože sa načítavajú len časti stránke a nie je potrebné pri každej požiadavke generovať
celý dokument. AJAX naopak môže zvýšiť počet vymieňaných HTTP požiadavkov a aj keď prenášajú
menšie objemy dát, tak pri nevhodnej implementácii záťaž neklesne.

Medzi hlavné nevýhody môžeme zaradiť zmenu spôsobu používania webových aplikácií. Tieto sa
stávajú plnohodnotnými aplikáciam, ktoré disponujú zložitou vnútornou logikou, čo je veľká zmena
oproti klasickým webovým stránkam, medzi ktorými sa dá pohybovať pomocou histórie navštívených
stránok. Práve absencia histórie prehliadania, kedy sa používateľ mohol pohybovať medzi
navštívenými stránkami pomocou tlačidiel Späť a Dopredu je jedným z kameňov úrazu mnohých
webových aplikácií používajúcich AJAX. Modernejšie AJAX aplikácie prechádzanie históriou
podporujú, no tieto techniky sťažujú návrh stránok a vyžadujú viac času na implementáciu pomocou
AJAX.

Problémom pre webové aplikácie využívajúce AJAX je aj pomalšia sieť a celkovo sieťová latencia. Toto
negatívne ovplyvňuje rýchlosť odozvy uživateľského rozhrania a celkovú interaktivitu. Ďalšou
nevýhodou je nutnosť používať čím modernejšie prehliadače, ktoré podporujú požadované
technológie. Veľká väčšina moderných prehliadačov už tieto technológie podporuje, preto problém
nastáva u minoritných prehliadačov alebo na niektorých zariadeniach, ktoré disponujú slabším
hardware. U niektorých stránok sa vyžaduje, aby bola aplikácia plne funkčná aj v prehliadačoch, ktoré
AJAX nepodporujú, čo vyžaduje viac času na vývoj aplikácie. [11]

				
DOCUMENT INFO
Shared By:
Categories:
Tags:
Stats:
views:34
posted:8/25/2012
language:Slovak
pages:8