sk

Document Sample
sk Powered By Docstoc
					Európa v pohybe
Európska komisia
Generálne riaditeľstvo pre tlač a komunikáciu
Rukopis dokončený v októbri 2005




Kvalitné životné prostredie
Ako prispieva EÚ


Politika Európskej únie v oblasti životného prostredia je založená na presvedčení, že
hospodársky rast, sociálny pokrok a ochrana životného prostredia pomáhajú zlepšovať
kvalitu nášho života.

A čo viac, sú navzájom prepojené. Ak má byť vývoj v Európe a na celom svete trvalo
udržateľný, musí byť medzi nimi vytvorená dôkladná rovnováha – inými slovami, ak
sa aj budúce generácie majú tešiť z lepšej kvality života.

Medzi hlavné výzvy v oblasti životného prostredia patria v súčasnosti klimatická
zmena, pokles biodiverzity, ohrozenie nášho zdravia znečistením, spôsob, akým
využívame prírodné zdroje, a produkovanie nadmerného množstva odpadu. EÚ rieši
tieto náročné úlohy tak, že stanovuje normy v oblasti životného prostredia a
podporuje nové spôsoby práce a čistejšie technológie.

Nové technológie vypracované v Európe, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu,
by mohli tiež prispieť k vyššej konkurencieschopnosti nášho hospodárstva, a teda k
vytvoreniu pracovných miest a financovaniu sociálneho pokroku.




                                                                     Európska únia




                                                                                   1
Obsah
Podpora trvalo udržateľného rozvoja

Základ pre činnosti EÚ

Riešenie otázok klimatickej zmeny

Význam prírody a globálnej biodiverzity

Bezpečné a zdravé životné prostredie

Starostlivosť o prírodné zdroje a riešenie problematiky odpadov

Pohľad za naše hranice

Financovanie pokroku v oblasti životného prostredia

Záver

Ďalšie informácie




                                                                  2
Podpora trvalo udržateľného rozvoja
Európska únia sa angažuje v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Inými slovami, v
oblasti rozvoja, ktorý umožní budúcim generáciám tešiť sa z lepšej kvality života
nielen v Európe, ale aj na celom svete.

To si vyžaduje dôkladnú rovnováhu medzi hospodárskou prosperitou, sociálnou
spravodlivosťou a zdravým životným prostredím. V skutočnosti, ak sa tieto tri ciele
plnia súčasne, môžu sa navzájom posilňovať. Politiky podporujúce životné prostredie
môžu prispieť k inovácii a konkurencieschopnosti. Tieto zase podporujú hospodársky
rast, ktorý je rozhodujúci pre splnenie sociálnych cieľov.

Trvalo udržateľný rozvoj takto zahŕňa ochranu a zlepšovanie kvality životného
prostredia. Z globálneho hľadiska to znamená ochranu schopnosti Zeme podporovať
život v celej jeho rôznorodosti a rešpektovanie limitov prírodných zdrojov planéty.

Ochranou životného prostredia EÚ nielen rieši naliehavé problémy, ale vyjadruje aj
želania svojich obyvateľov. Prieskumy zhodne ukazujú, že prevažná väčšina
obyvateľov EÚ očakáva od politických činiteľov, že politike v oblasti životného
prostredia budú venovať rovnakú pozornosť, akú venujú hospodárskej alebo sociálnej
politike.

EÚ sa preto snaží zabezpečiť, aby jej rozhodnutia v každej z týchto troch oblastí –
hospodárskej, sociálnej a environmentálnej – nemali nepriaznivý účinok na ostatné
dve oblasti. Takže keď sa prijímajú rozhodnutia v oblasti poľnohospodárstva,
rybolovu, dopravy, energie, obchodu, rozvoja atď., vždy sa zohľadňujú aj vplyvy na
životné prostredie.




                                                                                 3
Základné zásady

Rozhodnutia týkajúce sa politiky EÚ v oblasti životného prostredia sú založené na
množstve základných zásad. Prevencia je lepšia ako likvidácia škôd: je lepšie riešiť
problematiku znečistenia pri zdroji, ako sa zaoberať jeho dosahom. Znečisťovatelia
musia platiť za znečistenie, ktoré spôsobili – a ak existujú silné náznaky objavujúceho
sa environmentálneho problému, prijímajú sa preventívne opatrenia, dokonca aj keď
neexistuje úplné vedecké potvrdenie.

Politika EÚ v oblasti životného prostredia má zmysel, pretože všetci obyvatelia EÚ
majú právo na rovnakú úroveň ochrany životného prostredia a podnikateľské subjekty
majú právo pôsobiť v rovnakých konkurenčných podmienkach. Hlavnou zásadou je
však flexibilita. Mali by sa čo najviac zohľadniť osobitné podmienky každého
členského štátu a niektoré rozhodnutia sa prijímajú najlepšie na miestnej úrovni.

Žiadna politika, ani právne predpisy EÚ sa okrem toho nepredkladajú bez toho, aby sa
najprv neprerokovali so zúčastnenými stranami. Medzi ne patria mimovládne
organizácie (NO), občianske združenia a odborníci. Naši demokraticky zvolení
zástupcovia v Európskom parlamente a Rade ministrov EÚ rokujú o návrhu
predloženom Európskou komisiou ešte predtým, než sa prijmú konečné rozhodnutia.

Politiku v oblasti životného prostredia pripravujú, prijímajú, implementujú a hodnotia
inštitúcie EÚ (Európsky parlament, Rada a Komisia) a vnútroštátne vlády EÚ. V
priebehu procesu môžu požiadať Európsku agentúru pre životné prostredie v Kodani
o nezávislé informácie o životnom prostredí. Táto agentúra má 31 členských krajín –
konkrétne 25 krajín Európskej únie plus Bulharsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko,
Rumunsko a Turecko. Na práci tejto agentúry sa podieľajú aj Švajčiarsko a všetky
balkánske štáty.




                                                                                     4
Základ pre činnosti EÚ
Politika EÚ v oblasti životného prostredia nie je ničím novým. Súčasný akčný
program v oblasti životného prostredia, ktorý vystačí EÚ až do roku 2012, je šiestym
programom v sérii. Stavia na 30 rokoch činnosti, ktorá už priniesla celé spektrum
prínosov – vrátane oveľa čistejšieho ovzdušia a vody, rozšírenia chránených
prirodzených prostredí, lepšieho hospodárenia s odpadmi, lepšieho otvoreného
posudzovania environmentálnych dôsledkov rozhodnutí v oblasti plánovania a
ekologických výrobkov. Zostávajú však obrovské výzvy.

Šiesty akčný program v oblasti životného prostredia stanovuje štyri priority:

      klimatická zmena,
      príroda a biodiverzita,
      životné prostredie a zdravie a kvalita života,
      prírodné zdroje a odpad.

Klimatická zmena je hlavnou výzvou tohto desaťročia aj ďalších desaťročí.
Dlhodobým cieľom EÚ je zabrániť zvýšeniu globálnej teploty o viac ako dva stupne
nad úroveň v období pred priemyselnou revolúciou. To znamená, že do roku 2050
musí svet znížiť emisie skleníkových plynov o aspoň 15 % a pravdepodobne aj viac v
porovnaní s úrovňami v roku 1990. Osobitná pozornosť sa venuje oxidu uhličitému
(CO2), ktorý vypúšťame pri spaľovaní takých fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa a
plyn.

Ochrana prírody a biodiverzity je dôležitá nielen pre potešenie, ktoré môžeme mať z
prírodného prostredia, ale predovšetkým z dôvodu, že naše zásoby potravín sú
ohrozené rozširovaním púští a stratou rastlinných a živočíšnych druhov a genetickej
rôznorodosti. Tieto straty vyčerpávajú aj prírodné zdroje, ktoré používame v celom
spektre priemyselných odvetví, od stavebníctva po farmaceutický priemysel.




                                                                                  5
Kvalita nášho životného prostredia má priamy vplyv na naše zdravie a kvalitu nášho
života. Choroby spôsobené environmentálnymi faktormi zaznamenávajú vzostup.
Cieľom EÚ je zabezpečiť životné prostredie, ktoré nie je škodlivé pre zdravie a ktoré
zachová našu súčasnú kvalitu života.

Hospodársky rast spotrebúva prírodné zdroje a produkuje odpad. Cieľom EÚ je znížiť
dosah používania zdrojov na životné prostredie a produkovať menej odpadu pri
zachovaní hospodárskeho rastu. To znamená používať viac obnoviteľných zdrojov
(pokiaľ ich používanie je trvalo udržateľné), viac recyklovať a lepšie hospodáriť so
zvyškovými odpadmi.

Niektoré z týchto priorít boli vybrané v siedmich „tematických stratégiách“, ktoré
prijímajú preklenovaný prístup k ochrane pôdy, zachovaniu morského prostredia,
trvalo udržateľnému používaniu pesticídov, znečisťovaniu ovzdušia, mestskému
prostrediu, trvalo udržateľnému používaniu zdrojov a hospodáreniu s nimi a
obmedzeniu množstva odpadov a recyklovaniu odpadov.



          Environmentálne technológie dávajú dobrému podniku zmysel

Ekologické inovácie a „zelené“ technológie nie sú prospešné len pre životné
prostredie. Ponúkajú aj príležitosti na hospodársky rast tým, že dávajú zmysel
podnikaniu a poskytujú spoločnostiam v EÚ konkurenčnú výhodu.

Svetový trh pre environmentálne výrobky a služby sa v roku 2003 odhadoval na viac
ako 500 miliárd eur. Z hľadiska veľkosti sa takto stáva porovnateľným s leteckým a
farmaceutickým priemyslom. A pri miere rastu asi 5 % ročne rastie tento trh
rýchlejšie ako hospodárstvo EÚ. Vytvára aj nové pracovné miesta.

EÚ čo najviac využíva túto príležitosť. Európa má už výhodu „prvého iniciátora“ v
oblasti technológie veternej energie. Akčný plán v oblasti environmentálnej
technológie sa zameriava na to, aby sa EÚ poskytol rovnaký konkurenčný začiatok
pre ďalšie environmentálne technológie. Plán uľahčuje získať finančné prostriedky na
nové technológie a overiť si ich výkonnosť. Propaguje aj osvedčené metódy a
podporuje vlády a miestne orgány, aby „nakupovali zelené technológie“.

Ochrana životného prostredia môže byť takto pozitívnym stimulom hospodárskeho a
sociálneho pokroku. Je to stratégia typu „win-win“, to znamená profitujú obaja
partneri bez nutnosti výraznejších ústupkov.




                                                                                   6
EÚ smeruje vpred na všetkých týchto frontoch, pričom sa snaží nezísť na scestie
pokiaľ ide o minulé úspechy. Úplná a správna implementácia existujúcich právnych
predpisov je prioritou. Európska komisia systematicky monitoruje, či členské štáty
úplne a včas prenášajú politiky EÚ do vnútroštátnych predpisov a či sa tieto
vnútroštátne predpisy riadne presadzujú.

V prípade, že členský štát nedodrží svoje sľuby, môže ho Komisia žalovať na
Európskom súdnom dvore. Súd môže udeliť pokutu najmä vzdorujúcim previnilcom.
Podnikateľské subjekty, ktoré nedodržiavajú osobitné požiadavky, budú čeliť nielen
sankciám, ale sa od nich môže vyžadovať, aby zaplatili za zlikvidovanie
environmentálnej škody, ktorú spôsobili.




                                                                                7
Riešenie otázok klimatickej zmeny
Klimatická zmena je jednou z najväčších environmentálnych, sociálnych a
hospodárskych hrozieb, ktorým čelí planéta. V priebehu 20. storočia stúpla priemerná
teplota povrchu Zeme o asi 0,6 °C. K dispozícii sú pádne dôkazy o tom, že ku
globálnemu otepľovaniu za posledných 50 rokov prispela značnou mierou činnosť
ľudí. Fosílne palivá, ktoré spaľujeme, aby sme zabezpečili energiu a dopravu, sú
hlavným vinníkom a pri ich spaľovní sa uvoľňujú do atmosféry plyny, ako oxid
uhličitý (CO2), ktoré ohrievajú povrch Zeme.

Zvyšujúce sa teploty znamenajú zvyšovanie hladín morí v dôsledku topenia polárnych
ľadových pokrývok. Zvyšujúce sa hladiny morí ohrozujú pobrežné oblasti a malé
ostrovy. Klimatická zmena spôsobuje nestálejšie počasie, prináša viac búrok, s
ktorými súvisia záplavy, a viac období sucha, s ktorými sa spája nedostatok vody.
Určité choroby, ako malária, sa rozšíria do nových oblastí. Niektoré druhy, ktoré sa
nedokážu vyrovnať s rýchlosťou zmeny, vyhynú. Zmenia sa spôsoby produkcie
poľnohospodárskych plodín. Život a dokonca prežitie celých komunít budú v
niektorých oblastiach sveta ohrozené. V iných oblastiach by mohlo dôjsť k radikálnej
zmene prírodného prostredia a miery jeho využívania. Niektoré z týchto vplyvov sú
už nezvratné.




                                                                                  8
Aby sa zminimalizovali potrebné úpravy a odvrátili najhoršie hrozby, musí sa EÚ
viac spoliehať na výrobky a činnosti, ktorých výsledkom sú nižšie emisie
skleníkových plynov. To si vyžaduje taký prístup k priemyselnej, dopravnej a
energetickej politike, ktorý je založený na nízkej spotrebe uhlíka. To znamená
účinnejšie využívanie fosílnych palív a ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi
energie, ako vietor a slnečná energia. Boli už prijaté opatrenia a stanovené ciele, ktoré
navádzajú EÚ na cestu vedúcu k spoločnosti s nízkou spotrebou uhlíka.
Napríklad, pravidlá o označovaní výrobkov pomáhajú spotrebiteľom zistiť, či si
kupujú energeticky účinnú chladničku, práčku alebo iný domáci spotrebič. Normy
energetickej účinnosti znižujú požiadavky na ohrev a chladenie budov, ktoré v
súčasnosti spotrebúvajú 40 % energie EÚ.
EÚ schválila cieľ, že do roku 2010 sa bude 21 % elektrickej energie vyrábať z
obnoviteľných zdrojov, ako biomasa, vietor a slnečná energia. Všetky krajiny EÚ sa
usilujú o dosiahnutie tohto cieľa. Zaviazali sa tiež, že do konca tohto desaťročia
zvýšia množstvo biopaliva v palivovej zmesi používanej v doprave na 5,75 %.
Tam, kde sa stále používajú fosílne palivá, je možné zachytávať uhlíkové emisie a
skladovať ich v nepoužívaných baniach alebo na ropných a plynových poliach
namiesto toho, aby sa vypúšťali do ovzdušia. Pokusy v tejto oblasti sa už pripravujú.


Prechod na čistejšie palivá
Prechod na čistejšie zdroje energie a paliva je rozhodujúci, ak má EÚ splniť Kjótsky
protokol z roku 1997. Prvým krokom, ktorý táto dohoda vyžaduje od EÚ a iných
rozvinutých krajín, je zníženie emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov do roku
2012. Na ceste k dosiahnutiu tohto cieľa si krajiny EÚ vytvorili prvý medzinárodný
program na svete zameraný na obchodovanie so skleníkovými plynmi.




                                                                                        9
Tento program sa týka viac ako 11 000 energetických podnikov v EÚ. Tieto podniky
produkujú takmer polovicu emisií CO2 v EÚ. Vlády prideľujú týmto podnikom
„emisné kvóty“ uvádzajúce, koľko CO2 môžu vypustiť za rok. Podniky, ktoré
vypúšťajú menej emisií, môžu predať svoje prebytočné kvóty podnikom, ktorým sa
to nedarí dosiahnuť a potrebujú kompenzovať svoj nadbytok.
Tento systém zabezpečuje, že dochádza k zníženiu emisií tam, kde je to najlacnejšie
tým, že spoločnosti si môžu vybrať, či si nakúpia kvóty alebo investujú do
technológie na zníženie emisií. Takto sa podporí aj využívanie technológií, ktoré sú
šetrné ku klíme a EÚ získa konkurenčnú výhodu, keďže globálny dopyt po takýchto
technológiách rastie.
Okrem Kjótskeho protokolu je vyhliadka na výrobu elektrickej energie s použitím
nových technológií založených na vodíku z obnoviteľných zdrojov energie.
Predtým, než sa tieto technológie zrealizujú, je však potrebný oveľa intenzívnejší
výskum. EÚ financuje niektoré výskumné programy a Európska komisia zriadila
Európsku technologickú platformu pre vodíkové a palivové články na účely
koordinácie práce v tejto oblasti v celej EÚ.
Boj proti klimatickej zmene je náročnou úlohou, ale má veľký význam pre
budúcnosť našej planéty. Zlepší aj kvalitu ovzdušia a prinesie hospodárske prínosy,
čím sa EÚ stane menej závislou od dovozov ropy a plynu a menej citlivou na
stúpajúce ceny fosílnych palív.




                                                                                  10
Význam prírody a biodiverzity
Rastliny, zvieratá a mikroorganizmy okolo nás sú ohrozené ľuďmi a ich prenikaním
do prírodného prostredia. Medzi príčiny patria zlé plánovanie, nadmerné využívanie
pôdy, nadmerný rybolov a intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré so sebou prináša
vysokú mieru používania pesticídov.
Vtáky sú potrebné pre naše prežitie, napríklad aj preto, lebo sú dôležitým článkom
prírodných ekosystémov ako lesy, močiare a morské prostredie. Už takmer polovici
druhov vtákov v Európe hrozí vyhynutie alebo výrazný pokles počtu. Štúdia
zameraná na 23 bežných vtákov žijúcich na poľnohospodárskej pôde a 24 bežných
lesných vtákov v 18 európskych krajinách ukázala, že v období rokov 1980 až 2002
poklesli ich počty o 71 %. Vtáky sa považujú za dobrý ukazovateľ všeobecného
stavu biodiverzity, takže pokles ich počtu je alarmujúcim signálom.
Starostlivosť o európsku krajinu a živú prírodu nie len otázkou ochrany nášho
rekreačného prostredia. Naše prirodzené prostredie pomáha zmierňovať klimatickú
zmenu (keďže lesy sú schopné absorbovať uhlík), zabraňuje erózii (ktorá je príčinou
záplav) a zabezpečuje prírodné zdroje pre priemyselnú výrobu a výrobu energie.


Odkaz z Malahide
Politika Únie v oblasti biodiverzity je založená na šiestom environmentálnom
akčnom programe, ale zohľadňuje aj 18 cieľov zameraných na zastavenie úbytku
biodiverzity v EÚ a globálnej biodiverzity, ktoré sú obsiahnuté v „odkaze z
Malahide“. Odkaz bol prijatý na medzinárodnej konferencii v Írsku v roku 2004.
Ciele sa týkajú nielen ochrany existujúcich druhov, ale aj obmedzenia a regulácie
zásahov do prirodzeného prostredia zo strany zavedených druhov, ktoré sa mohli
dostať do Európy napríklad v nákladoch lodí. Môžu narušiť rovnováhu našich
ekosystémov.
EÚ sa zaviazala zastaviť stratu biodiverzity v rámci svojich hraníc. Pod záštitou
Organizácie Spojených národov EÚ spolupracuje aj s ďalšími krajinami s cieľom
zabezpečiť výrazné zníženie straty biodiverzity na celom svete do konca tohto
desaťročia.
Hlavnými nástrojmi EÚ sú jej stratégia biodiverzity spolu s dvoma záväznými
právnymi predpismi – smernicou o prirodzenom prostredí a smernicou o voľne
žijúcich vtákoch – a financovanie na účely podpory všetkých troch nástrojov.
Stratégia biodiverzity je vytvorená tak, aby sa zabezpečilo, že všetky právne
predpisy a politiky budú zohľadňovať vplyvy na biodiverzitu. Oblasťami zvláštneho
záujmu sú poľnohospodárstvo, rybárstvo, lesníctvo, turistický ruch, obchod, rozvoj
spolupráce, stavebníctvo, infraštruktúra a ťažobný priemysel ako baníctvo. Existujú
aj problémy vyplývajúce z politiky súdržnosti – ktorá znižuje hospodárske,
environmentálne a sociálne nerovnosti v EÚ a ovplyvňuje plánovanie rozvoja
vidieka a miest – a z potreby zachovať svetové genetické zdroje a poznatky a
postupy pôvodných a miestnych spoločenstiev.




                                                                                 11
Opatrenia už boli prijaté. Napríklad Spoločná poľnohospodárska politika EÚ bola
reformovaná tak, aby poľnohospodári boli odmeňovaní za zlepšovanie nášho
prírodného prostredia. Spoločná politika v oblasti rybolovu venuje stále výraznejšiu
pozornosť zachovaniu násadových rýb. Podobne, keď EÚ financuje novú dopravnú
infraštruktúru, cestné a železničné spojenia, musí zohľadňovať ich vplyv na životné
prostredie, a preto musia byť presmerované takým spôsobom, ktorý chráni
biodiverzitu.


Ochrana prirodzených prostredí a vtákov
Smernica o biotopoch zaväzuje krajiny EÚ k ochrane rastlín a živočíchov a ich
prirodzeného prostredia a k vyčleneniu oblastí, ktoré majú tvoriť súčasť siete
chránených oblastí Natura 2000. Sieť Natura 2000 je založená hlavne na zmluvách
uzatvorených s miestnymi partnermi, ako zvolení zástupcovia, vlastníci a správcovia
pôdy. Ich podpora je najlepšou zárukou dlhodobého úspechu siete.
V súlade so smernicou o ochrane voľne žijúceho vtáctva si krajiny EÚ určili
oblasti zvláštnej ochrany ohrozených a migrujúcich druhov. Tieto oblasti tvoria tiež
súčasť siete Natura 2000. Smernica tiež zakazuje činnosti, ktoré ohrozujú vtákov,
ako ničenie ich hniezd alebo odoberanie ich vajíčok. Obmedzuje právo na lovenie
vtákov. Akčné plány podporujú obnovu najohrozenejších druhov vtákov.




                                                                                  12
                        Strata biodiverzity: globálna výzva
Činnosti EÚ na zastavenie straty biodiverzity sa neobmedzujú len na krajiny EÚ.
Ani neprijímajú záväzky v oblasti straty globálnej biodiverzity bez ďalších opatrení.
Jedným z mnohých projektov v oblasti biodiverzity mimo EÚ, ktoré sú financované
EÚ, je projekt zachovania močiarov v troch krajinách južného Stredomoria. Tento
projekt pomôže s podporou EÚ vo výške viac ako 600 000 eur v období rokov 2004
až 2006 zachovať močiare v Reghaia v Alžírsku, v Merja Zerga v Maroku a v
Sebkhat El Kelbia v Tunisku.
V Reghaia sa pripravuje prvý plán starostlivosti o močiare prostredníctvom dialógu s
miestnymi farmármi a miestnymi orgánmi.
V Merja Zerga boli močiare znečistené poľnohospodárskou činnosťou, neďalekou
diaľnicou a v dôsledku rozvoja miest a vidieka, takže EÚ pomáha marockým
orgánom pripraviť návrh právnych predpisov a implementovať ich na účely
regulovania tohto rozvoja.
V Sebkhat El Kelbia pomáha EÚ tuniským orgánom implementovať existujúci
akčný plán zachovania hodnoty močiarov ako biodiverzitnej rezervy a rozvíjať ich
ako rekreačnú oblasť.
EÚ sa zameriava na posilňovanie vlastnej schopnosti týchto krajín zachovať si svoje
močiare a starať sa o ne spôsobom, ktorý nielen zachová biodiverzitu, ale prinesie
hospodárske a sociálne prínosy vo forme trvalo udržateľného turistického ruchu.
Finančné prostriedky sa prideľujú prostredníctvom iniciatívy MedWet, ktorá je
zameraná na ochranu močiarov v stredomorskom povodí.




                                                                                   13
Bezpečné a zdravé životné prostredie
Zabezpečenie, aby znečistenie neohrozilo ľudské zdravie, je základnou povinnosťou
vlád. Má tiež hospodársky význam. Choroby súvisiace so životným prostredím si
vyžadujú značné finančné prostriedky na zdravotnú starostlivosť, lieky, nemocenské
dávky a spôsobujú nižšiu produktivitu, invaliditu a predčasný odchod do dôchodku.
Tieto náklady často prevážia náklady na prevenciu.

Európska únia sa už dlho snaží o ochranu zdravia na pracoviskách a obmedzenie
znečistenia nášho ovzdušia, vody a potravinového reťazca z tak rôznorodých zdrojov
ako olovo v benzíne a chemikálie v batériách. Napriek tomu výskyt chorôb
spôsobených environmentálnymi faktormi je na vzostupe.

Zdá sa, že chemikálie zohrávajú v tomto významnú úlohu, avšak informácie o
obrovskom množstve chemických látok, ktoré používame, sú ešte stále útržkovité a
neúplné. EÚ preto vytvorila systém s názvom REACH – čo znamená „registrácia,
hodnotenie a povoľovanie chemických látok“.

Podľa tohto systému budú výrobcovia a dovozcovia chemických látok povinní
zaregistrovať asi 30 000 široko používaných látok a poskytovať informácie o ich
vlastnostiach, účinkoch a používaní a bezpečných spôsoboch manipulácie s nimi.

Výrobcovia a dovozcovia budú tiež povinní zasielať tieto informácie každému, kto
používa chemické látky vo svojich výrobných procesoch. Takto sa pracoviská a
konečné výrobky stanú bezpečnejšími. Systém REACH zjednoduší aj uvádzanie
nových chemických látok na trh, a takto prispeje k trvalo udržateľnému a
konkurenčnému priemyslu chemických látok, ktorého výrobky spĺňajú vysoké
bezpečnostné normy.

Potrebujeme však zlepšiť aj naše vedomosti o zložitom vzájomnom pôsobení medzi
znečisťujúcimi látkami a ľudským zdravím, keďže sme vystavení mnohým rôznym
znečisťujúcim látkam, ktoré v kombinácii vytvárajú „kokteilový účinok“. Akčný plán
zameraný na životné prostredie a zdravie nám poskytuje viac informácií o tomto
účinku vďaka cielenému výskumu a dlhodobému monitorovaniu nášho zdravia a
nášho životného prostredia. Získané poznatky sa použijú na zníženie ohrozenia nášho
zdravia v dôsledku znečistenia.




                                                                                14
Starostlivosť o prírodné zdroje a riešenie problematiky odpadov
Rastúce hory komunálneho odpadu sú iba viditeľnou časťou environmentálne
poškodzujúceho spôsobu, akým používame prírodné zdroje. Ťažba alebo získavanie
týchto zdrojov môžu tiež znečisťovať pôdu, vodu a ovzdušie. Niektoré formy ťažby
používajú napr. chemické látky, ktoré ak nie sú dôkladne kontrolované, môžu skončiť
v našich vodných zdrojoch. Stromy absorbujú uhlík a tak znižujú množstvo
skleníkových plynov v ovzduší. Výrub stromov bez ich nahradenia poškodzuje nielen
naše prirodzené prostredie, ale zhoršuje aj klimatickú zmenu. Ovzdušie znečisťujeme
vtedy, keď jazdíme v autách, lietame v lietadlách a vykurujeme svoje domácnosti. Ak
budeme viac rozmýšľať o tom, ako sa prírodné zdroje produkujú a používajú,
môžeme znížiť všetky tieto vplyvy a zanechať viac prírodných zdrojov budúcim
generáciám.

Prevencia je lepšia ako likvidácia
Odpoveď je dívať sa na životný cyklus výrobku „od kolísky po hrob“. Nájsť spôsob,
ako na produkciu výrobkov používať menej surovín a viac recyklovateľných alebo
obnoviteľných zdrojov, znamená menej odpadu počas celého životného cyklu
výrobkov a na konci ich životnosti. Uvažovanie o energetickej účinnosti výrobku
vopred šetrí aj energiu počas používania výrobku.
Na každého obyvateľa Európskej únie pripadá každý rok asi 3,5 tony
vyprodukovaného tuhého odpadu. Väčšina z neho sa uskladňuje na skládkach odpadu
alebo spaľuje v spaľovniach. Obidva spôsoby však poškodzujú životné prostredie.
Ukladanie odpadu na skládkach znamená zaberanie ďalšej hodnotnej pôdy, ale môže
spôsobiť aj znečistenie ovzdušia, vody a pôdy a vypúšťanie skleníkových plynov do
ovzdušia.
Uprednostňuje sa preto maximálne využívanie alternatív k uskladňovaniu odpadu na
skládkach. Medzi tieto alternatívy patria obmedzenie množstva odpadu, účinnejšie
recyklovanie a kvalitné kompostovanie. Spaľovanie je ďalšou alternatívou, ale musí
používať najlepšie technológie v súlade s právnymi predpismi EÚ. Takto sa
zabezpečí, že emisie škodlivých znečisťujúcich látok, ako dioxíny, sa výrazne znížia a
že v procese spaľovania sa vyrobí aj energia na výrobu elektrickej energie a tepla.




                                                                                   15
EÚ už zaviedla množstvo opatrení na zníženie množstva odpadu určeného na konečnú
likvidáciu. Napríklad, existujú ciele EÚ pokiaľ ide o množstvá odpadu z obalov, ktorý
sa musí recyklovať, a pravidlá o likvidácii batérií, elektrického a elektronického
odpadu (napr. z počítačov), áut a pneumatík. EÚ podporuje aj technológie na
lisovanie akéhokoľvek odpadu určeného na konečnú likvidáciu.

Príklad áut
Autá sú jedným z príkladov, ako funguje obmedzovanie odpadov. Milióny áut v EÚ
sa každý rok odvezú do šrotu. EÚ sa už dohodla na obmedzení používania škodlivých
látok, ako olovo a ortuť, aby sa likvidovalo menšie množstvo týchto materiálov, keď
sa auto dovezie na šrotovisko. Okrem toho existujú limity pokiaľ ide o množstvo
zošrotovaného auta, ktoré môže prejsť na konečnú likvidáciu namiesto jeho
recyklovania. Horný limit predstavuje 20 % od roku 2006 a tento limit poklesne v
roku 2015 na 15 %. Do roku 2007 musia byť k dispozícii zariadenia na zošrotovanie
všetkých áut na náklady výrobcov.
EÚ zmiernila náklady na splnenie cieľov čiastočným financovaním výskumu
inovačných riešení týkajúcich sa demontáže, recyklovania materiálov, používania a
úpravy zvyškov z rozrezaných áut po skončení ich životnosti a predĺženia životnosti
pneumatík. Pomáha s nákladmi na vyhľadávanie nových trhov pre odpadové
materiály a trhov mimo EÚ pre technológie vyvinuté v rámci týchto programov.
Práca, ktorú EÚ financuje v takýchto oblastiach, zapája priemysel do dobrovoľných
dohôd v oblasti zlepšenia životného prostredia a nových opatrení na podporu trvalo
udržateľnej výroby a odpadového hospodárstva.




                                                                                  16
           Uznanie osvedčených postupov v oblasti životného prostredia
Mnoho výrobcov tovarov a služieb robí viac než je minimálne nutné na splnenie
právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Možno ich spoznať podľa loga
sponzorovaného EÚ: environmentálna značka EÚ vo forme „kvetu“ a logo EMAS.
Environmentálnou značkou sa označujú výrobky. Logo EMAS sa udeľuje
spoločnostiam. EMAS znamená program ekologického riadenia a auditu.
Environmentálnu značku zobrazujúcu „kvet“ možno nájsť na takmer 300 výrobkoch a
službách, ktoré pochádzajú zo všetkých krajín EÚ a Islandu, Lichtenštajnska a
Nórska. Kritériá pre rôzne výrobky v rôznych skupinách výrobkov sú vytvorené po
dôkladnom preskúmaní celého životného cyklu výrobku. Toto preskúmanie sa začína
od ťažby surovín v predvýrobnej fáze a zohľadňuje výrobu, distribúciu a konečnú
likvidáciu. Ide o rôznorodé výrobky od mydla a čistiacich prostriedkov až po
chladničky a počítače, od obuvi a odevov až po hotely a kempingy.
Logo EMAS je dôkazom toho, že sa spoločnosť alebo miestny orgán riadi
environmentálnymi zásadami. Organizácia, ktorá používa toto logo, uskutočnila
environmentálne preskúmanie všetkých svojich činností, má zavedený systém
vnútorného environmentálneho riadenia a vykonala nezávislý environmentálny audit.
Vypracovala aj správu o svojej environmentálnej výkonnosti a presné plány na
dosiahnutie ešte lepšieho výkonu. Logo EMAS používa viac ako 4 000 závodov, ktoré
sú súčasťou viac ako 3 000 organizácií. Ide väčšinou o priemyselné spoločnosti, ale aj
spoločnosti zo sektora služieb a miestne orgány.




                                                                                   17
Pohľad za naše hranice
Klimatická zmena, biodiverzita, zdravé životné prostredie a odpady sú globálnymi
problémami. EÚ ako najväčší svetový obchodný subjekt, druhé najväčšie
hospodárstvo na svete a významný politický blok má medzinárodné povinnosti. Je
tiež vo vlastnom záujme EÚ, aby sa zaoberala globálnymi environmentálnymi
problémami. Zhoršenie prirodzených morských prostredí na druhej strane sveta má
vplyv na naše zásoby potravín. Ropné škvrny vo vodách EÚ môžu pochádzať z
cisternových lodí registrovaných mimo EÚ. Ozónová vrstva 10 – 50 km nad Zemou
nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením slnka, takže jej stenčenie
ovplyvňuje nás všetkých – bez ohľadu na to, či chladnička obsahujúca chemikáliu,
ktorá spôsobuje stenčovanie ozónovej vrstvy, je v našej domácnosti alebo na opačnej
strane sveta.
EÚ sa preto aktívne zúčastňuje na rokovaniach o medzinárodných
environmentálnych dohodách. Niektoré z nich sú dobre známe, ako Kjótsky protokol
o emisiách skleníkových plynov a Montrealský protokol o látkach stenčujúcich
ozónovú vrstvu. Mnohé ďalšie dohody sú rovnako dôležité pre zlepšenie stavu
životného prostredia. Medzi množstvom tém, ktorých sa tieto dohody týkajú, sú
znečistenie ovzdušia, biodiverzita, obchodovanie s ohrozenými druhmi,
nebezpečnými chemikáliami a geneticky modifikovanými organizmami (GMO),
prepravy odpadu, rozširovanie púští, katastrofy, regulácia vodných tokov a prístup
verejnosti k informáciám o životnom prostredí.




                                                                                18
EÚ sa tiež zaviazala zohľadňovať obavy týkajúce sa životného prostredia vo svojich
dohodách s ďalšími krajinami. Nie je to len otázka financovania projektov, ale aj
pomoci týmto krajinám pri uplatňovaní manažérskej schopnosti dlhodobo riadiť
politiky trvalo udržateľného životného prostredia. Dohoda z Cotonou, ktorou sa riadia
vzťahy EÚ s takmer 80 rozvojovými africkými, karibskými a tichomorskými
krajinami (krajinami AKT), obsahuje osobitnú kapitolu o ochrane životného
prostredia a trvalo udržateľnom využívaní prírodných zdrojov a starostlivosti o
prírodné zdroje. Určuje priority, ako tropické pralesy, voda, rybolov, biodiverzita,
krehké ekologické systémy (ako koralové útesy), obnoviteľné zdroje energií, trvalo
udržateľný rozvoj vidieka a miest, rozširovanie púští, sucho, odlesňovanie, trvalo
udržateľný turistický ruch a preprava a likvidácia nebezpečného odpadu.
EÚ sa výrazne angažuje v implementácii záväzkov v oblasti trvalo udržateľného
rozvoja, ku ktorým sa zaviazala na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji,
ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu. Cieľom je spojiť vykorenenie chudoby s
trvalo udržateľnými spôsobmi výroby a spotreby a chrániť prírodné zdroje, ktoré budú
rozhodujúce pre hospodársky a sociálny rozvoj budúcich generácií.




                                                                                  19
Financovanie pokroku v oblasti životného prostredia
EÚ zabezpečuje finančné prostriedky na pomoc členským štátom pri implementácii
právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a na financovanie zlepšenia
životného prostredia. Väčšina finančných prostriedkov určených na opatrenia v
oblasti ochrany životného prostredia pochádza zo Štrukturálnych fondov a kohézneho
fondu EÚ. Účelom týchto fondov je zaplniť priepasť (vrátane rozdielov v oblasti
noriem pre životné prostredie) medzi chudobnejšími a bohatšími regiónmi EÚ.
Finančné prostriedky pochádzajú aj z fondov EÚ určených na rozvoj vidieka, ktoré
podporujú poľnohospodárske metódy, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.
Krajiny, ktoré sú kandidátmi členstva v EÚ, získavajú „predvstupové“ finančné
prostriedky, ktoré im pomáhajú implementovať právne predpisy EÚ v oblasti
životného prostredia.
EÚ podporuje, napríklad, programy zamerané na zlepšenie verejnej dopravy a na
pomoc, ktorá je určená na odstránenie nákladnej dopravy z ciest a jej nahradenie
vodnou a železničnou dopravou. Takéto programy prispeli k obmedzeniu emisií CO2
v Taliansku.
Financovanie úpravy vody v Poľsku s cieľom pripraviť ho na pristúpenie k EÚ
zabezpečilo dodávku pitnej vody a úpravu odpadovej vody v meste Szczecin podľa
noriem EÚ. Financovanie bolo zabezpečené vo forme grantov z EÚ a pôžičiek z
Európskej investičnej banky. Takéto pôžičky sú ďalším významným zdrojom
finančných prostriedkov na zlepšenie životného prostredia a infraštruktúry v EÚ a jej
susedných krajinách.




                Spájanie tradičného poľnohospodárstva s modernou ochranou

Projekt „Vápencová krajina“ v rámci projektu LIFE Nature v národnom parku Yorkshire Dales v
Spojenom kráľovstve sa snaží obnoviť tradičné spásanie hornatej vápencovej scenérie tak, že
pomáha farmárom vrátiť sa späť k odolným plemenám dobytka a pokračovať v obrábaní pôdy.
Úžasná scenéria vápencovej krajiny sa vytvárala v priebehu storočí v dôsledku spásania
dobytkom. Ak by došlo k jej strate, zmizli by aj mnohé z poloprírodných prirodzených prostredí.
Projekt spolupracuje s 15 pilotnými farmami s cieľom vytvoriť nové systémy farmárčenia a
súbory na podporu poľnohospodárskeho prostredia. Spojenia s marketingovými iniciatívami
zabezpečujú, že práca na zachovaní krajiny je ekonomicky uskutočniteľná. Zámerom projektu je
prispieť k hospodárskemu oživeniu oblasti a dokázať, že podniky chovajúce ovce spolu s
odolným dobytkom môžu byť šetrné k životnému prostrediu a súčasne môžu vytvárať zisk.
Skúsenosti s „osvedčenými postupmi“ získané z projektu sa využívajú na podporu tohto druhu
trvalo udržateľného poľnohospodárstva v rámci celej siete chránených prírodných oblastí Natura
2000.




                                                                                  20
V prípade mimoriadnych udalostí v oblasti životného prostredia EÚ poskytuje aj
pomoc prostredníctvom svojho Fondu solidarity. Medzi takéto mimoriadne udalosti
patria lesné požiare, povodne, znečistenie vodných ciest ropnými škvrnami a
chemickými látkami.
Finančné prostriedky z programu, ktorý je známy pod názvom LIFE, smerujú do
environmentálnych projektov, ktoré uľahčujú zavádzanie nových politických opatrení,
ktoré predvádzajú a šíria osvedčené postupy alebo pomáhajú realizovať sieť
chránených prírodných oblastí Natura 2000. Takéto projekty zahŕňali projekty
zamerané na vyčistenie rieky Skjern v Dánsku, či plány starostlivosti o oblasti
zamerané na ochranu prirodzeného prostredia a živočíchov na Cypre. Demonštračné
projekty LIFE predviedli technológie kompostovania používané na likvidáciu
biologicky rozložiteľného organického komunálneho odpadu v Lotyšsku a podporili
systémy environmentálneho riadenia v Belgicku pre festivaly a veľtrhy.
Financovanie v rámci LIFE je k dispozícii aj niektorým susedným štátom EÚ.
Projekty zahŕňali ochranu delfínov v Čiernom mori v Rumunsku a trvalo udržateľný
rozvoj dopravy v Tirane, hlavnom meste Albánska.
Samozrejme, že si musíme byť istí, že politika v oblasti životného prostredia je
založená na spoľahlivých vedeckých poznatkoch a dobrých informáciách. Väčšina
potrebných informácií pochádza z výskumných programov financovaných v rámci
viacročných rámcových programov EÚ v oblasti výskumu a technologického rozvoja.
Tieto programy už pomohli stovkám projektov v celom spektre oblastí, na ktorých sa
zúčastnili mnohé krajiny. Napríklad, riziko rakoviny kože a poškodenie biodiverzity v
dôsledku stenčovania ozónovej vrstvy nad Arktídou; úloha zelených plôch pri
zabezpečení kvalitného mestského prostredia; software, ktorý umožňuje oveľa
rýchlejšie určiť znečistené miesta; lepšie metódy monitorovania kvality vody a
lacnejšia slnečná energia.




                                                                                  21
Záver
Politika EÚ v oblasti životného prostredia nie je statická. Neustále sa aktualizuje, aby
zohľadňovala nové hrozby a objavujúce sa technológie. Je otvorená novým nápadom
týkajúcim sa najlepšej politiky alebo nástroja riešenia problémov v oblasti životného
prostredia. Politika nie je ohraničená vákuom, ale reaguje na názory zúčastnených
strán – najmä obyvateľov EÚ, ktorí majú právo očakávať vysokú kvalitu života pre
seba a svoje deti.
Takže ak chcete vyjadriť svoje názory na politiku EÚ v oblasti životného prostredia,
obráťte sa na:

       svojho miestneho poslanca – keďže politiky EÚ sú súčasťou vnútroštátnych
        politík;

       svojho poslanca v Európskom parlamente – keďže Európsky parlament
        ustanovuje právne predpisy EÚ;

       environmentálne organizácie – keďže tieto poskytujú poradenstvo EÚ v
        oblasti tejto politiky.
Ak chcete, môžete tiež zaslať otázky alebo pripomienky Európskej komisii:
       môžete využiť online formulár na: europa.eu.int/comm/environment/env-
        informa/
       alebo môžete napísať na adresu:
        Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie
        Informačné centrum (BU-9 00/11)
        Európska komisia
        B-1049 Brusel
        Belgicko
Ak máte záujem pohovoriť si alebo diskutovať o širokom spektre politických
problémov, pripojte sa na internetovú stránku europa.eu.int/yourvoice



Ďalšie informácie

Informácie z EÚ o politike v oblasti životného prostredia:
europa.eu.int/pol/env/index_sk.htm

Portál Európskej komisie venovaný životného prostrediu:
europa.eu.int/comm/environment/index_en.htm

Portál Európskej komisie venovaný trvalo udržateľnému rozvoju:
www.europa.eu.int/comm/sustainable/index_en.htm

Príručka WWF o financovaní životného prostredia z EÚ:
www.panda.org/downloads/europe/eufundingforenvironmentweb.pdf




                                                                                     22

				
DOCUMENT INFO
Shared By:
Categories:
Tags:
Stats:
views:155
posted:8/25/2012
language:Slovak
pages:22