Documents
Resources
Learning Center
Upload
Plans & pricing Sign in
Sign Out

ako pisat zaverecne prace

VIEWS: 21 PAGES: 6

									Ako píšeme záverečnú prácu z histórie,

teda

bakalársku prácu
a diplomovú prácu

Obe práce sa od seba odlišujú rozsahom, ale aj hĺbkou a spôsobom spracovania problematiky:

Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teoretických a praktických základov riešeného problému.
Študent má preukázať schopnosť pracovať s domácou aj zahraničnou odbornou literatúrou, vybrať
z nej podstatné informácie pre svoju tému, uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii
a spracúvaní základnej odbornej literatúry. Môže mať prvky pôvodnosti, sumarizácie a kompilácie,
prípadne môže ísť o aplikáciu v praxi alebo o riešenie čiastkovej úlohy.


Diplomová práca sa líši od bakalárskej práce rozsahom a kvalitou spracovania témy. Spracovaním
diplomovej práce má študent preukázať schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické
poznatky a tvorivo ich uplatňovať a používať pri riešení konkrétnych problémov. Diplomová práca
môže mať charakter teoretický, výskumný alebo aplikačný.

Niektoré technické náležitosti majú obe práce spoločné:

Téma
Tému dôkladne prekonzultujte so svojim školiteľom. Rozhodne si nechajte poradiť a od začiatku
premýšľajte o tom, aký je cieľ vašej práce a aký je váš osobný prínos k riešenej téme. Aj pri písaní
práce si stále pripomínajte, čo je cieľom a zámerom vašej práce – pomôže vám to pri smerovaní vašej
práce (pomôže vám to eliminovať pasáže, ktoré sú pre vás možno zaujímavé, ale z hľadiska cieľov,
zámerov a obsahu vašej práce podružné).

Rozsah (rátame sem všetky strany počnúc titulným listom – ten je s. 1 a končiac poslednou stranou
zoznamu použitej literatúry a prameňov, do rozsahu nerátame prílohy):
bakalárska práca 40 strán
diplomová práca 60 strán

Okraje
Horný a dolný, nechávame štandardný: 2,54
Ľavý, teda vnútorný: 3,5
Pravý, teda vonkajší: 2,5

Písmo
štandardné Times New Roman alebo Arial
veľkosť: v texte 12, poznámky 10

Číslovanie strán
na dolnom okraji v strede alebo vpravo,
prvou očíslovanou stranou je úvod, strana 1 je titulný list, 2 obsah, 3 čestné vyhlásenie, takže úvod je 4
(ak dáte poďakovanie, tak sa to posunie na 5)
Riadkovanie
1,5 riadka v texte
jednoduché v poznámkach

Titulný list
Obal                                          Vnútro – prvá strana
      Univerzita Konštantína Filozofa               Univerzita Konštantína Filozofa
             Filozofická fakulta                           Filozofická fakulta
              Katedra histórie                              Katedra histórie




                                                  Názov práce aj s prípadným podtitulom
                                                   (bakalárska práca, diplomová práca)

       Bakalárska práca, Diplomová práca



                                               Študijný program:
                                               Školiace pracovisko:
                                               Školiteľ:


2009                        Jozef Mrkvička     Nitra 2009                Jozef Mrkvička



Čestné vyhlásenie
Nasleduje za titulným listom:
Vyhlasujem, že som prácu vypracoval/a samostatne, a že pri jej tvorbe som použil/a literatúru
a pramene, ktoré uvádzam v zozname použitej literatúry a prameňov.
V Nitre, dátum                                                     podpis

Poďakovanie
podľa vlastného uváženia, nie je to povinná súčasť vašej práce

Abstrakt
Stručná informácia o cieľoch práce, jej štruktúre, obsahu, výsledkoch a význame práce. Súčasťou
abstraktu je 3-5 kľúčových slov. Píše sa súvisle ako jeden odsek a jeho rozsah je spravidla 100-150
slov. Na jednej strane je abstrakt v slovenčine. Na ďalšej abstrakt v cudzom jazyku.

Obsah

Úvod
Je veľmi dôležitou časťou vašej práce, preto ho rozhodne nepodceňujte. Úvod píšeme zväčša vtedy,
keď je už napísaná samotná práca. Okrem motívu, ktorý nás viedol k výberu našej témy, je práve úvod
miesto na to, aby sme podrobne popísali svoj prínos k skúmanej problematike, cieľ a zámery našej
práce. Rozhodne by sme v tejto súvislosti nemali zabudnúť analyzovať aj súčasný stav a úroveň
bádania našej témy, spomenúť aspekty, roviny, z ktorých tému už spracovali pred nami, spomenúť
nosné práce a autorov a naznačiť aj možné interpretácie problematiky v historickej spisbe, teda akési
dejiny výskumu problematiky. Po tom je už miesto na to, aby sme spomenuli svoj vlastný prínos.
Píšeme výlučne v 1. osobe jednotného čísla – akékoľvek plurály považujeme dnes za anachronizmy.
Úvod je okrem toho priestor, kde naznačíme členenie svojej práce, popíšeme heuristiku (literatúru, ale
hlavne pramene akejkoľvek proveniencie), z ktorej vychádzame, spomenieme prípadné problémy,
s ktorými sme sa pri výskume, či interpretácii prameňov stretli. Nezabudneme zhodnotiť metódy
a postupy, ktoré sme pri písaní práce použili

Členenie práce na kapitoly a podkapitoly
Je rozhodne potrebné kvôli prehľadnosti práce. Či ide o kapitolu alebo podkapitolu rozlišujeme
písmom. V tomto prípade rozhoduje vaše estetické cítenie. Ak vám to vyhovuje, je možné použiť
desatinné číslovanie kapitol a podkapitol – nič tým nepokazíte, je vítané, ale ak vám nevyhovuje stačia
názvy kapitol a podkapitol, ktoré zachytíte aj do obsahu. Desatinné členenie je toto:
    1. kapitola (názov)
        1.1 podkapitola
        1.2 podkapitola
            1.2.1 podkapitola podkapitoly
            1.2.2 podkapitola podkapitoly
            1.2.3 podkapitola podkapitoly
    2. kapitola
        2.1. podkapitola
            2.1.1 podkapitola podkapitoly
            2.1.2 podkapitola podkapitoly
            2.1.3 podkapitola podkapitoly
            2.1.4 podkapitola podkapitoly
        2.2 podkapitola
        2.3 podkapitola
    3. kapitola atď. atď. atď

Záver
Nezabudnite, že je rovnako dôležitý ako úvod, pretože práve záver vám ale i čitateľovi slúži na
zhodnotenie toho, či sa vám podarilo dosiahnuť cieľ vytýčený v úvode, či sa vám podarilo docieliť
zámery a či práca splnila ten účel, ktorý ste predstavili v úvode, teda prezentujete závery, ktoré ste
dosiahli – nemali by ste však opakovať už náležitosti spomínané v texte. Zároveň v závere
naznačujete, čo sa vám splniť a dosiahnuť nepodarilo a uvádzate dôvody, prečo sa tak stalo.
Naznačujete možnú orientáciu výskumu danej problematiky v budúcnosti, odkrývate ďalšie možné
roviny a dimenzie skúmania problematiky.

Zoznam použitej literatúry a prameňov
Vaše pramene a literatúru, ktorú ste použili v práci odporúčam deliť do nasledujúcich kategórií (bližšie
prekonzultujte aj so svojím školiteľom), pre triedenie v jednotlivých kategóriách používajte abecedný
kľúč:
Archívy
Píšeme presný názov archívu s miestom, kde sídli, názov fondu, ktorý sme študovali, roky, ktoré sme
preštudovali
Edície dokumentov
Názov edície (zostavovateľ), kde a kedy vyšla
Dobová tlač
Názov periodika, roky, ktoré sme študovali
Slovák, 1939-1945.
Literatúra
Radíme abecedne podľa priezviska autora
Internetové zdroje
Uvádzame názov www stránky a dátum posledného stiahnutia nejakého údaju zo stránky
Môžeme mať aj rubriku Iné pramene – sem patria napr. materiály z archívov súkromných osôb, CD,
dokumentárne TV filmy
Zoznam použitej literatúry sú posledné číslované strany vašej práce, strany v prílohe sa už nečíslujú,
takže sa nerátajú ani do celkového objemu vašej práce

Prílohy
Nemusí byť, nie je povinná, ak sa rozhodnete, že prílohu chcete mať, dobre zvážte, čo do nej dáte –
vyhnite sa fotografiám vášho hrdinu, rodným domom vášho hrdinu, príloha by skôr mala byť miesto
pre zverejnenie zaujímavých dokumentov, ktoré ste objavili, popr. vami zostavené tabuľky, grafy,
štatistiky a pod., ktoré je vhodné prepojiť s textom práce, aby to malo nejaký význam, každá súčasť
prílohy musí byť zvlášť očíslovaná, pomenovaná a pri každej musí byť uvedený zdroj, odkiaľ prílohu
máte, či už z literatúry alebo z archívu

Poznámky
Poznámky píšeme pod čiaru – poznámok sú dva druhy:
   - textové (dopĺňajú informácie z textu)
   - odvolania na zdroj informácie – citácie (citácie a bibliografické záznamy nájdete nižšie), či už
      vo forme citácií – doslovného prebratia textu, čo označuje úvodzovkami alebo častejšie
      používaných parafráz – poznámku dávame vždy na koniec časti, ktorú sme prevzali.

Poznámky citujeme priebežne od 1 po 999.


Pozor – pozor bibliografické zápisy sa menia v súlade s predstavami Historického ústavu
SAV:
    citácia z monografie
        KAMENEC, Ivan. Po stopách tragédie. Bratislava: Archa, 1991, s. 56.

        PEŠEK, Jan – BARNOVSKÝ, Michal. Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948-1953.
        Bratislava: Veda, 1997, s. 311.

        Pozn. Autorov uvádzame menovite ak sú 1-3, mená autorov oddeľujeme spojovníkom, medzera je pred aj za
        spojovníkom

       citácia z monografie (viac ako 3 autori)
        HOLEC, Roman et al.50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry. Bratislava:
        Družstevná únia SR, 1995, s. 201-202.

         Pozn. et al. (znamená a iní, teda nahrádza niekdajšie a kol.), čísla strán v rozpätí sa uvádzajú so
spojovníkom

       odkaz na zborník ako celok
             BYSTRICKÝ, Valerián (ed.). Slovensko v politickom systéme Československa: Materiály
             z vedeckého sympózia Častá 11.-13. november 1991. Bratislava: Historický ústav SAV,
             1992, 99 s.

             Pozn. ako prvý údaj sa uvádza meno editora (ed.), pri viacerých zostavovateľoch meno prvého na titulnom
             liste.

            odkaz na štúdiu v zborníku alebo v kolektívnej práci
             MICHÁLEK, Slavomír. Hodža a Osuský, názory a pozície v rokoch 1939-1945. In
             PEKNÍK, Miroslav (ed.).Milan Hodža štátnik a politik. Bratislava: Veda, 2002, s. 301-317.

            odkaz na štúdiu v periodiku
          KOVÁČ, Dušan. Popoluška slovenskej historiografie – vlastné dejiny. In Historický časopis,
       2004, ročník 52, č. 2, s. 233-244.

            odkaz na už uvedený prameň
             KAMENEC, ref. 1, s. 37.
             Pozn. teda v poznámke sa odvoláme na poznámku č. 1, ak sme prameň už v nejakej poznámke citovali, tak
             sa odvoláme na poznámku, v ktorej sme prameň citovali po prvýkrát a podľa potreby meníme č. strany. V
             prípade, že v jednej poznámke sú uvedené 2 pramene toho istého autora, v ďalších poznámkach pre rozlíšenie
             uvádzame aj prvé slová názvu prameňa
             KAMENEC, Po stopách, ref. 1, s. 12.

Napríklad:
HILBERG, Raul. Pachatelé, oběti, diváci. Židovská katastrofa 1933-1945. Praha: Argo, 2002, s. 77 an.
2   HILBERG, ref. 1, s. 77.
3   Pozri KAMENEC, Ivan. Tragédia politika, kňaza a človeka. Dr. Jozef Tiso 1887-1947. Bratislava: Archa, 1998.
4 Pozri KAMENEC, Ivan. Štátna rada v politickom systéme slovenského štátu v rokoch 1939-1945. In KAMENEC, Ivan.
     Hľadanie a blúdenie v dejinách. Bratislava: Kalligram, 2000, s. 242-280.
5    NIŽŇANSKÝ, Eduard – KAMENEC, Ivan. Holokaust na Slovensku 2. Prezident, vláda, Snem SR a Štátna rada
     o židovskej otázke (1939-1945). Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2003, s. 6.
6   KAMENEC, Ivan. Po stopách tragédie. Bratislava: Archa, 1991, s. 83.
7   Pozri NIŽŇANSKÝ – KAMENEC, ref. 5, s. 14-16.
8 Viac     pozri KAMENEC, Po stopách, ref. 6, s. 95-97.
9 NIŽŇANSKÝ          – KAMENEC, ref. 5, s. 7.
10   FATRANOVÁ, Gila. Politické zmeny na Slovensku a ich vplyv na prezentovanie holokaustu. In Acta Judaica Slovaca,
     10, 2004, s. 21.


            odkaz na elektronický zdroj
             KOCIANOVÁ, Anna. Personálie v elektronickej súbežnej Slovenskej národnej bibliografii. In Bibliografický
             zborník 2000 – 2001 [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, 2005, s. 136-139. Dostupné na internete
             http://www.snk.sk/nbuu/Zbornik_2000_2001.pdf>

       Užitočné rady:
       -     ak v prameni nie je uvedené miesto vydania, rok vydania alebo vydavateľstvo, uvádzame: b.
             m., b. r., b. v.
      -     ak je viac miest vydania a len jeden vydavateľ, tak miesta vydania oddelíme bodkočiarkou
            a medzerou, napr. Bratislava; Martin: Osveta, 1956.
      -     skratka pre stranu je s.
      -     údaje ako je ročník časopisu, čísla zborníkov sa uvádzajú arabskými číslicami
      -     ak sú dokumenty v edíciách číslované, je potrebné okrem strán uviesť aj číslo dokumentu

           odkaz na archívny prameň
            presný názov archívu s miestom, kde sídli, názov fondu, ktorý sme študovali, č. kartónu,
            z ktorého je dokument, signatúru dokumentu a slušný bádateľ uvádza aj slovnú
            charakteristiku dokumentu – toto je samozrejme veľmi všeobecne, záleží od študovaného
            dokumentu
            Slovenský národný archív v Bratislave (ďalej SNA), fond (ďalej f.) Povereníctvo
            informácií a osvety (ďalej PIO), kartón (ďalej k.) 52, č. j. 785.

           odkaz na dobovú tlač
            Slovák, 5.12.1938, s. 3, prípadne názov článku.

           Pozn. ak ide o denník, uvádzame dátum výtlačku, ak ide o iné periodikum ,uvádzame ako v prípade
      periodika rok, ročník, číslo, strana, prípadne názov článku. Ak má článok autora a ide nám o zdôraznenie
      tohto faktu, tak meno, názov a In.

      ● odkaz na antický prameň
        v poznámke uvádzame meno autora v najčastejšie používanej forme (CAESAR, TACITUS,
        SUETONIUS), názov diela v latinčine (aj keď bol originál v inom jazyku, napr. v gréčtine),
        nasleduje číslo knihy, kapitoly a paragrafu, ak je vyznačený

            TACITUS. Annales II, 46.

            v zozname prameňov uvádzame plné meno autora spôsobom:

            TACITUS : Publius Cornelius Tacitus. Annales.

            Pozn.: keďže jednotná norma na citovanie antických prameňov nejestvuje, špecifické prípady riešte so
            školiteľom.

Záverečné práce v tlačenej podobe sa odovzdávajú v dvoch exemplároch na študijnom oddelení
dekanátu fakulty, na ktorej je študent zapísaný.
Študent je povinný odovzdať záverečnú prácu univerzitnej knižnici aj v elektronickej forme
prostredníctvom informačného systému Evidencie záverečných prác UKF (ďalej len „EZP“).
Záverečná práca v elektronickej forme musí spĺňať tieto náležitosti: a) musí byť vyhotovená vo
formáte PDF, tak aby bolo možné získať z neho textové informácie1, b) musí byť identická s tlačenou
verziou.



1
  dokument nesmie byť oskenovanou verziou tlačenej podoby práce; na vyhotovenie PDF formátu v požadovanej podobe možno použiť softvér, ktorý je k dispozícii
prostredníctvom systému DOC (https://doc.ukf.sk v časti Softvér UKF – Freeware - voľne prístupný softvér)

								
To top