choroba napr by df6K7A

VIEWS: 0 PAGES: 39

									                                      MOBILITA
Mobilita je schopnosť voľne, ľahko a účelne sa pohybovať v prostredí

Dostatočná pohybová aktivita a primeraná fyzická aktivita majú pre organizmus
mnohostranný význam:
1. zlepšenie zdravotného stavu
    uvoľňuje duševné napätie
    zlepšuje spánok
    spevňuje pohybový aparát
2. preventívny
       znižuje riziko infarktu myokardu
       udržiava optimálnu hmotnosť (ochrana pred obezitou)
       znižujú bolesť pohybového aparátu
       bráni vzniku neuróz, úzkostných stavov....
       prevencia preležanín, imobilizačného syndrómu, porúch defekácie
3. zvyšuje výkonnosť orgánov
       lepšie prekrvenie kože
       zlepšená ventilácia pľúc a výkonnosť srdca
       lepšia pohyblivosť kĺbov
       udržanie a rast svalovej sily
4. podporuje pozitívne emócie a zlepšuje duševné zdravie
       uvoľňuje duševné napätie
       je prostriedkom relaxácie
       základom nezávislosti.
       ovplyvňuje sebaúctu a celkový vzhľad
5. predlžuje dĺžku života
6. terapeutický
     urýchľuje liečebný proces

Faktory ovplyvňujúce pohyb a aktivitu

1. Fyziologické                      2. Psychické                3. Sociálne
                                                                 
 funkčná schopnosť pohybového  typ osobnosti                    spôsob života
   aparátu a zmyslových orgánov  emocionálne ladenie
                                     
 vek                                 hierarchia hodnôt          povolanie, rola
                                     
 choroba                             sebakoncepcia, sebaúcta    finančné možnosti
                                     


                                                                                       1
Funkčnou jednotkou pohybu je kĺb.

ROZSAH POHYBU

Rozsah pohybu je maximálny možný pohyb daného synoviálneho kĺbu

Typy synoviálnych kĺbov
Typ         Opis                         Príklady               Pohyb
Guľovitý     Hlavica v tvare gule zapadá bedrový a ramenný      Pohyb v 3 rovinách. Najväčší
             do konkávnej jamky inej     kĺb.                   rozsah vo všetkých kĺboch:
             kosti                                              flexia a extenzia;
                                                                abdukcia a addukcia; rotácia
Kladkovitý Konvexný koniec (tvaru        lakeť, koleno, členok, Pohyb v 1 rovine.
           cievky-špulky)jednej kosti    palce a prsty          Flexia a extenzia
           zapadá do konkávy inej
           kosti
Čapový     Oblúkovitý povrch kosti       chrbticové stavce – Pohyb v 1 rovine.
           rotuje dookola alebo          axis a atlas        Len rotácia
           longitudeálnej                Kĺby medzi rádiom a
           osi                           ulnou
Kondyloidn Časť kosti oválneho tvaru     zápästie            Pohyb v 2 rovinách .Flexia
ý          zapadá do eliptickej dutiny                       a extenzie;
                                                             abdukcia a addukcia
Sedlovitý    Dve kosti majú opačné       len báza palca nohy Pohyb v 2 rovinách .Flexia
             konkávno-konvexné                               a extenzie;
             povrchy, ktoré navzájom                         abdukcia a addukcia
             zapadajú do seba
Kĺzavý       Dve ploché plochy kostného Karpálne a tarzálne     Len kĺzanie
             kĺžu jedna po druhej       kosti; mediálne
                                        konce klavikúl –
                                        spojené so sternom;
                                        spojenie rebier
                                        s telami stavcov;
                                        krížová a bedrová
                                        kosť; fibula s tíbiou

Rozsah pohybu je daný:
    geneticky
    vývinom
    chorobou
    stupňom telesnej aktivity

Rozsah pohybu možno merať:
  goniometrom (str.427)
  meria sa uhol kĺbu v stupňoch


Základné pohyby
                                                                                           2
                                  Pohyby na ruke                    Pohyby na nohe
Flexia : ohnutie (zmenšenie       Pronácia : smerovanie dlaní nadol Dorzálna flexia : pohyb
                   uhla kĺbu)                                                   nohy nahor
Extenzia :vystretie/vyrovnanie    Supinácia : smerovanie dlaní hore Plantárna flexia : pohyb
          (zväčšenie uhla kĺbu)                                                   nohy nadol
Hypertenzia : ďalšia extenzia                                       Inverzia : smerom dnu
Abdukcia : pohyb od stredovej                                       Everzia : smerom von
             čiary
Addukcia : pohyb k stredovej
             čiare
Protrakcia : posun dopredu
Retrakcia : posun dozadu
Rotácia : krúženie
Cirkumdukcia : veľký kruhový
pohyb

Základné pojmy
1. Polohy a polohovanie
2. Izometrické a izotonické cvičenie
3. Cvičenie na rozsah pohybu
4. Antigravitačná aktivita
5. Nezávislosť pri každodenných aktivitách

POLOHY A POLOHOVANIE PACIENTA

Poloha je postavenie kĺbu (končatiny), časti alebo celého tela.
Polohovanie je pravidelná zmena postavenia kĺbu (končatiny), časti alebo celého tela.
- za účelom preventívnym, liečebným, vyšetrovacím alebo prináša pacientovi úľavu.

Delenie:
1. Aktívne polohy                       3. Liečebné polohy
2. Pasívne polohy                       4. Vyšetrovacie polohy

Druhy polohy
a) prirodzené - pacient ju zaujíma katívne sám
b) vynútené - zaujíma ju vzhľadom na svoj stav
 (príloha)


Pasívne polohy
      Polohy, ktoré pacient nedokáže ovládať svojou vôľou a zmena polohy je
podmienená gravitáciou. Sú príznakmi vážneho ochorenia.

Úloha sestry: - realizovať polohovanie pacienta.

POLOHOVANIE


                                                                                               3
Polohovanie je pravidelná a systematická zmena polohy u imobilného pacienta
zameraná na zmiernenie alebo odstránenie príznakov spojených s nevhodnou
polohou.

Indikácia: - u pacientov v bezvedomí, po náhlej mozgovej príhode, veľmi oslabených...

Intervencie sestry:
 meniť polohu pacienta prísne individuálne(čas zmeny polohy je individuálny od 0,5 - 2
   hod. )
 používať polohovacie hodiny
 08 – 10 hod. – pravá Simsonová poloha
 10 – 12 hod. – supinačná poloha
 12 – 14 hod. – ľavá laterálna poloha
 14 – 16 hod. – Fowlerová poloha
 16 – 18 hod. – pravá laterálna poloha
 18 – 20 hod. – supinačná poloha
 20 – 22 hod. – ľavá Simsonová poloha
 22 – 24 hod. - Fowlerová poloha
 00 – 02 hod. - pravá laterálna poloha
 02 – 04 hod. - supinačná poloha
 04 – 06 hod. - ľavá laterálna poloha
 06 – 08 hod. - Fowlerová poloha
 zabezpečiť potrebný počet personálu (minimálne 2 osoby – fyzicky zdatnejšia dvíha
   najťažšiu časť tela : hrudník a sedaciu časť)
 pre ľahšiu manipuláciu s pacientom využívať plachtu na posúvanie, obracanie
 overiť si správne uloženie matrace, suchosť a čistotu postele
 po zmene polohy použiť podporné pomôcky
 stimulovať pacienta k aktivite a samostatnosti pri zmene polohy
 poučiť pacienta o verbalizovaní príznakov a pocitov súvisiace s nevhodnou polohou
 priebežne monitorovať zdravotný stav a efektivitu polohovania
 v spolupráci s fyzioterapetom vypracovať plán ošetrovateľskej rehabilitácie
 poučiť príbuzných
- postupnosti menenia polôh
- prakticky demonštrovať menenie polôh ( posúvanie, obracanie, posadzovanie
   a prenášanie)

Účel: - prevencia dekubitov
Pomôcky:
* vankúše, uteráky          * podložné kolesá          * výživné krémy
* trochanterová rolka       * podložky pod nohy,       * polohovacie hodiny
                            debnička


Niektoré špecifiká v polohách pacientov:
a) krvácanie do mozgu
                                                                                        4
Popis: - zvýšená poloha hlavy
Účel: - zníženie prekrvenia mozgu
b) úraz mozgu a chrbtice
Popis: -rovná poloha
Účel: zníženie rizika poškodenia miechy

c) detská mozgová obrna
Popis: - tzv. reflexčno- inhibičná t.j. určité časti tela sa dávajú do opačnej polohy, ako
zvyčajne zaujímajú
Účel: - zníženie tónusu svalstva
 - prevencia atrofie svalstva

d ) Stabilizovaná poloha
- prvá pomoc pri bezvedomí

Požiadavky:
 kvalitná matrac
 Bobathovský koncept manipulácie s pacientmi po NMP ( Krišková s.228-236)
 pracovať s teplými rukami

IZOMETRICKÉ CVIČENIE

Izometrické cvičenie je statické cvičenie pri, ktorom sa mení svalové napätie bez zmeny
dĺžky svalu t.j. sval ani kĺb sa nepohybujú
Možno posiľňovať svaly:
 abdominálne
 gluteálne
 štvorhlavé

Význam
   posiľňujú svalovú aktivitu napr.DK u pacienta so sádrovým obväzom alebo rameno

     u pacienta – príprava na chôdzu s barlami

Zostava
 5 maximálnych tenzií svalu
 každá tenzia trvá 5 sekúnd
 potom prestávka 2 minúty
 pozor na použitie Valsavovho manévra u pacientov s KVS
Nevýhody:
 nemajú význam v prevencií kontraktúr (kĺb je bez pohybu)



Účinok na organizmus
   mierne zvyšujú  TLAK A PULZ

                                                                                             5
IZOTONICKÉ CVIČENIE

Izotonické cvičenie je dynamické svalové napätie je konštantné, sval sa skracuje a
vzniká svalová kontrakcia a pohyb.

Účinok na organizmus
   svalovej sily
    vytrvalosti
   zlepšenie kardiorespiračných funkcií a  pulzu
   TK sa nemení

Zostava
 cvičenie na rozsah pohybu
 LTV – kondičné cvičenie
 bežné každodenné činnosti
 fyzické cvičenia: chôdza, beh, plávanie, bicyklovanie

CVIČENIE NA ROZSAH POHYBU

A) Pasívne cvičenia na rozsah pohybu
B) Aktívne pomocné cvičenia na rozsah pohybu
C) Aktívne cvičenia na rozsah pohybu
D) Cvičenia proti odporu

Pasívne cvičenia na rozsah pohybu

Sestra pohybuje so všetkými kĺbmi pacienta v ich komplexnom rozsahu
 maximálne napína každú svalovú skupinu v každom kĺbe horných, dolných končatín
  a krku

Cvičenia na rozsah pohybu
   do bodu mierneho odporu - nikdy nie do pocitu bolesti!
   systematické
   vždy zachovať rovnaké poradie cvikov
   každý cvik opakovať 3 x a 2 x denne

Príprava pacienta
  poloha na chrbte je pri cvičení najefektívnejšia
  bez prsteňov - opuch ruky
  pohodlne oblečený
  vyhýbať sa  napínaniu svalov
    držanie HK : nad a pod kĺbom
    pätu DK: v dlani
    DK : v kolíske
 používať pevný/ nebolestivý stisk
 kĺbom pohybovať
                                                                                     6
 hladko, pomaly, rytmicky
  - trhavé pohyby spôsobujú bolesť
   - rýchle pohyby vyvolávajú  spasticitu a rigiditu

Cvičenie so staršími pacientmi
 podstatné nie je dosiahnuť plný rozsah pohybu
 rozvíjať sebestačnosť pacienta
 vylúčiť hyperextenziu kĺbu : môže spôsobiť napr. bolestivé poškodenie krčných nervov

Aktívne pomocné cvičenia na rozsah pohybu

Pacient používa silnejšiu končatinu (HK/DK) na vykonávanie pohybu kĺbu končatiny
neschopnej činnosti - napr. s NMP
Účinok
 svalovej sily zdravej končatiny
 udržiava pohyblivosť kĺbu postihnutej končatiny

Aktívne cvičenia na rozsah pohybu

Pacient robí izotonické cviky
    každým kĺbom v komplexnom rozsahu pohybu
    maximálne napína všetky svalové skupiny

Sestra poučí pacienta
 každý cvik robiť v polohe, v ktorej vzniká mierny odpor - nikdy do vzniku bolesti
 cvičiť systematicky
 cvičiť v rovnakom poradí

Účinok
 udržiavanie alebo zvyšovanie svalovej sily
 prevencia kardiorespiračných komplikácií
 prevencia porúch kostrosvalového systému (kontraktúr, ankylóz)

Kondičné cvičenie

Kondičné cvičenie je precvičenie celého tela cefalokaudálnym smerom : podľa stavu
pacienta aktívne alebo pasívne cvičenie:.

Časti :
a) úvodná časť
  - zmerať tep a dych
  - poučiť pacienta o význame
  - príprava organizmu na záťaž
b) samotné cvičenie
  - precvičenie jednotlivých svalových skupín
  - podľa zdravotného stavu
                                                                                         7
     v leže
     v sede
     v stoji
c) záver
  - relaxácia

Cvičenia proti odporu
Ide o formu izotonického alebo izometrického cvičenia.
 tlačenie nôh oproti peľasti postele
 zdvíhanie závažia
 dvíhanie sa k čelu postele
Cieľ:
- zlepšenie fyzickej kondície

Antigravitačná aktivita

a) aktívna antigravitačná aktivita
Včasné posadzovanie a vstávanie po operácií  spôsobuje gravitačné zaťaženie, ktoré
zamedzuje strate kalcia z kostí.

a) pasívna antigravitačná aktivita
Použitie špeciálnej sklopnej postele
 posteľ sa postaví do vertikálnej polohy
 umožnenie pacientovi stáť( k posteli je pripútaný popruhmi) a niesť svoju hmotnosť

DYCHOVÁ GYMNASTIKA
Účel : udržiava a zlepšuje funkciu dýchania
Zlepšuje pľúcnu ventiláciu

POLOHY TELA A ICH VPLYV NA DÝCHANIE

Stoj – je najvýhodnejšia poloha pri dychovej gymnastike. V tejto polohe je najväčšia
       možnosť pohybu hrudníka a chrbtice všetkými smermi.

Vzpriamený sed - v tejto polohe je obmedzené dýchanie bránicou, spôsobené tlakom
     brušných orgánov.

Ľah v supinačnej polohe (na chrbte) – obmedzuje pohyb hrudníka dozadu a do strán.
     Sťažený je výdych, pretože hrudník je v inspiračnom postavení.

Ľah v pronačnej polohe (na bruchu) – hrudník vpredu je fixovaný a voľne sa pohybuje
     len dozadu a čiastočne do strán. Hmotnosť brušných orgánov pôsobí na zmenšenú
     pohyblivosť brušného svalstva. To všetko spôsobuje obmedzenie a sťaženie
     nádychu.

                                                                                       8
Ľah v laterálnej polohe (na boku) – časť hrudníka, na ktorej pacient leží je fixovaná,
     druhá časť je voľná.
Šikmé polohy na chrbte, bruchu a na boku – sú vhodné k polohovaniu a uľahčujú
     drenáž jednotlivých segmentov a lalokov pľúc.

DELENIE DYCHOVEJ GYMNASTIKY

S pacientmi môžeme cvičiť základnú alebo špeciálnu dychovú gymnastiku.

1. Základná dychová gymnastika

Základná dychová gymnastika používa sa pri kondičnom cvičení. Zameraná je na
normálny rytmus dýchania v koordinácii s pohybom. Používa sa vždy k zlepšeniu
pohyblivosti hrudníka a „prevzdušneniu pľúc“.

Príklady základnej dychovej gymnastiky
V supinačnej polohe
   a) Horné končatiny (ďalej HK) na ramená – nádych
      Pripažiť HK – výdych
    b) Pravou HK vzpažiť - nádych
       Naspäť – výdych
       To isté ĽHK
   c) Prednožiť pravou dolnou končatinou (PDK) - nádych
       Prinožiť – výdych .
       To isté i druhou DK

V pronačnej polohe
a) Zapažiť s miernym záklonom hlavy a trupu - nádych
   Pripažiť a hlavu oprieť o čelo - výdych
b) Vzpažiť súčasne s miernym záklonom hlavy a trupu a súčasne zanožiť PDK - nádych
   Prinožiť a uvoľniť hlavu a trup – výdych.
   To isté i druhou DK
c) Roznožiť a pokrčiť Hk pod čelo. Úklon hlavy a trupu vpravo – nádych.
   Späť do východzej polohy – výdych.
        To isté i druhej strane.

V sede - roznožmo
a) Zapažiť s miernym záklonom hlavy a trupu - nádych
   Uvoľniť hlavu a trup do mierneho predklonu - výdych.

b) Predpažením upažiť dozadu pravou HK s otočením trupu - nádych
   Spätný pohyb – výdych

c) Veľké kruhy s HK spojené s nádychom a výdychom.


                                                                                         9
ŠPECIÁLNA DYCHOVÁ GYMNASTIKA

Špeciálnu dychovú gymnastiku delíme na:
   1. Kľudové (statické) dýchanie
   2. Dynamické dýchanie – spojené je s jednoduchými pohybmi HK, DK a trupu
   3. Dýchanie proti odporu
   4. Dýchanie vedome prehĺbené (delenie podľa Máčka a Štefanovej)

Ad. 1 Príklady kľudového (statického) dýchania
a) nádych pomalý, prehĺbený na 3 – 4 doby
    výdych – pomalý, prehĺbený na 3 – 4 doby
    výdych – rýchly, krátky
    výdych – v polovine zadržať a potom pokračovať vo výdychu

b) Nádych - rýchly, krátky. Výdych – pomalý, predĺžený

c) Nádych – pomalý so zadržaním dychu. Výdych – pomalý, plynulý

d) Nádych – prerušovaný. Výdych - prerušovaný

e) Nádych – prerušovaný s hláskou „š“ .   Výdych - pomalý, plynulý

f) Nádych - pomalý, plynulý. Výdych - prerušovaný

g) Nádych - pomalý, plynulý.   Výdych – s hláskou „s“ alebo „š“

ad. 2 Dynamické dýchanie
- úlohou je nacvičiť správny stereotyp dýchania s pohybom

Príklady dynamického dýchania v supinačnej polohe
a) s pripažením PHK – nádych. Pohyb naspäť – výdych.
   To isté i druhou končatinou.

b) prednožiť PDK – nádych. Prinožiť – výdych.
   To isté i druhou končatinou.

c) pokrčiť špičku pravej nohy – nádych. Vyrovnať - výdych
   To isté i druhou končatinou.

Príklady dynamického dýchania v pronačnej polohe
a) upažiť obe HK – nádych. Pripažiť - výdych

b) zdvihnúť hlavu – nádych. Položiť hlavu na vankúš - výdych


                                                                              10
Príklady dynamického dýchania v laterálnej polohe
a) unožiť ĽDK a upažiť ĽHK – nádych. Pri pohyboch naspäť výdych
   To isté i druhou končatinou.

b) zanožiť ĽDK – nádych. Prinožiť – výdych.
   To isté i druhou končatinou.

Ad 3. Príklady dýchanie proti odporu
  a) Nádych – nosom a výdych – do nafukovacieho balóna.
  b) Nádych – nosom a výdych – do nafukovacieho balóna v predklone.
  c) Nádych – nosom a výdych – do trubičky ponorenej vo vode.
  d) Nádych – nosom a výdych – do vaty.

Ad. 4 Dýchanie vedome prehĺbené
- je vedomé dýchanie do určitej časti hrudníka. (Kozierová)


CIEVNA GYMNASTIKA

Nasledujúca séria cvikov je potrebná v rámci prevencie zápalu žíl.
Sériu cvikov má pacient vykonávať vykonávajte aspoň každé 4 hodiny počas dňa,
jednotlivé cviky opakovať aspoň 5 x, pokiaľ to jeho zdravotný stav dovolí.

 Cvičenie na posteli
1. Zhotovovanie bandáže - každé ráno sestra zhotoví bandáž dolných končatín skôr, ako
    pacient vstane z postele( zhotovenej nízkej alebo vysokej bandáže - pomocou
    elastických ovínadiel alebo antitrombotických pančúch)
2. Flexia a extenzia prstov nohy
3.Everzia a inverzia nohy
4. Externá / interná rotácia - krúžte nohou v členku doprava a doľava
4. Dorzálna / plantárna flexia nohy
5. Striedavé napínanie a uvoľnenie svalov lýtka v polohe ležmo na chrbte ( " fajka /
   špička" )
6. Rotácia predkolením „bicyklovanie“
7. Kmitanie nohami „ strihanie“

Cvičenie v stoji:
- pridať cviky
* "pochodovanie" - pomáha rozprúdiť krv v dolných končatinách pochodovaním na mieste
* chôdza po pätách
* vyťahovanie na špičky
* prenášanie hmotnosti zo špičky nohy na pätu a späť
* flexia bedrového kĺbu - vystretú končatinu dvíhať čo najvyššie, druhá končatina je
pokrčená a chodidlom sa opiera o posteľ



                                                                                   11
Pasívne cvičenie
- ak pacient nie je schopný sám cvičiť ( bezvedomie, ochrnutie                 končatín ),
predchádzajúce cviky ( na posteli) realizuje sestra, resp. fyzioterapeut


                       POSÚDENIE MOBILITY PACIENTA

Vyšetrenie k o n č a t í n
 porovnať symetrickosť
 akromegália – zväčšené akrálne časti končatín

Vyšetrenie k ĺ b o v
 vyšetrenie – tvar, koža nad kĺbom, pohyblivosť
 pohyby v kĺboch – flexia, extenzia, hyperextenzia, abdukcia, addukcia, vonkajšia
  rotácia, vnútorná rotácia, cirkumdukcia, supinácia, pronácia, elevácia, everzia, inverzia,
  protrakcia, retrakcia
 zdurenie – opuch v kĺbovej dutine, zhrubnutie pri fibróznej premene zapáleného
  tkaniva
 nepravidelné zhrubnutie – obmedzená pohyblivosť až stuhnutosť, pocit tlaku
  v kĺboch, bolestivosť pri pasívnych pohyboch, deformácie, artróza kĺbu
 deformácie kĺbu – patologické postavenie artikulárnych kostí – ulnárna deviácia
  metakarpofalangálnych kĺbov pri reumatoidnej artritíde
 obmedzenie pohybu – rozsah aktívneho a pasívneho pohybu, spazmus svalstva,
  výpotok v kĺbe, fibróza kĺbového puzdra, rachoty, vrzgoty
 tvrdé rachoty – artrózy, spôsobuje ich nerovnosť kĺbových plôch
 mäkké rachoty – spôsobuje granulačné tkanivo vznikajúce pri zápalovom postihnutí
  synoviálnej blany
 ankylóza –kostený zrast artikulujúcich kostí

3. Posúdenie svalov
 vyšetrenie – veľkosť, porovnať svaly jednej strany tela s druhou
 atrofia – zmenšenie alebo vymiznutie svalstva, pri reumatoidnej artritíde najmä na
          rukách a stehnách, pri kachexii
 hypertrofia – zväčšenie rozmerov
 ochabnutosť – mäkkosť, voľnosť
 spasticita – mimovôľová kontrakcia svalstva

4. Držanie tela, chôdza
 držanie tela - vzpriamené, ovisnuté, naklonené
 pohyby - koordinované, nekoordinované, tras
 chôdza - bez obmedzenia, istá, voľná

fyziológia :
 postoj priamy, pohyby sú voľné, chôdza je pružná, súmerná

                                                                                          12
patológia :
 nádory chrbtice, zápalový stav – nápadné strnulé držanie tela s obmedzenou
   pohyblivosťou chrbtice
 pokročilá mozgová ASO – chôdza pomalá, neistá, drobné kroky, málo dvíhané
   chodidlá, celkové držanie tela v predklone, hlava naklonená dopredu, HK mierne
   pokrčené v lakťoch, DK pokrčené v kolenách, prsty rúk sa chvejú, sú v semiflexii,
   palec sa dotýka bruška ukazováka
 po NCMP – DK natiahnutá v kolennom kĺbe, pred dopadom nohy na zem vykonáva
   oblúkovitý pohyb (pohyb kosca pri kosení)
 tras – tremor
 fyziologický – po veľkej námahe, pri emócii
 intenčný - pri mozočkových poruchách, pohyb končatiny určitým smerom – pri
   smerovaní prsta k nosu
 statický – pri fixovaní končatiny v určitej ustálenej polohe
 trepotavý – silný tras prstov a rúk ako mávanie krídiel vtákov
 jemný, rýchly, pravidelný tras, lepšie hmatateľný ako viditeľný –zvýšenie činnosti
   štítnej žľazy, vyšetriť ho na predpažených HK, pričom na vystreté prsty alebo medzi
   prsty dať papier
 kŕče
 tonické – trvalé napätie svalstva, postihnutie žuvacieho svalstva – zatrpknutý bolestivý
   úškľabok, pri tetanii
 klonické – opakované zášklby postihnutej svalovej skupiny, pri epilepsii
 tonicko-klonické –tetanus
 tortikolis – jednostranné kŕčovité stiahnutie kývačov hlavy

5. Poloha
   Viz. vyššie uvedené

                              PORUCHY MOBILITY
 Základné pojmy:
Disabilita – neschopnosť vykonávať pohyb v takom rozsahu, ktorý je považovaný za
             normálny
Imobilita – neschopnosť vykonávať žiadny pohyb

Stupne imobility:
a) celková - napr. pacient v bezvedomí
b) parciálna (čiastočná) - napr. pacient so zlomenou dolnou končatinou

Hlavné príčiny imobility
 choroba napr. sclerosis multiplex
 trauma napr. preťatie spinálnej miechy
 bolesť, operácia
 poruchy kostrového, svalového, nervového systému
 generalizovaná slabosť, únava
 psychosociálne problémy napr.depresia
 strach napr. z otvorenia rany pri pohybe
                                                                                        13
 po operácií
 infekčné procesy napr. encefalitída
Pri ťažkých chorobách alebo poraneniach odporúča sa pacientovi kľud na lôžku.

Cieľ :
 šetriť energiu, ktorú potrebuje chorá/poranená časť tela
 chrániť časť tela pred ďalším poškodením

Stupne obmedzenia aktivity

a) pokoj na posteli - miernejší stupeň obmedzenia aktivity
b) prísny kľud na posteli - pacient nesmie nič robiť (ťažké choroby srdca a pľúc)
    Výhody:
  nároky buniek na dodávky O2 -  metabolizmus buniek
 usmerňuje energetické zdroje organizmu na procesy hojenia a uzdravovania
 zmierňuje bolesť
 Nevýhody:
- rozvoj imobilizačného syndrómu

Značenie pohybového režimu na ošetrovacích jednotkách

    A       - prísny kľud na posteli kľud na posteli : pacient nesmie nič robiť (červená
              farba)
     B      - kľud na posteli : pacient vyžaduje pomoc (žltá farba)

    C       - voľný pohyb po oddelení (modrá farba)

    D       - voľný pohyb po areáli (zelená farba)

Sestra si musí overiť spôsob značenia na oddelení!

ODPOVEDE ORGANIZMU NA IMOBILITU

Zmeny v organizme
- fyziologické
- patologické

Stupeň zmien závisí od:
a) časového faktora : doba imobility
b) zdravotného stavu pacienta
c) množstva rizikových faktorov
   - vek
   - choroby
   - vybavenie OJ

                                                                                           14
            VPLYV IMOBILITY NA SYSTÉMY ORGANIZMU

KOSTROSVALOVÝ SYSTÉM

   pokles svalovej sily (20% za týždeň)
   pokles fyzickej vytrvalosti
   pokles svalovej hmoty spôsobuje : svalovú atrofiu (chýba kontrakcia svalových
   vlákien)

Následok : zmeny v kostiach a kĺboch

 nerovnováha medzi tvorbou a odburávaním kostného tkaniva spôsobuje
 demineralizáciu kostí (už na 2 – 3 deň) to spôsobuje osteoartrózu a kosť sa stáva
 poróznou a krehkou
 Následok : časté fraktúry

 mierna hyperkalcémia v krvi a výrazná v moči: spôsobuje ukladanie vápnika (Ca)
do poškodených a poranených tkanív.

Vzniká fibróza t.j. zvýšené množstvo fibrózneho spojivového tkaniva a ankylóza (fixácia)
spojivových štruktúr : kĺbov

Následok : kĺby sú tuhé a bolestivé a dochádza k ireverzibilnej (nezvratnej) deformácia
kĺbov
 kontraktúra šliach : skrátenie (najčastejšie DK)
 zafixovanie polohy na posteli a vozíku
 obmedzenie výkonnosti
 porucha rovnováhy, stoja a chôdze
 celková strata koordinácie pohybov DK a HK

PREVENCIA PORÚCH KOSTRO - SVALOVÉHO SYSTÉMU

Posúdenie pacienta
 posúdenie sebestačnosti (použitie škál)
 fyzikálne vyšetrenie kostrosvalového systému
 meranie obvodu HK a DK
- aspexia : postoj, chôdza, svaly – veľkosť, tvar, symetria, kontraktúry...
- palpácia : tonus vslatva, kĺby, edémy
- meranie svalovej sily - manometrom
 goniometrické merania rozsahu pohybu kĺbu
 pozorovanie pohybov HK a Dk
 monitorovanie laboratórnych parametrov : kalcium a fosfáty v sére a moči,

Abnormálne nálezy:
 zmenšený obvod HK a DK
 znížená hladina proteínov v krvi
                                                                                      15
   zvýšená hladina Ca, P v sére a moči
   stuhnutosť a bolesť kĺbov
   zmenšený rozsah pohybu
   zle koordinované pohyb

Intervencie sestry
Polohovanie
 polohovať podľa polohovacích hodín viď text vyššie
 rozhovorom získavať informácie o pocitoch pohodlia kvôli zisteniu efektívnosti
   polohovania
 ak to stav dovoľuje vysádzať pacientov do kresla niekoľkokrát denne, podložiť
   podložku pod končatiny a odporučiť mu každých 15 min. odľahčovanie nadvihnutím
   rukami, prenášaním váhy úklonmi do strán, predkláňaním sa. Vysádzať ho max. na
   2 hodiny.
 používať správnu manipulačnú techniku, aby nedošlo k poraneniu pacienta, ale aj k
   poškodeniu zdravia personálu
 povzbudzovať sebestačnosť pacienta, učiť ho ako meniť polohu, ako sa posúvať, otáčať
    za použitia pomôcok. Preferovať aktívne cvičenia pred pasívnymi
 upraviť prostredie na zaistenie bezpečnosti pacienta

Vertikalizácia
 pred, počas a po vertikalizácii monitorovať a zaznamenávať VF a subjektívne ťažkosti
  pacienta
 podľa stavu pacienta vykonávať:
   aktívnu vertikalizáciu - učiť pacienta pomaly aktívne meniť polohu z ľahu do sedu
       na posteli, neskôr do sedu so spustenými DK až po stoj a chôdzu ( príloha č. )
   pasívnu vertikalizáciu – vysvetliť pacientovi postup a význam vertikalizácie
       - ak pacient nie je schopný stáť ani chodiť použiť špeciálne otočné lôžko
       - podľa ordinácie začať dvíhať prednú časť postele od 20° v trvaní 20 – 30 min.,
         3 – 5 x denne, postupne zvýšiť na 90 °
 v prípade intolerancie aktivity a zmeny polohy dať pacienta do vodorovnej polohy
  pokiaľ príznaky nevymiznú

4. Pohyb a cvičenie
 v spolupráci s rehabilitačným pracovníkom vypracovať plán cvičení
 vysvetliť pacientovi postup cvičenia

 podľa stavu realizovať:
  realizovať pasívne cviky v rôznych polohách (sed, ľah, stoj)
  naučiť pacienta izometrické a izotonické cvičenia
  aktívne cvičenia – pred, počas a po cvičení monitorovať VF a subjektívne   ťažkosti
    a hodnotiť toleranciu záťaže
  cvičenia proti odporu - ukázať a vysvetliť pacientovi postup cvičenia

 nácvik sedu, státia 3 krát denne
                                                                                     16
 robiť kondičné cvičenie v rôznych polohách
 dodržiavať rovnaké poradie cvikov, opakovať 3 –5 x v trvaní 10 min., 2 x denne
 povzbudzovať k nezávislosti pri denných aktivitách
 vysvetliť príznaky intolerancie aktivity ( únava, slabosť, bolesť na hrudníku, krátky
  dych, potenie, tachykardia)
 naučiť pacienta samostatne zmerať pulz
 zabezpečiť pomoc v prípade potreby
  pomocné zariadenia (barle, palice, vozík)
  pomoc inej osoby (rodinný príslušník, sestra, spolupacient)
 poskytnúť dostatok času na oddych
 sledovať, ako pacient toleruje cvičenie (vitálne funkcie, vegetatívne príznaky)
 tlmiť bolesť podľa potreby a ordinácie

KARDIOVASKULÁRNY SYSTÉM

Imobilita spôsobuje nerovnováhu nervového systému a dochádza k prevahe
sympatikovej aktivity nad parasympatikovou. Následne nastáva:
 zvýšená činnosť srdca :  pulzov o 0,5 úderov/min v každý deň hospitalizácie
  srdcová frekvencia :  diastolického tlaku následkom  prietoku v koronárnom
   riečišti

  srdcová rezerva : pri minimálnej námahe vzniká tachykardia. Následok : rozvoj
  anginy pectoris

 použitie Valsavovho manévra pri defekácii (hlboký nádych, úsilie proti uzavretej
  príchlopke),  vnútrohrudníkového tlaku a následné otvorenie príchlopky spôsobí.
  Následok : veľké  objemu krvi v srdci a vznik arytmie a ťažkosti pacienta

 ortostatická (posturálna)hypotenzia v dôsledku reflexnej vazokonstrikcie.
  Následok : kolaps

 hromadenie krvi (venostáza) v DK spôsobuje rozšírenie žíl DK vzniká insuficienecia
  žilových klopní, dochádza k  tlaku v DK a prestupu plazmy do intersticiálnych
  priestorov.
  Následok : vzniká hydroastatický edém (DK, päty, krížová oblasť)

 Wirchowová triáda je charakteristická
   objemu cirkulujúcej krvi
   zrážanlivosti krvi
   poškodením cievy
 Následok : tromboflebitída pri odtrhnutí trombu a jeho prieniku do krvného obehu
            vzniká embólia (pľúc, mozgu, srdca), tento stav môže mať niekedy latentný
            koniec (smrť)



                                                                                       17
Prevencia komplikácií
Posúdenie pacienta :
 anamnéza : ochorenie respiračného a kardiovaskulárneho systému
 fyzikálne vyšetrenie :
  a) auskultácia : činnosti srdca a meranie TK
  b) palpácia : pulzu, DK a HK
  c) aspexia : pozorovanie kože pod úrovňou srdca
 pozorovanie celkového stavu
 meranie obvodov stehna a lýtka

Abnormálne nálezy:
 zvýšenie pokojovej frekvencie srdca, dyspnoe
 zvýšenie frekvencie srdca po minimálnej námahe + bolesť na hrudníku
 zníženie diastolického tlaku
 edém v krížovej oblasti, DK a na nohách
 závraty až ortostatický kolaps pri prechode do vertikálnej polohy
 zhrubnutie periférnych žíl, dilatácia a edém
 sťažená palpácia periférnych pulzov hlavne na DK
 studené ruky a nohy
 bolesť pri pohybe aj palpácií edému
 zväčšený obvod stehna a lýtka

Intervencie sestry :
1. Pohyb a cvičenie.
 v spolupráci s rehabilitačným pracovníkom vypracovať plán cvičení
 vhodné sú pohyby a cvičenia všetkého druhu, ako aj cviky na rozvíjanie nezávislosti
    v bežných aktivitách, samozrejme podľa tolerancie pacienta
 vysvetliť pacientovi postup cvičenia
 povzbudzovať pacienta k samostatnému pohybu podľa individuálnych možností.
 podľa stavu realizovať:
 pasívne cvičenia - cvičiť v polohe na chrbte, na rovnej posteli, precvičovať kĺby DK vo
   všetkých smeroch a rovinách
 realizovať antigravitačnú aktivitu – postupne prechádzať do vertikálnej polohy
 postupne mobilizovať
 sledovať príznaky závratu pri mobilizácii
 sledovať TK a P pred a po pohybe
 zabezpečiť pomoc pri pohybe

Cievna gymnastika
   zahŕňa napr. tlakové cvičenia a aktívne cviky dolných končatín.
   vysvetliť pacientovi postup cvičenia
   nácvik a demonštrácia cievnej gymnastiky
   viesť pacienta, aby cviky realizoval i sám
   dodržiavať rovnaké poradie cvikov, opakovať 3 –5 x v trvaní 10 min., 2 x denne
                                                                                       18
 dôležité je pacienta nabádať k skorému vstávaniu podľa individuálnych možností,
   keďže najprirodzenejším aktívnym cvičením je chôdza.
 zabezpečiť odpočinok počas pohybu

2. Posilňovanie periférnej vazokonstrikcie vertikálnou polohou.
 postupne zvyšovať prednú časť postele pacienta
 informovať pacienta o riziku vzniku závratu pri vstávaní z postele
 naučiť pacienta pohybovať sa pomaly, hlavne pri vstávaní z postele ( vstávať na etapy)
 monitorovať pokles TK, zvýšenie frekvencie srdca, sťažnosti na závrat

3. Elastická kompresia dolných končatín

 vysvetliť význam a postup obliekania antiembolických pančúch
  použiť elastické ovínadlá alebo elastické pančuchy lýtkové alebo stehnové s vhodne
    zvoleným stupňom kompresie
  pri akútnych stavoch použiť elastické ovínadla, pri chronických použiť pančuchy s
    vhodne zvoleným stupňom kompresie
  bandáž ovínadlom sa zhotovuje od prstov nôh smerom nahor do ingvíny . Vyvíjanie
    tlaku je najväčšie v oblasti členka ( 100 %), znižuje sa pod kolenom ( 70 %), nad
    kolenom ( 75 %) a úmerne klesá smerom k ingvíne ( 40%).
  zabrániť nevhodnému tlaku na intimu ciev počas sedu, ľahu ( tlak v zákolennej oblasti,
    bodový tlak na lýtku a pod.)
  bandáž ponechať 24 h, počas hygienickej starostlivosti DK odviazať.
  odporučiť nemasírovať lýtka ( uvoľnenie trombu)
  sledovať DK pre edém, príznaky zápalu, bolesť, zmeny pulzov

4. Protektívna poloha dolných končatín
 zabezpečiť fyziologickú polohu dolných končatín v sede a ľahu za pomoci rôznych
    polohovacích pomôcok napr. vankúšmi, valcami, klínami
 poučiť pacientov, aby nenosili podväzky, podkolienky, lebo sa zhoršuje venózny
    návrat

5. Elevácia dolných končatín
 zabezpečiť zvýšenie dolných končatín 15 º nad úrovňou pravej predsiene srdca
    vložením molitanových klínov pod DK ( príloha č. )
 elevácia má trvať aspoň 20 min., niekoľkokrát denne

6. Monitorovať príznaky trombózy DK:
 bolestivosť v priebehu postihnutej vény, vymiznutie pulzu pod miestom uzáveru,
   pozitívny Homans, edematózna a cyanotická končatina.
 pri podozrení trombózu zabezpečiť zvýšenú polohu dolných končatín, bandáž,
   upozorniť pacienta, aby nerobil prudké pohyby čím a nemasíroval si nohy!!!


 7. Medikamentózna prevencia tromboembolických komplikácií podľa ordinácie
 aplikácia antikoagulancií :
                                                                                       19
      parenterálne – heparín, nízkomolekulárne heparíny napr. Fraxiparín, Clexan
      perorálne – kumarínove napr. Warfarin, Orfarín
    dávkujú sa podľa hmotnosti pacienta
    monitorovať Quickou čas podľa ordinácie, krvácavé prejavy počas hygienickej
     starostlivosti.
    Podávať antiagreganciá – hemorheologiká napr. Agapurin retard, Trental, Ticlid,
     Tebokan,
    poučiť pacienta a rodinu o nežiadúcich účinkoch liečby : krvácanie z miestných lézii,
     spontánne slizničné a kožné krvácanie, alergické reakcie – pruritus, nauzea, vomitus

8. Hydratácia pacienta
     vysvetliť pacientovi dôvod optimálneho príjmu tekutín
     zabezpečiť optimálny príjem tekutín – 1500 - 2000 ml denne u pacientov, podľa
       zdravotného stavu
     dať pacientovi vypiť pohár vody každú hodinu počas bdenia
     monitorovať príjem a výdaj tekutín

9. Prevencia Valsavovho manévra
  poučiť pacienta o možných rizikách – vznik arytmií
  poučiť pacienta, aby sa vyvaroval sa hlbokého vdychu a jeho zadržiavania pri pohybe
  odporučiť mu napr. aby počítal, aby nezadržiaval dych


RESPIRAČNÝ SYSTÉM
Imobilita obmedzuje pohyby hrudníka (nevhodná poloha na posteli, brušné
orgány vytláčajú bránicu). To spôsobuje :
 plytké dýchanie : spôsobuje svalová atrofia dýchacích svalov . Neskôr chrupkovité
  interkostálne spojenia sa fixujú v expiračnej polohe a stávajú sa nepohyblivými

 redukciu vitálnej kapacity pľúc (25 – 50%)

 hromadenie krvi v častiach pľúc, ktoré sú najmenej ventilované : vzniká výmena
  plynov (retencia CO2) v krvi

 sťaženú expanzie ( rozpínanie) pľúc (zlá poloha)

 hromadenie sekrétov v bronchiolách v tzv. závislých oblastiach pľúc v miestach, kde
  pôsobí gravitácia

  viskozity hlienu spôsobuje ich prilepenie na bronchy. Stagnujúci hlien je vhodné
  prostredie pre rast baktérií

 narušený kašlací reflex (oslabené dýchacie svaly,  ciliárny transport , neschopnosť
  maximálne sa nadýchnuť)

  produkcia pľúcneho surfakantu (umožňuje alveolám ostať otvorené i v expíriu)
                                                                                             20
Následok :
a) hypostatická pneumónia - spôsobuje zhoršenie výmeny plynov až letálny koniec
  u slabých a fajčiarov
b) atelektáza (neprevzdušnenie) spôsobuje kolaps pľúcneho laloka i celých pľúc (zvýšené
   riziko je u gerontov)

PREVENCIA KOMPLIKÁCIÍ

Posúdenie pacienta:
   auskultácia dýchania (charakter, počet dychov)
   pozorovanie pohybov hrudníka
   pozorovanie charakteru kašľa spúta
   meranie vitálnych funkcií : D, P, TT, TK
   monitorovanie laboratórnych výsledkov

Abnormálny nález
 plytké dýchanie, dyspnoe
 vlhké fenomény, piskoty
 asymetrické pohyby hrudníka
 vlhký, produktívny kašeľ
 husté, zelenožlté spútum
 bolesť pri dýchaní
 zvýšený pCO2 a znížený pO2 (ASTRUP)
 subfebris/febris

Intervencie sestry :
 auskultovať dýchanie, pozorovať pohyby hrudníka

1. Polohovanie
 zabezpečiť Fowlerovú polohu
 ak nemôže zaujať Fowlerovú polohu, otáčať pacienta z boka na bok
 prevzdušnenie a odľahčenie zabezpečuje aj jednoduchá poloha vo vystretí, poloha
    polmesiaca či V- poloha

2. Dychová gymnastika
 v spolupráci s pacientom vypracovať plán dychových cvičení
 pred začatím zistiť posúdiť a zaznamenať P, TK subjektívne ťažkosti pacienta
 zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest
 precvičiť správne dýchanie: vdych nosom a výdych ústami
 vysvetliť pacientovi postup cvičenia
 cvičiť 2 x denne, 10 – 15 min., cvičenie opakovať 7 x podľa stavu pacienta.
 na úvod realizovať cviky základnej dýchacej gymnastiky
    nacvičovať dynamické dýchanie:
    nacvičovať vedomé prehĺbené dýchanie:
    k dynamickým cvikom zaraďujeme aj dýchanie proti odporu
                                                                                      21
  - hrudné dýchanie
  - bránicové dýchanie
  - cvičenia zamerané na bazálnu expanziu:
  - cvičenia zamerané na apikálnu expanziu:
 nácvik kašľa
 nácvik chránenia incízie po operácii
 cvičenie realizovať 4 x denne, 5 vdychy

3. Fyzioterapia hrudníka.
V spolupráci s fyzioterapeutom realizovať:
a) Posturálnú drenáž
      vysvetliť pacientovi postup polohovania pri drenáži
      vybrať polohy, pri ktorých sa drenážujú postihnuté oblasti, napr. semi –
        Fowlerová poloha, poloha v sede s mierne predklonenou hlavou, dorzálna poloha
        s mierne ohnutými kolenami, pronačná poloha s 2 vankúšami pod rebrami pred
        a po drenáži podať bronchodilatanciá,
      zotrvanie v polohe závisí od tolerancie pacienta, malo by to byť najmenej
       15 min.
      polohovať najmenej 4 krát denne každé 4 h
      realizovať ju 1 hodinu po jedle

b) Perkúsia
     príslušnú oblasť tela prekryť odevom alebo uterákom
     požiadať pacienta, aby dýchal pomaly a zhlboka
     postupovať od periférie k stredu – pľúcnemu hílu
     prsty rúk a palec sú pri sebe, mierne zohnuté a vytvárajú akoby misku
     každý pľúcny segment perkutovať 1 – 2 min.
     masáž má trvať najmenej 5 min.
     !!!nerobiť nad zraniteľnými štruktúrami ako sú napr. prsníky, sternum, chrbtica,
       obličky!!!

c) Vibrácia
     vysvetliť postup pacientovi
     požiadať pacienta, aby sa zhlboka nadýchol a vydychoval pomaly cez nos alebo
       zošpúlené pery
     jednu ruku položiť na druhu dlaňami nadol na oblasť hrudníka, ktorá sa bude
       drenážovať, prsty sú pri sebe a vystreté, na vibráciu sa používajú najmä dlane
     postupovať smerom k pľúcnemu hílu
     keď sa pacient nadychuje, vibráciu prerušiť
     robiť ich počas piatich výdychov nad každým postihnutým pľúcnym
        segmentom
     po každej vibrácii vyzvať pacienta, aby si odkašľal

d) Nácvik kašľania
   nacvičiť s pacientom hlboké abdominálne dýchanie ( bránicové a cez zovreté pery)
     ( viď dychová gymnastika)
                                                                                         22
    vyzvať pacienta:
     - aby sa nadýchol nosom, trochu vzduchu vydýchol
     - stlačil kolena k sebe
     - v krátkych, silných nárazoch kašľaľ, prípadne vyslovoval slabiky „ po-ho“
     - potom sa nadýchnuť normálne nosom a celé to ešte raz zopakovať
    pri nedostatočnom odkašľaní pomôcť inhaláciou, zvýšeným príjmom tekutín

4. Hydratácia a ďalšie aktivity
 zabezpečiť optimálny príjem tekutín – minimálne 1, 5 – 2 l denne
 použiť zvlhčovače alebo nebulizátory
 poučiť pacienta o správnom používaní ručného nebulizátora, inhalátora
 podávanie mukolytík a expektoráncií
 podávanie ATB v presných časových intervaloch
 odsávanie sekrétov z dýchacích ciest pri tracheostómiai
 odber biologického materiálu ( spútum na kultiváciu a citlivosť : K+C)

METABOLICKÝ A TRÁCIACI SYSTÉM

Následok imobility na metabolickom a tráviacom systéme je :
  bazálneho metabolizmu
  motility GIT-u
  sekrécie žliaz GIT-u
 nerovnováha medzi syntézou bielkovín (anabolizmom )a ich odburávaním
  (katabolizmom) spôsobuje prevahu katabolických procesov.

Uvedené zmeny vyvolávajú :
 a) Malnutrícia: negatívna dusíková bilancia spôsobuje  vylučovanie dusíka v dôsledku
    katabolizmu svalovej hmoty a vyplavovanie dusíka močom (6 – 10 deň najviac)

   b) Anorexia ( strata chuti do jedenia) spôsobuje nedostatok bielkovín(hypoproteinémia)
     ktoré sú dôležité pre budovanie svalového tkaniva a hojenie rán tzv. (depláciu) a
    energie

 - hypoproteinémia v krvnej plazme spôsobuje :  onkotického tlaku v tele
   presun tkanív z ciev do intersticálneho priestoru , čo je príčinou vzniku edémov
   dependentných častí tela , na ktoré pôsobí gravitácia
   Následok : vyplavovanie Ca a P z kostí tzv. negatívna kalciová a fosfátová bilancia

PREVENCIA KOMPLIKÁCIÍ

Posúdenie pacienta:
 výživová anamnéza
 fyzikálne vyšetrenie : habitus, koža, sliznice, vlasy,
 monitorovať výšku a hmotnosť
 pozorovať príjem potravy a tekutín
 spôsob prijímania stravy
                                                                                         23
 posúdiť úroveň sebestačnosť
 zistiť poruchy defekácie (vyprázdňovanie stolice ) : zápcha, hnačky
 sledovať edémy
 monitorovať laboratórne výsledky

Abnormálne nálezy:
 znížený/zvýšený príjem potravy a tekutín
 strata hmotnosti
 znížený príjem bielkovín a energie
 periférny dependentný edém
 pomalé hojenie rán
  hladina nebielkovinného dusíka v krvi
  hladina Ca, P v sére

Intervencie sestry :
 v spolupráci s diétnou sestrou zabezpečiť u imobilného pacienta stravu, ktorá závisí
    od jeho od zdravotného stavu a hmotnosti pacienta.
 u geriatrického pacienta je dôležité zabezpečiť:
        stravu bohatú na vlákninu – ovocie, zelenina, cereálie
        zvýšený príjem vitamínov – hlavne A, B, C, D
        zvýšený príjem minerálov – hlavne vápnika, fosforu
 podľa stavu chrupu a ťažkostí s prehĺtaním by strava mala byť správne mechanický
    upravená – tuhá, mleté, kašovitá, tekutá
 podporovať chuť do jedla:
        zabezpečiť v spolupráci s rodinou jedlo, ktoré má rád
        umožniť jesť kedykoľvek, keď má chuť
        odporúčať jesť menšie porcie, častejšie
        odstrániť z okolia nepríjemné podnety
        pred jedlom alebo po ňom neplánovať nepríjemné výkony
  dodržiavať zásady správneho stolovania
  zabezpečiť pohodlnú polohu pri jedení napr. dať pacienta do zvýšenej polohy
  pomôcť pacientovi pri stravovaní
  dať mu dostatok času na jedenie
  zabezpečiť rôzne adaptačné pomôcky uľahčujúce stravovanie
  skontrolovať, koľko pacient zjedol
  ak pacient nemôže prijímať potravu per os, zabezpečiť enterálnu alebo parenterálnú
     výživu
  poučiť pacienta a rodinu o význame pitného režimu
  poučiť pacienta a rodinu o vhodných a nevhodných tekutinách
 monitorovať príjem potravy
 sledovať bilanciu tj. Príjem a výdaj tekutín ( PVT)
 sledovať laboratórne parametre (Hb, Ht., Na, K, CL)
 vysvetliť pacientovi nutnosť infúznej liečby - Th
 zabezpečiť i.v. prístup (ihla, chiraflexa)
 zabezpečiť asepsu prostredia a výkonu pri zaistení venóznej linky
 aplikovať infúzie (doplnenie energie, minerálov, vitamínov) dľa ordinácie
                                                                                         24
   sledovať komplikácie infúznej Th – celkové, miestne
   sledovať príznaky zápalu žily
   oboznámiť pacienta s príznakmi tromboflebitídy
   ošetrovať DÚ – bórax glycerínom
   merať centrálny venózny tlak (CVT) dľa ordinácie
   podľa ordinácie zaviesť nasogastrickú sondu
   dodržiavať zásady sepsy pri sondovej výžive

 MOČOVÝ A ENDOKRINNÝ SYSTÉM

 Imobilta spôsobuje najskôr polyúriu (zvýšené vylučovanie moču) v dôsledku dočasného
nárastu cirkulujúcej krvi , neskôr oligúria (znížené vylučovanie moču - pri edémoch).
To je príčinou :
 nátriuréza – zvýšená exkrécia sodíka (Na) močom
 v polohe horizontálnej dochádza k stáze moču v obličkách i v močovom mechúre
 stáza moču v obličkách + hyperkalciúria +  hladina fosforu (P).
Následok : obličkové kamene
 stáza moču v obličkách . Následok :  riziko infekcie močových ciest
 retencia moču (zadržiavanie) v dôsledku studu, psychických zábran, nepohody .
Následok :  svalového tónusu svaloviny močového mechúra
Inkontinencia moču je spôsobená distenziou močového mechúra (roztiahnutie) a útlmom
nutkania na močenie. Následok : retencia s pretekaním (moč odkvapkáva s preplneného
močového mechúra)

PREVENCIA KOMPLIKÁCIÍ

Posúdenie pacienta :
 posúdenie mikcie ( vyprázdňovanie moču)
 meranie PVT
 fyzikálne vyšetrenie a merná hmotnosť moču
 sledovať turgor kože a slizníc
 posúdenie vitálnych funkcií : TT, P, D, TK
 posúdenie sebestačnosti pacienta
 monitorovať bolesť, nepokoj
 monitorovať laboratórne výsledky krvi a moču

Abnormálne nálezy:
 dehydratácia
 strata hmotnosti
 bolesti v podbrušku
 tvrdý, distendovaný mechúr
 dysúria, polakyzúria, nyktúria, retencia, inkontinencia s pretekaním
  mernej hmotnosti moču
 oligúria a  diurézy
 alkalický moč a  pH moču

                                                                                   25
   zákal moču, krv, kamene v moči
    viac ako 105 baktérií, nárast počtu Le, Ht
    subfebrílie až febrílie
   nárast nebielkovinového N v krvi
    hladiny Ca, P v sére a moči

Intervencie sestry :

1. Podpora normálneho vylučovanie moču:
 zabezpečiť príjem zvýšeného množstva tekutín ( 2000 – 3000 ml denne),
    u pacientov, kde zvýšený príjem tekutín nie je kontraindikovaný
 podporovať normálne návyky močenia. Dôležité je:
     zabezpečiť prirodzenú polohu pri močení, podľa možností dať pacienta do
       Fowlerovej polohy
     poučiť pacienta, aby si pritláčal ruky na pubickú oblasť
     zabezpečiť súkromie
     zabezpečiť dostatok času na močenie
     pomôcť pacientovi ihneď ak má pocit na močenie
     zohriať podložnú misu
     pomôcť môžu aj senzorické stimuly: nechať tiecť vodu z vodovodu, namočiť ruky
       do studenej vody, opláchnuť genitál teplou vodou ...

2. Sledovanie príjmu a výdaja tekutín
    pri meraní príjmu zaznamenávať: perorálne tekutiny, jedlá obsahujúce tekutiny (
     polievky, omáčky...), jedlá topiace sa pri izbovej teplote ( zmrzlina, želatina),
     výživu sondou, parenterálne tekutiny, intravenózne lieky a lieky, ktoré sa riedia
     sterilnou vodou a podávajú sa i.m. alebo v infúzii, tekutiny použité na preplach
     katétrov.
    do výdaja tekutín počítať: moč, zvratky, tekutá stolica, potenie, drenáž sondou, výtok
     z rany, rýchle a hlboké dýchanie ( Krekáčová, 2003, s. 38)

3. Polohovanie a cvičenie
  uvedené vyššie

4. Perineálna hygiena.
 zabezpečiť dôkladné čistenie perinealnej oblasti spredu dozadu po každom
    vyprázdnení,
 2 x denne perineum a okolie genitálu umyť vodou a mydlom, dôkladne osušiť

5. Acidifikácia( zásaditosť/znížiť pH) moču
 odporúčať pacientovi konzumovať mäso, syr, vajcia, obilniny, čerstvé a sušené slivky,
   ryby, hydinu, ak to dovoľuje zdravotný stav
 zabezpečiť tieto potraviny v spolupráci s rodinou
 vylúčiť potraviny zvyšujúce pH moču – sýtene nápoje, ovocné šťavy

6. Prevencia inkontinencie.
                                                                                         26
 tréning močového mechúra:
    dodržiavať pravidelný režim vyprázdňovania močového mechúra, napr.           každé
      1- 2 h počas dňa a každé 4 h v noci, bez ohľadu na to či cíti potrebu na močenie, ak
      pacient začne ovládať svoje vyprázdňovanie môžu sa intervaly pomaly predlžovať
    zabezpečiť optimálny príjem tekutín (kap. 2.8.3)
    regulovať príjem tekutín počas dňa – vynechať príjem tekutín asi 2 – 3 h pred
      spaním
    pred spaním obmedziť príjem stimulantov – čaj, káva a cola
 upraviť vyprázdňovanie stolice zvýšeným príjmom vlákniny, tekutín
 použiť cvičenia na posilnenie svalov panvového dna podľa individuálnych možností
   pacienta

7. Katetrizácia močového mechúra.
     ak pacient nie je schopný močiť a má distendovaný močový mechúr zaviesť na
       základe ordinácie lekára permanentný katéter (ďalej PMK)
     vysvetliť pacientovi dôvod katetrizácie
     dodržiavať aseptický postup pri zavádzaní katétra
     realizovať opatrenia na prevenciu infekcie močového traktu:
       odporúčať pacientovi zvýšený príjem tekutín , ak to dovolí zdravotný stav
       zabezpečiť primeranú hygienickú starostlivosť o perineum a okolie genitálu
       udržať uzavretý systém
       za aseptických postupov zabezpečiť výmenu katétra podľa zvyklostí oddelenia,
           keď sa pri distálnom konci nahromadí sediment
       vyprázdňovať zberné vrecko, dodržiavať aseptické postupy
       poučiť pacienta: o tom, že zberné vrecko má byť pod úrovňou močového
           mechúra, vyvarovať sa zalomeniu katétra a aby katéter nenaťahoval,
       sledovať funkčnosť PMK – kontrolovať, či nie sú zalomené alebo upchaté
           hadičky, či sa nevyťahuje, či je pod úrovňou mechúra, či neuniká tekutina
           v miestach spojov
       monitorovať príjem a výdaj tekutín
       denne monitorovať diurézu, farbu, zápach, pH, mernú hmotnosť, chemické
           zloženie
       podľa ordinácie odobrať vzorku moča na laboratórne vyšetrenie
       permanentný katéter nechať v močovom mechúre podľa odporúčania výrobcu (

VYLUČOVANIE STOLICE
  produkcia adrenalínu spôsobuje  peristaltiku a  kontrakciu sfinktérov

 slabosť abdominálnych svalov

 zlá poloha pri defekácii

 psychické zábrany : pacient odsúva defekáciu. Dochádza k oslabenniu defekačného
  reflexu . Stolica stojí v hrubom čreve , voda sa z nej extrahuje (vstrebáva). Stolica
  je tvrdá, suchá, ťažko vylúčiteľná
Následok:
                                                                                          27
 zápcha (bolesť hlavy, nepokoj, nadutie brucha, anorexia, nevoľnosť, nauzea,
     závraty, používanie Valsalvovho manévra – záťaž na srdce)
 skybala
 impakcia – obštrukcia hrubého čreva s veľkým intralumenným tlakom : dochádza
             k pretekaniu riedkej hnačkovitej stolice

PREVENCIA KOMPLIKÁCIÍ

Posúdenie pacienta:
 posúdenie defekácie
 fyzikálne vyšetrenie brucha
 fyzikálne vyšetrenie stolice - Bristolská škála
 merať PV
 pozorovať kvalitu a kvantitu potrav
 posúdiť sebestačnosť pacienta pri defekáci
 auskultácia peristaltiky

Abnormálne nálezy:
 dehydratácia
 znížený príjem vláknin v potrave
 stolica tvrdá, suchá, malá
 bolestivá defekácia
 bolesti v podbruší, nauzea, závraty
 bolesti hlavy, anorexia
 používanie Valsalvovho manévra
 únik riedkej stolice
 oslabenie zvukových peristaltických fenoménov

Intervencie sestry :

 Pomôcť pacientovi zaujať, čo najprirodzenú polohu pri defekácii, napr. Fowlerovu
 Upraviť čas defekácie
   nabádať pacienta, aby využil každé nutkanie na stolicu
   nacvičiť defekečný reflex - každé ráno dať v rovnakom čase vypiť pohár vlažnej
    vody alebo kompótovej šťavy a zabezpečiť podložnú misu
   zohľadniť v harmonograme pacientov návyk na vyprázdňovanie
   poskytnúť mu dostatok času na vyprázdnenie
   zabezpečiť súkromie a vhodnú polohu pri vyprázdňovaní
   odučiť od používania Valsalvovho manévra
   odučiť od odďaľovanie defekácie pri nutkaní na stolicu
   podávať predpísanú liečbu
    - laxanciá – magnéziové soli, Fričové soli, Šaratica
    - čapíky – glycerínové
    - klyzmy – rôzne druhy
   asistovať pri digitálnom vyberaní stolice
   znižovať plynatosť (flatulencia)
                                                                                 28
     - rektálna rúrka max. na 30 minút
     - Spasmopan supp.
    pripraviť pacienta na podávanie klyzmy

Upraviť stravu a príjem tekutín
 zabezpečiť v spolupráci s rodinou pre uľahčenie defekácie stravu bohatú na vlákniny
   napr. čerstvé ovocie, sušené ovocie, cereálie.
 odporúčať pacientovi, aby sa pri jedle neponáhľal, dôkladné požutie stravy napomáha
   správnemu tráveniu.
 odporúčať pacientovi vypiť minimálne 1,5 až 2 litre tekutín denne, vhodné sú voda,
   bylinkový čaj. Minerálky nie všetky sú vhodné – pre obsah solí a vplyvu na
   organizmus !
 sledovať PVT

Cvičenie a polohovanie
 podporovať u pacienta pravidelné cvičenie
 naučiť pacienta brušnú masáž, ktorá je výhodným prostriedkom na podporu pohybov
   čriev : jemné krúživé pohyby a rytmické stláčanie brušnej steny v smere hodinových
   ručičiek
 odporúčať, aby častejšie menil polohu s použitím pomôcok

KOŽA
 atrofia (stenšenie kože)
  elastickosť ( turgor)
Následok : tvorba preležaniny a zaparenín

PREVENCIA KOMPLIKÁCIÍ

Posúdenie - metódy:
 merať PVT
 monitorovať laboratórne výsledky
 pozorovať a palpovať kožu
 posúdiť riziko vzniku dekubitov alebo intertriga

Abnormálne nálezy:
 znížený/zvýšený turgor kože
 dehydratácia
 periférny dependetný edém (krížová oblasť, nohy, DK)
  merná hmotnosť moču
  nebielkovinný dusík

Intervencie sestry :

 Prevencia preležanín
 vysvetliť pacientovi význam prevencie dekubitov
 poučiť pacienta o symptómoch preležanín
                                                                                   29
 zmierniť mechanický tlak
 zabezpečiť efektívne upravený základ postele:
 používať antidekubitové pomôcky:
 zabezpečiť polohovanie pacienta
 aseptické preväzy pri vzniknutých dekubitoch
 odobrať vzorky z dekubitov na (K+C)
 vyplachovať dekubity: F1/1; Burrow roztok, H2O2
 aplikovať lokálne masti na hojenie: Erevit, Ca pantotenicum, masti s ATR, zásypy
  (Antopar), chlorophyl
 asistovať pri chirurgickom odstránení nekrotických častí tkaniva
 prevencia a liečba zaparením

Hygienická starostlivosť
 realizovať hygienickú starostlivosť podľa individuálnych potrieb pacienta
 minimalizovať vplyv agresívnych látok na kožu (moč, stolica, pot, ranové sekréty)
   pravidelnou hygienou
 u inkontinentných používať jednorázové plienkové nohavičky či absorpčné podložky
 realizovať aktivity zamerané na čistenie kože od nečistôt, baktérií, dodávanie tuku a
   primeranej vlhkosti, obnovu kyslého ochranného plášťa:
 masírovať predilekčné miesta masážnymi prostriedkami, ktoré nevysušujú pokožku,
   ak nie sú príznaky poškodenia tkanív. Mentol - nadmerne vysušuje kožu, preto jeho
   používanie sestra musí kontrolovať

Úprava kontinencie
  posúdiť a zaznamenať stupeň inkontinencie moča a stolice
  minimalizovať zdroj vlhkosti – výmena posteľnej a osobnej bielizne pri každom
    znečistení, pravidelná hygiena. Používať jednorázové plienkové nohavičky,
    podložky, urinálne kondómy, kolektory, vrecká
   poučiť pacienta o tréningu močového mechúra, posilňovaní svalov panvového dna a
    brušného lisu

Úprava výživy
  posúdiť stav výživy, priebežne monitorovať príjem potravy a jej zloženie
  konzultovať s diétnou sestrou o nutričnej potrebe pacienta s rôznym rizikom
    vzniku dekubitu
  udržiavať kalorický prísun na úrovni 3500 – 4500 kcal v prevencii katabolickému
    efektu rozpadu tkaniva
  zabezpečiť zvýšený príjem vitamínu A, C, D, železa, zinku, medi, horčíka,
    bielkovín (bielkovinových prídavkov) a vláknin
  zabezpečiť optimálnu hydratáciu kože - príjem tekutín per os, enterálne alebo
    parenterálne vzhľadom k veku, základnému a pridruženému ochoreniu spojený
    s dôslednou bilanciou príjmu a výdaja v prevencii distenzie močového mechúra

NERVOVÝ SYSTÉM

 poruchy v centrálnom a vegetatívnom systéme
                                                                                     30
 nedostatok podnetov zmyslovej činnosti
Následok :
 ospalosť, nepokoj, podráždenosť
 poruchy vnímania

Posúdenie pacienta :
 vek – rizikoví sú starí pacienti a deti
 posúdiť stav vedomia pacienta : schopnosť orientovať sa v osobe, čase, priestore

Abnormálne nálezy:
 zníženie motorickej aktivity
 nereálne vnímanie (pocit straty tela)
 nepokoj,  dráždivosť
 ospanlivosť, zmätenosť

PREVENCIA KOMPLIKÁCIÍ

 podľa stavu - pacienta povzbudzovať k častej zmene polohy, ku cvičeniu alebo
   polohovať a cvičiť s pacientom
 ošetrovať šetrne, byť empatický, rešpektovať ľudskú dôstojnosť, oslovovať ho
   priezviskom
 informovať pacienta a ak si to pacient želá i rodinu o jeho zdravotnom stave, priebehu
   liečby
 zdôrazňovať pozitívne zmeny v stave pacienta
 povzbudzovať pacienta, aby vyjadroval svoje city, obavy z imobility, choroby,
   závislosti
 prejaviť záujem o pacienta vypočuť si ho, ak je ochotný zveriť sa zo svojimi
   problémami.
 rešpektovať jeho prejavy, vrátane hnevu, bezradnosti, zatrpknutia
 poskytovať pacientovi a jeho rodine zrozumiteľné informácie, vysvetliť mu každý
   výkon, ktorý ide sestra u pacienta robiť
 umožniť návštevy príbuzných, priateľov aj mimo návštevných hodín
 zapájať rodinu do starostlivosti o pacienta, uskutočňovať tzv. riadené návštevy
 na žiadosť pacienta zabezpečiť návštevu kňaza
 podľa potreby spolupracovať so psychológom
 povzbudzovať pacienta k nezávislosti pri každodenných aktivitách
 zabezpečiť v spolupráci s rodinou : časopisy, noviny, knihy, televíziu, rádio
 umožniť pacientovi telefonovať, dopisovať si
 povzbudzovať pacienta, aby nosil okuliare poprípade načúvací prístroj
 udržať pacientovu orientáciu – zabezpečiť hodiny, kalendár
 umožniť pacientovi realizovať predspánkové rituály
 dbať na estetiku prostredia
 vytvoriť priaznivé podmienky pre spánok pacienta: vyvetrať miestnosť, upraviť posteľ,
   kľudné prostredie


                                                                                      31
PSYCHOSOCIÁLNE REAKCIE

a) emocionálne zmeny
      depresívno-angiózny syndróm  pocit bezmocnosti, menejcennosti, prázdnoty
  b) intelektové
      narušenie rozhodovacích procesov a riešenia problémov
       motivácie učiť sa
       vnímanie orientácie času a priestoru
       koncentrácie atď.
 c) sociálne
    izolácia : uvedomovanie si závislosti na iných
    narušené vzťahy : nevrlosť, zhoršená komunikácia atď.
U detí
    spomalenie intelektového vývinu, sociálneho rozvoja
    retardovaný vývin motoriky – hospitalizmus
    psychomotorický regres (spätný krok vo vývine dieťaťa)

U starých ľudí
    zvýšená závislosť na iných

SOCIÁLNO – EMOCIONÁLNO – INTELEKTOVO – VÝVINOVÝ
SYSTÉM

Posúdenie - metódy:
 pozorovať správanie pacienta ( úzkostný, zmätený...)
 frekvencia návštev pacienta
 posúdiť sebestačnosť pacienta
 zistiť jeho záľuby

Abnormálne nálezy:
 anxiozita, zmätenosť
 depresívne nálady, osobná bezmocnosť, beznádej
 zmeny v sebauvedomovaní
 uvedomenie si závislosti
 zmeny role v rodine, zamestnaní
  koncentrácia
  adaptácia

Intervencie sestry :
 sociálna interakcia
 zabezpečiť účelnú komunikáciu (empatia)
 podpora vzťahov s rodinou, známymi
 zabezpečiť návštevu blízkych osôb
                                                                                   32
 zabezpečiť vhodné prostredie pre návštevy
 viesť k samostatnosti, nezávislosti v bežných aktivitách
 zabezpečiť kaderníčku, holiča, kozmetičku p.p.
 pomôcť pri plánovaní programov na splnenie cieľov
 minimalizovať prerušovanie nočného spánku
 vypočuť a neodsudzovať pacienta
 povzbudzovať pacienta v jeho aktivitách
 zabezpečiť externú odbornú pomoc
 zabezpečiť zdroje informácií, masmédií
 ponúkať rôzne úlohy na riešenie (stimulovanie)
 zabezpečiť protetické pomôcky, povzbudzovať pacienta k ich noseniu
 udržiavať orientáciu pacienta ( hodiny do izby, oslovovať pacienta menom, vysvetliť
  všetko – čo chce vedieť, informovať o režime zdravotníckeho zariadenia)
 imobilné dieťa umiestniť medzi mobilné deti
 používať hry na spestrenie jemnej motoriky, intelektové poznatky
 podporiť návštevy rodičov, kamarátov, učiteľov

APLIKÁCIA TEPLA A CHLADU

Účinky tepla a chladu sa používajú ako doplnok liečby pre miestny a celkový účinok
termoliečby na organizmus.

Účinok tepla                               Účinok chladu
Miestny         Celkový                  Miestny           Celkový
vazodilatácia    bunkový                vazokonstrikcia    bunkový metabolizmus
                metabolizmus
relaxácia       urýchľuje proces hojenia  relaxáciu        intenzitu zápalu
svalov                                   svalov
zmiernenie       svalové napätie        zmiernenie         kontraktibilita svalov
bolesti         a uvoľňuje spazmus       bolesti
                svalstva
 rozsah         rýchlosť vedenia        krvácanie        rýchlosť vedenia vzruchu
pohybu          vzruchu
 kontraktúry    permeabilita kapilár                      permeabilita kapilár
                (  tendenciu                              ( tendenciu k edémom)
                k edémom)
                 viskozitu synoviálnej                     viskozitu synoviálnej
                tekutiny                                   tekutiny
                 srdcový výdaj                             telesnú teplotu
                a pľúcnu ventiláciu
                hypotenzia (pozor
                mdloby!)

* chlad do organizmu preniká rýchlejšie, ako teplo

Druhy termoliečby:
                                                                                        33
1) hypotermická – používa sa teplo nižšie, ako teplota ľudského tela t.j. od 15 – 34 0C
2) izometrická - používajú sa teploty rovnaké ako teplota tela t.j. 34,5 - 360C
3) hypertermická – teplota je , ako teplota tela t.j. od 37 – 46 0C

Odporúčané teploty pre aplikáciu tepla a chladu
       Opis         Teplota v 0C                     Použitie
veľmi chladné      15                vrecká s ľadom
chladné           16-18/18-26         gelový termosáčok
vlažné            27-37               vlažné tampóny
indiferentné      34-36               izotermické kúpele s liečivými látkami
teplé             37,5-39,5           teplý kúpeľ
horúce            40-45               termofor, kúpele, obklady,
veľmi horúce       46                vyhrievacie kolísky
Faktory ovplyvňujúce toleranciu organizmu na termoterapiu:
1. časti tela
   dorzálna strana ruky/nohy : teplo
   palmárna strana zápästia/predlaktia, viečko, šija a perineálna oblasť:nižšie teplo
2. veľkosť exponovanej časti tela
 čím  plocha tela je vystavená teplu/chladu, tým je tolerancia organizmu
3. individuálna tolerancia
 deti a starí ľudia majú  toleranciu
4. dĺžka expozície
5. neurosenzorické poškodenie
6. narušená cirkulácia
 periférne choroby ciev, diabetes mellitus
7. otvorené rany
 možné poškodenie tkaniva
8. narušený duševný stav
 zmätení ( dementní) – zle vnímajú pôsobenie tepla
Indikácia:                                        Kontraindikácie:
tepla                chladu                       - akútny zápal
* svalový spazmus    * traumatické poranenia      - veľké traumatické
                                                  poranenie
* zápal              * zápal                      - nezápalový edém
* kontraktúry        * svalový spazmus               - malígny nádor
* stuhnutie svalov   * bolesť                     - tehotenstvo
* bolesť                                          - choroby kože
                                                  - kovové implantáty

                                                                                          34
Metódy termoliečby

Aplikácia suchého tepla
1. Fototerapia (svetloliečba)

a) solux – prístroj, ktorý vytvára infračervené žiarenie
Účel: prehrievanie malých častí tela

Indikácia :
paranasálne dutiny    bolesti zubov                             dna
prehrievanie kože     urýchlenie zápalových procesov

Intervencie sestry:
 prístroj použiť vo 50 cm vzdialenosti od pacienta
 podľa potreby použiť červený alebo modrý filter na prístroj
 dať pacientovi okuliare
 chrániť dieťa pred popálením

b) Horské slnko – vyrába ultrafialové žiarenie
Účel: zlepšenie hojenia rán; tvorba vitamínu D,  svalovej výkonnosti

Indikácia:
dekubity                         prevencia rachitídy             psoriáza
vredy                            stresové stavy

Ošetrovateľské intervencie sestry :
 pred aplikáciou nahriať prístroj cca 2 – 3 minúty
 vzdialenosť od prístroje 50cm
 čas aplikácie 1 až 5 minút
 chrániť oči - okuliare

c) Biolampa – prístroj je polychromatický zdroj polarizovaného svetla produkujúci
infračervené a UV žiarenie
Účel: ovplyvnenie biologických pochodov v bunkách, spomalenie chorobných
a degenaratívnych procesov, urýchlenie látkovej výmeny

Indikácia:
intenzívnejšie hojenie rán                        liečba traumatických poranení
vredy predkolenia                                 ekxzémy...

Ošetrovateľské intervencie sestry :
 žiarenie aplikovať na suchú, čistú kožu
 doporučená expozícia: 2 – 3 minúty; 2 – 3 x denne; po dobu 3 – 15 dní


                                                                                    35
Teplé suché procedúry

a) Fén – pôsobí, ako horúcovzdušná sprcha
Účel: prehrievanie rôznych častí
  - dekubity a zapareniny
  - neuralgie trigeminu (bolesť trojhlavého nervu)
Ošetrovateľské intervencie
 intenzitu teploty regulovať prepínaním a vzdialenosťou fénu

b) Elektrický vankúš – tvoria dve vrstvy silnejšej tkaniny, medzi ktorými je izolovaný
   odporový drôt v tvare vlnovky
Účel: prehrievanie častí tela alebo lôžka
Ošetrovateľské intervencie
 pred použitím obliecť do povlaku
 nesmie sa nechávať zapnutý na noc a bez dozoru!
 kontraindikácia: pacienti v bezvedomí; inkontinetní chorí, deti

c) Termofor – gumený vak
Účel: rovnaký ako pri elektrickej poduške
Ošetrovateľské intervencie
 naplniť vak do dvoch tretín 50 - 600C vodou
 pred uzavretím vypudiť vzduch
 skontrolovať, či netečie (prevrátením vaku)
 navliecť obliečku

d) Teplý termogelový sáčok – zmes špeciálnych látok ( rôzne tvary a veľkosti)
Účel: prehrievanie rôznych čast
  - lumbalgie
  - obličkovej kolike
Ošetrovateľské intervencie
 ponoriť sáčok do 700C
 čas aplikácie podľa ordinácie lekára

1. Teplé vlhké procedúry
a) Sprcha
Účel: urýchlenie hojenia, relaxácia
  - preväzy popálenín
  - operácie
  - po pôrode
  - pred cvičením

 b) Kúpele
 Účel: liečebný, dezinfekčný, relaxačný

Ošetrovateľské intervencie
 pripraviť ordinovaný roztok
                                                                                         36
 nastaviť vhodnú teplotu a nechať pôsobiť stanovený čas

                       Teplota               Čas trvania
                         0
                           C                    v min.
celkový kúpeľ            42                     12 –20
čiastočný                46                      10-15
striedavý                           5 min teplý, 8-10 min. studený
sliznica                  50

 dolievať teplú vodu k nohám pacienta
 spôsoby: otieranie a omývanie

                                 Chladné procedúry

1. Aplikácia suchého chladu

a) Vak s ľadom – pomôcka z gumy(rôzny tvar a veľkosť)
Účel: zmiernenie bolesti
  - pri opuchoch
  - pomalenie zápalového procesu
Ošetrovateľské intervencie
 naplniť kockami ľadu
 vypudiť vzduch z vaku pred zašrubovaním
 pred priložením obaliť
 stála kontrola kože

b) Studené gelové termosáčky
Účel: podobný ako pri vakoch s ľadom
Ošetrovateľské intervencie
 termosáčok vložiť do mrazničky
 pred priložením obaliť látkou
 kontrolovať kožu
 priložiť na 30 minút

Obklady a zábaly

1) Teplý suchý alebo vlhký obklad
Účel: prehrievanie častí tela
  - prehriatie svalov pred cvičením
  - pri liečbe detskej obrny
Ošetrovateľské intervencie
 pripraviť pomôcky: horúci flanel; PVC fólia; teplá prikrývka
   - namočený flanel napariť v sterilizátore
 zohriať flanel na 45 – 550C
 doba aplikácie : 10 – 30 minút
 prikladať na telo poklepom – niekoľkokrát ( potrebná adaptácia kože na teplo)
                                                                                  37
2. Teplý obklad na viečka
Účel: upokojenie podráždeného oka
Ošetrovateľské intervencie
 pripraviť teplé – 42 – 44 0C liečivé roztoky: harmanček, Jarischov boraxglycerínový
   roztok
 namočené sterilné štvorce priložiť na oči
 prichytiť ovínadlom

3. Parafínový obklad
Účel: v rehabilitačnej liečbe
  - prehrievanie kĺbov
  - ochrnutie svalov
Ošetrovateľské intervencie
 rozpustiť parafín 500C
 osušiť kožu
 nanášanie: štetcom; sprejom, ponáraním časti tela,
 priložiť na parafín PVC fóliu a prikrývku
 expozícia: 15 – 30 minút

4. Chladné obklady
Účel: zníženie telesnej teploty a zmiernenie bolesti
  - horúčky nad 390C
  - bolesti hlavy
  - poranené kĺby
  - zápal žíl
  - hematómy
Ošetrovateľské intervencie
 vlhká tkanina 12 – 16 0C sa priloží na miesto a prekryje suchou krycou látkou
 výmena po 15 – 30 minút
 sledovať miesto – nesmie mať sinavú farbu
 premastiť kožu po priložení

5. Dráždivé obklady – Priessnitzový obklad
Účel: vyvolať v koži vazodilatáciu podráždením kože chladom a zaparením
- krk; dolné končatiny; členok; hrudník; brucho; celé telo
Ošetrovateľské intervencie
 pripraviť pomôcky:
  - obkladová látka mokrá a suchá
  - PVC fólia
  - flanel
 čím je voda chladnejšia tým je účinok väčší
 dbať, aby pri priložení mokrej látky neboli vzduchové bubliny:
 poučiť pacienta: po 2 – 3 minúty pacient pocit tepla
 expozícia 2 – 3 hodiny
 medzi jednotlivými aplikáciami – prestávka 3 – 4 hodiny
 premasťovať citlivú kožu
                                                                                   38
6) Zábaly

Druhy zábalov:
Ordinovaná teplota                         Časť tela
a) hypotermický : 12 – 16 0C               a) celkový
b) izotermický: 25 – 340C                  b) ¾ - horné končatiny sa nezabaľujú
c) teplý: 36 – 370C                        c) polovičný
                                           d) čiastočný

Účel: vyvolanie vazokonstrikcia (zblednutie kože) a následnej vazodilatácie
 v kúpelníctve – po procedúrach
 prehriatie a relaxácia celého tela
Ošetrovateľské intervencie
 pripraviť pomôcky: plachta; vlnená prikrývka, uterák, čistá bielizeň
 zabaliť pacienta do plachty (nesmú sa dotýkať dve vrstvy kože) a deky
 dať uterák okolo krku
 expozícia: suchý - pôsobiť 30 minút
             mokrý – odstrániť bubliny2 hodiny
            deti pri horúčke – 15 minút
 pacienta dosucha vyutierať
 ponúknuť čaj
Improvizácia:
Teplo: zohriata tehla
Chlad: zmrazený sáčok s mliekom, plastové fľaše so zmrazenou vodou



Literatúra :
1)     Kozierová, B., Erbová, G., Olivieriová, R.: Ošetrovateľstvo 1, 2. 1. vyd. Martin : Osveta, 1995.
       1474 s. ISBN 80-217-0528-0.
2)     Krišková, A. a kol.: Ošetrovateľské techniky. 1. vyd. Martin : Osveta, 2001. 804 s. ISBN 80-8063-
       087-9.
3)     Haladová E. et al: Léčebná tělesná výchova – cvičení 2.vyd. Brno : NCO NZO 2003. 134 s.
4)     ISBN 80-7013-384-8
5)     Zvonár, J., et al. Termoterapia, hydroterapia, balneoterapia a klimatoterapia. 180s. ISBN 80-8063-
       175-1
6)     Štandard: Polohovanie , 1.interná klinika MFN.
Spracovala : Mgr. Petronela Osacká, Ústav ošetrovateľstva Martin

Aktualizácia : 24.9.2006




                                                                                                      39

								
To top