Meteorologia 8MB

Document Sample
Meteorologia 8MB Powered By Docstoc
					   Skúma deje prebiehajúce
  v atmosfére, predovšetkým
počasie, príčiny jeho zmien a tiež
     počasie predpovedá.
    Počasie. Podnebie                 Zrážky a ich meranie




                                   Zmeny atmosférického tlaku.
  Vrstvy atmosféry Zeme
                                            Vietor




     Vlhkosť vzduchu                  Meteorologická stanica




                                      Meteorologická mapa.
Skvapalňovanie vodných pár
                                       Predpoveď počasia.




                  Oblaky     Znečisťovanie ovzdušia
Zemské ovzdušie má na rôznych miestach odlišné

 vlastnosti / teplotu, oblačnosť, dažde, vetry /.


                              Skús na základe
                              obrázka vysvetliť,
                              prečo vznikli
                              podnebné pásma.

                              Pomôcka :
Urč podnebné pásmo v zóne A,B,C




          Pomôcka
Čo vplýva na podnebie okrem slnečného
žiarenia ?



                            Kilimandžáro
                              v Afrike
           B                               C


       Skús určiť podľa
     indícií na obrázkoch
          A, B, C, D
A
                              D
       Pomôcka :
Ako vzniká počasie ?
             Na povrchu Zeme sú
        rozložené pevniny, oceány a
        moria. Nad povrchom Zeme
            sa nachádza atmosféra
          /ovzdušie /. To všetko má
           vplyv na tvorbu počasia.
        Avšak hlavnou príčinou zmien
                 počasia je

               S l n k o.
  Slnko zohrieva pevniny, oceány a moria. Slnečné žiarenie spôsobuje
 vyparovanie vody. Vzniknuté vodné pary stúpajú nahor a miešajú sa s
   atmosférickým vzduchom. Od zohriateho povrchu Zeme sa ohrieva
 vzduch. Teplejší vzduch má menšiu hustotu ako studený a preto stúpa
 nahor. Chladnejší vzduch klesá k zemi. Takto vzniká prúdenie vzduchu.
Prúdiaci vzduch – vietor prenáša vodné pary, v ňom obsiahnuté, do iných
oblastí. Ochladením a skvapalnením vodných pár sa tvoria oblaky. Z nich
         niekedy vypadávajú zrážky vo forme dažďa alebo snehu.
            POČASIE




  Súvisí s dejmi, ktoré prebiehajú v atmosfére.

Počasie je okamžitý stav ovzdušia v určitom
          čase na určitom mieste.
 Meteorológ sleduje 6 základných
meteorologických prvkov, ktoré majú
  podstatný vplyv na počasie :
       teplota vzduchu
       tlak vzduchu
       prúdenie vzduchu / vietor /
       vlhkosť vzduchu
       oblačnosť
       zrážky
    Podnebie – je dlhodobý stav
    ovzdušia na určitom území
   z hodnôt získaných na určitom území
    mnohoročnými meraniami sa vypočítavajú
    priemerné hodnoty základných
    meteorologických prvkov. Tieto
    charakterizujú podnebie / klímu / na
    danom území.
   iné podnebie je typické pre štáty severnej
    Európy, iné pre štáty ležiace pri
    Stredozemnom mori, iné u nás.
Otázky na precvičenie
        učiva


1. Čím sa zaoberá meteorológia ?
2. Ktoré sú základné meteorologické prvky ?
3. Čo je hlavnou príčinou zmien počasia ?
4. Aký je rozdiel medzi počasím a podnebím ?
              Úlohy
1. Zopakujte si poznatky o meraní teploty
   vzduchu, tlaku vzduchu a jednotky týchto
   veličín.
2. Prečo je v tom istom čase na rôznych
   miestach Zeme rôzne počasie ?
3. Pripravte si v škole malú „ meteorologickú
   stanicu”, na ktorej budete merať teplotu
   vzduchu, vlhkosť vzduchu, tlak vzduchu a
   smer vetra. Výsledky merania zapisujte a
   na konci preberania učiva o meteorológii
   ich vyhodnoťte.
 Pre obohatenie poznatkov navštívte stránku :
http://www.msn.sk/Weather/europe/default.asp
Vrstvy atmosféry
 Čo je atmosféra Zeme ?

                       Skús vysvetliť tento
                       pojem na základe
                       vedomostí z fyziky a
                       zemepisu.
                       Pomôcka :


Hrúbka atmosféry je približne 10 000 km.
 Podľa zmeny teploty vzduchu s výškou
 sa atmosféra delí na vrstvy :

troposféra
stratosféra
mezosféra
termosféra
exosféra
Rozloženie vrstiev atmosféry
    Je najnižšia, ale pre nás
     najvýznamnejšia vrstva
 atmosféry. Na póloch siaha do
 výšky okolo 8 km, v miernych
zemepisných šírkach do výšky
   10 km, ale v trópoch až do
výšky 18 km. Nachádza sa v nej
  80 % hmotnosti atmosféry a
   takmer všetka vodná para.
Teplota vzduchu klesá s výškou
v priemere o 0,7 ˚C na každých
          100 m výšky.

                V troposfére prebiehajú
              všetky deje, ktoré vytvárajú
                       počasie.
          Stratosféra


 Rozkladá sa nad troposférou do výšky asi 50 km.
Nachádza sa v nej len veľmi málo vodných pár, preto
      sa v nej netvoria takmer žiadne oblaky
           / výhodné pre let dopravných lietadiel / .

V stratosfére sa nachádza ozón. Ozónová vrstva vo
     výške od 20 do 30 km zachytáva pre život
nebezpečné ultrafialové žiarenie vysielané Slnkom.
                         Mezosféra

• Rozkladá sa nad stratosférou do výšky asi
  80 km.
• Teplota v nej klesá približne od 0 ºC až na
  mínus 100 ºC.
• Možno v nej niekedy pozorovať striebristé
  oblaky zložené z kryštálikov ľadu.
                Termosféra
                Siaha do výšky okolo 800
                km. Jej znakom je prudký
                nárast teploty atmosféry s
                výškou / až na 1 500 º C /.

V termosfére vzniká zaujímavý atmosferický
 jav – polárna žiara. Pozorujeme v nej tiež
meteory. Termosféra je priestor, v ktorom sa
       pohybujú umelé družice Zeme.
                     Exosféra



    Je najvyššou a najredšou vrstvou
 atmosféry. Nachádza sa v nej prevažne
hélium a vodík. Atmosférický tlak tu klesá
    na nulu a atmosféra Zeme plynule
    prechádza do medziplanetárneho
                priestoru.
Otázky na precvičenie
        učiva

1.   V ktorej vrstve atmosféry prebiehajú deje,
     ktoré majú vplyv na utváranie počasia ?
2.   Akú funkciu plní ozónová vrstva
     nachádzajúca sa v stratosfére ?
3.   Ako sa nazýva vrstva, v ktorej sa pohybujú
     umelé družice Zeme ?
4.   Ako sa nazýva najvyššia a najredšia vrstva
     atmosféry Zeme ?
     Úlohy
1.    Vysvetli podľa obrázka, ako
      sa mení teplota vzduchu v
      atmosfére.
2.    Základné vrstvy atmosféry sú
      od seba oddelené tenkými
      vrstvami / pauzami /.
      Vymenuj ich názvy podľa
      obrázka a urč, ktoré základné
      vrstvy oddeľujú.

 Obr.: Zvislý prierez atmosférou Zeme
 1 - Mont Everest, 2 - najväčšia hĺbka oceánu,
 3 - nízke vrstevnaté oblaky, 4 - kopovité
 oblaky, 5 – riasy, 6 – striebristé oblaky,
 7 – meteory, 8 – polárna žiara, 9 – umelé
 družice Zeme
    Vyhľadaj si ďalšie informácie :

   http://www.fpv.umb.sk/~vzdchem/KEGA/
    TUR/VZDUCH/Vzduch01.htm

   http://ukazy.astro.cz/index.php

   http://astrollogie.net/soustava/zeme.html
Vlhkosť

vzduchu
Čo rozumieš pod pojmom vlhkosť
vzduchu, čím je daná vlhkosť vzduchu ?


               Pomôcka :
Ako sa dostávajú vodné pary do
atmosférického vzduchu ?




           Pomôcka :
Vlhkosť vzduchu
        je veľmi premenlivá a závisí od
        teploty vzduchu .
          Atmosférický vzduch
          niekedy neobsahuje
        skoro žiadne vodné pary
        – hovoríme, že je suchý.
        Inokedy obsahuje toľko
         vodných pár, že je nimi
                nasýtený.
          Ak sa do nasýteného
        vzduchu dostanú ďalšie
          vodné pary, ihneď sa
          menia na kvapalinu /
         skvapalnejú /. Vznikajú
        drobné kvapôčky, ktoré
           vnímame ako biely
        obláčik. Príkladom toho je
           para, hmla, či oblak.
       Pojmy
Rosný bod     je teplota, pri ktorej nastáva skvapalnenie
vodných pár obsiahnutých v ovzduší.


Absolútna vlhkosť vzduchu            sa určuje hmotnosťou
vodnej pary obsiahnutej v 1 m3 vzduchu.


Relatívna vlhkosť vzduchu              sa počíta ako podiel
absolútnej vlhkosti vzduchu a najväčšej absolútnej vlhkosti
vzduchu, aká existuje pri danej teplote. Udáva sa v percentách
najväčšej absolútnej vlhkosti / najpriaznivejšie pracovné
podmienky sú pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50 % až 70 %.
Vlhkomer
              Relatívna vlhkosť
               vzduchu sa meria
               vlhkomermi.
              Najčastejšie sa používa
               vlasový vlhkomer. Keď sa
               vlhkosť vzduchu
               zväčšuje, odmastený,
               napnutý zväzok vlasov sa
               predĺži. Keď sa vlhkosť
               zmenšuje, vlasy sa
               skrátia, čo sa prenáša na
               ručičku, ktorá ukazuje
               relatívnu vlhkosť vzduchu
               v percentách.
Digitálny vlhkomer

                informuje o aktuálnej
                 vlhkosti vzduchu v
                 miestnosti
                digitálne vlhkomery
                 zvyčajne merajú aj
                 vnútornú a vonkajšiu
                 teplotu vzduchu
Otázky na precvičenie
        učiva
1.   Ako sa určuje absolútna vlhkosť vzduchu ?
2.   Čo nazývame rosným bodom ?
3.   Na akom poznatku je založený vlasový
     vlhkomer ?
4.   V akých jednotkách sa vyjadruje relatívna
     vlhkosť vzduchu ?
5.   Aký je rozdiel medzi suchým, vlhkým a
     nasýteným vzduchom ?
                    Úlohy
        1. Keď vojde človek s okuliarami z vonka do
           vykúrenej miestnosti, okuliare sa mu
           zarosia. Vieš vysvetliť prečo ?
        2. Ako vysvetlíš, že pri chladnom počasí sa
           nám vytvárajú pred ústami biele obláčiky ?
        3. Poznáš vo svojom okolí miesto, v ktorom je
           veľká relatívna vlhkosť vzduchu ?
        4. Navrhni spôsob, ako ovplyvniť vlhkosť
           vzduchu v triede alebo v byte.
Aká je aktuálna vlhkosť ovzdušia vo svete ? Nájdi na stránke
http://slovak.wunderground.com/US/Region/US/Humidity.html
Skvapalňovanie
 vodných pár
   v ovzduší
Čo sa deje s vodnými parami
v ovzduší ?
Slnko zohrieva zemský povrch. Od neho sa
    postupne zohrievajú spodné vrstvy
                 vzduchu.
 Pretože teplý vzduch má menšiu hustotu
ako studený, stúpa nahor. S ním vystupujú
   nahor aj vodné pary, ktoré sú v ňom
                obsiahnuté.
Vo vyšších chladnejších vrstvách ovzdušia
vlhkosť vzduchu narastá, vzduch sa stáva
 nasýtený vodnými parami. Časť vodných
   pár sa preto skvapalňuje, utvárajú sa
 drobné kvapôčky vody. Pri teplote nižšej
    ako 0 °C vznikajú ľadové kryštáliky.
  Veľké množstvá drobných kvapiek vody, či
ľadových kryštálikov pozorujeme na oblohe ako
                  o b l a k.
Oblačnosť
    Vzdušné prúdy prenášajú oblaky
      nad rôzne miesta zemského
               povrchu.
        Množstvo oblakov
      nachádzajúcich sa na
    oblohe nad istým miestom
       sa nazýva oblačnosť.
         Oblačnosť je jedným zo
     základných meteorologických
      prvkov. Jej veľkosť sa určuje
      podľa toho, akú časť oblohy,
    ktorú vidí pozorovateľ vzhľadom
       na okolitý terén, pokrývajú
                 oblaky.
Stupnica oblačnosti
V správach o počasí určených pre
 verejnosť sa používa spravidla
päťstupňová stupnica oblačnosti:

    • jasno
    • malá oblačnosť
    • poloblačno
     / oblaky zakrývajú polovicu oblohy /

    • oblačno
    • zamračené
           Rosa

  Skvapalňovanie vodných pár
 obsiahnutých vo vzduchu môže
    prebiehať aj pri zemskom
povrchu. Zo skúsenosti vieme, že
 keď sa po západe Slnka vzduch
  ochladí, vzniká na tráve, či na
      listoch rastlín r o s a.
       Námraza

V jeseni, či skoro na jar sa v noci vzduch ochladí
   pod 0 °C a na tráve a predmetoch blízko pri
                    zemi vzniká
    i n o v a ť alebo n á m r a z a.
Otázky na precvičenie
        učiva

1.   Čo je skvapalňovanie ?
2.   Kedy nastáva skvapalňovanie vodných pár
     v ovzduší ?
3.   Čo je oblak ?
4.   Čo nazývame oblačnosť ?
5.   Podľa akej stupnice sa posudzuje
     oblačnosť ?
          Úlohy


1. Aká je oblačnosť teraz ?
2. Vysvetli, kedy vzniká na tráve rosa a kedy
   inovať.



    Aktuálny stav oblačnosti na území SR:

   http://www.shmu.sk/?page=475
          Typy oblakov
Na oblohe môžeme pozorovať oblaky rôznych tvarov a
veľkostí. Podľa tvaru a výšky sa v meteorológii oblaky
rozdeľujú do viacerých skupín Veľmi zjednodušene ich
možno rozdeliť do troch skupín :


          vrstevnaté oblaky
          kopovité oblaky
          riasy
Vrstevnaté oblaky
/ stratus /

              Tvoria viac alebo menej súvislú bielu
              až sivú pokrývku oblohy. Vyskytujú
              sa od malých výšok nad zemou až do
              výšky 8 km. V menších výškach tvoria
              hrubé vrstvy a prinášajú dážď a sneh.
              Vo väčších výškach majú tvar bielych
              alebo sivých závojov.
Vo výškach nad 5 km utvárajú vrstevnaté
oblaky akoby biele vločky, ktoré sú
usporiadané v skupinách alebo radoch.




  To sú tzv. „ baránky “.
          Kopovité oblaky
          / cumulus /




     Vyskytujú sa od 500 m až do výšky 10 km. Sú to
  objemné oblaky s výrazne ohraničenými okrajmi. Na
spodnej časti sú pomerne rovné, na vrchnej sú zaoblené
  / pripomínajú karfiol /. Osvetlené miesta majú oslnivo
biele. V lete sú s nimi spojené búrky. Objavujú sa však aj
                    za pekného počasia.
  Riasy
  /cirrus/




Skladajú sa z ľadových kryštálikov.
Pohybujú sa vo výškach 5 km až 13 km.
Nikdy z nich nevypadávajú zrážky.
                  Hmla
       Hmla
je vlastne oblak, ktorý leží pri
 zemi. Vzniká vtedy, keď má
  vzduch pri povrchu zeme
   veľkú relatívnu vlhkosť a
      prudko sa ochladí.

       Najčastejšie vzniká nad mokrou
       zemou / jesenné a jarné hmly / a
           nad vodnými plochami.
Otázky na precvičenie
        učiva


1.   Čo je oblak ?
2.   Do akých skupín sme roztriedili oblaky ?
3.   Čo je hmla a kedy vzniká ?
            Úlohy

1. Pozri sa na oblohu a pokús sa určiť, aké
   oblaky sú na nej.
2. Vysvetli prečo vzniká hmla najčastejšie nad
   mokrou zemou a vodnými plochami v
   podvečer alebo v noci a ráno sa postupne
   rozplynie ?


Atlasy oblakov :
http://mraky.astronomie.cz/
http://www.kstst.sk/pages/vht/meteo/oblaky2.htm
Zrážky a ich meranie
Zrážky
   Oblak tvorí veľké množstvo drobných kvapiek vody
    alebo ľadových kryštálikov. Tieto sa postupne
    spájajú, čím sa zväčšuje aj ich objem a hmotnosť.
    Pri určitej veľkosti ich už prúdiaci vzduch nemôže
    unášať a preto padajú smerom dolu ako dážď,
    sneh, krúpy, či ľadovec.
   Spoločne ich označujeme ako ovzdušné zrážky,
    krátko len zrážky.
   Medzi ovzdušné zrážky patrí aj rosa a hmla .
Množstvo zrážok
   Celkové množstvo vody, ktoré spadne za istý čas na
    niektorom mieste, sa označuje ako množstvo zrážok.

   Určuje sa výškou vrstvy vody meranou v milimetroch,
    ktorá spadla na danom mieste.

   Keď sú zrážky 1 mm, to znamená, že na plochu s
    obsahom 1 m2 spadli zrážky, ktoré zodpovedajú
    objemu 1 litra vody .
Zrážkomer
       Zrážky sa merajú zrážkomerom.
      • je to valcovitá kovová nádoba
      opatrená hore lievikom so
      záchytnou plochou so známym
      obsahom / spravidla 500 cm2 /
      umiestnená 1 m nad zemou
      • spadnutá voda odteká do nádoby
      postavenej na dne zrážkomera
      • jej množstvo sa meria odmerkou, ktorej
      dieliky ukazujú priamo výšku spadnutej
      vody v milimetroch.
   Pri snežení sa používa
    zrážkomerná
    nádoba bez lievika.
   Napadnutý sneh sa
    nechá pomaly
    roztopiť a vzniknutá
    voda sa odmeria
    odmerkou.
Príklad

             V správach o počasí sa uvádza, že
           počas dňa boli na istom mieste zrážky
                           7 mm.

   Koľko vody spadlo na záhradku s výmerou 400 m2 ?



    Koľko osemlitrových krhiel by sa        Riešenie
        naplnilo touto vodou ?
Otázky na precvičenie
        učiva


1. Aké druhy zrážok poznáš ?
2. Ako sa postupuje pri meraní zrážok ?
3. Čím sa merajú zrážky ?
         Úlohy


1. Presvedči sa výpočtom, že objem kvádra s
   rozmermi 1 m x 1 m x 1 mm je 1 liter.
2. Zisti koľko stojí 1 m3 vody a vypočítaj,
   koľko by musel záhradkár z príkladu
   zaplatiť, keby odoberal vodu z verejného
   vodovodu.

       Aktuálny stav zrážok :
  http://www.shmu.sk/?page=476
   Zmeny atmosferického
tlaku.

    Vietor
Čo už vieme o atmosférickom tlaku :

 zmenšuje sa s narastajúcou výškou

 na rôznych miestach Zeme je rôzny

 aj na tom istom mieste sa behom času mení

   Zmeny atmosférického tlaku významne
    vplývajú na tvorbu a vývoj počasia.
Meranie atmosférického tlaku

                 Na meteorologických
                 staniciach sa tlak
                 meria:

                  ortuťovým tlakomerom


                  barografom
Ortuťový tlakomer

    Podľa Torricelliho pokusu

         bol na meranie

      atmosférického tlaku

      zostrojený ortuťový

           tlakomer.
Barograf
 Je prístroj na plynulé
  meranie a automatické
  zapisovanie hodnôt
  atmosférického tlaku.



 Na obrázku je záznam hodnôt
  atmosférického tlaku
  barografom.
Izobary
 Normálny atmosferický tlak
  je 1013hPa. Atmosferický
  tlak sa behom času mení od
  935hPa až po 1055hPa. Je
  to jeden z prvkov, ktorí
  sleduje meteorologická
  stanica pri predpovedi
  počasia.
 Na meteorologických
  mapách pomocou izobár
  vyznačíme oblasť tlakovej
  níže alebo tlakovej výše.
Tlaková níž - cyklóna

 je oblasť , v ktorej je
  tlak vzduchu nižší ako v
  ich okolí.
 v tlakovej níži je tlak
  vzduchu v uzavretom
  priestore nižší ako na
  poslednej izobare.
Tlaková výš – anticyklóna

 je oblasť , v ktorej je tlak
  vzduchu vyšší ako v ich
  okolí.
 v tlakovej výši je tlak
  vzduchu v uzavretom
  priestore vyšší ako na
  poslednej izobare.
      Vietor
             Rozdiel tlaku vzduchu na
             dvoch miestach
             spôsobuje, že vzduch sa
anemometer   pohybuje z miesta
             vyššieho tlaku k miestu s
             nižším tlakom, čo
             vnímame ako vietor.                           Anemometer so smerovkou

             Rýchlosť vetra meriame anemometrom.
               /ak je doplnený registračným zariadením nazýva sa anemograf /


  Smer vetra udáva odkiaľ vietor fúka. Ak fúka južný vietor,
   prúdi vzduch z juhu na sever. Na určenie smeru vetra
                  používame smerovku.
Beaufortova stupnica rýchlosti vetra

             Rýchlosť vetra v stupnici platí pre štandardnú
             výšku 10 metrov nad zemou vo voľnom teréne.




Beaufortov stupeň sa používal kedysi aj ako jednotka rýchlosti
vetra, najmä u námorníctva.
                Táto jednotka mala názov ball.
Pôvodná stupnica bola totiž zostavená podľa účinkov vetra na
morskú hladinu a intenzitu vlnobitia.
Beaufort   Označe-
stupeň     nie vetra-       Rýchlosť vetra Účinky vetra
(ball)
                            0,0 až 0,2 m/s
   0       Bezvetrie                          Dym vystupuje priamo hore.
                            1 km/h

                            0,3 - 1,5 m/s
                                              Smer vetra možno rozoznať podľa pohybu dymu, vietor však neúčinkuje na
   1       Vánok
                                              veternú koruhvu.
                            1 - 5 km/h

                            1,6 - 3,3 m/s
   2       Slabý vietor                       Vietor cítiť na tvári. Listy stromov šelestia.
                            6 - 11 km/h

                            3,4 - 5,4 m/s
   3       Mierny vietor                      Listy stromov a vetvičky sú v trvalom pohybe. Vietor napína zástavky.
                            12 - 19 km/h

                            5,5 - 7,9 m/s
           Dosť čerstvý
   4                                          Vietor zdvíha prach a kúsky papierov. Pohybuje menšími vetvami.
           vietor
                            20 - 28 km/h

                            8,0 - 10,7 m/s
                                              Listnaté kry sa začínajú hýbať. Na stojatých vodách sa tvoria menšie vlnky so
   5       Čerstvý vietor
                                              spenenými hrebeňmi.
                            29 - 38 km/h

                            10,8 - 13,8 m/s
                                              Vietor pohybuje hrubšími vetvami. Telegrafné drôty svištia, používanie
   6       Silný vietor
                                              dáždnikov je obtiažne.
                            39 - 49 km/h
Beaufort
           Označe-
stupeň                      Rýchlosť vetra    Účinky vetra
           nie vetra
(ball)

                            13,9 – 17,1 m/s
   7       Prudký vietor                      Vietor pohybuje celými stromami. Chôdza proti vetru je obtiažna.
                            50 – 61 km/h



                            17,2 – 20,7 m/s
   8       Búrlivý vietor                     Vietor odlamuje vetvy. Chôdza proti vetru je nemožná.
                            62 – 74 km/h



                            20,8 -24,4 m/s
                                              Vietor spôsobuje menšie škody na stavbách. Strháva komíny a škridlice
   9       Víchrica
                                              zo striech domov.
                            75 – 88 km/h



                            24,5 – 28,4 m/s
   10      Silná víchrica                     Vyvracia stromy a spôsobuje značné škody na domoch.
                            89 – 102 km/h



                            28,5 – 32,6 m/s
           Mohutná
   11                                         Spôsobuje rozsiahle škody a spustošenie krajiny.
           víchrica
                            103 – 117 km/h



                            32,7 m/s a viac   Ničivé účinky. V našich zemepisných šírkach sa vyskytuje pri mimoriadne
   12      Orkán                              hlbokých tlakových nížach, v južných zemepisných šírkach pri tropických
                            nad 118 km/h      tlakových nížach – hurikánoch a tajfúnoch.
Otázky na precvičenie
        učiva
1.   Ako sa nazýva prístroj na plynulé meranie
     automatické zaznamenávanie tlaku vzduchu ?
2.   Ako sa nazývajú čiary spájajúce na meteorologickej
     mape miesta, v ktorých je v istom čase rovnaký tlak
     vzduchu ?
3.   Čo je tlaková níž ( tlaková výš) ?
4.   Čo nazývame vetrom ?
5.   Čo to je anemometer ?
                       Úlohy
1. Urč hodnotu atmosférického tlaku v
   oblasti tlakovej níže na obrázku.
2. Urč hodnotu atmosférického tlaku v
   oblasti tlakovej výše na obrázku.
3. Vyjadri rýchlosť vetra 72 km/h v
   jednotkách meter za sekundu.
4. Cvičte sa v určovaní rýchlosti a názvu
   vetra podľa Beaufortovej stupnice.


        Aktuálny stav a rýchlosť vetra :
        http://www.shmu.sk/?page=474
Meteorologická
   stanica
Pre potreby meteorológie, napr. na predpovedanie
počasia, sa robia pozorovania na meteorologických
staniciach / na Slovensku je ich viac ako päťdesiat /.

   Sú rozmiestnené na rôznych
    miestach Zeme, na
    pevninách, moriach i na
    družiciach.
   Výsledky pozorovania a
    nameraných hodnôt
    meteorologických prvkov sa
    zhromažďujú v národných a
    medzinárodných centrách.
    Na Slovensku je takýmto
    centrom Slovenský
    hydrometeorologický ústav v
    Bratislave.
Výsledky pozorovaní vykonaných v určenom čase sa
pomocou dohodnutých značiek a kódov zaznamenávajú do
meteorologickej mapy
Meracie prístroje a zariadenia
meteorologickej stanice




    meteorologická búdka            barograf, teplomery, vlhkomer

                    Ombrograf /zrážkomer/




                                            héliograf /zaznamenáva dľžku
teplomery v tráve                                  slnečného svitu
Meracie prístroje a zariadenia
meteorologickej stanice




                                         teodolit – prístroj na
                balón s rádiosondou
 anemometer                                 určenie polohy
                na určenie rýchlosti a
 so smerovkou                              balóna, prípadne
                   smeru vetra vo
                                                oblaku
                  väčších výškach
Práca pozorovateľa na meteorologickej
stanici

   Pozorovanie a meranie
    meteorologických prvkov v
    pravidelných časových
    intervaloch.
   Hlásiť výsledky do
    meteorologického centra, kde
    sa ďalej spracujú a vyhodnotia.
   Potom nastáva medzinárodná
    výmena správ medzi štátmi a
    kontinentami.

Štúdiom meteorologickej mapy, vyhotovenej z týchto pozorovaní, si
 môže meteorológ utvoriť predstavu o stave počasia v danom čase
    nad sledovaným územím. Môže predpokladať jeho vývoj a
        predpovedať počasie na ďalšie hodiny alebo dni.
 Prvá meteorologická stanica založená
 na Slovensku v roku 1871 v Hurbanove




Pôvodná budova súkromnej
hvezdárne
dr. Mikuláša Konkolyho
Thege                                    Slovenská ústredná hvezdáreň
                                                 v Hurbanove

              Zakladateľ hvezdárne dr. Mikuláš Konkoly - Thege
                                 (1842-1916)
Ďalšie meteorologické stanice na
           Slovensku
Otázky na precvičenie
        učiva
1.   Aká je činnosť meteorologických staníc ?
2.   Aké prístroje sú umiestnené na
     meteorologických staniciach ?
3.   Kde sa sústreďujú výsledky pozorovaní
     vykonaných na slovenských meteorologických
     staniciach ?
4.   Je vo vašom okolí meteorologická stanica ?
                           Úlohy

1. Vyhodnoťte spoločné merania, ktoré ste
   vykonali na svojej „ meteorologickej stanici”.
   Zobrazte namerané hodnoty grafmi.
2. Uváž, možno výsledky vašich pozorovaní
   porovnať s tými, ktoré sa uvádzajú
   v predpovedi počasia v tlači ?



       Encyklopédia prístrojov na meranie meteorologických prvkov :
             http://www.merici-pristroje.info/encyklopedie.html
Meteorologická mapa
   Predpoveď počasia
         Medzinárodná výmena
       meteorologických informácii

   Každá krajina, ktorá je členom Svetovej
    meteorologickej organizácie, má k dispozícii
    informácie z celého sveta.
   Slovenská meteorologická predpovedná služba
    využíva informácie o počasí od východného
    pobrežia Severnej Ameriky až po Ural a od
    severného pólu po severné pobrežie Afriky.
   Tieto informácie sú pomocou medzinárodne
    dohodnutých značiek a kódov zaznamenané v
    meteorologickej mape / resp. synoptickej mape/.
Veľmi zjednodušená mapa, ktorá sa používa
pri oboznamovaní verejnosti s predpoveďou
počasia na nasledujúci deň.
   Medzinárodne dohodnuté značky
Vysvetlivky k niektorým
značkám, používaným v
meteorologických mapách

      jasno až malá
      oblačnosť

      poloblačno
      oblačno až
      zamračené

      dážď                sneženie

      hmla                prehánky

      mrholenie           búrky
      Synoptická mapa Európy
Pri pohľade na mapu si všimnite priebeh izobár, polohu tlakovej
výše V a tlakovej níže N.
Najvýraznejšie prejavy počasia sú však spojené s atmosférickými
frontami.
                               Atmosférický front je oblasť, v ktorej
                               sa dotýkajú vzduchové hmoty a
                               rôznymi vlastnosťami, napr. teplý a
                               studený vzduch.


                                                teplý front

                                                studený front

                                                oklúzny front
               Atmosférické fronty
   O teplom fronte hovoríme, ak sa pásmo styku teplého a
    studeného vzduchu presúva na stranu studeného vzduchu a po
    jeho prechode sa nad daným miestom oteplí. Na meteorologickej
    mape je vyznačený čiarou s polkrúžkami na tej strane čiary, na
    ktorú postupuje.


   Ak sa pásmo styku vzduchových hmôt presúva na stranu teplého
    vzduchu a po prechode frontu sa ochladí, hovoríme o studenom
    fronte. Vyznačuje sa čiarou s trojuhoníčkami, ktoré tiež naznačujú
    smer postupu frontu.


   Niekedy sa teplý a studený front spoja a zmiešajú,, vtedy hovoríme
    o tzv. oklúznom fronte. Tento je na mape vyznačený čiarou, na
    ktorej sú polkrúžky a trojuholníčky.
              Predpoveď počasia
   Podľa rozloženia a pohybu atmosférických, smeru vetra, ,výskytu
    zrážok, znalosti zemského povrchu nad danou oblasťou a využitím
    skúseností, môže meteorológ predpovedať ďalší vývoj počasia na
    niekoľko hodín, alebo na jeden až tri dni.
   Predpoveď počasia určená širokej verejnosti
    spravidla obsahuje údaje o oblačnosti, zrážkach,
    extrémnych denných a nočných teplotách,
    predpoveď smeru a rýchlosti vetra.
   Špeciálne predpovede sa pripravujú napr. pre poľnohospodárov,
    pre účely ochrany ovzdušia, pre pozemnú a leteckú dopravu alebo
    pre energetikov.
   Sledovanie a predpoveď počasia má veľký význam teda pre
    hospodárstvo, ale i pre zdravie a činnosť človeka.
Otázky na precvičenie
        učiva
 1.   Ako sa nazýva organizácia, ktorá
      zabezpečuje medzinárodnú výmenu
      meteorologických informácií ?
 2.   Čo je atmosférický front ?
 3.   Aké druhy atmosférických frontov
      poznáme ?
                         Úlohy
1.   Podľa informácií uvedených na meteorologickej mape opíš
     stav počasia v jednotlivých mestách, aký bol v uvedenom
     čase.
                                                    Legenda :
                                              Jasno

                                              Takmer jasno

                                              Malá oblačnosť

                                              Polooblačno
                                              Oblačno

                                              Takmer zamračené

                                              Zamračené
                                              Po prehánke
                                              Po daždi
                            Úlohy
2.   Nájdi na obrázkoch atmosférické fronty a urč hodnotu
     atmosférického tlaku v mieste tlakovej výše /značka A alebo V/
     a tlakovej níže / značka C alebo N /:
Vyhľadajte aktuálne meteorologické
               mapy

   http://www.shmu.sk/?page=61

   http://prognoza.hr/prognoza_karte_sredina.html

   http://www.kstst.sk/pages/vht/meteo/fronty.htm
Čo rozumieš pod pojmom
znečisťovanie ovzdušia ?
    Čisté ovzdušie je jedným z predpokladov
            zdravého života na zemi.



Pod znečistením
ovzdušia rozumieme
prach a plyny, ktoré sa
dostávajú do ovzdušia
z prírodných a
umelých zdrojov.
             Prirodzené zdroje znečistenia
                      ovzdušia



Vulkanická činnosť
                                  Prachové búrky
/ sopečný prach, veľké
množstvá vodnej pary a
rozličných plynov /




                                    Hnilobné procesy
                                    / metán a sírovodík /
       Umelé znečistenie ovzdušia



Rast priemyselnej činnosti človeka               Rádioaktívny spad

 Škodlivé látky, ktoré sa dostávajú do ovzdušia ako výsledok ľudskej
 činnosti :

                                     OXID UHLIČITÝ




               Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme
                   Skleníkový efekt
Oxid uhličitý vzniká najmä pri spaľovaní
pevných a tekutých palív. Na jeho
množstvo v atmosfére vplýva aj
zmenšovanie rozlohy lesov.


Oxid uhličitý, ktorý sa nachádza v
atmosfére, prepúšťa slnečné žiarenie,
ale zachytáva žiarenie vysielané
zemským povrchom.


   Dôsledkom toho je zvyšovanie teploty ovzdušia. Znečistené ovzdušie má
 podobné vlastnosti ako sklo v skleníku. Odtiaľ pochádza i názov tohto javu –
                              skleníkový efekt
                  Rádioaktívny spad
Prachový oblak, ktorý vzniká pri jadrovom výbuchu alebo pri jadrovej havárii
nezostáva nad jedným územím. Vystupuje do atmosféry a unášaný prúdiacim
vzduchom sa pohybuje okolo Zeme. Rádioaktívny prach, podobne aj niektoré
plynné látky, zostáva v atmosfére roky i desiatky rokov a spolu so zrážkami
dopadá na zemský povrch.
                          Jadrové havárie

                                        Three Mile Island
                    Černobyľ 1986       USA 1979




 Jadrový výbuch
 Hirošima 1945                                                Jadrové skúšky
                       Ozónová diera
       Súčasťou atmosféry je aj ozón.
    Ozónová vrstva je silne narušená v
   oblasti južného zemepisného pólu. Jej
   hrúbka sa tu znížila oproti pôvodnému
     stavu viac ako o polovicu - vznikla
              „ozónová diera“.
  Látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu,
  obsahujú najmä chlór a fluór - spoločne
       ich nazývame freóny. Tieto sa
   používajú ako náplň do chladiacich a
    mraziacich zariadení, do hasiacich
             prístrojov a sprejov.
  Znižovanie ozónu v atmosfére by mohlo mať pre život na Zemi katastrofálne
následky. V súčasnosti sa preto podnikajú medzinárodne koordinované kroky proti
                        znečisťovaniu ovzdušia freónmi.
Znečistené ovzdušie znižuje
množstvo slnečnej energie
dopadajúcej na zemský
povrch.

    Slnečná energia je podmienkou života na Zemi,
   ovplyvňuje procesy prebiehajúce v atmosfére, teda
                      aj počasie.


                        Znečistené ovzdušie
                     znižuje kvalitu životného
                     prostredia, čím negatívne
                         pôsobí na zdravie
                              človeka.
Otázky na precvičenie
        učiva
 1.   Aké sú hlavné zdroje znečistenia ovzdušia ?
 2.   Je vo vašom okolí niečo, čo výrazne
      znečisťuje ovzdušie ?
 3.   Aké sú následky znečisteného ovzdušia na
      Zemi ?
                         Úlohy
1. Vysvetli, ako vplýva zmenšovanie rozlohy
   lesov na Zemi na znečisťovanie ovzdušia.
2. Vieš, čo sa nazýva skleníkovým efektom ?
3. Priprav si podľa literatúry alebo internetu
   informáciu o stave ozónovej vrstvy a o tzv.
   „ozónových dierach”.
4. Ako môžeš prispieť k ochrane ovzdušia ?


               Globálne problémy životného prostredia :
         http://www.fpv.umb.sk/~vzdchem/KEGA/TUR/ZP03.htm

				
DOCUMENT INFO
Shared By:
Categories:
Tags:
Stats:
views:233
posted:4/23/2012
language:Slovak
pages:107