Informacn� datab�za o �zem� v p�sobnosti prij�matela na

Document Sample
Informacn� datab�za o �zem� v p�sobnosti prij�matela na Powered By Docstoc
					Regionálna rozvojová agentúra pre rozvoj Dolného Zemplína
Člen integrovanej siete RRA
_______________________________________________________________________




 Informačná databáza o území v pôsobnosti prijímateľa na rok 2010 – LAU 1
                              (úroveň okresu)

                                             Trebišovský okres

(na základe čl. I., ods.3, písm. e) „Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na realizáciu úloh regionálnej rozvojovej
                                                       agentúry“)




Vypracovala: Ing. Brigita Bernáthová
Schválil: Ing. Pál Barta, riaditeľ                                                  Trebišov, december 2010
1. História ............................................................................................................................... 4
     1.1. Krátky popis historického vývoja okresu po súčasnosť ............................................... 4
     1.2. Historické pamiatky .................................................................................................... 5
     1.3. Mapa daného územia ................................................................................................. 37
2. Územie .............................................................................................................................. 40
3. Obyvateľstvo ..................................................................................................................... 42
4. Sociálne štatistiky ............................................................................................................. 43
5. Investičné možnosti v okrese ............................................................................................ 45
     5.1. Budovy ....................................................................................................................... 45
     5.2 Pozemky ...................................................................................................................... 47
     5.3 Výhody poskytované investorom................................................................................ 52
6. Kultúra a šport ................................................................................................................... 53
7. Cestovný ruch ................................................................................................................... 75
8. Charakterizovanie špecifických stránok a                                        identifikovanie ekonomického potenciálu
     sledovaného okresu. ......................................................................................................... 99
9. Zoznam obcí, ktoré majú v sledovanom okrese vypracovaný program hospodárskeho
     a sociálneho rozvoja. ....................................................................................................... 105
10. Zoznam obcí, ktoré majú v sledovanom okrese vypracovaný územný plán obce. ....... 105
11. Zoznam miest, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do integrovaného plánu rozvoja miest.
     ........................................................................................................................................ 107
12. Zoznam obcí, ktoré v sledovanom okrese využívajú finančné nástroje Európskej komisie
     a EIB, konkrétne JEREMIE, JASPERS a JESSICA. ...................................................... 108
13. Zoznam obcí, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do verejno-súkromných partnerstiev.
     ..........................................................................................................................................108
14. Zoznam obcí, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do programov cezhraničnej,
     medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce. .................................................................. 108
15. Zoznam obcí v sledovanom okrese, na území ktorých sú podnikateľské činnosti zamerané na
     podporu          inovatívnych             procesov,          transfer        nových          a environmentálnych                  technológií
     a poznatkovo náročných výrob s definovaním formy subjektu (napr. inkubátory, klastre,
     inovačné centrá, kompetenčné centrá aplikovaného výskumu a vývoja, technologické
     platformy, vedecko-technologické parky atď.). .............................................................. 109
16. Zoznam obcí v sledovanom okrese, ktoré nie sú napojené na verejný vodovod a
     verejnú kanalizáciu. ........................................................................................................ 110



                                                                                                                                                     2
17. Zoznam obcí v sledovanom okrese, ktoré vyvíjajú spoluprácu s ďalšími obcami na území
   okresu (napr. formou mikroregionálnych združení, regionálnych združení atď.). ......... 111
18. Identifikovanie oblastí v sledovanom okrese, v ktorých je zaznamenaná najvyššia dochádzka
   za prácou. ........................................................................................................................ 114




                                                                                                                                             3
1. História

1.1. Krátky popis historického vývoja okresu po súčasnosť

   Prvým štátnym útvarom na území Trebišovského okresu v rámci dejín dnešného územia
Slovenskej republiky bola Veľká Morava, ktorá vznikla na začiatku 9. stor. n.l. Po jeho zániku na
začiatku 10. stor. sa územie Trebišovského okresu stalo súčasťou Uhorskej ríše, v roku 1867
Rakúsko-Uhorskej monarchie, v období medzi rokmi 1918-1939 bolo súčasťou Česko-Slovenskej
republiky. Počas druhej svetovej vojny medzi rokmi 1939-1945 bol súčasťou Slovenskej republiky,
resp. jeho časť medzi rokmi 1938-1945 súčasťou Maďarska. Následne od roku 1945 môžeme na
dnešnom území Slovenska vrátane Trebišovského okresu hovoriť o Česko- Slovenskej republike,
Československej socialistickej republike, Českej a Slovenskej Federatívnej Republike do roku
1993, a o Európskej únii od 1. mája 2004.
   Prvé písomné zmienky obcí a miest okresu Trebišov pochádzajú z prvej a druhej pol. 13. stor.,
resp. 1. pol. 14. stor. Od 13. stor. do r. 1848 patrilo celé územie dnešného Trebišovského okresu
s výnimkou územia obcí Byšta a Malý Kazimír na západe do Zemplínskej stolice, neskôr do roku
1922 do Zemplínskej župy. Spomínané dve obce patrili do Abovskej stolice, resp. župy.
Administratívne centrum Zemplína, Zemplínsky Župný dom           sa nachádzal práve na území
dnešného Trebišovského okresu v obci Zemplín. Územie dnešného okresu bolo v rokoch 1920-1927
rozdelené medzi okresy Kráľovský Chlmec a Sečovce. Súčasne vznikol v r. 1923 okres Trebišov,
avšak po pripojení južných oblastí k Maďarsku v r. 1938 bola jeho jedna časť pričlenená k okresu
Sečovce a druhá pripadla Maďarsku. Obnovený bol až po oslobodení v r. 1945, kedy patril pod
Šarišsko-zemplínsku župu. Na východe mu patrila časť obcí z bývalého okresu Košice – okolie a na
juhu siahal po obce Brezina, Lastovce, Veľaty, Zemplínsky Branč a Zemplínske Hradište. V roku
1949, keď s rešpektovaním hraníc historických žúp vznikol na východnom Slovensku Košický
a Prešovský kraj, Trebišovskému okresu ostala len stredná časť dnešného územia, ktorá patrila do
Košického kraja. V roku 1960 pri znižovaní počtu okresov na Slovensku pripojili k okresu Trebišov
okresy Sečovce, Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany.
   O meste Trebišov je prvá písomná zmienka z roku 1254, kedy sa spolu s hradom Parič spomínal
ako Terebes, neskôr v roku 1341 ako Therebes, v roku 1441 ako Felse Terebes, Also Terebes,
v roku 1773 ako Trebissow, po maďarsky Tóketerebes, Tőketeres. Obmedzené mestské práva
dostal v roku 1439, až po novovek sa však vyvíjal ako poddanské mestečko. V roku 1254 bol spolu
s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova. Roku 1319 daroval hradné panstvo
uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou Drugethovcom. Od roku 1343 bol však opäť pod vládou
kráľovskej rodiny, ktorá ho v roku 1387 darovala šľachticovi Petrovi z Perína. Perényiovcom


                                                                                               4
patrilo trebišovské panstvo až do roku 1567, odkedy sa panstvo, hrad a mestečko stali znova
majetkom Drughetovcov až do roku 1687. Vtedy ich zdedili Csákyovci, od roku 1756 patrili
Dernáthovcom, Zichyovcom, Andrássyovcom. V rokoch 1504-1530, 1630-1781 sa nachádzal
v Trebišove kláštor Paulínov.

Zdroje: - http://www.prezident.sk/?kratka-historia
        - http://www.obce.info/?make=mapa&id=4008&okres=3079&pl=obcesk
        - http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=104&parent=811
        - http://sk.wikipedia.org/wiki/Zempl%C3%ADn_(%C5%BEupa)
        - http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=104&parent=80
        - http://www.region.eu.sk/index.php?makej=viac&info=37
        - http://www.e-obce.sk/obec/trebisov/2-historia.html
        - http://www.obce.info/?make=mapa&id=4008&obec=1050&clanok=8&rubrika=
         rub&pl=obcesk


1.2. Historické pamiatky

Bačka
        Kostol
   Rímskokatolícky pôvodne gotický kostol pochádza z pol. 15. stor. V 18. stor. bol
zbarokizovaný.


        Kúria
   Klasicistická kúria z konca 18. storočia bola upravená v 2. polovici 19. storočia.

Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/backa/4-kulturne-dedicstvo.html


Bačkov
        Ruiny hradu Purustyan
   Hrad bol postavený na začiatku 14. storočia priamo v obci Bačkov. Prvým známym pánom
Bačkova a zrejme aj jeho zakladateľom bol bán Miko. Medzi jeho ďalšími majiteľmi boli Juraj I.
Rákoczi a neskôr Štefan Bocskay, župan Zemplínskej stolice. Hrad bol zbúraný na konci
17. storočia. Na jeho mieste dal majiteľ bačkovského panstva Michal Fischer v roku 1750 postaviť
kaštieľ, ktorý bol počas druhej svetovej vojny zničený.




                                                                                              5
Zdroj: - http://www.infozemplin.sk/sitehandler.php?idfirmy=175
       - http://www.hrady.sk/backov.php
       -
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.zamky.sk/UserFiles/Image/pamiatky/backov/ba
ckov_0.jpg&imgrefurl=http://www.zamky.sk/hradky/backov-hradok&usg=__PD0YDz7ZSb-
JQEjaS9GfXoV_H8o=&h=380&w=800&sz=75&hl=sk&start=1&um=1&tbnid=DIIRzLnAqcIMT
M:&tbnh=68&tbnw=143&prev=/images%3Fq%3Dba%25C4%258Dkov%26hl%3Dsk%26sa%3D
G%26um%3D1


Bara
       Kostol
   Stredoveký kostol z 13. stor. vybudovaný na terénnej vyvýšenine na okraji dediny je národnou
kultúrnou pamiatkou. Jeho pôvodne románska architektúra bola v 15. stor. počas jeho rozšírenia
doplnená a gotickú loď a vežu. Na severnej strane kostola sa archeologickým výskumom odkryli
základy sakristie z konca 14. storočia a osárium.




Zdroj: - http://www.bara.ocu.sk/pamiatka.html
       - http://www.bara.ocu.sk/cirkev.html




                                                                                             6
Biel
       Kaštieľ
  Rokokovo- klasicistický kaštieľ dal postaviť László Sennyei v roku 1781, v 19. stor. bol
rozšírený a viackrát prestavaný. Za ním sa nachádza rozsiahly park s množstvom zaujímavých
a vzácnych drevín. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Rodina grófa Petra Sennyeiho odišla pred
blížiacim sa frontom počas druhej svetovej vojny do Košíc. Gróf Pál Sennyey sa už do Bielu
nikdy nevrátil. Bol odvlečený Rusmi na Ukrajinu, kde v roku 1945 zomrel. Po druhej svetovej
vojne kaštieľ spolu s parkom začali pustnúť. Do kaštieľa sa vrátila iba jeho sestra, kontesa Anna.
Kaštieľ bol vykradnutý, znárodnený a ona mohla obývať len dve miestnosti v ňom. Zomrela
v roku 1992. Dnes je značná časť budovy kaštieľa vo veľmi zlom stave, avšak ešte stále má svoju
atmosféru. V nedávnej minulosti sa stal súkromným majetkom a začalo sa s jeho rekonštrukciou.




Zdroj: - http://www.biel.ocu.sk/foto.html
       - http://www.rendouch.sk/vychodneslovensko.htm
       - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk


Boľ
       Kostol
   Rímskokatolícky kostol, vysvätený Svätému Mikulášovi, pôvodne románskeho slohu bol
postavený v 2. pol. 13. stor. V roku 1828 bol klasicisticky obnovený s novou klenbou. V čase
reformácie sa stalo vlastníctvom reformovanej cirkvi, až v roku 1733 ho získalo späť
rímskokatolícka cirkev.

Zdroj: http://www.e-obce.sk/obec/bol/bol.html
       Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk




                                                                                                     7
Borša
        Rákódziho kaštieľ
   Rákódziho renesančný kaštieľ bol postavený v roku 1579 na starších základoch pôvodne
vodného hradu. 27. marca 1676. sa tu narodil František Rákoczi II. Podľa inventárneho súpisu obcí
z roku 1631 budova kaštieľa už vtedy bola rozšírená o severozápadnú baštu a o severné, dámske
palácové krídlo. Do roku 1638 bolo dostavané južné palácové krídlo s izbami pre hostí
a pravdepodobne aj južná bašta, ktorej ruiny môžeme vidieť aj dnes. Kaštieľ tak dostal podobu
s pôdorysom v tvare písmena U. V roku 2005 sa zrekonštruovalo viac miestností na prízemí
a v roku 2006 bola obnovená pamätná izba, v ktorej sa narodilo knieža. Cez obec Borša prechádza
„Rákocziho cyklotrasa”, ktorá vedie z Maďarska až do Košíc.




        Kostol
  Reformovaný kostol pôvodne románskeho slohu pochádza z pol. 13. stor. Začiatkom 16. stor.
a v roku 1936 bol opravený.




Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/borsa/4-kulturne-dedicstvo.html
        - http://www.e-obce.sk/obec/borsa/fotky/3440.html
        - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk
        - http://www.e-obce.sk/obec/borsa/album.html?album=45
        - http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/55/Rakoczi_castle_of_Borsa.jpg




                                                                                               8
Boťany
       Lanový most nad riekou Latorica
   Visutý lanový most nad riekou Latorica, ktorý spája cez rieku Latorica obce Boťany a Ptrukša,
postavili v roku 1968 robotníci z regiónu, ktorí si ním skracovali cestu do práce na železničnú
prekládkovú stanicu v Čiernej nad Tisou. Je 106 metrov dlhý, nad riekou Latorica je vo výške
7 metrov. Zrekonštruovaná bola v roku 2002. Dodnes sa požíva tak na skrátenie cesty domácich
obyvateľov do práce, ako aj na turistické účely.




Zdroj: - http://www.ekopolis.sk/novinky/27-lanovy-most-vyuzivaju-robotnic.html
       - Stratégia rozovja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk


Brehov
       Kláštor a kostol
   Barokový kláštor a kostol minoritov pochádzajú z druhej pol. 18. stor. Kláštorný kostol
sv. Františka Serafína postavili minoriti na zrúcaninách románskeho kostola v rokoch 1767 až 1769.
Z pôvodnej románskej stavby zachovali iba vežu. Kostol bol upravovaný v roku 1950. Trojpodlažná
trojkrídlová budova kláštora pristavaná ku kostolu postavili v rokoch 1767 až 1768. Kostol
sa v súčasnosti využíva na pravidelné bohoslužby a kláštor slúži minoritom.




Zdroj: - http://www.slovaktourservice.sk/klastory/brehov-kostol-a-byv.-
klastor?q=node/3&mon=81113&det=1



                                                                                                9
Brezina
       Kostol
   Gréckokatolícky kostol je postavený v barokovo- klasicistickom slohu. Pochádza z roku 1785.

Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/brezina/4-kulturne-dedicstvo.html


Cejkov
       Stopy po hrade
Nachádzajú sa na vrchu Várheď nad obcou Cejkov.
Hrad strážil cestu zo Zemplína do Trebišova. Postavili ho pravdepodobne v 13. storočí alebo
začiatkom 14. storočia. Cejkovská vetva rodu Kaplon ho vlastnila do roku 1403. Vtedy kráľ
Žigmund skonfiškoval majetok rodu pre ich neveru panovníkovi a hrad dal zbúrať. V roku 1407
konfiškát dáva Petrovi Šóšovi a Matejovi Kelečénimu a zároveň povoľuje znovu vystavanie hradu
zemanovi z Pozdišoviec. Noví majitelia chceli hrad obnoviť, ale ešte v roku 1438 sa uvádza, že je
v ruinách. V 15. storočí bol načas aj v rukách bratríckych vojsk. V roku 1471 nariadil uhorský snem
zbúranie hradu, čo sa pravdepodobne nestalo, pretože sa spomína aj neskôr. Definitívny zánik hradu
spôsobili až cisárske vojská v roku 1673.




Zdroj: -http://www.hrady-a-zamky/cejkov/hrady-a-zamky-cejkov-hrad-24511/historia


Čeľovce
       Kostol
   Rímskokatolícky klasicistický kostol pochádza z roku 1802.


       Kúrie
   Kúrie postavili v 1. pol. 19. stor. v klasicistickom slohu.

Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/celovce-trebisov/4-kulturne-dedicstvo.html




                                                                                                10
Dobrá
        Kostol
   Gréckokatolícky klasicistický kostol pochádza z konca 18. storočia.

Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/dobra/4-kulturne-dedicstvo.html


Hraň
        Kaštieľ
   Neorenesančný kaštieľ pochádzajúci z roku 1903 slúžil do roku 1934 ako zemepánske sídlo
Almássyovcov. Gróf Almássy ho dal postaviť po tom, ako vyhral väčšiu stávku na konských
dostihoch. Nachádza sa na západnom svahu hory Stuchla obkolesený lesoparkom. Gróf ho vraj
prehral v kartách a v roku 1934 bol zoštátnený. Od roku 1934 do roku 1938 sídlil v kaštieli ústav
pre duševne úchylnú mládež, po vypuknutí 2. svet. vojny zberný tábor pre poľských utečencov. Od
roku 1942 slúžil počas piatich rokov ako internačný tábor pre politických väzňov, potom ako poľný
lazaret, v júni 1952 tu bol otvorený krajský azylový ústav, ktorý od l. januára 1954 bol
premenovaný na Detský ošetrovací ústav v Hrani. V roku 1957 sa tu zriadila Detská psychiatrická
liečebňa, ktorá tu sídli dodnes.




        Kostol
   Rímskokatolícky rokokový kostol nájdenia sv. Kríža dal v rokoch 1756-1757 postaviť Ján
Okolicsányi. V nasledujúcich rokoch ho zariadením vybavil Michal Andrássy, drevená zvonica bola
nahradená murovanou vežou, v roku 1766 bol postavený hlavný oltár spolu s dvoma bočnými
oltármi.

Zdroj: - http://www.hran.sk/index.php?id=62
        - http://www.hran.sk/index.php?id=61
        - http://sk.wikipedia.org/wiki/Hra%C5%88
        - http://www.dplhranno.sk/




                                                                                              11
Kašov
        Kostol
  Rímskokatolícky klasicistický kostol sv. Jána Nepomuckého bola postavená v roku 1816.

Zdroj: - http://sk.wikipedia.org/wiki/Ka%C5%A1ov


Klin nad Bodrogom
        Kostol
   Gotický kostol sa datuje na začiatok poslednej tretiny 13. storočia. Je najnižšie postavenou
cirkevnou stavbou na Slovensku, leží v 98 m nadmorskej výške v medzihrádzovom priestore na
ľavom brehu rieky Bodrog. Takmer šesť storočí stál kostol bez podstatných stavebných zmien.
Terajšia podoba kostola je však výsledkom dvoch stavebných etáp v 19. storočí. Keďže musel čeliť
častým záplavám, čo narúšalo jeho statiku, bol v roku 1907 uzatvorený. Dnes má podobu zrúcaniny,
pre ktorým sa však každoročne vo sviatok Anny koná odpustová slávnosť.




Zdroj: - http://www.bodrog-tisa.sk/?id_menu=23770
        - http://www.klinnadbodrogom.ocu.sk/kostol.html
Kožuchov
        Kostol
   Referenčný pôvodne románsky kostol pochádza z 1. pol. 13. storočia. Začiatkom 19. storočia
bol obnovený, v roku 1912 prestavaný a neoklasicisticky upravený.

Zdroj: http://www.e-obce.sk/obec/kozuchov/4-kulturne-dedicstvo.html


Kráľovský Chlmec
        Kaštieľ
   Z kameňov v roku 1548 zbúraného hradu „Csonkavár“ bola v roku 1594 postavená kúria rodiny
Nyári, ktorej zrúcaniny sa neskôr stali majetkom Zsuzsanny Lorántffy, vdovy po Jurajovi Rákóczi I.



                                                                                               12
Tá vybudovala zo zrúcanín v roku 1654 kaštieľ, kde podľa miestnej legendy aj zomrela. To oponuje
oficiálnym údajom, podľa ktorých zomrela v Sárospataku v roku 1660. Nad vchodom kaštieľa je
spojený erb oboch rodín, t.j. Lórántffy a Rákóczi, z r. 1654. Medzi rokmi 1697-1888 v nej sídlila
rímskokatolícka fara, neskôr bola budova kaštieľa rozšírená o poschodie a slúžila ako súd. Dnes
v nej sídli Základná umelecká škola.


       Zrúcaniny hradu Čonkavár
   Hrad, ktorého zrúcaniny dnes volajú miestni ako „Csonkavár“, dal postaviť rod Pálócziovcov
v roku 1414. Začiatkom 16. storočia bol prestavaný Petrom Perényim, a v roku 1548 na rozkaz
kráľa Ferdinanda I. zbúraný. V súčasnosti je v jeho pivnici obľúbená vináreň.




       Kostol
   Rímskokatolícky pôvodne gotický kostol pochádza z pol. 14. storočia. V polovici 18. storočia
bol zbarokizovaný.
Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/kralovskychlmec/4-kulturne-dedicstvo.html
       - http://www.kcmap.sk/
       - http://www.hrady.sk/kralovsky-chlmec.php
       - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk
       - http://hu.wikipedia.org/wiki/Kir%C3%A1lyhelmec
       -
http://www.slovenskehrady.sk/?show=objectpicturewindow&which=KralovskyChlmec&id=4


Kravany
       Pamätná tabuľa
  V obci sa nachádza pamätná tabuľa II. svet. vojny, počas ktorej bola obec vypálená. Po vojne
prebehla obnova dediny.

Zdroj: - http://sk.wikipedia.org/wiki/Kravany_(okres_Trebi%C5%A1ov)



                                                                                              13
Lastovce
        Kaštieľ
   Neskorobarokový kaštieľ dala postaviť v 1. pol. 18. stor. rodina Semereovcov. V roku 1910 bol
prestavaný a opravený. Ide o jednopodlažnú stavbu so stredným veľkým a nárožnými menšími
rizalitmi. Nárožné rizality sú kryté konkávno-konvexnými kupolovitými strechami. Stredný rizalit
je zakončený tampanónom a krytý dvojstupňovou stanovou strechou.




Zdroj: - http://www.lastovce.sk/lastovce.html


Leles
        Kláštor premonštrátov
  Najstarší kláštor na území slovenskej časti Zemplína je kláštor a prepošstvo premonštrátov z
12. stor. v obci Leles zasvätené sv. Krížu. Založil ho Boleslav, vacovský biskup v rokoch medzi
1188 - 1212. Úlohou kláštora bolo aj opatrovať krajinský archív a právne listiny celého kraja.
Pôvodná stavba bola pravdepodobne po tatárskom vpáde ťažko poškodená alebo zničená. Znovu
bola postavená na mieste staršej stavby v 14.-15. stor. V roku 1533 bol kláštor opevnený, v roku
1588 opravený, v rokoch 1623-1639 doplnený vežou nad vstupným portálom. V 18. stor. bol
rozšírený nadstavbou a v interiéroch barokizovaný. Od roku 1802 tu dožívali svoj život vyslúžili
kňazi a rehoľníci. V roku 1896 ho renovovali a po roku 1950 necitlivo adaptovali na školu. V roku
1994 sa vrátil kláštor opátstvu Jasov s holými zdevastovanými priestormi a zničeným okolím.
Odvtedy sa snaží súčasný vlastník o jeho obnovu. Je to renesančná dvojtraktová stavba
štvorkrídlového uzatvoreného pôdorysu, ktorého súčasťou je aj kláštorný kostol a kaplnka.




                                                                                              14
       Kláštorná kaplnka
  Súčasťou kláštora vo východnom krídle je románska kaplnka sv. Michala, ktorú postavili
súčasne s kláštorom v 2. pol. 12. stor. Neskôr ju v 14. storočí ozdobili gotickými freskami
s vyobrazením posledného súdu, Michala archaniela, stretnutia Krista s Veronikou, sv. Alžbety
vdovy a uhorských kráľov. Počas reformácie roku 1556 boli gotické klenby aj okná zničené. V pol.
18. stor. nadobudla kaplnka opravou dnešnú podobu. Nástenné maľby boli veľmi poškodené, no
vďaka premonštrátom sa podarilo interiér kaplnky so vzácnymi freskami zreštaurovať.


       Kostol
  Rímskokatolícky gotický kostol nájdenia sv. Kríža pochádzajúci z rokov 1315-1366 tvorí južné
krídlo kláštorného komplexu. V 17.-18. stor. bol prestavaný v barokovom štýle a v roku 1892
renovovaný.


       Kamenný most

  V niekdajšom koryte Tice pri obci Leles sa nachádza najstarší zachovaný kamenný most
v Karpatskej kotline, most Sv. Gottharda. Gotický most pochádza pravdepodobne zo 14. stor.,
súčasné pomenovanie však dostal až zač. 18. stor., kedy leleský kláštor prevzal rád z Čiech, ktorý
sem priniesol kult Sv. Jána Nepomuckého a Sv. Gottharda, ktorého socha stála pri moste do roku
1848. V súčasnosti má most dĺžku 70 m a vnútornú šírku 5 m. V roku 1994 ho zrekonštruovali
a z dôvodov jeho ochrany je v súčasnosti pre cestnú premávku uzavretý. Leží kúsok od cestnej
komunikácie medzi Kráľovským Chlmcom a Veľkými Kapušanmi. Cez most prešiel údajne 10. júla
1847 počas svojej cesty z obce Széphalom do Užhorodu básnik Sándor Petöfi.




                                                                                               15
       Kríž
  Liatinový kríž pri obci Leles pochádza z 2. pol. 19. stor.




Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/leles/4-kulturne-dedicstvo.html
       - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk
       - http://www.slovaktourservice.sk/?q=node/3&mon=81127
       - http://www.geocaching.sk/geocache-detail.php?id=1001359
       - http://www.zamky.sk/ostatne/leles-kamenny-most?det=3
       - http://www.cisarik.com/secret-area-TIPS-FOR-YOUR-TRIP-2007.html
       - http://www.slovakia.travel/entitaview.aspx?l=1&smi=8045&llt=1&idp=6144
       - http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=453&Itemid=61


Luhyňa
       Kostol
   Luisézny ev. reformovaný kostol pochádza z roku 1801.

Zdroj: - http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=109&cityID=528528


Malá Tŕňa
       Kostol
  Reformovaný renesančný kostol bol postavený r. 1656 na zvyškoch starého gotického kostola
v štýle maďarských kostolov. Z uvedeného roku pochádzajú aj maľby, rytiny, podobizne, erby
a nápisy kostola. Roku 1848 bol obnovený a zač. 20 stor. zastrešený. Tvorí ju jednoloďový priestor
s polygonálnym uzáverom, zaklenutým hrebienkovou krížovou klenbou.


       Súbor vínnych pivníc
   V obci Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa a Viničky sa nachádzajú tufové pivnice z 15. a 16. stor., ktoré
pôvodne slúžili ako úkryt pred nájazdmi vojakov Osmanskej ríše, v súčasnosti sa v nich skladujú


                                                                                               16
svetoznáme tokajské vína. Firma Galafruit & CO, s.r.o. tu vlastní tufovú tokajskú pivnicu, ktorá
je národnou kultúrnou pamiatkou.
   Slovenská tokajská vinohradnícka a vinárska oblasť je najmenšou, ale najhodnotnejšou
vinohradníckou oblasťou na Slovensku. Spolu s maďarskou časťou tvorí jednotnú Tokajskú
vinohradnícku a vinársku oblasť, z výmery ktorej sa cca 20% nachádza na území Slovenska. Prvé
správy o vinohradoch v Malej Tŕni pochádzajú z roku 1390, 1475 a neskorších čias, do dnešných
čias menili viac krát majiteľa.




Zdroj: - http://www.malatrna.eu/obec.html
          - http://www.muzeumtv.sk/tvc_zastavenia.html
          - http://www.galafruit.sk/index2.php?section=dnesok&menu=3
          - http://www.galafruit.sk/index2.php?section=historia&ppage=1


Malé Ozorovce
          Kostol
   Rímskokatolícky pôvodne gotický kostol pochádza zo zač. 15. stor. Neskôr bol renesančne
upravený.


          Drevená zvonica
    Neskororenesančná drevená zvonica pochádza z roku 1619. Bola postavená bez jediného
klinca.




                                                                                             17
Zdroj: - http://www.maleozorovce.ocu.sk/kultura.html
       - http://www.e-obce.sk/obec/maleozorovce/4-kulturne-dedicstvo.html


Malé Trakany
       Kostol
   Reformovaný klasicistický kostol pochádza z roku 1772, jeho veža z roku 1839.

Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/maletrakany/4-kulturne-dedicstvo.html


Malý Horeš
       Kostol
  Reformovaný klasicistický kostol pochádza z roku 1795, v roku 1866 prešiel prestavbou.




       Súbor vínnych pivníc
  Vedľa obce smerom na Kráľovský Chlmec sa nachádza súbor známych tufových vínnych pivníc,
ktoré pochádzajú podľa miestnej legendy z čias tatárskych nájazdov a slúžili miestnemu
obyvateľstvu ako skrýša pred votrelcami. Cez zimu v nich zimujú netopiere. Pre pivnice sú
charakteristické úzke a nízke chodby, ktoré sa rozvetvujú do niekoľko pivníc. Súbor pozostáva zo
79 vchodov a k tomu prislúchajúcich 300 pivníc.




Zdroj: - http://malyhores.ocu.sk/sk/index.php?ids=60&subaction=galeria&id=17
       - http://malyhores.ocu.sk/sk/index.php?ids=31



                                                                                             18
       - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk
       - http://hu.wikipedia.org/wiki/Kisg%C3%A9res
       - http://www.panoramio.com/photo/724781


Nižný Žipov
       Kostol
  Gréckokatolícky neskorobarokový kostol pochádza z roku 1793 a je zasvätený "Ochrane
presvätej Bohorodičky". Počas 20. stor. bol viackrát krát obnovený.




Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/niznyzipov/4-kulturne-dedicstvo.html
       - http://www.nzipov.host.sk/


Nový Ruskov
       Kostol
  Gréckokatolícky kostol bol postavený v rokoch 1908-1909 v secesnom slohu s prvkami
ukrajinského baroka a neorománskej architektúry. Veže sú kryté barokovými cibuľami. Interiér je
vyzdobený podľa návrhu národného umelca Jozefa Bokšaya z Užhorodu.




Zdroj: http://www.svadbaonline.sk/kostoly-urady/novy-ruskov-kostol




                                                                                            19
Poľany
        Kostol
    Gréckokatolícky klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1794-1802, renovovaný v roku
1885.


Pribeník
        Kaštieľ Majláthovcov
    Barokový kaštieľ grófskej rodiny Majláthovcov pochádza z roku 1789. V roku 1899 bol
nadstavený, rozšírený a úplne prestavaný. Rodina Majláthovcov bola veľkou oporou regiónu
Medzibodrožie. Podporovala tu výstavbu železnice a vytvorila poľovnícke revíry. Venovala sa
chovu koní, dala vybudovať mlyn a tehelňu. V kaštieli vzniklo prvé gymnázium Medzibodrožia
v prvej polovici 50. rokov 20. stor. V roku 1962 sa stal kaštieľ sídlom Poľnohospodárskej
technickej školy pestovateľského odboru (predtým gymnázium), z ktorej sa v roku 1981 stalo
zlúčením s POU Leles Stredné odborné učilište poľnohospodárske. V obci pôsobí stála výstava
umelcov z okolia v obnovenej bývalej synagóge – Galéria národov.




                                        Autor: Bogoly Zoltán

Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/pribenik/4-kulturne-dedicstvo.html
        - http://korzar.sme.sk/c/4638613/hosti-zaujala-torta-v-tvare-kastiela-a-zrebec-nordstar.html
        - http://www.soupopribenik.edu.sk/sk/index.html
        - http://img.topky.sk/lesk/146186.jpg/-skola-PRIBENIK-nc.jpg
        -http://lh4.ggpht.com/_KiEr--3nxNk/RpqcAxqqZ_I/AAAAAAAABjk/e8XcjZy-
uv4/P1060309.JPG
-
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.panoramio.com/photos/original/2323372.jpg&i
mgrefurl=http://www.panoramio.com/photo/2323372&usg=__NHyR1ta_pV-
caxaEGQ35LkjhDac=&h=852&w=1136&sz=216&hl=sk&start=56&um=1&tbnid=8_06vV5pPAC




                                                                                                   20
qKM:&tbnh=112&tbnw=150&prev=/images%3Fq%3Dpriben%25C3%25ADk%26ndsp%3D20%2
6hl%3Dsk%26sa%3DN%26start%3D40%26um%3D1


Rad
       Kostol
  Rímskokatolícky klasicistický kostol pochádza z roku 1822.

Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/rad/4-kulturne-dedicstvo.html


Slovenské Nové Mesto
       Kostol
  Rímskokatolícky klasicistický kostol pochádza z prvej pol. 19.stor.

Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/slovenskenovemesto/4-kulturne-dedicstvo.html


Sečovce
       Kostol
  Rímskokatolícky pôvodne gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie pochádza z roku 1494. Dal
ho postaviť Andrej Bacskay. Kostol prešiel zásadnými úpravami v rokoch 1672, 1730 a 1871, keď
bol rozšírený bočnými loďami.




       Plastika Pieta
  Kamenná ľudová baroková socha s motívom Piety, ktorá sa nachádza v rímskokatolíckom
kostole, pochádza z 18. stor. V 19. stor. bola opravená a v roku 1999 zrekonštruovaná. Vytvorila sa
jeho kópia, ktorá je umiestnená pred kostolom.




                                                                                                21
         Pamätník II. svet. vojny
     Po skončení II. svet. vojny bolo 75% mesta zničené, vojenský front si vyžiadal 22 000 obetí,
deportácie a evakuácie približne 1 500 obetí.




Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/secovce/4-kulturne-dedicstvo.html
         - http://www.secovce.sk/?id_menu=10413&firmy_slovenska_flag=0
         -
http://www.secovce.sk/index.php?id_menu=10414&module_action__16303__id_kat=1202#m_163
03


Somotor
         Kostol
     Reformovaný klasicistický kostol pochádza z roku 1801. Väčšími rekonštrukciami prešiel
v rokoch 1884 a 1961.




                                                                                              22
Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/somotor/4-kulturne-dedicstvo.html
         - http://www.somotor.sk/?fn=207&lng=sk
         - http://www.somotor.sk/?fn=207&lng=sk
Stanča
         Kostol
   Gréckokatolícky barokovo-klasicistický kostol pochádza z roku 1789.

Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/stanca/4-kulturne-dedicstvo.html


Streda nad Bodrogom
         Kaštieľ rodu Szerdahelyiovcov
   Na mieste kaštieľa stál pôvodne renesančný hrad zo 14. storočia, ktorý bol v roku 1670 na
rozkaz generála Sporka zbúraný. Na jeho mieste dal v roku 1700 Ladislav Vécsey postaviť
barokový kaštieľ, ktorý bol koncom 19. stor. prestavaný. V 80. rokoch 20. stor. prešiel rozsiahlou
rekonštrukciou, dnes v sídli okrem obecného úradu viacero inštitúcií, a môžeme v nej nájsť sobášnu
sieň.




                                                                                               23
       Kostol
  Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela bol postavený zač. 19. stor. v barokovo-
klasicistickom slohu podľa vzoru tereziánskych stavieb.


       Kostol
  Rímskokatolícky pôvodne románsky kostol pochádza z druhej tretiny 13. storočia, jeho
barokovo-klasicistická veža, sakristia a klenby z roku 1800. Kostol prešiel neskôr úpravami. Pod
ním sa nachádza krypta rodu Vécseyovcov.


       Pomník I. svet. vojna
  Nachádza sa v parku pri Hlavnej ceste.

Zdroj: - http://www.e-obce.sk/obec/stredanadbodrogom/4-kulturne-dedicstvo.html
       - http://sk.wikipedia.org/wiki/Streda_nad_Bodrogom#Pamiatky
       - http://www.slovenskehrady.sk/Images/Objects/StredaNadBodrogom_Title.jpg


Svätuše
       Kostol
  Reformovaný pôvodne románsky kostol pochádza z 13. stor. V 15. stor. bol prestavaný
v gotickom slohu, v 17. stor. renovovaný a jeho interiér prestavaný, v rokoch 1909 a 1967 znovu
obnovený. Maľby na drevenom strope pochádzajú z roku 1794.




Zdroj: - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk.
       - http://www.turistik.sk/sk/kraje/kosicky-kraj/trebisov/svtuse/reformacnyi-kostol/




                                                                                             24
Trebišov
       Nížinný vodný hrad Parič
   Zvyšky ranogotického nížinného vodného hradu pochádzajúceho pravdepodobne z 12. až 13.
stor. n. l. sa nachádzajú v okresnom meste Trebišov. Počas svojej obytnej funkcie prešiel viacerými
etapami výstavby, a niekoľko krát menil aj vlastníka, medzi ktoré patril šľachtic Andronik
z Trebišova, Drugethovci, Perényiovci, Csákyovci, Dernáthovci, Zichyovci a Andrássyovci. Obytná
veža s opevnením pravdepodobne z prvej etapy výstavby bola v 1. pol. 14. stor. za panovania
Drugethovcov rozšírená o plášťovú polygonálnu konštrukciu z kamenného základového muriva.
Ďalšou výstavbou nových predsunutých opevnení, vodných priekop a iných obranných prvkov
nadobudol hrad za Peréniyovcov v 15. storočí podobu rozsiahlejšieho panského sídla.
Archeologický výskum hradnej lokality v mestskom parku doposiaľ nie je ukončený.




       Románsky kostol Sv. Ducha
   Patrí k najstarším sakrálnym pamiatkam Trebišova, ktorého základy s cintorínom boli náhodne
objavené v areáli Stanice mladých prírodovedcov v Trebišove. Na základe nálezov možno kostol
Sv. Ducha datovať pravdepodobne do 1.polovice 13. stor. a jeho zánik okolo roku 1400.


       Barokovo- klasicistický kaštieľ
   Pri výstavbe neskoro barokového, neskôr klasicisticky upraveného kaštieľa, ktorý dal v roku
1786 postaviť gróf Imrich Csáky, bol použitý časť materiálu hradu Parič. Slúžil pravdepodobne ako
lovecký kaštieľ. V rokoch 1949 - 1978 slúžil kaštieľ s areálom Nemocnici s poliklinikou, ktorej bol
jeho pôvodný interiér prispôsobený. Po niekoľkoročnom chátraní, potom ako sa nemocnica
z kaštieľa vysťahovala, sa v roku 1982 začalo s jeho rekonštrukciou. V súčasnosti je sídlom
Vlastivedného múzea. Prirodzenou súčasťou jeho areálu sú aj jazdiareň, maštaľ, čeľadinec,
hospodárska budova a kuchyňa, ktoré si až na maštaľ zachovali svoje barokové slohové prvky.




                                                                                                25
       Mestský park
   Historický park sa začal vytvárať z lužného lesa koncom 18. stor. súčasne s výstavbou
barokovo- klasicistiského kaštieľa. Postupne vznikol anglický prírodno - krajinársky park, ktorého
vývoj vyvrcholil v rokoch 1890 - 1905, keď došlo k úprave čestného dvora a francúzskej záhrady.
V niektorých častiach parku boli postavené altánky, fontány, akváriá, koncertné terasy a antické
plastiky. Biologická rekonštrukcia jeho muzeálnej časti sa zabezpečovala súčasne s rekonštrukciou
a prestavbou kaštieľa na muzeálne účely. Nachádza sa v ňom historická i náletová zeleň, ktorú
tvoria ihličnaté, listnaté stromy, kroviny a rastliny. Okrem muzeálnej časti s kultivovaným
charakterom má mestský park charakter lesoparku, ktorého súčasťou je areál zdravia Bučov les
vhodný na cykloturistiku. V areáli historického parku a v jeho bezprostrednom okolí sa nachádzajú
ďalšie kultúrne pamiatky Trebišova.




       Múzeum grófa Júliusa Andrássyho
   Múzeum, ktorý bol postavený v roku 1893 v neogotickom slohu podľa projektu nemeckého
architekta Arthura Meininga, patrí medzi najcennejšie kultúrne pamiatky v Trebišove. V mauzóleu
je pochovaný od roku 1894 gróf Július Andrássy, ktorý bol významným politikom, štátnikom
a zemepánom. V roku 1848 bol zemplínskym županom, veliteľom národnej gardy a rok neskôr
pobočníkom generála Gorgélyiho a vyslancom revolučnej vlády v Istanbule. V roku 1861 sa stal
poslancom a neskôr podpredsedom Uhorského snemu. V rokoch 1867 – 1871 bol prvým
ministerským predsedom Uhorska v dualistickej monarchii, v rokoch 1871 – 1879 ministrom


                                                                                               26
zahraničných vecí Rakúsko – Uhorska. Sarkofág, do ktorého boli umiestnené aj telesné pozostatky
grófovej manželky Kataríny, je dielom budapeštianského sochára Juraja Zalu z rokov 1893 – 1895.




       Kláštor Paulínov (Pavlínsky kláštor)
   Paulíni, t.j. Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka je jediná mužská mníšska rehoľa založená v
13. stor. v Uhorsku. Konštituoval sa v ostrihomskej arcidiecéze v roku 1256 a jeho existenciu
potvrdil pápež Klement V. keď roku 1308 schválil jeho rehoľné pravidlá. V roku 1342 im pápež
povolil nosenie bieleho habitu, typického pre túto rehoľu. Medzi ostatnými mali Pulíni svoj kláštor
aj v Trebišove po tom, ako jeden z najvplyvnejších Peréniyovcov Palatín Imrich ich pozval do
dvojpodlažného novopostaveného renesančného kláštora v roku 1504, ktorý bol v minulosti
niekoľko krát obnovený. So súhlasom panovníka im daroval aj dediny Sáros, Olaszi a vodný mlyn
na Bodrogu. Keď v roku 1786 Jozef II. zrušil rád Paulínov, kláštor stratil svoje pôvodné určenie
a bol využívaný na rôzne účely. V súčasnosti v nej sídli základná umelecká škola a rímskokatolícky
farský úrad. Objekt nie je pamiatkovo označený.




       Rímsko-katolícky kostol navštívenia Panny Márie
   Gotický kláštorný kostol pravdepodobne postavený na miesto staršieho kostola pred rokom
1404 bol do roku 1504 farským kostolom, v čase medzi rokmi 1504 - 1530 a 1650 - 1786 patril
Pulínskym mníchom. To sa odzrkadľuje aj vo vzhľade interiéru. Kostol je zasvätený Panne Márii.




                                                                                                27
V kryptách pod podlahou kostola sú pochovaný Ján a Imrich Perényiovci, Peter Szapáry, Etela
Szapáryová a Júlia Csákyová.




       Cukrovar
   Chátrajúca budova bývalého cukrovaru postaveného v Trebišove v roku 1912 je technickou
národnou kultúrnou pamiatkou. Hornouhorskú cukrovarnícku akciovú spoločnosť založila rakúska
spoločnosť Länder Bank z Viedne a Uhorská eskontná banka z Budapešti v roku 1911. Na jej čelo
sa postavil gróf Július Andrássy. V roku 1915 bol cukrovar jediným v Zemplínskej župe
a zamestnával viac ako 100 ľudí. V jeho okolí sa rozprestierali rozsiahle územia cukrovej repy.
V roku 1992 fungovalo v továrni z jedenástich rafinačných kolón deväť pôvodných varostrojov
z roku 1912 a štyri filtračné zariadenia – kalolisy. Unikátom bol parný kompresor vyrobený
spoločnosťou A. Borsig, pravdepodobne jediné zachované zariadenie tohto typu vo vtedajšom
Československu. Cukrovar bol zatvorený v roku 1997.




                                                                                            28
       Pomník II. svet. vojna
  Pamätník Sovietskej armády postavili v Trebišove na mestskom cintoríne v júli roku 1945, po
tom ako 1. decembra 1944 mesto oslobodili od nemeckej fašistickej armády. Na mestskom
cintoríne je pochovaných takmer 300 sovietskych vojakov.




Zdroj: -http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2878&Itemid=211
       - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4551&Itemid=89
       - http://archiv.station.zoznam.sk/station/clanok.asp?cid=1212390227069
       - http://www.galeriaslovakia.sk/detail.php?idfoto=7281
       - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=228&Itemid=121
       - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=221&Itemid=118
       - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=232&Itemid=124
       - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=231&Itemid=123
       - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=233&Itemid=125
       - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=222&Itemid=119
       -
http://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A1d_Sv%C3%A4t%C3%A9ho_Pavla_Prv%C3%A9ho_Pusto
vn%C3%ADka


Veľká Tŕňa
       Kostol
  Reformovaný pôvodne románsky kostol pochádza z pol. 13. stor. V 16.-17. stor. bol rozšírený,
v roku 1834 opravený s emporou, portálom a nástennými maľbami a v prvej tretine 20. storočia
obnovený. V jeho tympanone je maľba Madony s adorujúcimi anjelmi, datovaná okolo roku 1254
a pôvodná zemepánska románska empora.

Zdroj: - http://www.muzeumtv.sk/tvc_zastavenia.html
       - http://www.e-obce.sk/obec/velkatrna/4-kulturne-dedicstvo.html




                                                                                           29
       Tokajské pivnice
   Podzemné tufové pivnice nachádzajúce sa okrem Veľkej Tŕni aj v obciach Malá Tŕňa
a Viničky, typické podzemné pivnice vykopané v tufovej pôde (r. 1567), pôvodne slúžili ako úkryt
pred nájazdmi vojakov Osmanskej ríše. Dnes slúžia ako jedinečná forma skladovania a dlhoročného
dozrievania vína s konštantnou teplotou v priebehu celého roka.

Zdroj: -
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Documents/strategiaCRDZ.pdf


Veľké Ozorovce
       Pomník II. svet. vojna
  Pomník bol postavený v center obce v šesťdesiatich rokoch na počesť padlým obetiam v II. svet.
vojne. Osobitne tragický bo údel Veľkoozorovčanov. Obec bolo zničené na 92%.

Zdroj: - http://www.velkeozorovce.sk/index.php?stranka=obec
       -
http://www.skg.sk/detail_country.php?f=3&section=0&city=Ve%BEk%E9+Ozorovce&lang=


Veľké Trakany
       Kostol
  Rímskokatolícky kostol pochádza z roku 1894. Bol postavený z materiálu hradného kaštieľa
z roku 1550.




       Soľný a Colný úrad
  Budovy bývalého Soľného úradu a Colného úradu sa nachádzajú na brehu pôvodného toku Tisy.
V budove Soľného úradu bolo v roku 2005 otvorené regionálne historické Múzeum.




                                                                                             30
Zdroj: - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk
       - http://www.velketrakany.ocu.sk/sk/index.php?ids=4
       - http://www.velketrakany.ocu.sk/sk/index.php?ids=6
       - http://www.e-obce.sk/obec/velketrakany/4-kulturne-dedicstvo.html


Veľký Horeš
       Kostol
  Reformovaný klasicistický kostol 1bol postavený v roku 1765.

Zdroj: - http://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%BD_Hore%C5%A1


Veľký Kamenec
       Zrúcanina hradu
  Gotický hrad Kamenec, ktorého dnes môžeme vidieť už iba zrúcaniny, bol postavený v 13. stor.
V roku 1451 ho dobyl Jan Jiskra, ktorý z neho podnikal výpady do blízkeho okolia, v roku 1458 ho
obsadilo kráľovské vojsko. V 17. stor, keď sa vtedajší majiteľ Juraj Soós aktívne zúčastnil
Wesselényiho povstania, cisárske vojsko v roku 1672 hrad zbúralo. Posledný krát bol zdevastovaný
začiatkom 19. stor., keď sa kamene použili na výstavbu rímskokatolíckeho kostola a kaštieľa pod
hradom (teraz základná škola).




                                                                                             31
       Kaštieľ
  Kameň zbúraného hradu bol v 19. stor. použitý na výstavbu Fischerovho kaštieľa, v ktorej dnes
sídli Základná škola.




Autor: Kuscsik Judit


       Kostol
  Rímskokatolícky klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1801-1804 s použitím kameňa
zbúraného hradu Kamenec.

Zdroj: - http://www.hrady.sk/velky-kamenec.php
       - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk
       - http://www.hrady.sk/velky-kamenec.php?image=list
       - http://www.church.sk/slovak.htm
       -
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.panoramio.com/photos/original/7502218.jpg&i
mgrefurl=http://www.panoramio.com/photo/7502218&usg=__ELAOKGEYpyKiP1dWK62wNaPH
Adc=&h=1488&w=1984&sz=625&hl=sk&start=49&um=1&tbnid=xaW2oFGRaLRLMM:&tbnh=
113&tbnw=150&prev=/images%3Fq%3Dve%25C4%25BEk%25C3%25BD%2Bkamenec%26ndsp
%3D20%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26start%3D40%26um%3D1


Viničky
       Súbor pivníc
  V obci sa nachádza súbor tokajských tufových pivníc zo 16. stor., ktoré pôvodne slúžili ako
úkryt pred nájazdmi vojakov Osmanskej ríše. Konsignačná spoločnosť CHATEAU disponuje
najväčšou tufovou pivnicou v oblasti, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Skladá sa z 20
chodieb, ktorých dĺžka dosahuje 1500 m.




                                                                                            32
  Pod centrálnou budovou Strednej odbornej školy vinársko- ovocinárskej sa nachádza tiež známa
tokajská tufová pivnica.




       Kaplnka sv. Jozefa
  Rímskokatolícka kaplnka sv. Jozefa pochádzajúca z 18. stor. je národnou kultúrnou pamiatkou.
Bola postavená v barokovom slohu, neskôr prešla čiastočnou klasicistickou úpravou. Nachádza sa
pri kaštieli, ktorý spolu s kaplnkou predstavuje pôvodne majetok šľachtického rodu Andrássyovcov.




       Železný priehradový Most
  Cestný most medzi obcami Viničky a Streda nad Bodrogom je významnou technickou národnou
kultúrnou pamiatkou.




                                                                                              33
Zdroj: - http://www.vino-tokaj.sk/fotogaleria/
         - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk
         - http://www.bodrog-tisa.sk/?id_menu=23766
         - http://www.praveorechove.com/newsread2.php?newsid=910
         - http://www.panoramio.com/photo/8606240


Višňov
         Kostol
  Katolícky kostol pochádza z roku 1936.
Zdroj: - http://sk.wikipedia.org/wiki/Vi%C5%A1%C5%88ov

Vojka
         Kaštieľ
  Dvojpodlažný klasicistický kaštieľ Ghillányiovcov bol postavený roku 1791 na pôvodných
základoch staršieho panského sídla z roku 1523. V roku 1792 bol vďaka Antalovi Szirmayovi,
významnému historikovi, etnografovi a zakladateľovi župného archívu, rozšírený. V roku 1946 bol
kaštieľ obnovený, po rekonštrukcii slúžil ako škola, v súčasnosti v ňom sídli obecný úrad.
Zachovali sa pod ním renesančné pivnice s valenou klenbou.




                                                                                             34
     Kostol
  Rímskokatolícky klasicistický kostol Nanebovstúpenia Pána bol postavený v rokoch
1799 – 1801. V roku 1869 bol poškodený požiarom. Obnovený bol po druhej svetovej vojne.




Zdroj: - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk
        - http://www.vojka.ocu.sk/kastiel.html
        - http://www.vojka.ocu.sk/cirkev.html
        - http://www.vojka.ocu.sk/pix/ouv.jpg


Zatín
        Kostol
  Rímskokatolícky pôvodne gotický kostol zasvätený sv. Štefanovi pochádza z konca 14. stor.
V roku 1877 bol klasicisticky upravený, v roku 1898 požiarom zničený, v roku 1937 a v posledných
rokoch tiež obnovený. Kostol je chránenou kultúrnou pamiatkou, zapísaný v Súpise pamiatok.




Zdroj: - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk
        - http://zatin.ocu.sk/sk/index.php?ids=8




                                                                                             35
Zemplín
       Kostol
  Gréckokatolícky kostol Nanebovzatia Pána začali stavať v roku 1804 na mieste stredového
župného zemplínskeho hradu.


       Kostol
  Reformovaný kostol so zachovaným gotickým pôdorysom so 14. stor. pochádza zo 17. stor. Stojí
na základoch ešte staršej sakrálnej stavby z 11. stor. V roku 1628 bol kostol obnovený a v roku
1783 bola k nemu pristavaná veža a bol zvonku upravený.


       Župný dom
  Bývalý župný dom pochádza z roku 1668. Obec Zemplín bol sídlom župy od 13.-18. stor. Odtiaľ
pochádza názov bývalej Zemplínskej župy a tradičného zemplínskeho regiónu. V tejto stavbe sa
snemovalo od roku 1656 až do polovice 18. stor. Župný dom bol neskôr používaný ako sklad, pred
niekoľkými rokmi bol zrekonštruovaný.




Zdroj: - Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre Medzibodrožie. Zdroj: www.bodrog-tisa.sk
       - http://www.zemplin.ocu.sk/sk/index.php?ids=14
       - http://www.zemplin.ocu.sk/sk/index.php?ids=7
       - http://www.e-obce.sk/obec/zemplin/4-kulturne-dedicstvo.html
       - http://korzar.sme.sk/c/4475175/obec-zemplin-druhy-devin.html


Zemplínska Nová Ves (Úpor)
       Kostol
  Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1936v obci Úpor, dnes už súčasť obce Zemplínska
Nová Ves.




                                                                                            36
Zdroj: -                                            -                                     -
http://www.slovakiaguide.sk/detail_country.php?f=3&section=0&city=Zempl%EDnska%20Nov%
E1%20Ves&lang=&


Zemplínska Teplica
       Kostol
   Gréckokatolícky kostol Narodenia presvätej Bohorodičky pochádza z roku 1790.


       Kostol
   Rímskokatolícky kostol Narodenia Svätého Jána Krstiteľa pochádza z roku 1930.


       Pamätník roľníckeho povstania
   Pamätná tabuľa východoslovenského roľníckeho povstania pochádza z roku 1831, nachádza sa
v areáli základnej školy.

Zdroj: - http://www.zempl.teplica.szm.sk/historia.html
       - http://www.e-obce.sk/obec/zemplinskateplica/4-kulturne-dedicstvo.html


Zemplínske Jastrabie
       Kostol
   Reformovaný románsko-gotický kostol pochádza z 13. stor.

Zdroj: - http://sk.wikipedia.org/wiki/Zempl%C3%ADnske_Jastrabie




                                                                                        37
1.3. Mapa daného územia

Obr. 1: Slovenská republika a okres Trebišov




Zdroj: http://www.hepex.sk/images/mapa_okresy.jpg




Obr. 2: VÚC Košice a okres Trebišov 1.




Zdroj: http://www.obce.info/?make=mapa&id=4008&okres=3079&pl=obcesk




                                                                      38
Obr. 3: VÚC Košice a okres Trebišov 2.




Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Okres_trebisov.png




                                                                    39
Obr. 4: Mapa okresu Trebišov 1




Zdroj: http://www.upsvar-tv.sk/hlavna_stranka/img/mapa_okresu.jpg



                                                                    40
Obr. 5: Mapa okresu Trebišov 2




Zdroj: http://www.travelguide.sk/gfx/map/big/TV.jpg




                                                      41
2. Územie

Hustota obyvateľov na km2

    Hustota obyvateľov v Trebišovskom okrese:
-   98,0 obyv. na km2 (údaj k 31.12.2009)
- 97,8 obyv. na km2 (údaj k 31.12.2008)
-   97,6 obyv. na km2 (údaj k 31.12.2007)
Hustota obyvateľov v Trebišovskom okrese sa za posledné tri roky zvyšuje.


Rozloha v km2
    Rozloha Trebišovského okresu je 1 073,77 km2 (údaj k roku 2009).


Výmera územia
    a) Celková výmera územia Trebišovského okresu je 1 073 766 858 m2 (údaj k roku 2009).
Z toho:
Poľnohospodárska pôda spolu             789 761 246 m2
          Z toho: orná pôda             573 131 896 m2
                 chmeľnica                        0 m2
                 vinica                  16 728 237 m2
                 záhrada                 31 987 234 m2
                 ovocný sad               7 310 758 m2
                 trvalý trávny porast   160 603 121 m2


Nepoľnohospodárska pôda spolu                  2 937 294 962 m2
          Z toho: lesný pozemok                 144 934 057 m2
                 vodná plocha                    35 460 615 m2
                 zastavaná plocha a nádvorie      63 913 325 m2
                 ostatná plocha                   39 697 615 m2


    b) Celková výmera územia Trebišovského okresu je 1 073 789 116 m2 (údaj k roku 2008).
Z toho:
Poľnohospodárska pôda spolu             791 016 996 m2
          Z toho: orná pôda             573 799 943 m2
                 chmeľnica                        0 m2

                                                                                      42
              vinica                   16 640 635 m2
              záhrada                  31 900 210 m2
              ovocný sad                6 865 940 m2
              trvalý trávny porast    161 810 268 m2




Nepoľnohospodárska pôda spolu                 282 772 120 m2
       Z toho: lesný pozemok                  144 530 055 m2
              vodná plocha                     35 345 195 m2
              zastavaná plocha a nádvorie      64 018 539 m2
              ostatná plocha                   38 878 331 m2

Zdroj: -   Štatistický   úrad   SR,     databáza   RegDat.     Citované    6.12.2010    (http://px-
web.statistics.sk/PXWebSlovak/).


3. Obyvateľstvo

Počet obcí (spolu)
   V Trebišovskom okrese je 82 obcí spolu (údaj k roku 2009). Z toho sú 4 mestá (Čierna nad
Tisou, Kráľovský Chlmec, Sečovce a Trebišov) a 78 obcí (Bačka, Bačkov, Bara, Biel, Boľ, Borša,
Boťany, Brehov, Brezina, Byšta, Cejkov, Čeľovce, Čerhov, Černochov, Čierna, Dargov, Dobrá,
Dvorianky, Egreš, Hraň, Hrčeľ, Hriadky, Kašov, Kazimír, Klin nad Bodrogom, Kožuchov,
Kravany, Kuzmice, Kysta, Ladmovce, Lastovce, Leles, Luhyňa, Malá Tŕňa, Malé Ozorovce, Malé
Trakany, Malý Horeš, Malý Kamenec, Michaľany, Nižný Žipov, Novosad, Nový Ruskov,
Parchovany, Plechotice, Poľany, Pribeník, Rad, Sirník, Slivník, Slovenské Nové Mesto, Soľnička,
Somotor, Stanča, Stankovce, Strážne, Streda nad Bodrogom, Svätá Mária, Svätuše, Svinice,
Trnávka, Veľaty, Veľká Tŕňa, Veľké Ozorovce, Veľké Trakany, Veľký Horeš, Veľký Kamenec,
Viničky, Višňov, Vojčice, Vojka, Zatín, Zbehňov, Zemplín, Zemplínska Nová Ves, Zemplínska
Teplica, Zemplínske Hradište, Zemplínske Jastrabie, Zemplínsky Branč).

Zdroj: - Počet obyvateľov k 31.12.2008. Obce. Štatistický úrad SR. Citované: 24.06.2009.
(http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/2009/obce_2008.pdf)
       -   Štatistický   úrad   SR,     databáza   RegDat.     Citované    6.12.2010    (http://px-
web.statistics.sk/PXWebSlovak/).




                                                                                                43
Počet obyvateľov (spolu )
   Počet obyvateľov v Trebišovskom okrese je 105 225 (údaj k 31.12.2009).
   Z toho:      - ženy: 54 235
                - muži: 50 990




Počet obyvateľov v Trebišovskom okrese za posledné tri roky ukazuje nasledovná tabuľka:
 Počet obyv. v Trebišovskom okrese           2007                2008                  2009
 Spolu                                      104 771             104 983               105 225
 Z toho: - ženy                             54 105              54 173                54 235
           - muži                           50 666              50 810                50 990


   Z tabuľky môžeme vidieť, že sa za posledné tri roky v okrese zvyšoval počet obyvateľov,
a takisto počet žien aj mužov.

Zdroj: -     Štatistický   úrad   SR,   databáza    RegDat.   Citované    6.12.2010     (http://px-
web.statistics.sk/PXWebSlovak/).


Počet obyvateľov v mestách (spolu)
   Počet obyvateľov Trebišovského okresu žijúcich v mestách je 43 611 (údaj k roku 2009).

Zdroj: -     Štatistický   úrad   SR,   databáza    RegDat.   Citované    6.12.2010     (http://px-
web.statistics.sk/PXWebSlovak/).


Počet obyvateľov v ostatných obciach (spolu)
   Počet obyvateľov Trebišovského okresu žijúcich v ostatných obciach je 61 614 (údaj k roku
2009).
Zmenu počtu obyvateľov v mestách a ostatných obciach za posledné tri roky v Trebišovskom
okrese ukazuje nasledovná tabuľka:
Počet obyvateľov:                          V mestách                 V ostatných obciach
2007                                         43 445                          61 326
2008                                         43 538                          61 445
2009                                         43 611                          61 614



                                                                                                44
Za posledné tri roky sa zvyšoval počet obyvateľov v mestách aj ostatných obciach v Trebišovskom
okrese.

Zdroj: -      Štatistický   úrad   SR,   databáza    RegDat.    Citované    6.12.2010     (http://px-
web.statistics.sk/PXWebSlovak/).




4. Sociálne štatistiky

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (spolu)
   Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva je v roku 2010 v Trebišovskom okrese nasledovný:

    Január             Február         Marec           Apríl           Máj                Jún
    47 694             47 694         47 694          47 694          47 694             47 694
      Júl              August        September        Október        November           December
    47 694             47 694         47 694          47 694


   Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva bol v prvých 10 mesiacov roku 2010 v Trebišovskom
okrese 47 694, čo je oproti roku 2008 nárast o vyše 6%.

Zdroj: - Miera nezamestnaných v okresoch. Elektronická informačná služba Infostatu ELIS
(http://www.infostat.sk/ELIS/ekon/ekonmenu.html)- ich zdrojom je UPSVAR.
          - Mesačná štatistika o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie. Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny.
(http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254)


Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo (spolu)
   Počet ekonomicky neaktívneho obyvateľstva nesleduje Štatistický úrad na úrovni okresu,
sleduje ho na úrovni kraju. Informoval nás o tom Odbor súborných analýz a informácií
Štatistického úradu SR. Nesleduje tento ukazovateľ na úrovni okresu ani Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny. Informoval nás o tom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove.
   Počet ekonomicky neaktívneho obyvateľstva od 15 rokov spolu bol v roku 2009 v Košickom
kraji 278 500, čo je oproti roku 2008 mierny pokles o 2,2 %.

Zdroj: - Štatistický úrad SR, databáza RegDat (http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/).




                                                                                                   45
Miera zamestnanosti 15-64 (spolu)
   Mieru zamestnanosti vo veku od 15-64 rokov nesleduje Štatistický úrad na úrovni okresu,
sleduje ho na úrovni kraju. Informoval nás o tom Odbor súborných analýz a informácií
Štatistického úradu SR. Nesleduje tento ukazovateľ na úrovni okresu ani Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny. Informoval nás o tom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove.
   Miera zamestnanosti vo veku od 15-64 rokov bol v roku 2009 v Košickom kraji 55,1 %, čo je
oproti roku 2008 mierny pokles o skoro 1 %.

Zdroj: - Štatistický úrad SR, databáza RegDat (http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/).


Miera evidovanej nezamestnanosti (spolu)
   Mier evidovanej nezamestnanosti v roku 2010 v Trebišovskom okrese ukazuje nasledovná
tabuľka:

    Január         Február           Marec            Apríl            Máj                 Jún
   24,10 %         23,91 %          23,94 %          23,98 %         23,94 %             24,26 %
      Júl          August          September         Október        November            December
   24,06 %         23,94 %          24,28 %          24,35 %




   Miera evidovanej nezamestnanosti sa v Trebišovskom okrese, ako môžeme vidieť z grafu, počas
prvých desiatich mesiacov roku 2010 kolísala, ale so zvyšujúcou sa tendenciou. Priemerná miera
evidovanej nezamestnanosti spolu bola za prvých 10 mesiacov roku 2010 24,08 %, čo je oproti
prvých desiatich mesiacov roku 2009 pokles o skoro 10 %.

Zdroj: - Miera nezamestnaných v okresoch. Elektronická informačná služba Infostatu ELIS
(http://www.infostat.sk/ELIS/ekon/ekonmenu.html)- ich zdrojom je UPSVAR.




                                                                                                   46
       - Mesačná štatistika o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie. Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny.
(http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254)


Počet uchádzačov o zamestnanie – absolventi (spolu)
   Počet absolventských uchádzačov o zamestnanie za posledné tri roky ukazuje nasledovná
tabuľka:

                                                                          2007       2008         2009
Počet uchádzačov o zamestnanie – absolventi (spolu)                     532         575         765


   Počet absolventských uchádzačov o zamestnanie sa za posledné tri roky zvyšuje so značným
nárastom (vyše 33 %) v roku 2009 oproti predošlému roku.

Zdroj: -         Štatistický       úrad     SR,       databáza      RegDat.      Citované       7.12.2010
(http://portal.statistics.sk:8081/PXWebSlovak/).


5. Investičné možnosti v okrese

5.1. Budovy
   Charakteristika
                                                     stručná
                               mesto/obec                            umiestnenie            vlastníctvo
                                                  charakteristika
Budova
budova č.1                                    Bývalá budova Ul. F. Rákódziho      Mesto Kráľovský
                        Kráľovský Chlmec
                                              základnej školy                     Chlmec
budova č.2                                    Kolkáreň        Ul. F. Rákódziho    Mesto Kráľovský
                        Kráľovský Chlmec
                                                                                  Chlmec
budova č.3                                    Rohová budova Ul. Hlavná a ul. Mesto Kráľovský
                        Kráľovský Chlmec
                                              rozostavená    Štefánika            Chlmec
budova č.4                                    Bývalá         Intravilán obec Obec Čerhov
                                Čerhov
                                              Materská škola Čerhov
budova č.5                                    Výrobňa        Intravilán obce      súkromné
                                Čerhov        prefabrikátov
                                              Lumix Trade
budova č.6                                    Starý kultúrny Stred obce           Obec Dargov
                                Dargov
                                              dom
budova č.7                                    Základná škola Školská          ul. Cirkev
                               Dvorianky                     v strede obce        gréckokatolícka
                                                                                  Dvorianky
budova č.8                                    Verejná budova Lipová        ulica Obec Dvorianky
                               Dvorianky
                                                             v strede obce
budova č.9                                    Veľká          Lipová        ulica Obec Dvorianky
                               Dvorianky      zasadačka OcÚ v strede obce
                                              Dvorianky


                                                                                                          47
budova č.10                    Budova             stred obce      Obec Egreš
                  Egreš        Materskej školy
                               80 m2
budova č.11                    Bývalá fara        Ul. SNP 157     Rímskokatolícky
                  Hraň                                            biskupský úrad
                                                                  Košice
budova č.12                    Bývalá základná    V strede obce   Obec Kašov
                  Kašov        škola,    neskôr
                               Detský domov
budova č.13                    Budova             Centrum obce    Obec Kuzmice
                Kuzmice        bývalého skladu
                               obilia
budova č.14                    Bývalá             Stred obce      Obec Slivník
                 Slivník
                               Základná škola
budova č.15                    Bývalá budova      Stred obce      Kráľovská firma
                 Slivník
                               JRD
budova č.16                    Skladové         Podľa Územného ŽSR
              Slovenské nové   priestory        plánu
                  mesto                         v priemyselnej
                                                zóne
budova č.17                    Bývalá materská na        pozemku Obec Svinice
                               škola, prízemná parcely č. 7/2 za
                               s plochou        Kultúrnym
                 Svinice       strechou;        domom
                               možnosť
                               prístavby      a
                               nadstavby
budova č.18                    Bývalý     sklad Na pozemku 1/1    Obec Svinice,
                               ŠM; prízemný                       Pozemok
                 Svinice       kamenný objekt                     Slovenskej
                               s podzemnými                       republiky
                               pivnicami
budova č.19      Trnávka       Budova Jednoty Intravilán          Súkromné
budova č.20      Trnávka       Kancelária PD    Intravilán        Súkromné
budova č.21                    Budova pot. zb. Ul. Kasárenská     Obec       Veľké
              Veľké Trakany    pohraničnej                        Trakany
                               stráže
budova č.22   Veľké Trakany    Pohostinstvo     Hlavné námestie Súkromné
budova č.23                    Bývalý ŠM        Ul. Kasárenská    Súkromné
                               Kancelária
              Veľké Trakany
                               Kuchyňa,
                               jedáleň
budova č.24                    Bývalá           Intravilán obce; MB s.r.o.
                               administratívna Ul. Hlavná         Veľký Horeš
               Veľký Horeš
                               budova       PD
                               Veľký Horeš
budova č.25                    Bývalé           Intravilán obce; Coop       Jednota
               Veľký Horeš     pohostinstvo     Ul. Hlavná        Nitra
                               Jednoty
budova č.26      Vojčice       Budova           V centre obce pri Obec Vojčice


                                                                                 48
                                            bývalého            ceste I/79
                                            kaštieľa
budova č.27                                 Bývalá              Pri Hlavnej ceste       Súkromné
                            Zbehňov
                                            Základná škola
budova č.28                                 Administratívne,    Areál na okraji Univerzita
                           Zemplínska       skladové,           obce            veterinárskeho
                             Teplica        hospodárske                         lekárstva Košice
                                            budovy
budova č.29                Zemplínske       Budova              Pri vstupe          do Obec Zemplínske
                            Hradište        Základnej školy     obce                   Hradište
budova č.30                                 Budova              Stred obce             Reformovaná
                           Zemplínske       reformovanej                               kresťanská cirkev
                            Hradište        kresťanskej
                                            cirkvi
5.2. Pozemky

     Pozemky      pozemok č.      pozemok č.
Charakteristika                                   pozemok č. 3         pozemok č. 4        pozemok č.5
                      1               2
 k.ú. (mesto/     Kráľovský       Kráľovský
                                                       Bara                  Čerhov          Dargov
    obec)          Chlmec          Chlmec
                                 Priemyselná
  intravilán -                       zóna
                  Intravilán                       Veľká Bara           Intravilán          Extravilán
   extravilán                     CEROVO
                                 (v príprave)
                     Ul.
   lokalita                       Juh mesta         Pod Barou                  -           Pod Lipinami
                  Dobranská
  označenie
    (číslo             -                -                -                     -                -
  pozemku)
 rozloha (ha)          -                -           Cca 20 ha                  -               4 ha

   možnosti       Občianska                     Poľnohospodárska                             Rodinná
                                  Priemysel                             všestranné
   využitia       vybavenosť                     výroba, biomasa                             zástavba
 dostupnosť
  hlavných
                       -                -                -              Cesta I/79              -
 dopravných
  koridorov
   miestna
                                                                                             Miestne
  dopravná           Áno                -              Áno                    Áno
                                                                                           komunikácie
 dostupnosť
  inžinierske
                   čiastočne            -         Voda, elektrina             Áno           Vybudovať
     siete

                    Mesto           Mesto
  vlastnícke                                     Viac vlastníkov;
                  Kráľovský       Kráľovský                           Vysporiadané Nevysporiadané
   vzťahy                                         spravuje SPF
                   Chlmec          Chlmec



                                                                                                         49
charakteristika
                       -            -               -                 -           Orná pôda
     pôdy
cena ( Eur/m2 )        -            -               -            1,66 EUR/m2          -
    cena za
  prenájom             -            -               -                 -               -
  ( Eur/m2 )

    bonita             -            -               -               9,11              -

stav životného
                       -            -               -               dobrý             -
   prostredia

       Pozemky                                                                     pozemok
                    pozemok č. 6   pozemok č. 7   pozemok č. 8    pozemok č. 9
Charakteristika                                                                      č.10
  k.ú. (mesto/
                      Dargov        Dvorianky      Dvorianky         Egreš          Hriadky
     obec)
  intravilán -
                     Intravilán     Extravilán     Extravilán             -        Extravilán
   extravilán
                       Pod
    lokalita                       „Kiraľovec“    „Macálovka“       Za obcou         Sever
                     Dubinami

   označenie
                           -              -             -                 -               -
(číslo pozemku)

  rozloha (ha)          2 ha            20 ha        20 ha            6 ha            1 ha
                                                                                    Výstavba
   možnosti           Rodinná                                      Priemyselný
                                          -             -                          nájomných
   využitia           zástavba                                         park
                                                                                      bytov
  dostupnosť
   hlavných
                           -              -             -             Áno             Áno
  dopravných
   koridorov
    miestna
                      Miestne
   dopravná                               -             -             Áno             Áno
                    komunikácie
  dostupnosť

inžinierske siete    vybudovať            -             -             Nie             Nie


   vlastnícke        Súkromné                                                        Obec
                                          -             -        Nevysporiadané
    vzťahy           vlastníctvo                                                    Hriadky
charakteristika                                                                     Trávnatý
                      Záhrady             -             -          Stavby PD
     pôdy                                                                            porast
cena ( Eur/m2 )            -              -             -           Dohodou               -
    cena za
                           -              -             -           Dohodou               -
   prenájom


                                                                                              50
   ( Eur/m2 )

     bonita                  -              -             -                -              -

 stav životného
                             -              -             -                -          Vyhovuje
    prostredia

      Pozemky       pozemok č.     pozemok č.                         pozemok č.
Charakteristika                                    pozemok č. 13                    pozemok č.15
                        11             12                                 14
  k.ú. (mesto/
                      Kašov          Kašov            Kuzmice          Lastovce       Lastovce
     obec)
  intravilán -
                     Intravilán     Intravilán       Intravilán        Intravilán    Intravilán
   extravilán
                      Miestne
                                   Za ihriskom
                      ihrisko,
                                      Luky,                             Obec           Obec
    lokalita        podľa ÚPN                      Obec Kuzmice
                                   smerom na                           Lastovce       Lastovce
                         ŠP
                                     Cejkov
                    vybavenosti
   označenie
                                    p.č. 231/6         126/1             372/1         372/2
(číslo pozemku)

  rozloha (ha)      Cca 1,50 ha      2,50 ha           13,689          3,1692 ha     0,0796 ha
                    Rekreačné
   možnosti                                                           Priemyselný   Priemyselný
                     územie          Rybník           Celý rok
   využitia                                                               park          park
                     športu
  dostupnosť
                    Z cesty III.                  Širokorozchodná
   hlavných                        Z cesty III.
                     triedy na                     trať, železničná       Nie           Nie
  dopravných                         triedy
                     pozemok                           nákladka
   koridorov
    miestna
                                                    Železničná,
   dopravná         postačujúca    Postačujúca                           Áno            Áno
                                                    autobusová
  dostupnosť
                    Na pozemku                      Voda, plyn,
inžinierske siete                       -                                 Nie           Nie
                     Elektrina                       elektrina

   vlastnícke                                                           Obec           Obec
                    Súkromné       Súkromné        Vysporiadané
    vzťahy                                                             Lastovce       Lastovce
                                                     Zastavané
charakteristika
                       Lúka           Lúka             plochy           13 104         13 104
     pôdy
                                                     a nádvoria
cena ( Eur/m2 )          -              -            Dohodou          2 EUR/ m2      2 EUR/ m2
     cena za
   prenájom              -              -            Dohodou               -             -
   ( Eur/m2 )




                                                                                                 51
    bonita             -            -          1,85/ m2           -               -

stav životného
                     Dobrý          -           dobrý       Znehodnotené Znehodnotené
   prostredia

      Pozemky      pozemok č.   pozemok č.    pozemok č.                      pozemok
                                                            pozemok č. 19
Charakteristika        16           17            18                            č.20
 k.ú. (mesto/                                                                   Veľké
                    Lastovce     Lastovce      Lastovce        Trnávka
    obec)                                                                      Trakany
                                                                             Hospodársky
  intravilán -
                   Intravilán    Intravilán   Extravilán      Extravilán      dvor ŠM;
   extravilán
                                                                              intravilán
                     Obec         Obec          Obec                          Južná časť
   lokalita                                                    Rybník
                    Lastovce     Lastovce      Lastovce                          obce
  označenie
    (číslo            389           164        930-1045          208              -
  pozemku)
 rozloha (ha)      1,2825 ha       6 ha         9,5 ha          1,6 ha           5 ha

   možnosti       Priemyselný   Priemyselný   Priemyselný     Rekreačné
                                                                                  -
   využitia           park          park          park          účely
  dostupnosť
   hlavných
                      Nie           Nie          Nie              -             Áno
  dopravných
   koridorov
    miestna
                                                               Miestna
   dopravná           Áno          Áno           Áno                              -
                                                             komunikácia
  dostupnosť
  inžinierske                                                                Plyn, voda,
                      Nie           Nie          Nie             Plyn
     siete                                                                    elektrina

  vlastnícke         Obec       Slovenská
                                                   -        Nevysporiadané    Súkromný
   vzťahy           Lastovce    republika
charakteristika                                                               Zastavaná
                     13 104       13 104        13 104      Vodné plochy
     pôdy                                                                      plocha
cena ( Eur/m2 )    2 EUR/ m2    2 EUR/ m2     2 EUR/ m2           -          3 EUR/ m2
    cena za
  prenájom             -                -          -              -          0,5 EUR/ m2
  ( Eur/m2 )

    bonita             -                -          -              -               -

stav životného                                                 Plocha je
                  Znehodnotené Znehodnotené Znehodnotené                          -
   prostredia                                                 zaburinená


                                                                                        52
     Pozemky       pozemok č.                                            pozemok č.     pozemok
                                    pozemok č. 22   pozemok č. 23
Charakteristika        21                                                    24           č.25
 k.ú. (mesto/                                                                          Zemplínske
                  Veľký Horeš          Višňov           Višňov            Vojčice
    obec)                                                                               Hradište
 intravilán -
                    Extravilán        Intravilán       Intravilán        Intravilán    Intravilán
  extravilán
                                      Bývalý
                   Obec Veľký
   lokalita                         hospodársky       Ovocný sad        Centrum obce   Stred obce
                     Horeš
                                      dvor PD
  označenie
                                                                           355/2
    (číslo         Viac parciel         326/2            326/1                            678
                                                                           523/1
  pozemku)
 rozloha (ha)         400 ha           5,70 ha          2,88 ha             5,62       0,1407 ha
                  Hospodárenie,
                                                     Poľnohospo-
  možnosti           výstavba,      Poľnohospo-                         Nevyužívaná
                                                       dárstvo,                          Rôzne
  využitia         priemyselný        dárstvo                             plocha
                                                      priemysel
                       park
 dostupnosť       Popri hlavnej
                                                                                        Obecná
  hlavných        ceste, cesta vo    Štátna cesta   Štátna cesta III.      Cesta,
                                                                                       komuniká-
 dopravných         vlastníctve       III. triedy        triedy           železnica
                                                                                          cia
  koridorov            VÚC
   miestna                                                                              Obecná
  dopravná            Nie je            Áno               Áno               Áno        komuniká-
 dostupnosť                                                                               cia
                                                                         Voda, plyn,
                                     Možnosť          Možnosť
  inžinierske        Voda,                                                elektrina,
                                    napojenia na     napojenia na                       Všetky
     siete          elektrina                                             kanál vo
                                       plyn          plyn a vodu
                                                                          výstavbe
                                                                                         Obec
  vlastnícke       Obec Veľký         Viacerí                            Súkromný
                                                    Viacerí vlastníci                  Zemplínske
   vzťahy            Horeš            vlastníci                           vlastník
                                                                                        Hradište
                   Orná pôda,
charakteristika                                                                         Stavebný
                      lúky,               -                 -             Nádvorie
     pôdy                                                                               pozemok
                    pasienky
cena ( Eur/m2 )    6 EUR/ m2              -                 -                 -            -
    cena za
  prenájom         2 EUR/ m2              -                 -                 -            -
  ( Eur/m2 )

    bonita            Rôzna               -                 -                 -            -

                                    Pozostatky po
                      Časť
stav životného                         chove
                    chránenej                               -                 -            -
   prostredia                        hovädzieho
                     oblasti
                                      dobytka



                                                                                                 53
5.3. Výhody poskytované investorom
    Všeobecnou výhodou okresu Trebišov je pre investorov v rámci Slovenskej republiky
prehľadný daňový systém. Okrem toho sú to:
-   lacná pracovná sila;
-   výhodná geografická poloha; okres leží na rozhraní troch susedných štátov: z východu
    s Ukrajinou a z juhu s Maďarkou republikou;
-   dobrá prepojenosť na medzinárodné cestné ťahy (E 50); z hľadiska dopravy medzi
    najdôležitejšie vo funkcii nadregionálnej a národnej patrí železničná trať č. 440 Čop (Ukrajina)
    – Čierna nad Tisou – Slovenské Nové Mesto – Košice pokračovaním do Bratislavy;
-   mesto Čierna nad Tisou predstavuje významný železničný dopravný uzol; nachádza sa tu
    najväčšie prekladisko tovaru Strednej Európy, dovezeného po železnici z východu na západ
    a opačne (z dôvodu rozdielnosti šírky koľajníc); ďalej sa tu nachádza terminál kombinovanej
    dopravy (TKD Dobrá pri Čiernej nad Tisou) a verejné colné sklady.
-   dobré pôdno-klimatické podmienky okresu; typické čiernozemné a hnedozemné pôdy
    s kontinentálnym podnebím sú vhodné na rozvoj poľnohospodárstva
-   okres má množstvo kultúrno-historických pamiatok, chránených území- Medzibodrožie,
    mikroregión okresu, predstavuje z hľadiska jeho rozlohy jednu z území s najväčšou
    koncentráciou siete chránených území na Slovensku (viď časť 7. cestovný ruch).
-   dostatok voľných plôch a priestorov pre investorov;
-   výskyt minerálnych prameňov; nerastná surovinová základňa okresu je rozmanitá, zastúpená
    ložiskami     zemného   plynu,   stavebného    kameňa,     vápenca,   zlievarenských    pieskov
    a štrkopieskov; v okrese sa nachádza ložisko antracitu ako jediné v Slovenskej republike.

    Okrem toho poskytujú nasledovné obce uvedené výhody investorom:
-   obec Slovenské Nové Mesto- oslobodenie od platenia daní na 10 rokov pri zamestnaní určitého
    počtu ľudí,
-   obec Trnávka- oslobodenie od platenia miestnych daní, resp. úľava,
-   obec Vojčice- oslobodenie od platenia miestnych poplatkov,
-   obec Zbehňov- oslobodenie od platenia daní na dohodnutú dobu,
-   obec Zemplínska Teplica- nízke miestne dane,
-   obec Dvorianky- v obci sú vybudované všetky inžinierske siete (plyn, kanalizácia, ČOV),
-   obec Čerhov- výhody podľa individuálnej dohody,
-   obec Egreš- výhody podľa individuálnej dohody,
-   obec Hraň- zatiaľ neposkytuje žiadne výhody investorom, lebo o to nebol záujem.



                                                                                                 54
6. Kultúra a šport

6.1. Kultúra
6.1.1. Spoločensko- kultúrne zariadenia

Múzeá
    V Trebišovskom okrese sa nachádzajú tri múzeá, ktoré približujú návštevníkom prostredníctvom
svojich expozícií a výstav históriu a súčasnosť okresu.

- Vlastivedné múzeum Trebišov

    Vlastivedné múzeum sídli v barokovo- klasicistickom kaštieli, ktorý dal postaviť v roku 1786
gróf I. Csáky zo zvyškov hradu Parič. Múzeum vzniklo v roku 1954 v Sečovciach, v Trebišove
pôsobí od roku 1981. Zhromažďuje a sprístupňuje doklady o vývoji trebišovského okresu
so špecializáciou na dediny poľnohospodárstva a tokajského vinohradníctva na východnom
Slovensku. Návštevníci múzea majú možnosť spoznať históriu okresu okrem dočasných výstav aj
cez niekoľko stálych expozícií. Sú to: dejiny poľnohospodárstva na východnom Slovensku;
tokajské vinohradníctvo a vinárstvo; parné oračky; tradičné remeslá južného Zemplína; vývoj
mlatby; južný Zemplín v praveku a ranom stredoveku; archív tokajských vín, poľnohospodárske
stroje a mechanizmy, ľudový odev južného Zemplína.

Kontakt múzea:
Vlastivedné múzeum                                    Tel.: 056/ 67 22 234
M. R. Štefánika 257/65                                Fax: 056/ 67 27 008
075 01 Trebišov                                       E- mail: trebisov.muzeum@vucke.sk
Slovensko

Otvorené pre verejnosť:       Pondelok – Piatok: 7.30 - 15.30
                              Nedeľa: 14.00 - 17.00

Zdroj: - http://www.muzeumtv.sk/kontakt.html
-
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Documents/strategiaCRDZ.pdf
        -
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/Do
cuments/Priloha_c5_Muzea_a_galerie.pdf




                                                                                             55
- Regionálne múzeum v Kráľovskom Chlmci

   Je regionálnym múzeom Medzibodrožia a Použia, jeho zbierkový fond je orientovaný na dané
regióny. Sídli v eklektickej budove, ktorá je kultúrnou pamiatkou, postavená pôvodne ako sídlo
Vodného družstva pre reguláciu Tisy v Medzibodroží v roku 1895. Tematiky stálych vlastivedných
expozícií sú zemepis, prírodopis, archeológia, písané dejiny, historické, kultúrne a sakrálne
pamiatky v oboch malých regiónoch a národopis. S podobnou tematikou sa v múzeu organizujú aj
príležitostné výstavy. Múzeum okrem výstavnej činnosti vykonáva aj výskumnú, publikačnú,
prednáškovú, poradenskú, knižnú archívnu a sprievodcovskú činnosť po spomínaných dvoch
regiónoch.

Kontakt múzea:
Regionálne múzeum                                     Tel.: +421-56/6321845
J. Majlátha č. 1112/2                                 GSM: +421-905/223435
077 01 Kráľovský Chlmec                               E- mail: muzeum.kcmap@dornet.sk
Slovensko
Otvorené pre verejnosť:       Pondelok – Štvrtok: 09.00 – 17.00
                              Piatok: 10.00 – 18.00
                              Sobota: 09.00 – 13.00 hod.

Zdroj: - http://www.muzeumtv.sk/kontakt.html
       -
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Documents/strategiaCRDZ.pdf


- Múzeum kočov v Kráľovskom Chlmci
   Múzeum kočov, ktorý je unikátom nielen v okrese, ale aj na celom Slovensku, zriadil miestny
farár László Szálay a nachádza sa na rímskokatolíckej fare v Kráľovskom Chlmci. Návštevníkom je
prístupný po celý rok. Zbierku obsahuje štrnásť kočov rôznych druhov, z ktorých podstatnú časť
získal farár ešte v 70. rokoch 20. stor. Je svedectvom toho, na akej úrovni ľudia žili a ako cestovali
v danej dobe.

Adresa:
Rímskokatolícky farský úrad
Ul. László Mécsa
077 01 Kráľovský Chlmec



                                                                                                   56
Zdroj: -
http://kamvyrazit.szm.sk/trebisov/muzeum/index1.phtml?ID=/trebisov/muzeum/2353446&M=.


- Soľný dom vo Veľkých Trakanoch

   Budova, ktorého súčasťou je múzeum, je barokovou budovou bývalého soľného úradu, kde bol
pôvodne prístav pre lode a plte, zvážajúce soľ z Východných Karpát. Expozície múzea sú venované
prevážaniu soli z Rumunska a Ukrajiny po rieke Tisa až do centra Rakúsko-uhorskej monarchie,
pastierskemu umeniu, etnografie a miestopisu obce a okolia. Nachádzajú sa tu písomnosti o soľnom
sklade pochádzajúceho z pred vyše 200 rokov, maketa dvora so skladmi soli, domčekmi robotníkov
aj soľného župana, ale aj pamätná izba ľudového umelca z Veľkých Kapušian Tibora Gagoczyho

Zdroj: - http://korzar.sme.sk/c/4453967/vo-velkych-trakanoch-sa-pysia-solnym-domom.html

       -
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Documents/strategiaCRDZ.pdf)


Mestské kultúrne strediská
   V každom meste a v skoro každej obci Trebišovského okresu sa nachádza Mestské kultúrne
stredisko resp. Kultúrny dom, v ktorých sa organizujú rôzne spoločensko- kultúrne podujatia ako
divadelné vystúpenia, koncerty a hudobné vystúpenia, stretnutie autorov s čitateľmi, výstavy, plesy
ap., a pri ktorých pôsobia rôzne hudobné, folklórne a tanečné súbory. Niektoré poskytujú menej,
niektoré viac príležitostí na zábavu a kultúrne vyžitie tak miestneho obyvateľstva ako aj
návštevníkov okresu. Adresy a kontakty Mestských kultúrnych stredísk sú nasledovné:

Mestské kultúrne stredisko Trebišov
   Ul. M.R.Štefánika 53
   075 01 Trebišov
   Tel.: +421 056/ 67 25 433
   E-mail: mskstv@centrum.sk
   Podrobnejšie informácie na web stránke mesta Trebišov: www.trebisov.sk.




                                                                                                57
Kultúrny dom Sečovce
   Nám. sv. Cyrila a Metoda
   078 01 Sečovce
   Tel.: +421 056/ 67 82 404
   Podrobnejšie informácie na web stránke mesta Sečovce: www.secovce.sk.


Mestské kultúrne stredisko Kráľovský Chlmec
   Ul. Boľská 153/43
   077 13 Kráľovský Chlmec
   Tel.: +421 056/ 63 21 139
   Podrobnejšie informácie na web stránke mesta Kráľovský Chlmec: www.kralovskychlmec.sk.


Obecné domy
   Obecné domy, prostredníctvom ktorých majú návštevníci možnosť spoznať miestnu históriu,
kultúrne zvyklosti a životný štýl miestneho obyvateľstva v minulosti, sa nachádzajú napr. v obci
Malé Trakany a Zatín.


Kultúrno- osvetové inštitúcie
   V okrese pôsobí aj niekoľko kultúrno- osvetových inštitúcií, ktoré organizujú rôzne
spoločensko- kultúrne, výchovno- vzdelávacie a športové podujatia. Sú to napr.:
- Regionálne osvetové stredisko Trebišov- www.rostv.sk
- Kultúrne centrum Medzibodrožia a Použia v Kráľovskom Chlmci


Kiná
Kino Klub v Trebišove
Premieta 4 dni v týždni- štvrtok, piatok, sobotu a nedeľu o 20:00 hod.

Adresa:
Ul. M.R. Štefánika 50
075 01 Trebišov




                                                                                             58
Kino Prameň v Sečovciach
Čas premietania:      Pondelok: 20:00
                      Utorok: nepremieta sa
                      Streda: 18:00 - 20:00
                      Štvrtok: 18:00 - 20:00
                      Piatok: nepremieta sa
                      Sobota: 18:00 - 20:00
                      Nedeľa: 18:00 - 20:00
Adresa a kontakty:
Kino Prameň
Združená budova, Obchodná ul.,
Tel.:   +421 67/ 82 406, 0915/ 126 866 - informácie
        0908/ 974 838 – vedúci


6.2.2. Kultúrne podujatia (pravidelné, najvýznamnejšie)

- Dni mesta Trebišov- august
   Je to 5- dňová oslava, ktorej gro sa uskutočňuje v Mestskom parku v Trebišove. Súčasťou
programu sú ukážky tradičných remesiel, cech vinárov spojený s ochutnávkou vín, výstava
produktov záhradkárov, výstava tematických fotografií, westernové rodeo, expozícia Vlastivedného
múzea, člnkovanie na rybníku, vystúpenia folklórnych skupín a súborov z blízkeho okolia
a partnerských miest, diskotéky, parkúr koní a súťaž vo varení guláša. Prítomné sú predajné stánky
a lunapark s kolotočmi.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3409&Itemid=90


- Celoštátny festival divadelných hier v Trebišove- jún
   Je to 2- dňový divadelný festival s dedinskou tematikou v Mestskom kultúrnom stredisku
v Trebišove.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3102&Itemid=90


- Divadelný Trebišov v Trebišove- apríl
   Je to 2- dňová malá krajská scénická žatva ochotníckych divadelných súborov, ktorá sa
uskutočňuje v Mestskom kultúrnom stredisku v Trebišove. Je postupovou prehliadkou amatérskeho
činoherného a hudobného divadla, divadla mladých a mladého alternatívneho divadla a je


                                                                                               59
koncipovaná ako súťažná prehliadka amatérskych divadelných súborov dospelých a postupová
súťažná prehliadka divadelných súborov a jednotlivcov v nekonvenčných divadelných druhoch,
žánroch a poetikách. Jej hlavným poslaním je vytvoriť priestor pre prezentáciu, vzájomnú
konfrontáciu a inšpiráciu ochotníckych divadelných súborov a prostredníctvom vzdelávacej časti
prehliadky zvyšovať úroveň neprofesionálneho divadla na Slovensku.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2964&Itemid=90

- Poddargovské slávnosti v Dargove- august
   V obci Dargov sa každoročne v auguste uskutočňujú na Amfiteátri Dargov - Dubiny
poddargovské slávnosti spojené so súťažou vo varení slivkového lekváru. Súčasťou slávnostného
programu sú jarmok tradičných ľudových remesiel, vystúpenia speváckych sólistov, folklórnych
skupín a futbalový zápas.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4773&Itemid=90


- Gorazdov ekumenický festival sakrálnych skladieb v Trebišove- máj
   3- dňový festival sa organizuje vo viacerých budovách a chrámoch Trebišova v rámci
Svätogorazdovských dní na Slovensku a Dekády sv. Gorazda na Slovensku 2005 – 2015. Okrem
vystúpenia chrámových zborov sú súčasťou festivalu aj slávnostné omše, seminár a výtvarná súťaž.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2921&Itemid=90


- Vyzdobené s láskou v Trebišove- marec- apríl
   Vo Vlastivednom múzeu v Trebišove sa koná každý rok v marci až apríli celoslovenská súťaž
v zdobení veľkonočných kraslíc.
Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4164&Itemid=90


- Medzibodrožský kultúrny festival- vinobranecké oslavy v Kráľovskom Chlmci- september
   Z kultúrnych akcií mesta sa každoročne najväčšej obľube tešia vinobranecké oslavy
organizované na deň mesta Kráľovský Chlmec. Je to trojdňový multikultúrny festival, ktorého
súčasťou sú každoročne oberačkový jarmok, oberačkový pochod, súťaž a degustácia vín, výstava
zeleniny a ovocia, vystúpenia folklórnych, hudobných, tanečných, športových súborov, humoristov,
mažoretiek zo Slovenska a zo zahraničia, hudobné vystúpenia žiakov základných umeleckých škôl,
od roku 2005 Medzinárodný festival ľudového umenia, tvorivé dielne, oberačkové Olympijské hry
pre žiakov základnej školy, detský futbalový turnaj, futbalové zápasy, slávnostné otvorenia výstav


                                                                                               60
umeleckých diel- obrazov, sôch a fotografií v Mestskom kultúrnom stredisku, výstava kočov,
stretnutie autorov s čitateľmi a veľmi obľúbené koncerty v piatok a sobotu večer a pouličná zábava
v sobotu spojená s ohňostrojom. Prítomný je každý rok lunapark s kolotočmi.


- Divadelná jar v Kráľovskom Chlmci- máj
   Každý rok v máji alebo v júni ožíva na jeden týždeň mesto Kráľovský Chlmec divadelnou
atmosférou počas miestnymi obyvateľmi veľmi obľúbeného a vždy očakávaného divadelného
„maratónu“. Počas siedmych dní majú návštevníci podujatia si možnosť užiť divadelné a čiastočne
aj tanečné a hudobné predstavenia rôznych umelcov zo Slovenska a Maďarska. Na svoje si príde
ten, kto má rád komédiu, aj ten, kto obľubuje drámu, monodrámu či tragikomédiu. Posledný,
nedeľný deň patrí vždy deťom buď v podobe divadelnej hry alebo hudobného vystúpenia.


- Királyfeszt Helmec v Pribeníku, resp. Kráľovskom Chlmci- august
   Je to dvoj- trojdňový hudobný festival na futbalovom ihrisku v Pribeníku, resp. pri zrúcaninách
hradu „Csonkavár“ v Kráľovskom Chlmci. Za štyri roky sa z nej stalo veľmi obľúbené aj
zahraničnými turistami navštevované podujatie. Medzi programy podujatia patria vystúpenia
hudobných kapiel, DJ- ov, divadelné vystúpenia, rôzne hry, premietanie filmov ap. Podrobnejšie
informácie      o festivale     v roku    2010      sa     nachádzajú      na     web         stránke
http://www.kiralyfeszt.coolbass.sk/.


- Tokajský festival v Borši – jún, júl
   Známy Tokajský festival v obci Borša patrí medzi ťažiskové podujatia Kultúrneho leta
Košického samosprávneho kraja, ktorého väčšina programu sa koná v areáli Rákocziho kaštieľa v
Borši. V roku 2010 boli ďalšími miestami podujatia obce Viničky, Ladmovce a Zemplín.
Zaujímavosťou je mimoriadny bezplatný vlak „Tokajský expres“ medzi Košicami a Boršou
zabezpečujúci príchod a odchod návštevníkov podujatia. Medzi rôznorodý a bohatý program
festivalu patria napr. medzinárodné súťaže v degustácii tokajských vín, prehliadka tokajských
pivníc, ochutnávka a súťaž gurmánskych špecialít, napr. plnenej kapusty, jarmok s množstvom
ukážok tradičných ľudových remesiel spojených s predajom, vystúpenia tanečných a folklórnych
súborov zo Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Poľska, Rumunska, výstavy výtvarných diel, detská
tvorivá dielňa, dobové hradné hry, koncerty hudobných skupín, divadlo, konferencie a pod.

Zdroj: - http://www.cassovia.sk/news/10718
       - http://vino.etrend.sk/vinny-spravodaj/festival-tokajskeho-vina-v-borsi/104600.html



                                                                                                  61
       - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4714&Itemid=90
       - http://www.cassovia.sk/news/8358
       - http://www.tvc.sk/sk/tokajsky-festival-2.html


- Tokaj 2010 - Medzinárodná degustačná súťaž a výstava vín vo Viničkách – apríl, máj
   TOKAJ 2010 je 12. ročníkom medzinárodnej súťaže vín v priestoroch Strednej odbornej školy
vinársko – ovocinárskej Viničky zameraná na európske vína so širším priestorom pre prírodne
sladké a tokajské vína. Následne sa v máji uskutočňuje slávnostné vyhodnotenie súťaže v rámci
regionálnej akcie Svätý Urban – Požehnanie mladého vína na SOŠ vinársko – ovocinárskej vo
Viničkách. Cieľom súťaže je v rámci európskych vín dať širší priestor prírodne sladkým vínam
a hlavne tokajským vínam.

Zdroj: - http://www.svosvinicky.sk/SOS-vinarsko-ovocinarska-Vinicky-Degustacia-podmienky.htm
       - http://www.zk.sk/Tokaj.htm


- Tokajské malotŕňanské vinobranecké slávnosti v Malej Tŕni- september
   2- dňové oberačkové slávnosti v Malej Tŕni sa uskutočňujú v septembri na malotŕňanskom
amfiteátri. Program slávností tvorí ochutnávka špecialít a tokajských vín u malopestovateľov,
vystúpenia folklórnych skupín z regiónu a zo zahraničia, dychovej hudby, pozorovanie oblohy,
ekumenická bohoslužba slova a veselica. Sprievodnými programami podujatia sú Deň otvorených
tokajských pivníc, prehliadka obce na konskom povoze, jarmok tradičných ľudových remesiel,
ponuka tradičných zemplínskych špecialít a vynikajúcich tokajských vín, výstava fotografií
a ostatné sprievodné programy v Košiciach a Trebišove.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3308&Itemid=90


- Tokaj v Európe a medzinárodný festival Slovákov „Dedovizeň“ v Slovenskom Novom Meste- máj
   Podujatie Tokaj v Európe sa prvýkrát zorganizovalo v roku 2007 ako oslavy vstupu republiky
do EÚ. Súčasťou programu sú ekumenická bohoslužba slova, športový výcvik psov, futbalové
turnaje, vernisáž výstavy pod názvom „Tokaj vo fotografii, kladenie vencov k pamätníku M. R.
Štefánika, vystúpenia tanečných a folklórnych skupín, mažoretiek, hudobných a iných skupín,
predstavenie ľudových remesiel, pozorovanie Mesiaca, planét - Saturna a Venuše a vatra. Účastníci
podujatia môžu navštíviť aj mestský majáles v susednom maďarskom meste Sátoraljaújhely,
s ktorým sa oslavy vstupu do Európskej únie každoročne spoločne organizujú.

Zdroj: - http://www.slovnovemesto.szm.sk/


                                                                                              62
- Poľovnícke slávnosti Sv. Huberta v Ladmovciach- september
   Podujatie organizuje Poľovnícke združenie Bodrog, Ladmovce v septembri.


- Dni Júliusa Andrássyho v Trebišove- jún
   Prezentácie regionálnych dejín formou historického fragmentu sa uskutočňujú v kaštieli
v Trebišove.

Zdroj: -
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Pre_Turistov/kalendar_podujati_CR/Documents/maj_%202009.pdf


- Zemplínske kultúrne leto v Zemplíne- august, september
   Cieľom kultúrneho podujatia je pripomenúť historickú minulosť obce ako bývalého župného
sídla. Podľa obce Zemplín dostalo pomenovanie Zemplínska stolica, neskôr Zemplínska župa,
v súčasnosti Zemplínsky región. Súčasťou podujatia sú vernisáž výstavy malieb v župnom dome,
divadelné a     hudobné vystúpenie, vystúpenie folklórnych skupín z celého historického
Medzibodrožia, rodinná tvorivá dielňa a nostalgický ples.


- Tekvicový festival v Strede nad Bodrogom – október
   Tekvicový festival sa spočiatku konal v Kultúrnom dome v Strede nad Bodrogom, od roku 2009
sa presťahoval do kaštieľa Vécseyovcov. Účastníci rôznej vekovej kategórie sa môžu zapojiť do
jednotlivých aktivít podujatia, ktorými sú vyrezávanie tekvíc, rôzne súťaže pre deti s motívom
tekvice a vymenovaním kráľa tekvíc, príprava koláže z jesenného lístia a večerná výstava
pripravených tekvíc súťažiacimi.


- Medzinárodné stretnutie folklórnych súborov v Malom Kamenci- august
   Obec Malý Kamenec organizuje od roku 2000 každoročne kultúrne podujatie s názvom
Medzinárodné stretnutie folklórnych skupín. Tým sa snaží prebudiť v mládeži záujem o ľudové
tance a zvyky našich predkov, o prehĺbenie spolupráce medzi folklórnymi skupinami z okolia,
o zviditeľnenie obce a o rozvoj vidieckej turistiky v regióne.

Zdroj: - http://www.malykamenec.ocu.sk/sk/index.php?ids=3




                                                                                           63
- Medzibodrožský folklórny festival v Malom Horeši- august
   Pri známych vínnych pivniciach pravdepodobne zo 14. stor. pri obci Malý Horeš sa každoročne
usporiada folklórny festival, počas ktorého sa na prírodnom amfiteátri predstavia rôzne folklórne
skupiny zo Slovenska a zahraničia.


- Deň otvorených pivníc v Malom Horeši- august
   S Medzibodrožským folklórnym festivalom je posledné roky spojený „Deň otvorených pivníc“,
počas ktorého vinári Malohorešskej vinohradníckej oblasti          v malebnom prostredí vzácnych
tufových vínnych pivníc ponúkajú ochutnávku na svoje vína.
- Dni Tisy v Malých Trakanoch – júl
   Je to dvojdňové kultúrne podujatie na prírodnom amfiteátri rekreačnej oblasti Tisa. Medzi jeho
účinkujúcimi sú hudobné skupiny, divadelné, tanečné, spevácke a dychové súbory zo Slovenska,
Maďarska a Ukrajiny. Program je spestrený vystúpeniami humoristov z Maďarska, módnou
prehliadkou, tradičná a veľmi obľúbená je súťaž krásy pre deti a dospelé dievčatá a súťaž vo varení
napr. leča. V roku 2010 sa podujatie z dôvodu záplav nezorganizovalo.


- Festival pálenky vo Veľkých Trakanoch- február
   Obec Veľké Trakany organizuje každý rok vo februári veľmi obľúbený festival domácej
pálenky. V roku 2010 sa zorganizoval 6. ročník obľúbenej súťaže.


- Dvor chutí v obci Dobrá- september
   V roku 2010 sa v obci Dobrá zorganizoval už VII. ročník súťaže vo varení guláša pod názvom
„Dvor chutí“. Je to čoraz obľúbenejšie podujatie nielen medzi obyvateľmi obce, ale aj v celom
Medzibodroží, spojený s rôznymi súťažami a ohňostrojom.


- Celoslovenská výstava psov vo Dvoriankach- júl
   Celoslovenská výstava psov s medzinárodnou účasťou sa uskutočňuje na futbalovom ihrisku
v obci Dvorianky. Zúčastňuje sa jej vyše 125 súťažiacich psov.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3205&Itemid=90




                                                                                                64
Programy pre deti
- Čitateľský tábor v Zemplínskej knižnici v Trebišove- august
    Zemplínska knižnica v Trebišove organizuje v auguste 5- dňový čitateľský tábor pre deti,
v rámci ktorej môžu spoznať rôzne kultúrno- historické objekty mesta, prácu policajtov
a požiarnikov, rozvíjať svoje zručnosti počas tvorivej dielne, zúčastniť sa v knižnici rôznych aktivít
a súťaží s literárnym motívom, podniknúť výlety do mesta a jeho okolia a zabávať sa pri rôznych
iných zaujímavých a náučných aktivitách.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4733&Itemid=90


- Polícia očami detí v Trebišove- jún
    Okresná výtvarná súťaž pre deti spojená s ukážkami z činnosti Policajného zboru SR sa
uskutočňuje v júni vo výstavnej sieni Regionálneho osvetového strediska v Trebišove.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4569&Itemid=90


- Sväté Trojhviezdie- Cyril, Metod, Gorazd v Trebišove- máj
    Regionálne osvetové stredisko v Trebišove organizuje každý rok okresnú výtvarnú súťaž detí
a mládeže zameranú na národnú históriu s rôznymi témami. Súťaž je spojená s výstavou diel v ROZ
Trebišov.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4402&Itemid=90


V mnohých obciach okresu sa uskutočňujú každý rok:
-   Folklórne slávnosti s vystúpeniami folklórnych súborov z regiónu a okolia, často aj so
zahraničnou účasťou. Uskutočňujú sa v obciach Zemplínska Nová Ves, časť Úpor, Zemplínska
Teplica, Brezina, Novosad, Nižný Žipov, Veľaty, Ladmovce.
-   Dni obce v každej obci okresu Trebišov.
-   Stavanie mája napr. v Trebišove, Čerhove a Kuzmiciach.
-   Ochutnávky tokajských vín často spojené s kultúrnym programom v rámci rôznych podujatí,
ako napr. Dni jedného vinára a ochutnávky vín malovýrobcov vín v Čerhove každú nedeľu od mája
do augusta, Ochutnávka vín miestnych malopestovateľov v Bare vo februári, Požehnanie mladého
vína v rôznych obciach Tokajskej oblasti v máji, Tokajský vinič v rozkvete v Ladmovciach a Malej
Tŕni v máji, Pooberačkové slávnosti obce Bara v septembri, Malotŕňanské vinobranecké slávnosti
v septembri, Deň otvorených tokajských pivníc v obciach Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Viničky, Čerhov
v septembri, Tokajské vinobranie v Čerhove v septembri.


                                                                                                   65
-   Vianočné pastorále v obci Stanča, Zemplínska Nová Ves a Dargov.
-   Vianočný jarmok v Trebišove.

Zdroj: - http://www.tvc.sk/sk/kalendar-tradicnych-podujati.html


    Účastníkmi folklórnych slávností Trebišovského okresu sú okrem iného folklórne skupiny
okresu, ako napr. Jarina z Úpora, Žipovčan z Nižného Žipova, Szellö z Bary, Kaľina z Čeľoviec,
Tokaj z Veľkej Tŕni, Aszú z Malej Tŕni, Rómsky súbor Mladosť a Tieň II. zo Slovenského Nového
Mesta, Novomeščenka zo Slovenského Nového Mesta, Furmaňe a Ľeľija z Trebišova, Vidumaňec
z Kuzmíc, Brezina z Breziny, Omladzina a Rozmarija z Novosadu, Doľinka z Veľkých Ozoroviec,
Parchovianka z Parchovanoch, Kyščanka z Kysty, Rómska skupina Šukar Diana z Úporu, Strapec
z Čerhova, Dubiny z Dargova, Rozmaring z Bačky, Beyle z Bielu, Muskátli z Borše, Jázmin
z Boťán, Folklórna skupina z Brehova, Árvalányhaj, Apró Bodbogközi, Terno Save z Kráľovského
Chlmca, Ženská spevácka folklórna skupina z Malého Horeša, z Malého Kamenca a z Poľán,
Kéknefelejcs zo Somotoru, Kőkút zo Strážneho, Ženský spevokol zo Stredy nad Bodrogom,
Gyöngyvirág zo Svätej Márie, Tisza, Emmánuel a Rakottyás z Veľkých Trakán, Búzakalász
z Veľkého Kamenca, Tokajský Strapec z Viničiek, Őszi Rózsák z Vojky, Cserfaág z Čiernej,
Reformovaný spevácky zbor z Ladmoviec, Calix z Malých Trakán, Napsugár z Borše, Mákvirág zo
Stredy nad Bodrogom.


    V okrese pôsobí niekoľko divadelných súborov. Medzi nimi sú Divadlo „G“ a Divadlo „Malé
G“ z Trebišova, Medzibodrožský divadelný súbor a Káosz z Kráľovského Chlmca, Divadelný súbor
Janka Borodáča z Plechotíc.


6.2. Šport

6.2.1. Prírodné prostredie vhodné na športové vyžitie
Lyžiarske strediská
    V okrese sa nachádza jedno miestne, lokálne lyžiarske stredisko v obci Dargov. Jeho
charakteristika je nasledovná.

Základné informácie:
       Nadmorská výška základne zjazdoviek- 280 m.n.m.
       Nadmorská výška vrcholu zjazdoviek- 322 m.n.m.
       Prevýšenie- 42 m
       Celková prepravná kapacita- 300 osôb/ hodinu


                                                                                           66
       Celkový počet zjazdoviek- 3 (zjazdovky ľahké)
       Celková dĺžka zjazdoviek- 1.5 km
       Sezóna- od decembra do februára
       Večerné lyžovanie- nemožné
       Vybavenie strediska- úschovňa lyží, dve reštaurácie, bar, diskotéka, horská služba,
                             bankomat, benzínová pumpa, banka, zubný lekár, lekáreň, pošta,
                             supermarket
       Pri stredisku sa nachádzajú- neudržiavané trasy pre bežkárov, sánkarská dráha, jazda na
                                     koňoch

Doprava/ parkovanie:
       Bezplatné parkovanie do 300 m od vlekov- s počtom miest 50
       Najbližšie letisko- Košice
       Najbližšia autobusová zastávka- Dargov
       Najbližšie mesto- Sečovce
       Najbližšia železničná stanica- Trebišov

Lyžiarske vleky/ lanovky:
       Počet vlekov- 1 lyžiarsky vlek
       Detský vlek- prítomný

Zjazdové trate:
       Percento tratí pre začiatočníkov- 100 %
       Zjazdovka pre deti- prítomná
       Zjazdovky ľahké- 1,5 km
       Najdlhšia zjazdovka- 0.5 km

Zdroj: - http://www.ski.sk/lyziarske-stredisko-dargov-charakteristika-a1-208-1-0-sk.htm
       - http://www.ski.sk/-a6-208-sk.htm
       - http://www.relaxovat.sk/kosicky-kraj/Zariadenie_22084_Dargov


Vodné plochy vhodné na kúpanie a vodné športy
   V okrese sa nenachádza žiadne oficiálne prírodné kúpalisko. Nachádzajú sa tu však prírodné
kúpaliská pri jazere Karčava na juhozápade okresu a pri riekach Tisza, Latorica, Ondava a Bodrog,
v ktorých kúpanie je však na vlastnú zodpovednosť. Tieto rieky a jazero sú splavné pre športové a
turistické lode počas celej sezóny s obmedzením pri nízkom stave vody.



                                                                                                 67
   V obci Topoľovka sa nachádza požičovňa lodí, ktorá požičiava plastové kanoe a vodácke
vybavenie na splavy riek Laborec, Ondava, Cirocha, Topľa, Latorica a Bodrog spolu s dopravou
lodí a vybavenia. Pred začiatkom splavu vysvetlia záujemcom základy ovládania kanoe, zaškolia
ich ako pádlovať a ovládať kanoe.

Adresa a kontakty požičovne:
Alcea, požičovňa lodí
Ing. Ján Hudák, 067 45 Topoľovka 243
Mobil: 0907 503 69, 0949 192 830, 0915 354 728, 0915 235 281
E-mail: alcea.kanoe@gmail.com

Zdroj: - http://www.alcea.sk/


Územie vhodné na cykloturistiku
   Aj keď na území Trebišovského okresu nie sú vytvorené osobitné cesty pre cyklistov
(cyklistické chodníky), jeho územie je veľmi vhodné na cykloturistiku po relatívne hustej sieti ciest
nižšej triedy (druhej, tretej triedy, spevnenej a nespevnenej poľnej ceste) s malou frekvenciou
cestnej premávky. Existuje tu taktiež množstvo ochranných protipovodňových hrádzí so spevnenou
korunou, resp. s cestou vybudovanou na korune hrádze. Z rovinného a pahorkatinného terénu
okresu vyplíva aj stupeň obtiažnosti jeho trás. Ide o stupeň obtiažnosti REKREA, ktorá označuje
trasy pre menej zdatných cyklistov.
   V južnej časti okresu Trebišov v Tokajskej vinohradníckej oblasti a na južných
a juhovýchodných svahoch Zemplínskych vrchov je z 52,6 km existujúcich cykloturistických trás
vyznačených 47,5 km. Tieto trasy sú kostrou budúcej siete cyklotrás v regióne. Cykloturistické
trasy v Tokajskej oblasti budú napojené na plánovanú Medzibodrožskú cyklotrasu s dĺžkou
približne 45 km, na cezhraničnú diaľkovú cyklotrasu F. Rákocziho vo dvoch smeroch: s južnou
vetvou do Sárospataku a so severnou vetvou do Holloházy a prepojením na diaľkovú MTB
(mountainbike – t.j. pre horské bicykle) Slanskú cyklomagistrálu po celej dĺžke Slanských vrchov,
ktorá umožňuje pokračovanie do Košíc a Prešova (stupeň obtiažnosti SPORT, resp. EXPERT).
V okrese Trebišov sa nachádzajú nasledovné cyklomagistrály a lokálne trasy.
   Cyklomagistrály:
          Názov                      Trasa                         Štart - cieľ
                                a)             Trebišov – Čierna nad Tisou
Dolnozemplínska
                                b)             Čierna nad Tisou - Ubľa
                                c)             Veľká Izra Slanské vrchy – Čerhov Tokaj
Slanská                                        Dargovský priesmyk - Michaľany



                                                                                                  68
   Lokálne trasy:
          Názov                    Trasa                         Štart - cieľ
                                             Klokočov – Borša (Klokočov- Michalovce -
Nová zemplínska „Trasa                       Lastomír – Sliepkovce – Stretava – Drahňov
KSK“ (plánovaná)                             (kaštieľ) – Vojany – V. Raškovce – Oborín –
                                             Brehov – Zemplín – Ladmovce – Viničky – Borša)
                              a)             Streda n. Bodrogom – Viničky - Borša - Malý
                                             Kamenec – Veľký Kamenec –Stráže – Veľ. Horeš –
                                             Malý Horeš – Pribeník – Dobrá – Biel – Veľké
                                             Trakany – Malé Trakany – Čierna n.
                                             Tisov – Boťany – smer lanový most – južná hrádza
                                             Latorice – smer Svätá Mária – Somotor – Viničky –
                                             Streda n. Bodrogom –
                                             smer št. hr. MR Karos
                              b)             Streda n. Bodrogom – Viničky - Borša - Malý
Medzibodrožie                                Kamenec – Veľký Kamenec –Stráže – Veľké Horeš
                                             – Malý Horeš – Pribeník – Dobrá – Biel – Veľ.
                                             Trakany – Malé Trakany – Čierna n. Tisov –
                                             Boťany – smer lanový most –južná hrádza Latorice
                                             – smer Svätá Mária – Somotor – Viničky – Streda n.
                                             Bodrogom
                              c)             Svätuše – Kráľovský Chlmec – Malý Horeš –
                                             Pribeník – Dobrá – Biel – Bačka – Leles – Poľany –
                                             Soľnička – Boľ – Zatín – Svinice – Svinice – Vojka
                                             – K. Chlmec
                              a)             Sobrance – Veľké Trakany (Sobrance – Tibava –
                                             Orechová – Sejkov – Jenkovce – Záhor – Pinkovce
                                             – Lekárovce – Bajany –
Východoslovenská rovina                      Veľké Kapušany – Budince – Ruská – Veľ.
(Borolo)                                     Slemence – Ptrukša – lanový most cez Latoricu –
„Trasa KSK“                                  Boťany – Čierna n/T – Malé
                                             Trakany – Veľké Trakany – hr. MR
                              b)             Trebišov - Borša (Trebišov - Hraň – Sirník – Brehov
                                             – Zemplín – Ladmovce – Viničky – Borša)
                              a)             Veľaty – Veľká Tŕňa - Malá Tŕňa – Černochov -
                                             Veľká Bara – Malá Bara – Viničky – Borša
                              b)             Viničky – Malá Bara – Veľká Bara – Černochov –
Tokajské cyklotrasy
                                             Cejkov – Streda nad Bodrogom
                              c)             Trebišov – Čerhov – Slovenské Nové Mesto –
                                             Borša – smer MR Sárospatak

   V Medzibodroží je okrem toho vytvorených sedem navrhovaných cyklotrás, ktoré vedú po
jednotlivých prírodných a kultúrno- historických zaujímavostiach Medzibodrožia. Sú to:
          Názov                    Trasa                       Štart - cieľ
Prírodovedná okružná trasa                   Borša – Viničky – Ladmovce – Zatín – Leles –
                                             Boťany – Malé Trakany – Malý Horeš – Strážne –
                                             Streda nad Bodrogom
Kultúrno – historická trasa                  Streda nad Bodrogom – Svinice – Vojka – Leles –


                                                                                              69
                                            Bačka – Boťany – Veľké Trakany – Bieľ –
                                            Kráľovský Chlmec – Pribeník – Malý Horeš –
                                            Svätuše – Veľký Kamenec
Malé okružné trasy           a)             Kráľovský Chlmec – Malý Horeš - Svätuše –
                                            Rad/Hrušov – Svinice – (cesta III. triedy) Zatín –
                                            Vojka (poľná cesta po hrádzi) – Boľ – Kráľovský
                                            Chlmec (cesta III. triedy)
                             b)             Kráľovský Chlmec - Boľ – Soľnička – Poľany –
                                            Leles – Leles/ Kapoňa – Bačka - Kráľovský Chlmec
                                            (cesty I a III. triedy)
                             c)             Kráľovský Chlmec – Dobrá – Biel – Čierna nad
                                            Tisou – Malé Trakany – Veľké Trakany –Biel (cesty
                                            I a III. triedy) - Dobrá – Pribeník (poľná cesta) -
                                            Kráľovský Chlmec (cesta III. triedy)
                             d)             Kráľovský Chlmec – Malý Horeš – Veľký Horeš –
                                            Strážne – Veľký Kamenec - Somotor – Svätá Mária
                                            (cesta III. triedy) - Svätuše - Kráľovský Chlmec
                                            (cesta I. triedy)
Veľká cezhraničná trasa                     Klin nad Bodrogom - Streda nad Bodrogom - Malý
                                            Kamenec - Veľký Kamenec – Strážne - Veľký
                                            Horeš - (cesta III. triedy) Malý Horeš (asfaltovaná
                                            účelová komunikácia) – Pribeník – Dobrá (prašná
                                            poľná cesta) – Biel - Veľké Trakany (po korune
                                            pravobrežnej hrádze starej Tisy) - štátna hranica
                                            SR/HU – Zemplénagárd (prašná poľná cesta) –
                                            Dámóc – Lácacséke – Semjén – Kisrozvágy –
                                            Nagyrozvágy – Pácin – Karcsa – Karos –
                                            Alsóberecki – Felsőberecki – štátna hranica HU/SK-
                                            obec Klin nad Bodrogom (po korune ľavobrežnej
                                            hrádze rieky Bodrog )

Zdroj: - http://www.bodrog-tisa.sk/?id_menu=23767&firmy_slovenska_flag=0
        -
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Documents/strategiaCRDZ.pdf


Územie vhodné na pešiu turistiku
   Oblasť Trebišovského okresu nie je z hľadiska pešej turistiky husto vykrytá. Na jeho území sa
nachádza iba jedna značkovaná trasa EB spájajúca jazero Izra so Slovenským Novým Mestom cez
Michaľany a Veľkú a Malú Tŕňu. Okrem toho sa tu nachádza diaľková európska trasa a lokálne
trasy pešej turistiky.




                                                                                             70
     Diaľková európska trasa:
               Názov               Trasa                            Štart - cieľ
                                0915            Lazy – Byšta
E3
                                0915            Byšta – Slovenské Nové Mesto – priechod SK/HU

     Lokálna trasa:
               Trasa                                        Štart - cieľ
8767                            Dargov obec – Lazy (5 km)

     Z obce Dargov, vzdialenej od Sečoviec 6 km, alebo z obce Bačkov, vzdialenej 4 km vedie 5 km
dlhý turistický chodník k Národnej prírodnej rezervácii Bačkovská dolina v Slanských vrchoch
vyhlásenej v roku 1967.
     V okrese sa okrem toho nachádza veľmi veľa miest vhodných na pešiu turistiku, medzi ktorými
sú územia chránených krajinných oblastí, národných prírodných rezervácií a prírodných rezervácií.


Sú to napr.:
-    Streda nad Bodrogom – vrch Tarbucka
-    Kráľovský Chlmec – Veľký kopec
-    Malý Horeš - Poniklecová lúka a Horešské lúky
-    Vybrané úseky CHKO (Zatínsky luh a pod.)
-    Bara – vrch Piliš
-    Brehov – Veľký vrch
-    Ladmovce – vrch Šomoš
-    Somotor – vrch Heďke
-    Sirník – vrch Stuchlá

Zdroj: - Analýza daností a možností rozvoja cestovného ruchu pohraničia Bodrog/Ukrajina. Časť
Horné Medzibodrožie. 2009.
        - http://www.secovce.sk/?id_menu=10825&firmy_slovenska_flag=0
        -
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Documents/strategiaCRDZ.pdf




                                                                                               71
Územie vhodné na horolezectvo
   V okrese Trebišov sa nenachádzajú skaly vhodné na horolezectvo.

Zdroj: - www.james.sk


6.2.2. Rekreačno- športové zariadenia
   V Trebišovskom okrese sa nachádza niekoľko rekreačno- športových zariadení, inštitúcií
a hotelov, ktoré ponúkajú rôzne možnosti športovania.


   V Trebišove sa nachádzajú:
Zimný štadión Trebišov
- korčuľovanie, hokej, kolky
   V zimnom štadióne s celoročnou prevádzkou sa nachádza okrem umelej ľadovej plochy aj
kolkáreň s dvoma plnoautomatickými dráhami.

Zdroj: - http://www.sportoviska.sk/hokej-korculovanie/kosicky/zimny-stadion-trebisov


Areál vodných športov
- kúpanie, plávanie, vodné pólo, basketbal, hádzaná, minigolf, nohejbal, plážový volejbal, stolný
tenis
   V Areáli vodných športov s prevádzkou od júna do augusta sú návštevníkom k dispozícii:
- 2 plavecké bazény a 1 detský bazén- bazény s ohrievanou vodou
- krytá plaváreň s 25 m bazénom s ohrievanou vodou- celoročná prevádzka
- ihriská- volejbal, basketbal, futbal, minigolf
- požičovňa a predajňa športových potrieb, požičovňa spoločenských hier
- preliezky, hojdačky, šmykľavky a kolotoče
- sauna s možnosťou masáže

Zdroj: - http://www.sportoviska.sk/plavanie-vodny-sport/kosicky/areal-vodnych-sportov-trebisov


Plážové ihriská
- plážový volejbal, plážový futbal, plážová hádzaná
   Multifunkčné 2 plážové ihriská sa nachádzajú v areáli Základnej školy M.R. Štefánika.


Hotel Zemplín
- bowling, biliard


                                                                                              72
    V hoteli sa nachádza bowling club s dvoma bowlingovými dráhami s kapacitou 50 osôb
a biliardový stôl.


    V Kráľovskom Chlmci sa nachádza:
Areál futbalového ihriska
- futbal, tenis
    V areáli sa nachádza futbalové ihrisko, mini futbalové ihrisko s umelou trávou a tenisové kurty-
3 antukové dvorce.


Základná škola z vyučovacím jazykom slovenským
- korčuľovanie, hokej
    V zime je na dvore Základnej školy možnosť korčuľovania a hrania hokeja na udržiavanej
umelo vytvorenej ľadovej ploche.


    V Sečovciach sa nachádzajú:
Penzión St. Nicolaus
- tenis, golf, stolný tenis, biliard, plávanie, kúpanie
    V penzióne sa nachádzajú tenisové kurty s antukovým povrchom, golfový green, stolný tenis,
biliardový stôl, 20 m bazén a sauna.


    Okrem toho sa v okrese nachádzajú:
Autocamping Mária, Veľaty
- kúpanie, plávanie, hádzaná, volejbal
    Pre návštevníkov sú k dispozícii 2 bazény, 25 a 10-metrový, s ohrievanou vodou
a zabezpečenou záchrannou službou, hádzanárske, volejbalové a detské ihrisko.

Zdroj: - http://www.autocampingmaria.sk/ostatne.html


Hotel Dargov, Dargov
- kúpanie, plávanie, tenis, volejbal, futbal
    V hotely sa nachádzajú 2 nekryté sezónne vyhrievané bazény, tenisový kurt s kobercovým
povrchom, plážový volejbal na pieskovom povrchu, futbalové ihrisko, detské preliezky a hojdačky.

Zdroj: - http://dargov.hoteldargov.sk/c-4-oddych.html#




                                                                                                 73
Kolkáreň, Streda nad Bodrogom
Paintball, Veľký Kamenec


   Okrem toho sa nachádza v každom meste a v skoro každej obci futbalové ihrisko s rôznou
kvalitou. V základných a stredných školách sa nachádza zvyčajne telocvičňa s rôznou veľkosťou
a kvalitou, ktoré využívajú okrem žiakov aj miestni obyvatelia na futbal, aerobik, hádzanú a pod.


6.2.3. Športové kluby
   Milovníci športu sa môžu stať v okrese členmi rôznych športových klubov.

Futbalové kluby
   Každé mesto a skoro každá obec má svoj vlastný futbalový klub, v rámci ktorých hrá jeden
alebo viac futbalových družstiev. Z okresu hrajú najväčšiu triedu FK Slavoj Trebišov, FK Slavoj
Kráľovský Chlmec, FK Slavoj Sečovce, futbalové družstvá obcí Borša, Dvorianky, Slivník, Cejkov,
Čierna a Streda nad Bodrogom.


Tenisové kluby
   V okrese sa nachádza niekoľko tenisových klubov. Sú to napr.:
- tenisový klub v Kráľovskom Chlmci- k dispozícii majú 3 udržiavané antukové dvorce v areáli
futbalového ihriska. Usporadúvajú tenisový turnaj Chlmecká antuka.

- tenisový klub „Senior“ v Sečovciach- Klub sídliaci na ul. Hviezdoslavova vznikol v roku 1999.
Súčasne má 42 členov. Organizuje rôzne súťaže ako Senior tenisová liga, Senior Open, Senior
Super, Senior Mix Euro, Senior Best, Senior Dvanástka, Senior Juniorka

Zdroj: - http://www.sportoviska.sk/tenis/kosicky/tenisovy-klub-kralovsky-chlmec
       - http://www.secovce.sk/?id_menu=10862&firmy_slovenska_flag=0
Hokejové kluby
   V okrese pôsobí napr. HK Trebišov. Družstvo hrá prvú ligu.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4833&Itemid=91#


Volejbalové kluby
   V okrese pôsobí napr. VK Trebišov a VK Sečovce.




                                                                                                    74
Hádzanárske kluby
   Príkladom hádzanárskeho klubu v Trebišovskom okrese je MHK Slavoj Trebišov. Mužské
družstvo hrá 1. ligu.

Zdroj. - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4435&Itemid=91


6.2.3. Športové podujatia

- Splavovanie zemplínskych riek- júl
   Troj- dňové splavovanie zemplínskych riek, ktorý sa každý rok uskutočňuje v piatok, sobotu
a nedeľu so záverečným sprievodným programom v obci Zemplín organizuje občianske združenie
Návraty z Michaloviec. Účastníci si majú možnosť užiť krásy riek Laborec, Uh, Latorica a Bodrog.
Podujatie je vždy spojené so sviatkom vierozvestov, čo pripomína návrat k tradíciám sv. Cyrila
a sv. Metoda. Jeho súčasťou je aj bohatý kultúrny program, ktorého sa každoročne zúčastnia stovky
ľudí.


- Májová cena SOŠ Pribeník – medzinárodná jazdecká súťaž koní v obci Pribeník- máj
   Preteky v parkúrovom skákaní koní sa konajú v prekrásnom prostredí parku kaštieľa
Majláthovcov, kde v súčasnosti sídli stredná odborná škola, organizátor podujatia. Prostredie
kaštieľneho parku, súťažiace jazdecké kluby z celého Slovenska a Maďarska zabezpečuje
neopakovateľnú atmosféru.


- Chlmecká dvanástka – bežecká súťaž v Kráľovskom Chlmci – september
   Bežecká súťaž po uliciach Kráľovského Chlmca sa prvýkrát usporiadala v roku 2007. Už v roku
2008 rapídne narástol počet súťažiacich oproti predchádzajúcemu roku. Svoje sily a výdrž si na 12,
resp. 6 km trase môžu zmerať súťažiaci každej vekovej kategórie. Pravidelnými súťažiacimi sú
hostia z Maďarska. Atmosféru dodáva súťaži kopcovitá trasa typická pre mesto. V roku 2010 sa
súťaž nekonal.


- Po stopách Frivaldského pri Bačkove- jún
   Priaznivci pohybu a milovníci prírody rôznej vekovej skupiny môžu spoznať krásu Slanských
vrchov nad Bačkovom počas 1- dňového ochranársko- poznávacieho podujatia. Ide o pešiu túru,
ktorej trasa povedie od Kultúrneho domu v Bačkove po Lipovom , Onderkovom a Bilym kameňom
a späť. Podujatie dostalo meno po Imrichovi Frivaldskom, rodákovi z Bačkova, známom




                                                                                               75
botanikovi, zoológovi – entomológovi, prírodovedcovi a lekárovi, ktorý sa pri svojich vedeckých
výskumoch túlal aj danou krajinou.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4578&Itemid=90


- Tenisový turnaj Chlmecká antuka v Kráľovskom Chlmci- jún - september
   V roku 2010 sa organizoval už 10. ročník tenisového turnaja organizovaného Tenisovým
klubom v Kráľovskom Chlmci. Súťaž prebieha každý deň od júna do septembra na troch
antukových dvorcoch v areáli futbalového ihriska.

Zdroj: -
http://www.kralovskychlmec.com/index.php?option=com_events&task=view_detail&agid=2&year
=2007&month=6&day=10&Itemid=2


- Senior tenisová liga v Sečovciach
   Tenisový klub „Senior“ organizovalo v roku 2010 už ôsmy ročník súťaže. Môžu sa jej zúčastniť
aj nečlenovia klubu . Dvoj až trojčlenné družstvá hrajú v priebehu sezóny medzi sebou podľa
Pravidiel STL.

Zdroj: - http://www.secovce.sk/?id_menu=10862&firmy_slovenska_flag=0


- Východný pohár v plážovom volejbale v Trebišove- august
   Dvojdňový finálový turnaj v beachvolejbale zmiešaných dvojíc sa odohráva na Multifunkčnom
plážovom ihrisku v areáli ZŠ M. R. Štefánika.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4829&Itemid=91


- Dunajský pohár vo vodnom póle v Trebišove- august
   Troj- dňový medzinárodný turnaj sa odohráva na letnom kúpalisku.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4820&Itemid=91


- Habura cup v Trebišove- jún
   3- dňový medzinárodný turnaj v hokejbale sa odohráva v areáli Slavoja Trebišov. V roku 2010
sa odohrával už 11. ročník prestížneho turnaja.

Zdroj: - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4672&Itemid=91




                                                                                            76
- Cyklotúra Trebišov – Hejce- máj
   V roku 2010 sa zorganizoval už 5. ročník 1- dňovej cyklotúry dĺžky 170 km medzi Trebišovom
a maďarskom meste Hejce. Cyklotúra je spojená s položením kytice na mieste nového pomníka v
Obci Hejce pri príležitosti výročia havárie lietadla pri obci Hejce a pri príležitosti ukončenia druhej
svetovej vojny.

Zdroj. - http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4404&Itemid=91


7. Cestovný ruch

   Rozvoj cestovného ruchu je pre Trebišovský okres jeden z veľmi dobrých možností zvyšovania
sociálno- ekonomickej úrovne jeho obyvateľov. Jeho územie má potenciál hlavne pre rozvoj
vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky. V súčasnej dobe sa s jeho rozvojom začalo
intenzívnejšie zaoberať. Návštevníci majú čoraz viac možností spoznať okres cez rôzne produkty
a balíky cestovného ruchu, vznikajú          nové podniky poskytujúce ubytovacie, stravovacie
a doplnkové služby, je tu čoraz viac možností vykonávania voľno- časových aktivít.


7.1. Primárna ponuka a aktivity viažuce sa na ne
7.1.1. Prírodné prostredie a aktivity s prevažujúcou väzbou na neho
Reliéf
   Povrch územia je prevažne rovinatý s priemernou nadmorskou výškou 115 m.n.m.. Jeho
prevažnú časť tvorí Východoslovenská nížina. Západne ju ohraničujú Slanské vrchy a skupiny
Miliča, východne ju s nížinou spája Východoslovenská pahorkatina. V južnej časti nížiny sa
z okolitej roviny dosť výrazne vynímajú Zemplínske vrchy s nadmorskou výškou 469 m.n.m., ktoré
majú mierne rezaný reliéf. Do pohoria hlboko zasahuje černochovská priekopová prepadlina.
Monotónnosť nížiny narušujú aj izolované kryhy tvorené vulkanitmi, ako napr. Chlmecké pahorky,
Tarbucka, Veľký vrch nad Brehovom a Somotorská hora. Rovinatá časť okresu je odlesnená a tvorí
ju kultúrna step. Na území Medzibodrožia, v katastri obce Klin nad Bodrogom sa nachádza
najnižšie položené miesto Slovenska s nadmorskou výškou 94 m.n.m.
   Toto územie je z hľadiska jeho rovinatej plochy ideálne pre cykloturistiku a pešiu turistiku. Ich
možnosti a možnosti vykonania ďalších športových činností v okrese sú bližšie charakterizované
v časti 6.2.1. Prírodné prostredie vhodné na športové vyžitie.
   V okrese nie je výskyt sprístupnených, resp. nesprístupnených jaskýň, nevyskytujú sa tu ani
skaly vhodné na horolezectvo.




                                                                                                    77
Zdroj: - János Bogoly: Geograficko-ekonomická charakteristika okresu Trebišov a mesta
Kráľovský Chlmec.
        - Analýza potenciálu regiónu na území okresov I.-IV. Košice a okresu Trebišov.


Klíma
   Klimatické podmienky Trebišovského okresu vystihuje geoekologická štruktúra jeho územia. Je
to intramontánna nížinná krajina mierneho pásma, špeciálne charakterizovaná ako teplá rovinná
akumulačná krajina s najväčšou kontinentalitou na Slovensku. Ročná amplitúda mesačných teplôt je
asi 24,5 °C. Patrí medzi najteplejšie oblasti Slovenska s teplotnou sumou obdobia s dennými
teplotami nad 10 až 31,60 °C s miernou inverziou a s počtom letných dní v roku (s teplotami 25 oC a
viac) až 70. Územie sa charakterizuje ako suché s priemerným ročným úhrnom zrážok asi 570 mm.
   Tieto pomery sú ideálne pre letnú rekreáciu pri vode napr. pri jazere Karčava a rieke Latorica s
trávnatou plochou vhodnou na stanovanie, pri rieke Tisa a Bodrog s piesočnatou plážou a trávnatou
plochou vhodnou na stanovanie, alebo pri riekach Trnava, Ondava a Roňava. Nikde však nie je
vytvorené územie vhodné na kempovanie s prístupom toalety, možnosťou sprchovania a varenia.
Ďalšie informácie o možnostiach kúpania a vodných športov v okrese sa nachádzajú v časti 6.2.1.
Prírodné prostredie vhodné na športové vyžitie.

Zdroj: - János Bogoly: Geograficko-ekonomická charakteristika okresu Trebišov a mesta
Kráľovský Chlmec.


Hydrologické podmienky
Povrchové vody
   Vodná sieť Trebišovského okresu má typickú dendriticko- vejárovitú štruktúru. Je
charakteristická prítomnosťou dolných tokov viacerých väčších riek, ktoré pramenia mimo okresu
v oblasti Horného Zemplína a Šariša, resp. Zakarpatia na Ukrajine, a ktoré patria do povodia
Bodrogu. Tieto rieky sú typické snehovo-dažďovým režimom, charakteristickým pre nížinné rieky.
Odtok stúpa od apríla do mája pri topení snehu, potom prudko klesá, v lete sa veľa vody stráca
výparom a spotrebou vegetácie. Vodnými tokmi okresu sú rieky t.j. rieky Tisa, Ondava, Latorica,
Bodrog, Trnava, Trnávka a Roňava. Na území okresu sa nachádza jazero Karčava.
   Všetky väčšie rieky okresu sú splavné pre športové a turistické lode s obmedzením pri nízkom
stave vody. Spolu s jazerom Karčava sú tiež ideálne pre letnú rekreáciu pri vode, napr. pri jazere
Karčava a rieke Latorica s trávnatou plochou vhodnou na stanovanie, pri rieke Tisa a Bodrog
s piesočnatou plážou a trávnatou plochou vhodnou na stanovanie, alebo pri rieke Ondava. Pri týchto



                                                                                                78
vodných plochách sa nenachádza žiadne oficiálne kúpalisko, nachádzajú sa však veľmi príjemné
prírodné kúpaliská. Kúpanie sa vo vode je však na vlastnú zodpovednosť. Na území okresu nie je
vytvorené územie vhodné na kempovanie s prístupom toalety, možnosťou sprchovania a varenia.
Ďalšie informácie o možnostiach kúpania a vodných športov v okrese sa nachádzajú v časti 6.2.1.
Prírodné prostredie vhodné na športové vyžitie.
   Najvýznamnejším vodným tokom oblasti je rieka Tisa, ktorá sa územia Slovenska dotýka na
juhovýchode okresu v dĺžke cca 5 km a tvorí štátnu hranicu s Maďarskou republikou. Tisa je na
celom jej slovenskom úseku splavná. Pri obci Malé Trakany sa nachádza veľmi obľúbené prírodné
kúpalisko s piesočnatou plážou.
   Rieka Bodrog, ktorý odvodňuje takmer celú časť územia okresu, vzniká spojením Latorice
a Ondavy pri obci Zemplín a vlieva sa do Tisy pri meste Tokaj v Maďarsku. V úseku Zemplín –
Ladmovce – Viničky tečie popod úpätie Zemplínskych vrchov, časté sú piesočnaté pôdy, pieskové
duny. Bodrog je po celej svojej dĺžke (t.j. od obce Zemplín až po jeho výtok z územia SR) splavný
aj na kajakoch či gumených člnoch. Na brehu rieky sú vyznačené názvy najbližších obcí. Rieka sa
využíva tak na nákladnú ako aj na osobnú dopravu. Je tu oficiálne jeden nákladný a jeden osobný
prístav. Veľkou atrakciou jarnej a letnej sezóny je pravidelná vyhliadková plavba po rieke loďou
Artúr, ktorú prevádzkuje spoločnosť Lumix Trade. Loď premáva každú sobotu z prístavu pri
cestnom moste vedúcej z Viničiek do Stredy nad Bodrogom do maďarského Sárospataku a späť.
V prípade záujmu je možné prenajať celú kapacitu lode na zorganizovanie rôznych akcií a podujatí
v dohodnutom termíne.
   Latorica s jeho meandrujúcim charakterom a množstvom prírodných zákutí, preteká prevažne
lužnými lesmi. Splavovanie je možné len bezmotorovými člnmi - najvhodnejšie sú gumené kanoe.
Prúd rieky je pokojný a teda vhodný aj pre menej skúsených vodákov. Pri obci Rad sa nachádza
udržiavaná trávnatá pláž. Časť povodia rieky bola v roku 1990 vyhlásená za Chránenú krajinnú
oblasť za účelom zabezpečenia zvýšenej ochrany na Slovensku vzácnych a jedinečných vodných
a mokraďných biotopov. V roku 1993 bola časť tohto územia zapísaná medzi medzinárodne
významné mokrade, tzv. Ramsarské lokality pod názvom RL Latorica. Časť regiónu spadá aj do
sústavy chránených území členských krajín Európskej únie -NATURA 2000. Nachádzajú sa tu
taktiež národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie.
   Brehy rieky Ondava sú na území okresu porastené bujnou vegetáciou a ponúkajú nespočetné
možnosti na táborenie v divočine. Okrem úseku pri obce Brehov tečie rieka na území okresu mimo
obcí.
   Rieky Trnava, Trnávka a Roňava sú z hľadiska rozvoju cestovného ruchu menej významné.



                                                                                              79
   Pri jazere Karčava, ktorá tvorí štátnu hranicu s Maďarskou republikou, sa nachádza prírodné
trávnaté kúpalisko.
   Aj keď je na území okresu veľa možností na vodnú turistiku, jej infraštruktúra je na veľmi slabej
úrovni. Na celom území neexistuje strážené parkovisko lodí, najbližšia požičovňa člnov sa
nachádza v obci Topoľovka, nachádzajúcej sa 45 km od Trebišova. Na riekach väčšinou chýbajú aj
informačné tabule a značenia (značenie riečnych kilometrov a pod.), informačné tabule
o prírodných hodnotách a zaujímavostiach v okolitej krajine a pod.

Možnosti rybolovu.
   V Trebišovskom okrese sú veľmi dobré podmienky na rybolov v rámci vidieckeho cestovného
ruchu. Územia riek Latorica, Ondava, Bodrog, Tisa, Roňava, Trnávka a jazera Karčava sú
rozdelené na území okresu medzi štyri miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu. Sú to
MO SRZ Čierna nad Tisou, MO SRZ Kráľovský Chlmec, MO SRZ Streda nad Bodrogom, MO
SRZ Trebišov, MO SRZ Sečovce. Vody okresu poskytujú útočište najmä takým druhom rýb, ktoré
sa prispôsobili nižšiemu obsahu kyslíka, čo priamo súvisí s pravidelným prehrievaním stojatých ale
i plytkých tečúcich vôd. Patria tu bežnejšie a všeobecne rozšírené druhy ako plotica obyčajná,
červenica obyčajná, pleskáč vysoký, kapor obyčajný, sumec obyčajný, zubáč obyčajný a volžský a
mnohé ďalšie. Zo vzácnych a ohrozených druhov sú to batniak tmavý, šabľa krivočiara, hrebenačka
pásavá, kolok väčší. Rybolov je povolený členom miestnych organizácií SRZ, resp. zakúpením
1- alebo viacdňových rybárskych lístkov.

   Pri hotely Biele Studničky** v obci Dargov sa nachádza rybník, kde je možnosť rybolovu tak
pre hotelových hostí ako aj pre návštevníkov samotného rybníka.

   V roku 2010 otvoril svoje brány návštevníkom umelý rybník pri obci Bieľ v Medzibodroží.

Minerálne vody
   Na území Trebišovského okresu sa nachádza viacero prameňov minerálnych vôd, ktoré sú iba
minimálne a občasne využívané obyvateľstvom, na komerčné účely nie je v súčasnosti využívaných
ani jedna z nich. Charakter liečivých minerálnych vôd má voda na lokalite Byšta – kúpele.

   Kúpele Byšta. V areáli kúpeľov vyviera 5 prameňov so slabo mineralizovanou vodou
chloridovo-hydrouhličitanovou, sodnou, ev. sírnou, studenou. Liečivá voda má indikáciu na
vonkajšie použitie pre chorých s problémami pohybového ústrojenstva a s reumatickými
chorobami, na inhalačné procedúry pri dýchacích ťažkostiach a na internú aplikáciu - pitné kúry pri
poruchách tráviaceho systému, vylučovacej sústavy a metabolických ochoreniach: vredovej chorobe
žalúdka a dvanástornika, syndróme dráždivých čriev, pri cukrovke (diabetes mellitus), pri dne,



                                                                                                 80
chronických infekciách močových ciest a ako prevencia pri tvorbe obličkových kameňov
cystínového a kalciumoxalátového typu. Kúpele sú v súkromnom vlastníctve, a v súčasnosti sa
neprevádzkujú.

Zdroj: - Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín. Prístupné na web stránke
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Documents/strategiaCRDZ.pdf
       - Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Medzibodroží. Prístupné na web stránke
http://www.bodrog-tisa.sk/?id_kat_for_menu=5425&firmy_slovenska_flag=0
       - Analýza daností a možností rozvoja cestovného ruchu v prihraničnom regióne
Bodrog/Ukrajina. Časť Horné Medzibodrožie.
       - János Bogoly: Geograficko-ekonomická charakteristika okresu Trebišov a mesta
Kráľovský Chlmec.
       - http://bielestudnicky.hoteldargov.sk/c-7-oddych.html


Chránená príroda
   V okrese Trebišov je relatívne hustá sieť chránených území, čo môže predstavovať lákadlo pre
návštevníkov, a tak potenciál pre rozvoj cestovného ruchu na jeho území. Musí sa však pri tom dbať
na dodržiavanie príslušných legislatív ochrany týchto území. Treba vychádzať zo zákona NR SR
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.


Chránené krajinné oblasti

Chránená krajinná oblasť Latorica (15 620 ha)
   CHKO Latorica je po CHKO Záhorie druhým veľkoplošným chráneným územím nížinného
typu krajiny a zaberá plochu 15 620 ha. Vyhlásená bola v roku 1990 za účelom zabezpečenia
zvýšenej ochrany na Slovensku vzácnych a jedinečných vodných a mokraďných biotopov. Zahŕňa
hlavný tok Latorice a dolnú časť toku Laborca a Ondavy so sústavou slepých ramien a priľahlými
lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami. Najvýznamnejším fenoménom CHKO sú už dnes zriedkavé
a mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy, tvoriace komplex, ktorý nemá obdobu v celej
republike. Druhové zloženie rastlinných spoločenstiev je veľmi rôznorodé. Zo vzácnych vodných
druhov tu môžeme nájsť lekno biele, leknicu žltú, rezavku aloovitú, kotvicu plávajúcu, húsenikovec
erukovitý a mnohé iné. Z pozoruhodných zástupcov fauny sa v oblasti vyskytuje koník stepný,
modlivka zelená, korytnačka močiarna, volavka purpurová, beluša malá, kormorán veľký, orliak
morský, kúdeľníčka lužná, netopier obyčajný a iné. Lužné lesy, vodné a močiarne spoločenstvá,


                                                                                               81
zaplavované (inundačné) územie Latorice so spleťou mŕtvych ramien a pieskové duny vytvárajú
svojrázny a neopakovateľný charakter tejto oblasti Latorickej roviny. V roku 1993 bola časť tohto
územia zapísaná medzi medzinárodne významné mokrade, tzv. Ramsarské lokality pod názvom RL
Latorica. Časť regiónu spadá aj do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie -
NATURA 2000.


Národné prírodné rezervácie
Kašvar (kat. ú. Ladmovce – 116,4 ha)
   Územie na mezozoickom podklade vo východnej časti Zemplínskych vrchov. Predstavuje
vhodné prostredie pre vápnomilnú, xerotermnú vegetáciu a príslušné spoločenstvá fauny. Nachádza
sa tu množstvo vzácnych a chránených taxónov.

Latorický luh I a II. (kat. ú. Boťany – 40,7+ 15,1 ha)
   Predstavujú lužné lesy v inundačnom území rieky Latorica.

Tajba (kat. ú. Streda nad Bodrogom – 27,36 ha)
   Mŕtve rameno Bodrogu predstavuje ukážku dnes už vzácnych pozostatkov močiarnych
spoločenstiev na území Medzibodrožia. Ide o najvýznamnejšie nálezisko pravidelne sa
rozmnožujúcej kriticky ohrozenej korytnačky močiarnej. Predstavuje územie NATURA 2000
v rámci CHKO Latorica.

Bačkovská dolina (kat. ú. Bačkov - 2 20, 0 4 ha)
   Nachádza sa tu niekoľko hniezd vzácnych dravcov a iných vtákov {orol malý, sokol sťahovavý,
haja tmavá, krkavec čierny, bocian čierny a myšiak hôrny}. Spoločenstvo vtákov, aké sa tu
vytvorilo, má osobitný význam z vedeckého hľadiska.


Prírodné rezervácie
Biele jazero (kat. ú. Svätá Mária – 7,2 ha)
   Je to bezodtokové jazierko medzi pieskovými dunami. Predstavuje ukážku vzácnych biocenóz
medzidunových zníženín, ktoré boli v širšom okolí už zničené.

Boľské rašelinisko (kat. ú. Boľ – 13,6 ha)
   Je to zazemnené mŕtve rameno s výskytom rašeliny. Patrí do komplexu močiarnej vegetácie
Východoslovenskej nížiny.

Dlhé Tice (kat. ú. Svinice a Zatín - 46,8 ha)
   Sú zvyšky mimoriadne zachovalých pôvodných biocenóz mŕtvych ramien Tisy.



                                                                                              82
Krátke Tice (kat. ú. Vojka - 17,4 ha)
   Územie predstavuje izolované mŕtve rameno sotorenou plochou s pôvodnou močiarnou a
vodnou vegetáciou.

Horešské lúky (kat. ú. Malý Horeš - 6,94 ha)
   Terénna zníženina so zachovalou močiarnou vegetáciou a suchomilnými travinobilnými
porastmi na vápnitých pieskoch a druhmi európskeho významu poniklec lúčny maďarský, kunka
červenobruchá a syseľ pasienkový. Je územím NATURA 2000.

Poniklecová lúčka (kat. ú. Malý Horeš - 0,4 ha)
   Nálezisko endemických rastlín na pieskovom podklade. Nachádza sa tu masový výskyt
chráneného druhu poniklec lúčny, súčasne s ďalšími xerotermnýmmi a pieskomilnými druhmi
rastlín a živočíchov.

Tarbucka (kat. ú. Streda n/Bodrogom, Malý a Veľký Kamenec, Somotor – 10,9 ha)
   Piesčité úbočie vulkanického komplexu predstavuje ojedinelý geomorfologický zriedkavý jav v
Európe, kde sú viate piesky situované na andezitových. Predstavuje územie NATURA 2000 v rámci
CHKO Latorica.

Veľké jazero (aj Zelené jazero) kat. ú. Vojka – 8,04 ha)
   Jazero eolického pôvodu je jediná známa slovenská lokalita rašelinného spoločenstva krovitých
vŕb vytvorená na vrstvách rašeliny 60 až 70 cm hrubej. Vyskytuje sa tu zaujímavá vodná flóra,
zoocenózy, dobré podmienky pre hniezdenie vzácnej chochlačky sivej.

Zatínsky luh (kat. ú. Zatín – 66,1 ha)
   Územie predstavuje lesné spoločenstvo dubových bučín a dubových jelšín v medzihrádzovom
priestore Laborca.

Zemplínska jelšina (kat. ú. Zemplínske Jastrabie– 51,4 ha)
   Izolovaný komplex lužného a slatinného jelšového lesa s prevažne zachovalými prirodzenými
spoločenstvami s výskytom viacerých druhov.

Vysoká (kat. ú. Kráľovský Chlmec)
   Pahorkatina vulkanického pôvodu je pokrytý zvyškami teplomilných dúbrav lesostepných plôch
s trávnatými spoločenstvami.

Madaraška (Vtáčie) (kat. ú. Kráľovský Chlmec)
   Prirodzená depresia eolického pôvodu.




                                                                                             83
Veľké debnárske (kat. ú. Kráľovský Chlmec)
   Zazemnený močiar eolického pôvodu.

Čierna hora (kat. ú. Kráľovský Chlmec, Plešany)
   Vyvýšenina so súvislými lesnými porastmi, charakteru teplomilných dúbrav. V juhozápadnej
časti dominujú pieskové duny.

Zdroj: - Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín. Prístupné na web stránke
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Documents/strategiaCRDZ.pdf
       - Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Medzibodroží. Prístupné na web stránke
http://www.bodrog-tisa.sk/?id_kat_for_menu=5425&firmy_slovenska_flag=0
       - http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/582
       - http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/495


Vinárstvo a vinohradníctvo
   V Trebišovskom okrese sa nachádzajú dve vinohradnícke oblasti. Jednou je slovenská časť
svetoznámej     Tokajskej    vinohradníckej      oblasti,      a druhá   Kráľovskochlmecký   rajón
Východoslovenskej vinohradníckej oblasti.

Tokajská vinohradnícka oblasť
   Svetoznáma vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva
a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi,
vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog.
Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa
rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha).
   Slovenská časť Tokajskej vinohradníckej oblasti s rozlohou 907 ha, osadené vínnou révou už po
dve tisícročia, predstavuje plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť nie len na Slovensku, ale aj vo
svete. Rozprestiera sa na juhozápadných výbežkoch Zemplínskych vrchov v katastrálnych
územiach obcí Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa
a Viničky. Je jednou z mála oblastí na svete, kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne
sladkých vín.
   Väčšina tokajských pivníc pochádza z čias tureckých vojen v 16. – 17. storočí, kedy boli
dobudované ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami. Medzi vína z tokajskej
vinohradníckej oblasti (Vinum regum – rex vinorum, v slovenskom preklade znamená víno kráľov
– kráľ vín) zaraďujeme:


                                                                                               84
- Tokajské špeciality- samorodné suché, sladké, tokajské výbery 2 – 6 putňové, tokajská esencia,
tokajský forditaš a tokajský mašláš,
- Tokajské vína- tokajský Furmint, Lipovina, Muškát žltý, Tokajské cuveé, akostné prívlastkové
a tokajský sekt.
   K rozvoju CR v Tokajskej vinohradníckej oblasti významne prispievajú združenia ako
Občianske združenie Tokaj Regnum (www.tokajregnum.sk), Tokajské združenie, Tokajská vínna
cesta (www.tvc.sk), Združenie pestovateľov a malovýrobcov tokajských vín Slovenska. Osobitné
postavenie má Občianske združenie Tokaj Regnum, ktorého členovia sú jediný na Slovensku, ktorí
môžu podľa zákona svoje vína označovať ako Tokajské víno. Členmi združenia sú Anna Nagyová –
Zlatý strapec Viničky, Chateau k.s. Viničky, Galafruit & CO, s.r.o. Malá Tŕňa, J&J Ostrožovič,
Veľká Tŕňa, Sanpo s.r.o. Malá Tŕňa, TOKAJ MACIK WINERY s.r.o., Malá Tŕňa, Tokaj & CO,
s.r.o. Malá Tŕňa, Tokajská spoločnosť Viničky.
   Medzi služby vinárov Tokajskej vinohradníckej oblasti patria ubytovacie a stravovacie služby,
prehliadka pivníc, občerstvenie, predaj a degustácia vín s možnosťou vystúpenia folklórnych
súborov z regiónu aj mimo nej.

Vinári Tokajskej oblasti poskytujúci ubytovacie služby
TOKAJ MACIK WINERY s.r.o, Malá Tŕňa – degustácia tokajských vín, ubytovanie v penzióne
u Macika s 8 izbami pre 23 osôb, Medzipivničná 174, 076 82 Malá Tŕňa. Tel.: 056 67 93 466, 0905
251 668, 0905 313 353, e-mail: info@tokajmacik.sk, web: www.tokajmacik.sk

J&J OSTROŽOVIČ, Veľká Tŕňa – ochutnávka tokajského vína, ubytovanie v Tokajskom dome pre
10 ľudí, Nižná 233, 076 82 Veľká Tŕňa. Tel.: 056 67 93 322, 0908 996 042, e-mail:
info@ostrozovic.sk, web: www.ostrozovic.sk

SOŠ VINÁRSKO-OVOCINÁRSKA VINIČKY – prehliadka pivnice spojená s degustáciou vín,
najväčšia degustačná miestnosť s kapacitou 50 osôb, malá kruhová degustačná miestnosť pre
13 osôb, ubytovanie v rekonštruovanej turistickej ubytovni, degustácia spojená s pohostením,
výstava vín a degustačná súťaž vín, organizovanie konferencie, rôznych podujatí. Hlavná 232/17,
096 31 Viničky. Tel.: 0907 530 064, e-mail: svos@svosvinicky.sk, web: www.svosvinicky.sk
Vinári Tokajskej oblasti poskytujúci degustáciu vín resp. pohostinské služby
TOKAJSKÁ SOLOČNOSŤ VINIČKY s.r.o – spracovanie, predaj a distribúcia tokajského vína,
ubytovanie v penzióne s kapacitou 40 lôžok, vinotéka, salóniky pre uzavretú spoločnosť, vínny
trezor, degustácia vín, Tokajská 191/5, 076 31 Viničky. Tel.: 056 67 92 556, 0905 255 099, 0918
684 116, e-mail: tokajvinicky@centrum.sk, web: www.tokajvinicky.sk




                                                                                             85
ZLATÝ STRAPEC, Viničky – typické rodinné vinárstvo Nagyovcov s vinohradom a predajom
tokajských vín, altánok pre 45 osôb, kuchyňa s miestnymi pikantnými špecialitami, Tokajská 118,
076 31 Viničky. Tel.: 056 63 73 975, 0905 271 275, e-mail: info@tokaj-zlatystrapec.sk,
web: http://zlatystrapec.m3.sk/

CHATEAU Viničky k.s. – vlastní najväčšiu tufovú pivnicu v oblasti, ktorá je národnou kultúrnou

pamiatkou. Skladá sa z 20 chodieb, ktorých dĺžka dosahuje 1500 m, má degustačnú miestnosť pre

40 osôb a archív tokajských vín. Tel. : 056 68 29 009, e-mail: tokaj1@vino-tokaj.sk,
web: www.vino-tokaj.sk

GALAFRUIT & CO, s.r.o., Malá Tŕňa - najväčší producent tokajských vín. Má významnú kolekciu
archívnych vín, tufovú pivnicu, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Tu sa nachádza menšia a väčšia
degustačná miestnosť pre účely prezentácie a prijímanie návštevníkov. Tiež disponuje kvalitnou
kuchyňou. Spoločnosť zabezpečí aj exkluzívne darčekové balenia podľa objednávky. Malá Tŕňa
202. Tel.: +421 56 66 84 440, Fax: +421 56 66 84 445, e- mail: galafruittv@stonline.sk,
web: www.galafruit.sk

SANPO, s.r.o., možnosť degustácie vín vo vinárni Čelejka s kapacitou 120 miest. Kráľovka 159/22,
076 82 Malá Tŕňa. Tel.: +421 907 815 541, e-mail: info@sanpo.sk , web: www.sanpo.sk.


Malopestovatelia
Vinofarm Rozvoj Slovakia, s.r.o. Borša


Samozásobitelia (priemerná kapacita pivníc je 10-15 osôb)
František Szaniszló, Tokaj Gazda s.r.o., Viničky
Gabriel Čonka, Malá Tŕňa
Štefan Dóczy, Malá Tŕňa
František Szatmáry, Malá Tŕňa
Ladislav Tašáni, Malá Tŕňa
Ing. Jozef Bojkovský, Malá Tŕňa
Ladislav Rendes, Pasienkova, Borša
István Kázmér, Borša
Zoltán Mihók, správca vinice, Borša
Ladislav Tóth, Černochov
Karol Rosoha, Lesná 43, Černochov



                                                                                             86
Alexander Kováč, Černochov
Obecný úrad Černochov
Tibor Štofira, Veľká Tŕňa 173 – výroba malých súdkov


    V Tokajskej vinohradníckej oblasti sú ochutnávky tokajských vín často spojené s kultúrnym
programom v rámci rôznych podujatí. Sú to napr.:
-   Dni jedného vinára a ochutnávky vín malovýrobcov vín v Čerhove každú nedeľu od mája do
augusta,
-   Ochutnávka vín miestnych malopestovateľov v Bare vo februári,
-   Požehnanie mladého vína v rôznych obciach Tokajskej oblasti v máji,
-   Tokajský vinič v rozkvete v Ladmovciach a Malej Tŕni v máji,
-   Pooberačkové slávnosti obce Bara v septembri,
-   Malotŕňanské vinobranecké slávnosti v septembri,
-   Deň otvorených tokajských pivníc v obciach Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Viničky, Čerhov
v septembri,
-   Tokajské vinobranie v Čerhove v septembri.


Kráľovskochlmecká vinohradnícka oblasť
    Do Kráľovskochlmeckého rajóna Východoslovenskej vinohradníckej oblasti patria katastrálne
územia obcí Bačka, Beša, Biel, Boľ, Brehov, Cejkov, Čičarovce, Hraň, Kašov, Klin nad Bodrogom,
Kráľovský Chlmec, Ladmovce, Leles, Luhyňa, Malé Trakany, Malý Horeš, Malý Kamenec,
Poľany, Pribeník, Rad, Sirník, Somotor, Strážne, Streda nad Bodrogom, Svätá Mária, Svätuše,
Svinice, Veľké Trakany, Veľký Kamenec, Vojka, Zemplín, Zemplínske Hradište, Zemplínske
Jastrabie.
    Pestujú sa tu tradičné odrody hrozna - Ryzling vlašský, Cabernet Sauvignon a iné.
Významné a známe sú svojím usporiadaním a technickým riešením pivnice v Malom Horeši. Ide
o súbor známych tufových vínnych pivníc, ktoré pochádzajú podľa miestnej legendy z čias
tatárskych nájazdov a slúžili miestnemu obyvateľstvu ako skrýša pred votrelcami. Cez zimu v nich
zimujú netopiere. Pre pivnice sú charakteristické úzke a nízke chodby, ktoré sa rozvetvujú do
niekoľko pivníc. Jeden spoločný vchod sa vetví do viacerých malých súkromných pivníc. Súbor
pozostáva zo 79 vchodov a k tomu prislúchajúcich 300 pivníc. Pivnice sa nachádzajú v agátovom
háji.
    Pri pivniciach sa každoročne usporiada folklórny festival, počas ktorého sa na prírodnom
amfiteátri predstavia rôzne folklórne skupiny zo Slovenska a zahraničia. V roku 2009 sa tu prvýkrát


                                                                                                87
zorganizoval Deň otvorených pivníc v sprievode kultúrneho programu, počas ktorého mohli
záujemcovia navštíviť pivnice a ochutnávať miestne vína.


   Vinári Kráľovskochlmeckej vinohradníckej oblasti:
VINÁRSTVO DAMASKUS - Skalina Ladislav, vináreň so značkovými vínami, ponúka
ubytovanie v penzióne Damaskus, 9 izieb pre 41 osôb, Kamenecká 148, 076 31 Streda nad
Bodrogom, 056 637 32 13, 0903 649 730, 0905 871 960, e-mail: damaskus@stonline.sk,
web: www.damaskus.sk

Pavol Géresi – degustácia v pivnici, ponuka typického koláča (lángoša) Géresi Béles, Hlavná 370,
076 52 Malý Horeš, Tel.: 0907 934 660, 0907 479 247, e-mail: pali-ge@orangemail.sk

Ing. Remák Alexander – exkluzívna pivnica Petra Perényiho s neorenesančným interiérom, ponuka
regionálnych jedál a nápojov, Podhradom 9, 077 01 Kráľovský Chlmec, Tel.: 0905 321 960, e-mail:
perenyi.remak@gmail.com, web: www.perenyi.m3.sk

   V roku 2006 bol založený Rytiersky rad Petra Perényiho, ktorého poslaním je rozširovať
gastronomickú kultúru, zvyklosti v spotrebe a degustácii vín miestnych vinohradníkov, spoznať
tradície miestneho regiónu a vnášať do života ľudí hrdosť na bohaté tradície svojich predkov.

Vínne pivnice vlastnia:
V Kráľovskom Chlmci – MUDr. Ander Štefan, Molnár, Bajusz
V Malom Horeši – starosta Csaba Furik, Gabriel Varga, Gejza Hajdók, Jozef Kužma, Ing. Arpád
                   Aszonyi
Vo Svätušiach – Liszkay, Rácz, Ing. Ladislav Leto, František Szabó, Jozef Kiš, Ing. Vojtech Ferenc
Vo Veľkom Kamenci – Ján Štefan, Jakus, Attila Nagy, Zoltán Ander
V Malom Kamenci – starostka Agnesa Mátéová, Eva Székelyová, J. Kalán
V Strede nad Bodrogom – Eva Makóvová
V Somotore – Ragány, Kalmán, Tóth, Újházy
V Zemplíne – Mária Tuchyňová
V Ladmovciach – Tomáš Szabó
Zdroj: - http://sk.wikipedia.org/wiki/Tokaj_%28vinohradn%C3%ADcka_oblas%C5%A5%29
       - http://www.slovakia.travel/entitaview.aspx?l=1&cat=0903&llt=6&idp=6878
       - Analýza daností a možností rozvoja cestovného ruchu v prihraničnom regióne
Bodrog/Ukrajina. Časť Horné Medzibodrožie. Použitú časť spracovala Mgr. Denisa Morovičová.




                                                                                                88
       - Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Dolný Zemplín. Prístupné na web stránke
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Documents/strategiaCRDZ.pdf
       - www.rokovania.sk/appl/rhsp.nsf/0/.../$FILE/priloha%2025.doc
       - Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Medzibodroží. Dostupní na web stránke
http://www.bodrog-tisa.sk/?id_kat_for_menu=5425&firmy_slovenska_flag=0


Poľovníctvo
    Celková výmera územia Trebišovského okresu je 1 073 789 116 ha. Z toho predstavuje lesný
pozemok 144 242 993 ha (údaj k roku 2007). Poľovníctvo je možné členom poľovníckych združení,
medzi ktoré sú rozdelené poľovnícke revíry daného územia, resp. pozvaným hosťom.
V Trebišovskom okrese pôsobia napr. nasledovné poľovnícke združenia: PZ Tarbucka v Malom
Kamenci, PZ Latorica v Zatíne, PZ Tisza vo Veľkých Trakanoch, PZ Mier v Boťanoch, PZ Berek
Bačka v Bačke, PZ Lužná v Malých Trakanoch, PZ Poľná Somotor v Somotore, PZ Ternava
v Sečovciach. V okrese neexistujú agentúry, inštitúcie, či organizácie organizujúce poľovačky.

Zdroj: - http://www.polovnictvo.com/modules.php?name=Informaciok&id=9


Jazdenie na koni, jazdecká turistika
    Možnosť jazdy na koni ponúkajú v okrese:
-   Jazdecké klub Noxvel v Sečovciach, Gorkého 1, Sečovce,
-   Jazdecký klub TV v Trebišove, Komenského 73, Trebišov,
-   Jazdecký oddiel Stredná odborná škola v Pribeníku, ktorá každoročne organizuje jazdecké
    preteky v parkúrovom skákaní koní, ul. J. Majlátha 2, Pribeník,
-   Jazdecký oddiel Strážne
-   Jazdecký oddiel Kráľovský Chlmec

    Vlastníkmi koní sú v okrese aj Turistická ubytovňa Sprovy v Poľanoch, Ján Štefán z Veľkého
Kamenca, Teodor Parajos, Gejza Dako z Kráľovského Chlmca, rímskokatolícky farár
v Kráľovskom Chlmci Ladislav Szalay a Ján Muszka z Pribeníka.

Zdroj: - Analýza daností a možností rozvoja cestovného ruchu v prihraničnom regióne
Bodrog/Ukrajina. Časť Horné Medzibodrožie.
       -
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Stranky/default.aspx


                                                                                                 89
7.1.2. Vytvorené, antropogénne prostredie a aktivity viažuce sa na ne

Poznávanie kultúrno- historických pamiatok
   Trebišovský okres je bohatý na kultúrno- historické pamiatky. Nachádzajú sa tu hlavne kostoly,
kaštiele a hrady, resp. ich zrúcaniny. Zoznam a stručný opis najvýznamnejších kultúrno-
historických a technických pamiatok okresu sa nachádza v časti 1. história – historické pamiatky.


Poznávanie miestnych tradícií
    Miestne tradície Trebišovského okresu môžu návštevníci spoznať prostredníctvom rôznych
spoločensko- kultúrnych podujatiach a zariadeniach, ktorých zoznam a stručný popis sa nachádza
v časti 6.1. Kultúra.


Návšteva spoločensko- kultúrnych, športových a cirkevných podujatí
   Zoznam podujatí v okrese Trebišov sa nachádza v časti 6. kultúra a šport.


7.2. Sekundárna ponuka a aktivity viažuce sa na ne
7.2.1. Supraštruktúra cestovného ruchu

        Supraštruktúru cestovného ruchu tvoria ubytovacie a pohostinské zariadenia.
V Trebišovskom okrese sa nachádzajú nasledovné ubytovacie a stravovacie zariadenia:


Názov                   Kategória     Ubyt.      Strav.     Doplnkové služby Kontakty
                                      kapacita   kapacita
Trebišov
ZEMPLÍN                 Hotel**       55         150        Reštaurácia,    2M. R. Štefánika
                                                            salóniky, bowling861/230,
                                                            club s 2 dráhami,075 01 Trebišov.
                                                            kozmetický       Tel: +42156/6724381,
                                                            a kadernícky     E-mail:
                                                            salón, biliardovýrecepcia@hotelzempli
                                                            stôl             n.sk, Web:
                                                                             www.hotelzemplin.sk
ŠPORTKLUB               Hotel         50         100        Reštaurácia,   2 J. Kostru 1, 075 01
                                                            salóniky         Trebišov.
                                                                             Tel.:+42156/6727656
DIPLOMAT                Reštaurácia   -          100                         Záhradná 909/21,
                                                                             075 01 Trebišov
Fontána                 Reštaurácia   -          80         Salónik          M. R. Štefánika 1941,
                                                                             075 01 Trebišov.
                                                                             Tel.:
                                                                             +42156/6722848,
                                                                             E-mail:


                                                                                                    90
                                                           fontanatv@fontanatv.
                                                           sk, web
                                                           http://www.fontanatv.
                                                           sk
Amadeus        Reštaurácia   -    115                      M. R. Štefánika 50,
                                                           075 01 Trebišov.
                                                           Tel.: 056 / 672 75 26,
                                                           Fax: +421 56 668
                                                           6951,
                                                           E-mail:
                                                           amadeus@skg.sk
Zemplínska     Reštaurácia   -                             Varichovská,
reštaurácia                                                075 01 Trebišov
All for you    Reštaurácia   -    45    Salónik,     denný M. R. Štefánika,
                                        bar s terasou      Tel./fax: +421/56672
                                                           4994
                                                           Vedúca prevádzky:
                                                           +421 902/256 783
                                                           Donášková služba:
                                                           +421 907/762 597,
                                                           E- mail:
                                                           allforyou@allforyou-
                                                           trebisov.sk
Hasan          Reštaurácia   -                             Škultétyho 257/61,
                                                           075 01 Trebišov,
                                                           Areál letného
                                                           kúpaliska.
                                                           Tel.: +42156/6724530
Sečovce
ST. NICOLAUS   Penzión       80   80    Reštaurácia,       SNP 67,
                                        salónik,       bar,078 01 Sečovce.
                                        tenisový       kurtTel.:
                                        s antukovým        +421 905/230 887,
                                        povrchom, 20 m     +421 905/310 944,
                                        bazén, biliardový  +421 56 678 40 34,
                                        stôl,     golfový  Fax: +421 56 678 43
                                        green,      sauna, 25,
                                        stolný       tenis,E-mail:
                                        vináreň            penzionstnicolaus@g
                                                           mail.com
MICHALSKÝ      Penzión       30   50    Piváreň, 2         Obchodná 176,
DVOR                                    salóniky           078 01 Sečovce.
                                                           Tel.: +42156/6784127
                                                           Fax: +42156/6782592
KORZO          Hotel         40   90    Reštaurácia,       Dargovských hrdinov
                                        kaviareň, salónik, 64
                                        biliard            07801 Sečovce.
Dargov
BIELE          Hotel**       48   60    Chatky,               Tel.: +42156/6783799
STUDNIČKY                               reštaurácia, 2        Recepcia:


                                                                               91
                                             salóny, rybník       +42156/6600651
Dargov          Hotel         cca 24         Chatky, 2 nekryté    Mobil: 0907/492 872
                                             sezónne              Tel.: +421 56/678 37
                                             vyhrievané           12
                                             bazény, tenisový
                                             kurt, plážový
                                             volejbal,
                                             futbalové ihrisko,
                                             detské preliezky
                                             a hojdačky.
Hriadky
CANADA          Motorest      12       110   Reštaurácia,         č. 166,
                                             kaviareň, bistro,    076 22 Hriadky,
                                                                  Tel.: +42156/6784758
                                                                  E-mail:
                                                                  motorestkanada@slov
                                                                  akiaguide.sk
Veľaty
MÁRIA           Autokem-      143      170   Chatky,              Tel.:
                ping                         reštaurácia, bar,    +42156/6700506,
                                             spoločenská sála,    +421 56/6700 629,
                                             2 bazény,            E-mail:
                                             hádzanárske,         recepcia@autocampin
                                             volejbalové a        gmaria.sk,
                                             detské ihrisko       Web:
                                                                  www.autocampingma
                                                                  ria.sk
Kráľovský Chlmec
ITALIA          Penzión***    42       100   Reštaurácia,         Hlavná 712,
                a pizzeria                   pizzeria, bar,       077 01 Kráľovský
                                             bazén, sauna,        Chlmec.
                                             konferenčná          Tel.: 056/62 84 980,
                                             miestnosť, terasa    Mobil: 0905 262 067,
                                                                  E-mail:
                                                                  penzionitalia@gmail.
                                                                  com,
                                                                  Web:
                                                                  www.penzionitalia.sk
Privat cafe a   Reštaurácia   -        45    Bar, salónik,        Petőfiho 6, 077 01
restaurant                                   sauna                Kráľovský Chlmec.
                                             solárium, biliard    Tel./fax:
                                             klub, detské         +42156/6321 574
                                             ihrisko              Mobil:
                                                                  +421 915/857484
                                                                  E-mail:
                                                                  privatcafe@privatcafe
                                                                  .sk,
                                                                  Web:
                                                                  www.privatcafe.sk



                                                                                    92
Pivnica Perényi   Reštaurácia     -    60    Bar, krb, letná    Podhradom 9, 077 01
                  a vináreň                  terasa             Kráľovský Chlmec.
                                                                Mobil: 0905 321 960,
                                                                E-mail:
                                                                perenyi.remak@gmail
                                                                .com
                                                                Web:
                                                                www.perenyi.m3.sk
Brečťan -         Jedáleň         -    30
Borostyán
Pribeník
SOŠ Pribeník      Hosťovský       30         Bar, posilňovňa,   J. Majlátha 2,
                  dom                        jazda na koni,     076 51 Pribeník
                                             jedlo na           Tel.: +42156/6285020
                                             požiadanie         E-mail:
                                                                souppribenik@mail.t-
                                                                com.sk
                                                                Fax: 056 62 850 21,
                                                                Web:
                                                                www.soupopribenik.e
                                                                du.sk
Veľké Trakany
Ubytovňa OcÚ      Hosťovské       20   -                        Rákóczi 419, 076 42
                  izby                                          Veľké Trakany
                                                                Tel.:
                                                                 +421 56/63 551 29,
                                                                E- mail:
                                                                ou.vel.tr@stonline.sk,
                                                                Web:
                                                                velketrakany.ocu.sk
Veľký Kamenec
Korona            Reštaurácia     -    102   Bar                Hlavná 65, 076 36
                                                                Veľký Kamenec
                                                                Tel.:+42156/6377 281
                                                                E-mail:
                                                                sabin@citromail.hu
Streda nad Bodrogom
Damaskus         Penzión        a 41   -     Vináreň            Kamenecká 148,
                 vináreň                                        076 31 Streda nad
                                                                Bodrogom
                                                                Tel.: +42156/6283180
                                                                Mobil:
                                                                +421 903/649 730,
                                                                      905 871 960,
                                                                E-mail:
                                                                damaskus@stonline.s
                                                                k,
                                                                Web:
                                                                www.damaskus.sk



                                                                                   93
Hatfa- Škola    Chatová         120   Jedlo na Reštaurácia, bar,   Hatfa- Viničky
v prírode Sv.   osada                 objedna konferenčná          Tel.:+42156/6373215
Lukáša                                nie      miestnosť           Mobil: 0903 216 197,
                                                                   E-mail:
                                                                   filokalia.c@stonline.s
                                                                   k,
Strážne
U Sv. Huberta   Reštaurácia     -     70        Cukrárenská        Hlavná 36,
                                                výroba             076 52 Strážne
                                                                   Tel.: +42156/6397344
                                                                   E-mail:
                                                                   restauracia.u.sv.huber
                                                                   ta@post.sk
Leles
Latorica        Reštaurácia     -     80        Bufet              Hlavná 207,
                                                                   076 84 Leles.
                                                                   Tel.: +42156/6362329
Oáza            Reštaurácia     -     150                          Leleský most,
                                                                   076 84 Leles
                                                                   Mobil:
                                                                   +421905/505715
Somotor
Somotor         Reštaurácia     -     100       bar                Obchodná 36,
                                                                   076 35 Somotor
                                                                   Tel.:+421907/992184
PARK, LCE       Penzión       a 18    40        Rokovacia sála,    Nová 16/167,
                kaviareň                        požičiavanie        076 35 Somotor.
                                                bicyklov pre       Tel.: +42156/6396413
                                                hostí, fitness     Mobil:
                                                centrum, biliard   +421905/326193,
                                                                   E-mail: lce@post.sk,
                                                                   parkpenzion@parkpe
                                                                   nzion.sk
Veľká Tŕňa
J&J             Penzión*        10    60        Ochutnávka         Nižná 233,
OSTROŽOVIČ                                      tokajských vín     076 82 Veľká Tŕňa.
                                                                   Tel.:+42156/6793322,
                                                                   +421 908/996 042,
                                                                   E-mail:
                                                                   info@ostrozovic.sk,
                                                                   Web:
                                                                   www.ostrozovic.sk
Malá Tŕňa
U MACÍKA        Penzión*        23    30        Degustácia vína    Medzipivničná 174,
                                                                   076 82 Malá Tŕňa.
                                                                   Tel.:+42156/6793466,
                                                                   +421 905/251 668,
                                                                   0905 313 353,
                                                                   E-mail:
                                                                   info@tokajmacik.sk,


                                                                                       94
                                                                           Web:
                                                                           www.tokajmacik.sk
Slovenské nové Mesto
TULIPÁN          Penzión a 15                    50   Bar                  Tel.:+42156/6792121,
                 reštaurácia                                               +421 56/6792 394
Viničky
Ubytovňa SOŠ     Turistická  200                 80   Prehliadka           Hlavná 232/17,
Vinársko-        ubytovňa                             pivnice spojená      096 31 Viničky
ovocinárska                                           s degustáciou vín,   Tel.:
                                                      malá kruhová         +421 907/530 064,
                                                      degustačná           E-mail:
                                                      miestnosť,           svos@svosvinicky.sk,
                                                      výstava vín          Web:
                                                      a degustačná         www.svosvinicky.sk
                                                      súťaž vín,
                                                      organizovanie
                                                      konferencie,
                                                      rôznych podujatí
Poľany
SPROVY, Anna       Turistická      39 + 16 60         Závodná jedáleň,     076 84 Poľany 64 .
Takáčová           ubytovňa        v letnej           prednášková          Tel.:+42156/6323049,
                                   sezóne             miestnosť/letná      Mobil:
                                                      sezóna/, menšia      +421 905/112 405,
                                                      posilňovňa,          Fax: 056/62 86 130
                                                      pingpongový stôl,    E-mail:
                                                      volejbalové          takacs1@orangemail.
                                                      ihrisko              sk,

Zdroj. -
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Stranky/default.aspx
       - http://www.holiday.sk/main.php?objekt=1209&lang=sk
       - www.hotelzemplin.sk
       - http://www.holiday.sk/main.php?objekt=1198&lang=sk
       - http://www.travelguide.sk/svk/ubytovanie/hotel-korzo_51241_0_1.html
       - http://bielestudnicky.hoteldargov.sk/
       - http://dargov.hoteldargov.sk/index.php
       - http://www.holiday.sk/main.php?objekt=1206&lang=sk
       - http://www.autocampingmaria.sk/
       - http://www.penzionitalia.sk/
       - http://www.bodrog-tisa.sk/?id_menu=23730&firmy_slovenska_flag=0
       - http://www.bodrog-tisa.sk/?id_menu=23731&firmy_slovenska_flag=0



                                                                                               95
       - http://www.soupopribenik.edu.sk/sk/ubytovanie.html
       - Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Medzibodroží. Dostupné na web stránke
http://www.bodrog-tisa.sk/?id_kat_for_menu=5425&firmy_slovenska_flag=0
       - http://www.amadeus.skg.sk/
       - http://www.fontanatv.sk/kontakt.html
       - http://www.allforyou-trebisov.sk/index.php?id=2


7.2.2. Infraštruktúra cestovného ruchu

Návšteva múzeí a galérií
   Zoznam kultúrno- spoločenských zariadení v Trebišovskom okrese sa nachádza v časti 6.1.1.
Spoločensko- kultúrne zariadenia.


Vykonávanie športových aktivít v rekreačno- športových zariadeniach
   Možnosti vykonávania športových aktivít v rekreačno- športových zariadeniach sú uvedené
v časti 6.2.2. Rekreačno- športové zariadenia.


Účasť na kongresoch a konferenciách
   V Trebišovskom okrese sa neusporiadávajú pravidelné kongresy či konferencie. Možnosti na ich
usporiadanie sú napr. v nasledovných zariadeniach:
- Hotel Zemplín**, Trebišov- kapacita reštaurácie a dvoch salónikov dokopy 195 osôb
- Reštaurácia Amadeus, Trebišov- kapacita 115 osôb
- Hotel Korzo, Sečovce- kapacita reštaurácie a salónika dokopy 112 osôb
- Penzión Italia***, Kráľovský Chlmec- kapacita reštaurácie, baru a pizzerie dokopy 100 osôb
- Hotel St. Nicolaus, Sečovce- kapacita reštaurácie a salónika dokopy 95 osôb
- Ubytovňa SOŠ Vinársko- ovocinárska- kapacita jedálne 80 osôb


Návšteva veľtrhoch a výstav
   V okrese sa neusporiadávajú pravidelné veľtrhy alebo výstavy národného charakteru. Výstavy
regionálneho, resp. nadregionálneho charakteru sa usporiadávajú napr. vo Vlastivednom múzeu
a Regionálnom osvetovom stredisku v Trebišove, v Regionálnom múzeu v Kráľovskom Chlmci,
v „Galérii národov“ umiestnenej v zrekonštruovanej synagóge v obci Pribeník, resp. v mestských
kultúrnych strediskách a kultúrnych domoch.




                                                                                               96
Obchodný cestovný ruch
   V okrese sa nachádzajú štyri administratívno- správne centrá, ktoré sú pólom rozvoja
obchodného    cestovného      ruchu.   Sú   to   mestá   Trebišov   (www.trebisov.sk),   Sečovce
(www.secovce.sk), Kráľovský Chlmec (www.kralovskychlmec.sk) a Čierna nad Tisou.


Turistické informačné centrá a cestovné kancelárie, resp. agentúry
   O Trebišovskom okrese, resp. jeho častiach podávajú návštevníkom a potenciálnym
návštevníkom informácie v rôznych formách nasledovné turistické informačné kancelárie:

Mestské informačné centrum pri CA Turista
   M.R. Štefánika 1632
   075 01 Trebišov
   Tel.: +421 56/ 67 23 277
   E-mail: ca.turista@slovanet.sk
   Web: www.trebisov.sk


TIC Bodrogtour
   Ul. Kossutha 101 (Dom Európy - 1.posch. č. dv. 131)
   077 01 Kráľovský Chlmec
   Tel.: +421 56/63 96 610
   E- mail: bodrogtour@bodrog-tisa.sk
   Web: www.bodrog-tisa.sk


Tokajské informačné centrum
   Ul. Dlhá 100
   076 81 Čerhov
   Tel./fax: 056/679 3214
   E- mail: tic@tvc.sk
   Web: www.tvc.sk


   V Trebišovskom okrese sa nachádza 8 cestovných kancelárií (CK), resp. agentúr (CA), ktoré sa
zaoberajú pasívnym cestovným ruchom. Organizujú, resp. sprostredkúvajú zájazdy miestnym
obyvateľom do zahraničia. Jedna CA, Sunny tour s.r.o. sa nachádza v Kráľovskom Chlmci, na




                                                                                             97
adrese Kossutha 1270/101, 077 01 Kráľovský Chlmec, ďalších 7 CK a CA sa nachádza
v Trebišove. Sú to:
- Agy Tour CA, M.R. Štefánika 39
- B-klub Turista CA, M.R. Štefánika 1632, Štúrova 2326/7A
- Kamelot CA, M.R. Štefánika 176
- Milénium CA, SNP 1937/19
- Tatiana Tour CK, M.R. Štefánika 1632/37
- Tatra CK, M.R. Štefánika 176
- Topas CK, M.R. Štefánika 176
Zdroj: -
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Cestovny_Ruch/KoncepcneMaterialy/nav
rhstrategieDolnyZemplin/Stranky/default.aspx
       - http://www.tvc.sk/sk/tokajske-informacne-centrum.html


7.3. Štatistika cestovného ruchu Trebišovského okresu
Ukazovatele Trebišovského okresu:
                            2001 2002 2003 2004 2005 2006         2007   2008   2009
 Ukazovateľ / Rok            (1)  (2)   (3)   (4)   (5)   (6)      (7)    (8)    (9)
 Počet ubytovacích
 zariadení                    8    8     8     12    11    7       18     24     23
 Počet lôžok v ubytovacích
 zariadeniach                878  848   809 1014 967      896     1500   1536   1534
 Počet návštevníkov v
 ubyt. zariadeniach         7314 8560 8018 6899 6976 8937         13974 22143 22833
 Počet prenocovaní
 návštevníkov v ubyt.
 zariadeniach              17701 21520 23039 16937 13861 17177    27847 46824 48001




                                                                                      98
  Ukazovatele Košického kraja:
                        2001      2002     2003       2004      2005     2006    2007     2008     2009
Ukazovateľ / Rok         (1)       (2)      (3)        (4)       (5)      (6)     (7)      (8)      (9)
Počet ubytovacích
zariadení                 210       253         258     279       291      281     357      379         356
Počet lôžok v
ubytovacích
zariadeniach            39924     35119    36093      36583     35492    21549   22467    26825    26559
Počet návštevníkov v
ubyt. zariadeniach     264563 320856 294467 285514 295752 305970                 321774 356946 291115
Počet prenocovaní
návštevníkov v ubyt.
zariadeniach           664010 815964 743724 685187 694986 689704                 726891 825024 662006




  Podiel Trebišovského okresu na Košickom kraji:
                                 2001    2002    2003    2004     2005    2006   2007    2008    2009
   Ukazovateľ / Rok               (1)     (2)     (3)     (4)      (5)     (6)    (7)     (8)     (9)
   Počet ubytovacích
   zariadení                    3,81% 3,16% 3,10% 4,30% 3,78% 2,49% 5,04% 6,33% 6,46%
   Počet lôžok v ubytovacích
   zariadeniach                 2,20% 2,41% 2,24% 2,77% 2,72% 4,16% 6,68% 5,73% 5,78%
   Počet návštevníkov v
   ubyt. zariadeniach           2,76% 2,67% 2,72% 2,42% 2,36% 2,92% 4,34% 6,20% 7,84%
   Počet prenocovaní
   návštevníkov v ubyt.
   zariadeniach                 2,67% 2,64% 3,10% 2,47% 1,99% 2,49% 3,83% 5,68% 7,25%




                                                                                                    99
Poznámky štatistického úradu:
   - register ubytovacích zariadení bol aktualizovaný v 3. štvrťroku 2007 (platí pre ukazovateľ
„počet ubytovacích zariadení“)
   - počet lôžok v ubytovacích zariadeniach sú uvedené vrátane miest na voľnej ploche


   V Trebišovskom okrese do roku 2006 v počte ubytovacích zariadení a lôžok veľká zmena
nenastala. Ich počet a následne aj počet návštevníkov a ich prenocovaní sa rapídnejšie zvýšil v roku
2007. Od roku 2006 nastala najvýznamnejšia zmena v počte prenocovaní návštevníkov
v ubytovacích zariadeniach rôzneho typu. Kým v roku 2006 uskutočnilo 8 937 návštevníkov 17 177
prenocovaní v okrese, v roku 2009 tu uskutočnilo 22 833 návštevníkov 48 001 prenocovaní. Pritom
sa priemerný počet prenocovaní na jedného návštevníka od roku 2003 do roku 2006 postupne
znižoval, narastať začal v roku 2007. V roku 2009 bol priemerný počet prenocovaní na jedného
návštevníka 2,1.
   Výsledkom týchto skutočností a faktu, že v sledovaných ukazovateľoch Košického kraja veľká
zmena medzi rokmi 2001 a 2009 nenastala, podiel tak počtu ubytovacích zariadení, ako aj počtu ich
lôžok, návštevníkov a prenocovaní v Trebišovskom okrese významne narástol na počte ubytovacích
zariadení, ich lôžok, návštevníkov a prenocovaní v Košickom kraji. Priemerný počet prenocovaní
na jedného návštevníka je však od roku 2005 v Trebišovskom okrese menší ako v Košickom kraji.
Kým v roku 2009 bol priemerný počet prenocovaní v Trebišovskom okrese 2,1, v Košickom kraji to
bolo skoro 2,3.


Zdroj: - Štatistický úrad SR, databáza RegDat (http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/).
       - Vlastné spracovanie


                                                                                                  100
 8. Charakterizovanie špecifických stránok a identifikovanie ekonomického
 potenciálu sledovaného okresu.

   Trebišovský okres a jeho územie má niekoľko špecifických stránok, ktoré majú vplyv aj na jeho
ekonomický potenciál.
   Z hľadiska sociálno-ekonomického rozvoja v okrese pretrvávajú ekonomické problémy, ktoré
neustúpili ani v roku 2010. Stagnácia hospodárskeho vývoja, resp. jeho pokles v dôsledku
hospodárskej krízy sa prejavila najmä vo vysokej miere nezamestnanosti regiónu, ktorá v rámci
Slovenska patrí k dlhodobo najvyšším a v znižovaní životnej úrovne takmer všetkých vrstiev
obyvateľstva.

Demografický vývoj
   K 31.12.2009 žilo na území okresu 105 225 obyvateľov, z toho 54 235 žien a 50 990 mužov.
V roku 2009 sa narodilo 1 325 detí a zomrelo 1 068 osôb. Prisťahovalo sa 692 osôb a vysťahovalo
704 osôb. Prirodzený prírastok na základe uvedených údajov predstavuje 257 osôb a úbytok
vysťahovaním -12 osôb. V porovnaní s rokom 2008 je celkový prírastok obyvateľstva vyšší o 98
osôb. Počet obyvateľov v mestách bolo k 31.12.2009 43 611, čo predstavuje 41,4 % celkového
počtu obyvateľstva okresu k 31.12.2009.

Trh práce – zamestnanosť a nezamestnanosť
   Priemerný evidenčný počet zamestnancov v roku 2009 za podniky a organizácie s počtom 20 a
viac zamestnancov bol v okrese Trebišov 13 985. Priemerná nominálna mesačná mzda bola
v okrese 614,41 EUR, čo je v porovnaní s priemerom Košického kraja o 146,71 EUR menej.
Evidenčný počet zamestnancov v roku 2009 bol spolu 19 290, z toho približne polovicu
predstavovali ženy. Najviac ľudí pracovalo v tomto roku v doprave a skladovaní.
   Počet uchádzačov o zamestnanie bol v roku 2009 v okrese 12 850, čo predstavuje oproti
predošlému roku zvýšenie o vyše 26 %.
   Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov bol v októbri 2010 v okrese 47 694, z toho bolo 13 190
evidovaných nezamestnaných, čo predstavuje 24,35 %- nú mieru evidovanej nezamestnanosti.
   Už tradične sa najvyššia miera nezamestnanosti dosahuje v obciach Vojka, Svinice, Zemplín,
Leles, Poľany, Somotor, Rad a Boťany, ktoré spadajú do územného obvodu Kráľovský Chlmec.
V rámci obvodu Trebišov a Sečovce vysoká miera nezamestnanosti sa zaznamenáva v obciach
Lastovce, Hrčeľ, Nižný Žipov a Bačkov.
   Hlavné príčiny vysokej miery nezamestnanosti sú v celkovej stagnácii poľnohospodárstva
a priemyslu, resp. jeho poklesu z dôvodu hospodárskej krízy, platobnej neschopnosti
zamestnávateľských subjektov, likvidácii podnikov, odbytových problémov a neschopnosti


                                                                                            101
vytvárať nové pracovné miesta. Najviac ohrozené skupiny občanov stať sa nezamestnaným sú
najmä nekvalifikované pracovné sily, tj. občania bez vzdelania, prípadne so základným vzdelaním,
občania so zdravotným postihnutím, absolventi škôl z dôvodu absencie práce a pracovných
návykov, ženy s malými deťmi a osoby nad 50 rokov, z dôvodu ich nízkej flexibility, resp.
adaptácie na nové pracovné podmienky.

Hospodársky vývoj
   Okres Trebišov má rozlohu 107 377 ha, z čoho poľnohospodársky pôdny fond predstavuje
zaokrúhlene 789 76 ha (údaj k roku 2009). Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy je
zaokrúhlene 57 313 ha ornej pôdy, 16 060 ha trvalo trávnych porastov, 1 673 ha viníc, 731 ha sadov
a 3 199 ha záhrad.
   Postupným delením družstiev, decentralizáciou, demonopolizáciou bývalých výrobno-
hospodárskych jednotiek, ale aj likvidáciou a konkurzným jednaním poľnohospodárskych subjektov
bolo v roku 2009 zamestnaných v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove 463 zamestnancov
(priemerný evidenčný počet zamestnancov u podnikateľských subjektoch s 20 a viac
zamestnancami), s priemernou nominálnou mesačnou mzdou 495,24 EUR. Za obdobie rokov 1990-
2005 ukončilo svoju činnosť približne 20 právnických subjektov u ktorých záväzky predstavovali
600 mil. Sk. V okrese sa z poľnohospodárskych plodín pestuje najmä pšenica, kukurica, repka
olejná, jačmeň a slnečnica.
   Okres patrí medzi regióny najťažšie postihnuté reštrukturalizáciou hospodárstva Slovenska, čo
sa prejavuje ešte dodnes na životnej úrovni obyvateľstva. Miestny priemysel sa ťažko prispôsoboval
novým podmienkam a pri novom územno- právnom členení z roku 1996 bola odčlenená navyše aj
priemyselná časť územia okresu, a pričlenené do okresu Michaloviec. Postupne boli delimitované
ešte existujúce odvetvia priemyslu, inštitúcie a pod.
   V okrese prakticky prestal existovať potravinársky priemysel, kedysi hlavné odvetvie
ekonomickej činnosti a základný pilier hospodárskeho rozvoja regiónu. Priemyselná výroba má
neustále klesajúcu tendenciu. Priemerný evidenčný počet zamestnancov pracujúcich v priemyselnej
výrobe (u podnikateľských subjektov s počtom zamestnancov 20 a viac) v roku 2008 bolo 2 582, čo
predstavuje pokles o takmer 3 % oproti roku 2007. Priemerná nominálna mesačná mzda týchto
zamestnancov bola 446 EUR, čo predstavuje skoro 12- ný rast oproti roku 2007.
   Priemerný evidenčný počet zamestnancov v stavebníctve (u podnikateľských subjektov s
počtom zamestnancov 20 a viac) v roku 2008 bol 230, s priemernou nominálnou mesačnou mzdou
702,93 EUR. V roku 2008 bolo v okrese rozostavaných 535 bytov. Výrazne prevyšuje
rozostavanosť u rodinných domoch – 422. Ku koncu roka 2007 bolo rozostavaných 451 bytov,



                                                                                              102
najmä v súkromnom sektore, s jednoznačnou prevahou súkromných domácich vlastníkov, resp.
bytov v rodinných domoch.
   Čo sa týka vnútorného obchodu, základná štruktúra tržieb sa nemení. Najviac sa tvorili tržby
z veľkoobchodnej činnosti s potravinami, potom nasleduje predaj a údržba motorových vozidiel a
napokon sú tržby hotelov a reštaurácií.

Technická infraštruktúra a životné prostredie
   Z hľadiska životného prostredia, okres Trebišov patrí k najviac zaťaženým územím v rámci
Slovenskej republiky. Zásobovanie obyvateľstva nezávadnou pitnou vodou patrí preto
k najzávažnejším problémom z hľadiska výstavby technickej infraštruktúry. V súčasnosti je na
verejný vodovod napojených 72 obcí, t.j. 87,8 % obcí okresu. V ostatných obciach sa používa
obecný vodovod alebo používajú obyvatelia vlastné zdroje vody, ktoré sú kontaminované cudzími,
zdraviu škodlivými látkami. V mnohých obciach je tento vodovod v štádiu rozostavanosti, resp.
stavebného konania. Na dokončenie týchto stavieb však chýbajú finančné prostriedky. Rovnako
napojenosť obcí na verejnú kanalizáciu a ČOV je nízka a predstavuje iba 15,9 % všetkých obcí
okresu. Najlepšia situácia z hľadiska vybavenosti technickou infraštruktúrou je v oblasti
plynofikácie obcí. Plynofikácia bola realizovaná v celom okrese.

Stav životného prostredia v okrese Trebišov
   V oblasti územného plánovania s nadobudnutím účinnosti zákona č. 237/2000 Z.z. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku, sa spresnil aj rozsah kompetencií obcí, ktoré vykonávajú
právomoc stavebného úradu. Územný plán je vypracovaný pre všetky štyri mestá okresu a pre
55 obcí. V štádiu rozpracovania je v štyroch obciach. Územný plán nie je vypravovaný pre 19 obcí
Trebišovského okresu. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja má v porovnaní s územným
plánom vypracovaných viac obcí, celkom 76, t.j. skoro 93 % všetkých obcí okresu.
   Na úseku ochrany ovzdušia sa v roku 2000 uložila najväčším znečisťovateľom ovzdušia
povinnosť uhradiť poplatky vo výške 454 900,- Sk. Ku dňu 1.7.2001 odbor životného prostredia
v okrese Trebišov evidoval 105 prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov znečisťovania
ovzdušia. Okres nepatrí medzi najviac zaťažené územia z hľadiska znečisťovania ovzdušia na
Slovensku z dôvodu pomerne vysokej plynofikácie územia okresu a útlmu výroby priemyselných
podnikov, čím výrazne poklesla úroveň znečisťovania ovzdušia znečisťujúcimi látkami.
   Na úseku odpadového hospodárstva za rok 2000 došlo k výrazným zmenám v nakladaní
s komunálnym odpadom. Uzavreté skládky sa nachádzajú v Čiernej nad Tisou, Brehove, Luhyni
a v Kráľovskom Chlmci, ktoré sú postavené v súlade so zákonom o odpadoch. Priebežne sa




                                                                                            103
zneškodňujú divoké skládky v jednotlivých obciach. Naďalej prebieha separovaný zber
komunálneho odpadu v 39-ich obciach. Separuje sa sklo, papier, plasty, železo a textil.
    Na úseku ochrany prírody a krajiny sa uplatňuje zákon č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a
krajiny. Kvalita vody vo vodných tokoch na území nášho okresu je zlá. Vodné toky pretekajúce
okresom zodpovedajú kvalitou vody akostnej triedy III. až V., a to v ukazovateľoch kyslíkového
režimu, fyzikálneho, chemického, biologického aj makrobiologického znečistenia.
    V súvislosti s minimalizáciou znečisťovania vôd je potrebné zvýšiť napojenie obyvateľstva na
verejné kanalizácie, čo si vyžaduje vybudovanie kanalizačnej siete a ČOV v jednotlivých obciach
okresu, pretože percentuálna napojenosť obcí na verejnú kanalizáciu je veľmi nízka (15,9 %). Táto
úloha je prioritná aj z hľadiska ochrany podzemných vôd v regióne.


SWOT- analýza okresu Trebišov:
Silné stránky:
-   výhodná geografická poloha; okres leží na rozhraní dvoch susedných štátov: z východu
    s Ukrajinou a z juhu s Maďarkou republikou
-   okres Trebišov má veľmi výhodnú polohu a dobrú prepojenosť na medzinárodné cestné ťahy
    (E 50). Z hľadiska dopravy medzi najdôležitejšie vo funkcii nadregionálnej a národnej patrí
    železničná trať č. 440 Čop (Ukrajina) – Čierna nad Tisou – Slovenské Nové Mesto – Košice
    s pokračovaním do Bratislavy.
-   mesto Čierna nad Tisou významný železničný dopravný uzol.             Nachádza sa tu najväčšie
    prekladisko tovaru Strednej Európy, dovezeného po železnici z východu na západ a opačne
    (z dôvodu rozdielnosti šírky koľajníc); ďalej sa tu nachádza terminál kombinovanej dopravy
    (TKD Dobrá pri Čiernej nad Tisou) a verejné colné sklady. ŽSR a ŽS Cargo predstavujú jednu
    z najväčších zamestnávateľov v okrese.
-   dobré pôdno-klimatické podmienky okresu; typické čiernozemné a hnedozemné pôdy
    s kontinentálnym podnebím na rozvoj poľnohospodárstva
-   okres má množstvo kultúrno-historických pamiatok, chránených území- Medzibodrožie,
    mikroregión okresu, predstavuje z hľadiska jeho rozlohy jednu z území s najväčšou
    koncentráciou siete chránených území na Slovensku (viď časť 7. cestovný ruch).
-   dostatok voľných lacných pracovných kapacít
-   dostatok voľných plôch a priestorov pre investorov
-   výskyt minerálnych prameňov; nerastná surovinová základňa okresu je rozmanitá, zastúpená
    ložiskami    zemného    plynu,   stavebného    kameňa,     vápenca,    zlievarenských      pieskov
    a štrkopieskov; v okrese sa nachádza ložisko antracitu ako jediné v Slovenskej republike


                                                                                                  104
-   zavedená mena Euro, stabilnejšie investičné prostredie- zníženie rizika investovania
    podnikateľov štátov používajúcich menu Euro
Slabé stránky:
-   vysoká miera nezamestnanosti (24,06 %- júl 2010), čo zvyšuje počet vyplácaných sociálnych
    dávok
-   nízka životná úroveň veľkého počtu obyvateľstva, ktorá vedie k nízkej kúpyschopnosti
-   vysoký podiel rómskeho obyvateľstva, ktoré zvyšuje nezamestnanosť a je neochotné sa
    prispôsobovať akýmkoľvek zmenám vedúcim k rozvoju okresu
-   nedostatočná vybavenosť technickej infraštruktúry, ktorá taktiež znemožňuje rozvoj okresu,
    nedobudovaná sieť verejného vodovodu; v obciach bez kanalizácie dochádza k znečisťovaniu
    životného prostredia
-   absencia diaľníc na východe Slovenska
-   krach rôznych veľkých podnikov, ktorí prispeli k zvýšeniu nezamestnanosti a zníženiu životnej
    úrovne obyvateľstva
-   slabý záujem niektorých ľudí na rozvoji svojich obcí, miest a okresu
-   pesimizmus ľudí, ktorý vedie k ďalším neúspechom a neschopnosti hľadať stále nové riešenia
-   slabá motivácia k sebarealizácií
Príležitosti:
-   využitie geografickej polohy regiónu v blízkosti hraníc s Ukrajinou a Maďarskom- výhoda pre
    investorov obchodujúcich s východom
-   rozvoj cezhraničnej spolupráce v rámci Karpatského euroregiónu
-   príprava a rozvoj priemyselných parkov
-   príprava a propagácia voľných plôch a objektov pre vstup zahraničných investorov
-   zlepšenie propagácie ekonomického potenciálu regiónu
-   rozvíjanie komunikácie obecných, mestských úradov a okresného úradu s obyvateľmi
    a partnermi zabezpečí rozvoj spoločných projektov na podporu rozvoja obcí, miest, okresu,
    cestovného ruchu a malého a stredného podnikania
-   rozvoj cestovného ruchu- veľkým potenciálom územia je množstvo kultúrno- historických
    objektov, najmä hradov, kaštieľov a kostolov (viď časť 1. história). V okrese sa okrem toho
    nachádza slovenská časť svetoznámej Tokajskej oblasti a známe vínne pivnice pri obci Malý
    Horeš. Medzibodrožie, mikroregión okresu, predstavuje z hľadiska jeho rozlohy jednu z území
    s najväčšou koncentráciou siete chránených území na Slovensku (viď časť 7. cestovný ruch).
-   skvalitnenie tradičných poľnohospodárskych výrobkov a ich väčší export
-   vytvorenie agropriemyselného parku


                                                                                                 105
-   využitie jedinečnosti Tokajskej oblasti v rámci rozvoja CR
-   využitie geotermálneho potenciálu regiónu
Ohrozenia
-   klesajúca životná úroveň môže viesť k úniku stále väčšieho počtu obyvateľov z okresu
-   zvyšuje sa kriminalita neprispôsobivých občanov, zlý sociálno-patologický stav miest okresu
-   stagnácia modernizácie výrobného sektora a súvisiace problémy so získavaním odbytu na
    európskom a ďalších trhoch
-   pokračujúca hospodárska recesia, znižovanie podielu HDP na obyvateľa v porovnaní s inými
    asociovanými krajinami
-   nedostatočná spolupráca verejnej správy a podnikateľskej sféry v záujme spoločného postupu
    pre dosiahnutie ekonomického rozvoja regiónu
-   nevytváranie podmienok pre vstup zahraničných investorov
-   neprispôsobenie sa úrovni EU v rozvoji terciárneho sektora a infraštruktúry v záujme podpory
    aktívneho cestovného ruchu
-   ohrozená stabilita na vidieku v súvislosti s obmedzenými pracovnými príležitosťami
-   vysoké úrokové miery pôžičiek
-   neschopnosť poľnohospodárskych podnikov prispôsobiť sa trhu
-   nedostatok finančných prostriedkov v štátnom rozpočte na infraštruktúru
-   rozpor rozvojových záujmov a ochrany životného prostredia
-   geografická poloha regiónu v blízkosti hraníc s Ukrajinou a Maďarskom- predstavuje
    prítomnosť Schengenskej hranice na hranici Slovenska s Ukrajinou. Následkom toho je vízová
    povinnosť vstupu Ukrajincov na Slovensko a prísnejšie a zdĺhavejšie colné kontroly na hranici,
    čo predstavuje v mnohých prípadoch prekážku rozvoja medzinárodného cestovného ruchu na
    danom území.
-   plánovaná výstavba širokorozchodnej koľajnice z Čiernej nad Tisou do Bratislavy- hrozba pre
    mesto aj jeho okolie. Znamenalo by to stratu zamestnania pre veľké množstvo miestneho
    obyvateľstva, rapídne zvyšovanie nezamestnanosti v okrese, a tým zníženie jeho ekonomickej
    úrovne.


Zdroj: - Sociálno- ekonomická charakteristika okresu Trebišov. Materiál RRA Dolný Zemplín.
       -
http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/zamestnanci_a_priemer
_mzdy_2008.pdf
       - http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1802


                                                                                                106
        - http://www.infostat.sk/ELIS/ekon/ekonmenu.html
        - http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/index.htm
        - Správa o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Dokument RRA
Dolný Zemplín.




9. Zoznam obcí, ktoré majú v sledovanom okrese vypracovaný program
hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja majú v okrese Trebišov vypracované obce (76):

Bačka, Bačkov, Bara, Biel, Boľ, Borša, Boťany, Brehov, Brezina, Byšta, Cejkov, Čeľovce, Čechov,
Černochov, Čierna, Čierna nad Tisou, Dargov, Dobrá, Dvorianky, Egreš, Hraň, Hrčeľ, Hriadky,
Kašov, Kazimír, Kožuchov, Kráľovský Chlmec, Kravany, Kuzmice, Kysta, Ladmovce, Lastovce,
Leles, Malá Tŕňa, Malé Ozorovce, Malé Trakany, Malý Horeš, Malý Kamenec, Michaľany, Nižný
Žipov, Novosad, Nový Ruskov, Parchovany, Plechotice, Poľany, Pribeník, Rad, Sečovce, Sirník,
Slivník, Slovenské Nové Mesto, Somotor, Stanča, Stankovce, Strážne, Streda nad Bodrogom,
Svätuše, Svinice, Trebišov, Trnávka, Veľaty, Veľká Tŕňa, Veľké Ozorovce, Veľké Trakany, Veľký
Horeš, Veľký Kamenec, Viničky, Vojčice, Vojka, Zatín, Zemplín, Zemplínska Nová Ves,
Zemplínska Teplica, Zemplínske Hradište, Zemplínske Jastrabie, Zemplínsky Branč.


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja nemajú v okrese Trebišov vypracované obce
(6):

Klin nad Bodrogom (je v štádiu rozpracovania), Luhyňa (je v štádiu rozpracovania), Soľnička,
Svätá Mária, Višňov, Zbehňov.


Zdroj: - Základná charakteristika obcí v území pôsobnosti RRA zverejnené na web stránke RRA.
Materiál RRA Dolný Zemplín.
        - telefonický rozhovor s obcami Trebišovského okresu


10.Zoznam obcí, ktoré majú v sledovanom okrese vypracovaný územný plán
obce.
Územný plán majú vypracované obce (59):




                                                                                           107
Bačkov (prebiehajú vypracovania doplnkov), Bara, Biel, Boľ, Borša, Boťany, Brehov, Brezina,
Čerhov, Černochov, Čierna, Čierna nad Tisou, Dargov, Dobrá, Dvorianky, Egreš, Hraň, Hrčeľ,
Kašov, Kožuchov, Kráľovský Chlmec, Kuzmice, Kysta, Ladmovce, Leles, Malá Tŕňa, Malé
Ozorovce, Malé Trakany, Malý Horeš, Michaľany, Nižný Žipov, Novosad, Nový Ruskov,
Parchovany, Sečovce, Sirník, Slivník, Slovenské Nové Mesto, Somotor, Strážne, Streda nad
Bodrogom, Svätuše, Trebišov, Veľaty, Veľká Tŕňa, Veľké Ozorovce, Veľké Trakany, Veľký Horeš,
Veľký Kamenec, Viničky, Vojčice, Zatín, Zbehňov, Zemplín, Zemplínska Nová Ves, Zemplínska
Teplica, Zemplínske Hradište, Zemplínske Jastrabie, Zemplínsky Branč


Územný plán je v štádiu rozpracovania v obciach (4):

Hriadky, Cejkov, Malý Kamenec, Pribeník


Územný plán nemajú vypracované obce (19):
Bačka, Byšta, Čeľovce, Kazimír, Klin nad Bodrogom, Kravany, Lastovce, Luhyňa, Plechotice,
Poľany, Rad, Soľnička, Stanča, Stankovce, Svätá Mária, Svinice, Trnávka, Višňov, Vojka


Zdroj: - Sociálno-ekonomická charakteristika okresu Trebišov. Materiál Regionálnej rozvojovej
          agentúry Dolný Zemplín.
         - http://www.uzemneplany.sk/
         - http://www.kasov.estranky.sk/fotoalbum/uzemny-plan/uzemny-plan
         - http://www.velaty.sk/uzplan.htm#
         - telefonický rozhovor s obcami Trebišovského okresu


11. Zoznam miest, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do integrovaného
plánu rozvoja miest.
   V Trebišovskom okrese neexistuje mesto, ktoré je zapojené do integrovaného plánu rozvoja
miest.
   Integrované plány rozvoja miest sa v dokumentoch Európskej únie spomínajú v súvislosti
s finančným nástrojom Jessica, ktorá je primárnym nástrojom na financovanie projektov trvalo
udržateľného rozvoja miest. V súčasnosti sa v podmienkach Slovenskej republiky integrované
plány rozvoja miest ešte nevypracúvajú. Úloha ich vypracovania vyplýva zo strategických
usmernení Spoločenstva, ktoré zatiaľ nie je rozpracované na podmienky Slovenskej republiky.




                                                                                              108
Zdroj: - Informácie z odboru regionálneho rozvoja a plánovania KSK.


12. Zoznam obcí, ktoré v sledovanom okrese využívajú finančné nástroje
Európskej komisie a EIB, konkrétne JEREMIE, JASPERS a JESSICA.

V Trebišovskom okrese neexistujú obce, ktoré využívajú finančné nástroje Jeremie, Jaspers
a Jessica.
Jeremie
   Finančný nástroj JEREMIE sa na Slovensku očakáva implementovať až v roku 2011.
/Nástroje finančného inžinierstva (NFI) sú Definované v zmysle článku 44 Nariadenia ES
1083/2006/.
Zdroje informácie – prednáška, 29-30.11.2010: Mgr. Daniel Pitoňák, Národná agentúra pre rozvoj
malého a stredného podnikania, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, tel: +421-2-5024 4559, fax:
+421-2-5024 4501, pitonak@nadsme.sk., www.nadsme.sk; /EIF: Investment Strategy JHF,
27. 07. 2010/.
Jessica
   Neexistuje v Trebišovskom okrese obec, ktorá využíva finančný nástroj Jessica. V súčasnosti sa
finančný nástroj Jessica na Slovensku neimplementuje.
   Finančný nástroj JESSICA sa na Slovensku očakáva implementovať až v roku 2011.
Zdroje informácie – prednáška, 29-30.11.2010: Mgr. Daniel Pitoňák, Národná agentúra pre rozvoj
malého a stredného podnikania, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, tel: +421-2-5024 4559, fax:
+421-2-5024 4501, pitonak@nadsme.sk., www.nadsme.sk; /EIF: Investment Strategy JHF, 27. 07.
2010/.
http://www.centire.com/fileadmin/centire/user_upload/Nase_sluzby/Eurconsulting/Eurofondy_2009
/jeremie_mfsr.pdf
Jaspers
   V Trebišovskom okrese neexistuje obec, ktorá využíva finančný nástroj Jaspers. Jaspers -
Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch – je nástroj EK, EIB a EBRD na
poskytovanie poradenských služieb Riadiacich orgánov pre veľké infraštruktúrne projekty.
   Finančný nástroj JASPERS sa na Slovensku očakáva implementovať až v roku 2011.
Zdroje informácie – prednáška, 29-30.11.2010: Mgr. Daniel Pitoňák, Národná agentúra pre rozvoj
malého a stredného podnikania, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, tel: +421-2-5024 4559, fax:
+421-2-5024 4501, pitonak@nadsme.sk., www.nadsme.sk; /EIF: Investment Strategy JHF,
27. 07. 2010/.



                                                                                              109
13. Zoznam obcí, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do verejno-
súkromných partnerstiev.

    Do verejno- súkromného partnerstva nie sú podľa uvedenej definície zapojené obce
Trebišovského okresu. Definícia:
    Verejno- súkromné partnerstvo (PPP) je forma dlhodobej spolupráce medzi verejným sektorom
(samosprávy, okresy, VÚC, ministerstvá, rôzne inštitúcie, ...) a súkromným sektorom (podnikatelia,
právnické a fyzické osoby) s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby
infraštruktúry a poskytovania verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry. V rámci PPP
sú subjekty VS partnerom a zákazníkom SS, od ktorého nakupujú služby. Súkromný partner
v zásade financuje a realizuje výstavbu, prevádzkuje dielo (infraštruktúru) a ako protihodnota je mu
umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za platby od jeho používateľov (koncesia)
alebo od verejného partnera. Zmluva na obdobie prevádzky musí medzi nimi platiť na min. 5 rokov.
Podstatná časť rizík spojených s výstavbou a/alebo prevádzkou je pritom prenesená na súkromného
partnera (riziko výstavby, riziko dopytu, riziko dostupnosti).


14. Zoznam obcí, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do programov
cezhraničnej, medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce.

Do programov cezhraničnej spolupráce sú zapojené nasledovné obce:
-   Obce Bara, Čerhov - Tokajská vinohradnícka oblasť
-   Slovenské Nové Mesto- s maďarským mestom Sátoraljaújhely
-   Veľký Horeš- v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská
    republika; výstavba cestného hraničného priechodu.
-   Malá Tŕňa- v spolupráci s obcou Mikóháza (HU) v rámci Programu cezhraničnej spolupráce
    Maďarská republika – Slovenská republika 2007-2013; prístavba vínneho múzea k Obecnému
    úradu s názvom projektu: VINNÝ DOM.
-   Malá Tŕňa- v spolupráci s mestom Sárospatak (HU), s Okresným úradom v Užhorode (UA)
    a s obcou Velký Dobroň (UA) v rámci Programu CBC HU-SK-UA-RO 2007-2013 /ENPI/ -
    s názvom projektu: Ochrana rieky Bodrog.
-   Veľký Kamenec, Malý Kamenec – v Programe HU-SK s obcou Vajdácska a mestom
    Sárospatak na vybudovanie kanalizácie a ČOV.
-   Čierna nad Tisou, Veľké Trakany, Malé Trakany, Biel, Pribeník – v spolupráci s mestom
    Sárospatak (HU) a Okresným úradom Užhorod (UA) - v rámci Programu CBC HU-SK-UA-RO



                                                                                                110
    2007-2013 /ENPI/ - s názvom projektu: Stop povodniam. /Žiadateľom NFP je RRA Dolný
    Zemplín v Trebišove/.
Do programov medziregionálnej spolupráce sú zapojené nasledovné obce:
-   Veľký Horeš- v rámci mikroregionálneho združenia obcí BUROD.


15. Zoznam obcí v sledovanom okrese, na území ktorých sú podnikateľské
činnosti zamerané na podporu inovatívnych procesov, transfer nových
a environmentálnych technológií a poznatkovo náročných výrob s definovaním
formy subjektu (napr. inkubátory, klastre, inovačné centrá, kompetenčné centrá
aplikovaného výskumu a vývoja, technologické platformy, vedecko-
technologické parky atď.).

    Na území nasledovných obcí sú podnikateľské činnosti zamerané na podporu inovatívnych
procesov, transfer nových a environmentálnych technológií a poznatkovo náročných výrob:

Inkubátory
    V Trebišovskom okrese sa žiaden inkubátor nenachádza.

Klastre
    V Trebišovskom okrese sa žiadny klaster nenachádza.

Inovačné centrá
    V Trebišovskom okrese sa žiadne inovačné centrum nenachádza.

Kompetenčné centrá aplikovaného výskumu a vývoja
    V Trebišovskom okrese sa žiadne kompetenčné centrum aplikovaného výskumu a vývoja
nenachádza.

Technologické platformy
    V Trebišovskom okrese sa žiadne technologické platformy nevyskytujú.

Vedecko- technologické parky
    V Trebišovskom okrese sa žiaden vedecko-technologický park nevyskytuje.

Výroba alternatívnych foriem energie
-   Streda nad Bodrogom- VENAS, a.s.- Lisovňa repkového oleja (aj na výrobu paliva) a výroba
    peliet z biomasy




                                                                                          111
16. Zoznam obcí v sledovanom okrese, ktoré nie sú napojené na verejný vodovod
a verejnú kanalizáciu.

Na verejný vodovod sú napojené obce (72 obcí):
Bačka, Bačkov, Bara, Biel, Boľ, Borša, Boťany, Brehov, Byšta, Čeľovce, Čerhov, Černochov,
Čierna, Čierna nad Tisou, Dargov, Dobrá, Dvorianky, Hraň, Hrčeľ, Hriadky (čiastočne), Kašov,
Klin nad Bodrogom, Kravany, Kráľovský Chlmec, Kuzmice, Kysta, Ladmovce, Lastovce
(čiastočne), Leles, Luhyňa, Malá Tŕňa, Malé Trakany, Malý Horeš, Malý Kamenec, Michaľany,
Nižný Žipov, Novosad, Nový Ruskov, Parchovany, Plechotice, Poľany, Pribeník, Rad, Sečovce,
Slovenské Nové Mesto, Sirník, Slivník, Soľnička, Somotor, Stankovce, Stanča, Strážne, Streda nad
Bodrogom, Svätá Mária, Svätuše, Svinice, Trebišov, Veľaty, Veľká Tŕňa, Veľké Trakany, Veľký
Horeš, Veľký Kamenec, Viničky, Višňov, Vojka, Vojčice, Zatín, Zemplín, Zemplínska Nová Ves,
Zemplínska Teplica, Zemplínske Hradište, Zemplínsky Branč.


Na verejný vodovod nie sú napojené obce (10):
Brezina, Cejkov (bude v blízkej budúcnosti), Egreš, Kazimír, Kožuchov, Malé Ozorovce, Trnávka
(technicky áno, ale nie je zatiaľ v prevádzke), Veľké Ozorovce, Zbehňov, Zemplínske Jastrabie.


Na verejnú kanalizáciu sú napojené obce (13):
Biel, Borša, Čerhov, Čierna nad Tisou, Dvorianky, Kráľovský Chlmec (čiastočne), Malá Tŕňa,
Michaľany, Sečovce, Slovenské Nové Mesto, Trebišov, Veľká Tŕňa, Zemplínska Teplica,


Na verejnú kanalizáciu nie sú napojené obce (69):
Bačka, Bačkov, Bara, Boľ, Boťany, Brehov, Brezina, Byšta, Cejkov, Čeľovce, Černochov, Čierna,
Dargov, Dobrá, Egreš, Hraň, Hriadky, Hrčeľ, Kašov, Kazimír, Klin nad Bodrogom, Kožuchov,
Kravany, Kuzmice, Kysta, Ladmovce, Lastovce, Leles, Luhyňa, Malé Ozorovce, Malé Trakany,
Malý Horeš, Malý Kamenec, Nižný Žipov, Novosad, Nový Ruskov, Parchovany, Plechotice,
Poľany, Pribeník, Rad, Sirník, Slivník, Somotor, Soľnička, Stankovce, Stanča, Strážne, Svinice,
Streda nad Bodrogom, Svätá Mária, Svätuše, Trnávka, Veľaty, Veľké Ozorovce, Veľké Trakany,
Veľký Horeš, Veľký Kamenec, Viničky, Višňov, Vojka, Vojčice, Zatín, Zbehňov, Zemplín,
Zemplínska Nová Ves, Zemplínske Hradište, Zemplínske Jastrabie, Zemplínsky Branč.
Zdroj: -     Štatistický     úrad       SR.        Mestská    a obecná       štatistika.    Zdroj:
http://www.statistics.sk/mosmis/sk/run.html
       - telefonický rozhovor so starostami obcí



                                                                                                 112
17. Zoznam obcí v sledovanom okrese, ktoré vyvíjajú spoluprácu s ďalšími
obcami na území okresu (napr. formou mikroregionálnych združení,
regionálnych združení atď.).
Združenie miest a obcí Slovenska

      Z okresu Trebišov sú členom ZMOS všetky 4 mestá, t.j. Čierna nad Tisou, Kráľovský Chlmec,
Sečovce a Trebišov.
      Okrem toho je členom 75 obcí zo všetkých 78 obcí okresu Trebišov. Členom nie sú obce Byšta,
Luhyňa a Nižný Žipov.


Stav k 30.8.2010

Zdroj: -
http://www.zmos.sk/okresy.phtml?id_menu=32394&module_action__82612__id_art=13606#m_82
612


ZMO Južného Zemplína
Členovia:
Bačkov, Brehov, Brezina, Byšta, Cejkov, Čeľovce, Čerhov, Dargov, Dvorianky, Egreš, Hraň,
Hrčeľ, Hriadky, Kašov, Kazimír, Kožuchov, Kravany, Kuzmice, Kysta, Lastovce, Luhyňa, Malá
Tŕňa, Malé Ozorovce, Michaľany, Nižný Žipov, Novosad, Nový Ruskov, Parchovany, Plechotice,
Sečovce, Sirník, Slivník, Slovenské Nové Mesto, Stanča, Stankovce, Trebišov, Trnávka, Veľaty,
Veľká Tŕňa, Veľké Ozorovce, Višňov, Vojčice, Zbehňov, Zemplínska Nová Ves, Zemplínska
Teplica, Zemplínske Hradište, Zemplínske Jastrabie, Zemplínsky Branč


V okrese Trebišov je 12 mikroregiónov.

Mikroregión Tarbucka, združenie obcí:

Členovia:
Klin nad Bodrogom, Ladmovce, Malý Kamenec, Somotor, Streda nad Bodrogom, Veľký Kamenec,
Viničky, Zemplín, Strážne

Zdroj: - http://www.sazp.sk/mikroregiony/mikro/ke/1156.htm




                                                                                             113
Regionálne združenie CR v okrese Trebišov:

Členovia:
Trebišov, Sečovce

Zdroj: http://www.vvmz.sk/mikroregiony/kosice/podrobnosti4.php?idmr=43


Trojhraničie združenie obcí:

Členovia:
Veľké Trakany, Malé Trakany, Boťany, Bačka, Bieľ, Dobra, Leles, Čierna, Čierna nad Tisou

Zdroj: - http://www.vvmz.sk/mikroregiony/kosice/podrobnosti4.php?idmr=47


Burod – Združenie obcí

Členovia:
Veľký Horeš, Malý Horeš, Strážne, Svätá Mária, Svätuše, Pribeník

Zdroj: http://www.vvmz.sk/mikroregiony/kosice/podrobnosti4.php?idmr=50


Združenie miest a obcí Medzibodrožia

Členovia:
Bačka, Bara, Biel, Boľ, Borša, Boťany, Černochov, Čierna, Čierna nad Tisou, Dobrá, Klin nad
Bodrogom, Kráľovský Chlmec, Ladmovce, Leles, Malé Trakany, Malý Horeš, Malý Kamenec,
Poľany, Pribeník, Rad, Soľnička, Somotor, Strážne, Streda nad Bodrogom, Svätá Mária, Svätuše,
Svinice, Veľké Trakany, Veľký Horeš, Veľký Kamenec, Viničky, Vojka, Zatín, Zemplín.

Zdroj: - http://www.vvmz.sk/mikroregiony/kosice/podrobnosti4.php?idmr=51


Rovina - združenie obcí

Členovia:
Brehov, Cejkov, Hraň, Hrčeľ, Kašov, Kožuchov, Kysta, Novosad, Sirník, Zemplínske Jastrabie,
Zemplínsky Branč, Zemplínske Hradište.

Zdroj: - http://www.vvmz.sk/mikroregiony/kosice/podrobnosti4.php?idmr=58




                                                                                           114
Združenie miest a obcí Sečovce a okolie

Členovia:
Sečovce, Bačkov, Dargov, Dvorianky, Hriadky, Kravany, Malé Ozorovce, Parchovany, Trnávka,
Veľké Ozorovce, Višňov, Zbehňov, Zemplínska Teplica, Stankovce

Zdroj: - http://www.vvmz.sk/mikroregiony/kosice/podrobnosti4.php?idmr=59


Združenie prihraničných obcí VK ČOV

Členovia:
Brezina, Kazimír, Lastovce, Luhyňa, Michaľany, Veľaty

Zdroj: - http://www.vvmz.sk/mikroregiony/kosice/podrobnosti4.php?idmr=65


Združenie Tokajská vínna cesta

Členovia:
Čerhov, Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Borša, Viničky, Černochov, Bara,
Ladmovce, Zemplín

Zdroj: - http://www.tvc.sk/sk/clenovia-zdruzenia-tvc.html
       - http://www.tvc.sk/sk/kontakty.html


Mikroregión Ticce, združenie obcí

Členovia:
Boľ, Poľany, Rad, Soľnička, Svätá Mária, Svinice, Vojka, Zatín

Zdroj: - http://www.vvmz.sk/mikroregiony/kosice/podrobnosti4.php?idmr=74


Rozvojové partnerstvo Medzibodrožia

Členovia:
Viničky, Somotor, Klin nad Bodrogom, Streda nad Bodrogom, Veľký Kamenec, Malý Kamenec,
Ladmovce, Zemplín

Zdroj: - http://www.vvmz.sk/mikroregiony/kosice/podrobnosti4.php?idmr=75




                                                                                     115
Mikroregión Združenie obcí Bačkov, Dvorianky, Hriadky, Parchovany, Tušice, Vojčice

Členovia:
Bačkov, Dvorianky, Hriadky, Parchovany, Tušice (okres Michalovce), Vojčice.

Zdroj: - http://www.sazp.sk/mikroregiony/mikro/ke/1174.htm


Združenie obcí pre separovaný zber Zemplín n.o.

Členovia:
Bara, Borša, Kysta, Kuzmice, Kožuchov, Kašov, Klin nad Bodrogom, Hrčeľ, Hraň, Černochov,
Cejkov, Byšta, Brezina, Zatín, Vojka, Soľnička, Rad, Pribeník, Brehov, Nižný Žipov, Leles,
Čeľovce, Michaľany, Nový Ruskov, ďalších 19 obcí

Zdroj: - Register neziskových organizácií na web stránke
http://portal.ives.sk/registre/detailRNO.do?action=uplny&formular=&id=147716


18. Identifikovanie oblastí v sledovanom okrese, v ktorých je zaznamenaná
najvyššia dochádzka za prácou.


   V Trebišovskom okrese je zaznamenaná najvyššia dochádzka za prácou v nasledovných
mestách a obciach spolu s uvedením podnikov a inštitúcií, ktoré zamestnávajú najväčší počet
obyvateľov.

Okres Trebišov – ZŠ v pôsobností obcí; stredné školy v pôsobností KSK Košice v okrese
Trebišov.
Trebišov- Vagónka a.s.; Nemocnica s poliklinikou v Trebišove; Čokoládovňa DEVA, a.s.
Trebišov; Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove, Obvodný úrad v Trebišove; Policajný
zbor v Trebišove; INICO s.r.o. Trebišov; Balima s.r.o.
Čierna nad Tisou- ŽSR a ŽS Cargo a.s.
Sečovce- Palma a.s.
Pribeník- GMP Slovakia s.r.o.; A.S. TRADE, spol. s r.o.; STEPANOW s.r.o.
Kráľovský Chlmec- Nemocnica s poliklinikou v Kráľovskom Chlmci; BSM TRADE spol. s r.o.;
BOXÝ-RS s. r. o.


Najviac je v Trebišovskom okrese rozvinuté malé podnikanie v oblasti služieb.




                                                                                           116

				
DOCUMENT INFO
Shared By:
Categories:
Tags:
Stats:
views:2483
posted:3/11/2012
language:Slovak
pages:116