Podielov� spoluvlastn�ctvo by 8npcq3Pa

VIEWS: 54 PAGES: 2

									                                               Podielové spoluvlastníctvo

 Upravené v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ)
 Spoluvlastníctvo = vlastníctvo jednej veci viacerými osobami
 Dva druhy:
       bezpodielové (BSM) – len medzi manželmi
       podielové (PSV)
 Rozdiel medzi podielovým a bezpodielovým spoluvlastníctvom:
       BSM len medzi manželmi (vznikne uzavretím manželstva a zanikne zánikom manželstva, po zániku manželstva nasleduje
         vyporiadanie BSM), nie je určený podiel - každý z manželov vlastní celú vec
       PSV neviaže sa na manželstvo; spoluvlastníctvo je vyjadrené podielom – každý zo spoluvlastníkom má svoj podiel na veci.
 PSV vzniká najčastejšie dedením, ale aj predajom veci viacerým osobám na strane kupujúceho alebo ako následok vyporiadania
  BSM.
 Vlastnícke právo pozostáva z týchto oprávnení: právo vec držať, užívať a požívať plody a právo s vecou disponovať; pri PSV má
  tieto oprávnenia každý zo spoluvlastníkov v miere svojho podielu.
 Podiel = miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci
  (napr. miera účasti na práve vec užívať, na povinnosti platiť daň z nehnuteľnosti);
       podiely sú rovnaké, ak právny predpis alebo dohoda účastníkov neustanovuje inak;
       podiel teda neurčuje, ktorá konkrétna časť predmetu spoluvlastníctva spoluvlastníkovi patrí.
 Právne úkony týkajúce sa spoločnej veci oprávňujú a zaväzujú všetkých spoluvlastníkov spoločne a nerozdielne.
 Hospodárenie s vecou (napr. spôsob užívania veci) spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov;
       pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd;
       ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
 Prevod podielu:
       blízkej osobe – vtedy nemajú ostatní spoluvlastníci predkupné právo;
       inej osobe – spoluvlastník musí svoj podiel ponúknuť najprv ostatným spoluvlastníkom za tých istých podmienok, za
         ktorých ho chce predať inej osobe (čiže aj za tú istú cenu) + určí lehotu, do ktorej môžu spoluvlastníci predkupné právo
         využiť; ak lehota uplynie márne, má sa za to, že spoluvlastníci záujem nemajú a podiel môže predať inej osobe (predávajúci
         spoluvlastník už nepotrebuje k tom osobitný súhlas ostatných);
       blízka osoba = príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú
         za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu;
       ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
 Darovanie podielu:
       hocikomu, nepotrebuje súhlas ostatných – darovacia zmluva musí byť písomná, ak sa týka nehnuteľnosti; bude znieť len na
         príslušný podiel, nasleduje vklad do katastra.
 Rozdiel medzi disponovaním s podielom a disponovaním s celou vecou:
       so svojim podielom disponuje každý spoluvlastník sám (musí však rešpektovať predkupné právo ostatných);
       s celou vecou disponujú všetci spoluvlastníci spoločne (rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou podľa
         podielov alebo jednomyseľne podľa toho o aké rozhodnutie ide – pri zrušení PSV je potreba jednomyseľného konsenzu).
 Kúpna alebo darovacia zmluva nemusí byť spísaná ani overená notárom – stačí, ak účastníci zmluvy zmluvu podpíšu; zmluva
  musí mať všetky náležitosti podľa zákona, aby bola platná; ak by však zmluva mala mať viac listov ako jeden, listy musia byť
  zviazané, a to stuhou s odtlačkom notárovej pečiatky – všetky listy zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti musia byť totiž
  neoddeliteľne spojené, to znamená nestačí zošiť bežnou zošívačkou, ale musí to byť spojené spôsobom, aký je určený pre notára,
  ak sa zmluva týka nehnuteľnosti, po podpise sa musí podať návrh na vklad do Katastra nehnuteľností; k prevodu vlastníckeho
  práva totiž dochádza až vkladom do katastra.
 Zrušenie PSV:
       dohoda spoluvlastníkov – všetkých!!!; pri nehnuteľnosti – písomná; ak nie je písomná (hnuteľné veci) – každý zo
         spoluvlastníkov musí vydať písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali;
       súdnym rozhodnutím;
       po zrušení nasleduje vyporiadanie;
       zrušenie a vyporiadanie PSV nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
 Vyporiadanie PSV:
       rozdelením veci, ak ide o deliteľnú vec = ak sa dá rozdeliť na samostatné časti, pričom aj naďalej môže plniť svoj účel,
       prikázaním jednému spoluvlastníkovi (viacerým spoluvlastníkom) za náhradu,
       predaním tretej osobe a rozdelením výťažku podľa veľkosti podielov,
 Zrušenie PSV na základe súdneho rozhodnutia:
       na návrh niektorého spoluvlastníka;
       rozhoduje okresný súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza;
       súd prihliadne na:
              veľkosť podielov,
               na účelné využitie veci,
               na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom;
        o spôsobe rozhoduje v poradí: rozdelenie veci - ak nie je dobre možné - prikázanie za primeranú náhradu jednému alebo
          viacerým spoluvlastníkom - ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce - súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
          podielov;
        z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada PSV prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
          rozdelením výťažku – takto prinúti spoluvlastníkov ostať v spoluvlastníckom vzťahu (napr. ak spoluvlastník prežil celý
          život v nehnuteľnosti a bolo by v rozpore s dobrými mravmi ho odtiaľ vysťahovať, z dôvodu zdravotného stavu, vysokého
          veku, osobných väzieb na nehnuteľnosť, hrozby straty bývania – nedostatok možnosti uspokojiť bytové potreby inak).
   Vecné bremeno: ak sa vyporiadanie vykoná rozdelením veci
        účastníci dohody alebo súd môžu (e) zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
          novovzniknutej nehnuteľnosti (napr. ak sa pozemok rozdelí na dva samostatné pozemky, na jednom ostane studňa, môže sa
          zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka novovzniknutého pozemku užívať studňu nachádzajúcu sa na druhom
          novovzniknutom pozemku).
   Súdny poplatok za podanie žaloby:
        podanie návrhu podlieha poplatkovej povinnosti;
        z návrhu na začatie konania sa poplatok platí v sume 6 % z ceny predmetu konania, najmenej 500 Sk, najviac 500 000 Sk;
        v konaní o zrušení a o vyporiadaní PSV je základom poplatku cena podielu navrhovateľa;
        pokiaľ sa navrhovateľ nachádza v takej situácii, že poplatok nemôže zaplatiť (nemá dostatok finančných prostriedkov),
          môže si spolu s návrhom vo veci samej podať aj žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov (v žiadosti treba dopodrobna
          opísať finančnú situáciu - výšku príjmov, výšku vyživovacích povinností, výšku iných záväzkov napr. náklady na bývanie,
          zvýšené náklady na lieky v dôsledku chronickej choroby atd.); v tom prípade sa poplatok nezaplatí pri podaní návrhu, zo
          súdu príde formulár na potvrdenie majetkových pomerov, osoba počká na rozhodnutie súdu; súd môže rozhodnúť
          o oslobodení od poplatkovej povinnosti (ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme
          bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva) alebo vyzve na zaplatenie poplatku.
   Otázka: dvaja spoluvlastníci majú v PSV rodinný dom – jeden spoluvlastník v dome býva a tomu druhému spoluvlastníkovi
    bývanie a prístup do domu znemožňuje; môže ten druhý spoluvlastník žiadať „nájomné“ za užívanie svojho podielu prvým
    spoluvlastníkom?
        právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu,
          vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere svojho podielu;
        ak existujúce pomery neumožňujú niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, patrí mu za to zodpovedajúca
          náhrada; ak náhrada poskytnutá nie je, tento spoluvlastník sa dopúšťa bezdôvodného obohatenia;
        bezdôvodné obohatenie = majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
          úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo majetkový prospech z nepoctivých zdrojov; všetko nadobudnuté
          bezdôvodným obohatením musí byť vrátené tomu, na koho úkor sa osoba obohatila;
        v prípade, že spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu bez toho, že by
          medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzatvorená nájomná alebo iná zmluva, spočíva bezdôvodné obohatenie druhého
          spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva ako zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu;
        vzhľadom k tomu, že spoluvlastník, ktorý vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto
          spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu
          toho, čo nemôže vydať;
        peňažnú náhradu nemusí vydávať len vtedy, ak medzi spoluvlastníkmi existuje zmluva o bezodplatnom užívaní spoločnej
          nehnuteľnosti;
        poškodený spoluvlastník sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia na súde (ak toto spoluvlastník, ktorý sa
          bezdôvodne obohatil, odmieta vydať dobrovoľne), a to aj spätne za minulé obdobie; v premlčacej lehote dva roky plynúcej
          odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; najneskôr sa právo
          na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
          rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

								
To top