dejiny hudby i by OnJjzm

VIEWS: 0 PAGES: 11

									Čo je hudba?:
Vynikajúci klavirista Ferlucio Buzony napísal spisy o podstate hudby, estetike hudby a pod.
Ďalší skladateľ, ktorý sa pokúšal definovať pojem hudba bol Arnold Schonberg. Skladateľ
Leonard Bernstein napísal knihu Hudbou k radosti a jeho prvý koncert sa volal Čo je hudba.
Aristoteles sa považuje za zakladateľa umenia a hudby.
Ako vznikla hudba?:
   - radosť z hry
   - hra s tónmi
   - umenie má kultový pôvod – rituály
   - aby človek moho ukázať svoju tvorivosť
   - víťazstvo človeka nad prírodou
   - kreativita
   - umenie ako sublimácia (skrývanie) podľa Freuda, nesplniteľné želania prejavené
        v dielach
   - umenie vzniklo preto, lebo si chcel človek zapamätať nejaké zážitky.
   Gréci delili hudbu:
   MUNDANA MUZIKA – súvisela s kozmickým svetom
   INSTRUMENTALIS MUZIKA
   Všetko, čo nás obklopuje je hudba. Základné teórie o vzniku hudby:
   1. teória pravýkriku :
   Autori teórie sú Gejza Rémes a Karl Šturf. Podľa intenzity zvuku a výšky vznikali hlasové
   prejavy. Ľudský hlas prispel k vývoju spevu a vyjadroval emócie.
   2. hudba vznikla pri práci :
   Otroci, rytmus práce
   3. teória imitácie :
   Epikuros ( grécky filozof) tvrdil, že ľudia začali napodobňovať zvieratá, najmä vtákov,
   naučili sa spievať a spájať pozemské s nebeským. Olivier Messien postavil na tejto teórii
   svoju hudbu a študoval spev vtákov. Tiež sa tejto teórii venoval aj Charles Darwin. Podľa
   mýtov je pôvodcom hudby Boh. Číňania mali dokonca ministra pre hudbu, ktorý určoval,
   ktoré tóny sa môžu a nemôžu používať.

   EURÓPSKA HUDBA

   Západoeurópska hudba ( Benelux, Francúzsko)
   - mala teritoriálne zúženie
   - hudba vyššej spoločnosti
   - obsahové zúženie
   - špecifické znaky: veľmi premyslený vývoj viachlasu, notácia, kresťanstvo
   Veľmi premyslený vývoj viachlasu: špecifický znak, súvisí s rozvojom hud. myslenia,
   s vývojom polyfónie, rozvoj harmonického myslenia.
   Notácia: písomné tradovanie hudby má trvalú hodnotu pre rozvoj hudby. Je svedectvom
   doby. Je to zároveň aj ochudobňovanie hudby, lebo sa vykrištalizovalo dielo dané, bez
   ďalšej improvizácie.
   Kresťanstvo: cirkevná hudba slúžila na obrady, bola to hudba spojená s liturgiou.
   Gregoriánsky chorál žije dodnes. Vznikli aj nové útvary: organum, moteto, omša,
   requiem, tedeum, Sabat mater a pod. Hudba mala reprezentatívny charakter. Schola
   cantorum – udržiava tradíciu uchovávania gregoriánskeho chorálu.
   Odlišnosti európskej hudby od ostatnej hudby sú iba vo folklóre.
   Dejiny interpretácie – každá interpretácia hud. diela je iná, aj keď ide o rovnaké dielo.
   PERIODIZÁCIA DEJÍN HUDBY:
   Starovek:
   - hudba Antického Grécka 6. stor. p.n.l. – 4.stor. n.l.
   - 4.st.n.l. – 14.st.n.l. – Stredovek:
   - 4.st.n.l. – 9.st.n.l. – jednohlasná hudba
   - 9.st.n.l. – vznik viachlasu
   - Cca 1150 – 1250 – Notrdamská škola ( viachlas)
   - Cca 1250 – 1320 – Arsantiqua
   - Cca 1320 – 1400 – Arsnova
   - Novovek: 1400 – 1890
   - Renesancia 1400 – 1580
   - Barok 1580 – 1730
   - Klasicizmus 1730 – 1814
   - Romantizmus 1814 – 1890
   - Moderná avantgarda 1890 – 1970:
   Impresionizmus 1890 - 1918
   Avantgarda medzivojnová 1918 - 1945
   Avantgarda povojnová 1945 – 1970 ( neoklasicizmus, neofolklorizmus, dodekafónia,
punktualizmus)
   Postmoderna 1970 – dodnes

STAROVEK
Grécko: malo veľký vplyv, položilo základy všetkých odvetví. Hudba sa stala predmetom
filozofie. Položili základy hudobnej teórie a poznali aj veľa hud.nástrojov, brnkacie: lýra,
kithara, harfa, dychové : aulos, salpinx, syrinx. Patrónom hudby bol boh Apollón. Tvorili sa
najmä hymny na poctu bohov. Bola to jednohlasná hudba, rôzne pracovné piesne, svadobné,
spevy na oslavu boha Dionýsa, z nich sa neskôr vytvorila tragédia. Tvorili aj žalospevy nad
pozostalými. Prvými učiteľmi hudby boli pastieri – Orfeus – syn nymfy a pastiera. Bol
vynikajúci hudobník a učiteľ. Vytvoril teóriu estetiky:
    1. funkcia katarsis ( očista) – umenie očisťuje človeka, môže zmeniť človeka,
        zušľachťuje.
    2. kalokagathia – človek harmonicky dokonalý, rozvoj tela a duše. Morálne, etické
        a politické hľadisko.
Platón žiadal o hudobné zákony pre určenie tej pravej hudby, pravých nástrojov, ktoré sa
môžu používať. Malo by sa výchadzať z osvedčených vecí a zmena v hudbe mohla spôsobiť
zmenu štátu i ľudí.
    3. základy hudobnej terminológie – múzy=muziké=tón, rytmus, metrum, harmónia,
        enharmonica, chórus, tetrachord a pod.
Existovali 3 školy:
    1. Kánonici: (zákon) –používali monochord (mono – 1 struna). Najväčšia hudba je hudba
        vesmíru, na ktorú nemáme dosah. Vytvorili dokonalé konzonancie podľa
        monochordu: č.8, č.5, č.4.Všetko vytvorené z Pytagorových matematických pomerov.
    2. Harmonici: vychádzali zo skúseností
    3. Škola systematikov: spájali obe teórie.

Všetci používali pentatoniku, 7 tónov = heptatonika, stavali módy z tetrachordov, lydický,
mixolydický a frigický modus.
Hudobníci a tvorcovia:
Mesomédes, Seykylos, Therpander,Sakadas.
Znaky hudby:
    - jednohlas
    - všetko spojené s tancom
    - funkcia hudby: výchovná, spoločenská, dôležitá v živote, súťažiaca.
    - Dôležitá v tragédii ( Euripides, Aischylos, Sofokles)
    - Melodramatický princíp
    - Hudba aj v komédiách ( Aristofanes)
    - Pri staviteľstve, pri sochárstve mala hudba menší vplyv a nezachovala sa.
Filozofické pramene hovoria o dôležitosti hudby:
    - Aristoteles ( Platónov žiak) napísal 1. estetický spis Poétika, kde skúma samotnú
        hudbu a potom výsledky vplyvu hudby na človeka. Položil základy hud. umenia
        a analýzy. V ďalšom diele Politika tiež hovorí o hudbe a o jej vplyve na štát.
Pan – predstaviteľ ľudovej hudby
Apollón – mal 9 múz, dcéry Dia a rôznych bohýň:
Kaliopa – múza epického básnictva
Euterpé – lyrického básnictva
Erató – milostného básnictva
Thália – komédie
Melkoména – tragédie
Kleió – dejepisectva
Uránia – hvezdárstva
Polyhymnia – spevu
Terpsychora – tanca
V novoveku vznikajú diela, ktoré dávajú hold gréckej kultúre : Electra, Kráľ Oidipus a pod.
Igor Stravinskij študoval antické dejiny a uplatnil ich aj v hudbe.

STREDOVEK
Raný 4. – 9. stor.n.l.
Výrazný prvok – kresťanstvo. Rodí sa ranokresťanská hudba v chrámoch, uplatňovaná
v bohoslužbách. Hymny, ódy, oslavné spevy, žalmy, duchovné piesne.
Niekoľko variantov liturgie na východe:
Byzantská liturgia
Grécko – alexandrijská
Sýrska, antiochijská
Koktská liturgia
Etiopská
Ranokresťanská hudba bola iba vokálna, zákaz používania nástrojov. Hudba mala slúžiť
k modleniu. Sv. Augustín tvrdil, že hudba nás nesmie uchvátiť viac ako text.
Milánsko – ambroziánska liturgia
Rímska
Mozarabsko – španielska
Galikánska
Írsko – anglosaská

GREGORIÁNSKY CHORÁL
Kodifikovaný v 6.stor. pápežom Gregorom Veľkým. Z latinčiny bol preložený neskôr aj do
národných jazykov. Stal sa závezným, dobovým štýlom až do 10. stor. Bol univerzálny
a zjednocoval hudbu. Patria sem aj novotvary SEKVENCIE a TRÓPY, ORDINÁRIUM
v duchu gregoriánskeho chorálu. Spieval sa v kostoloch, pri oltári. Pamiatky:
    - liturgické spevníky (mnísy zachytávali greg. Chorály)
   - kódexy (notovo zachytené chorály)
   Žalmy sa stali vzorom rozvoja greg.spevu. Inak vyzerali spevy pri sviatkoch a pri každom
   sviatku. Glória sa niekedy vynechávala. Namiesto aleluja mohli byť niekedy sekvencie.
   Chrám bol v tomto období jediné miesto kultúri. Reprodukčná prax - likvescentný spôsob
   tvorenia tónov greg.chorálu – glizandá a pod.prevzaté z byzantského spevu.
   Postup spievania:
          Spevy propria            Spevy ordinária       Sólové spevy
          zbor -schola             zbor - schola         sólo - celebrant
          1. Introitus             2. kírie              4.modlitba (spieva kňaz, epištola)
          6. Graduáles             3. glória             5. list apoštolov veriacim
          7. Aleluja               10. krédo             9. evanjelium
                                   13. sanctus,
          8.Sekvencie              benedictus            12. Prefácio - ďakovná modlitba
                                                         17. post comunio (po speve
          11. Offertórium          15. agnus dei         modlitba)
          14.pater noster
          (otčenáš)                                      18.ite misaes (koniec omše)
          16. comunnio




Pri speve sa spájali zbory. Vznikali traktáty, ktoré nadväzujú na antickú teóriu ( hudba je
exaktná veda – Pytagorovci). Hudba sa dostala aj do vedných disciplín. Hudba je veda
o číslach, nebola však podstatná znejúca hudba, ale pomery medzi intervalmi. Bola skôr veda
ako umenie. PSAUMÓDIA – prax spievania greg.chorálu:
    a. sólový spev
    b. zbor – schola
RESPONZORIÁLNY SPEV – sólo, striedanie zboru
ANTIFONÁLNY SPEV – 2 zbory sa striedajú
Štruktúra melodiky má 3 typy:
    - sylabický spev – čo nota to slabika
    - melizmatický spev – na jednu slabiku veľa nôt
    - neumatický – na jednu slabiku 4-5 nôt
DRUHY GREG.CHORÁLU:
    - sekvencie, trópy: z 11. stor. Vznikli rozložením melizmatickým spevom. Text sa vyňal
        a pod to sa podložil nový text. Menil sa potom na sylabický spev. Trópy slúžili na
        dovysvetľovanie textu. 5 sekvencií sa používa dodnes, v 17. stor. rozhodol koncil, že
        v liturgii zostane iba 5 sekvencií:
     1.Victime paschali audes, na veľkonočnú nedeľu, autorom je Vito Burdunský, 17. stor.
     2. Veni sancte spiritus (svätodušná sekvencia), autor pápež Inocent III., 12/13. stor.
    3. Lauda sion salvatóre ( oslava božieho tela), autor sv. Tomáš Akvinský
    4. dies irae ( dni hnevu), súčasť requiem od 13. stor., autorom je anonym. Od roku 1590 je
    súčasťou liturgie pod vplyvom pápeža Pia.
    5. sabbat mater (matka bolesti), autor Jacopone da Tódi, 14. stor. Text zhudobnili viacerí
    skladatelia vo viachlasnej hudbe.
    Vznik viachlasu:
    Pol.9. stor. vo Francúzsku.
    - cantus firmus – vedúci melodický hlas, nad ním discantus – novokomponovaný (
        neprevzatý z liturgie).
    - 1. organum – viachlasná kompozícia, voči c.f. postupuje v paralelných intervaloch –
        č.4,5,8 – dokonalé konzonancie
   -   2. diskantus – vrchný hlas je pohyblivejší, rytmicky členitejší, používa sa aj
       protipohyb a je úplne nezávislí od c.f.
   -   3. conductus – spodný hlas, pohyblivejší. V 13. stor. prerástol do úspešnej formy –
       moteto.
   -   4. gymel – viachlas, vychádza z č. 4,5,8 a neskôr bola dokompovaná tercia – vznikajú
       sextakordy. Anglická hudba má slávnu tradíciu fauxbourdónového spevu.
   -   Dôležitá bola aj Notrdamská škola r. 1163 s predstaviteľmi:
       LEONIDUS a PEROTINUS
   -   v 12. stor. sa stala viachlasná hudba súčasťou liturgie: organum, conductus,
       graduales...
   -   LEONIDUS – napísal dielo Magnus liber organy de Gradualed Anfinonário ( Veľká
       kniha organov).
   -   PEROTINUS – písal viachlasnú hudbu, v organách používa klauzulu- vo vrchných
       hlasoch používa novú hudbu ( ovplyvnil minimalizmus).
   -   HILDEGARTH von BINGEN – jediná skladateľka, bola uznávaná, komponovala
       jednohlasné kompozície, duchovné hry, bola aj prirodovedcom, výborná hudobníčka.

RENESANCIA
Vývoj najmä v oblasti Francúzska, odtiaľ prechádzal vplyv do Nemecka a Anglicka.
ARS ANTIQUA 1250 – 1320 znaky:
    - akcent na hudobnú formu moteta – najrozšírenejší hud.druh
    - prevládal cirkevný viachlas
    - rozšírenie hudby na 3-4 hlasy
    - vrchné hlasy boli spievané v národných jazykoch, c.f. iba v latinčine – greg. Chorál
       nemenný
    - motetá spievané sólisticky, každý hlas spieval jeden spevák ( ak bolo 4- hlasné,
       spievali ho 4 speváci)
    - pamiatka: rukopis z Monpelier
    - notácia – čierna – menzurálna
    - 1280 Franco Kolínsky vytvoril notáciu pre viachlasnú tvorbu
    - Musica Ficta ( falsa) – označovala možnosť chromatického zvýšenia, alebo zníženia
       módov ( dnešné posuvky)
    - Predstavitelia: Johannes Garlandia, Johannes de Grocheo
1320 – 1400 – nástup ARS NOVY vo Fr.
1320 – Phillipe de Vitry pomenoval
- TRE CENTO – názov ars novy v Taliansku, tvorili sa:
- motetá - izorytmické, viachlasné omšové kompozície (ešte neexistovali kompetné cyklické
omše). Diela:
MESSE de TURNAY, 1330 – 1340 – pamiatka, je to takmer kompletná omša, ale chýba kýrie
MESSE de NOTTERDAME – autor Guillaume de Machaut – 1. kompletná 4-hl. cyklická
omša.
Tre cento obohatilo svetskú hudbu, iba Johannes Cicconia komponoval cirkevnú hudbu.
Predstavitelia Tre centa:
Johannes Cicconia
Giovanni da Cascia
Jacopo da Bologna
Bartolomeo da Padova
Francesco Landino
Anglicko: predstaviteľ William Dobyvateľ, bol pod výrazným vplyvom Fr., tvoril
v dokonalých intervaloch 3. a 6. – pamiatka : LETNÝ KÁNON.
   -   rozvoj rytierskej lyriky vo Fr. a Nemecku.
   -    Vo Fr. to boli Trubadúri a Minestrelovia
   -   Námety ich tvorby boli ľúbostné skutky, zážitky, ústredný námet je rytierska láska
   -   Piesne boli vždy doprevádzané inštrum. Sprievodom
   -   Predstavitelia trubadúrov: William IX. Akvitánsky
                                   Bertrand de Born
                                   Bertrand Ventadorn
   -   Vo Fr. boli aj truvéri, vyznačovali sa dôkladným vypracovaním melodiky
   -   Druhy: vireley, balady, rondeau, chanson
   -   Predstavitelia Truvérov: Thibald IV. Navarský
   -                             Blondea de Nesles
   -                             Adam de la Halle – jeho tvorbapresahuje jednohlas svetskej
       lyriky, najvýzn. Pamiatka: Robin a Manon.
   -   V Nemecku tvorili rytiersku lyriku Minesängri
   -   Námety : prírodné, politické, náboženské, krížiacke výpravy a láska.
   -   Predstavitelia: Walter von der Vogelweide
   -                   Neioherd
   -                   Oswald von Wolkenstein
   -                   Tannhäuser

    SVETSKÁ HUDBA STREDOVEKU
    Centrum Fr. a Tal.
    Francúzsko:
    - 3 hl. pieňové útvary: balady, Rondá, Virele
    - Vedúca osobnosť: Gillaume de Machaut 1300 – 1347
    - Jeho svetská tvorba je vrcholom ars novy
    - Tvorba: vyše 20 motét, vyše 40 balád, ktoré sú zaujímavé harmonickým vývojom,
       pretože anticipujú renesanciu
    - Akcent je na najvyššom hlase
Taliansko:
    - výlučne svetský charakter
    - druhy: balata, caccia, madrigal
    - predstavitelia: Johannes de Florentia
    -                 Jacopo da Bologna
    -                 Francesco Landino
    -                 Giovanni da Cascia
    - Madrigal- vývin zo spevu pastierov
    - Naskôr 2 – hl. potom 3-hl.
    - Formálne má 2 až 3 verše a refrén
    - Texty sú ľúbostné a satyrické
    INŠTRUMENTÁLNA HUDBA RENESANCIE
    - skôr tanečná hudba ( saltarello)
    - nástroje: sláčikové – viola, organ
    - ansámblová hra – flauta, violy, zvonkohry, pestré nástroje
    - nespájali rovnaké nástroje, skôr kontrastné nástroje – harfa, flauta, viola a pod.
    - nástroje neboli zvukovo príbuzné
    - nevznikali originály, ale sa spievané piesne zhudobnili – najstaršia pamiatka:
       Machaut-moteto – vychádza z originálu a je parafrázou na základe tenoru- c.f. prebral
       z chorálu. Vrchný hlas nie je prebratý, ale varírovaný.
   NOVOVEK
   Cca 1400 začína
   1. RENESANCIA ( iba 2 storočia), udalosti:
   - 1415 upálený Ján Hus
   - 1430 zomrel ruský maliar ikón Andrej Rubľov
   - 1431 upálená Panna Orleánska
   - 1445 vynájdená kníhtlač, vytvorená nototlač
   - 1448 Ottaviano dei Petruci vytvoril nototlač aj pre menzurálnu notáciu
   - 1467 založená Academia Istropolitana
   - 1492 objavenie Ameriky
   - 1494 Španieli a Portugalci si rozdelili svet
   - 1519 Magaliens oboplával svet
   - 1498 Da Vinci namaľoval poslednú večeru a Monu Lisu
   - 1517 M. Luther vystupuje proti vydávaniu odpustkov, 95 téz
   - 1537 zomrel majster Pavol z Levoče
   - 1543 uverejnil teóriu Kopernik
   - 1564 narodenie Shakespeara
   - 1564 zomrel Micelangelo
   - 1594 zomreli Orlando di Lasso a Palestrina
   - 1598 1. opera Dafné ( Peri, Rinuccini)
   - 1600 opera Euridice ( zachovala sa)
   Hlavné znaky hudby novoveku:
   Renesancia:
   - presadenie viachlasu v cirkevnej i svetskej hudbe
   - vznik univerzálneho štýlu – mix talianskej tradície a franko-flámskej
   - spôsob kompozičnej práce prechodom zo subcesívnej na simultálnu
   - sociálna funkcia hudby: svetská, sakrálna, príležitostné slávnosti, pre znalcov a pod.
   - kreativita umelcov – res facta – umelecké dielo nadaného umelca
   - imitácia prírody, skutočnosti
   - príklon k chromatike
   - umelci v roli služobníka, diela na objednávku
   - 1430 – 40 vzniká biela menzurálna notácia
   - 16. stor. – inperfektné členenie – 2 párne členenie nôt. Zákl. časová jednotla –taktus-
       časomiera, rýchlosť pulzu a pohodlnej chôdze
   - Vznik nototlače
   ROZVOJ POLYFÓNIE V CIRKEVNOM VIACHLASE
   Anglicko – JOHN DUNSTABLE – vyspelá hudba
   1. tradičná anglická hudba
   2. hudba ars novy
   3. tre cento
   Syntéza všetkých 3 prvkov v jeho tvorbe. Vytvoril tenorovú omšu, ktorá má rovnaký c.f.
   pre všetky časti omše. Ďalší predstavitelia:
   JOHN TAVERNER
   THOMAS TALIS
   L. WILLIAMS
   ROBERT WHITE
   THOMAS MORLEY
   WILLIAM BIRD
Francúzsko, Holandsko, Burgunsko a Nizozemsko malo 5 generácií franco – flámskej školy:
   1. 1420-1450 – Guillaume Dufay, Gilles Binchois
2. 1450-80 – Johannes Ockaghem
3. 1480-1520 – Jacop Obrecht, Josquin des Pres
4. 1520-50 – Adrian Villaerd, Nicolas Gomberd, Jacobus Cleberds non Pappa
5. 1550 – 1600 – Phillip de Monte, Orlando di Lasso
1. Dufay písal žánre ako moteto, omše, autonómnosť hlasov, spevnosť, používal
   fauxbordon a rozvinul jeho techniku. Boli notované dva krajné hlasy. Pôsobil v Ríme,
   vo Vatikáne v pápežskej kapele. Bol veľmi obľúbený, vysvetený za kňaza. Diela:
   7 kompetných omší, 40 neúplných, nezachovaných omší, 100 motét, 60 šanzónov, 10
   tal. Kompozícií
   Binchois pôsobil v Burgunskej škole. Napísal 60 viachlasných piesní, omše, šanzóny.
2. Ockaghem zaviedol varírovanie c.f., rozvinul podoby kontrapunktickej techniky.
   Napísal omšu MISSA ROLATIONUM, vysoko intelektuálne umenie. Vytvoril druh
   omše messa parodia – c.f. prevzatý z inej svetskej hudby, od iného skladateľa-MISSA
   DE PLUS EN PLUS
3. J.d.Pres rozvíjal viachlas – najväčší hudobník svojej doby. Tvorí subjektívnu hudbu,
   využíva ostináto, preimitovanú sadzbu, opakovanie hl.témy. Delí zbory na menšie
   zbory. Vznik afektovej hud. reči – hudbou vyznačuje význam textu.
4. Tvorili 4,5,6 hlasné kompozície, rozvinuli teóriu rétoriky a afektovej teórie. Patrí sem
   aj Clement Janequin – ktorý tvoril šanzóny a zdôrazňoval zvukomalebné prostriedky
   a texty.
5. Lasso predstavuje vrchol vokálnej polyfónie, používa afektovú hud. reč, tvorí silné,
   efektívne piesne, silný hud.výraz. Komponoval omše, motetá, madrigali.
Ďalšie centrá hudby v Taliansku boli: Benátky a Rím.
Benátska škola:
- škola založená pre spev pri dóme sv. Marka
- katedrála sv. Marka mala 2 chóry
- vhodnú akustiku, 2 organy, 2 zbory
- rozvoj polychórie – zborovej techniky
- osobnosti: Adrian Villaerd, Claudio Meruro, Andrea a Giovanni Gabrielovci
- Giovanni Gabrieli – vytvoril korunovačnú omšu, v ktorej používal časti od Andreu,
   ktorý už vtedy nežil. Nakomponoval 3-4 hl.zborové prvky pre akustiku.
- Dochádza k osamostatneniu inštrumentálnej hudby
- Sonata pion e forte – najznámejšia kompozícia v korunovačnej omši ( korene concerta
   grossa)
- Prepis vokálnych partov do inštrum.= canson da sonar.
Rímska škola:
- pôsobila tu pápežská kapela
- Giovanni Perluigi da Palestrina – vytvoril ideál polyfónnej hudby, jeho tvorba je
   nadčasová. Vyrovnanosť prvkov hudby, píše liturgickú hudbu, Vyše 100 omší, 250
   motét, ktoré napísal podľa šalamúnovej zbierky piesne piesní. 35 magnifikátov,
   lamentácie, hymny. Najznámejšia omša MISSA PAPAE MARCELLI.

SVETSKÁ VOKÁLNA POLYFÓNIA
Tvorili sa 3 hlavné formy:
Frottola, Villanella, madrigal.
V roku 1533 vznikla zbierka madrigalov od viacerých autorov: Jacop Arcadet, Adrian
Willaert, Phillip de Monte.
- prevyšovala homofónia nad polyfóniou
- štýl a capella
- tvorili sa zvukomalebné madrigaly: Lasso, Palestrina, de Monte
   - chromatické madrigaly: Carlo Gesualdo da Venosa
   - sólový madrigal: Luca Marencio, Claudio Monteverdi
   CARLO GESUALDO DA VENOSA vychádzal z chromatiky, ktorú rozvíjal. Bol bohatý,
   preto sa nemusel nikomu prispôsobovať a tvoril svojsky. Vrah medzi skladateľmi, zabil
   svoju ženu a jej milenca, ale bol šľachtic, preto mu to prešlo. Mal veľmi obtiažne
   chromatizmy, madrigaly veľmi zložité i texty. Bol psychopat.
   Jeho chromatické madrigaly sa členia na: ( podľa textu)
   1. harmonické zvláštnosti – princíp chromatickej terciovej príbuznosti, akordy majú
       rovnaký tónorod
   2. využívanie chromatiky – používa interval Tritonus ( zv.4), často ho chromaticky
       vyplní. Typická ukážka zv.4 je v jeho madrigale Dolcisima mia vitta.
   3. technika prieťahov – priťažná harmónia, tóny, ktoré nepatria do tóniny
   4. diskontuita – niektoré hlasy končia náhle, zvyšujú napätie
   5. pestrosť faktúry – homofónia, polyfónia ( striedanie napätia)
   6. strieda sa hustota hlasov – skladba nie je monotónna
   7. využíva techniku expresio – verborum – silné texty, pri slove smrť (morire) sa vždy
       objaví chromatika. Piata kniha madrigalov má 6 foriem: 1. homofónia, 2. imitácia, 3.
       homofónia, 4. polyfónia, 5. polyfónia a homofónia, 6. vrchol všetkých zložiek
   8. práca s rytmom, zrýchlenie
   Estetickým ideálom je asymetria.

  PRAHA – centrum hud. života na dvore Rudolfa II.
  Ján Sixt – český skladateľ
  INŠTRUMENTÁLNA HUDBA RENESANCIE
  Dobové pramene: pamiatky, popisy dobových nástrojov.
  - rozmanitosť registrov a ladenia, rozsahu
  - dychové, klávesové, strunové nástroje sa zdedili a vylepšili
  - dychové – zobc.flauta, šalmaje, krumhorn, kornety
  - plechové – trúbky, pozauny
  - sláčikové – viola da gamba, viola da brachio, mali viac strún, nemohlo sa hrať vibráto,
      ale zvláštny spôsob ozdôb
  - klávesové: klavichord, čembalo, organ.
  - Strunové – brnkacie: lutna ( domáce muzicírovanie)
  - Notácia: ansámbly: menzurálna, existovali aj samostatné hlasové zošity, noty pre
      nástroje – tabulatúra, kde hráč vidí všetky hlasy a hmaty
  - Tanečná hudba – hudba usporiadaná do pravideľnosti, prebraté aj do ost. Hudby
  - Rýchle tance: pasamecco, saltarello, galiarda
  - Pomalé: basdance, pavana, polonica
HUDOBNÉ FORMY RENESANCIE
  - prepisy vokálnych skladieb
  - ricercar – prepis moteta, viacdielna kompozícia, imitačná technika. Adrian Vilaerd
      a A. Gabrieli ho vyvinuli do 2 línií: 1. tematické zjednocovanie dielov – vznik fúgy
      v baroku                             2. prehlbovanie kontrastov medzi dielmi – vznik
      sonáty v baroku.
  - Cansona da sonar – prepis vokálneho diela, viacdielna, striedanie homof. a polyf.
      Uplatnenie polychorickej techniky, využívanie sólistov – vznik concerta grossa.
  - Toccata – tocare – udierať do kláves, pre klávesové nástroje.
  - Fantázia – skladba improvizačného charakteru, nezávislosť od vokálnej hudby.
HUDOBNÉ UKÁŽKY potrebné na hudobný test:
STAROVEK:
1. Orestes ( Euripida, 5 stor. p.n.l.)
2. Inštrumentálny fragment ( z Berlínskeho papyrusu)
3. Prvý Delfský hymnus na boha Apollóna
4. Tecmessin nárek (z Berlínskeho papyrusu)
CD Gregorio Paniagua – Atrium musicae de Madrid ( ukážky 1-4)
STREDOVEK:
5. Alleluia ( Byzanstký spev, Ison)
6. Žalm ( Ambroziánsky spev)
7. Introitus : Resurrexi ( spev Rímskej cirkvi)
8. Vox Clamantis ( Mozarabský spev)
 CD MOYEN AGE I. ( ukážky 5-8)
GREGORÍANSKY CHORÁL:
9. Rorate coeli ( antifonálny spev)
10. Introitus: Adorate Deum ( responzoriálny spev)
11. Alleluia: Christus resurgens(melizmatický spev)
12. Victime paschali laudes
13. Veni Sancte spiritus
14. Dies irae
15. Stabat Mater dolorosa
CD Hrčková: Dejiny hudby I., Gregian chant1, 2.
RANÉ FORMY VIACHLASU:
16. Domine labia mea ( organum, Saint – Martial de Limoges, 12. stor.)
17. Veri solis raduis ( discantus, Saint – Martial de Limoges, 12. stor.)
18. Plus bele que flor ( moteto, Montpellier, 13. stor.)
19. Gloria ( gymel)
CD MOYEN AGE 4. ( ukážky 16 – 19)
NOTRDAMSKÁ ŠKOLA:
20. Leoninus: Alleluia: Pascha nostrum
21. Perotinus: Viderunt omnes
22. Perotinus: Deus miserus hominis
CD 2000 years of music 2
ARS ANTINQUA
23. Se je chante
24. Amours, dont je sui
25. J´ai mis toute ma pensee
26. S´on me regarde
CD 2000 years of music 2 ( ukážky 23 – 26)
ARS NOVA
27. Philippe de Vitry: Cum statua
28. Messe de Tournai: Gloria
29. G. de Machaut: Messe de Notre Dame
CD Hrčková: Dejiny hudby I.
SVETSKÁ JEDNOHLASNÁ PIESEŇ V STREDOVEKU
TRUBADÚRI
30. Anonymus: A l´entrada del temps clar
31. Bernart de Ventadorn: Vida
32. Bernart de Ventadorn : Quand vei la laudeta mover
CD MOYEN AGE 3 ( ukážky 30-32)
TRUVÉRI:
33. Adam de la Halle: De ma dame vient
34. Adam de la Halle: J´os bien a m´amie parler
CD MUSIC OF THE GOTHIC ERA 2 ( ukážky 33, 34)
MINNESäNGRI
35. NEIDHART: Sinc an, guldin huan!
36. Tannhäuser: Ich habe ein wip
37. Neidhart: Owé dine not
38. Oswald von Wolkenstein: Wol auff, gesell
CD MOYEN AGE 3
SVETSKÁ VIACHLASNÁ PIESEŇ
39. G. de Machaut: De totutes fleurs
40. Anonymus: Bella granata
41. Francesco Landino: Che pena é quest´al cor
42. G. d Machaut: Honte, paour
43. John Taverner : Missa mater christi sanctissima: Benedictus
44. Thomas Tallis: Lamentations
45. G. Dufay: Missa ave Regina coelorum: Sanctus
46. G.Binchois: Triste plaisir
47. G.Binchois: Amours mercy
48. G.Binchois: Je me recommande
49. Johannes Ockegham: Prenez sur moy
50. Johannes Ockegham: Missa de plus en plus: Sanctus
51. Josquin des Pres: Ave Maria
52. Clement Janequin : Chant des oiseaux
53. Adrian Willaert: Vecchie letrose
54. Orlando di Lasso: Mattona mia cara
55. Andrea Gabrieli: sanctus, benedictus
56. Giovanni Gabrieli: Omnes gantes
57. Giovanni Gabrieli: Sonata pian e forte
58. Andrea Gabrieli: Benedictus Dominus deus sabaoth
59. Giovanni Gabrieli: Canzona 9
60. Giovanni Perluigi da Palestrina: Stabat Mater
61. Carlo Gesualdo da Venosa: Dolcissima mia vita
62. Anonymus: Bassedance 7
63. Anonymus: Pavane 14
64. Anonymus: Gailarde
65. Anonymus: Ricercare XVII.
66. Anonymus: Curant
67. G. Gabrieli: Canzon X.
68. John Dowland: Lacrimae

								
To top