Your Federal Quarterly Tax Payments are due April 15th Get Help Now >>

vl�dy SR vyjadren� v jej programovom vyhl�sen� by 6UK6c77

VIEWS: 39 PAGES: 71

									                               VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

          Návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov


Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných                              231 / 61



             Subjekt                                                                         Pripomienka                                                         Typ
             MZV SR                    Čl. I,bod 9
                                                                                                                                                                 O
                                       Slová "písmená g)" odporúčame zmeniť na "písmeno g)". Pripomienka legislatívno-technická.
             MZV SR                    Čl. I, bod 13, 14 a 15
                                       V bode 13 odporúčame doplniť vetu "Doterajšie odseky 9 až 16 sa označujú ako odseky 8 až 15" a v bodoch 14 a 15 text
                                                                                                                                                                 O
                                       primerane upraviť. Z bodu 15 vypustiť vetu "Doterajší odsek 16 sa označuje ako odsek 17.". Pripomienka legislatívno-
                                       technická.
             MZV SR                    Čl. I, bod 80
                                                                                                                                                                 O
                                       Na začiatku navrhovaného ustanovenia doplniť označenie odseku "(11)". Pripomienka legislatívno-technická.
              ÚV SR                    ku Komuniké (Návrh)
                                       Slovo "návrhu" odporúčame opraviť na "návrh".
                                                                                                                                                                 O
                                       Odôvodnenie :
                                       Ide o gramatickú úpravu textu.
             ÚPV SR                    Odoslané bez pripomienok
                                                                                                                                                                 O
                                       Odoslané bez pripomienok
              ÚRSO                     Odoslané bez pripomienok
                                                                                                                                                                 O
                                       Odoslané bez pripomienok
              ÚOOÚ                     Odoslané bez pripomienok
                                                                                                                                                                 O
                                       Odoslané bez pripomienok
             KOZ SR                    Stanovisko KOZ SR k Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a
                                       doplnení niektorých zákonov
                                       K bodu 2 - § 2 písm. u) a v) zásadná pripomienka v nadväznosti na bod 20
                                       KOZ SR zásadne nesúhlasí s vypustením definícií účelového sporenia a životného poistenia v § 2 písm. u) a v) z dôvodu
                                       nesúhlasu so zrušením nezdaniteľných častí základu dane - príspevku na účelové sporenie a životné poistenie.
                                                                                                                                                                 Z
                                       K bodu 4 - § 4 ods. 7 a k bodu 35 a bodu 78 zásadná pripomienka
                                       KOZ SR zásadne nesúhlasí s predloženým návrhom a žiada aby sa zachovala možnosť daň vybranú zrážkou považovať za
                                       preddavkovú daň a vysporiadať daň po uplynutí kalendárneho roka. Tuto možnosť uplatňovali finančne najslabšie vrstvy
                                       obyvateľstva, najmä študenti a dôchodcovia príležitostne zamestnané, poprípade osoby nezamestnané celý rok, a
                                       považujeme za neakceptovateľný tento spôsob zvýšenia výnosov dane z príjmov na úkor zníženia životnej úrovne osôb s
                                       nízkymi príjmami.
K bodu 7 - § 5 ods. 5 písm. a) zásadná pripomienka
KOZ SR zásadne nesúhlasí s tým, že, vreckové poskytované pri zahraničných služobných cestách podľa zákona č. 283/2002
Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov považovať za zdaniteľný príjem bez ohľadu na jeho výšku. Z
poskytnutého vreckového sa navrhuje zraziť daň a nadväzne na to aj odvody, čo považujeme za ďalšie daňové a odvodové
zaťaženie práce.


K bodom 9 a 10 - § 5 ods. 5 písm. g) a h) pripomienka
K predloženej úprave KOZ SR má pripomienku v tom zmysle, aby aj paušálne náhrady poskytované poslancom Národnej
rady SR boli zdaňované daňou z príjmov.


K bodom 12 a 13 - § 5 ods. 8 a 9 a nadväzne k bodom 62 až 64 zásadná pripomienka
KOZ SR zásadne nesúhlasí s navrhovanou zmenou zákona. Pri výpočte základu dane zdravotníckych pracovníkov sa
vypúšťa možnosť znížiť príjmy zo závislej činnosti o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie. Výška
úhrady, ktorú možno daňovo uznať, je stanovená vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 31/2006 Z. z. o výške úhrady
zdravotníckeho pracovníka na ďalšie vzdelávanie. Navrhovaným zrušením § 5 ods. 8 a 9 zákona by lekár odviedol na dani z
príjmov počas štyroch rokov ročne o 63 € viac a sestra a pôrodná asistentka počas dvoch rokov ročne o 22 € viac. Z
uvedených údajov je zrejmé, že ekonomický efekt navrhovaného opatrenia je z pohľadu zdrojov štátneho rozpočtu
zanedbateľný. Na strane druhej ide iba o čiastočnú kompenzáciu povinností, uložených týmto zdravotníkom zákonom
č.578/2004 Z .z o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ak Slovensko má za cieľ vybudovať vedomostnú ekonomiku za účelom zvyšovania konkurencieschopnosti, tak by zákon
naopak mal poskytovať daňové úľavy pre podporu zvyšovania kvalifikácie každej fyzickej osobe.

K bodu 18 - § 8 ods. 2 písm. a), k bodu 20 - § 9 ods. 1 a k bodu 24 - § 9 ods. 3 a 4 - zásadná pripomienka


KOZ SR zásadne nesúhlasí so zrušením oslobodenia príjmov od dane z predaja nehnuteľnosti, v ktorých mal daňovník
trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, príjmov z predaja nehnuteľnosti po uplynutí
piatich rokov odo dňa, kedy ju daňovník nadobudol a príjmov z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením a to z dôvodu
dodatočného daňového zaťaženia fyzických osôb.
KOZ SR žiada zachovať oslobodenie od dane do výšky 5-násobku životného minima pri príjmoch z prenájmu,
príležitostných činností, prevodu cenných papierov, prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s
prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu po uplynutí 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým
družstvom. Predložené návrhy predpokladajú ďalšie zvýšenie daňového bremena tzv. bežných ľudí, čo je v rozpore s
Programovým vyhlásením vlády.
        K bodom 26 a 27 - § 11 ods. 1 až 7 zásadná pripomienka
        KOZ SR zásadne nesúhlasí so zrušením nezdaniteľných častí základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a
        doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Uvedená forma
        dôchodkového poistenia vznikla skôr ako II. dôchodkový pilier a má podporovať zúčastnených v tomto pilieri
        zamestnancov a SZČO v snahe zabezpečiť dôstojné finančné zabezpečenie v starobe. Účasť v III. pilieri bola povinná pre
        zamestnancov zaradených do 3. alebo 4. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č.
        100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Pre týchto zamestnancov daňová úľava vo forme NČZD ako aj dávky z tohto
        poistenia je formou hmotnej kompenzácie menšej miery sociálneho zabezpečenia z I. piliera. Postupné znižovanie sumy
        NČZD na III. pilier a navrhovaná úplná likvidácia predmetnej NČZD je likvidačná pre samotnú existenciu tohto piliera,
        pretože sa strácajú akékoľvek stimuly pre vstup do III. piliera.


        K bodu 35 - § 17 ods. 3 písm. a) zásadná pripomienka
        KOZ SR zásadne nesúhlasí , aby do základu dane nemohla byť zahrnutá daň vybraná zrážkou, ak tak rozhodne daňovník
        (viď zdôvodnenie k bodu 4).


        KOZ SR nesúhlasí so znením ďalších bodov, v ktorých úprava ustanovení zákona nadväzuje na zrušenie nezdaniteľných
        častí základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie v § 11 a s úpravou § 43 (daň
        vyberaná zrážkou).


        K bodu 58 - § 32a ods. 1 písm. a) tretí bod , k bodom 65 a 66 - § 39 ods. 4 a ods. 9 písm. a)
        k bodu 73 - § 43 ods. 3 písm. j) k bodu 76 - § 43 ods. 5 písm. c) a k bodu 80 - § 43 ods. 11
        Zásadná pripomienka
        KOZ SR žiada zachovať zrážkovú daň pri nízkych príjmoch zo závislej činnosti ) nepresahujúcich sumu 165,97 eura v
        úhrne za kalendárny mesiac z dôvodu nezaťažovania administratívou zamestnanca a zamestnávateľa. Dočasne zrušenie toho
        spôsobu zdaňovania pred niekoľkými v praxi sa ukázalo ako chybne. Žiadame taktiež, aby daňovníci mali možnosť tuto
        zrážkovú daň vysporiadať ako preddavkovú daň po skončení zdaňovacieho obdobia., ak je to výhodné pre nich.

ŠÚ SR   K bodu 9
        Odporúčame slová „písmená g)“ nahradiť slovami „písmeno g)“.                                                             O

ŠÚ SR   K bodom 28 a 29
        Odporúčame spojiť body 28 a 29.                                                                                          O

ŠÚ SR   K bodu 72
        Odporúčame slová „písm. i)“ nahradiť slovami „písmeno i)“.                                                               O

ŠÚ SR   K bodu 80                                                                                                                O
        Odporúčame slová „ods. 11“ nahradiť slovami „odsek 11“. Pred text odporúčame umiestniť číslo odseku „(11)“

ŠÚ SR   K bodu 82
        Odporúčame slová „ods. 14“ nahradiť slovami „odsek 14“.                                                                     O

MV SR   k bodom 9 a 10
        Odporúčame doplniť do odôvodnenia, prečo len paušálne náhrady poskytované poslancom Národnej rady Slovenskej                O
        republiky budú naďalej oslobodené od dane z príjmov.
MV SR   k bodu 22
        § 9 ods. 2 písmeno c) žiadame upraviť takto: „c) dávky nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia poskytované
        podľa osobitného predpisu40) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,“.
        Poznámka pod čiarou k odkazu 40 znie: „40) § 5 až § 26 a § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
        policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
        Odôvodnenie: Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje nemocenské zabezpečenie a úrazové
        zabezpečenie policajtov a vojakov rovnako ako zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje nemocenské
        poistenie a úrazové poistenie zamestnancov. Ak v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. sú od dane
        oslobodené dávky zo sociálneho poistenia, tak v rovnakom rozsahu musia byť od dane oslobodené aj dávky nemocenského
        zabezpečenia a úrazového zabezpečenia policajtov a vojakov a nemôžu sa vzťahovať iba na taxatívne určený okruh dávok.
        Tak napr. náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa realizuje z hľadiska výšky dávky na základe
        osobitného zákona, ktorým je zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
        v znení neskorších predpisov. Ak podľa § 9 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. sú od dane oslobodené dávky sociálneho
        poistenia, musí byť od dane oslobodená aj náhrada služobného platu policajta a náhrada služobného platu vojaka. Nie je
        preto možné, ak sa takáto dávka poskytuje zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, aby zákon o dani z príjmov ju
        oslobodil od dane a ak ide o policajta, ktorý utrpel služobný úraz, aby dávka bola zdanená. To platí aj pre ďalšie dávky
                                                                                                                                    Z
        poskytované podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia
        policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
        niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepozná a neupravuje inštitút podpory, ktorý je uvedený v navrhovanom
        texte. Služby sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa neposkytujú vo finančnej forme, ale v naturálnej forme,
        ktorej hodnota môže byť aj ťažko vyčísliteľná (napr. zabezpečenie pohrebu).
        Vychádzajúc z uvedeného navrhujeme upraviť aj poznámku pod čiarou, a to odkazom na príslušné ustanovenia zákona č.
        328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje jednotlivé dávky nemocenského zabezpečenia a úrazového
        zabezpečenia.
        Zdanenie náhrady služobného platu ako dávky nemocenského zabezpečenia je v rozpore so zásadou nezdaňovania
        sociálnych dávok, na ktoré vzniká nárok za splnenia podmienok uvedených v zákone. Náhrada služobného platu je dávka
        nemocenského zabezpečenia, ktorá sa vypočítava z čistého denného služobného platu policajta a poskytuje sa policajtovi od
        11. do 30. dňa dočasnej neschopnosti. (§ 12 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.). Ak by sme pripustili jej zdanenie, išlo by
        fakticky o dvojité zdanenie“ príjmu“.
        Služby sociálneho zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sú upravené v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. Z
        uvedeného dôvodu nie je potrebné ich upravovať ako služby oslobodené od dane v § 9 ods. 2 písm. c).
        Nakoľko sociálne podpory zákon o sociálnom zabezpečení neupravuje, nie je potrebné v súčasnej dobe tento okruh riešiť
        zákonným spôsobom.
        Predkladateľom navrhovaná zmena § 9 ods. 2 písm. c) znižuje úroveň sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného
        zboru, čo je v rozpore s kapitolou 4.3 vnútorný poriadok a bezpečnosť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej
        republiky na roky 2010 – 2014.
        Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

MV SR   Za bod 23 žiadame doplniť nový bod 24 tohto znenia
        „24. V § 9 sa odsek 2 dopĺňa písmenom x), ktoré znie: „x) príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru
        pochádzajúcich z osobitných finančných prostriedkov Policajného zboru používaných na úhradu výdavkov spojených s
        vykonávaním operatívno-pátracej činnosti50a).“.
        Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie:
        „50a) § 38a, 39, 39c a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
        neskorších predpisov.“.
        Odôvodnenie: § 39 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
        neskorších predpisov ustanovuje, že jedným z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti je i „využívanie osôb konajúcich v
        prospech Policajného zboru.“ V § 41 ods. 1 cit. zákona sa bližšie k tomuto prostriedku uvádza, že osobou konajúcou v
        prospech Policajného zboru sa rozumie fyzická osoba, ktorá dobrovoľne, utajovaným spôsobom poskytuje informácie a
                                                                                                                                      Z
        služby Policajnému zboru pri odhaľovaní trestnej činnosti. Pri jej využívaní je možné v súlade s § 39c citovaného zákona
        využívať osobitné finančné prostriedky, napríklad aj formou odmeňovania týchto osôb.
        Ak by tieto osoby priznávali takýto príjem, prezradilo by sa, že Policajnému zboru poskytujú informácie alebo služby, čo by
        bolo jednak v rozpore s požiadavkou utajovaného poskytovania informácií a služieb a zároveň by sa tým i sťažilo plnenie
        úloh Policajného zboru najmä pri predchádzaní, odhaľovaní a dokumentovaní trestnej činnosti a zisťovaní jej páchateľov,
        pri pátraní po osobách a veciach a pri zabezpečovaní a poskytovaní ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému
        svedkovi.
        Navrhovanou zmenou sa vypúšťa aj možnosť využiť v tomto zmysle ustanovenie pôvodného písmena h) v odseku 1, ktoré
        umožňovalo, aby príjmy do výšky 5 – násobku životného minima, približne 925,25 eura boli oslobodené od zdanenia.
        Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

MV SR   K bodom 25 až 27 a k bodu 88
        Odporúčame doplniť do prechodného ustanovenia, že body 25 až 27 sa nevzťahujú na účastnícke zmluvy uzatvorené podľa
        zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
        predpisov do 31. decembra 2010, alebo doplniť nový článok IV, ktorým by sa novelizoval zákon č. 650/2004 Z. z. tak, že by
        tento zákon umožnil skončiť účastnícke zmluvy uzatvorené do 31. decembra 2010 a vyplatiť nasporené peniaze bez splnenia
                                                                                                                                      O
        podmienok uvedených v § 16 až 18 a bez sankcie.
        Navrhované riešenie by podporilo všetkých tých občanov, ktorí sa rozhodli prežiť život v starobe tak, aby neboli odkázaní
        na rôzne sociálne dávky a pomoc od štátu. Navrhovanou úpravou sa zachová právna istota občanov, ktorá je garantovaná
        Ústavou Slovenskej republiky.

MO SR   K čl. I - bod 7
                                                                                                                                      O
          Navrhované znenie odporúčame vypustiť.
          Odôvodnenie:
          Vylúčením „vreckového“ z predmetu dane z príjmov dochádza k zníženiu štandardu zamestnanca vyslaného na zahraničnú
          pracovnú cestu. Okrem toho zdaňovanie vreckového by znamenalo pre zamestnávateľa značné komplikácie v aplikačnej
          praxi.


MO SR     K čl. I - bod 88
          V nadväznosti na našu pripomienku k čl. III k bodu 2 odporúčame § 52j doplniť o nový odsek, podľa ktorého sa vreckové
                                                                                                                                  O
          bude zdaňovať až pri služobných cestách, na ktoré bol zamestnanec vyslaný po 31. decembri 2010.

MO SR     K čl. III - bod 2

          Slová „vykonanej po 31. decembri 2010“ odporúčame nahradiť slovami „na ktorú bol zamestnanec vyslaný po 31. decembri
          2010“, a to z dôvodu odstránenia nejednoznačného výkladu pri aplikácii zákona v praxi.                                  O



MO SR     K čl. I -bod 22
          V navrhovanom znení žiadame vypustiť slová „okrem náhrady služobného platu policajta alebo náhrady služobného platu
          profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby,“.
          Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
          Odôvodnenie:
          Zásadne nesúhlasíme, aby náhrada služobného platu profesionálneho vojaka, ktorá je dávkou nemocenského zabezpečenia,
                                                                                                                                  Z
          bola považovaná za zdaniteľný príjem. Náhrada služobného platu profesionálneho vojaka sa vypočítava z čistého denného
          služobného platu a poskytuje sa z vymeriavacieho základu zisteného za predchádzajúci kalendárny rok. Navrhuje sa teda
          zdaňovať dávku už zdanenú pri výpočte.
          Náhrada služobného platu nie je súčasťou vymeriavacieho základu pre účely sociálneho zabezpečenia. Z toho dôvodu by
          nemala podliehať daňovej povinnosti.

MDPT SR
                                                                                                                                  O
          1. Za slová „Zákon z ..... 2010“ odporúčame vložiť úplný názov zákona (ktorým sa mení a dopĺňa ...).
MDPT SR
                                                                                                                                  O
          2. V 9. bode Čl. I odporúčame slovo „písmená“ nahradiť slovom „písmeno“.
MDPT SR
                                                                                                                                  O
          3. V 72. bode Čl. I odporúčame slovo „písm.“ nahradiť slovom „písmeno“.
MDPT SR
                                                                                                                                  O
          4. V 80. a 82. bode Čl. I odporúčame slovo „ods.“ nahradiť slovom „odsek“.
MDPT SR
                                                                                                                                  O
          5. V úvodnej vete Čl. III odporúčame vypustiť slová „zákona č. 151/2010 Z. z.“.
ÚGKK SR   Odoslané bez pripomienok
                                                                                                                                      O
          Odoslané bez pripomienok
ÚGKK SR   K § 19 ods. 3 písm. j), Osobitná pripomienka, K vlastnému materiálu
          Navrhujeme v § 19 ods.3 v písm. j) vypustiť text „daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,“.
          Odôvodnenie: Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností bola zrušená, avšak ani predchádzajúce novely nereagovali v tomto       O
          ustanovení na zrušenie tejto dane.

ÚGKK SR   K § 9, Všeobecná pripomienka, K vlastnému materiálu
          V § 9 navrhujeme zvážiť správnosť úplného vynechania prevodu nehnuteľností z oslobodenia od dane a navrhujeme
          ponechať oslobodenie s dlhšou lehotou napr. 5 a 10 rokov.
          Odôvodnenie: V minulosti dochádzalo k obchádzaniu zákona skresľovaním ceny nehnuteľností. V roku 2003 došlo k
          oslobodeniu od dane z týchto príjmov. Pri opätovnom zavedení zdaňovania sa dá očakávať návrat ku pôvodným praktikám
          za účelom zníženia dane. Podľa nášho názoru by postačovalo predĺženie lehoty (napr. na 5 rokov ak obýva nehnuteľnosť a
                                                                                                                                      O
          ostatné 10 rokov), po ktorú je daňovník povinný vlastniť nehnuteľnosť na účely oslobodenia od tejto dane. Taktiež trend v
          eurozóne je tento príjem po určitej lehote vlastnenia nehnuteľnosti oslobodiť od dane a to aj z dôvodu neprehľadnosti
          výdavkov po dlhšej dobe vlastnenia nehnuteľnosti. V takto konštruovanom oslobodení je pravdepodobnosť navrátenia sa k
          skresleným cenám nehnuteľností a rozdielom skutočných cien s cenami uvedenými v zmluvách. Pre zachovanie právnej
          istoty je potrebné aj bližšie vymedzenie možných výdavkov u týchto zdanení, a to aj s ohľadom na prípadnú infláciu a pod.

ÚGKK SR   K § 8 ods. 5 písm. b), Osobitná pripomienka, K vlastnému materiálu
          V § 8 ods. 5 písm. b) slová "podľa § 25" odporúčame nahradiť textom "zistenej z darovacej zmluvy, osvedčenia o dedičstve,
          prípadne zistenej podľa osobitných predpisov x)"
          _______________________________________________________________
          x) vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

          Odôvodnenie: Ak zaniká oslobodenie od dane vo vzťahu k prevodu nehnuteľností, prípadne ak bola predĺžená lehota kedy        O
          dochádza k oslobodeniu, je nevyhnutné pre spravodlivé zdanenie zaviesť pri nehnuteľnostiach nadobudnutých darovaním
          alebo dedením ako výdavok hodnotu nehnuteľností v čase ich nadobudnutia. Taktiež je potrebné určiť ako sa bude hodnota
          zisťovať. Doterajší odkaz na ustanovenie § 25 nie je vhodný, nakoľko je možné určiť vstupnú hodnotu aj jednoduchšie a
          takéto priame riešenie nebude spôsobovať právnu neistotu. Okrem toho upozorňujeme aj na skutočnosť, že tento zákon
          nerieši predaj nehnuteľností získaných na základe zákona, napr. vydržanie a s ním spojené výdavky.

ALS SR    Pripomienky k Čl. I - Bod 1. §2 písmeno s)
                                                                                                                                      Z
          Ponechať v doterajšom znení účinnom od 1.1.2010.
ALS SR    Pripomienky k Čl. I - Bod 6. §5 odsek 3 písmeno a)
                                                                                                                                      Z
          Ponechať v doterajšom znení účinnom od 1.1.2010.
ALS SR    Odôvodnenie k pripomienkam k Čl. I.
          Predkladacia správa uvádza v skupine úprav s názvom „Odstránenie diskriminačne pôsobiacich prvkov“ návrh na
                                                                                                                                      Z
          zjednotenie spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s inými formami obstarania.
          Zaradenie finančného prenájmu medzi diskriminačné prvky je neodôvodnené. Finančný prenájom je vo svete všeobecne
považovaný za jeden z alternatívnych nástrojov na financovanie obstarania hmotného majetku. K jeho rozhodujúcim
ekonomickým cieľom patrí podpora podnikania a podpora hospodárskeho rastu. Zásadne patrí k makroekonomickým
faktorom, ktoré motivujú podnikateľskú sféru k rastu podnikateľskej činnosti a podporujú rast zamestnanosti, čo preukázalo
viacero štúdií. V ekonomickej teórii ani v praxi sa neoznačuje finančný prenájom slovom diskriminačný.

Finančný leasing je žiadaný produkt predovšetkým vo sfére malého a stredného podnikania, ktorá vytvára najväčší podiel na
tvorbe HDP a zamestnanosti. Alternatívne financovanie prostredníctvom úveru z banky je pre mnohých podnikateľov ,
obzvlášť začínajúcich, celkom nedostupné. Leasingové spoločnosti dokážu pružnejšie posudzovať podnikateľské plány a
zámery než je to pri bankovom úvere, ktorý má striktné pravidlá a vyžaduje úspešnú históriu podnikania, zabezpečenie iným
než prenajímaným majetkom, prípadne ďalšie požiadavky. Úvery sú určené veľkým korporáciám a leasing zapĺňa potreby
stredného podnikateľského stavu. Preto financovanie „neúverovateľných“ podnikateľských projektov pomáha zvyšovať
hospodársku produkciu a služby MSP a živnostníkov.

Zrušenie možnosti leasingového odpisovania bude mať jednoznačne negatívny dopad na
očakávaný hospodársky rast, ktorý chce navrhovateľ dosiahnuť prostredníctvom „balíčka opatrení“. Mnoho podnikateľov z
tohto dôvodu nezíska prostriedky na financovanie podnikania.

Zámer rušiť neopodstatnené výnimky v zákone sa nedá aplikovať na leasing. V skutočnosti to nie je výnimka (vo svete
štandardný ekonomický nástroj na podporu rastu), ale jedna z 3 metód odpisovania, z ktorých každá má svoje špecifiká.
Zrýchlené odpisovanie samo o sebe je tiež „neštandardné“ pri zámere, aby zákon bol bez výnimiek a mal iba jedinú metódu.
Podobných výnimiek, ktoré v zákone zostávajú, sa dá nájsť dostatok. Ani jedna z 3 metód odpisovania nemá charakter
odpúštania daní. Je to iba rozloženie daňového bremena podnikateľa na viac daňových období v závislosti od jeho
rozhodnutia, aby cash flow príjmov a výdavkov (vrátane daní) bol pre jeho konkrétny typ podnikania udržateľný.

Vlastný finančný prenájom z hľadiska daní nemožno označiť vždy ako odpisovo zrýchlený.
Časť podnikateľov, najmä u majetku zaradenom v 1. odpisovej skupine, požaduje nájomné zmluvy na obdobie 4-5 rokov,
obzvlášť teraz, v krízovom období. Ich cash flow totiž nedovoľuje platiť splátky pri prenájme v kratšom období. Z tohto
pohľadu je pre štátny rozpočet finančný prenájom dokonca výhodnejší. Prepočty ukazujú, že v mnohých prípadoch je výška
odpisov pri metóde zrýchlených odpisov vyššia než pri leasingu, a to pri obstaraní majetku v druhej polovici roka.

Všeobecne možno konštatovať, že leasingové odpisovanie môže byť voči iným metódam rýchlejšie aj pomalšie. Preto je
variabilnejšie a dáva možnosť optimálneho výberu pre efektívne podnikanie. Leasingové zmluvy nie sú selektívne v
žiadnom ohľade. Sú dostupné
komukoľvek, za rovnakých podmienok, nevyberajú si druh podnikania, či odvetvie, pre ktoré sú vhodné. Preto vo svojej
podstate nie sú diskriminačné a nedávajú výhody jednej skupine podnikateľov voči inej skupine.

Porovnávacie prepočty ukázali, že zrušením metódy odpisovania pri finančnom prenájme a následným prechodom na
zrýchlené odpisovanie sa výber dane v prvých rokoch zníži až o 55 mil. Eur, pričom náhrada tohto výpadku sa dosiahne až v
dlhodobom horizonte. Nakoľko zmena bude mať opačný, t.j. negatívny vplyv na deficit verejných financií, nedoporučujeme
prijať návrh predložených zmien pre finančný prenájom.
ALS SR     Pripomienky k Čl. I - Bod 50. §26 odsek 8
                                                                                                                                        Z
           Ponechať v doterajšom znení účinnom od 1.1.2010.
ALS SR     Pripomienky k Čl. I - Bod 88. §52j odsek 3
                                                                                                                                        O
           Vynechať.
AZZZ SR    § 43 ods. 3, písm.g
           požadujeme § 43 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov, dať do súladu s §
           10 ods. 2 písm. b) , e) a f) zákona č. 182/ 1993 Z .z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
           predpisov.
           Nami navrhované nové znenie § 43 ods.3 písm. g) Zákona o dani z príjmov by malo znieť:
           „ g) 1. príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, za            Z
           prenájom príslušenstva a priľahlého pozemku,
           2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu
           3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sú
           príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ak sa na ich predaj nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 a § 52 j) zákona.“

AZZZ SR    k návrhu novely zákona
                                                                                                                                        O
           novela zákona bude mať v súčastnosti mimoriadne nepriaznivý dopad na celý agropotrravinársky komplex.
AZZZ SR    § 11 ods. 4 a 5
           Upozorňujeme na riziká pri návrhu zmeny zákona o Dani z príjmov..... zákon č. 595/2003 Z.z.
           Negatívny dopad pri navrhovanej zmene zákona o Dani z príjmov ...... by bol pre zamestnanca a to:
           zrušenie v § 11 odst. 4 a s týmto odstavcom je spojený aj s ods.9 až 14
           4) Nezdaniteľnými časťami základu dane sú aj
           a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, 35)
           b) finančné prostriedky na účelové sporenie,
           c) poistné na životné poistenie.                                                                                             O
           Znamenalo by to, že zamestnanec by si nemohol v ročnom zúčtovaní dane uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na DDS,
           životné poistenie a účelové sporenie. Pokladáme za nezodpovedné takto odrádzať zamestnancov od zodpovedného prístupu
           k vlastnej budúcnosti (najmä k šetreniu na starobný dôchodok).
           5 ods.5 písm. a) plus § 19 ods.2 – pri zahraničných pracovných cestách v návrhu zákona vypúšťajú do výšky 40% nároku na
           stravné podľa osobitného predpisu, ale neuvádzajú v akej výške by mala byť táto náhrada. Sme názoru, že zmena takto (v
           prípade jej prijatia) nebude aplikovateľná v praxi.

ÚJD SR     Odoslané bez pripomienok
                                                                                                                                        O
           Odoslané bez pripomienok
  PPV      Odoslané bez pripomienok
                                                                                                                                        O
           Odoslané bez pripomienok
Klub 500   Návrhu novely zákona o dani z príjmov
           Klub 500 si dovoľuje uplatniť nasledovné zásadné pripomienky, pričom nesúhlasíme s navrhovanými opatreniami, ktoré           Z
           majú negatívny dopad na zamestnávateľov a zamestnancov ohľadom zvyšovania základu dane.
      1. Návrh predkladateľa
      Predĺženie daňových odpisov lízingu podnikateľov. Zjednotenie odpisovania hmotného majetku obstaraného v leasingu s
      ostatnými formami obstarania hmotného majetku. Majetok obstaraný na leasing sa zaradí do odpisovej skupiny a bude sa
      odpisovať v zmysle § 26 ZDP, a nie počas doby trvania prenájmu.

      Negatívny dopad na základ dane
      Zvýšenie základu dane, pretože do nákladov firmy sa majetok obstarávaný formou leasingu nedostane za kratšiu dobu ale za
      rovnakú dobu ak keby tento majetok kúpil bežným spôsobom.

      2. Návrh predkladateľa
      Zrušenie oslobodenia vreckového pri zahraničných pracovných cestách od dane z príjmov. Navrhované zrušenie minimálnej
      hranice vreckového vo výške 5% zo sumy stravného pri zahraničnej pracovnej ceste. Vreckové sa bez ohľadu na jeho výšku
      považuje za zdaniteľný príjem a v prípade FO-podnikateľa sa ruší možnosť uplatnenia si vreckového na takejto ceste ako
      daňový výdavok.

      Negatívny dopad na základ dane
      Zvýšenie základu dane zamestnancov, podnikateľov

      3. Návrh predkladateľa
      Zrušenie oslobodenia vymedzených príjmov do výšky 5-násobku životného minima.

      Negatívny dopad na základ dane
      Zvýšenie daňovej povinnosti o 176,11 EUR (926,90*0,19 EUR) pre fyzické osoby

      4. Návrh predkladateľa
      Zrušenie možnosti považovania zrazenej dane za preddavok. Príjem zdanený zrážkovou daňou sa považuje za vysporiadaný
      a daňová povinnosť sa tým pádom považuje za splnenú, okrem výnimiek, pri ktorých sa daňovník môže rozhodnúť či daň
      vybranú zrážkou z týchto príjmov bude považovať za preddavok alebo nie (výnimkou je napríklad príjem z vyplatenia alebo
      vrátenia podielových listov, výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok).

      Negatívny dopad na základ dane
      Zvýši sa daňové zaťaženie, pretože pri vypočítanej daňovej povinnosti v daňovom priznaní už nebude možnosť odpočítať si
      túto odvedenú daň.

NBÚ
      V čl. I. predloženého návrhu zákona zásadne žiadame v novelizačnom bode 22 vypustiť slová „okrem náhrady služobného
      platu policajta alebo náhrady služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej         Z
      služby“.
        Odôvodnenie: Dávky nemocenského a úrazového zabezpečenia sú oslobodené od dane. Náhrady služobného platu policajta
        a náhrady služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby sú, podľa § 5
        zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
        neskorších predpisov, dávkou nemocenského zabezpečenia. Podľa predloženého návrhu by tieto náhrady ako jediné dávky
        nemocenského zabezpečenia (teda u jedinej skupiny obyvateľstva) nemali byť oslobodené od dane z príjmov.
        Dávky nemocenského zabezpečenia sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
        zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypočítavajú z čistého denného služobného platu, teda
        sa navrhuje zdaňovať dávku už zdanenú pri výpočte.
        Zdanením náhrady služobného platu počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, ktorá je dávkou nemocenského
        zabezpečenia, sa zníži príjem policajta a profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti. Navrhované zdanenie je v
        podstate skrytou formu zníženia dávok nemocenského zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, a tým aj ich
        sociálneho zabezpečenia.

        Vzhľadom na vyššie uvedené považujeme zdanenie náhrad služobného platu policajta a náhrad služobného platu
        profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby za diskriminačné, v rozpore s princípom
        zamedzenia dvojitého zdaňovania a v rozpore s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktoré deklaruje za
GP SR   K názvu zákona
        Za dátum schválenia právneho predpisu je potrebné uviesť názov zákona (bod 15 prílohy č. 5 k Legislatívnym pravidlám           O
        vlády Slovenskej republiky).
GP SR   K čl. I - K bodu 7
        Nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou § 5 ods. 5 písm. a), ktorá vypúšťa z okruhu príjmov, ktoré nie sú predmetom
        dane, vreckové poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40% nároku na stravné ustanovené zákonom č.
        283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Zamestnanca vysiela na zahraničnú pracovnú cestu
        zamestnávateľ za účelom plnenia jeho úloh. Vreckové nie je odmena za vykonanú činnosť, ale zákonom priznaná paušálna
        náhrada vo výške od 5% do 40% stravného, ktorá slúži na krytie vedľajších výdavkov zamestnanca alebo ťažko
        dokladovateľných výdavkov zamestnanca počas zahraničnej pracovnej cesty. To máme tomu rozumieť tak, že zamestnanec
        na zahraničnej pracovnej ceste za to, že na základe doterajších zvyklostí pozval zahraničného partnera na pracovné
        posedenie pri káve a zaplatil účet alebo že zaplatil poplatok za použitie toalety, musí v Slovenskej republike zaplatiť daň
                                                                                                                                       Z
        alebo si vypýtať potvrdenie?

        Osobitná časť dôvodovej správy je arbitrárna, neobsahuje odôvodnenie takejto právnej úpravy a porušuje čl. 17 ods. 4
        Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

        Trváme na ponechaní platnej právnej úpravy § 5 ods. 5 písm. a).

        Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadného charakteru.

GP SR   K čl. I - K bodom 9 a 10
        Dovoľujeme si uviesť, že poznámka pod čiarou nemá normatívny charakter (pozri bod 22 prílohy č. 5 Legislatívnych               Z
        pravidiel vlády Slovenskej republiky). Z toho vyplýva, že právna úprava § 5 ods. 5 písm. g) a právna úprava § 5 ods. 5 písm.
        h) si vzájomne odporujú.

        Okrem toho, nevidíme žiaden rozumný dôvod na to, aby paušálne náhrady poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
        boli naďalej oslobodené od dane, kým paušálne náhrady prezidenta Slovenskej republiky, členov vlády, sudcov a ostatných
        ústavných činiteľov, ako aj prokurátorov boli z oslobodenia od dane vylúčené. Žiaden dôvod nie je uvedený ani v dôvodovej
        správe. To vyvoláva podozrenie, že týmto dôvodom nie je nič iné, než skutočnosť, že oslobodenie od dane či zrušenie tohto
        oslobodenia možno ustanoviť iba zákonom a zákony schvaľujú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nebudú
        mať záujem znížiť vlastné pravidelné nie zanedbateľné mesačné príjmy vyplácané vo forme paušálnych náhrad. Takýto
        dôvod by bol nelegitímny a odporoval by základným princípom demokratického a právneho štátu vzťahujúcim sa na tvorbu
        zákonov.

        So zreteľom na uvedené máme vážne pochybnosti o ústavnosti navrhovanej právnej úpravy. Trváme na tom, aby
        zdaňovanie paušálnych náhrad či ich oslobodenie od daní bolo ustanovené jednoznačne, nie prostredníctvom citácií v
        poznámkach pod čiarou, a aby predkladateľ pri navrhovaní takejto právnej úpravy dôsledne zohľadňoval ústavné princípy
        nášho právneho poriadku.

        Tieto pripomienky uplatňujeme ako pripomienky zásadného charakteru.

GP SR   K čl. I - K bodom 11 a 22
        Nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou § 5 ods. 7 písm. f), ktorá z okruhu príjmov oslobodených od dane vylučuje
        príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a navrhovanou právnou úpravou § 9 ods. 2 písm. c), ktorá z
        okruhu príjmov oslobodených od dane vylučuje príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore
        pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon
        funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora. Táto pripomienka sa vzťahuje aj na ustanovenia legislatívno-technicky
        súvisiace s právnou úpravou uvedenou v bodoch 11 a 22 (napr. právnou úpravou uvedenou v bode 23).

        1. K príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému:

        Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry priznáva prokurátorovi, ktorému vznikol nárok
                                                                                                                                     Z
        na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nárok na nemocenské, nárok na príplatok k náhrade príjmu a
        nárok na príplatok k nemocenskému, a to vo výške rozdielu medzi poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým
        nemocenským a funkčným platom prokurátora po odpočítaní a) poistného na zdravotné poistenie, b) poistného na
        nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného na invalidné poistenie, c) preddavku na daň z príjmov zo
        závislej činnosti a z funkčných požitkov (§ 131 ods. 1). Úhrn príplatku k náhrade príjmu a poskytnutej náhrady príjmu a
        úhrn príplatku k nemocenskému a poskytnutého nemocenského nesmú presiahnuť výšku funkčného platu prokurátora po
        odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného
        na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (§ 131 ods. 2).

        Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a príplatok k nemocenskému sú štátnymi dávkami
        sociálneho zabezpečenia prokurátorov, ktoré im priznáva zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch
prokuratúry (porovnaj nadpis deviatej hlavy). Dávky sociálneho zabezpečenia, vrátane štátnych sociálnych dávok sú od
dane z príjmu oslobodené [pozri napríklad § 9 ods. 2 písm. a), b) a f) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov]. To
znamená, že ak by aj došlo k prijatiu navrhovaného znenia § 5 ods. 7 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. c), to ešte neznamená, že
príplatok prokurátorov k náhrade príjmu a príplatok prokurátorov k nemocenskému by bol automaticky takým príjmom,
ktorý podlieha dani z príjmov. V súvislosti s uvedeným tvrdením len znovu poznamenávame, že poznámka pod čiarou nemá
normatívny charakter.

Nechápeme zmysel navrhovanej právnej úpravy. Ak by došlo k zdaňovaniu príplatkov prokurátorov k náhrade príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti a príplatkov k nemocenskému, príjem prokurátorov by sa nezmenil. Tieto príplatky sa im
predsa vyplácajú vo výške rozdielu medzi poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským a funkčným
platom prokurátora po odpočítaní všetkých druhov povinného poistného a preddavku na daň z príjmov. Inými slovami,
prokurátor počas pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz dostane sumu, ktorá sa rovná jeho funkčnému platu
zníženému o povinné poistné a daň (porovnaj § 131 ods. 1 a 2 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych
čakateľoch prokuratúry). To znamená, že ak dôjde k zdaňovaniu týchto štátnych dávok, štát vynaloží viac peňazí na tieto
dávky; tie sa štátu potom vrátia po ich zdanení. Z toho vyplýva, že ide o zbytočnú právnu úpravu, ktorá nemá ani pre štát ani
pre prokurátorov žiaden zmysel. Môže však spôsobiť v aplikačnej praxi neriešiteľné situácie.

V pripomienkovom konaní je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (sp. zn. 16563/2010-II/1). Tento návrh v dikcii § 30
ustanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca. Podľa tohto ustanovenia zamestnanec má
nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho
zániku v ochrannej lehote a
b) v období, v ktorom trvá dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, nemá nárok na plnenie zdaňované ako príjem podľa
osobitného predpisu.48a) [pozn.: V poznámke pod čiarou k odkazu 48a je citovaný § 5 ods. 1 písm. a) a ž h), ods. 2 a 3 a § 6
ods. 1 a 2 zákona č. 595/20003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov].

Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že nárok na nemocenskú dávku nebude mať ten, kto bude mať nárok na plnenie
zdaňované ako príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/20003 Z.z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov. V prípade prijatia právnej úpravy, na základe ktorej by došlo k zdaňovaniu príplatkov k náhrade
príjmu a príplatkov k nemocenskému, pri dočasnej pracovnej neschopnosti prokurátori Slovenskej republiky by nespĺňali
podmienku podľa navrhovaného znenia § 30 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov. To znamená, že by nespĺňali jednu zo všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky - v období, v
ktorom trvá dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, by totiž mali nárok na plnenie zdaňované ako príjem podľa
osobitného predpisu, t.j. nárok na zdaňovaný príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a nárok na
zdaňovaný príplatok k nemocenskému.

Samozrejme, takáto právna úprava je z právneho hľadiska absurdná. Nárok na príplatok k nemocenskému možno priznať
len prokurátorovi, ktorému vznikne nárok na nemocenské. Nárok na nemocenské by však prokurátorovi nemohol vzniknúť,
pretože príplatok k nemocenskému by mal byť takým príjmom, ktorý podlieha dani z príjmu. A v takom prípade navrhované
znenie § 30 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznanie nemocenskej dávky vylučuje.

S poukazom na uvedené a najmä, na pripravovanú novelizáciu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je potrebné
dôsledne zvažovať, ktoré príjmy možno vylúčiť z oslobodenia od dane bez toho, aby nedošlo k neoprávnenému zásahu do
práv daňovníkov ako poistencov podľa zákona o sociálnom poistení. V opačnom prípade by prokurátori počas choroby
alebo úrazu nemali nárok na žiaden príjem, a to napriek tomu, že sú sociálne poistení.

Na základe uvedeného zásadne nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou, ktorá je zbytočná a nekoncepčná, vyplýva z
nepochopenia inštitútu štátnych dávok sociálneho zabezpečenia. Trváme na ponechaní platnej právnej úpravy.

Z rovnakým dôvodov nesúhlasíme ani s tým, aby náhrada služobného platu policajta a náhrada služobného platu
profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby bola vylúčená z okruhu príjmov oslobodených
od dane [§ 9 ods. 2 písm. c) navrhovanej právnej úpravy].

Tieto pripomienky uplatňujeme ako pripomienky zásadného charakteru.

2. K príplatku k ošetrovnému a k príplatku k materskému:

Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry priznáva prokurátorovi, ktorému vznikne nárok
na ošetrovné podľa osobitného zákona, príplatok k ošetrovnému vo výške 55% z jeho naposledy určeného funkčného platu
(§ 132 ods. 1). Úhrn príplatku k ošetrovnému a poskytnutého ošetrovného nesmie presiahnuť výšku funkčného platu
prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie, poistného na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (§ 132
ods. 2).

Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry priznáva prokurátorovi, ktorému vznikne nárok
na materské podľa osobitného zákona, príplatok k materskému vo výške 55% z jeho naposledy určeného funkčného platu (§
133 ods. 1). Úhrn príplatku k materskému a poskytnutého materského nesmie presiahnuť výšku funkčného platu prokurátora
po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie,
poistného na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (§ 133 ods. 2).

Príplatok k ošetrovnému a príplatok k materskému sú štátnymi dávkami sociálneho zabezpečenia prokurátorov. Dávky
sociálneho zabezpečenia, vrátane štátnych sociálnych dávok sú vo všeobecnosti od dane z príjmu oslobodené [pozri
napríklad § 9 ods. 2 písm. a), b) a f) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov]. To znamená, že ak by aj došlo k prijatiu
navrhovaného znenia § 9 ods. 2 písm. c), to ešte neznamená, že tieto príplatky možno automaticky považovať za príjem,
ktorý nie je oslobodený od dane [pozri napríklad § 9 ods. 2 písm. a), b) a f) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov]. V
prípade sporu by s konečnou platnosťou o tom musel rozhodnúť súd.

Ak by bola prijatá taká právna úprava, ktorá by jednoznačne vylúčila tieto príplatky z oslobodenia od dane z príjmu, reálne
by došlo k zníženiu už dosiahnutých statusových práv prokurátorov.
Okrem toho, navrhovaná právna úprava spôsobí so zreteľom na pripravovanú novelizáciu zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (sp. zn. 16563/2010-II/1) v
aplikačnej praxi neriešiteľné situácie, a to z rovnakých dôvodov, aké sme uviedli v námietkach proti zdaňovaniu príplatkov
k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a príplatkov k nemocenskému. Vylúčiť z oslobodenia od dane
nemožno také príjmy, ktorých zdanenie by zabránilo vzniku samotného nároku na nemocenské dávky. V opačnom prípade
by prokurátori počas ošetrovania chorého a počas starostlivosti o dieťa nemali nárok na žiaden príjem, a to napriek tomu, že
sú sociálne poistení.

Tieto pripomienky uplatňujeme ako pripomienky zásadného charakteru.

3. K príplatku za výkon funkcie prokurátora:

Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry priznáva prokurátorom v deviatej hlave
upravujúcej sociálne zabezpečenie prokurátorov v časti vzťahujúcej sa na ich dôchodkové zabezpečenie príplatok za výkon
funkcie prokurátora.

Príplatok za výkon funkcie prokurátora nie je dávkou starobného poistenia ako poistenia na zabezpečenie príjmu v starobe a
pre prípad úmrtia, ani dávkou invalidného poistenia ako poistenia pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia. Je osobitnou štátnou dávkou
dôchodkového zabezpečenia prokurátorov, ktorú zákonodarca priznal prokurátorom osobitným zákonom, s cieľom
zohľadniť náročnosť výkonu funkcie prokurátora a rizikovosť tohto povolania nielen pre samotného prokurátora, ale aj pre
príslušníkov jeho rodiny. Je tiež kompenzáciou za to, že plat prokurátora je jeho jediným príjmom, pretože prokurátor
nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť. Je kompenzáciou aj za ďalšie obmedzenia, ktoré mu ukladá zákon a ktoré musí
znášať počas výkonu svojej funkcie, a to aj v osobnom živote (prokurátor nesmie byť členom politickej strany, nesmie
štrajkovať, jeho správanie na verejnosti nesmie znižovať vážnosť prokuratúry atď.). Nejde o dávku sociálneho poistenia, ale
o štátnu dôchodkovú dávku priznanú zákonom, ktorá je poskytovaná z rozpočtových prostriedkov štátu. Dôchodkové dávky
vo všeobecnosti zdaneniu nepodliehajú. Preto nevidíme žiaden rozumný dôvod na to, aby z celého systému príjmov
oslobodených od dane bol vylúčený práve príplatok za výkon funkcie prokurátora, na ktorý vznikne prokurátorovi nárok až
vtedy, keď mu zanikne jeho služobný pomer prokurátora a súčasne vznikne nárok na výplatu starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a ak ide o prokurátora vojenskej prokuratúry, výsluhového
dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. A to najmä, ak túto dôchodkovú dávku porovnáme s inými príjmami
zo závislej činnosti, ktoré sú oslobodené od dane. Napríklad, paušálne náhrady poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky, dokonca, vo výške, ktorú si sami odhlasujú, tvoria spolu s ich platom ich pravidelný mesačný príjem. Napriek
tomu predkladateľ sa rozhodol, že tento ich príjem naďalej bude oslobodený od dane. To isté sa vzťahuje aj na rôzne iné
príjmy.

V súvislosti s uvedeným si dovolíme poukázať aj na Odporúčanie Rec(2000)19 o postavení prokuratúry v systéme trestného
súdnictva prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000, zo znenia ktorého vyplýva, že, citujem: „štáty by sa
mali postarať o to, aby zákon zaručil prokurátorom na výkon ich funkcií primerané podmienky, najmä postavenie,
        odmeňovanie a dôchodok v súlade s dôležitosťou vykonávaných funkcií, ako aj primeraný vek odchodu do dôchodku“ s
        odôvodnením, že „rovnako ako pre sudcov, aj pre prokurátorov je možnosť plne vykonávať povinnosti a profesionálne
        funkcie priamo úmerná ich postaveniu, organizácii a prideleným prostriedkom, či už ide o personál, miestnosti, dopravné
        prostriedky, finančné prostriedky. Stanovenie týchto podmienok v spolupráci so zástupcami prokuratúry je zárukou
        poznania ich potrieb.“.

        Na základe uvedeného trváme na ponechaní platnej právnej úpravy § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z
        príjmov v znení neskorších predpisov. Túto pripomienku uplatňujeme aj vo vzťahu k právnej úprave vzťahujúcej sa na
        sudcov všeobecných súdov a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

        Tieto pripomienky uplatňujeme ako pripomienky zásadného charakteru.

GP SR   K čl. I - K bodu 20
        Trváme na ponechaní platnej právnej úpravy oslobodenia príjmu z predaja bytu alebo nehnuteľnosti podľa § 9. Navrhovaná
        právna úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona, k zvýšeniu kriminality a je aj nespravodlivá. Len ťažko
        možno očakávať, že ten, kto kúpi byt zo svojho príjmu alebo na úver, čo značne zvýši jeho náklady na obstaranie bývania,
        pristúpi k predaju bytu a obstaraniu iného bytu podľa svojich momentálnych potrieb, ak jeho príjem z predaja bytu klesne
        takmer o pätinu v dôsledku novej daňovej povinnosti. V Slovenskej republike nie je vyvážený trh s bytmi a nová právna
        úprava môže tento trh zablokovať. Na základe skúseností z posledných rokov nemožno vylúčiť ani skutočnosť, že predajná
        cena bytu bude značne nižšia ako obstarávacia cena, a to aj bez jej zníženia o novú 19% daň.

        Navrhované riešenie je aj nesystémové. Na jednej strane predkladateľ navrhuje zdaniť príjem z predaja bytov zakúpených z
        príjmu, ktorý už bol zdanený, prípadne na základe úveru, ktorý je splácaný zo zdanených finančných prostriedkov. Na
        druhej strane ponecháva bez povšimnutia tantiémy či iné príjmy vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva       Z
        členom štatutárnych orgánov a členom dozorných rád. Tieto odmeny vyplácané už či jednorazovo alebo v pravidelných
        intervaloch členom predstavenstva a členom dozorných rád bánk a iných akciových spoločnosti, ako aj členom štatutárnych
        orgánov a členom dozorných rád ďalších obchodných spoločností a družstiev nie sú predmetom dane [§ 3 ods. 2 písm. c)
        zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov]. Argument, že ide o príjem vyplácaný zo zisku
        obchodnej spoločnosti či družstva, neobstojí. Aj kúpna cena za byt bola predsa zaplatená z úspor z príjmu, ktorý už bol
        zdanený alebo úverom, ktorý sa musí splácať z úspor z príjmu, ktorý podlieha dani z príjmov.

        Uvedené nedostatky navrhovanej právnej úpravy len čiastočne zmierňuje prechodné ustanovenie § 52j ods. 1.

        Tieto pripomienky uplatňujeme ako pripomienky zásadného charakteru.

GP SR   K čl. I - K bodu 26
        Nesúhlasíme s vypustením doterajšej právnej úpravy § 11 ods. 4, ktorá príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
        finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie ustanovuje za nezdaniteľné časti základu dane.       Z
        Navrhovaná právna úprava v podstate by trestala tých, ktorí neutrácajú celý svoj príjem v snahe vyhnúť sa hmotnej núdzi a
        zabezpečiť sebe alebo svojím blízkym určitý životný štandard v prípade choroby, úrazu alebo v starobe. Teda tých, ktorí sa
        nespoliehajú na štát a nechcú sa domáhať od štátu svojho ústavného práva na hmotné zabezpečenie v starobe a pri
        nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

        Veríme, že zníženie rozpočtového deficitu je možné aj iným spôsobom – predovšetkým dôsledným a systémovým
        prehodnotením všetkých pravidelne sa opakujúcich príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmu alebo sú od dane
        oslobodené. Ich zdanením sa predkladateľ vôbec nezaoberá. Predložený materiál neobsahuje žiadnu analýzu, žiadne
        vedecké prognózy. Navrhované znenie v podstate neobsahuje žiadne odôvodnenie navrhovanej právnej úpravy.
        Predkladateľ len autoritatívne konštatuje, ktoré príjmy vylučuje z oslobodenia od dane z príjmu. Takýto postup nesvedčí o
        kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákona. Uvedenú pripomienku uplatňujeme vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré
        zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia spôsobom príznačným pre voluntarizmus.

        Tieto pripomienky uplatňujeme ako pripomienky zásadného charakteru.

GP SR   K čl. II
        K navrhovanej právnej úprave uplatňujeme rovnaké pripomienky ako k bodom 9 a 10 [§ 5 ods. 5 písm. g) a § 5 ods. 5 písm.
        h)].
                                                                                                                                     Z
        Tieto pripomienky uplatňujeme ako pripomienky zásadného charakteru.

GP SR   K čl. III
        Nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou. Vypustenie dolnej hranice vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste v
        aplikačnej praxi môže znamenať, že zamestnanec nedostane od zamestnávateľa žiadne vreckové alebo len minimálne
        vreckové, ktoré nepokryje jeho vedľajšie výdavky, a tak bude nútený niektoré nevyhnutné nedokladovateľné výdavky
        uhrádzať z vlastných úspor. Pritom, účasť zamestnanca na zahraničnej pracovnej ceste a plnenie úloh v prospech
        zamestnávateľa je za podmienok ustanovených v zákone povinná.

        Trváme na ponechaní platnej právnej úpravy § 14 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších
        predpisov.

        Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadného charakteru.                                                           Z

        Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Rada prokurátorov Slovenskej republiky zásadne nesúhlasí s navrhovanou
        právnou úpravou zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v časti, ktorá znižuje už dosiahnuté
        statusové postavenie prokurátorov Slovenskej republiky.

        Súčasne poznamenávame, že v lehote určenej predkladateľom na pripomienkové konanie, nie je možné vypracovať
        dôkladné kvalifikované stanovisko k jednotlivým ustanoveniam, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že do legislatívneho
        procesu sú súčasne zaradené ďalšie právne predpisy a lehota určená na pripomienkové konanie je nedôvodne skrátená. Z
        uvedených dôvodov tento návrh zákona vôbec neposudzujeme ani z hľadiska legislatívno-technického a nami uplatnené
        pripomienky týmto uplatňujeme aj na všetky ustanovenia súvisiace s namietanou právnou úpravou.
ZMOS   K bodu č. 10 - § 5 odsek 5
       Odporúčame vypustiť tento bod z návrhu zákona.
       Zdôvodnenie:
       Zámerom zákona je odstraňovanie výnimiek zo zdanenia. Nevidíme dôvod na osobitné posudzovanie príjmov poslancov             O
       NR SR a iných ústavných činiteľov. Zámerom zákona by malo byť zrovnoprávnenie všetkých daňovníkov pri zdaňovaní
       príjmov rovnakého charakteru. Výnimky pre poslancov NR SR sú v rozpore s prezentovanými princípmi novely zákona.

ZMOS   K bodu č. 28 a 29 - § 13 odsek 1 písm. a) a b)
       Žiadame bod 28 a 29 vypustiť z návrhu zákona – zásadná pripomienka
       Zdôvodnenie:
       Zrušením oslobodenia príjmov obcí z predaja a prenájmu majetku sa zásadným spôsobom menia dohodnuté parametre
       fiškálnej decentralizácie. Negatívny dopad na rozpočty obcí nie je v zákone kvantifikovaný. V návrhu novely zákona nie je
       v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy definovaný ani spôsob nahradenia úbytku príjmov obcí v            Z
       dôsledku navrhovaného zrušenia oslobodenia od dane na rok 2011 a nasledujúce roky. Doteraz známe prognózy výnosu
       dane z príjmov na nasledujúce roky a legislatívne zámery vlády SR vyvolávajú obavy z pokračujúcej destabilizácie
       ekonomickej situácie obcí v dôsledku nepriaznivého vývoja výnosu dane z príjmov FO. Z návrhu nie je jasný ani dopad
       navrhovanej legislatívnej zmeny na súčasnú úpravu predmetných príjmov obcí vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.

ZMOS   všeobecná
       Zákon o dani z príjmov patrí k základným legislatívnym normám, ktoré ustanovujú podmienky decentralizácie verejnej
       správy, fiškálnej decentralizácie a fungovania územnej samosprávy. Akákoľvek zmena tohto zákona zásadným spôsobom
       ovplyvňuje činnosť miest a obcí. K predloženému návrhu zákona má Združenie miest a obcí Slovenska nasledovné
       pripomienky:

       Všeobecné pripomienky
       Predložený návrh zákona predstavuje významnú legislatívnu zmenu v dohodnutých parametroch fiškálnej decentralizácie.
       Navrhované zmeny znamenajú významné posilnenie daňových príjmov obcí ale aj zásadné zaťaženie rozpočtov obcí v
       dôsledku navrhovaného zrušenia oslobodenia obcí od platenia dane z predaja a prenájmu ich majetku.
                                                                                                                                   O
       Upozorňujeme, že predkladateľ návrhu významný negatívny dopad zákona na rozpočty obcí z dôvodu zrušenia oslobodenia
       od zdanenia nekvantifikuje a napriek jeho zákonnej povinnosti nedefinuje spôsob, akým má byť prepad príjmov rozpočtov
       obcí v nasledujúcich rokoch nahradený.

       Podporujeme zámer vlády SR vyjadrený v jej programovom vyhlásení, a to „uskutočniť audit existujúcich výnimiek v
       zákone o dani z príjmov a ďalších daňových zákonov s cieľom výrazného zníženia ich počtu“ minimálne z nasledovných
       dôvodov:
       1) Navrhované rušenie výnimiek a zvýhodnení niektorých daňovníkov v zákone o dani z príjmov môže:
       a) stabilizovať základňu pre výpočet dane z príjmov, ktorá sa aj vplyvom množstva výnimiek a prechodných úprav stala
       nepredvídateľná (to tiež významným spôsobom prispelo až k existenčnému ohrozeniu činnosti obcí v tomto roku, osobitne
       na konci I. polroka 2010, keď napr. celkový mesačný výnos dane z príjmov FO pre všetky obce bol v mesiaci jún len v
       sume 13,6 mil. eur, t.j. vo viac ako 1000 obciach len vo výške niekoľko desiatok alebo stoviek eur),
       b) zastaviť dlhodobý pokles výnosu dane z príjmov FO z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (pri nastavení
       parametrov fiškálnej decentralizácie predstavoval podiel výnosu dane z príjmov FO z podnikania a z inej samostatnej
       zárobkovej činnosti na celkovom výnose dane z príjmov FO 16,6%, v roku 2009 to bolo len 11,5%).
       2) V zmysle princípov fiškálnej decentralizácie je výnos dane z príjmov FO rozhodujúcim zdrojom financovania
       presúvaných kompetencií z orgánov štátu na obce. O tom svedčí aj fakt, že od realizácie fiškálnej decentralizácie sa väčšina
       presúvaných kompetencií na obce mala podľa zákonodarcov financovať z lepšieho výnosu dane z príjmov FO. Vzhľadom
       na prognózu vývoja dane z príjmov FO je nevyhnutné prijať opatrenia na zmiernenie otvárajúcich sa nožníc medzi
       rozsahom presunutých kompetencií a úloh z orgánov štátnej správy na obce a súbežne presúvaným objemom finančných
       prostriedkov na ich výkon. Novela zákona môže nielen „plátať diery v štátnom rozpočte“ ale aj prispieť k zmierneniu
       súčasných deformácií medzi rozsahom presunutých kompetencií a úloh na obce a skutočne presunutými finančnými
       prostriedkami na ich výkon. Upozorňujeme však, že tento nepomer napriek kvantifikovanému finančnému prínosu pre obce
       novela zákona o dani z príjmov neodstraňuje a očakávame predloženie ďalších legislatívnych opatrení na posilnenie
       daňových príjmov obcí.

ZMOS   K doložke vplyvov
       1) Žiadame doplniť kvantifikáciu dopadu návrhu zákona v doložke vplyvov o kvantifikáciu úbytku príjmov obcí z dôvodu
       navrhovaného zdanenia príjmov obcí z predaja a nájmu majetku obcí a ich rozpočtových organizácií na rok 2011 a
       nasledujúce roky – zásadná pripomienka
       Zdôvodnenie:
       V roku 2009 vykázali obce príjmy z vlastníctva majetku a kapitálových príjmov v sume 224,8 mil. eur. V Prílohe č. 1 je
       uvedené, že súčasťou kvantifikácie je aj kvantifikácia dopadu zdanenia týchto príjmov na rozpočty obcí. Takáto
       kvantifikácia sa však v materiáli nenachádza.
                                                                                                                                      Z
       2) Žiadame uviesť návrh na riešenie úbytku príjmov obcí v dôsledku navrhovaného zdaňovania ich príjmov z predaja a
       prenájmu majetku podľa §§ 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy na rok 2011 a
       nasledujúce roky – zásadná pripomienka
       Zdôvodnenie:
       V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a dohodnutých princípov fiškálnej decentralizácie je
       predkladateľ zákona povinný uviesť návrh na riešenie navrhovaného úbytku príjmov obcí.

SKDP   K čl. I
       K bodu 78 - k § 43 odseky 6 a 7
       Novelou z 1.1.2010 bola do zákona v § 43 ods. 6 pridaná úprava, ktorou sa zrážková daň zrazená z niektorých platieb voči
       EU rezidentom považovala za preddavok na daň vysporiadanú až podaním daňového priznania (konkrétne išlo o príjmy z
                                                                                                                                      O
       licenčných poplatkov, úrokov, nájmu hnuteľných vecí).
       Ako bolo uvedené v dôvodovej správe k spomínanej novele, úprava § 43 ods. 6 sa navrhovala v nadväznosti na upozornenie
       Komisie európskych spoločenstiev ohľadom možnej nezlučiteľnosti ustanovení zákona o dani z príjmov s právom
       Európskej únie. Na základe uvedeného upozornenia uplatnenie rozdielnych pravidiel zdanenia príjmov podľa § 16 ods. 1
       písm. e) prvého až štvrtého bodu rezidentov členských štátov Európskej únie alebo ďalších štátov, ktoré tvoria Európsky
       hospodársky priestor (t.j. Nórsko, Lichtenštajnsko a Island), v porovnaní so slovenskými rezidentami možno považovať za
       diskriminačné. Z uvedeného dôvodu sa navrhlo aj pre rezidentov členských štátov Európskej únie alebo rezidentov ďalších
       štátov, ktoré tvoria Európsky hospodársky priestor, ktorým plynú príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa §
       16 ods. 1 písm. e) prvého až štvrtého bodu, vysporiadať si daň rovnakým spôsobom, ako je to v prípade takýchto príjmov
       plynúcich daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, podaním daňového priznania.
       Z navrhovaného nového znenia odseku 6 však predmetné ustanovenia úplne vypadli. Z ohľadom na dôvody uvedené vo
       vyššie citovanej dôvodovej správe, navrhujeme predmetnú úpravu znova doplniť do zákona. Zároveň, kvôli zamedzeniu
       administratívnej náročnosti pri opodstatnených prípadoch, navrhujeme aby mal daňový nerezident možnosť a nie povinnosť
       považovať zrážkovú daň za preddavok a teda možnosť a nie povinnosť vysporiadať finálnu daň v daňovom priznaní.

SKDP   K čl. I
       K bodu 41- k § 19 ods. 3, v ktorom sa písm. k) dopĺňa 3 a 4 bodom
       Chápeme, že zákonodarca bodom 41 novely plánuje doplniť zákon o dani z príjmov o úpravu daňového výdavku na daň z
       pridanej hodnoty, ktorú daňovník zaplatil v inom členskom štáte a ktorej úprava v zákone o dani z príjmov absentovala. V
       súčasnosti je výdavok na daň z pridanej hodnoty zaplatenú v zahraničí upravený iba Usmernením MF SR č.
       MF/014716/2006-721, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 4/2006. V predmetnom usmernení je rovnako
       ako v navrhovanom znení ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) tretí a štvrtý bod viacero nejednoznačností, ktoré je podľa nášho
       názoru potrebné odstrániť.
       Ide o pojem „nárok na vrátenie dane v členskom štáte Európskej únie“, pričom samotný nárok nemusí znamenať aj skutočné
       podanie žiadosti, ktoré je pre daňovníka fakultatívne a on sám sa rozhoduje o jej podaní alebo nepodaní podľa svojich
       ekonomických kritérií. Z uvedeného dôvodu môže často dochádzať k prípadom, kedy daňovníkovi síce nárok na vrátenie
       dane vznikne, ale žiadosť na vrátenie dane nepodá, lebo napr. jeho náklady budú prevyšovať ekonomický prospech z
       vrátenia tejto dane. Z uvedeného dôvodu je podľa nášho názoru potrebné v zákone sledovať nie len vznik samotného nároku
       ale aj skutočnosť, či je daňovník rozhodnutý žiadosť podať alebo nie. Chápeme, že lehota na podanie žiadosti je (obvykle)
       až v nasledujúcom zdaňovacom období a po zmene smernice až v druhom zdaňovacom období, ale návrh                             Z
       pripomienkovaného ustanovenia by pre daňovníka, ktorý žiadosť o vrátenie dane nepodá, ale nárok mu vznikol bude
       predstavovať, že daň z pridanej hodnoty zaplatená v zahraničí nikdy nebude predstavovať jeho daňový výdavok.
       Druhý pojem, ktorý je potrebné analyzovať je obdobie, v ktorom sa zahraničná daň považuje za daňový výdavok, pretože
       zákonodarca stanovil, že táto daň bude daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom „došlo k úhrade tovarov a
       služieb“, pričom nerozlišuje, či sa jedná o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. V
       prípade daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo podľa osobitného predpisu (IFRS) bude potrebné
       sledovať samotnú úhradu tovaru alebo služby – nie úhradu samotnej dane, resp. celej sumy tovaru a služby vrátane dane.
       Nakoľko pôjde o výraznú komplikáciu pri výpočte základu dane a administratívnu záťaž daňovníka, navrhujeme nasledovné
       znenie bodu 41 novely:
       1. V § 19 ods. 3 sa písmeno k) dopĺňa tretím bodom, ktoré znie:
       „3. ktorá bola uplatnená v členskom štáte Európskej únie, v ktorom boli daňovníkovi dodané tovary a služby alebo do
       ktorého doviezol tovar, spôsobom podľa osobitného predpisu,90a) ak tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, je
       daňovým výdavkom, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o tejto dani.“
       Uvedený návrh nahrádza celý bod 41 novely.
       Týmto bude zabezpečené, že zahraničná daň z pridanej hodnoty bude daňovým výdavkom v období, v ktorom sa o nej bude
       účtovať pri kúpe tovarov, služieb alebo dovoze tovarov a zároveň bude podľa postupov účtovania, resp. podľa vyššie
       citovaného usmernenia zaúčtovaný výnos (príjem) vzťahujúci sa na vrátenie tejto dane. Ak daňovník žiadosť o vrátenie
       dane zaplatenej v zahraničí nepodá, nebude účtovať o výnose (príjme) ale daňový výdavok na zahraničnú DPH bude
       zachovaný.

SKDP   K čl.I
       K bodu 7 - k § 5 ods. 5 písm. a)
       Navrhujeme ponechať súčasné znenie.

       Zdôvodnenie:                                                                                                                 O
       Predpokladáme, že navrhované znenie bude zaťažovať podnikateľov a má malý dopad na štátny rozpočet. Pôvodne bolo
       zavedené ako paušálna náhrada výdavkov ktoré nemožno alebo je možné len ťažko dokladovať, napr. cestovné vo verejnej
       doprave, telefónne poplatky a pod.

SKDP   K čl. I
       K bodu 12 a 13 - § 5 ods. 8 a 9
       Návrh na zrušenie ods.9, ktorý riešil dopady nedodržania podmienok vzdelávania – ale už začaté prípady nie sú riešené v
                                                                                                                                    O
       prechodníku
       Navrhujeme preto doplniť prechodník.

SKDP   K čl. I
       K bodu 14 – k § 6 ods. 10
       Navrhujeme ponechať súčasné znenie.
                                                                                                                                    O
       Zdôvodnenie:
       Zmena by viedla k zbytočnej administratívnej záťaži malých podnikateľov.

SKDP   K čl. I
       K bodu 28 a 29 – k § 13 ods. 1 písm. a) a písm. b)                                                                           O
       Navrhujeme rozpočtové organizácie definovať buď v písm. a) alebo v písm. b).
SKDP   K čl. I
       K bodu 5 a 56 – k § 5 ods. 2 a k § 32 ods. 8
       Vypustením poslednej vety v § 5 ods.2 nebude zrejmé, o aké príjmy ide. Nie sú ďalej doriešené otázky napr. prepojenia na
       zamestnávateľa, ročné zúčtovanie daní, odvodov, nedostatočne je zohľadnený § 35 Zákonníka práce , spájanie príjmov, kde
                                                                                                                                    O
       bol príjemca – zomrelý, príjmov ktoré patria vymedzeným osobám, príjmov ktoré patria do dedičstva /napr. dedič môže
       doplácať daň, aj keď nemusí mať príjem/ . Vo väzbe na bod 56 -doplnenie § 32 do ods.8 - Osoba uvedená v § 49 ods.4 /=
       Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič....../ zahrnie do úhrnu zdaniteľných
       príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie, aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej
       činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy./za povinného je
       určený dedič, aj keď nemusí mať dosah na niektoré skutočnosti, prepojenie na iné osoby, ktoré získali príjem, a nemusia byť
       dedičom, prepojenie na zamestnávateľa - formálne záležitosti, ročné zúčtovania.
SKDP   K čl. I
       K bodu 38 – k § 19 ods. 2 písm. c) bod 6.
                                                                                                                                     O
       Uvedené ustanovenie je nejasne naformulované. Mohlo by sa v praxi interpretovať tak, že všetky cestovné náhrady sa budú
       zdaňovať a je v rozpore s rozsudkom NS SR „Accenture“ S Szf 31/2008.
SKDP   K čl. I
       K bodu 20 - k § 9 ods. 1                                                                                                      O
       Navrhujeme ponechať súčasné znenie.
SKDP   K čl. III
       – k bodu 2
       Oprava zrejmej chyby.                                                                                                         O
       V § 38d slová „ pri služobnej ceste“ nahradiť slovami „ pri pracovnej ceste“.

SKDP   K čl. I
       K bodu 1, 6, 36, 50, 88 - k § 2, 5, 17 ods. 24, 26 a k 52j

       Navrhovanou zmenou sa stratí opodstatnenosť definície finančného prenájmu v § 2 písm. s) ZDP a následne je treba
       absolútne upraviť ostatné paragrafové znenia ZDP, ktoré riešia problematiku finančného prenájmu. V prípade, že subjekty
       budú investičný majetok obstarávať nie formou finančného prenájmu, ale na úver (spotrebiteľské úvery), odpočítajú si DPH
       už v čase nadobudnutia majetku, čo pri súčasnom finančnom prenájme nie je možné a v súčasnosti to predstavuje odpočet
       DPH na začiatku prenájmu len zhruba 30% z celkovej sumy DPH. Ostatnú časť DPH si mohol nájomca pri kúpe majetku na
       finančný prenájom odpočítať postupne, počas zostávajúcej doby prenájmu. Naviac leasingové spoločnosti vykážu základ           O
       dane nižší ako doposiaľ a to z dôvodu tvorby opravných položiek (oveľa väčšie riziko vymožiteľnosti pohľadávok).
       Domnievame sa, že navrhovaná úprava neprispeje k zvýšeniu daňových príjmov a finančný prenájom zanikne, pretože stratí
       svoju opodstatnenosť. Daňové subjekty pri obstarávaní majetku prejdú na formu financovania cez úver, čo im dá ďalšiu
       možnosť optimalizácie daňových výdavkov a to prostredníctvom zrýchlených odpisov, čo znamená, že v
       najexponovanejších rokoch a to 2011 a 2012 si zahrnú do daňových výdavkov oveľa vyššie výdavky, ako by si mohli, keby
       obstarali majetok formou finančného prenájmu. Absolútne tu zaniká snaha Vlády SR o zvýšenie príjmu z výberu daní pri
       tejto legislatívnej úprave, ale dôjde k väčšiemu výdaju prostriedkov z hľadiska DPH a vykázaniu nižšieho základu dane pri
       uplatnení si daňových výdavkov formou zrýchlených odpisov.
SKDP   K čl. I
       K bodu 6 - k §5 ods. 3 písm. a)                                                                                               O
       Oprava zrejmej chyby – v prvej vete namiesto slova „poskytnutia " motorového vozidla ... použiť slovo „použitia“.
SKDP   K čl. I
       K bodu 40 k § 19 ods. 2 písm. e)
                                                                                                                                     O
       V nadväznosti na bod 7 a bod 38, aby úprava týchto bodov nepôsobila diskriminačne voči podnikateľom, navrhujeme zvážiť
       vypustenie týchto slov a zvážiť ponechanie týchto výdavkov za daňové výdavky
SKDP   K čl. I                                                                                                                       O
       K bodu 45 - definícia nehmotného majetku v § 22 ods. 7
       Navrhovanou novelou sa za nehmotný majetok nepovažuje dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou
       daňovníka zrušeného bez likvidácie.
       Sú prípady, že daňovník uplatňuje daňový režim podľa §17c, t.j. daňovník zanikajúci bez likvidácia zahŕňa do základu dane
       oceňovacie rozdiely, ktorých súčasťou je aj hodnota dlhodobého nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou a
       vyčleneného a zaúčtovaného z dôvodu transakcie zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Podľa navrhovaného znenia by
       právny nástupca takéhoto daňovníka nemal nárok na uplatnenie korešpondujúcich nákladov na odpis nehmotného majetku,
       čo by v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu daňovej neutrality pri ošetrení zlúčenia, splynutia lebo rozdelenia.
       Odporúčame preto spomínanú výnimku uplatniť iba na nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou ak daňovník pri
       zlúčení, splynutí alebo rozdelení postupuje podľa §17e, t.j. v pôvodných cenách.

SKDP   K čl. I
       Nový bod - doplnenie § 43 ods. 3 písm. g)
       Navrhujeme ustanovenie § 43 ods. 3 písm. g) doplniť o príjem za prenájom „priľahlého pozemku“, ktorý je tiež príjmom
       fondu prevádzky, údržby a opráv domu.

       Zdôvodnenie:
       V súčasnosti platné znenie § 43 ods. 3 písm. g/ ZDP - výslovne nehovorí o príjmoch z prenájmu za pozemky , len o
       príjmoch za nebytové priestory, spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 182/1993
       Z. z. " Príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú:
                                                                                                                                   O
       b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
       a priľahlého pozemku," ...
       Takže aj nájomné za priľahlé pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov , sú príjmom fondu opráv, preto je
       nelogické, že by pozemky mali byť vylúčené z § 43 ods. 3 písm. g/ ZDP – stalo sa to zrejme nedopatrením (nejde o zámer).
       Navrhujeme preto zdaniť zrážkovou daňou aj príjmy z prenájmu pozemkov, nakoľko aj nájomné za pozemky je súčasťou
       fondu opráv , mal by sa naň vzťahovať rovnaký režim ako na nájomné za nebytové priestory, spoločné časti a spoločné
       zariadenia bytového domu.


SKDP   K čl. I
       K bodu 25. 26 a 27 – k § 11
       Navrhujeme definovať „aktívne príjmy.
                                                                                                                                   O
       Zdôvodnenie:
       V návrhu nie sú uvedené podľa nášho názoru všetky „aktívne príjmy“. Dovoľujeme si pripomenúť, že v tejto súvislosti bude
       treba meniť aj tlačivá na daňové priznanie.

SKDP   K čl.I
       K bodu 10 - k § 5 ods. 5 písm. h)                                                                                           O
       Navrhujeme písm. h) vypustiť.
       Zdôvodnenie:
       Ak chce predkladaný návrh zákona odstrániť diskriminačne pôsobiace prvky, nevidíme dôvod na to, aby paušálne náhrady
       poskytované poslancom NR SR boli aj naďalej oslobodené od dane z príjmov. Preto navrhujeme, aby boli zdaňované ako
       všetky ostatné príjmy zo ZČ.

SKDP   K čl. I
       K bodu 37 - definícia pojmu „goodwill“ a „záporný goodwill“ v § 17c ods. 3 písm. c) a §17e ods. 2 písm. c)
       Navrhovanou novelou sa pojem „goodwill“ a „negatívny goodwill“, ktorý nie je súčasťou základu dane podľa spomínaných
       ustanovení, navrhuje definovať v súlade s Čl. 4 Smernice rady 2009/133/ES.

       Takúto definíciu považujeme za nepresnú, nakoľko takto definovaný goodwill/negatívny goodwill nezodpovedá žiadnej
       položke vykázanej vo výsledku hospodárenia spoločnosti, ktorá je právnym nástupcom po zlúčení, splynutí a rozdelení v
                                                                                                                                       O
       súlade s platnými postupmi účtovania. Navrhovaná zmena zároveň nerieši daňové ošetrenie goodwillu/negatívneho
       goodwillu vykázaného v súlade s §37, ods. 11 Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného
       účtovania, čo indikuje, že takúto goodwill/negatívny goodwill je súčasťou základu dane tak ako je vykázaný vo výsledku
       hospodárenia.
       Odporúčame preto doplniť o odvolávku na platné postupy účtovania alebo priamo definovať pojem goodwill/negatívny
       goodwill v zákone.

SKDP   K čl. I
       Nový bod - Nezdaňovanie capital gains
       § 3 ods. 2 ako i §12 ods. 7 navrhujeme doplniť o nové písmeno:
       „Príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti určené osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom
       imaní.“
       Zdôvodnenie:
       Uvedené príjmy (tzv capital gains) týmto budú pre daňové účely postavené na úroveň dividend, vyrovnacieho podielu a
                                                                                                                                       O
       likvidačného zostatku, čím Slovensko odstráni často kritizovaný legislatívny nedostatok pri hodnotení kritérií dôležitých pre
       holdingové krajiny. Z fiškálneho pohľadu sa jedná o neutrálne opatrenie, nakoľko uvedený nedostatok je možné aj v
       súčasnosti ľahko obísť. Za nevyhnutné sa javí aj vzhľadom na európsku legislatívu prijať túto úpravu minimálne pre
       právnické osoby. V nadväznosti na vyššie uvedené a v závislosti od schváleného rozsahu bude nutné urobiť úpravy ešte
       aspoň v § 8 a § 16 ods. 1 písm. e.


SKDP   K čl. I
       K bodu 15 - § 6 doplnenie ods. 16
       Vložením nového ods. 16 do § 6 sa daňovníkovi odníma možnosť zmeny spôsobu uplatňovania výdavkov z paušálnych na
                                                                                                                                       O
       preukázateľné a opačne. Nesúhlasíme s odobratím tohto práva daňovníkovi.
MPŽPaR SR   Čl. I bod 10
            V čl. I žiadame vypustiť bod 10 alebo doplniť v osobitnej časti dôvodovej správy dôvody navrhovanej výnimky zo zdanenia
            paušálnych náhrad pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

            Odôvodnenie:
                                                                                                                                        O
            Navrhovanou úpravou sa dosiahne zdaňovanie aj paušálnych náhrad poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, keďže
            v osobitnej časti dôvodovej správy absentuje odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé prečo predkladateľ navrhuje
            nezdaňovať paušálne náhrady poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.


MPŽPaR SR   Čl. I bod 26
            Odporúčame prehodnotiť navrhovanú úpravu s ohľadom na to, že zrušenie zníženia základu dane o sumu zaplateného
            životného poistenia a účelového sporenia môže viesť k zníženému záujmu sporiteľov o produkty, ktoré zaručujú istú
                                                                                                                                        O
            finančnú podporu v dôchodkovom veku a pri nepredpokladaných životných situáciách (invalidita) a tým sa budú stupňovať
            požiadavky na štátne dávky (štátny rozpočet) na kompenzáciu životných nákladov, ktoré by mohli byť hradené z
            komerčného poistenia.
MPŽPaR SR   Čl. III bod 1
            Cestovné náhrady sú poskytované ako minimálna suma finančných prostriedkov potrebných na osobnú réžiu v danej
            krajine. Sumu určuje MPSVaR SR v Opatrení na základe sledovania cien základných tovarov a služieb v určenej krajine. Pri
                                                                                                                                        O
            zrušení obligatórnosti poskytnutia vreckového a pri jeho poskytnutí zavedenia povinnosti následného zdanenia, navrhujeme
            úplne zrušiť poskytovanie vreckového pri zahraničných pracovných cestách a následne zvýšiť sadzbu základnej cestovnej
            náhrady. Táto úprava prispeje k zjednodušeniu procesu poskytovania cestovných náhrad vo väzbe na daň z príjmu.
MPŽPaR SR   Čl. I bod 20
            Nesúhlasíme s navrhovaným znením § 9 ods. 1 a žiadame zachovať súčasnú právnu úpravu zdaňovania príjmov z
            príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva.

            Odôvodnenie: V súčasnom znení zákona o dani z príjmov sa príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a
            vodného hospodárstva zdaňujú až po prekročení úrovne 5-násobku životného minima. V navrhovanej novele § 9 ods. 1
                                                                                                                                        Z
            dochádza aj k plnému zdaneniu príjmu z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. V
            týchto prípadoch ide o drobných pestovateľov, chovateľov a lesníkov, ktorí sa podieľajú na skultúrňovaní krajiny a tým aj
            rozvoju vidieka. U týchto daňovníkov navrhujeme oslobodiť ich príjmy od dane s cieľom podpory ich aktivít pri rozvoji
            vidieka a skultúrňovaní krajiny a z dôvodu ťažkej vymáhateľnosti tejto dane.


MPŽPaR SR   Čl. I bod 14
            Bod 14 žiadame vypustiť.
            Odôvodnenie: Znížením paušálnych výdavkov sa zvýši daňové zaťaženie, čo sa prejaví zhoršením podnikateľského                Z
            prostredia najmä malých a drobných podnikateľov v poľnohospodárstve, dotkne sa to najmä neregistrovaných fyzických
            osôb podnikajúcich v poľnohospodárstve (SHR), ktorí si doteraz mohli uplatňovať vyššie paušálne výdavky.
MPŽPaR SR   Čl. I bod 25                                                                                                                O
            Odporúčame vypustiť slová "len z aktívnych príjmov" vrátane textu za bodkočiarkou.
Verejnosť   K čl. I – nový bod 5 k § 5 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov
            Do článku I návrhu zákona je zásadne potrebné doplniť nový bod 5 k § 5 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov s takýmto
            znením:
            »5. V § 5 ods. 1 písm. c) sa slová „platy a funkčné príplatky“ nahrádzajú slovami „príjmy za výkon funkcie“.«.

            Odôvodnenie: Navrhnutá úprava § 5 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov je zásadne potrebná preto, aby sa znenie
            návrhu zákona (tzv. vlastný materiál paragrafová časť návrhu zákona) celkom jasne a jednoznačne zosúladila s cieľom
            návrhu zákona zrušiť okrem iného aj doterajšiu výnimku zo zdanenia pre príjmy (teda zrušiť doterajšie oslobodenie od dane
            z príjmov) v prípade paušálnych náhrad ústavných činiteľov. Tento cieľ je premietnutý len do ustanovení článku II návrhu
            zákona, ale v záujme jasnej a jednoznačnej zákonnej úpravy zdaňovania príjmov ústavných činiteľov je zároveň potrebné do
            článku I návrhu zákona doplniť navrhovanú úpravu § 5 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov (v prípade ponechania
            doterajšie znenia by totiž medzi príjmy zo závislej činnosti naďalej patrili len platy a funkčné príplatky všetkých ústavných
            činiteľov). Na podporu navrhovanej úpravy § 5 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov možno zároveň poukázať na
            skutočnosť, že medzi ciele návrhu pripravovaného zákona (podľa všeobecnej časti dôvodovej správy) patrí aj zrušenie
            viacerých doterajších výnimiek zo zdanenia (teda zrušenia viacerých doterajších oslobodení od dane z príjmov) vrátane plne      O
            opodstatneného zrušenia doterajšieho oslobodenia od dane z príjmov pre paušálne náhrady ústavných činiteľov (prezidenta
            republiky, členov vlády, predsedu ústavného súdu, predsedu kontrolného úradu, generálneho prokurátora okrem
            neopodstatneného ponechania výnimky pre poslancov Národnej rady SR). Keďže príjmy ústavných činiteľov Slovenskej
            republiky (teda funkčne najvyšších verejných funkcionárov štátu ako osobitnej právnickej osoby) logicky a opodstatnene
            patria medzi príjmy zo závislej činnosti, tak doterajšie oslobodenie od dane z príjmov v prípade paušálnych náhrad
            ústavných činiteľov je logicky a vecne neopodstatnené, keďže žiadne iné osoby s príjmami zo závislej činnosti nemajú
            obdobné paušálne náhrady oslobodené od dane z príjmov. Zároveň na príjmy ústavných činiteľov sa vzťahujú aj všetky
            oslobodenia od dane z príjmov zo závislej činnosti tak, ako na iných daňovníkov, napríklad oslobodenie cestovných náhrad
            poskytovaných v súvislosti s výkonom závislej činnosti (pričom napríklad podľa § 4 ods. 2 a 3 a § 5 ods. 1 zákona NR SR č.
            120/1993 Z. z. patrí poslancom NR SR aj náhrada za ubytovanie, cestovné náhrady pri cestách do zahraničia a dokonca
            majú aj právo bezplatne používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba
            konštatovať, že navrhované doplnenie článku I návrhu zákona o navrhovanú úpravu § 5 ods. 1 písm. c) zákona o dani z
            príjmov je plne opodstatnené a zabezpečí sa ním jasná a jednoznačná zákonná úprava príjmov ústavných činiteľov v súlade
            s obsahom a cieľmi návrhu pripravovaného zákona.
  SBA       §21 ods. 1 písm. l)
            Navrhujeme doplniť nové písmeno l):
            „Výdavky (náklady) na odpis akcií a majetkových podielov v obchodných spoločnostiach zrušených likvidáciou, do výšky
            nároku na podiel na likvidačnom zostatku týchto spoločností.“
                                                                                                                                            O
            Odôvodnenie:
            Zákon explicitne neupravuje postup daňovníka pri zahrnutí hodnoty vyradeného finančného majetku do základu dane v
            prípade, ak daňovník má, resp. nemá nárok na podiel na likvidačnom zostatku v zmysle právoplatného ukončenia likvidácie
            spoločnosti.
  SBA       § 43 ods. 3 písm. i)
                                                                                                                                            Z
            Navrhujeme doplniť text: „...s výnimkou, ak je Národnej banke Slovenska vyplácaný výnos viažuci sa k dlhopisom a
        pokladničným poukážkam evidovaným Centrálnym depozitárom cenných papierov SR na držiteľskom účte Národnej banky
        Slovenska, pre zabezpečenie operácií menovej politiky.
        Odôvodnenie:
        Zákon uvedenú problematiku nerieši, čím dochádza k dvojitému zdaneniu toho istého príjmu. Príjem je vyplácaný NBS, kde
        je v zmysle zákona potrebné vybrať zrážkovú daň. NBS však výnos „posúva“ komerčným bankám, ktoré si ho musia
        zahrnúť do základu dane a opäť zdaniť.
SBA     § 52j ods. 6
        Výnimka zakotvená v § 43 ods. 3 písmeno i ) sa spätne uplatní aj na výnosy vyplatené Národnej banke Slovenska (NBS) v
        minulosti, ak sa viazali k dlhopisom a pokladničným poukážkam evidovaným v Centrálnom depozitárovi cenných papierov
        SR na účte NBS , pred zavedením inštitútu držiteľskej správy, len za účelom zabezpečenia operácií menovej politiky.
        Odôvodnenie:
                                                                                                                                  O
        Cenný papier (napr. dlhopis) bol pred zavedením inštitútu držiteľskej správy na NBS prevádzaný formou tzv.
        zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Národná banka Slovenska sa ale nikdy nesprávala k prevedenému cennému
        papieru ako vlastník, pretože nikdy nemala zámer využiť jedno zo základných práv vlastníka, ktorým je „ius utenti“ teda
        oprávnenie mať úžitok z cenného papiera – teda poberať z neho úrok. Takýto zámer nemala ani prevádzajúca strana
        (komerčná banka) o čom svedčí aj účtovanie o takto dočasne prevedenom cennom papieri.
SBA     § 43 ods. 3 písm. a)
        Navrhujeme doplniť text:“.....s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond/66/ doplnkový dôchodkový
        fond /35/ dôchodkový fond /66*/ banka alebo....“
        Odkaz na poznámku pod čiarou /66*/ § 47 odsek 1 Zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov
                                                                                                                                  O
        Odôvodnenie:
        Toto doplnenie má zabrániť faktu , že Dôchodcovské správcovské spoločnosti neukladajú peniaze sporiteľov v slovenských
        bankách ale ich ukladajú v bankách v zahraničí, v krajinách ktoré nezrážajú z výnosu žiadnu daň.
SBA     §43 ods.3 písm. b)
        Navrhujeme doplniť text:“..... doplnkový dôchodkový fond, /35/ dôchodkový fond, /66*/
                                                                                                                                  O
        Odôvodnenie:
        V kontexte ako úprava § 43 ods 3 písm a)
MS SR   K názvu právneho predpisu
        Predkladateľovi materiálu odporúčame doplniť do predloženého vlastného materiálu názov právneho predpisu a to v súlade    O
        s bodom 28 prílohy č. 5 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.
MS SR   K bodu 9, 33, 34, 75
        S ohľadom na bod 2 prílohy č. 5 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky odporúčame predkladateľovi
                                                                                                                                  O
        materiálu v bode 9 slovo „písmená“ nahradiť slovom „písmeno“, v bode 33 vypustiť slovo „sa“, v bode 34 vypustiť slovo
        „príjem“ a v bode 75 vypustiť prvú bodku na konci vety.
MS SR   K bodu 21
        Nakoľko sa predmetným ustanovením navrhuje vypustiť text, ktorý obsahuje odkaz na poznámku pod čiarou 40) a tento sa
                                                                                                                                  O
        na inom mieste právneho predpisu už nenachádza, odporúčame predkladateľovi materiálu doplniť predmetný novelizačný
        bod o informáciu, že sa poznámka pod čiarou k odkazu 40) vypúšťa.
   MS SR        K bodu 72 a 82
                Predkladateľovi materiálu odporúčame v bode 72 slovo „písm.“ nahradiť slovom „písmeno“ a v bode 82 slovo „ods.“               O
                slovom „odsek“ a to v súlade s bodom 29 prílohy č. 5 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.
   MS SR        K bodu 80
                V súlade s bodom 29 a 32 prílohy č. 5 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky odporúčame predkladateľovi          O
                slovo „ods.“ nahradiť slovom „odsek“ a na začiatok textu novelizovaného odseku vložiť slovo „(11)“.
OAP SVL ÚV SR   Nad rámec návrhu zákona:
                2. Upozorňujeme predkladateľa, že vo vzťahu k § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. poukázala Európska komisia formálnym
                oznámením č. 2009/2267 na možné porušenie slobody pohybu kapitálu a slobody pohybu osôb. Návrh zákona na uvedené              O
                žiadnym spôsobom nereaguje. Žiadame preto v dôvodovej správe uviesť informáciu o navrhovanom spôsobe ukončenia
                tohto konania.
OAP SVL ÚV SR   Nad rámec návrhu zákona:
                1. Navrhujeme v čl. I za bod 60 vložiť nový novelizačný bod, ktorým sa z § 37 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. vypustí slovo
                                                                                                                                              O
                „územného“. Slovenský právny poriadok nepozná „územné úrady“ a na účely § 37 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. postačuje
                použiť odkaz na „príslušný úrad“.
OAP SVL ÚV SR   K doložke zlučiteľnosti:
                4. V bode 4 písm. c) žiadame vypustiť informáciu o spôsobe prebratia smernice 2004/66/ES. Uvedená smernica nie je v
                                                                                                                                              O
                žiadnej časti transponovaná zákon č. 595/2003 Z. z. a preto nesúvisí s predmetom návrhu zákona. V bode 4 psím. c)
                žiadame uviesť informáciu, že návrhom zákona sa nepreberá žiadna smernica.
OAP SVL ÚV SR   K doložke zlučiteľnosti:
                3. V bode 4 písm. b) žiadame doplniť informáciu o začatí konania č. 2009/2267 o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej         O
                únie podľa č. 258 až 260 Zmluvy.
OAP SVL ÚV SR   K doložke zlučiteľnosti:
                2. V bode 3 písm. b) doložky zlučiteľnosti žiadame vypustiť rozsudky Súdneho dvora vo veci C – 28/95, C – 43/2000 a C –
                294/99. Uvedené rozsudky sa týkajú výkladu čl. 2 písm. c), i), čl. 11 smernice Rady 90/434/RHS a čl. 5 ods. 1 smernice
                                                                                                                                              O
                Rady 90/435/EHS. Uvedené ustanovenia smerníc sú v slovenskom právnom poriadku transponované ustanoveniami, ktoré
                sa návrhom zákona žiadnym spôsobom nemenia ani nedopĺňajú. Problematika návrhu právneho predpisu nie je obsiahnutá v
                uvedených rozsudkoch.
OAP SVL ÚV SR   K doložke zlučiteľnosti:
                1. V bode 3 písm. a) doložky zlučiteľnosti žiadame v názve smernice Rady 2009/133/ES doplniť označenie, že ide o              O
                kodifikované znenie v zmysle bodu 8 prílohy č. 3 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.
OAP SVL ÚV SR   K čl. I, bod 90:
                1. V transpozičnej prílohe k zákonu č. 595/2003 Z. z. je potrebné nahradiť zrušenú smernicu Rady 69/335/EHS zo 17 júla
                                                                                                                                              O
                1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania smernicou Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o
                nepriamych daniach z navyšovania kapitálu. Žiadame doplniť uvedenú zmenu v čl. I, bod 90 návrhu zákona.
OAP SVL ÚV SR   K čl. I, bod 90:
                2. Do názvu smernice Rady 2009/133/ES, dopĺňanej ako druhý bod transpozičnej prílohy, je potrebné doplniť označenie, že       O
                ide o kodifikované znenie v zmysle bodu 8 prílohy č. 3 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.
OAP SVL ÚV SR   K čl. I, bod 89:
                                                                                                                                              O
                Navrhujeme nahradiť slová „prílohe č. 2 názve“ slovami „názve prílohy č. 2“.
OAP SVL ÚV SR   K čl. I, bod 37:
                V slovenskom právnom predpise nie je možné poznámkou pod čiarou odkazovať na čl. 4 smernice Rady 2009/133/ES z 19.
                októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode
                aktív a výmene akcií spoločnosti rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi
                                                                                                                                          O
                (kodifikované znenie). Je potrebné odkázať na ustanovenie slovenského právneho predpisu, ktorým je čl. 4 smernice
                2009/133/ES transponovaný, resp. ktorým je transponované relevantné ustanovenie smernice 90/434/EHS, ktorá je zrušená
                a nahradená jej kodifikovaným znením (smernicou 2009/133/ES). Žiadame upraviť a zvážiť potrebu doplnenia poznámky
                pod čiarou.
  RV POZP       k bodu 14, ktorým sa navrhuje zmeniť ustanovenie § 6 ods. 10
                Zásadná pripomienka Organizácie Muskulárnych dystrofikov v SR
                Navrhujú ponechať v platnosti pôvodnú právnu úpravu, podľa ktorej bolo možné uplatniť si paušálne výdavky vo výške 40
                %.

                Odôvodnenie:                                                                                                              Z
                Zníženie paušálnych výdavkov bude mať dopad aj osoby vykonávajúce osobnú asistenciu. Spolu s návrhmi zaviesť
                zdravotné a sociálne odvodové zaťaženie príjmu z osobnej asistencie považujeme tento krok aj v oblasti výberu daní za
                nespravodlivý, ktorý ešte viac zníži reálne príjmy osobných asistentov.
                Tieto opatrenia povedú vo svojej synergii k zlikvidovaniu skupiny osôb, ktoré doteraz vykonávali osobnú asistenciu.

   PMÚ SR       Odoslané bez pripomienok
                                                                                                                                          O
                Odoslané bez pripomienok
  MPSVR SR      K Predkladacej správe
                V Predkladacej správe k Čl. III je uvedené nesprávne odôvodnenie navrhovanej novely zákona č. 283/2002 Z. z. o
                cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).
                Odôvodnenie:
                                                                                                                                          Z
                Návrhom sa nevypúšťa minimálna hranica nároku na vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste, ale návrhom sa mení
                nárokový charakter náhrady vreckové na nenárokový charakter, čo v konečnom dôsledku vyvolá po vecnej stránke aj
                zrušenie minimálnej výšky vreckového. Odôvodnenie treba zosúladiť s odôvodnením k Čl. III.

  MPSVR SR      K dôvodovej správe
                Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k Čl. III je uvedené nesprávne odôvodnenie navrhovanej novely zákona o cestovných
                náhradách.
                Odôvodnenie:
                                                                                                                                          Z
                Návrhom sa nevypúšťa minimálna hranica nároku na vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste, ale návrhom sa mení
                nárokový charakter náhrady vreckové na nenárokový charakter, čo v konečnom dôsledku vyvolá po vecnej stránke aj
                zrušenie minimálnej výšky vreckového. Odôvodnenie treba zosúladiť s odôvodnením k Čl. III.

  MPSVR SR      K Čl. I Bod 7
                Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k Bodu 7, účelom navrhovanej úpravy je, aby sa vreckové považovalo za zdaniteľný   Z
                príjem bez ohľadu na jeho výšku. Navrhovaná úprava nie
           je previazaná na navrhovanú úpravu v Čl. III a je vo väzbe s touto navrhovanou úpravou zbytočná. Odôvodnenie:
           Vo väzbe na zásadnú pripomienku k Čl. III, zásadne nesúhlasím ani s navrhovanou úpravou v bode 7. Za predpokladu, že by
           sa

           ? realizovala navrhovaná úprava v Čl. III (zmena vreckového z nárokového plnenia na nenárokové plnenie), navrhovaná
           úprava vo väzbe na znenie § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o
           zmene a doplnení niektorých zákonov je zbytočná a bezpredmetná z dôvodu, že všetky nenárokové cestovné náhrady sú
           predmetom dane, teda aj vreckové;
           - nerealizovala navrhovaná úprava v Čl. III a vreckové by ostalo nárokovým plnením pre zamestnanca, navrhovanou
           úpravou by sa docielilo to, že by vreckové ako nárokové plnenie bolo predmetom dane, s čím tak isto z dôvodu účelu tejto
           náhrady, zásadne nesúhlasím.
           Upozorňujeme tiež na to, že aj doterajšie znenie § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
           neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vzťahu k vreckovému je zbytočné z dôvodu, že vreckové
           je nárokové plnenie, ktoré podľa všeobecnej formulácii o nárokových náhradách vo výške od 5 do 40 % nie je predmetom
           dane.

MPSVR SR   K Čl. I Bod 8
           Poznámku pod čiarou k odkazu 16 je potrebné spresniť z dôvodu vykonaných zmien v zákone o cestovných náhradách od
           roku 2005. Odôvodnenie: Podľa súčasnej poznámky pod čiarou k odkazu 16 by mohli byť predmetom dane aj výdavky a
           plnenia, ktoré sa podľa § 33a zákona o cestovných náhradách poskytujú učiteľom Európskej školy v zahraničí (poskytujú sa
           im iba niektoré nárokové plnenia a nenárokové plnenia uvedené v § 19 až 33 zákona o cestovných náhradách, ktoré nie sú
           predmetom dane). Z hľadiska jednoznačnej aplikácie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
           predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné odkaz pod čiarou k poznámke 16 rozšíriť aj o § 33a zákona
           o cestovných náhradách. Podľa súčasnej poznámky pod čiarou k odkazu 16 nie sú predmetom dane aj výdavky, ktoré
           vznikli rodine zamestnanca v prípade, ak rodina nasleduje zamestnanca do miesta výkonu práce v zahraničí a na              Z
           zamestnanca sa vzťahuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 18 ods. 2 zákona o
           cestovných náhradách).
           Ak by tieto výdavky
           - nemali byť aj naďalej predmetom dane, odkaz pod čiarou k poznámke 16 je potrebné spresniť na „§ 18 až 33a zákona č.
           283/2002 Z. z.“,
           - mali byť predmetom dane, odkaz pod čiarou k poznámke 16 je potrebné spresniť na „§ 19 až 33a zákona č. 283/2002 Z.
           z.“.

MPSVR SR   K Čl. I Bod 24
           Z predloženého návrhu jednoznačne nevyplýva riešenie situácie zdaňovania dávok doplnkového dôchodkového sporenia. V
           dôsledku zrušenia nezdaniteľnej časti základu dane,
           pokiaľ ide o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, dochádza k duplicitnému zdaneniu prostriedkov odvádzaných         Z
           do systému doplnkového dôchodkového sporenia. Takáto právna úprava odporuje základným právnym zásadám
           uplatňovaným v právnom poriadku Slovenskej republiky, a preto ju zásadne žiadam vypustiť.
MPSVR SR   K Čl. III Bod 1
           Zásadne nesúhlasím so zmenou nárokového charakteru náhrady vreckové na nenárokový charakter. Vreckové slúži
           zamestnancovi na krytie jeho potrebných vedľajších výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s výkonom práce na
           zahraničnej pracovnej ceste a s jej podmienkami. Odôvodnenie: Zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste môžu
           vzniknúť výdavky, ktoré sa ťažko preukazujú (napr. poplatok za sprchy na diaľnici, za použitie WC, za odloženie vecí v
           stravovacích a iných zariadeniach a pod.), resp. sa preukázať nedajú (napr. telefonovanie z automatu); v niektorých
           krajinách sa doklady na určité výdavky ani nevydávajú. Na úhradu takýchto výdavkov sa zamestnancovi podľa § 14 zákona
           o cestovných náhradách poskytuje na zahraničnej pracovnej ceste paušálna náhrada vreckové a to ako nároková náhrada vo        Z
           výške od 5 % do 40 % zo stravného (konkrétnu výšku vo väzbe na predpokladaný rozsah takýchto výdavkov určuje
           zamestnávateľ). Z uvedeného vyplýva, že vreckové nemá charakter príjmu pre zamestnanca, ale slúži na náhradu jeho
           výdavkov. Upozorňujem na to, že do roku 2002 mala náhrada vreckové nenárokový charakter (v zmysle zákona č. 595/2003
           Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebola predmetom dane aj
           napriek jej nenárokovému charakteru), ale z dôvodu odstránenia diskriminácie pri poskytovaní tohto plnenia, ktoré je určene
           na krytie ťažko preukázateľných potrebných vedľajších výdavkov, sa zmenil nenárokový charakter tejto náhrady na
           nárokový charakter.
MPSVR SR   K Doložke vybraných vplyvov
           V doložke vybraných vplyvov nie je premietnutý vplyv vyplývajúci z návrhov v Čl. I predovšetkým Body 7 a 40 a z návrhu        Z
           v Čl. III .
MPSVR SR   K obalu návrhu zákona
           Na obale návrhu zákona v časti „Obsah materiálu“ v bode 6. odporúčam slová „doložka vplyvov“ nahradiť slovami
           „doložka vybraných vplyvov“.
           Odôvodnenie:                                                                                                                  O
           Podľa Čl. 16 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky návrh zákona musí obsahovať doložku vybraných
           vplyvov.

MPSVR SR   Všeobecná pripomienka
           Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako predkladateľ novely zákona o dani z príjmov súčasne novelizuje v Čl. III aj
           zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a to z vlastnej iniciatívy. Navrhovaná novela
           zákona o cestovných náhradách bola zo strany predkladateľa pripravovaná bez spoluúčasti a bez prerokovania s                  O
           Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na zamestnanosť.


MPSVR SR   Čl. I Bod 40
           Vzhľadom k zásadnej pripomienke k navrhovanému Čl. III, dávam na zváženie vypustenie navrhovanej úpravy v bode 40.
           Odôvodnenie:                                                                                                                  O
           Technická pripomienka.

MPSVR SR   K Čl. III
           Odporúčam v úvodnej vete Čl. III vypustiť za slovami „zákona č. 475/2008 Z. z.“ slová „zákona č. 151/2010 Z. z.“.             O
           Odôvodnenie:
           Legislatívnotechnická pripomienka.

MPSVR SR   K Prílohe č. 2
           V prílohe č. 2 v časti 3. 3. odporúčam vypustiť prvú vetu „Dotknutým subjektom by nemali vzniknúť dodatočné
                                                                                                                                         O
           administratívne náklady.“ Odôvodnenie: Z nasledujúceho textu je zrejmé, že dodatočné administratívne náklady vybraným
           subjektom vzniknú.
MPSVR SR   K dôvodovej správe
           Obsah všeobecnej časti dôvodovej správy žiadam významne rozšíriť o zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej,
           ekonomickej a právnej stránky a uvedenie potreby novej zákonnej úpravy.
                                                                                                                                         O
           Odôvodnenie:
           Čl. 17 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.,

MPSVR SR   K doložke vybraných vplyvov
           V doložke vybraných vplyvov v tabuľke A.2 žiadam zmeniť pri sociálnych vplyvoch „žiadny vplyv“ na „negatívny vplyv“.
           Zároveň žiadam v analýze sociálnych vplyvov v bode 4.1 doplniť skupinu obyvateľstva/domácností ovplyvnenú zrušením
           oslobodenia od dane z príjmov do výšky 925,95 € pri príjmoch z prenájmu, z príležitostných činností vrátane
           príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a pod. spolu s odhadom počtu
           ovplyvneného obyvateľstva/domácností do časti 4.2.
                                                                                                                                         O
           Odôvodnenie:
           Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania, ku ktorému Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
           rodiny Slovenskej republiky uplatnilo niekoľko pripomienok, avšak Ministerstvo financií Slovenskej republiky ich
           zapracovalo len čiastočne.


MPSVR SR   Nad rámec predmetnej novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a
           doplnení niektorých zákonov dávam do pozornosti aj nasledujúce skutočnosti a odporúčania:
           V § 6. ods. 2 písm. b) odporúčam v texte odkazu č. 28 slová „napríklad § 58 zákona č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v
           znení neskorších predpisov“ nahradiť slovami „napríklad §20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
           kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

           V § 9 ods. 2 písmeno b) slová „peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
           42) a peňažný príspevok za opatrovanie, 42)“ odporúčam nahradiť slovami „peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych
                                                                                                                                         O
           dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia 42)“ s nasledujúcim znením odkazu 42)“zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných
           príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, 42) Zákon č.
           448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a
           o sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov.

           V § 9 ods. 2 písm. b) odporúčam v odkaze č. 43) nahradiť zákony „ zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v
           znení zákona č. 643/2002 Z. z. a zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej
           starostlivosti“ zákonmi „zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
           zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa“ a vypustiť zákon č. 236/1998 Z. z. o
           zaopatrovacom príspevku, ktorý bol bez náhrady zrušený zákonom č. 570/2005 Z. z.

           V zákone 595/2003 Z. z. o dani z príjmov dávam na zváženie možnosť považovať príjem osobných asistentov za výkon
           osobnej asistencie za príjem oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. b) tohto zákona tak ako je to pri ostatných
           peňažných príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku na opatrovanie.
           Príjem osobného asistenta za výkon osobnej asistencie je podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
           považovaný za príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním a tým pádom podlieha
           dani z príjmu a príjem plynúci z peňažného príspevku na opatrovanie opatrovateľovi podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č.
           595/2003 Z. z. o dani z príjmov je od dane oslobodený, tak ako aj ostatné peňažné príspevky na kompenzáciu dôsledkov
           ťažkého zdravotného postihnutia.
           Uvedené navrhujem z dôvodu, že fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie a osobný asistent vykonávajú rovnaké činnosti, t.
           j. zabezpečujú potrebnú pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. K rozdielnemu náhľadu na príjem
           fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie a na príjem osobného asistenta na účely daní (a nadväzne aj
           na účely verejného zdravotného a sociálneho poistenia v pripravovaných novelách) došlo len z dôvodu, že peňažný
           príspevok na opatrovanie sa ako peňažný príspevok na kompenzáciu vypláca priamo fyzickej osobe vykonávajúcej
           opatrovanie, peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa však poskytuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,
           ktorá prijatý peňažný príspevok na kompenzáciu následne vyplatí svojim asistentom ako odmenu.


MPSVR SR   K Čl. III Bod 2
           V prípade, ak by bola akceptovaná navrhovaná úprava v Čl. III Bode 1, z hľadiska jednoznačnej aplikácie je potrebné slová
                                                                                                                                       Z
           „služobnej ceste vykonanej“ nahradiť slovami „zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol zamestnanec vyslaný po 31.
           decembri 2010“.
MPSVR SR   K osobitnej časti dôvodovej správy
           V osobitnej časti dôvodovej správy k Bodu 8 zásadne žiadam vypustiť druhú vetu odôvodnenia k úprave pod Bodom 8.
           Odôvodnenie:
                                                                                                                                       Z
           Navrhovaná úprava nemá žiadny vecný súvis s možnosťou pre MZV SR vydať podrobnosti k plneniam poskytovaným
           podľa § 19 až 33a zákona o cestovných náhradách.

 SRSR      K čl. I bod 7 :

           Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou § 5 ods. 5 písm. a) zákona týkajúcej sa vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste,
           keďže nejde o odmenu za vykonanú prácu, ale zákonom priznanú paušálnu náhradu nákladov, najmä na krytie ťažko
           dokladovateľných výdavkov na pracovnej ceste. Ak predkladateľ pociťuje problém s výškou vyplácaného vreckového
                                                                                                                                       Z
           (odporúčame tiež zvážiť samotný pojem "vreckové"), je treba náklady na vreckové podrobiť analýze a skúmať ho z hľadiska
           efektivity.
           Navrhované zdanenie nie je riešením problému úspor na nákladoch vo verenej správe a vreckové sa skôr stane zložkou
           mzdy a prestane plniť svoju pôvodnú funkciu (napr. aj vo vzťahu k udržiavaniu kontaktov so zahraničnými partnermi).
       Samotný dôvod navrhovanej zmeny nie je v dôvodovej správe vyargumentovaný.

       Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

SRSR   K čl. I bod 9-10 :

       Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou zdanenia paušálnych náhrad niektorých ústavných činiteľov. Ide o zákonom stanovený
       nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom ústavnej funkcie , ktorá sa uhrádza vo forme paušálnej náhrady týchto
       výdavkov. Ak ide o náhradu výdavkov, z povahy veci nemôže byť náhrada predmetom dane ako príjem. Pokiaľ je
       pochybnosť o opodstatnenosti náhrady výdavkov ústavným činiteľom, treba existujúcu úpravu podrobiť analýze a to aj z
       hľadiska výšky náhrad a spôsobu ich určenia (najmä ak sa o výške rozhoduje inak, ako zákonom). Návrhu chýba
       zdôvodnenie, prečo sa časti ústavných činiteľov netýka (poslancov).

       Zdanenie paušálnych náhrad súčasne znamená, že v konečnom dôsledku bude v budúcnosti bez ďalšieho považovaná za
       súčasť platu, t.j. za plat. Vyvstáva teda otázka, či nejde o skrytú formu zvýšenia platov niektorých ústavných činiteľov inak,
       ako zákonom, najmä tam, kde výšku samotnej paušálnej náhrady neustanovuje samotný zákon.

       Upozorňujeme, že predkladateľ v bode 10 návrhu odkazuje na poznámku pod čiarou, ktorá však nemá normatívny
       charakter. Tým sa však bod 9 a 10 dostáva do logického rozporu, pretože v bode 9 návrhu síce vylučuje z predmetu dane
       paušálne náhrady ako také, ale v bode 10 len odkazom na poznámku "19" nevylučuje z predmetu dane paušálne náhrady.

       Najvyšší súd pripomína, že paušálne náhrady sudcov všeobecných súdov upravuje zákon č. 385/2000 Z.z. vo výške 1/12-iny           Z
       z 50 % základného platu sudcu, čo v ročnom vyjadrení predstavuje polovicu základného platu sudcu. Na najvyššom súde je
       t.č. mesačná náhrada 121 €. (Ani pre porovnanie nepripomíname paušálne náhrady iných ústavných činiteľov).
       Pripomíname však, že mesačná náhrada spojená s výkonom funkcie je v zákone o sudcoch začlenená do súboru osobitných
       podmienok potrebných na výkon funkcie sudcu a patrí vo výške stanovenej zákonom o sudcoch. Sudcovia všeobecných
       súdov z tejto čiastky uhrádzajú prevádzku svojej činnosti v domácom prostrední, na ktorú majú zákonný nárok, platia
       cestovné do miesta výkonu funkcie a ubytovacie náklady u preložených sudcov v záujme výkonu súdnictva, pretože
       sudcovia nemajú zákonom priznaný nárok na cestovanie zdarma a primeraný byt (ubytovanie), ako je to u iných ústavných
       činiteľov, uhrádzajú tiež zvýšené výdavky na odbornú literatúru, aj cudzojazyčnú v rámci samovzdelávania, vynakladajú
       náklady na samovzdelávanie v záujme ovládania cudzieho jazyka, na preklady odborných článkov a rozhodnutí
       zahraničných súdnych inštitúcií. Náklady na výkon funkcie sudcu nepochybne prevyšujú sumu mesačnej paušálnej náhrady,
       najmä u sudcov vyšších súdov. Nie sú a ani v budúcnosti nebudú u sudcov všeobecných súdov opodstatnené predstavy o
       tom, že by si paušálnymi náhradami vylepšovali svoj plat a preto by mala byť náhrada zdanená rovnako ako plat.
       Odmietame preto prezentovanie zdanenia paušálnej náhrady sudcu všeobecného súdu ako odstránenie neopodstatnenej
       výnimky zo zdanenia.

       Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

SRSR   K čl. I bod 11:                                                                                                                  Z
       Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou § 5 ods. 7 písm. f). Príplatok k náhrade príjmu podľa § 93 zákona č. 385/2000 Z.z.,
       ktorý upravuje aj príplatok k nemocenskému je už v súčasnosti limitovaný na výšku rozdielu medzi medzi funkčným platom
       po odpočítaní preddavku na daň z príjmov a poistného a poskytnutou náhradou príjmu alebo výškou nemocenského podľa §
       93 a § 96 zákona o sudcoch. Nesmú presiahnuť výšku funkčného platu sudcu po odpočítaní preddavku na daň z príjmov a
       poistné. Navrhovaná úprava zdanenia príplatku však znamená zdanenie samotného takto vypočítaného príplatku k náhrade
       príjmu alebo nemocenskému. Zákon o dani z príjmov preto nemôže riešiť samotné zdanenie bez zreteľa na znenie §§ 93 a
       96 zákona o sudcoch, lebo by to viedlo k faktickému opakovanému odpočítaniu dane, tzn. k neopodstatnenému zníženiu
       príplatku k náhrade príjmu. (Rovnako tiež príplatku k nemocenskému, ktoré však navrhované ustanovenie priamo nerieši).

       Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

SRSR   K čl. I bodu 12 a 13 :

       Navrhujeme vypustenie uvedených bodov, pokiaľ sa týkajú zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolania.
       Sústavné skvalitňovanie zdravotníckej starostlivosti je dôvodné považovať za všeobecný verejný záujem. Pokiaľ tomu
       napomôže aj vzdelávanie tejto skupiny daňovníkov, niet dôvodu považovať možnosť zníženia príjmov o výšku nákladov
       vynaložených a vzdelávanie, pri určení základu dane, za diskrimináciu iných povolaní. Skôr, ako sa odbúra táto dnes       Z
       ojedinelá výnimka, malo by sa uvažovať nad možnosťou rozšírenia tejto možnosti aj na iné, z hľadiska verejných záujmov
       významných činností (napr. u učiteľov).

       Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

SRSR   K čl. I bodu 20:

       Navrhujeme ponechanie súčasnej úpravy oslobodenia príjmu z predaja bytu alebo nehnuteľnosti podľa § 9.

       Z hľadiska justície pripomíname, že je potrebné počítať so zvýšením sporovosti na súdoch o vlastníctvo a cenu
       nehnuteľností, daňových sporov, sporov vyplývajúcich z nespokojnosti so znaleckými posudkami o cene a pod. Finančnú
       zaťaženosť prevodcov zvýšia značnou mierou samotné znalecké posudky o cene nehnuteľností. Navrhované opatrenie            Z
       vzhľadom na to, že sa má vzťahovať len na byty nadobudnuté po 1.1.2011 nemá a nemôže mať vplyv na účel, ktorý je
       navrhovaným zákonom sledovaný - aktuálne zníženie deficitu verejných financií. Preto sa javí ako opatrenie nedostatočne
       pripravené a logicky nezdôvodnené.

       Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

SRSR   K čl. I bod 22:
                                                                                                                                 Z
       Nesúhlasíme s novým znením § 9 ods. 2 písm. c) zákona, keďže navrhovanou úpravou zostáva výslovne neupravené
       doterajšie oslobodenie príplatkov ako sú príplatok k nemocenskému a príplatok k peňažnej pomoci v materstve, u ktorých
       rovnako platí limitácia podľa §§ 93, 94 a 96 zákona o sudcoch (ako je to u príplatku k náhrade príjmu, ktorý sa samostatne
       rieši v bode 11). Spoločným znakom všetkých uvedených príplatkov je to, že v súčasnosti zabezpečujú taký čistý príjem
       sudcu počas práceneschopnosti resp. v materstve, ako to ustanovuje zákon o sudcoch v §§ 93 - 94. V prípade zdanenia by
       príplatok nezodpovedal zákonom stanovenej výške. Len pre úplnosť poznamenávame, že sudcom nepatrí príplatok k
       podpore pri ošetrovaní člena rodiny.

       S navrhovaným ustanovením § 9 ods. 2 písm. c) nesúhlasíme aj preto, že zostáva neupravené doterajšie výslovné
       oslobodenie príplatku za výkon funkcie sudcu podľa § 95 zákona o sudcoch a tým sa automaticky predpokladá jeho
       zdanenie. Predkladateľovi návrhu zákona o dani z príjmov zrejme uniklo, že ide o príplatok k dôchodku po ukončení
       výkonu funkcie sudcu a takto bol aj pôvodne koncipovaný ako štátna dávka sociálneho zabezpečenia sudcov sui generis.
       Uvedené ustanovenie zákona rieši aj príplatok k dôchodku pozostalých. Ide o teda o súčasť sociálneho zabezpečenia sudcov
       po ukončení výkonu funkcie sudcu mimo systému sociálneho poistenia. K uvedenej úprave sa dospelo v roku 2000 s
       následnou úpravou v roku 2004 po dlhotrvajúcich vyjednávaniach medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom
       financií aj za účasti predstaviteľov sudcov a je výsledkom nielen politického konsenzu v parlamente, ale aj konsenzu so
       sudcami samotnými, ktorý bol dosiahnutý po vzájomných ústupkoch ako vyjadrenie sociálnej starostlivosti štátu o sudcov -
       dôchodcov po ukončení aktívnej činnosti. Vládna aj zákonodarná moc prijatím zákona o sudcoch v tom čase uznali
       skutočnosťi, že sudcovia nesú bremeno celoživotných obmedzení nielen základných politických práv ale aj v ekonomickej
       oblasti (zákaz výkonu akejkoľvek inej zárobkovej činnosti, ktorá nezaťažuje žiadneho iného ústavného činiteľa ani žiadneho
       iného občana). Tým došlo aj k akceptácii medzinárodných odporúčaní týkajúcich sa sociálnych istôt sudcov a podmienok
       výkonu funkcie sudcu. Príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu bol po prerokovaní so sudcami už modifikovaný tým,
       že z pôvodného uznania najviac 40 rokov pre výpočet jeho výšky došlo k zníženiu počtu rokov rozhodujúcich pre výšku
       príplatku na 35. Sudcovia prispeli k tejto modifikácii aj tým, že uznali potrebu prepočtu výšky náhrady po prijatí zákona č.
       461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako súčasť zmien v sociálnom systéme. Ďalšie zásahy do platného systému sociálneho
       zabezpečenia sudcov budú však už vnímané ako odbúravanie nadobudnutých sociálnych práv a istôt.

       Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.


SRSR   K čl. I bodu 26 :

       Dávame na zváženie zrušenie nezdaniteľnej častí základu dane u príspevkov na životné poistenie a doplnkové dôchodkové
       sporenie s poukazom na to, že návrh nie dostatočne odôvodnený. Uvedenie dôvodu "možnej nezlučiteľnosti s právom EU "
       je nedostatočné a nepresvedčivé. Postrádame komplexnejšiu analýzu problému, vyjadrenie dopadov na existujúce zmluvné
       vzťahy a vyporiadanie a s legitímnymi očakávaniami poistených o rovnakých podmienkach počas celej doby poistenia               Z
       (prechodné ustanovenia). Ak štát už raz priznal zvýhodnenie u týchto príspevkov, nemal by hazardovať so svojou
       dôveryhodnosťou a meniť podmienky u existujúcich zmlúv.

       Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

SRSR   K čl. II                                                                                                                       Z
         Trváme na obsahu vyjadrenia k bodu 7 aj vo vzťahu k paušálnym náhradám poslancov, pričom nevidíme dôvod rozdielnej
         úpravy v otázke zdanenia.
         Ak sa predkladateľ nechcel dotýkať nárokov členov zákonodarného zboru, t.j. predstaviteľov moci zákonodarnej, mal
         rovnako zvažovať dopady, týkajúce sa predstaviteľov moci súdnej. Minimálne by súdna moc očakávala, že akýkoľvek návrh
         dotýkajúci sa platových a sociálnych práv sudcov bude predložený až po predbežných rokovaniach s jej predstaviteľom -
         Súdnou radou Slovenskej republiky.

         Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

 SRSR    K čl. III

         Navrhujeme ponechanie doterajšej úpravy. Zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu , ktorá je pre zamestnanca
         povinná ak je súčasťou plnenia pracovných úloh, nemožno vystavovať situácii, že nedostane žiadne alebo len "nepatrné"
         vreckové. Keďže takú situáciu nemožno vylúčiť, je navrhovaná úprava absolútne nedôvodná. Už v súčasnosti stanovená
                                                                                                                                  Z
         najnižšia hranica 5 % nie je dostatočným cestovným vybavením zamestnanca.

         Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.


 SRSR    Všeobecne:
         Na záver predložených pripomienok poznamenávame, že sudcovia, najvyšší súd a súdna rada sa nebránia koncepčnej
         diskusii o úpravách platových pomerov a garanciách sociálnych istôt do budúcnosti za predpokladu, že pôjde o komplexné
         riešenie aj iných, v súčasnosti neriešených a opomínaných problémov v podmienkach výkonu súdnictva . Sudcovia sa ako     O
         občania Slovenskej republiky chcú podieľať aj na hľadaní úsporných riešení vo verejných výdavkoch. Predkladaný návrh
         však nepovažujeme za adekvátnu formu riešenia úspor.

SLASPO   Pripomienky k bodom 2, 25 a 26 (§ 2 písm. v), §11 ods. 4 písm. c), ods. 9 a ods. 11-14) – zrušenie nezdaniteľnej časti
         základu dane na životné poistenie
         Slovenská asociácia poisťovní vyjadruje svoj nesúhlas s navrhovanými zmenami zákona v týchto bodoch, t.j. s celou
         koncepciou zrušenia nezdaniteľnej časti základu dane na životné poistenie.

         Odôvodnenie:
         Životné poistenie je jedinečný produkt na finančnom trhu, ktorý dokáže skombinovať sporenie so zabezpečením pre prípad   Z
         nepredvídaných udalostí. Umožňuje zodpovedným občanom, ktorí chcú zabezpečiť seba i svoju rodinu na dlhé roky - aj do
         ďalekej budúcnosti, aby si pravidelným sporením vytvárali úspory na dôchodkový vek a zároveň mali istotu, že v prípade
         predčasnej smrti dostanú pozostalí okamžitú finančnú výpomoc vo forme poistného plnenia.

         Životné poistenie patrí jednoznačne medzi stabilné články tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia a daňová úľava by
         mala motivovať občanov, aby si uzatvorili sporivé životné poistenie až do dôchodkového veku. Daňová úľava samozrejme
nie je jediným dôvodom prečo si mnohí klienti uzatvárajú životné poistenie. Je to však jednoznačná motivácia udržať si
takéto poistenie a nesiahnuť na dlhodobé úspory v prípade prechodných finančných ťažkostí.

V súčasnej dobe komerčné poisťovne zasielajú každý rok na účely daňového priznania vyše 1 milióna potvrdení o zaplatení
príspevkov v životnom poistení. Za týmto množstvom potvrdení sa tak skrýva niekoľko státisícov ľudí – daňových
poplatníkov, ktorí tak o túto výhodu môžu prísť. Z praxe vieme, že súčasná možnosť odpočtu príspevkov na životné
poistenie zo základu dane je z pohľadu klientov – aj tých potenciálnych – vnímaná motivačne a pozitívne. Rezervotvorné
životné poistenie je tak vnímané oveľa pozitívnejšie aj vďaka „puncu“ podpory štátu.

Zrušením tejto výhody sa však aj štát zbavuje jedného z nástrojov svojej ekonomickej a sociálnej politiky. Navyše, štát tak
nielenže prestane podporovať a odmeňovať zodpovedný prístup budúcich dôchodcov k vlastnej finančnej situácii, ale
naopak, opäť zvýši sklon ľudí spoliehať sa v budúcnosti na štát. V konečnom dôsledku to prinesie v budúcnosti vyšší tlak na
valorizáciu dôchodkov (keďže väčšina ľudí bude závislá výlučne na peniazoch z verejných zdrojov), nehovoriac o riziku
nižšieho ekonomického rastu v dôsledku nižšej kúpyschopnosti obyvateľstva v dôchodkovom veku.

Ďalším argumentom na zachovanie súčasného stavu je, že podpora 3. piliera umožní ďalším občanom sa doň zapojiť.
Námietka, že daňové zvýhodnenie 3. piliera bolo dobré na jeho rozbehnutie a ďalší občania
sa zapoja aj bez neho, neobstojí. Naopak hrozí, že časť občanov sa bude snažiť znížiť poistné platené do 3. piliera a noví sa
zapoja oveľa menej ako doteraz. Daňová výhoda totiž od začiatku neslúžila poisťovniam na „rozbehnutie“ produktov, ale
naopak klientom pomáhali pri rozhodovaní o vytvorení si tretieho, dodatočného piliera svojho budúceho príjmu. Aby táto
podpora plnila svoj účel, musí byť kontinuálna a dlhodobá.

V rámci EÚ väčšina krajín poskytuje daňové zvýhodnenie 3. piliera – tak na doplnkové dôchodkové sporenie ako aj na
dlhodobé životné poistenie so sporením. V niektorých prípadoch sú tieto systémy podpory oveľa štedrejšie, alebo nároky na
podporu aspoň menej prísne, než u nás. Zrušenie akéhokoľvek daňového zvýhodnenia pre sporenie na dôchodok
považujeme za krok späť v rámci celkového dôchodkového zabezpečenia – a to všetko v čase, kedy Európska komisia
rozbieha rozsiahly projekt spoločného konceptu európskeho dôchodkového systému, ktorý kladie hlavný dôraz práve na
podporu rôznych foriem súkromného (dobrovoľného) dôchodkového zabezpečenia.

V dôvodovej správe sa píše, že “Zrušením nezdaniteľných častí základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a
doplnkové dôchodkové sporenie sa zjednocuje prístup k týmto nezdaniteľným častiam základu dane.”, keďže “možnosť
zníženia základu dane fyzickej osoby o príspevky platené do doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č.
650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v porovnaní s platením príspevkov do podobných systémov doplnkového dôchodkového sporenia v zahraničí možno
považovať za obmedzenie voľného pohybu osôb a slobody usadiť sa.” Uvedený nesúlad je však riešený aj v § 19 ods. 3
písm. l), ktorý sa navrhuje rozšíriť, aby sa za daňové výdavky zamestnávateľa považovali aj „príspevky platené na
doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého druhu“.

Jednotný prístup k rôznym zložkám 3. piliera nie je dodržaný ani v súčasnosti, keďže podľa uvedeného § 19 ods. 3 písm. l)
sa za daňový výdavok považujú len príspevky platené na doplnkové dôchodkové sporenie a ostané formy sporenia – ako
            napr. životné poistenie – sa za daňový výdavok nepovažujú. Aj keby nebolo možné (?) upraviť zníženie základu dane
            fyzickej osoby aj o príspevky platené na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého druhu, nie je dôvod
            „potrestať“ aj ostatné formy dlhodobého sporenia na dôchodok, najmä keď zoberieme do úvahy skutočnosť, že pri
            doplnkovom dôchodkovom sporení je hlavnou výhodou prispievanie zamestnávateľa.

SLASPO      bodu 42
            Navrhujeme bod 42 vládneho návrhu zákona upraviť/preformulovať nasledovne:
            „V § 19 ods. 3 písm. l) sa za slová „osobitného predpisu35)“ vkladajú slová „a príspevky platené na doplnkové dôchodkové
            sporenie v zahraničí rovnakého druhu a príspevky platené na životné poistenie. Podrobnosti upraví ministerstvo všeobecne
            záväzným predpisom“.

            Odôvodnenie:
            Komerčné poisťovne nesúhlasia o. i. aj s dôvodmi uvedenými vo Dôvodovej správe, ako v jej všeobecnej, tak i osobitnej
            časti z nasledovných dôvodov:
            Komerčné poisťovne sa snažili a snažia napomáhať pri presadzovaní rozvoja individuálneho a dobrovoľného zabezpečenia
            občanov v dôchodkovom veku ponukou produktov životného poistenia v rámci III. piliera Sociálnej reformy Slovenska.

            Navrhovanou zmenou zákona i samotnou jeho pôvodnou formuláciou dochádzalo a dochádza k skresleniu konkurenčného
            prostredia v oblasti ponuky produktov motivujúcich občanov prenášať zodpovednosť za svoj život a zdravie zo štátu na
            seba. Takýmto produktom nie je iba dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z., ale aj produkty komerčných
            poisťovní. Obdobné alebo kvalitnejšie produkty s rovnakým cieľom ponúkajú životné poisťovne už niekoľko rokov.
            Nezahrnutie ich produktov do tohto ustanovenia zákona vnímajú komerčné poisťovne ako skrytú diskrimináciu, porušenie
                                                                                                                                       Z
            konkurenčného prostredia a neodôvodnenú podporu a zvýhodnenie v prospech úzkej skupiny subjektov – doplnkových
            dôchodkových sporiteľní.

            Zároveň je potrebné podotknúť, že zahrnutie produktov životného poistenia do tohto ustanovenia zákona nebude mať
            negatívny vplyv na štátny rozpočet. Prispievanie zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie alebo životné poistenie
            zamestnancov je z pohľadu zamestnanca považované za príjem, ktorý podlieha zdaneniu . Štátny rozpočet v tomto prípade
            dostáva okamžitý výber dane z príjmu fyzickej osoby v podobe preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti bez
            ohľadu na daňovú pozíciu zamestnávateľa – t.j. bez ohľadu na to, či zamestnávateľ vykazuje daňový zisk, daňovú stratu
            alebo umorovanie daňovej straty, a tiež bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ podnikateľom alebo osobou nezriadenou za
            účelom dosahovania zisku.

            Slovenská asociácia poisťovní navrhuje Ministerstvu financií Slovenskej republiky aktívnu spoluprácu pri vypracovaní
            všeobecného záväzného predpisu, ktorým by bolo upravené, aké parametre má mať životné poistenie tak, aby bolo
            porovnateľné s podmienkami doplnkového dôchodkového sporenia. Cieľom Slovenskej asociácie poisťovní je dosiahnuť
            korektné konkurenčné prostredie, kde rozhodujúcim kritériom pre výber produktu bude jeho kvalita a nie iba daňová
            motivácia zamestnávateľa.

Verejnosť   K Čl. I – bod 41 nový bod 3                                                                                                O
            Odporúčame doplniť nový tretí bod a tretí a štvrtý bod označiť ako štvrtý a piaty bod. Tretí bod znie:
            3. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný odviesť daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu 90b), ak ide o
            škodu ktorá, je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) druhého bodu.
            Navrhujeme zároveň doplniť poznámku pod čiarou k odkazu 90b:
            „90b) § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“
            Uvedenú úpravu navrhujeme z dôvodu právnej istoty daňovníka tak, aby bolo zrejmé, kedy je odvedená daň z pridanej
            hodnoty, ktorá je účtovaná na účte 549 – manká a škody uznaným daňovým výdavkom. Je to v prípade, ak sa vzťahuje k
            nákladu, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov uznaným daňovým nákladom. Podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o
            dani z príjmov je škoda, resp. jej časť z dôvodu krádeže (odcudzenia) tovaru, DHM pri splnení stanovených podmienok
            daňovým nákladom.

Verejnosť   K čl. I - bod. 3 k § 4 ods. 5
            Vzhľadom na to, že oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí riešia aj prechodné ustanovenia zákona     O
            o dani z príjmov, navrhovaná úprava podľa nášho názoru nie je postačujúca. Ustanovenie odporúčame spresniť.
Verejnosť   K čl. I - bod 4 k § 4 ods. 7
                                                                                                                                        O
            V nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania dane vyberanej zrážkou odporúčame § 4 ods. 6 a 7 sprecizovať.
Verejnosť   K čl. I - bod 1 k § 2 písm. s)
            Vzhľadom na zjednotenie podmienok odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými
            formami obstarania hmotného majetku dávame na zváženie, či pri vymedzení pojmu finančný prenájom by nebolo vhodné
            vypustiť podmienku uvedenú v druhom bode ustanovenia.
            Taktiež dávame na zváženie doplnenie § 17 ods. 24 zákona aj o skutočnosť, ak sa finančný prenájom skončí predčasne a
            predmet nájmu sa vráti prenajímateľovi. U daňovníka – nájomcu budú zrejme uznané uplatnené daňové odpisy vo výške
            podľa § 27 alebo § 28, účtované úroky, ale nebude uznaná zostatková cena tohto majetku.
            Je potrebné tiež zvážiť, či sa na nájomcu budú vzťahovať všetky ustanovenia zákona o odpisovaní hmotného majetku počas      O
            doby trvania finančného prenájmu ako je prerušenie odpisovania, komponentné odpisovanie.
            § 26 ods. 8 návrhu novely upravuje vstupnú cenu u nájomcu, chýba úprava vstupnej ceny u ďalšieho nájomcu alebo novela
            zákona s takouto možnosťou neuvažuje?
            Podotýkame, že v § 24 ods. 1 písm. a), v ktorom sú uvedení daňovníci, ktorí napriek tomu, že nie sú vlastníci, môžu pri
            hmotnom majetku uplatňovať daňové odpisy, sa neuvádza pojem „nájomca“ ale „daňovník, ktorý účtuje o hmotnom
            majetku prenajatom formou finančného prenájmu.

Verejnosť   K čl. I – bod 5 k § 5 ods. 2
            Odporúčame v § 5 ods. 2 ponechať poslednú vetu.
            Uvedené odporúčame z dôvodu, aby sa príjmy, ktoré poberá osoba (dedič), na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto       O
            príjmy, považovali aj naďalej za príjmy zo závislej činnosti.

Verejnosť   K čl. I - bod 6 k § 5 ods. 3 písm. a)
            Dávame na zváženie, či v prípade prenajatého vozidla sa bude vychádzať zo vstupnej ceny vozidla u pôvodného vlastníka,
                                                                                                                                        O
            vrátane technického zhodnotenia vykonaného nájomcom.
            V praxi pri operatívnom prenájme je niekedy problematické zistiť vstupnú cenu vozidla u pôvodného vlastníka napr. ak je
            vlastníkom vozidla nerezident.

Verejnosť   K čl. I - bod 20 k § 9 ods. 1
            V navrhovanom znení § 9 ods. 1 písm. d) sa za slovami „osobitného predpisu“ vypúšťa čiarka a vkladajú sa slová „a
            obdobného plnenia poskytovaného zo zahraničia“.
            Navrhovaná úprava je predložená na základe opakujúcich sa problémov v praxi a požiadaviek verejnosti. Účelom
            navrhovanej úpravy je aspoň sčasti (v § 9 zákona) vyriešiť problém „odkazov na osobitné predpisy platné na území SR“.
            Súčasná interpretácia zákona neumožňuje oslobodiť od dane rôzne plnenia poskytované na základe osobitných predpisov         O
            platných v zahraničí, ktoré ak sú poskytované na základe osobitných predpisov platných na území SR, sú od dane
            oslobodené. Rozdielne daňové zaobchádzanie s týmito plneniami (napr. s rodinnými prídavkami, materskými príspevkami,
            so sociálnymi dávkami daňovými bonusmi poskytovanými na základe právnych predpisov platných v zahraničí a z
            verejných zdrojov) je diskriminačné a je v rozpore s primárnym právom EÚ.

Verejnosť   K čl. I - bod 25 k § 11 ods. 1
            Nakoľko sa navrhuje, aby nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 a 3 sa uplatňovali len z úhrnu čiastkových
            základov dane z vybraných druhov príjmov, navrhované znenie § 11 ods. 1 zákona o dani z príjmov podľa nášho názoru nie
            je postačujúce a to predovšetkým v nadväznosti na špecifickú definíciu pojmu základ dane fyzickej osoby (§ 4 ods. 1 a 2
                                                                                                                                        O
            zákona o dani z príjmov). Nie vždy totiž úhrn čiastkových základov dane z vybraných druhov príjmov bude súčasne
            predstavovať aj základ dane. Navrhované znenie preto odporúčame upraviť. V súvislosti s navrhovanou zmenou spôsobu
            uplatňovania nezdaniteľných časí odporúčame vykonať úpravu súvisiacich ustanovení – napr. § 15 písm. a) zákona o dani z
            príjmov.
Verejnosť   K čl. I - bod 36 k § 17 ods. 24
                                                                                                                                        O
            Slová „rozdiel zahrnie“ nahradiť slovami „rozdiel sa zahrnie“.
Verejnosť   K Čl. I – bod 41 nový bod 3 k § 19 ods.3 písm. k
            Odporúčame doplniť nový tretí bod a tretí a štvrtý bod označiť ako štvrtý a piaty bod. Tretí bod znie:
            3. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný odviesť daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu 90b), ak ide o
            škodu ktorá, je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) druhého bodu.
            Navrhujeme zároveň doplniť poznámku pod čiarou k odkazu 90b:
            „90b) § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“
                                                                                                                                        O
            Uvedenú úpravu navrhujeme z dôvodu právnej istoty daňovníka tak, aby bolo zrejmé, kedy je odvedená daň z pridanej
            hodnoty, ktorá je účtovaná na účte 549 – manká a škody uznaným daňovým výdavkom. Je to v prípade, ak sa vzťahuje k
            nákladu, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov uznaným daňovým nákladom. Podľa § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o
            dani z príjmov je škoda, resp. jej časť z dôvodu krádeže (odcudzenia) tovaru, DHM pri splnení stanovených podmienok
            daňovým nákladom.

Verejnosť   K čl. I - bod 10 k § 5 ods. 5 písm. h)
            V nadväznosti na navrhovanú zmenu v § 5 ods. 5 písm. g), odporúčame, aby ustanovenie § 5 ods. 5 nebolo doplnené novým
            písmenom h).                                                                                                                O
            Uvedené odporúčame z dôvodu, aby sa dosiahol rovnaký prístup pri zdaňovaní paušálnych náhrad.
Verejnosť   K čl. I - bod 18 k § 8 ods. 2 písm. a)
            Oslobodenie príjmov z predaja majetku, ktorý môže byť predmetom nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej
            spoločnosti, je upravené aj v prechodných ustanoveniach zákona o dani z príjmov - napr. v § 52 ods. 20 (oslobodenie
            príjmov z predaja cenných papierov nadobudnutých do 31.12.2003), § 52 ods. 21 (oslobodenie príjmov z prevodu členských
                                                                                                                                        O
            práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach nadobudnutých do 31.12.2003), ale napr. aj v
            navrhovanom ustanovení § 52j ods. 1. Podľa nášho názoru je daňovo spravodlivé, aby na účely vyčíslenia základu dane pri
            nepeňažnom vklade sa prihliadlo aj na oslobodenie, ktoré je upravené v prechodných ustanoveniach. Uvedené odporúčame
            zohľadniť aj v znení § 8 ods. 2 písm. a).
Verejnosť   K čl. I - bod 19 k § 8 ods. 9
            Dávame na zváženie, či je nevyhnutné zjednotenie percentuálnych výdavkov daňovníkov, ktorí vykonávajú
            poľnohospodársku činnosť príležitostne s daňovníkmi, ktorí túto činnosť vykonávajú ako samostatne hospodáriaci roľníci na
            30 %, pričom v prvom prípade sa zvyšujú o 5 % a u SHR sa znižujú o 10 %. Takéto zjednotenie percentuálnych výdavkov         O
            sa môže javiť ako diskriminujúce práve voči SHR.


Verejnosť   K čl. I - bod 20 k § 9 ods. 1
            1. V navrhovanom znení § 9 ods. 1 písm. d) sa nad slovom „predpisu“ umiestil odkaz 39, pričom v poznámke pod čiarou k
            tomuto odkazu sa v súčasnom znení ZDP uvádzajú už dnes neplatné zákony, konkrétne zákony č. 94/1963 Zb. o rodine v
            znení neskorších predpisov a č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom. Tieto zákony nahradili zákony č. 36/2005 Z. z. o
            rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č.
                                                                                                                                        O
            36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
            615/2006 Z. z. Z uvedeného dôvodu odporúčame uviesť do toho bodu aj znenie poznámky pod čiarou k odkazu 39.
            Pozn.
            V poslednej vete dôvodovej správy k tomuto bodu odporúčame predložku „do“ nahradiť predložkou „po“

Verejnosť   K čl. I bodom 49 až 52
            § 22 ods. 11 a v § 22 ods.12 je 8 ponechané znenie, ktoré nadväzovalo na lízingové odpisy uvedené v pôvodnom znení § 26
            ods. 8, ktoré boli rozvrhnuté počas doby finančného prenájmu na odpisy uplatňované nájomcom rovnomerne mesačne.
            Uvedené odporúčame upraviť vypustením ods. 8 a zosúladiť tak so znením § 26 ods. 8, ak nebudú zohľadnené navrhované
            úpravy v § 2 písm. s), resp. úpravy vzťahujúce sa k finančnému prenájmu uvedené v prílohe č. 2 kde sú uvedené úpravy nad
                                                                                                                                        O
            rámec novely.
            Takto upravené ustanovenie § 22 ods. 11 a 12 sa bude vzťahovať len na majetok odpisovaný časovou metódou podľa § 26
            ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov.


Verejnosť   K čl. I - bod 50 k § 26 ods. 8
            Slovo „prenajatý“ odporúčame nahradiť slovom „obstarávaný“, slovo „nájomca“ odporúčame nahradiť slovom „daňovník“
            a na záver vety odporúčame doplniť slová „spôsobom podľa § 27 alebo § 28.                                                   O
            Spresnenie ustanovenia.
Verejnosť   K Čl. I – bod 28 k § 13
            V nadväznosti na úpravu § 13 ods. 1 písm. a) odporúčame upraviť aj definíciu predmetu dane u daňovníkov vymedzených v
            § 13 ods. 3 zákona o dani z príjmov na „príjmy z činností, ktoré sú podnikaním, vrátane príjmov....“
                                                                                                                                         O
            Uvedené odporúčame z dôvodu jednoznačnosti, pretože len tie príjmy, ktoré sú predmetom dane, môžu byť oslobodené od
            dane.

Verejnosť   K čl. I - bod 32 k § 16 ods. 1 písm. e)
            Navrhovaná úprava § 16 ods. 1 písm. e) znie: „V § 16 ods. 1 písm. e) štvrtom bode sa vypúšťajú slová „nehnuteľností
            alebo“ a za slová „dopravný prostriedok“ sa vkladajú slová „,železničný vagón a vozeň, príves a náves“.
            Zámerom navrhnutej úpravy je tiež zahrnúť do okruhu zdaniteľných príjmov príjmy z prenájmu železničných vagónov,
                                                                                                                                         O
            prívesov a návesov, ktoré podľa osobitných predpisov nie sú považované za dopravné prostriedky (pozri § 15 ods. 8 písm. f)
            zákona o DPH).


Verejnosť   K čl. I - bod 33 k § 16 ods. 1 písm. e)
                                                                                                                                         O
            Odporúčame vypustiť spojku „sa“ za slovom „vypúšťa“. Duplicitne uvedené.
Verejnosť   K čl. I - bod 34 k § 16 ods. 1 písm. f)
                                                                                                                                         O
            Slovo „príjem“ odporúčame vypustiť z dôvodu duplicity s úvodnou vetou v odseku 1.
Verejnosť   K čl. I – bod 68 k § 42 ods. 7
            Navrhujeme upraviť poslednú vetu: „Daňovník, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku vznikol zlúčením, splynutím
            alebo rozdelením, platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania spôsobom a vo výške podľa odseku 4
            písm. b) až d).“.                                                                                                            O
            V § 42 ods. 4 písm. b) až d) zákona je v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia daňovníkov určené, akým spôsobom
            má právny nástupca platiť preddavky na daň, z ktorého vyplýva aj výška platených preddavkov.

Verejnosť   K čl. I – bod 73 k § 43 ods. j)
            V nadväznosti na navrhovanú úpravu odporúčame v § 35 ods. 7 vypustiť slová „vrátane dane vybranej podľa § 43“.
            Uvedené odporúčame z dôvodu jednoznačnosti                                                                                   O


Verejnosť   K Čl. I – bod 41 bod 4 § 19 ods. 3 písm. k)
            Odporúčame nahradiť v štvrtom bode slovo „uplatní“ slovom „zaúčtuje“ a slovo „uplatneného“ slovom „zaúčtovaného“
            Nárok na vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí sa uplatňuje podaním žiadosti cez portál DR SR buď v priebehu roka alebo do
            30. 9. nasledujúceho roka. Ak ide napr. o nárok za rok 2011, žiadosť musí byť podaná najneskôr do 30. 9. 2012. Podľa
            postupov účtovania bol daňovník o nároku povinný účtovať v r. 2011. Preto predpokladáme, že návrh tohto ustanovenia          O
            uvažuje s tým, že daňovník bude mať tento výdavok uznaný počnúc rokom 2011 (nárok si môže uplatniť podaním žiadosti v
            nasledujúcom roku). Podľa nášho názoru si odporuje text uplatní nárok s odvolávkou na účtovné predpisy kvôli tomuto
            časovému posunu.

Verejnosť   K Čl. I – bod 41 k § 19 ods. 3 písm. k)                                                                                      O
            Odporúčame doplniť v štvrtom a piatom bode za slovom „platiteľ dane “ slová „z pridanej hodnoty“.
            Ide o spresnenie zdaniteľnej osoby, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu (zákon o dani z
            pridanej hodnoty).

Verejnosť   K čl. I - bod 42 k § 19 ods. 3 písm. l)
            Odporúčame vypustiť slová „príspevky platené“ z dôvodu právnej istoty, t.j. aby bolo zrejmé, že aj príspevky v zahraničí
                                                                                                                                         O
            musí platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

Verejnosť   K Čl. I – bod 45 k § 22 ods. 7
            Odporúčame upraviť znenie § 22 odsek 7 nasledovne:
            (7) Nehmotným majetkom na účely tohto zákona je nehmotný majetok a technické zhodnotenie podľa osobitného predpisu
            1), ktorého vstupná cena pri nehmotnom majetku je vyššia ako 2 400 eur a má prevádzkovo-technické funkcie alebo
            použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a technické zhodnotenie nehmotného majetku vyššie ako 1700 eur s výnimkou
            dlhodobého nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou daňovníka zrušeného bez likvidácie, ktoré je v
            účtovníctve právneho nástupcu vyčlenené a zaúčtované podľa osobitného predpisu 1)
            Zmenu navrhujeme v dvoch dôvodov. Prvým dôvodom, ktorý sa vzťahuje k prvej časti ustanovenia je potreba zosúladiť
            technické zhodnotenie nehmotného majetku definované v zákone o dani z príjmov s účtovníctvom. Nesúlad vzniká z toho
            dôvodu, že podľa § 21 ods. 3 Opatrenia MF SR zo 16. 12.2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o             O
            postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení
            neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania), v účtovníctve sa vždy ocenenie jednotlivého dlhodobého nehmotného
            majetku zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného
            majetku sa nepovažuje za samostatný nehmotný majetok. Táto skutočnosť je potom aj v rozpore s § 22 ods. 8 zákona o dani
            z príjmov, ktorý ustanovuje, že nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi. Druhým dôvodom návrhu
            zmeny znenia je druhá časť vety, kde navrhujeme zmeniť spojenie „v otváracej súvahe“ na znenie „v účtovníctve“ .
            Uvedené je potrebné zosúladiť so znením § 37 ods. 12 postupov účtovania pre podnikateľov, pretože identifikovateľný
            majetok sa nevykazuje v otváracej súvahe.

Verejnosť   K čl. I – bod 86 k § 50 odsek 15
            V druhej vete odporúčame vypustiť slová „je povinný túto skutočnosť oznámiť a zároveň rozdiel vrátiť miestne príslušnému
            správcovi dane do 30 dní odo dňa zistenia tejto skutočnosti“ a nahradiť slovami „oznámi túto skutočnosť správcovi dane v
            lehote do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa toto zistenie týka a v rovnakej
            lehote tento rozdiel aj zaplatiť“.
            Ďalej odporúčame vypustiť tretiu vetu a nahradiť nasledovným znením: „Sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť          O
            rokov od konca roka, v ktorom daňovník rozdiel nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie
            za štyri roky omeškania so zaplatením rozdielu“.
            Ide o spresnenie navrhovaného znenia v súlade s platným znením § 35b zákona o správe daní.


Verejnosť   K čl. I – bod 88 k § 52j
                                                                                                                                         O
            Odporúčame doplniť odsek 6 v nasledovnom znení:
            Ustanovenie § 22 ods. 7 a odkaz 80e) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa prvýkrát použijú pri podávaní daňového
            priznania po 1. januári 2011 za zdaňovacie obdobie končiace 31.12.2010.
            Uvedené navrhujeme z dôvodu rovnakého postupu daňovníka pri zisťovaní základu dane v prípade uplatnenia ustanovení §
            17c ods. 3 písm. c) a § 17e ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, ktoré sú účinné od 1.1.2010 a spresnené od 1.1.2011.

Verejnosť   K čl. I - bod 54 k § 32 ods. 3 písm. b)
            Odporúčame slová „príjmov podľa § 6 až 8, ak nie sú od dane oslobodené“ nahradiť slovami „zdaniteľných príjmov podľa §
            6 až 8“ z dôvodu spresnenia a jednoznačnosti a slová „u ktorých“ nahradiť slovami „pri ktorých“.                               O


Verejnosť   K čl. I - bodu 56 k § 32 ods. 8
            Odporúčame novo navrhovanú vetu v tomto ustanovení zákona vypustiť.
            Ďalej odporúčame, aby sa výpočet základu dane z príjmov zo závislej činnosti, v prípade podania daňového priznania
            dedičom ustanovil v § 5 ods. 9 nasledovnom znení:
            „Základom dane zomrelého zamestnanca v zdaňovacom období, v ktorom zamestnanec zomrel je základ dane podľa ods. 8,
            vypočítaný z úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ vyplatil, poukázal alebo pripísal
            zomrelému zamestnancovi do dňa smrti.“
            Novo navrhovanú vetu odporúčame vypustiť z dôvodu, že ustanovenie § 32 vymedzuje daňové priznanie, nie spôsob
            zahŕňania príjmov. Úprava základu dane je riešená osobitne v ďalších ustanoveniach zákona. Keďže výpočet základu dane v
                                                                                                                                           O
            prípade zomrelého zamestnanca zákon o dani z príjmov osobitne neustanovuje, odporúčame uvedené doplniť do
            ustanovenia § 5 ods. 9. V praxi stále vzniká problém, ktoré príjmy zo závislej činnosti dedič zahrnie do daňového priznania.
            Ide napr. o príjmy, ktoré zomrelý daňovník poberal do dňa smrti alebo ide o mzdu za posledný mesiac, ktorú zamestnávateľ
            vyplatil dedičovi alebo môže ísť o ďalšie odmeny, ktoré vyplatil zamestnávateľ po polroku, resp. po roku. Na základe
            uvedeného odporúčame, aby dedič do daňového priznania, ktoré je povinný podať v súlade s § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z
            príjmov zahrnul len tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ vyplatil zomrelému zamestnancovi do
            dňa smrti. Všetky ostané zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú vyplatené dedičovi budú zdanené ako príjmy zo
            závislej činnosti a dedič si ich už v daňovom priznaní neuvedie, lebo ide o príjmy ktoré nie sú predmetom dane (§ 3).

Verejnosť   K čl. I - bod 63 k § 38 ods. 5
            Odporúčame na konci navrhovanej vety nad slová „platiteľmi dane“ umiestniť odkaz 122 z dôvodu legislatívneho                   O
            spresnenia (odkaz 122 je uvedený pri všetkých spojeniach - zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane).
Verejnosť   K čl. I - bod 67 k § 42 ods. 5
            Za vetu „Ak daňovník existoval v predchádzajúcom zdaňovacom období menej ako tri mesiace, platí preddavky na daň na
            základe predpokladanej dane uvedenej v daňovom priznaní.“ navrhujeme vložiť ďalšie vety: “Do lehoty na podanie
            daňového priznania neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania
            vyrovná v lehote na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z predpokladanej dane.                                     O
            Pokiaľ bude v tlačive daňového priznania k dani z príjmov PO pre daňovníka, ktorý existoval menej ako 3 mesiace
            vyčlenený samostatný riadok na uvedenie výšky predpokladanej dane, tomuto daňovníkovi je potrebné určiť samostatne
            splatnosť preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom bude predpokladaná daň
            uvedená. Podľa odseku 8 by postupoval len daňovník, ktorý existoval v predchádzajúcom zdaňovacom období viac ako 3
            mesiace. Alternatívne navrhujeme text z odseku 8 vložiť za druhú vetu v odseku 5, a odsek 8 vypustiť.

Verejnosť   K čl. I bod 88 k § 52j ods. 1
            Oslobodenie príjmov z predaja majetku je upravené aj v prechodných ustanovenia zákona o dani z príjmov. Uvedené          O
            odporúčame zohľadniť v § 52j ods. 1.
Verejnosť   K čl. I – bod 88 k § 52j ods. 2
            Odporúčame v prvej vete za slová „Na uplatnenie“ vložiť slová „§ 5 ods. 8 a“.
            Ďalej odporúčame druhú vetu v nasledovnom znení „ Ustanovenia o porušení podmienok podľa § 5 ods. 9 a § 11 ods. 10 až
            14, § 32 ods. 1 písm. d), § 32 ods. 3 písm. b) a § 38 v znení účinnom do 31 decembra 2010 sa použijú len pri porušení
            podmienok do 31. decembra 2010.
            Uvedené odporúčame z dôvodu spravodlivosti, keďže prevažná časť daňovníkov si uzatvárala zmluvy o doplnkovom
                                                                                                                                     O
            dôchodkovom sporení, účelovom sporení alebo životnom poistení práve z dôvodu zníženia základu dane. S účinnosťou od
            1.1.2011 im zákon o dani z príjmov uvedené neumožňuje.




Verejnosť   K čl. I - bod 77 k § 43 ods. 5 písm. c)
            Z dôvodu ďalších zmien vo výške percentuálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10 ZDP, odporúčame znenie bodu 77 upraviť
            tak, aby nebolo potrebné v budúcnosti meniť toto ustanovenie. Bod 77 znie:
                                                                                                                                     O
            „77. V § 43 ods. 5 písm. c) sa slová „40 %“ nahrádzajú slovami „znížený o výdavok vo výške ustanoveného percenta pre
            tento príjem podľa § 6 ods. 10“.“.

Verejnosť   K čl. I - bod 78 k § 43 ods. 6 a 7
            Navrhované znenie odsekov 6 a 7 odporúčame upraviť tak, aby bolo jednoznačné kedy, pri akých druhoch príjmov a u
            ktorých daňovníkov je daňová povinnosť definitívne splnená zrazením dane a v ktorých prípadoch je zrazenú daň možné
            považovať za preddavok na daň.
                                                                                                                                     O
            V nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania dane vyberanej zrážkou odporúčame upraviť aj § 17 ods. 4 zákona o dani z
            príjmov.


Verejnosť   K čl. - I bod 80 k § 43 ods. 11
            Navrhované znenie odporúčame upraviť nasledovne:
            „(11) Platiteľ dane122) je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za
            predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Súčasne je platiteľ dane 122)
                                                                                                                                     O
            povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení dane.“
            Úpravu navrhujeme vykonať z dôvodu spresnenia a tiež vzhľadom na skutočnosť, že moment, v ktorom je platiteľ dane
            povinný vykonať zrážku dane je už ustanovený v § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Verejnosť   K čl. I – bod 85 k § 46                                                                                                  O
            Odporúčame na koniec vložiť novú vetu v znení „Daň sa neplatí, ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní
            nepresiahne sumu 0,50 eur.
            Uvedené odporúčame z dôvodu efektívnosti. Náklady daňovej správy pri vymáhaní takejto sumy sú vyššie, ako je
            vypočítaná daň, ktorú má daňovník uhradiť.

Verejnosť   K bodom č. 25 , 26 a 27
            Pripomienky Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
            595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení (ďalej len „zákon“)

            K bodom č. 25 , 26 a 27

            Zásadne nesúhlasíme s novou právnou úpravou, navrhujúcou zmenené znenie § 11 zákona, v zmysle ktorej príspevky na
            doplnkové dôchodkové sporenie prestanú patriť medzi nezdaniteľné časti základu dane fyzických osôb, t.j. v tomto prípade
            účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia, o ktoré sa znižuje základ dane.

            Navrhujeme, aby príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie naďalej patrili medzi nezdaniteľné časti základu dane
            fyzických osôb, o ktoré sa znižuje základ dane v zmysle príslušných ustanovení zákona.


            Odôvodnenie:
            Systém dôchodkového zabezpečenia občanov na Slovensku je v súčasnosti postavený na 3 pilieroch, kde popri povinnom
            dôchodkovom poistení a starobnom dôchodkovom sporení, má nezastupiteľné miesto doplnkové dôchodkové sporenie,
            reprezentujúce tzv. 3. pilier.                                                                                               O

            Navrhovanou úpravou predmetného ustanovenia § 11 zákona, dôjde k zrušeniu tzv. daňovej úľavy pre účastníkov
            doplnkového dôchodkového sporenia, čo je v uvedenom kontexte zásadne nesystémový krok, popierajúci základný zmysel
            3. piliera.

            S neudržateľne narastajúcim deficitom prvého piliera vzrastá význam a potreba spomínaného 2. a 3. piliera. Bez ich
            existencie sa v budúcnosti miera náhrady príjmu obyvateľstva v dôchodkovom veku nikdy ani len nepriblíži úrovni
            vyspelejších európskych štátov.
            Z uvedených dôvodov nemôžme súhlasiť s navrhovanou novou právnou úpravou, ktorá môže mať na 3. pilier likvidačný
            dopad.

            Zároveň si dovoľujeme upozorniť, že v súčasnosti si, vďaka existencii 3. piliera, sporí na dôchodkový príjem v starobe
            takmer 800 tisíc ľudí, ktorí takto deklarujú svoj aktívny prístup k vlastnej budúcnosti a seriózny záujem o zníženie miery
            svojej odkázanosti na priebežnom prvom dôchodkovom pilieri. Táto skutočnosť je mimoriadne dôležitá v rámci ďalšieho
            vývoja právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia na Slovensku, zásahy do ktorého musia byť z vyššie uvedených
            dôvodov realizované mimoriadne citlivo a uvážene.
            Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Verejnosť   Pripomienka Slovenskej asociácia správcovských spoločností (SASS) k § 2
            navrhujeme ponechať písm. u) a v)
                                                                                                                                          O
            Odôvodnenie:
            Navrhujeme zachovať pojmy účelové sporenie a životné poistenie
Verejnosť   Pripomienka SASS k § 7 odst. 1
                                                                                                                                          O
            vypustiť písmeno g/
Verejnosť   Pripomienka SASS k v § 7 odst. 3
                                                                                                                                          O
            vypustit písm g/
Verejnosť   pripomienka SASS k v § 7 odst.6
                                                                                                                                          O
            vypustiť
Verejnosť   Pripomienka SASS k v § 8 odst.1 písm e/
                                                                                                                                          O
            doplnit vetu e) príjmy z prevodu cenných papierov vcítane príjmov z vrátenia podielových listov
Verejnosť   Pripomienka SASS k § 9 ost. 2 písm p/
                                                                                                                                          O
            vypustit celý text
Verejnosť   Pripomienka SASS k v § 9 odst. 1
            doplnit písmeno f) v nasledovnom znení: podla § 8 ods. 1 písm. d) –f), ak nejde o príjmy z ktorých sa dan vyberá zrážkou,
            ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podla § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdanovacom období 5-násobok sumy platného
            životného minima; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 5-násobok sumy
                                                                                                                                          O
            platného životného minima, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.
            Odôvodnenie: Priemerný klient/daňovník na Slovensku má v podielových fondoch cca. 3.300 EUR. Potenciálne výnosy pre
            klienta/daňovníka a z toho plynúca daň z príjmu je vo výške cca. 10-15 EUR, čo nie je efektívne ani z pohľadu štátu vyberať
            a spracovávať takú nízku daň na jedného daňovníka a ani z pohľadu daňovníkov podávať daňové priznanie.
Verejnosť   Pripomienka SASS k § 16 odst. 1, písm e/ bod 3
            Navrhujeme vypustiť slová .....„z výnosov z podielových listov vrátane sumy určenej podľa § 43 odst. 10 pri ich výplatení
            (vrátení) ....“
            Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť zo zdroja príjmov z územia SR príjmy nerezidentov z podielových listov a to na
            podporu investovania zahraničných investičných spoločností, zahraničných obchodníkov s CP a ostatných investorov do
            slovenských podielových fondov. Zdaňovanie zrážkovou daňou prakticky úplne znemožňuje distribúciu slovenských
                                                                                                                                          O
            podielových listov v zahraničí (znevýhodnenie slovenských správcovských spoločností oproti európskym a svetovým
            správcovským spoločnostiam pri tak liberálnom produkte na distribúciu ako sú podielové fondy, t.j. slovenské správcovské
            spoločnosti čelia obrovskej konkurencii zahraničných správcovských spoločností avšak slovenské správcovské spoločnosti
            sú smerom do zahraničia vylúčené z konkurenčného boja).
            Túto pripomienku navrhujeme jedine v prípade neprijatia pripomienok smerujúcich k zrušeniu zrážkovej dane pri príjmoch
            z výnosov z majetku v podielovom fonde dosiahnutom z vyplatenia podielových listov
Verejnosť   Pripomienka SASS k § 19 ods. 3 písm. l)
            Navrhujeme za slová „podľa osobitného predpisu 35)“ doplniť čiarku a slová „ účelové sporenie, životné poistenie podľa §
                                                                                                                                          O
            2 písm. u) a v) a príspevky rovnakého druhu platené v zahraničí“. Slová za bodkočiarkou zostávajú rovnaké.
            Odôvodnenie: Zrovnoprávnenie životného poistenia a účelového sporenia poskytovaného za rovnakých podmienok ako
            doplnkového dôchodkového sporenia vo výdavkoch zamestnávateľa v zmysle predchádzajúcej požiadavky
Verejnosť   Pripomienka SASS k § 43 odst. 3 písm b/
            vypustit podielové listy
                                                                                                                                         O
            b) výnos z podielových listov, výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou,
            ak je príjemcom výnosu podielový fond, 66) doplnkový dôchodkový fond, 35)
Verejnosť   Pripomienka SASS k § 43 odst.10
            vypustit ustanovenia o urcení základu dane pri výplate podielových listov
            10) Zrážku dane je povinný vykonat platitel dane 122) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech
            danovníka. Za pripísanie úhrady v prospech danovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od
            správcovských spolocností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je
            splnená povinnost každorocného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu
            sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je predajná
                                                                                                                                         O
            cena podielového listu pri jeho vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je podielový fond, zrážka dane sa nevykoná a ak ide o
            príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahranicný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy
            vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investicnej služby na území Slovenskej republiky
            prostredníctvom svojej pobocky alebo bez zriadenia pobocky, zrážka dane sa nevykoná a platitelom dane 122) vyberanej
            zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahranicný obchodník s cennými
            papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahranicný
            subjekt kolektívneho investovania alebo zahranicná správcovská spolocnost. 136a)
Verejnosť   Sumárne odôvodnenie pripomienok SASS k § 2,7,8, 9 odst.2,43, smerujúcim k zrušeniu zrážkovej dane pri príjmoch
            z výnosov z majetku v podielovom fonde dosiahnutých z vyplatenia podielových listov
            Odôvodnenie platné sumárne pre vyššie uvedené pripomienky: Podielové listy sú na účely zdaňovania nesystematicky
            vylúčené zo sústavy cenných papierov. Dôsledkom je, že zdaňovanie (výnosy aj príjmy pri vrátení emitentovi)
            domácich/slovenských podielových listov je rozdielne/diskriminačné oproti zahraničným podielovým listom (napr.
            nemožnosť započítania ziskov a strát z obchodovania s inými cennými papiermi). Zároveň zdaňovanie zrážkovou daňou
            prakticky úplne znemožňuje distribúciu slovenských podielových listov v zahraničí (znevýhodnenie slovenských                 O
            správcovských spoločností oproti európskym a svetovým správcovským spoločnostiam pri tak liberálnom produkte na
            distribúciu ako sú podielové fondy, t.j. slovenské správcovské spoločnosti čelia obrovskej konkurencii zahraničných
            správcovských spoločností avšak slovenské správcovské spoločnosti sú smerom do zahraničia vylúčené s konkurenčného
            boja).
            Tieto horeuvedené pripomienky odporúčame prijať iba v prípade prijatia nami navrhovanej pripomienky týkajúcej sa § 9
            odst. 1.
Verejnosť   §17 odst.20
            Úprava § 24 odst.2 si vyžaduje aj zmenu §17 odst.20 a 21 z dôvodu rozšírenia okruhu osôb , ktoré povoľujú užívanie
            nehnuteľnosti nie len na základe nájomných ale aj iných zmlúv obdobných nájomným zmluvám. Jedná sa len o dodržanie
            súvislosti a terminológie medzi paragrafmi zákona.
                                                                                                                                         O
            Upravené znenie:
            Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem osôb povoľujúcich užívanie vecí na základe nájomných zmlúv alebo zmlúv o
            zriadení vecného bremena) a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo osobami oprávnenými na užívanie vecí,
            po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa ale
            bo osôb povoľujúcich užívanie vecí, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej
            zmluve alebo v zmluve o zriadení vecného bremena a neuhradených prenajímateľom alebo osobami povoľujúcich užívanie
            vecí, a to v zdaňovacom období, v ktorom

            a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník zvýšil vstupnú
            (zostatkovú) cenu tohto majetku,

            b) došlo k skončeniu užívania vecí; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické
            zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

            Odôvodnenie:
            Nutná úprava z titulu rozšírenia § 24 odst.2 - previazanosť §§-ov:


Verejnosť   §17 odst.21
            Úprava § 24 odst.2 si vyžaduje aj zmenu §17 odst.20 a 21 z dôvodu rozšírenia okruhu osôb , ktoré povoľujú užívanie
            nehnuteľnosti nie len na základe nájomných ale aj iných zmlúv obdobných nájomným zmluvám. Jedná sa len o dodržanie
            súvislosti a terminológie medzi paragrafmi zákona.

            Upravené znenie:
            Nepeňažným príjmom prenajímateľa alebo osôb povoľujúcich užívanie vecí sú aj výdavky vynaložené nájomcom alebo         O
            osobami užívajúcich veci na opravy hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nad rámec povinností dohodnutých
            v nájomnej zmluve alebo obdobnej nájomnej zmluve.. 80)

            Odôvodnenie:
            Nutná úprava z titulu rozšírenia § 24 odst.2 - previazanosť §§-ov:

Verejnosť   §13 odsek 1, e)
            Úplné znenie nového bodu §13 odsek 1:

            e) Od dane sú oslobodené príjmy daňovníkov uvedených v § 2 písmeno e) bod 3 z dlhopisov vydaných v zahraničí
            daňovníkom v zmysle § 2 písmeno d) tohto zákona alebo vydaných v zahraničí Slovenskou republikou.
                                                                                                                                   O
            Odôvodnenie:
            Z pôvodného znenia Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ( ZDP) navrhujeme oslobodiť
            od dane výnosy z dlhopisov plynúce daňovým nerezidentom Slovenskej republiky ( právnickým alebo aj fyzickým osobám)
            v prípade, ak tieto dlhopisy vydá daňový rezident SR alebo Slovenská republika v zahraničí. Podľa prieskumu ECB
            vplyvom krízového vývoja na bankovom trhu väčšina bánk sprísnila štandardy v poskytovaní úverov a úvery v eurozóne
            medziročne klesajú. Taktiež na bankovom trhu v Slovenskej republike zatiaľ situácia nie je stabilizovaná a pretrváva
            stagnácia úverov. Ponuka bánk v Slovenskej republike neumožňuje pre významné podniky pokrytie potreby zdrojov z
            hľadiska ich výšky a podmienok poskytnutia úverov na domácom trhu, preto je potrebné umožniť čerpanie zdrojov zo
            zahraničia aj inou formou a to vydaním dlhopisov. Pre ilustráciu, napríklad emisia dlhopisov slovenskou právnickou osobou
            v zahraničí (čo umožňuje získať dostatok zdrojov, a to nielen od zahraničných bankových inštitúcií ale aj iných subjektov
            ako sú poisťovne, správcovské spoločnosti alebo dôchodkové správcovské spoločnosti, a to za výrazne výhodnejších
            podmienok) v súčasnosti podlieha povinnosti platenia zrážkových daní z úrokových výnosov platených subjektom so sídlom
            mimo územia SR, čo takúto emisiu predražuje natoľko že domáce subjekty túto alternatívu získania zdrojov prakticky
            nepoužívajú. V prípade aplikácie nami navrhovaných zmien teda nedochádza z tohto titulu k žiadnym výpadkom
            rozpočtových príjmov. Zníženie úrokových nákladov slovenských daňových subjektov ktoré získajú zdroje na zahraničných
            dlhopisových trhoch bude mať mierne pozitívny dopad na príjmy ŠR.

            Z vyššie uvedených informácií, sčasti získaných z materiálu :“ Prognóza vývoja ekonomiky SR na roky 2010 -2013 „
            spracovaná Inštitútom finančnej politiky (IFP) k 3.2.2010 zverejneného na internetovej stránke Ministerstva financií
            Slovenskej republiky a v záujme podpory rozvoja podnikateľského prostredia navrhujeme zrušenie daňového zaťaženia na
            výnosy z dlhopisov za vyššie popísaných podmienok. Uvedený návrh by zvýšil možnosti slovenských podnikov na získanie
            potrebných zdrojov a mal by v konečnom dôsledku vplyv na zníženie úrokových sadzieb a tým nákladov slovenských
            spoločností, v konečnom dôsledku by teda návrh mal mierne pozitívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu prostredníctvom
            vyššieho daňového základu týchto spoločností. Na podporu nášho návrhu uvádzame, že aj Česká republika vo svojom
            zákone o dani z príjmov č. 586/1992 Sb v znení neskorších predpisov ustanovila oslobodenie výnosov z dlhopisov vydaných
            v zahraničí pre právnické aj fyzické osoby, ktoré nie sú rezidentami ČR.

Verejnosť   § 43 odsek 2
            Nové znenie § 43 odsek 2:
            Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou
            okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov ( §16 ods. 2) sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16
            ods.1 písmeno c), d) a e) prvého až tretieho bodu a výnos z pokladničných poukážok s výnimkou výnosov z dlhopisov
            vydaných v zahraničí daňovníkom v zmysle § 2 písmeno d) tohto zákona alebo vydaných v zahraničí Slovenskou
            republikou.

            Odovodnenie:
            Zdôvodnenie                                                                                                                 O

            Z pôvodného znenia Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ( ZDP) navrhujeme oslobodiť
            od dane výnosy z dlhopisov plynúce daňovým nerezidentom Slovenskej republiky ( právnickým alebo aj fyzickým osobám)
            v prípade, ak tieto dlhopisy vydá daňový rezident SR alebo Slovenská republika v zahraničí. Podľa prieskumu ECB
            vplyvom krízového vývoja na bankovom trhu väčšina bánk sprísnila štandardy v poskytovaní úverov a úvery v eurozóne
            medziročne klesajú. Taktiež na bankovom trhu v Slovenskej republike zatiaľ situácia nie je stabilizovaná a pretrváva
            stagnácia úverov. Ponuka bánk v Slovenskej republike neumožňuje pre významné podniky pokrytie potreby zdrojov z
            hľadiska ich výšky a podmienok poskytnutia úverov na domácom trhu, preto je potrebné umožniť čerpanie zdrojov zo
            zahraničia aj inou formou a to vydaním dlhopisov. Pre ilustráciu, napríklad emisia dlhopisov slovenskou právnickou osobou
            v zahraničí (čo umožňuje získať dostatok zdrojov, a to nielen od zahraničných bankových inštitúcií ale aj iných subjektov
            ako sú poisťovne, správcovské spoločnosti alebo dôchodkové správcovské spoločnosti, a to za výrazne výhodnejších
            podmienok) v súčasnosti podlieha povinnosti platenia zrážkových daní z úrokových výnosov platených subjektom so sídlom
            mimo územia SR, čo takúto emisiu predražuje natoľko že domáce subjekty túto alternatívu získania zdrojov prakticky
            nepoužívajú. V prípade aplikácie nami navrhovaných zmien teda nedochádza z tohto titulu k žiadnym výpadkom
            rozpočtových príjmov. Zníženie úrokových nákladov slovenských daňových subjektov ktoré získajú zdroje na zahraničných
            dlhopisových trhoch bude mať mierne pozitívny dopad na príjmy ŠR.

            Z vyššie uvedených informácií, sčasti získaných z materiálu :“ Prognóza vývoja ekonomiky SR na roky 2010 -2013 „
            spracovaná Inštitútom finančnej politiky (IFP) k 3.2.2010 zverejneného na internetovej stránke Ministerstva financií
            Slovenskej republiky a v záujme podpory rozvoja podnikateľského prostredia navrhujeme zrušenie daňového zaťaženia na
            výnosy z dlhopisov za vyššie popísaných podmienok. Uvedený návrh by zvýšil možnosti slovenských podnikov na získanie
            potrebných zdrojov a mal by v konečnom dôsledku vplyv na zníženie úrokových sadzieb a tým nákladov slovenských
            spoločností, v konečnom dôsledku by teda návrh mal mierne pozitívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu prostredníctvom
            vyššieho daňového základu týchto spoločností. Na podporu nášho návrhu uvádzame, že aj Česká republika vo svojom
            zákone o dani z príjmov č. 586/1992 Sb v znení neskorších predpisov ustanovila oslobodenie výnosov z dlhopisov vydaných
            v zahraničí pre právnické aj fyzické osoby, ktoré nie sú rezidentami ČR.

Verejnosť   § 20 ods. 15
            Navrhujeme z ustanovenia § 20 ods. 15 vylúčiť slová „ alebo pohľadávku, ktorú je možné vzájomne započítať so splatnými
            záväzkami voči dlžníkovi“

            Odôvodnenie:
            Uvedená podmienka pre tvorbu daňovo uznaných opravných položiek je v podmienkach veľkých firiem nerealizovateľná
            najmä pri pohľadávkach voči niektorým kategóriám odberateľov. V podmienkach SPP znamená sledovať otvorené
                                                                                                                                        O
            dodávateľské a odberateľské položky v dvoch rozdielnych a nekompatibilných systémoch. Ďalším vážnym problémom sú
            odberatelia v kategórii fyzických osôb - nepodnikatelia, ktorí sú v evidencii zaznamenaní bez údaja IČO. IČO je jediný
            identifikačný údaj, na základe ktorého je možné za pomoci softvérového nástroja zlúčiť všetky otvorené položky všetkých
            obchodných partnerov v rámci spoločnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podmienku stanovenú v § 20 ods. 15 zákona o
            dani z príjmov nie je možné splniť preukazným spôsobom. V podmienkach veľkých firiem nie je započítanie pohľadávok so
            záväzkami realizovateľné vždy, keďže sa nedajú identifikovať všetky pohľadávky a záväzky voči danému konkrétnemu
            odberateľovi.
ÚNMS SR     Odoslané bez pripomienok
                                                                                                                                        O
            Odoslané bez pripomienok
SŠHR SR     Odoslané bez pripomienok
                                                                                                                                        O
            Odoslané bez pripomienok
 SOPK       všeobecne
                                                                                                                                        O
            Navrhovaná novela zákona o dani z príjmu je nesystémová. Zvyšuje zaťaženie podnikateľov a živnostníkov. Odporúčame
            prijať opatrenia , ktoré budú smerovať k zníženiu administratívnej náročnosti a diskriminačných prvkov, vo vzťahu
       zdravotníctvo so mzdami na úrovni minimálnej mzdy kontra ostatné odvetvia NH hovoriť o diskriminácii /.Navrhované
       kroky ako je vypustenie životného resp. dôchodkového poistenia z nezdaniteľných častí základu dane, zjednotenie sadzby
       pre živnostníkov či zavedenie dane z nehnuteľností nemusia znamenať prínos financii do štátneho rozpočtu.
SOPK   V § 5 ods. 3 písmeno a) odporúčame doplniť:
       Podnikateľ kupujúci auto na služobné účely je povinný správcovi dane do 30 kalendárnych dní od zaradenia auta do majetku
       určiť fyzickú osobu, ktorá je povinná platiť 1,0% zo vstupnej ceny auta. Ak auto používa na súkromné účely viac ako jedna
                                                                                                                                    O
       osoba, suma 1 % sa rozpíše na tieto osoby.
       Výnimku z tohto príjmu môže schváliť MF SR na žiadosť majiteľa auta.

SOPK   V § 12 ods. 7
                                                                                                                                    O
       odporúčame vypustiť z odseku písm. c) text : podiel na zisku.
SOPK   V § 13 ods. 2 doplniť písm. j) odporúčame :
       výplaty podielu na zisku (dividend) v prípade, že spoločnosť reinvestuje 100% zisku po zdanení na území Slovenska.
                                                                                                                                    O
       Sadzba dane z podielu na zisku (dividend) sa zníži o % proporcionálneho podielu reinvestovania k zisku po zdanení.

SOPK   V § 26 ods. 4 odporúčame doplniť text:
                                                                                                                                    O
       ... ceny, pri osobných automobilov a nákladných automobilov typu N1(so sieťkov) maximálne do výšky 33.000 EUR,
       prípadne....
SOPK   všeobecne

       Zmeny nemôžu byť účelovo spájané len s potrebou ozdraviť verejné financie, ale je bezpodmienečne nutné nastoliť
       efektívnosť celého systému. Cielené výdavky by mali odrážať náklady.

       Pri reforme odvodového systému musia nastať zmeny, ktoré zjednodušia systém, obmedzia výnimky a znížia celkové
       sadzby odvodov tak, aby celá reforma bola rozpočtove neutrálna. Je nutné vytvoriť spravodlivý systém, v ktorom by odvody
       platili všetci zarábajúci zo všetkých príjmov, ale
       pri nižších sadzbách.

       Navrhnuté úpravy nekorešpondujú s vládnym vyhlásením vlády o odstránení barier rastu zamestnanosti napr. znížením            O
       odvodového zaťaženia, najmä však u málo kvalifikovanej práce. Rozšírenie základu na platenie odvodov prakticky znamená
       zvyšovanie odvodového zaťaženia. Doporučujem zavedenie odpočítateľnej položky, z ktorej by sa odvody neplatili.

       Vyšší príjem na krytie deficitu môže štát získať úpravou nepriamych daní a nie zvýšením priameho daňového a odvodového
       zaťaženia.

       Vyšší príjem na krytie deficitu môže štát získať zo štátneho rozpočtu v rámci verejného obstarávania – dodržiavania Zákona
       čís. 5/2006 Z. z. , najmä stanovením trestnoprávnej zodpovednosti osôb. Nemôže za škody zodpovedať ministerstvo – ale
       zodpovedná osoba, nemôže za škody zodpovedať mesto, príp. obec – ale zodpovedná osoba v samospráve. V Slovenskej
       republike pravidelne každý rok uniká 20 % - 23 % ročného finančného objemu do tieňovej ekonomiky vyčleneného štátnym
           rozpočtom pre verejné obstarávanie jednotlivých rezortov.


MKaCR SR   K čl. I bod 30., 31. a 71.
                                                                                                                                       O
           odporúčame odkaz 74b) umiestniť za čiarkou.
MKaCR SR   Kčl. I bod 45 (§22 ods. 7)
                                                                                                                                       O
           odporúčame odkaz 1) umiestniť v druhom riadku za čiarkou a v poslednom riadku za bodkou.
  NBS
           I. Všeobecné pripomienky k návrhu

           1. Konsolidovať verejné financie je možné cez príjmy, ale aj výdavky verejných financií. Z hľadiska postupnosti
           jednotlivých krokov konsolidácie považujeme za vhodnejšie najprv začať konsolidovať výdavky verejnej správy. Aj štúdie
           významných zahraničných inštitúcií (MMF, OECD), ktoré sledovali a analyzovali konsolidáciu verejných financií v
                                                                                                                                       O
           krajinách po ekonomických krízach, poukazujú za vhodnejšie znižovanie výdavkov (transferov).
           2. Principiálne vítame zjednodušenie zdaňovania (odstránenie výnimiek), avšak niektoré z navrhovaných opatrení
           predstavujú zvýšenie celkového daňového zaťaženia i administratívnej náročnosti pre vybrané ekonomické subjekty, čo
           môže zhoršiť podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť ekonomiky. Je nutné upozorniť na skutočnosť časového
           oneskorenia vplyvu prijatých opatrení na konsolidáciu verejných financií v prípade zmien v oblasti priamych daní.

  NBS
           II. Pripomienky ku konkrétnym vecným návrhom

           1. Zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie
           Z makroekonomického hľadiska je v dlhodobom horizonte dôležitá a potrebná tvorba úspor. Tú je možné podporovať aj
           doteraz uplatňovanou formou odpočítateľnej položky zo základu dane. Domáca tvorba úspor podporuje domáce investície,
           prípadne prináša výnos pri investovaní v zahraničí. Pri ponechaní výhody sporenia na dôchodok budú mať sporiaci si ľudia
           naďalej motiváciu odkladať si úspory na penziu. Je možné predpokladať, že navrhovaná zmena sa môže negatívne prejaviť
           v ekonomike v dlhodobom horizonte, najmä v súvislosti s negatívnym vývojom v prvom pilieri dôchodkového sporenia, pri
           ktorom je pravdepodobnosť udržateľnosti švajčiarskeho systému valorizácie dôchodkov nízka.
           Národná banka Slovenska berie na vedomie pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý zrušenie nezdaniteľných         O
           častí základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie (spolu s ostatnými opatreniami)
           prinesie. Ako inštitúcia, ktorá má prispievať k stabilite finančného trhu si však dovoľujeme upozorniť na možné negatívne
           vplyvy, ktoré takéto opatrenie prinesie. Výraznejšie by sa mohlo zrušenie možnosti zníženia základu dane fyzickej osoby
           prejaviť predovšetkým v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, v ktorom bola dlhodobo táto možnosť (spolu s
           príspevkom zamestnávateľa) hlavnou motiváciou pre zhromažďovania úspor za účelom získania doplnkového príjmu v
           starobe.

           2. Zrušenie oslobodenia príjmov plynúcich z predaja nehnuteľnosti
           Uvedený návrh, podľa názoru Národnej banky Slovenska nemá v krátkodobom časovom horizonte významný vplyv na
           konsolidáciu verejných financií aj z dôvodu aktuálnej situácie na trhu s nehnuteľnosťami. Je potrebné zvážiť, či uvedený
      návrh nebude mať negatívny vplyv na nižšiu flexibilitu pracovnej sily a spomalenie aktivity na trhu s nehnuteľnosťami.

      3. Zjednotenie paušálnych výdavkov živnostníkov
      Uvedený návrh môže negatívne zasiahnuť do podnikateľského prostredia.

      4. Zákon o dani z príjmov ustanovuje povinnosť voči kapitálovému výnosu z tuzemských podielových listov vyberať daň
      zrážkou. Obdobná povinnosť sa však na zahraničné cenné papiere kolektívneho investovania nevzťahuje. Pritom tieto sú, ak
      ich emitentom je subjekt kolektívneho investovania z iného členského štátu EÚ, na území Slovenskej republiky voľne
      verejne ponúkané tuzemským investorom na základe tzv. systému jednotného európskeho povolenia pre tzv. európske
      fondy, ktorý je ustanovený záväzným právnym aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie - Smernicou Rady
      85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa
      podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) v znení neskorších smerníc (ďalej len
      „smernica UCITS“). V súvislosti s potrebou implementovať do 30. júna 2011 novú smernicu UCITS IV (v súčasnosti sa na
      MF SR pripravuje rekodifikácia zákona o kolektívnom investovaní) upozorňujeme, že nerovné daňové zaobchádzanie medzi
      tuzemskými podielovými listami a zahraničnými cennými papiermi kolektívneho investovania môže viesť k vážnemu
      oslabeniu slovenského trhu kolektívneho investovania, pretože smernica je zameraná na zrušenie posledných zostávajúcich
      bariér na jednotnom trhu EÚ v sektore kolektívneho investovania.

NBS
      III. Legislatívnotechnické pripomienky
      1. K nadpisu návrhu zákona
      V názve návrhu zákona treba za slová „Zákon z............... 2010“ doplniť čiarku a pod tieto slová treba doplniť slová „ktorým
      sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré
      zákony“.
      Odôvodnenie:
      Názov pripravovaného návrhu zákona, ktorý obsahuje vlastný materiál predložený na medzirezortné pripomienkové
      konanie, obsahuje iba slová „Zákon z............... 2010“, hoci celkom zjavne má názov pripravovaného návrhu zákona znieť
      takto: „Zákon z............... 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
      predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Pripravovaný návrh zákona totiž primárne obsahuje návrh novely
                                                                                                                                        O
      zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zároveň aj navrhované súvisiace novely ďalších
      dvoch zákonov, a to novely zákona NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v
      znení neskorších predpisov a novely zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

      2. K čl. I bodu 6
      Znenie § 5 ods. 3 písm. a) navrhujeme upraviť takto:
      „a) suma vo výške 1% zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového
      vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely; ak ide o vozidlo ... vozidla; ak ide o obstaranie ... u
      nájomcu; ak vo vstupnej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň
      cena zvýši,“.
3. K čl. I bodu 7
Znenie bodu 7 odporúčame zvážiť upraviť (doplniť) takto:
„7. V § 5 ods. 5 písm. a) sa slovo „zamestnancovi“ nahrádza slovom „daňovníkovi“, slovo „vrátane“ sa nahrádza slovom
„okrem“ a vypúšťajú sa ... .“.
Odôvodnenie:
Odporúčame zvážiť úpravu (doplnenie) pripravovaného návrhu zákona tak, že v ustanovení § 5 ods. 5 písm. a) zákona o
dani z príjmov sa slovo „zamestnancovi“ nahrádza slovom „daňovníkovi“ vzhľadom na to, že ustanovenie § 5 ods. 5 písm.
a) obsahuje daňovú reguláciu cestovných náhrad poskytovaných v súvislosti s výkonom závislej činnosti, pričom takéto
cestovné náhrady nepatria len zamestnancom, ale – podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o cestovných náhradách (zákona č.
283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) – takéto cestovné náhrady patria aj celému radu iných daňovníkov s príjmami
zo závislej činnosti vymedzenými v ustanovení § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, napríklad cestovné náhrady patria popri
zamestnancoch aj členom družstiev s pracovným vzťahom k družstvu, konateľom spoločností s ručením obmedzeným a
iným osobám tvoriacim orgány právnických osôb.

4. K čl. I bodu 9
V uvádzacej vete je potrebné slovo „písmená“ nahradiť slovom „písmeno“.

5. K čl. I bodu 25
V znení § 11 ods. 1 je potrebné slovo „odseku“ nahradiť slovom „odsekoch“ a citáciu „v § 5 a v § 6 ods. 1 a 2“ je potrebné
nahradiť citáciou „v § 5 a § 6 ods. 1 a 2“ .

6. K čl. I bodu 26
Znenie bodu 26 navrhujme upraviť takto: „26. V § 11 sa vypúšťa odsek 4“. Doterajšie odseky 5 až 14 sa označujú ako
odseky 4 až 13.

7. K čl. I bodu 27
Znenie bodu 27 navrhujme upraviť takto:
„27. V § 11 ods. 7 sa slová „nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 3 a 4“ nahrádzajú slovami „nezdaniteľnú časť
základu dane podľa odseku 3“.

8. V čl. I navrhujeme za bod 27 doplniť nový bod 28 v tomto znení: „28. V § 11 sa vypúšťajú odseky 8 až 13. Nadväzne je
potrebné prečíslovať nasledujúce body návrhu zákona.

9. K čl. I pôvodnému bodu 28 a 29
Pôvodné body 28 a 29 je potrebné spojiť do jedného bodu 29 v tomto znení:
„29. V § 13 ods. 1 písmená a) a b) znejú:
„a) daňovníkov ... § 43,
b) rozpočtových organizácií ... celok,“.“.

10. K čl. I bodu 33
       Z textu bodu je potrebné za slovom „vypúšťa“ vypustiť slovo „sa“.


       11. K čl. I bodu 72
       V texte uvádzacej vety je potrebné slovo „písm.“ nahradiť slovom „písmeno“.

       12. K čl. I bodu 80
       Znenie bodu 80 je potrebné upraviť takto:
       „80. V § 43 odsek 11 znie:
       „(11) Platiteľ ...“.“.

       13. K čl. I bodu 82
       V texte uvádzacej vety je potrebné slovo „písm.“ nahradiť slovom „písmeno“.

       14. K čl. I bodu 86
       V § 50 v doplnenom odseku 15 navrhujeme časť prvej vety za bodkočiarkou (text medzi dvoma bodkočiarkami) upraviť
       takto: „odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do zaplatenia rozdielu správca
       dane vyrubí z rozdielu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v
       deň poukázania podielu zaplatenej dane;“.


ÚVO    Odoslané bez pripomienok
                                                                                                                                  O
       Odoslané bez pripomienok
ZVJS   k bodu 27
       § 11 ods. 7 ponechať v pôvodnom znení.

       Odôvodnenie:

       Vzhľadom na navrhované znenie § 11 ods. 4 je potrebné ponechať pôvodné znenie tohto ustanovenia.                           O




ZVJS   k bodu 26
       V § 11 ods. 4 sa vypúšťa písm. b) a c) a následne upraviť odseky 9 až 14.
                                                                                                                                  O
       Odôvodnenie:

       Navrhované znenie ustanovenia je demotivujúce pre zamestnancov s nižším príjmom, ktorých malo doplnkové dôchodkové
           sporenie lepšie zabezpečiť na dôchodok.


  ZVJS     k bodu 53
                                                                                                                                          O
           § 32 ods. 2 písm. d) upraviť v kontexte s naším návrhom v bodoch 26 a 27.
  ZVJS     k bodu 22
           navrhované znenie § 9 ods. 2 písm. c):

           „dávky nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia poskytované podľa osobitného predpisu 40) a plnenia z
           povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.“

           Odôvodnenie:

           Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
           neskorších predpisov neupravuje vyplácanie podpory. Vzhľadom na uvedené je nadbytočné riešiť tento okruh zákonným
           spôsobom.
                                                                                                                                          Z
           Súčasne poukazujeme na to, že služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných
           zborov sú riešené v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V prípade ich úpravy i v § 9 ods. 2 písm.
           c) by došlo k duplicitnej zákonnej úprave.
           Náhrada služobného platu je podľa zákona č. 328/2002 Z. z. dávkou nemocenského zabezpečenia, ktorá sa vypočíta v
           zmysle § 12 ods. 3 z čistého denného služobného platu policajta. Ak by sme pripustili jej zdanenie v konečnom dôsledku by
           išlo o dvojité zdanenie príjmu.
           Navrhované znenie ustanovenia je diskriminačné voči policajtom a vojakom poukazujúc na znenie § 5 ods. 7 písm. f) a § 9
           ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., v ktorom je od dane z príjmu oslobodená náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
           neschopnosti a dávky sociálneho poistenia.


MKaCR SR   K čl. I bod 10
           K § 5 ods. 5 písm. h)
           Podľa navrhovaného ustanovenia nie sú predmetom dane paušálne náhrady (poskytované podľa § 4 zákona č. 120/1993 Z.
           z. o platových pomeroch ...) poslancom. S ohľadom na deklarovaný princíp solidarity odporúčame zvážiť zachovanie
           rovnakého prístupu, aký navrhuje novela zákona v prípade prezidenta republiky, členov vlády a pod. Prípadne je možné –
                                                                                                                                          O
           aspoň pokiaľ ide o vreckové vyplácané poslancom pri cestách do zahraničia podľa § 4 ods. 3 zákona č. 120/1993 Z. z. (ako
           súčasť cestovných náhrad) – uplatniť rovnakú zásadu ako pri navrhovanej zmene § 5 ods. 5 písm. a) podľa ktorej sa „...
           bude vreckové poskytované pri zahraničných služobných cestách ... považovať za zdaniteľný príjem bez ohľadu na jeho
           výšku.

  SIS      k Čl. I bod 22
           Bod 22 znie:                                                                                                                   Z
„V § 9 ods. 2 písm. c) znie:

„c) dávky, podpory a služby z nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia poskytované podľa osobitného
predpisu,40) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,“.“


Odôvodnenie:

Navrhovaná zmena vypúšťa zo znenia uvedeného ustanovenia predloženého Ministerstvom financií Slovenskej republiky
výnimku, na základe ktorej majú dani z príjmov podliehať náhrady služobného platu policajtov resp. príslušníkov
ozbrojených síl počas dočasnej pracovnej neschopnosti na výkon štátnej služby.
Podľa ustanovenia § 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je náhrada služobného platu policajta dávkou nemocenského
zabezpečenia, ktorá sa policajtovi poskytuje od 10. dňa do jedného roka od začiatku pracovnej neschopnosti, ak je dôvodom
pracovnej neschopnosti služobný úraz alebo choroba z povolania resp. od 10. do 30. dňa pracovnej neschopnosti, ak ide o
iné dôvody vzniku pracovnej neschopnosti.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedená dávka sa počíta z čistého denného služobného platu policajta, ktorý sa na
základe § 12 cit. zákona zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, ktoré patrili policajtovi za predchádzajúci
kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie,
výsluhové zabezpečenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavkov na daň z príjmu zo závislej
činnosti a funkčných pôžitkov, čiže nie z hrubého denného služobného platu policajta.

Náhrada služobného platu policajta vo výške 100% čistého služobného platu počas vyššie uvedených období nie je
policajtovi poskytovaná z účtov Sociálnej poisťovne, ako je tomu v prípade občianskych zamestnancov, ale sociálnymi
úradmi jednotlivých služobných úradov. Jej vyplácanie ako také nezaťažuje účet Sociálnej poisťovne resp. štátny rozpočet
Slovenskej republiky v prípade potreby sanovania účtu Sociálnej poisťovne.

Dovoľujeme si vyjadriť presvedčenie, že zdaňovanie náhrad služobného platu policajtov počas dočasnej pracovnej
neschopnosti na výkon štátnej služby je podľa nášho názoru nekoncepčným krokom, a to z dôvodov, že ide o

a) zdaňovanie dávky nemocenského zabezpečenia, teda plnenia vyplácaného z poistného plateného policajtom, teda zo
sumy, ktorú bol policajt povinný odviesť, v dôsledku čoho sa znížil jeho hrubý príjem,
b) zdaňovanie dávky nemocenského zabezpečenia, ktorá je vypočítavaná z čistého denného služobného platu policajta, teda
služobného platu zníženého okrem iného aj o sumu preddavkov na daň z príjmu (išlo by o dvojité zdanenie), a ktorá nie je
na rozdiel od civilného zamestnanca vypočítaná z denného vymeriavacieho základu, teda zo mzdy, ktorá nie je znížená o
daň a odvody poistného,
c) zdaňovanie len jednej z dávok nemocenského zabezpečenia,
d) zdaňovanie dávky nemocenského zabezpečenia len jednej skupiny daňovníkov, a to tej skupiny daňovníkov, pri ktorej sa
pri posudzovaní kvality plnenia jej služobných úloh a striktného dodržiavania služobných povinností berie ako kritérium
        práve jej nadštandardné sociálne zabezpečenie (uvedenú skutočnosť skonštatoval v rozsudku sp. zn. 1 Sžo 152/2007 aj
        Najvyšší súd Slovenskej republiky).

SOCP    K§5
        V kontexte s navrhovanou právnou úpravou okruhu zamestnanca v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
        neskorších predpisov z hľadiska vecnej pôsobnosti Sociálnej poisťovne navrhujeme zvážiť právnu úpravu, ktorou by sa v
        zákone o dani z príjmov vyňali príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania z príjmov zo závislej
        činnosti uvedených v § 5 ods.1 písm.a) a presunuli by sa medzi ostatné príjmy do § 8. Upustením od taxatívneho výpočtu
        fyzických osôb, ktoré patria do okruhu zamestnancov v zákone o sociálnom poistení, sa žiaci a študenti považujú za
                                                                                                                                        O
        zamestnancov, na ktorých sa budú vzťahovať ustanovenia o dôchodkovom poistení, nemocenskom poistení, poistení v
        nezamestnanosti, pričom je dôvodné očakávať, že odvedené a zaplatené poistné spravidla nebude adekvátne ich nárokom
        (napr.započítanie doby na účely dôchodkového poistenia, získanie podpornej doby v nemocenskom poistení a pod.).
        Zároveň navrhujeme zosúladiť pojem"príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania" s terminológiou
        uvedenou v § 12 zákona č.184/2009 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby
        bolo zrejmé, či sa do príjmov žiakov a študentov zahŕňa aj motivačné štipendium aj odmena za produktívnu prácu.
NS SR   K čl. I bodom 9 a 10
        Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou zdanenia paušálnych náhrad niektorých ústavných činiteľov. Ide o zákonom
        ustanovený nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom ústavnej funkcie, ktorý sa uhrádza vo forme paušálnej
        náhrady týchto výdavkov. Ak ide o náhradu výdavkov, z povahy veci nemôže byť náhrada predmetom dane ako príjem. V
        prípade pochybnosti o opodstatnenosti náhrady výdavkov niektorým ústavným činiteľom, je potrebné podrobiť existujúcu
        úpravu analýze, a to aj z hľadiska výšky náhrad a spôsobu ich určovania (najmä ak výšku náhrad neustanovuje zákon).

        Odôvodnenie, prečo sa má navrhované zdanenie paušálnych náhrad týkať len niektorých ústavných činiteľov, pričom
        paušálne náhrady poslancov Národnej rady Slovenskej republiky majú ostať i naďalej od dane z príjmov oslobodené,
        absentuje.

        Navrhovaná zmena je navyše v rozpore s účelom zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných
        činiteľov Slovenskej republiky, ktorým podľa § 1 je upraviť platy, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších        Z
        výdavkov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej
        republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatných sudcov Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedov
        Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "ústavní
        činitelia Slovenskej republiky") tak, aby bola zvýraznená reálna deľba štátnej moci a rovnosť jej jednotlivých zložiek.

        Predkladaný návrh skutočne zvýrazňuje reálnu deľbu štátnej moci, na strane druhej však ustanovením (zachovaním)
        výnimky v podobe nezdaňovaných (od dane oslobodených) paušálnych náhrad poslancov Národnej rady Slovenskej
        republiky popiera práve rovnosť jej zložiek.

        Zdanenie paušálnych náhrad súčasne znamená, že v konečnom dôsledku bude v budúcnosti bez ďalšieho považovaná za
        súčasť platu, t.j. za plat. Vyvstáva teda otázka, či nejde o skrytú formu zvýšenia platov niektorých ústavných činiteľov inak
        ako zákonom, najmä tam, kde výšku samotnej paušálnej náhrady neustanovuje zákon.
        Upozorňujeme predkladateľa, že v bode 10 návrhu odkazuje na poznámku pod čiarou, ktorá však nemá normatívny
        charakter. Tým sa však bod 9 a 10 dostáva do logického rozporu, pretože v bode 9 návrhu síce vylučuje z predmetu dane
        paušálne náhrady ako také, ale v bode 10 len odkazom na poznámku "19" nevylučuje z predmetu dane paušálne náhrady.

        Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že paušálne náhrady sudcov všeobecných súdov upravuje zákon č. 385/2000
        Z.z. vo výške 1/12-iny z 50 % základného platu sudcu, čo v ročnom vyjadrení predstavuje jednu polovicu zo základného
        platu sudcu. Na Najvyššom súde SR je t.č. mesačná náhrada 121,- € (ani pre porovnanie nepripomíname paušálne náhrady
        iných ústavných činiteľov). Pripomíname však, že mesačná náhrada spojená s výkonom funkcie je v zákone o sudcoch
        začlenená do súboru osobitných podmienok potrebných na výkon funkcie sudcu a patrí vo výške stanovenej zákonom o
        sudcoch. Sudcovia všeobecných súdov z tejto čiastky uhrádzajú prevádzku svojej činnosti v domácom prostredí, na ktorú
        majú zákonný nárok, platia cestovné do miesta výkonu funkcie
        a ubytovacie náklady u preložených sudcov v záujme výkonu súdnictva, pretože sudcovia nemajú zákonom priznaný nárok
        na cestovanie zdarma, ani nárok na primeraný byt (ubytovanie), ako je to v prípade iných ústavných činiteľov; uhrádzajú
        tiež zvýšené výdavky na odbornú literatúru, vrátane cudzojazyčnej literatúry, v rámci samovzdelávania, vynakladajú
        náklady na samovzdelávanie v záujme ovládania cudzieho jazyka, na preklady odborných článkov a rozhodnutí
        zahraničných súdnych inštitúcií. Náklady na výkon funkcie sudcu nepochybne prevyšujú sumu mesačnej paušálnej náhrady,
        najmä u sudcov vyšších súdov. Nie sú a ani v budúcnosti nebudú u sudcov všeobecných súdov opodstatnené predstavy o
        tom, že by si paušálnymi náhradami vylepšovali svoj plat a preto by mala byť náhrada zdanená rovnako ako plat.
        Odmietame preto prezentovanie zdanenia paušálnej náhrady sudcu všeobecného súdu ako odstránenie neopodstatnenej
        výnimky zo zdanenia.

        Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

NS SR   K čl. I bodom 12 a 13
        Navrhujeme vypustenie uvedených bodov. Sústavné skvalitňovanie zdravotníckej starostlivosti je dôvodné považovať za
        všeobecný verejný záujem. Pokiaľ tomu napomôže aj vzdelávanie zamestnancov, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie
        lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky s možnosťou znížiť si príjmy zo závislej činnosti aj o úhrady
        zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie, niet dôvodu považovať možnosť zníženia príjmov o výšku nákladov
        vynaložených a vzdelávanie, pri určení základu dane, za diskrimináciu iných povolaní. Skôr, ako sa odbúra táto dnes
                                                                                                                                  Z
        ojedinelá výnimka, malo by sa uvažovať nad možnosťou rozšírenia tejto možnosti aj na iné z hľadiska verejných záujmov
        významné povolania, napr. učiteľov.

        Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.


NS SR   K čl. I bodu 20
        Navrhujeme ponechanie súčasnej úpravy oslobodenia príjmu z predaja bytu alebo nehnuteľnosti podľa § 9.
                                                                                                                                  Z
        Z hľadiska justície pripomíname, že je potrebné počítať so zvýšením sporovosti na súdoch o vlastníctvo a o cenu
        nehnuteľností, so zvýšením daňových sporov, sporov vyplývajúcich z nespokojnosti so znaleckými posudkami o cene
        nehnuteľností a pod. Finančnú zaťaženosť prevodcov zvýšia značnou mierou i samotné znalecké posudky. Navrhované
        opatrenie vzhľadom na to, že sa má vzťahovať len na nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c) nadobudnuté po 1.
        januári 2011 nemá a nemôže mať vplyv na účel, ktorý je navrhovaným zákonom sledovaný - aktuálne zníženie deficitu
        verejných financií. Preto sa javí ako opatrenie nedostatočne pripravené a logicky nezdôvodnené.

        Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

NS SR   K čl. III

        Navrhujeme ponechanie doterajšej úpravy. Zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu , ktorá je pre zamestnanca
        povinná ak je súčasťou plnenia pracovných úloh, nemožno vystavovať situácii, že nedostane žiadne alebo len "nepatrné"
        vreckové. Keďže takú situáciu nemožno vylúčiť, je navrhovaná úprava absolútne nedôvodná. Už v súčasnosti ustanovená
                                                                                                                                  Z
        najnižšia hranica 5 % nie je dostatočným cestovným vybavením zamestnanca.

        Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.


NS SR   K čl. I bodu 26

        Dávame na zváženie zrušenie nezdaniteľnej častí základu dane u príspevkov na životné poistenie a doplnkové dôchodkové
        sporenie s prihliadnutím na to, že ide o návrh, ktorý nie je dostatočne odôvodnený. Uvedenie dôvodu "možnej
        nezlučiteľnosti s právom EU" je nedostatočné a nepresvedčivé. Chýba komplexnejšia analýza problému, vyjadrenie
        dopadov na už existujúce zmluvné vzťahy a ich vyporiadanie a s legitímnymi očakávaniami poistených o rovnakých
        podmienkach počas celej doby poistenia (prechodné ustanovenia). Ak štát už raz priznal zvýhodnenie u týchto príspevkov,   Z
        nemal by hazardovať so svojou dôveryhodnosťou a meniť, ako tomu už býva, „počas hry“, podmienky u existujúcich
        zmlúv.

        Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.


NS SR   K čl. I bodu 7
        Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov týkajúcou sa poskytovania vreckového pri
        zahraničnej pracovnej ceste z dôvodu, že nejde o odmenu za vykonanú prácu, ale zákonom priznanú paušálnu náhradu
        nákladov najmä na krytie ťažko dokladovateľných (vyúčtovateľných) výdavkov súvisiacich so zahraničnými pracovnými
        cestami.                                                                                                                  Z

        Ak predkladateľ pociťuje problém s výškou vyplácaného vreckového (odporúčame tiež zvážiť samotný pojem "vreckové"),
        je treba náklady na vreckové podrobiť analýze a skúmať ich z hľadiska efektivity.
        Navrhované zdanenie nie je riešením problému úspor na nákladoch vo verenej správe a vreckové sa skôr stane zložkou
        mzdy a prestane plniť svoju pôvodnú funkciu (napr. aj vo vzťahu k udržiavaniu kontaktov so zahraničnými partnermi).

        Samotný dôvod navrhovanej zmeny nie je v dôvodovej správe vyargumentovaný.

        Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadnú.

NS SR   K čl. I bodu 11
        Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou § 5 ods. 7 písm. f). Príplatok k náhrade príjmu podľa § 93 zákona č. 385/2000 Z.z.,
        ktorý upravuje aj príplatok k nemocenskému, je už v súčasnosti limitovaný na výšku rozdielu medzi funkčným platom, po
        odpočítaní preddavku na daň z príjmov a poistného, a poskytnutou náhradou príjmu alebo výškou nemocenského podľa § 93
        a § 96 zákona č. 385/2000 Z.z. Úhrn príplatkov k náhrade príjmu a náhrada príjmu a úhrn príplatku k nemocenskému a
        nemocenského nesmie presiahnuť výšku funkčného platu sudcu po odpočítaní preddavku na daň z príjmov a poistného.
        Navrhovaná úprava zdanenia príplatku znamená zdanenie samotného takto vypočítaného príplatku k náhrade príjmu alebo
        príplatku k nemocenskému. Zákon o dani z príjmov preto nemôže riešiť samotné zdanenie bez zreteľa na znenie § 93 a 96          Z
        zákona č. 385/2000 Z.z o sudcoch, lebo by to viedlo k faktickému opakovanému odpočítaniu dane, tzn. k neopodstatnenému
        zníženiu príplatku k náhrade príjmu (rovnako tiež príplatku k nemocenskému, ktoré však navrhované ustanovenie priamo
        nerieši).

        Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.


NS SR   K čl. I bodu 22
        Nesúhlasíme s novým znením § 9 ods. 2 písm. c) zákona, keďže navrhovanou úpravou zostáva výslovne neupravené
        doterajšie oslobodenie príplatkov akými sú príplatok k nemocenskému a príplatok k peňažnej pomoci v materstve, u ktorých
        rovnako platí limitácia podľa § 93, 94 a 96 zákona č. 385/2000 Z.z. (ako je to u príplatku k náhrade príjmu, ktorý sa
        samostatne rieši v bode 11). Spoločným znakom všetkých uvedených príplatkov je to, že v súčasnosti zabezpečujú taký
        čistý príjem sudcu počas práceneschopnosti, prípadne v materstve, ako to ustanovuje zákon č. 385/2000 Z.z v § 93 a 94. V
        prípade zdanenia by príplatok nezodpovedal zákonom ustanovenej výške.

        Len pre úplnosť poznamenávame, že sudcom nepatrí príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny.
                                                                                                                                       Z
        S navrhovaným ustanovením § 9 ods. 2 písm. c) nesúhlasíme aj preto, že zostáva neupravené doterajšie výslovné
        oslobodenie príplatku za výkon funkcie sudcu podľa § 95 zákona č. 385/2000 Z.z a tým sa automaticky predpokladá jeho
        zdanenie. Predkladateľovi návrhu zákona o dani z príjmov zrejme uniklo, že ide o príplatok k dôchodku po ukončení
        výkonu funkcie sudcu a takto bol aj pôvodne koncipovaný ako štátna dávka sociálneho zabezpečenia sudcov sui generis.
        Uvedené ustanovenie zákona rieši aj príplatok k dôchodku pozostalých. Ide o teda o súčasť sociálneho zabezpečenia sudcov
        po skončení výkonu funkcie sudcu mimo systému sociálneho poistenia. K uvedenej úprave sa dospelo v roku 2000 s
        následnou úpravou v roku 2004, po dlhotrvajúcich vyjednávaniach medzi ministerstvom spravodlivosti
        a ministerstvom financií aj za účasti predstaviteľov sudcov, a je výsledkom nielen politického konsenzu v parlamente, ale aj
        konsenzu so sudcami samotnými, ktorý bol dosiahnutý po vzájomných ústupkoch ako vyjadrenie sociálnej starostlivosti
        štátu o sudcov - dôchodcov po skončení aktívnej činnosti. Výkonná aj zákonodarná moc prijatím zákona č. 385/2000 Z.z v
        tom čase uznali skutočnosť, že sudcovia nesú bremeno celoživotných obmedzení nielen základných politických práv, ale aj
        v ekonomickej oblasti (zákaz výkonu akejkoľvek inej zárobkovej činnosti, ktorá nezaťažuje žiadneho iného ústavného
        činiteľa ani žiadneho iného občana). Tým došlo aj k akceptácii medzinárodných odporúčaní týkajúcich sa sociálnych istôt
        sudcov a podmienok výkonu funkcie sudcu. Príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu bol po prerokovaní so sudcami
        už modifikovaný tým, že z pôvodného uznania najviac 40 rokov pre výpočet jeho výšky došlo k zníženiu počtu rokov
        rozhodujúcich pre výšku príplatku na 35 rokov výkonu funkcie. Sudcovia prispeli k tejto modifikácii aj tým, že uznali
        potrebu prepočtu výšky náhrady po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako súčasť zmien v sociálnom
        systéme. Ďalšie zásahy
        do platného systému sociálneho zabezpečenia sudcov budú však už vnímané ako odbúravanie nadobudnutých sociálnych
        práv a istôt.

        Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

NS SR   K čl. II

        Trváme na obsahu vyjadrenia k bodu 7 aj vo vzťahu k paušálnym náhradám poslancov, pričom nevidíme dôvod rozdielnej
        úpravy v otázke zdanenia.

        Ak sa predkladateľ nechcel dotýkať nárokov členov zákonodarného zboru, t.j. predstaviteľov moci zákonodarnej, mal
        rovnako zvažovať dopady, týkajúce sa predstaviteľov moci výkonnej a súdnej. Minimálne by súdna moc očakávala, že
        akýkoľvek návrh dotýkajúci sa platových a sociálnych práv sudcov bude predložený až po predbežných rokovaniach s jej
        predstaviteľom - so Súdnou radou Slovenskej republiky.

        Navrhovaná zmena je navyše v rozpore s účelom zákona č. 120/1993 Z.z., ktorým je nielen upraviť platy, funkčné príplatky,
        paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej
                                                                                                                                     Z
        republiky, členov vlády Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatných sudcov Slovenskej
        republiky, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora
        Slovenskej republiky (ďalej len "ústavní činitelia Slovenskej republiky"), ale upraviť ich tak, aby bola zvýraznená reálna
        deľba štátnej moci a rovnosť jej jednotlivých zložiek, pričom tieto dve podmienky úpravy odmeňovania ústavných činiteľov
        musia byť splnené naraz, kumulatívne.

        Ak by aj predkladateľ splnil prvú z podmienok úpravy platov (zvýrazniť reálnu deľbu štátnej moci), zachovaním výnimky v
        podobe nezdaňovaných (od dane oslobodených) paušálnych náhrad poslancov Národnej rady Slovenskej republiky úplne
        poprel rovnosť jej jednotlivých zložiek.

        Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

RUZ     k novelizačnému bodu 1 (§ 2 písm. s)                                                                                         Z
      RÚZ navrhuje ponechať znenie uvedeného ustanovenia v znení platnom od 1.1.2010.
      Predkladateľ návrhu zákona v zaradil medzi diskriminačne pôsobiace prvoky aj spôsob odpisovania hmotného majetku
      obstaraného formou finančného prenájmu. RÚZ takéto zaradenie a označenie finančného prenájmu medzi diskriminačné
      považuje za neodôvodnené. Finančný prenájom je vo svete všeobecne považovaný za jeden z alternatívnych nástrojov na
      financovanie obstarania hmotného majetku. K jeho rozhodujúcim ekonomický cieľom patrí podpora podnikania a podpora
      hospodárskeho rastu. Zásadne patrí k makroekonomickým faktorom, ktoré motivujú podnikateľskú sféru k rastu
      podnikateľskej činnosti a podporujú rast zamestnanosti, čo preukázalo viacero štúdií. Nikde o svete sa finančný prenájom
      neoznačuje slovom diskriminačný.
      RÚZ predpokladá, že navrhované zrušenie možnosti leasingového odpisovania bude mať jednoznačne negatívny dopad na
      očakávaný hospodársky rast, čo zrejme nie je v súlade s cieľom znižovania verejného dlhu.
      RÚZ podotýka, že zámer rušiť neopodstatnené výnimky v zákone sa nedá aplikovať na leasing. V skutočnosti to nie je
      výnimka (vo svete štandardný ekonomický nástroj na podporu rastu), ale jedna z 3 metód odpisovania, z ktorých každá má
      svoje špecifiká. Možnosť zrýchleného odpisovania platí pre dve z troch používaných metód. Zrýchlené odpisovanie samo o
      sebe je tiež „neštandardné“ pri zámere, aby zákon bol bez výnimiek a mal iba jedinú metódu. Podobných výnimiek, ktoré v
      zákone zostávajú, sa dá nájsť dostatok. Ani jedna z 3 metód odpisovania nemá charakter odpúšťania daní. Je to iba
      rozloženie daňového bremena podnikateľa na viac daňových období v závislosti od jeho rozhodnutia, aby cash flow príjmov
      a výdavkov (vrátane daní) bol pre jeho konkrétny typ podnikania udržateľný.
      Vlastný finančný prenájom z hľadiska daní nemožno označiť vždy ako odpisovo zrýchlený. Časť podnikateľov, najmä u
      majetku zaradenom v 1. odpisovej skupine, požaduje nájomné zmluvy na obdobie 4-5 rokov, obzvlášť teraz, v krízovom
      období. Ich cash flow totiž nedovoľuje platiť splátky pri prenájme v kratšom období. Z tohto pohľadu je pre štátny rozpočet
      finančný prenájom dokonca výhodnejší. Prepočty ukazujú, že v mnohých prípadoch je výška odpisov pri metóde
      zrýchlených odpisov vyššia než pri leasingu, a to pri obstaraní majetku v druhej polovici roka. Keďže leasingové zmluvy sa
      uzatvárajú priebežne počas celého roka, pozitívne a negatívne odchýlky odpisovania od priemeru u zmlúv uzatváraných v
      polovici kalendárneho roka sa v makro analýze vzájomne kompenzujú (úver má ročný odpis, 25% hodnoty pri obstaraní v
      decembri; leasing má mesačný odpis, 1/12 hodnoty).
      Z dôvodu negatívneho dopadu na rozvoj podnikania, nedostatku možností financovania progresívnej technológie pre malých
      a stredných podnikateľov, zníženia konkurencieschopnosti, nedostatku investičných stimulov pre rast výroby, služieb a
      zamestnanosti, ako aj nepreukázania diskriminácie, či rastu administratívnej zaťaženosti alebo poskytovania nenávratnej
      pomoci štátu pri obstarávaní majetku a tiež nevyčíslenia prínosov na znižovanie verejného dlhu, RÚZ navrhuje ponechať
      metódu odpisovania pri finančnom prenájme v súlade s princípmi, ktoré sú platné v súčasnosti.

RUZ   Všeobecne
      RÚZ podporuje úsilie vlády SR o konsolidáciu verejných financií, pričom za jednu z významných ciest k jej dosiahnutiu
      považuje aj zvýšenie zamestnanosti, ktorá má viesť z udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Slovenska.
      Vláda Slovenskej republiky má plnú podporu RÚZ pri vytvorení takého daňového a sociálneho systému, ktorý nebude               O
      akceptovať neadekvátne výnimky a neodôvodnené výhody, ktoré zneprehľadňujú a prenášajú bremeno na tých, ktorí majú
      obmedzené možnosti sa daňovej či odvodovej záťaži vyhnúť.

RUZ   k novelizačnému bodu 6 (§ 5 ods. 3 písm. a)
                                                                                                                                    Z
      RÚZ navrhuje znenie uvedeného ustanovenia v znení platnom od 1.1.2010.
      Predkladateľ návrhu zákona v zaradil medzi diskriminačne pôsobiace prvoky aj spôsob odpisovania hmotného majetku
      obstaraného formou finančného prenájmu. RÚZ takéto zaradenie a označenie finančného prenájmu medzi diskriminačné
      považuje za neodôvodnené. Finančný prenájom je vo svete všeobecne považovaný za jeden z alternatívnych nástrojov na
      financovanie obstarania hmotného majetku. K jeho rozhodujúcim ekonomický cieľom patrí podpora podnikania a podpora
      hospodárskeho rastu. Zásadne patrí k makroekonomickým faktorom, ktoré motivujú podnikateľskú sféru k rastu
      podnikateľskej činnosti a podporujú rast zamestnanosti, čo preukázalo viacero štúdií. Nikde o svete sa finančný prenájom
      neoznačuje slovom diskriminačný.
      RÚZ predpokladá, že navrhované zrušenie možnosti leasingového odpisovania bude mať jednoznačne negatívny dopad na
      očakávaný hospodársky rast, čo zrejme nie je v súlade s cieľom znižovania verejného dlhu.
      RÚZ podotýka, že zámer rušiť neopodstatnené výnimky v zákone sa nedá aplikovať na leasing. V skutočnosti to nie je
      výnimka (vo svete štandardný ekonomický nástroj na podporu rastu), ale jedna z 3 metód odpisovania, z ktorých každá má
      svoje špecifiká. Možnosť zrýchleného odpisovania platí pre dve z troch používaných metód. Zrýchlené odpisovanie samo o
      sebe je tiež „neštandardné“ pri zámere, aby zákon bol bez výnimiek a mal iba jedinú metódu. Podobných výnimiek, ktoré v
      zákone zostávajú, sa dá nájsť dostatok. Ani jedna z 3 metód odpisovania nemá charakter odpúšťania daní. Je to iba
      rozloženie daňového bremena podnikateľa na viac daňových období v závislosti od jeho rozhodnutia, aby cash flow príjmov
      a výdavkov (vrátane daní) bol pre jeho konkrétny typ podnikania udržateľný.
      Vlastný finančný prenájom z hľadiska daní nemožno označiť vždy ako odpisovo zrýchlený. Časť podnikateľov, najmä u
      majetku zaradenom v 1. odpisovej skupine, požaduje nájomné zmluvy na obdobie 4-5 rokov, obzvlášť teraz, v krízovom
      období. Ich cash flow totiž nedovoľuje platiť splátky pri prenájme v kratšom období. Z tohto pohľadu je pre štátny rozpočet
      finančný prenájom dokonca výhodnejší. Prepočty ukazujú, že v mnohých prípadoch je výška odpisov pri metóde
      zrýchlených odpisov vyššia než pri leasingu, a to pri obstaraní majetku v druhej polovici roka. Keďže leasingové zmluvy sa
      uzatvárajú priebežne počas celého roka, pozitívne a negatívne odchýlky odpisovania od priemeru u zmlúv uzatváraných v
      polovici kalendárneho roka sa v makro analýze vzájomne kompenzujú (úver má ročný odpis, 25% hodnoty pri obstaraní v
      decembri; leasing má mesačný odpis, 1/12 hodnoty).
      Z dôvodu negatívneho dopadu na rozvoj podnikania, nedostatku možností financovania progresívnej technológie pre malých
      a stredných podnikateľov, zníženia konkurencieschopnosti, nedostatku investičných stimulov pre rast výroby, služieb a
      zamestnanosti, ako aj nepreukázania diskriminácie, či rastu administratívnej zaťaženosti alebo poskytovania nenávratnej
      pomoci štátu pri obstarávaní majetku a tiež nevyčíslenia prínosov na znižovanie verejného dlhu, RÚZ navrhuje ponechať
      metódu odpisovania pri finančnom prenájme v súlade s princípmi, ktoré sú platné v súčasnosti.

RUZ   k novelizačnému bodu 50 (§ 26 ods. 8)
      RÚZ navrhuje znenie uvedeného ustanovenia v znení platnom od 1.1.2010.
      Predkladateľ návrhu zákona v zaradil medzi diskriminačne pôsobiace prvoky aj spôsob odpisovania hmotného majetku
      obstaraného formou finančného prenájmu. RÚZ takéto zaradenie a označenie finančného prenájmu medzi diskriminačné
      považuje za neodôvodnené. Finančný prenájom je vo svete všeobecne považovaný za jeden z alternatívnych nástrojov na
                                                                                                                                    Z
      financovanie obstarania hmotného majetku. K jeho rozhodujúcim ekonomický cieľom patrí podpora podnikania a podpora
      hospodárskeho rastu. Zásadne patrí k makroekonomickým faktorom, ktoré motivujú podnikateľskú sféru k rastu
      podnikateľskej činnosti a podporujú rast zamestnanosti, čo preukázalo viacero štúdií. Nikde o svete sa finančný prenájom
      neoznačuje slovom diskriminačný.
      RÚZ predpokladá, že navrhované zrušenie možnosti leasingového odpisovania bude mať jednoznačne negatívny dopad na
      očakávaný hospodársky rast, čo zrejme nie je v súlade s cieľom znižovania verejného dlhu.
      RÚZ podotýka, že zámer rušiť neopodstatnené výnimky v zákone sa nedá aplikovať na leasing. V skutočnosti to nie je
      výnimka (vo svete štandardný ekonomický nástroj na podporu rastu), ale jedna z 3 metód odpisovania, z ktorých každá má
      svoje špecifiká. Možnosť zrýchleného odpisovania platí pre dve z troch používaných metód. Zrýchlené odpisovanie samo o
      sebe je tiež „neštandardné“ pri zámere, aby zákon bol bez výnimiek a mal iba jedinú metódu. Podobných výnimiek, ktoré v
      zákone zostávajú, sa dá nájsť dostatok. Ani jedna z 3 metód odpisovania nemá charakter odpúšťania daní. Je to iba
      rozloženie daňového bremena podnikateľa na viac daňových období v závislosti od jeho rozhodnutia, aby cash flow príjmov
      a výdavkov (vrátane daní) bol pre jeho konkrétny typ podnikania udržateľný.
      Vlastný finančný prenájom z hľadiska daní nemožno označiť vždy ako odpisovo zrýchlený. Časť podnikateľov, najmä u
      majetku zaradenom v 1. odpisovej skupine, požaduje nájomné zmluvy na obdobie 4-5 rokov, obzvlášť teraz, v krízovom
      období. Ich cash flow totiž nedovoľuje platiť splátky pri prenájme v kratšom období. Z tohto pohľadu je pre štátny rozpočet
      finančný prenájom dokonca výhodnejší. Prepočty ukazujú, že v mnohých prípadoch je výška odpisov pri metóde
      zrýchlených odpisov vyššia než pri leasingu, a to pri obstaraní majetku v druhej polovici roka. Keďže leasingové zmluvy sa
      uzatvárajú priebežne počas celého roka, pozitívne a negatívne odchýlky odpisovania od priemeru u zmlúv uzatváraných v
      polovici kalendárneho roka sa v makro analýze vzájomne kompenzujú (úver má ročný odpis, 25% hodnoty pri obstaraní v
      decembri; leasing má mesačný odpis, 1/12 hodnoty).
      Z dôvodu negatívneho dopadu na rozvoj podnikania, nedostatku možností financovania progresívnej technológie pre malých
      a stredných podnikateľov, zníženia konkurencieschopnosti, nedostatku investičných stimulov pre rast výroby, služieb a
      zamestnanosti, ako aj nepreukázania diskriminácie, či rastu administratívnej zaťaženosti alebo poskytovania nenávratnej
      pomoci štátu pri obstarávaní majetku a tiež nevyčíslenia prínosov na znižovanie verejného dlhu, RÚZ navrhuje ponechať
      metódu odpisovania pri finančnom prenájme v súlade s princípmi, ktoré sú platné v súčasnosti.

RUZ   k novelizačnému bodu 88 (§ 52j ods. 3)
      RÚZ navrhuje vypustiť ustanovenie § 52j ods. 3 bez náhrady.
      Predkladateľ návrhu zákona v zaradil medzi diskriminačne pôsobiace prvoky aj spôsob odpisovania hmotného majetku
      obstaraného formou finančného prenájmu. RÚZ takéto zaradenie a označenie finančného prenájmu medzi diskriminačné
      považuje za neodôvodnené. Finančný prenájom je vo svete všeobecne považovaný za jeden z alternatívnych nástrojov na
      financovanie obstarania hmotného majetku. K jeho rozhodujúcim ekonomický cieľom patrí podpora podnikania a podpora
      hospodárskeho rastu. Zásadne patrí k makroekonomickým faktorom, ktoré motivujú podnikateľskú sféru k rastu
      podnikateľskej činnosti a podporujú rast zamestnanosti, čo preukázalo viacero štúdií. Nikde o svete sa finančný prenájom
      neoznačuje slovom diskriminačný.
                                                                                                                                    O
      RÚZ predpokladá, že navrhované zrušenie možnosti leasingového odpisovania bude mať jednoznačne negatívny dopad na
      očakávaný hospodársky rast, čo zrejme nie je v súlade s cieľom znižovania verejného dlhu.
      RÚZ podotýka, že zámer rušiť neopodstatnené výnimky v zákone sa nedá aplikovať na leasing. V skutočnosti to nie je
      výnimka (vo svete štandardný ekonomický nástroj na podporu rastu), ale jedna z 3 metód odpisovania, z ktorých každá má
      svoje špecifiká. Možnosť zrýchleného odpisovania platí pre dve z troch používaných metód. Zrýchlené odpisovanie samo o
      sebe je tiež „neštandardné“ pri zámere, aby zákon bol bez výnimiek a mal iba jedinú metódu. Podobných výnimiek, ktoré v
      zákone zostávajú, sa dá nájsť dostatok. Ani jedna z 3 metód odpisovania nemá charakter odpúšťania daní. Je to iba
      rozloženie daňového bremena podnikateľa na viac daňových období v závislosti od jeho rozhodnutia, aby cash flow príjmov
      a výdavkov (vrátane daní) bol pre jeho konkrétny typ podnikania udržateľný.
      Vlastný finančný prenájom z hľadiska daní nemožno označiť vždy ako odpisovo zrýchlený. Časť podnikateľov, najmä u
      majetku zaradenom v 1. odpisovej skupine, požaduje nájomné zmluvy na obdobie 4-5 rokov, obzvlášť teraz, v krízovom
      období. Ich cash flow totiž nedovoľuje platiť splátky pri prenájme v kratšom období. Z tohto pohľadu je pre štátny rozpočet
      finančný prenájom dokonca výhodnejší. Prepočty ukazujú, že v mnohých prípadoch je výška odpisov pri metóde
      zrýchlených odpisov vyššia než pri leasingu, a to pri obstaraní majetku v druhej polovici roka. Keďže leasingové zmluvy sa
      uzatvárajú priebežne počas celého roka, pozitívne a negatívne odchýlky odpisovania od priemeru u zmlúv uzatváraných v
      polovici kalendárneho roka sa v makro analýze vzájomne kompenzujú (úver má ročný odpis, 25% hodnoty pri obstaraní v
      decembri; leasing má mesačný odpis, 1/12 hodnoty).
      Z dôvodu negatívneho dopadu na rozvoj podnikania, nedostatku možností financovania progresívnej technológie pre malých
      a stredných podnikateľov, zníženia konkurencieschopnosti, nedostatku investičných stimulov pre rast výroby, služieb a
      zamestnanosti, ako aj nepreukázania diskriminácie, či rastu administratívnej zaťaženosti alebo poskytovania nenávratnej
      pomoci štátu pri obstarávaní majetku a tiež nevyčíslenia prínosov na znižovanie verejného dlhu, RÚZ navrhuje ponechať
      metódu odpisovania pri finančnom prenájme v súlade s princípmi, ktoré sú platné v súčasnosti.

RUZ   k Dôvodovej správe – osobitná časť – článok I , novelizačný bod 20
      Dôvodová správa - k bodu 20 - § 9 ods. 1 – posledná veta druhého odstavca a novelizačný bod 88 návrhu novely zákona - §
      52j ods. 1 sú vo vzájomnom rozpore. Predkladateľ návrhu zákona v dôvodovej správe zrejme chcel napísať:
      Rovnako aj v prípade zrušenia oslobodenia príjmov z predaja opcií, cenných papierov a z prevodu účasti (podielu) sa           O
      oslobodenie od dane so výšky 5-násobku životného minima nebude vzťahovať na príjmy z ich predaja ak boli nadobudnuté
      po 31.decembri 2010. (a teda nie do 31.12.2010, ako sa píše v dôvodovej správe).

RUZ   Pripomienka nad rámec návrhu novely zákona k § 36 ods. 6 a ods. 7
      RÚZ navrhuje v § 36 ods. 6 v úvodnej vete vypustiť slová „a každoročne najneskôr do konca januára“.
      RÚZ navrhuje v § 36 ods. 6 písm. a) vypustiť slová: „prípadne kedy a ako sa zmenili“.
      RÚZ navrhuje nasledovné znenie ustanovenia § 36 ods. 7
      § 36 ods. 7 znie:

      Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie nezdaniteľnej časti základu
      dane na daňovníka z dôvodu uvedenom v § 11 ods. 7 a daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti
      písomne, napríklad zmenou vo vyhlásení podľa odseku 6 zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, 122) u ktorého si
      nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus uplatňuje, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v          O
      ktorom zmena nastala. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, 122) poznamená zmenu na mzdovom liste zamestnanca.

      RÚZ navrhuje v § 37 ods. 3 v prvej vete slová “dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených” nahradiť slovami
      “na zdaňovacie obdobie, za ktoré sa uplatňuje nárok na zníženie základu dane podľa § 11 ods. 3, 4 a 7” a vypustiť
      predposlednú a poslednú vetu.

      Odôvodnenie:
      Daňová agenda je z hľadiska komunikácie (osobného stretnutia) so zamestnancom dosť náročná. Z dôvodu ochrany
      osobných údajov nie je možné túto agendu riešiť iným spôsobom (sprostredkovane) ako stretnutím so zamestnancom, resp.
            odoslaním dokladov doporučenou zásielkou.

            Vyhlásenie sa podpisuje do 31.1. kalendárneho roka – zamestnanec osobne,
            Žiadosť o vykonanie RZD aj s príslušnými dokladmi sa odovzdávajú do 15.2. kalendárneho roka – je na zamestnancovi,
            akou formou ich doručí na príslušný útvar zamestnávateľa,
            Potvrdenie o príjmoch sa vystavuje a doručuje najneskôr do 10.3. kalendárneho roka – zamestnanec osobne, alebo odoslané
            poštou – podpis zamestnanca, resp. zápis vo Vyhlásení,
            Potvrdenie o zaplatení dane (k darovaniu 2% z dane) najneskôr do 30.4. kalendárneho roka – osobne, zriedkavo poštou –
            podpis zamestnanca, resp. zápis vo Vyhlásení,
            Doklad o vykonanom RZD najneskôr do 30.4. kalendárneho roka - osobne, zriedkavo poštou - podpis zamestnanca, resp.
            zápis vo Vyhlásení.

            Sme toho názoru, že by bolo postačujúce, keby zamestnanec hlásil (zápisom vo Vyhlásení) iba zmeny týkajúce sa
            uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu a to v mesiaci, kedy k zmene došlo a nie každoročne do
            konca januára bez ohľadu na to, či došlo k nejakej zmene.

NKÚ SR      K čl. I. bod 9 a 10
            Navrhujeme vypustiť.
            Odôvodnenie: Navrhované znenie § 5 ods. 5 písm. g) vylučuje z prípadov, ktoré nie sú predmetom dane, paušálne náhrady
            poskytované podľa osobitných predpisov9) (t.j. zákon č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných
            činiteľov) a súčasne rozširuje prípady, ktoré nie sú predmetom dane z príjmu o paušálne náhrady podľa osobitného
            predpisu19) (t.j. § 4 zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov). Zákon č. 120/1993 Z.z.
            priznáva určitej skupine osôb (ústavným činiteľom) rovnaké postavenie a rovnaké právo na paušálne náhrady, ale
            navrhovaným znením dochádza k situácii, keď sa z tejto skupiny osôb neodôvodnene vyčlení časť osôb (poslanci Národnej
                                                                                                                                         Z
            rady SR) a priznajú sa im výhody, ktoré sa ostatným odoberú, čo možno posudzovať ako ich nerovnoprávne postavenie s
            diskriminačnými prvkami. Podľa nášho názoru by mala mať skupina osôb s rovnakými právami aj rovnaké povinnosti. Sám
            predkladateľ návrhu novely zákona v dôvodovej správe vo všeobecnej časti na jednej strane uvádza, že niektoré zmeny
            navrhuje práve z dôvodu odstránenia diskriminačne pôsobiacich prvkov a na druhej strane novelou zákona vytvára možnosť
            vzniku nových diskriminačných prvkov.
            Súčasne sme toho názoru, že paušálna náhrada výdavkov podľa svojho charakteru nie je príjmom a teda by nemala
            podliehať dani z príjmov.

NKÚ SR      K čl. II.
            Navrhujeme vypustiť.
                                                                                                                                         Z
            Odôvodnenie: Vzhľadom na stanovisko k čl. I. bodu 9 a 10 sa navrhované znenie čl. II. stáva bezpredmetným.

Verejnosť   §26 odsek 8
            Ponechať v doterajšom znení účinnom od 1.1.2010.
                                                                                                                                         O
            Zásadná pripomienka
            Odôvodnenie: ako pre §2 písmeno s)
Verejnosť   §52j odsek 3
            Vynechať.
                                                                                                                                        O
            Obyčajná pripomienka
            Odôvodnenie: ako pre §2 písmeno s)
Verejnosť   §2 písmeno s)
            Ponechať v doterajšom znení účinnom od 1.1.2010.
            Zásadná pripomienka
            Odôvodnenie:
            Finančný leasing je žiadaný produkt predovšetkým vo sfére malého a stredného podnikania, ktorá vytvára najväčší podiel na
            tvorbe HDP a zamestnanosti. Alternatívne financovanie prostredníctvom úveru z banky je pre mnohých podnikateľov ,
            obzvlášť začínajúcich, celkom nedostupné. Leasingové spoločnosti dokážu pružnejšie posudzovať podnikateľské plány a
            zámery než je to pri bankovom úvere, ktorý má striktné pravidlá a vyžaduje úspešnú históriu podnikania, zabezpečenie iným
            než prenajímaným majetkom, prípadne ďalšie požiadavky. Úvery sú určené veľkým korporáciám a leasing zapĺňa potreby
            stredného podnikateľského stavu. Preto financovanie „neúverovateľných“ podnikateľských projektov pomáha zvyšovať            O
            hospodársku produkciu a služby MSP a živnostníkov. Aj v prípadoch zlyhania nájomcu so splácaním majú leasingové
            spoločnosti prepracovaný systém čo najefektívnejšieho umiestnenia prenajatého majetku v ďalšom podnikaní, čo je dôležité
            z hľadiska tvorby opravných položiek pri stanovení základu dane.

            Zrušenie možnosti leasingového odpisovania bude mať jednoznačne negatívny dopad na
            očakávaný hospodársky rast, ktorý chce navrhovateľ dosiahnuť prostredníctvom „balíčka opatrení“. Mnoho podnikateľov z
            tohto dôvodu nezíska prostriedky na financovanie podnikania.


Verejnosť   §24 odst.2
            Navrhujeme doplniť prvú a druhú vetu §24 odst.2 následovne:
            Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradeného nájomcom alebo osobou oprávnenou užívať hmotný
            majetok na základe nájomných zmlúv alebo zmlúv o zriadení vecného bremena môže odpisovať nájomca alebo osoba
            oprávnená užívať hmotný majetok.. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca alebo osoba oprávnená
            užívať hmotný majetok spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. ...

            Dôvodová správa:
                                                                                                                                        O
            V mnohých pre účely podnikania nevyužívaných nehnuteľnostiach ostávajú technológie (napr. telekomunikačné ústredne),
            ktoré nie je efektívne demontovať a inštalovať nové v iných priestoroch.. Z uvedeného dôvodu sa uzatvára kúpno– predajná
            zmluva, ktorej súčasťou je aj zmluva o zriadení vecného bremena.
            Nájomná zmluva sa neuzatvára z dôvodu , že zmluva o zriadení vecného bremená predstavuje silnejší inštitút ako nájomná
            zmluva - zo strany nového vlastníka nehnuteľnosti je tento typ zmluvy ťažšie vypovedateľný..
            Predaj nehnuteľnosti inému vlastníkovi si vyžaduje napr. separovať zariadenie predávajúceho v objekte kupujúceho napr.
            vybudovaním priečky, vybudovaním samostatnej elektrickej prípojky, klimatizácie a pod. . Po odpredaji nehnuteľnosti
            predávajúci - vlastník zariadenia, ktoré je umiestnené v objekte budúceho vlastníka – kupujúceho, vynakladá investície
                                      súvisiace s odčlenením zariadenia od iných zariadení kupujúceho resp. od ostatných priestorov nového vlastníka.
                                      Tieto investície súvisia s podnikateľskou aktivitou predávajúceho (pôvodného vlastníka), ale v súčasnosti narážame na
                                      problém s uznateľnosťou takého výdavku. Dôvodom je zákon, ktorý umožňuje daňovú uznateľnosť vynaložených investícii,
                                      len pre technické zhodnotenia prenajatého majetku a nie majetku, ktorý subjekt využíva na základe iných ako nájomných
                                      zmlúv.
                                      Predloženou úpravou požadujeme len rozšíriť okruh zmlúv na základe , ktorých môže daňovník využívať majetok a nie sú
                                      to len nájomné zmluvy.
                                      Rozšírením typu zmlúv t.z. ak okrem nájomných zmlúv by zákon umožňoval realizovať technické zhodnotenie majetku
                                      používaného na podnikanie nie len na základe nájomných zmlúv ale aj na základe zmlúv o zriadení vecného bremená resp.
                                      na základe iných obdobných zmlúv, by sa odstránila nejednoznačnosť a problematičnosť, ktorá vzniká pri vynaložení takých
                                      istých výdavkov spojených s podnikaním ako pri nájomných zmluvách.

                                      Dopad na štátny rozpočet:

                                      Minimálny dopad na štátny rozpočet. Objemy vynaložených investícii vynakladané z titulu zmlúv o zriadení vecného
                                      bremená nie sú vysoké a do nákladov sa dostávajú v priebehu odpisovania predmetnej nehnuteľnosti.


Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:
O – obyčajná
Z – zásadná

								
To top