Danov� riaditelstvo SR by 4BogQKK

VIEWS: 27 PAGES: 49

									                                 POKYN DR SR
k zákonu č. 534/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani
   z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

K odkazu 1a a poznámke pod čiarou (§ 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov)
Doplnením odkazu 1a a poznámky pod čiarou došlo k zmene ustanovených podmienok pre
určenie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou u cudzincov, ktorí majú udelené
povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Do nadobudnutia účinnosti tejto zmeny boli cudzinci povaţovaní za daňovníka
s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky len v prípade, ak sa na
území Slovenskej republiky obvykle zdrţiavali.
Nadobudnutím účinnosti tejto zmeny sa za daňovníkov s neobmedzenou daňovou
povinnosťou na území Slovenskej republiky podľa kritéria trvalého pobytu budú povaţovať
nielen občania Slovenskej republiky, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt
podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ale aj cudzinci, ktorí majú na
území Slovenskej republiky udelené povolenie na trvalý pobyt v súlade so zákonom č.
48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Rozsah daňových povinností cudzincov, ktorým nebolo udelené povolenie na trvalý pobyt, sa
naďalej bude posudzovať podľa kritéria obvyklého zdrţiavania sa na území Slovenskej
republiky.
V nadväznosti na zmenu pri uplatňovaní kritérií vymedzených v § 2 písm. d) bode 1 zákona
o dani z príjmov na cudzincov, ktorí majú udelené povolenie na trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, dochádza aj k rozšíreniu okruhu osôb, ktoré majú nárok na zníţenie
základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manţelku (manţela) a nárok na uplatnenie
daňového bonusu na vyţivované dieťa.

Účinnosť od 15.12.2005.

Príklad
Fyzická osoba z Maďarskej republiky, vykonávajúca na území Slovenskej republiky inú
samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej len „daňovník“), získala od 1.8.2005 povolenie na
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 48/2002 Z. z. z dôvodu
uzatvoreného manželstva s občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky.
Daňovník sa do dňa udelenia povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
obvykle nezdržiaval na území Slovenskej republiky, preto bol zo strany platiteľov dane
(príjmu) považovaný za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na tomto území
(nerezident).
Po ukončení zdaňovacieho obdobia 2005 podal daňovník na území Slovenskej republiky
daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, pričom v ňom zahrnul príjmy zo zdrojov na
území Slovenskej republiky ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí (celosvetovú daňovú
povinnosť). Postupoval tento daňovník správne?
Podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov je daňovníkom s neobmedzenou daňovou
povinnosťou fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom
trvalým pobytom sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie aj povolenie na trvalý pobyt
udelené cudzincovi v súlade so zákonom č. 48/2002 Z. z..
Ak by bol daňovník v zdaňovacom období 2005 povaţovaný za rezidenta aj v Maďarskej
republike podľa vnútroštátnych daňových predpisov Maďarskej republiky, po uplatnení
rozhraničovacích kritérií uvedených článku 4 zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia by bolo moţné predpokladať, ţe
podľa kritéria stáleho bytu, resp. strediska ţivotných záujmov by bol v zdaňovacom období
2005 rezidentom Slovenskej republiky.
Uvedené je moţné predpokladať z dôvodu, ţe povolenie na trvalý pobyt sa udeľuje
cudzincom na účely vymedzené v § 35 zákona č. 48/2002 Z. z., ktoré vo všeobecnosti
deklarujú uţšie osobné a ekonomické vzťahy v Slovenskej republike.

§ 2 písm. m)
V súlade s doplneným ustanovením sa obchodným majetkom fyzickej osoby s príjmami
z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6 zákona o dani z
príjmov) na daňové účely rozumie aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného
prenájmu, ktorý fyzická osoba vyuţíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie predmetných
príjmov a o ktorom fyzická osoba účtuje alebo účtovala v súlade s účtovnými predpismi
alebo eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 tohto zákona. Z predmetného ustanovenia
vyplýva, ţe takýto hmotný majetok sa uţ v čase obstarávania (t.j. uţ počas doby prenájmu)
povaţuje za obchodný majetok. Uvedená zmena má dopad aj na posudzovanie príjmov
oslobodených od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 zákona o dani z príjmov.

Účinnosť od 15.12.2005.

Príklad
Daňovník s príjmami zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, využíva na
dosiahnutie predmetných príjmov osobný automobil, ktorý má prenajatý formou finančného
prenájmu. Počas prenájmu o tomto majetku účtuje v súlade s účtovnými predpismi (má ho
zahrnutý v obchodnom majetku). V máji 2007, po skončení prenájmu a nadobudnutí
vlastníckeho práva, automobil z obchodného majetku vyradí a v júni 2007 ho predá.
Príjem z predaja nie je oslobodený od dane, nakoľko k predaju majetku došlo do piatich rokov
od jeho vyradenia z obchodného majetku [§ 9 ods. 1 písm. d)].

Príklad
Daňovník s príjmami zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, využíva na
dosiahnutie predmetných príjmov osobný automobil, ktorý obstaráva formou finančného
prenájmu. Počas prenájmu o tomto majetku neúčtuje (nemá ho zahrnutý v obchodnom
majetku). Ihneď po skončení prenájmu a nadobudnutí vlastníckeho práva, automobil predá.
Príjem z predaja je podľa § 9 ods. 1písm d) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane.

K § 2 písm. s)
S účinnosťou od 15.12.2005 ustanovenie § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov definuje
finančný prenájom ako obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy
s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena za ktorú prechádza vlastnícke
právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy
dohodnutých platieb, ak:
    1. vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu a
    2. doba trvania nájmu je najmenej 60% doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a nie menej
       ako tri roky alebo ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku


                                             2
       je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej
       skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového
       nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok.
Z ustanovenia § 2 písm. s), platného do 15. 12.2005 je vypustená podmienka o výške kúpnej
ceny po skončení doby trvania finančného prenájmu. Kúpna cena nemohla byť vyššia ako
zostatková cena prenajatého hmotného majetku, ktorú by mal majetok pri jeho rovnomernom
odpisovaní.
Zároveň sa ustanovila minimálna doba nájmu pozemku (majetku vylúčenom z odpisovania).
Doba trvania nájmu tohto majetku sa ustanovuje najmenej v dĺţke 60 % doby odpisovania
hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4 (budov a stavieb). Doba trvania nájmu
pozemku je od 15.12.2005 stanovená najmenej na 12 rokov.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 2 písm. u) a v)
V základných pojmoch sa upravuje ustanovenie § 2 písm. u), ktoré definuje pojem „účelové
sporenie“ na daňové účely. Týmto sporením sa rozumie:
    vkladanie finančných prostriedkov do banky, alebo
    investovanie finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej
       investičné sluţby, alebo
    sluţby v oblasti kolektívneho investovania, ktorá je podľa osobitných predpisov
       oprávnená takúto sluţbu poskytovať, na zabezpečenie príjmu plynúceho daňovníkovi
       po dovŕšení 55 rokov ţivota.
Podľa doterajšieho znenia ustanovenia § 2 písm. u) zákona o dani z príjmov bolo v definícií
pojmu účelové sporenie zahrnuté aj platenie poistného na ţivotné poistenie, ktoré sa z
písmena u) vypúšťa a jeho definícia sa dopĺňa do nového písmena v).

Účinnosť od 15.12.2005.


DRUHÁ ČASŤ

DAŇ FYZICKEJ OSOBY

K § 3 ods. 2 písm. c)
S účinnosťou od 20. júla 2005 sa v súlade so zákonom č. 314/2005 Z. z., ktorým sa
novelizoval zákon o dani z príjmov vylúčili z predmetu dane len tie podiely na zisku, ktoré sú
vyplatené daňovníkom, ktorí sa podieľajú na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo
v druţstve.
S účinnosťou od 15.12.2005 sa ustanovilo, ţe predmetom dane nebudú aj podiely na zisku
vyplatené členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo druţstva,
a to aj v prípade, ak sa v tejto spoločnosti alebo druţstve nepodieľajú na základom imaní, tzn.
na majetkovej účasti. Uvedené platí aj vtedy, ak sú zamestnancami tejto obchodnej
spoločnosti alebo druţstva.

Účinnosť od 15.12.2005.

Podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 42 zákona o dani z príjmov preddavky na
daň, ktoré boli zamestnávateľom vybrané z podielov na zisku vyplatených členom
štatutárneho a dozorného orgánu bez majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti alebo


                                              3
v druţstve a odvedené správcovi dane, sa vysporiadajú najneskôr pri ročnom zúčtovaní
podľa § 38 zákona o dani z príjmov, alebo pri podaní daňového priznania podľa § 32
zákona o dani z príjmov.
Úprava ustanovenia je účinná na podiely na zisku, ktoré boli vyplatené po 1. januári 2005,
z ktorých bol vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti do nadobudnutia
účinnosti novely zákona o dani z príjmov.
Poznámka
Problematika podielov na zisku vyplatených zamestnancom a zdanených v čase od 20.07.2005
podľa zákona č. 314/2005 Z. z., je riešená v komentári k § 5 ods. 7 písm. i).

K § 5 ods. 2
V prvej vete ustanovenia sa vypúšťajú slová „s výnimkou príjmov podľa § 6 aţ 8 za
predpokladu, ţe dojednanie cien pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi zamestnancom
a zamestnávateľom zodpovedá princípu nezávislého vzťahu podľa § 17 ods. 5“. Touto
úpravou sa doplnené ust. § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov zákonom č. 314/2005 Z. z.
s účinnosťou od 20. 7. 2005 upravuje na znenie platné od 1.1.2005.

Účinnosť od 15.12.2005.

Príklad
Zamestnancovi plynú dividendy zo zamestnaneckých akcií. V tomto prípade nejde o príjem zo
závislej činnosti, ale o ostatný príjem posudzovaný podľa § 7 zákona o dani z príjmov.

K § 5 ods. 3
Doterajší text ustanovenia § 5 ods. 3 zákona upravený v písmene a) je bez zmeny.
V doplnenom písmene b) od 15.12.2005 sú definované pre účely zákona o dani z príjmov
pojmy zamestnanecká opcia a zamestnanecká akcia.

Zamestnaneckou opciou sa rozumie opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa,
alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou
zamestnávateľa. Zamestnanec takto nadobudnutú zamestnaneckú opciu nemôţe scudziť.

Zamestnaneckou akciou je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa, alebo od
akciovej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa.

Novela ustanovuje tieţ zdaniteľný príjem, ktorý plynie zamestnancovi vo výške hodnoty,
ktorá je určená ako rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie platnou v prvý
deň moţnosti realizácie opcie a cenou akcie garantovanou opciou, zníţený o sumu zaplatenú
zamestnancom za nákup opcie. Na výpočet hodnoty zamestnaneckej opcie je rozhodujúca
trhová cena zamestnaneckej akcie platná v prvý deň moţnosti realizácie opcie.

Účinnosť od 15.12.2005.

Príklad
Zamestnávateľ dňa 5. januára 2006 poskytne bezodplatne zamestnancovi desať opcií na
nákup 10 zamestnaneckých akcií. Cena zamestnaneckej akcie ktorú zaručuje cena
zamestnaneckej opcie je 900 Sk. Nákup zamestnaneckých akcií zamestnanec môže uskutočniť
od 1. februára 2006 do 31. marca 2006. Zamestnanec túto možnosť využil dňa 25. marca
2006. Trhová cena zamestnaneckej akcie platná v prvý deň možnosti realizácie opcie je 1 200
Sk. Aká výška príjmu je u zamestnanca zdaniteľným príjmom?


                                            4
Trhová cena zamestnaneckej akcie platná 1.2.2006, t.j. v prvý deň moţnosti nákupu
prostredníctvom zamestnaneckej opcie                            = 1 200 Sk
Cena akcie, ktorú zaručuje nadobudnutá zamestnanecká opcia      = 900 Sk
Suma zaplatená zamestnancom za nákup opcie                      =     0 Sk
Hodnota zamestnaneckej opcie                                    = 300 Sk.
Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi 10 zamestnaneckých opcií, preto zamestnancovi
pripočíta ku mzde za mesiac február sumu 3 000 Sk (10 ks x 300 Sk).

Príklad
Zamestnávateľ poskytne bezodplatne zamestnancovi opcie na nákup zamestnaneckých akcií.
Zamestnanec si môže akcie kúpiť v období od 1. marca 2006 do 30. júna 2006. Túto možnosť
využil dňa 14. apríla 2006. Cena akcie zaručená opciou je 900 Sk. Trhová cena
zamestnaneckej akcie platná v prvý deň možnosti realizácie opcie je 850 Sk. Aká výška
príjmu je u zamestnanca zdaniteľným príjmom?

V tomto prípade zamestnancovi nevzniká zdaniteľný príjem z nadobudnutých
zamestnaneckých opcií, nakoľko trhová cena zamestnaneckej akcie je niţšia ako cena akcie
garantovanou opciou (850 Sk - 900 Sk).

Príklad
Zamestnávateľ dňa 1. februára 2006 poskytne zamestnancovi opcie na nákup
zamestnaneckých akcií. Zamestnanec za nadobudnutú opciu zaplatil 400 Sk, pričom cena
zamestnaneckej akcie, ktorú zaručuje cena zamestnaneckej opcie je 900 Sk. Nákup
zamestnaneckej akcie zamestnanec môže uskutočniť od 15. februára 2006 do 31. marca 2006.
Trhová cena zamestnaneckej akcie platná v prvý deň možnosti realizácie opcie je 1 200 Sk.
Aká výška príjmu je u zamestnanca zdaniteľným príjmom?

Trhová cena zamestnaneckej akcie platná 15.2.2006, t.j. v prvý deň moţnosti nákupu
prostredníctvom zamestnaneckej opcie                        = 1 200 Sk
Cena akcie, ktorú zaručuje nadobudnutá zamestnanecká opcia  = 900 Sk
Suma zaplatená zamestnancom za nákup opcie                  = 400 Sk
Hodnota zamestnaneckej opcie                                =     0 Sk.
Zamestnancovi nevzniká zdaniteľný príjem z nadobudnutej zamestnaneckej opcie.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov, zdaniteľným príjmom
zamestnanca je hodnota zamestnaneckej opcie, bez ohľadu na to, či zamestnanec vyuţije
moţnosť nákupu zamestnaneckej akcie prostredníctvom zamestnaneckej opcie, alebo nie.

Príklad
Zamestnávateľ dňa 5. januára 2006 poskytne bezodplatne zamestnancovi opcie na nákup
zamestnaneckých akcií. Cena akcie, ktorú zaručuje cena zamestnaneckej opcie je 800 Sk.
Nákup zamestnaneckej akcie zamestnanec môže uskutočniť od 1. februára 2006 do 31. marca
2006. Zamestnanec túto možnosť nevyužil a nákup zamestnaneckej akcie neuskutočnil. Trhová
cena zamestnaneckej akcie platná v prvý deň možnosti realizácie opcie je 2 000 Sk. Aká
výška príjmu je u zamestnanca zdaniteľným príjmom?
Trhová cena zamestnaneckej akcie platná 1.2.2006, t.j. v prvý deň moţnosti nákupu
prostredníctvom zamestnaneckej opcie                          = 2 000 Sk
Cena akcie, ktorú zaručuje nadobudnutá zamestnanecká opcia    = 800 Sk
Suma zaplatená zamestnancom za nákup opcie                    =     0 Sk
Hodnota zamestnaneckej opcie                                  = 1 200 Sk.



                                           5
Zamestnávateľ zahrnie do príjmu kaţdého zamestnanca hodnotu poskytnutej zamestnaneckej
opcie v sume 1200 Sk.

K § 5 ods. 7 písm. d)
Podľa tohto ustanovenia zákona účinného do 31.12.2005 boli u zamestnanca oslobodené od
dane príjmy, poskytnuté za pouţitie rekreačného zdravotníckeho, vzdelávacieho,
predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa. Išlo o pouţitie
vlastných zariadení zamestnávateľa zamestnancom.
Podľa upraveného znenia tohto ustanovenia s účinnosťou od 1. januára 2006 sú od dane
oslobodené príjmy z pouţitia uvedených zariadení poskytnutých zamestnávateľom. Ide
o poskytnutie zariadenia a nie o nákup sluţieb.

Účinnosť od 1.01.2006.

Príklad
Zamestnávateľ - spoločnosť s r.o. uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve
strany dohodnú, že jeden deň v týždni (v pondelok) budú priestory plavárne používať
zamestnanci spoločnosti. Náklady na prevádzku a používanie priestorov plavárne za tento deň
hradí spoločnosť na základe vystavených faktúr mestskou plavárňou.
Takouto formou poskytnuté nepeňaţné plnenie je oslobodeným príjmom od dane
u zamestnancov s.r.o.

Príklad
Zamestnávateľ prostredníctvom cestovnej kancelárie rezervuje na letné mesiace dva
rekreačné penzióny v Grécku. Náklady na prevádzku a využívanie týchto penziónov uhrádza
zamestnávateľ. Rezervované penzióny zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom
bezodplatne.
Takouto formou poskytnuté nepeňaţné plnenie je u zamestnancov oslobodeným príjmom od
dane. Ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi cestovné náhrady v súvislosti s poskytnutím
takýchto zariadení, táto suma je u zamestnanca zdaniteľným príjmom.

Príklad
Zamestnávateľ, svojim zamestnancom zo sociálneho fondu raz ročne prepláca vstupenky,
permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového
zariadenia. Zamestnanec spoločnosti s r.o. si kúpi permanentku za 650 Sk, prostredníctvom
ktorej má zabezpečený vstup v mesiaci máj a jún do mestského fines centra. Priestory fitnes
centra používa v priebehu dvoch mesiacov vo svojom voľnom čase. Zamestnávateľ
permanentku v sume 650 Sk zamestnancovi preplatil.
Zamestnávateľ v tomto prípade neposkytol zamestnancovi športové zariadenie, ale poskytol
mu finančné prostriedky. Suma 650 Sk je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom.

K § 5 ods. 7 písm. i)
Doplnením tohto ustanovenia o písmeno i) sa oslobodzujú od dane podiely na zisku vyplatené
zamestnancom obchodnou spoločnosťou alebo druţstvom. Podiely na zisku vyplatené
zamestnancom bez majetkovej účasti sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené. Aj
podiel na zisku vyplatený konateľovi obchodnej spoločnosti sa posudzuje podľa tohto
ustanovenia, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Účinnosť od 15.12.2005.



                                            6
Podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 42 zákona o dani z príjmov preddavky na
daň, ktoré boli zamestnávateľom vybrané z podielov na zisku vyplatených
zamestnancom bez majetkovej účasti (ktorí nie sú členmi štatutárneho a dozorného
orgánu) a odvedené správcovi dane v roku 2005 sa vysporiadajú u zamestnanca
najneskôr pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň podľa § 38 zákona o dani
z príjmov, alebo pri podaní daňového priznania podľa § 32 zákona o dani z príjmov.
Úprava ustanovenia je účinná aj na tie podiely na zisku, ktoré boli vyplatené po 1. januári
2005, z ktorých bol vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti do nadobudnutia
účinnosti novely zákona o dani z príjmov.

Príklad
Akciová spoločnosť vyplatila zamestnancom bez majetkovej účasti za kvalitne vykonanú prácu
podiely na zisku a zahrnula ich do úhrnu mesačnej zdaniteľnej mzdy každého zamestnanca
v mesiaci júl 2005. Spoločnosť postupovala v súlade so zákonom 314/2005 Z. z., ktorým sa
menil a dopĺňal zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 20.7.2005 a zrazila z týchto podielov
na zisku, poskytnutých bez majetkovej účasti, preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti
pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní mzdy zamestnancovi k dobru.
Na základe novo ustanoveného znenia § 52 ods. 42 zákona o dani z príjmov vysporiada
zamestnávateľ vybrané preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti pri ročnom
zúčtovaní preddavkov na daň. V prípade, ak zamestnanci nepožiadajú o jeho vykonanie,
potom si zamestnanci vysporiadajú daňovú povinnosť pri podaní daňového priznania.


K § 5 ods. 7 písm. j)
Ustanovenie sa dopĺňa o nové písmeno j), ktoré oslobodzuje príjem, ktorý sa vyčísli ako
rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a jej cenou garantovanou opciou
zaplatenou zamestnancom v deň nákupu zamestnaneckej akcie.

Účinnosť od 15.12.2005.


K § 6 ods. 2 písm. d)
Ustanovenie § 6 ods. 2 sa dopĺňa o nové písmeno d), v ktorom sa zaraďuje medzi príjmy
z inej samostatnej zárobkovej činnosti aj príjem z činnosti sprostredkovateľov podľa
osobitných predpisov a to uţ v zdaňovacom období roku 2005. Príjem z činnosti
sprostredkovateľov je príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm.
d) len v prípade, ak sprostredkovateľ nevykonáva túto činnosť ako ţivnosť v súlade so
Ţivnostenským zákonom.
Do ustanovenia § 6 ods. 2 písm. d) sa zaraďujú napr. príjmy z činnosti sprostredkovateľov
poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní
zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príjmy z činnosti sprostredkovateľov
starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom
sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príjmy
z činnosti sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/2004
Z.z. v znení zákona č. 747/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, príjmy z činnosti
sprostredkovateľov zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o sluţbách zamestnanosti
v znení neskorších predpisov, príjmy z činnosti sprostredkovateľov investičných sluţieb
podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných sluţbách a o zmene
a doplnení iných zákonov alebo príjmy z činnosti sprostredkovateľov v oblasti poisťovníctva



                                             7
súvisiacej so stavebným sporením podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení
neskorších predpisov.

Účinnosť od 15.12.2005.

§ 6 ods. 10
Pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 ods.
3 zákona dochádza k zmene výšky tzv. paušálnych výdavkov z pôvodných 25 % na výdavky
vo výške 40 % z uvedených príjmov. Pri príjmoch dosiahnutých z remeselných ţivností
zostáva výška paušálnych výdavkov nezmenená, t. j. aj naďalej je moţné pri predmetných
príjmoch uplatňovať výdavky vo výške 60 % (za podmienky, ţe daňovník okrem príjmov
z remeselných ţivností nemá iné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
(§ 6 ods. 1 a 2). Okrem zmeny výšky paušálnych výdavkov neboli v súvislosti s uplatňovaním
paušálnych výdavkov vykonané iné zmeny .

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 7 ods. 1 písm. b) a § 43 ods. 3 písm. a)
Dôvodom úpravy § 7 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov je zavedenie rovnakej moţnosti
pre občanov, stavebných sporiteľov s inými občanmi, daňovníkmi, ktorým pripisuje banka
úroky napr. na vkladnej kniţke, úsporných vkladoch, t.j. moţnosť započítania si dane
vyberanej zráţkou ako preddavku na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov
prostredníctvom podaného daňového priznania v súlade s § 32 zákona o dani z príjmov.
Uvedená úprava tohto ustanovenia umoţňuje vrátiť daňovníkovi – občanovi, stavebnému
sporiteľovi vzniknutý preplatok na dani v súlade s § 63 zákona o správe daní, ak podá daňové
priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.
V tejto súvislosti sa tieţ upravilo ustanovenie § 43 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov,
a preto je moţné aj pri príjmoch z úrokov na účtoch stavebných sporiteľov uplatniť postup
ustanovený v § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 8 ods. 1 písm. k) a § 8 ods. 3 písm. c)
Do ostatných príjmov vymedzených v § 8 zákona o dani z príjmov sa dopĺňa nový druh
príjmov a to do odseku 1 písm. k).
Podľa tohto ustanovenia medzi ostatné príjmy, ak nie sú príjmami podľa § 5 aţ 7 bude
zaradené aj vrátené poistné na zdravotné poistenie zaplatené bez právneho dôvodu a vrátené
poistné na sociálne poistenie zaplatené rovnako bez právneho dôvodu alebo vrátená časť
poistného presahujúca správnu výšku poistného, o ktoré si daňovník zníţil
v predchádzajúcom zdaňovacom období alebo predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
príjmy zo závislej činnosti (§ 5) a príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti
a z prenájmu (§ 6).
Úprava tohto ustanovenia bola nevyhnutná z dôvodu zmien zákonov o verejnom zdravotnom
poistení alebo o sociálnej poisťovni. Spôsob vysporiadania preplatkov z uvedeného
poisteného v súčasnosti nebol riešený, aj keď pri príjmoch podľa § 6 sa tieto zahrňovali do
tohto druhu príjmu. Vzhľadom na to, ţe Ministerstvo zdravotníctva SR ustanovilo
v osobitnom predpise (napr. zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) ročné zúčtovanie
poistného, poisťovne budú povinné takéto preplatky vrátiť.


                                              8
V prípade, ak ide o daňovníka, ktorý mal v zdaňovacom období len príjmy podľa § 5 zákona
o dani z príjmov alebo mal len príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, resp. mal
kombináciu príjmov podľa § 5 a príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov, vrátený
preplatok z poistného bude zdaňovaný vo všetkých prípadoch rovnako, a to ako ostatný
príjem podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Uvedené preplatky
vstupujú u týchto daňovníkov do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa §
8 zákona o dani z príjmov.
Vzhľadom na účinnosť tohto ustanovenia postup pri zahrňovaní vzniknutého preplatku na
zdravotnom a sociálnom poistení ako ostatného príjmu podľa § 8 ods. 1 písm. k) zákona
o dani z príjmov bude moţné uplatniť po prvýkrát aţ za zdaňovacie obdobie roka 2006.

Účinnosť od 1.01.2006.

Na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. k) nadväzuje ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o dani z príjmov,
ktoré sa dopĺňa o nové písmeno c), v ktorom sa ustanovuje, ţe základ dane z príjmov podľa §
8 ods. 1 písm. k) sa nezniţuje o daňové výdavky.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 8 ods. 1 písm. l) a § 8 ods. 11
Za ostatný príjem podľa doplneného ustanovenia § 8 ods. 1 o nové písmeno l) sa povaţuje aj
príjem z derivátových operácií.
Príjem z derivátových operácií bude ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. l) zákona
o dani z príjmov len v tom prípade, ak tento príjem dosahuje nepodnikateľ. Ak takýto príjem
bude dosahovať podnikateľ v rámci výkonu svojej činnosti budú príjmy z derivátových
operácií príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
Rovnaký postup sa uplatňoval aj pred nadobudnutím účinnosti novely zákona, t.j. do 31.
decembra 2005.

Účinnosť od 1.01.2006.

Na uvedené ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 8 s novým odsekom 11, ktorý ustanovuje,
ţe pri príjmoch z derivátových operácií sa za výdavky povaţujú poplatky a iné podobné
platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním
týchto derivátových operácií. Vychádzajúc z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov
sa však výdavky na derivátové operácie podľa § 8 ods. 11 zákona o dani z príjmov uznávajú
maximálne do výšky dosiahnutých príjmov z derivátových operácií.
V prípade príjmov z derivátových operácií dosahovaných podnikateľmi sú výdavky uznávané
ako daňové výdavky k týmto príjmom ustanovené v § 19 ods. 2 písm. o) zákona o dani
z príjmov.

Účinnosť od 15.12.2005.


K § 8 ods. 5 písm. b)
Ustanovenie § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov sa novelou dopĺňa a spresňuje.
Úprava v tomto ustanovení má priamu väzbu na zmenu vykonanú touto novelou aj v § 25 ods.
1 písm. a) zákona o dani z príjmov, v ktorom je upravená vstupná cena hmotného
a nehmotného majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom alebo vkladom.



                                             9
Podľa novelizovaného ustanovenia § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov pri príjmoch
podľa § 8 ods. 1 písm. b) aţ e) je výdavkom cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená
v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), t.j. kúpnu cena preukázateľne
zaplatenú za vec, pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa
vychádza z ceny ustanovenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov.

Účinnosť od 1.01.2006.


K § 8 ods. 5 písm. e)
Ide o zmenu v súvislosti so zdanením predaja zamestnaneckých akcií, výdavkom súvisiacim
s predajom je aj suma nepeňaţného príjmu uvedená v § 5 ods. 3 písm. b) zákona o dani
z príjmov, ktorá bola zdanená podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Preddavkovým spôsobom
zdanenia bol vysporiadaný rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie platnej
v prvý deň moţnosti realizácie opcie a cenou akcie garantovanou opciou.

Účinnosť od 15.12.2005.


K § 9 ods. 2 písm. a)
S účinnosťou od 1.1.2006 sú od dane oslobodené aj dávky, podpory a sluţby z individuálneho
zdravotného poistenia, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho
zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve [zákon č.
580/2004 Zb. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o
poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].
Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dôchodkovom sporení) medzi
dávky, podpory a sluţby nezahŕňa dôchodky resp. plnenia vyplácané zo starobného
dôchodkového sporenia. Starobné dôchodkové sporenie je sporenie na osobný účet
sporiteľa, ktorého účelom je spolu so starobným poistením podľa osobitného predpisu
zabezpečiť jeho príjem v starobe a pozostalým pre prípad jeho úmrtia. V nadväznosti na túto
skutočnosť, novela zákona upravila ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a) aj o takéto príjmy. To
znamená, ţe medzi oslobodené príjmy patria aj:
     dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vyplácané za podmienok
        ustanovených zákonom o dôchodkovom sporení, napr. starobný dôchodok, predčasný
        starobný dôchodok a pozostalostný dôchodok (vdovský, vdovecký, sirotský).
     plnenia zo starobného dôchodkového sporenia podľa § 40 zákona o dôchodkovom
        sporení. Ide o plnenie dediča, v prípade ak zomrel sporiteľ alebo poberateľ
        starobného, resp predčasného dôchodku ako disponibilného prebytku a niet osôb,
        ktorým by sa vyplácal vdovský, vdovecký resp. sirotský dôchodok ako disponibilný
        prebytok. Dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí dedičovi alebo poberateľovi
        určenému zomretým v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení peňaţnú čiastku
        vo výške ustanovenej zákonom o dôchodkovom sporení, ktorá je od dane oslobodená.

Účinnosť od 1.01.2006.

K poznámke pod čiarou 40a a 40b
Doplnená poznámka č. 40a a 40b vzťahuje sa na úpravu § 9 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Ustanovenie je novelou zákona spresnené o dôchodky, ktoré sú vyplácané zo starobného
dôchodkového sporenia v súlade so zákonom č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom


                                            10
sporení, ako aj o plnenia v prípade smrti sporiteľa alebo poberateľa starobného dôchodku,
resp. predčasného starobného dôchodku ako disponibilného prebytku. Uvedené oslobodené
príjmy sú vyplácané v súlade so zákonom o dôchodkovom sporení, na ktorý sa odvoláva
odkaz v texte v poznámke pod čiarou.

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 9 ods. 2 písm. c)
Zákon č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a
prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
s účinnosťou od 1.01.2005 upravil a doplnil ustanovenia v jednotlivých zákonoch (zákon č.
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch
a právnych čakateľoch prokuratúry) o nové nárokované peňaţné plnenie. Ide o príplatok za
výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých. Príplatok za výkon funkcie, ktorý
poberá sudca, sudca Ústavného súdu a prokurátor, má obdobný charakter ako príplatok
k dôchodku, ktorý sa povaţuje za príjem oslobodený od dane. Novelou zákona o dani
z príjmov s účinnosťou od 1.01.2006 patrí medzi oslobodené príjmy aj príplatok za výkon
funkcie sudcu, ktorý do 31.12.2005 bol zdaniteľným príjmom.

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 11 ods. 1 písm. b)
Do vlastného príjmu manţelky (manţela) pre účely uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti
základu dane sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky,
štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie 125)
a daňový bonus.
Poznámka pod čiarou k odkazu 125 znie:
„125)
      Zákon č. 600/2003 Z. z.“

Podľa doterajšieho znenia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) sa do vlastného príjmu manţelky
(manţela) nezahŕňalo štipendium poskytované doktorandom dennej formy doktorandského
štúdia. Doplnené znenie ustanovenia o odkaz 125 uţ určuje, ţe do vlastného príjmu manţelky
(manţela) na daňové účely sa zahŕňa aj štipendium poskytované týmto doktorandom, ktorí sa
podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov nepovaţujú
za nezaopatrené deti. Ide o príjem posudzovaný za celé zdaňovacie obdobie.

Účinnosť od 15.12.2005.

Príklad
Zamestnanec uzavrel sobáš 5.8.2005. Na začiatku nasledujúceho kalendárneho mesiaca, dňa
1.9.2005 splní zamestnanec podmienku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na
manželku (§ 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Manželka študuje od októbra 2005 ako
doktorandka v dennej forme štúdia, plynie jej štipendium na čas trvania tohto študijného
programu tretieho stupňa. Za rok 2005 ide o sumu 30 000 Sk, ktorú poberala do 10.12.2005.
Iný príjem v roku 2005 nepoberala.
Manžel v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania vyhlási výšku vlastného príjmu manželky
a uplatní si pomernú sumu rozdielu medzi nezdaniteľnou sumou a vlastným príjmom počas
kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie jednej
dvanástiny vypočítanej sumy. Tento daňovník uvedie v žiadosti o vykonanie ročného


                                            11
zúčtovania sumu 19 312 Sk (87 936 Sk –30 000 Sk = 57 936 Sk : 12 = 4 828 Sk x 4 mesiace =
19 312 Sk).

Novela zákona o dani z príjmov z dôvodu jednoznačnosti tieţ spresňuje znenie ustanovenia
v nadväznosti na daňový bonus, sumu daňového zvýhodnenia poskytnutú na vyţivované
dieťa ţijúce s daňovníkom v domácnosti podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Toto daňové
zvýhodnenie poskytnuté na vyţivované dieťa vo forme daňového bonusu sa nezahŕňa do
vlastného príjmu manţelky (manţela).

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 11 ods. 1 písm. e, § 11 ods. 3, § 11 ods. 5 aţ 10
Upravujú sa nové nezdaniteľné častí základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie,
účelové sporenie a ţivotné poistenie, uţ za zdaňovacie obdobie roku 2005, ktoré si daňovník
uplatní po ukončení zdaňovacieho obdobia. Vzhľadom na vykonanú legislatívnu úpravu v § 2
písm. u) zákona o dani z príjmov t.j. vyčlenenie ţivotného poistenia ako samostatný
základný pojem v písm. v) zákona, upravuje sa aj ustanovenie § 11 tak, ţe sa odsek 1 dopĺňa
o nové písmeno e), o poistné vynaloţené daňovníkom na ţivotné poistenie.
Výška príspevkov zaplatená na nové nezdaniteľné časti, ktoré si tento daňovník môţe
odpočítať od základu dane sa neupravovala. Finančné prostriedky vynaloţené daňovníkom na
doplnkové dôchodkové sporenie, na účelové sporenie a poistné vynaloţené daňovníkom na
ţivotné poistenie je moţné odpočítať od základu dane daňovníka vo výške preukázateľne
zaplatenej v zdaňovacom období (v zdaňovacom období roku 2005 od 1.1.2005 do
31.12.2005), v úhrne najviac do výšky 12 000 Sk.
Zároveň sa ustanovenie dopĺňa o nové odseky, ktoré spresňujú podmienky uplatnenia resp. aj
podmienky porušenia u nových nezdaniteľných častí zo základu dane

Účinnosť od 15.12.2005.


                            Doplnkové dôchodkové sporenie

§ 11 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov
Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie
(poistenie) podľa ustanovenia § 11 ods. 6 musia byť splnené podmienky podľa osobitného
predpisu. Týmto je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom
poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Účastnícke (zamestnanecké) zmluvy uzavreté v súlade s týmito osobitnými
predpismi potom spĺňajú podmienky ustanovené zákonom o dani z príjmov.
Dávame do pozornosti aj informáciu Ministerstva financií SR o uplatňovaní doplnkového
dôchodkového sporenia, ktorá je uverejnená na internetovej stránke MF SR
www.finance.gov.sk .

Príklad
Zamestnanec v súlade so zamestnaneckou zmluvou platil príspevky na doplnkové dôchodkové
sporenie (poistenie) v kalendárnom roku 2005 v mesačnej výške 300 Sk (250 Sk z vlastných
prostriedkov zamestnanca a 50 Sk mu poskytol zamestnávateľ zo sociálneho fondu).
Zamestnávateľ preukázateľne zrážal príspevky zamestnancovi a odvádzal do doplnkovej



                                            12
dôchodkovej poisťovne v úhrnnej ročnej sume 3 300 Sk, za mesiac január 2005 až november
2005 (300 Sk x 11 mesiacov).
Zamestnanec po ukončení kalendárneho roku 2005 si môže uplatniť ním platené príspevky na
nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie (poistenie) v sume 3 300
Sk.

Za porušenie podmienok ustanovenia zákona sa povaţuje výplata odstupného
z doplnkového dôchodkového sporenia (poistenia) pred dovŕšením 55 rokov ţivota daňovníka
a pred uplynutím desiatich rokov od uzavretia účastníckej (zamestnaneckej) zmluvy (§ 11
ods. 8 zákona o dani z príjmov). Ak daňovníkovi bude vyplatená takáto dávka, o sumu
zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (poistenie), o ktorú si
v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zníţil základ dane, je povinný tento daňovník
zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia,
v ktorom k porušeniu zákonných podmienok došlo.

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (poistenie) je moţné odpočítať od základu dane
vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období roku 2005 (§ 11 ods. 5 zákona o
dani z príjmov).

Príspevok, ktorým zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na doplnkové dôchodkové
sporenie (poistenie) podľa zamestnávateľskej zmluvy je pre zamestnanca zdaniteľným
plnením, ktorý sa podľa § 35 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov zdaňuje v úhrne zdaniteľných
príjmov preddavkovo vo výške 19 %. Takýto príspevok zamestnávateľa nie je príspevkom,
ktorý platí zamestnanec a nezniţuje jeho základ dane ako nezdaniteľná časť základu dane
podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.

   Ustanovenie § 52 ods. 35 zákona o dani z príjmov sa v tejto súvislosti nepouţije, pretoţe
sa odvoláva na § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov, a nie na §11 ods. 6 cit.
zákona, čo bolo spôsobené administratívnou chybou v legislatívnom procese. Uvedená
nezrovnalosť bude pri najbliţšej novele zákona o dani z príjmov odstránená.


                                     Účelové sporenie

§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov
Účelovým sporením je podľa spresneného ust. § 2 písm. u) zákona o dani z príjmov vkladanie
finančných prostriedkov do banky alebo investovanie finančných prostriedkov
prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné sluţby alebo sluţby v oblasti
kolektívneho investovania (napr. vkladné kniţky, podielové listy a pod.), ak táto spoločnosť
je podľa osobitných predpisov oprávnená takúto sluţbu poskytovať, na zabezpečenie príjmu
plynúceho zamestnancovi najskôr dovŕšením 55 rokov ţivota.

Novela zákona o dani z príjmov jednoznačne ustanovila v § 11 ods. 6, ţe na uplatnenie
nezdaniteľnej sumy na účelové sporenie musia byť splnené tieto podmienky:
   1. dohodnutá doba platenia účelového sporenia je najmenej desať rokov, pričom
       daňovníkovi nie je vyplatené plnenie z účelového sporenia pred uplynutím tejto
       lehoty, a súčasne
   2. plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 roku ţivota daňovníka.




                                            13
                                      Ţivotné poistenie

§ 11 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov
Ţivotným poistením je podľa § 2 doplneného písmena v) ţivotné poistenie podľa zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, z ktorého bude daňovníkovi plynúť príjem po dovŕšení 55 rokov ţivota.

Na uplatnenie nezdaniteľnej sumy na ţivotné poistenie podľa novely zákona o dani
z príjmov (§ 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov) musia byť splnené tieto podmienky:
      1. dohodnutá poistná doba je najmenej desať rokov, pričom výplata poistného plnenia
         pre prípad doţitia sa konca poistnej doby je dohodnutá v poistnej zmluve najskôr pre
         rok, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov ţivota, alebo
      2. poistná doba je dohodnutá na dobu neurčitú, pričom výplata poistného plnenia
         nastane najskôr po uplynutí doby desať rokov od uzavretia ţivotného poistenia
         a najskôr v roku, v ktorom zamestnanec dovŕši 55 rokov ţivota.

Za porušenie podmienok sa nepovaţuje podľa § 11 ods. 9 zákona o dani z príjmov vyplatené
plnenie z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby, ak je súčasťou ţivotného poistenia (bod
6 klasifikácie poistných odvetví podľa poistných druhov prílohy zákona č. 95/2003 Z. z.
o poisťovníctve v znení neskorších predpisov). V prípade pripoistenia k hlavnému poisteniu
napr. pripoistenie trvalých následkov úrazu je oprávnená osoba kompetentná poţadovať
výplatu z tohto poistného plnenia aj počas trvania poistenia v prípade vzniku poistnej udalosti.

Príklad
Daňovník uzavrel s poisťovňou životnú poistku na dožitie určitého veku. Životné poistenie
obsahuje hlavné poistenie dohodnuté v ročnej výške 3 500 Sk a súčasne obsahuje aj
pripoistenie trvalých následkov úrazu v ročnej výške 70 Sk. Za dohodnuté poistné na životné
poistenie sa považuje suma 3 570 Sk, túto sumu môže daňovník uplatniť ako nezdaniteľnú časť
základu dane. V prípade splnenia podmienok pre výplatu trvalých následkov úrazu sa toto
vyplatené plnenie z poistenia nepovažuje za porušenie podmienok.

Zároveň sa do § 11 ods. 5 zákona doplnili nové písmená a) a b), ktoré spresňujú podmienky
jednorazovo zaplateného poistného na ţivotné poistenie dohodnutého na dobu
    a) určitú, sa jednorazové poistné rovnomerne rozpočíta na zdaňovacie obdobia podľa
       poistnej doby, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo jednorazové poistné
       preukázateľne zaplatené,
    b) neurčitú, sa jednorazové poistné rovnomerne rozpočíta na obdobie desiatich po sebe
       nasledujúcich rokov, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo jednorazové
       poistné preukázateľne zaplatené.

Príklad
Daňovník zaplatil v roku 2005 jednorázovo poistné na životné poistenie vo výške 90 000 Sk, s
dohodnutou poistnou dobou 15 rokov (dobou určitou). Toto jednorázovo zaplatené poistné
sa rozpočíta rovnomerne na 15 rokov, na zdaňovacie obdobia poistnej doby, tzn. 90 000 : 15
= 6 000 Sk. Daňovník si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na životné poistenie vo výške
6 000 Sk v zdaňovacom období roku 2005.

Príklad
Daňovník zaplatil v roku 2005 jednorazovo poistné na životné poistenie vo výške 90 000 Sk,
s neurčenou poistnou dobou (dobou neurčitou). Toto jednorazovo zaplatené poistné na


                                              14
životné poistenie sa rozpočíta na obdobie desiatich po sebe nasledujúcich rokov, tzn. 90 000 :
10 = 9 000 Sk. Daňovník si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 9 000 Sk
v zdaňovacom období roku 2005.

Príklad
Poistník uzavrel s poisťovňou životnú poistku v kalendárnom roku 2000, s poistnou dobou
dohodnutou na dobu neurčitú. Daňovník uhradil v kalendárnom roku 2000 jednorázovo
poistnú sumu vo výške 100 000 Sk. Toto jednorázovo zaplatené poistné sa rovnomerne
rozpočíta na obdobie desiatich po sebe nasledujúcich rokov, a to počnúc zdaňovacím
obdobím, v ktorom bolo jednorázové poistné preukázateľne zaplatené. Poistná suma sa
rozpočíta na zdaňovacie obdobie r. 2000 až 2009. Zamestnanec si uplatní len pomernú sumu
vo výške 10 000 Sk ako nezdaniteľnú časť základu dane. Vyčíslená suma sa úplatní len od
účinnosti novely zákona o dani z príjmov, počnúc zdaňovacím obdobím roku 2005, nie za
predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

V súlade s § 11 ods. 9 zákona o dani z príjmov, ak ţivotné poistenie zanikne neplatením,
výpoveďou, dohodou alebo odstúpením pred uplynutím doby desať rokov od začiatku
ţivotného poistenia, alebo pred kalendárnym rokom, v ktorom daňovník dovŕši vek 55 rokov
ţivota, povaţuje sa táto skutočnosť za porušenie zákonom ustanovených podmienok
a daňovník je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia
zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu zákonom ustanovených podmienok.

Ak daňovník, ktorý si uplatňoval zníţenie základu dane podľa § 11 odseku 1 písm. c), d),
alebo písmeno e), zomrie, táto skutočnosť sa nepovaţuje za nedodrţanie podmienok
ustanovených v § 11 odsekoch 6 a 7 zákona o dani z príjmov. Dedič nemá povinnosť
v podanom daňovom priznaní za tohto daňovníka podľa § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov
zvýšiť základ dane.
Podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 47 zákona o dani z príjmov sa tento postup použije
aj u daňovníka v roku 2005.


TRETIA ČASŤ

DAŇ PRÁVNICKEJ OSOBY

K § 12 ods. 1 písm. c) a § 14 ods. 3
Podľa doplneného ustanovenia predmetom dane z príjmov (podobne ako je to u podielových
fondov, vytvorených správcovskou spoločnosťou alebo doplnkových dôchodkových fondov,
vytvorených doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou), nie sú príjmy, plynúce dôchodkovým
fondom, ktoré vytvára a spravuje dôchodková správcovská spoločnosť v súlade so zákonom
č. 43/2004 Z. z. (tzv. II. pilier poistenia).
Podľa § 74 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“),
dôchodkový fond, ktorý vytvára správcovská spoločnosť, nemá právnu subjektivitu, pričom
majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku správcovskej spoločností, ale je
spoločným majetkom sporiteľov. V súlade s § 74 zákona č. 43/2004 Z. z. majetok v
dôchodkovom fonde je spoločným majetkom sporiteľov, pričom podiel sporiteľa na tomto
majetku je vyjadrený pomerom dôchodkových jednotiek na osobnom dôchodkovom účte
sporiteľa ku všetkým dôchodkovým jednotkám tohto dôchodkového fondu. Podľa § 6 zákona
č. 43/2004 Z. z., sporiteľ je fyzická osoba, ktorá má zmluvu o starobnom dôchodkovom


                                             15
sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zapísanú do registra zmlúv o starobnom
dôchodkovom sporení podľa § 64a ods. 2 cit. zákona, a fyzická osoba, ktorej Sociálna
poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť podľa § 64 ods. 4 cit. zákona.
Ustanovenie § 43 zákona o dani z príjmov vymedzuje príjmy, z ktorých sa daň vyberá
zráţkou. Úroky a iné výnosy z beţných a vkladových účtov a ďalších foriem vkladov podľa
§ 43 ods. 3 písm. a) a b), plynúce dôchodkovému fondu, nie sú (na rozdiel od prípadov, ak
plynú podielovému fondu zriadeného podľa zákona č 594/2003 Z. z. o kolektívnom
investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
doplnkovému dôchodkovému fondu zriadeného podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o
doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) vylúčené z príjmov, ktoré podliehajú dani vyberanej zráţkou.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe výnos vyplatený dôchodkovému fondu, z ktorého bola vybraná
pri výplate daň zráţkou, nie je ďalej redistribuovaný sporiteľovi, resp. sporiteľ neobdrţal pri
výplate výnosu sumu, z ktorej bola vybraná daň zráţkou platiteľom dane, nie je tento príjem
uvádzaný ani v daňovom priznaní sporiteľa.
V nadväznosti na vymedzenie predmetu dane u doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a jej
dôchodkových fondov bol v § 14 ods. 3 zákona o dani z príjmov doplnený základ dane
u dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 13 ods. 2 písm. e)
Podľa znenia § 13 ods. 2 písm. e) sú úroky z účtov pripisované bankou Štátnej pokladnici,
vzhľadom na jej osobitné postavenie a napojenie na štátny rozpočet, oslobodené od dane
z príjmov. Vzhľadom k tomu, ţe na základe rovnakého zákona ako Štátna pokladnica (Zákon
č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov) bola
zriadená aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá má tieţ osobitné postavenie a plní
úlohy v oblasti štátnych financií, s účinnosťou od 01.01.2006 sú od dane oslobodené príjmy
z finančných operácií, ktoré agentúra vykonáva.

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 13 ods. 2 písm. f)
V ustanovení § 13 ods. 2 písm. f) bol pod čiarou doplnený odkaz 59a), čím došlo pre
právnické osoby k upresneniu pojmu štátnych dlhopisov, vydaných a registrovaných
v zahraničí, výnosy z ktorých sú oslobodené od dane. Zákon sa priamo odvoláva na § 18 ods.
4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 18 cit.
zákona, štátnymi dlhopismi sú dlhopisy vydávané v mene Slovenskej republiky
Ministerstvom financií SR. Pokiaľ ministerstvo nepoverí vydávaním štátnych dlhopisov inú
osobu, vydávanie dlhopisov zabezpečuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, pričom touto
činnosťou môţe byť ministerstvom poverená aj NBS. Ak ide o štátne dlhopisy, ktoré majú
byť vydané v zahraničí, ministerstvo môţe touto činnosťou poveriť na základe výberového
konania aj zahraničnú právnickú osobu, ktorá vykonáva takúto činnosť na základe povolenia
udeleného v štáte, v ktorom má sídlo.
V nadväznosti na § 52 ods. 22 zákona o dani z príjmov sa oslobodenie výnosov pouţije na tie
štátne dlhopisy, ktoré boli vydané a registrované v zahraničí po 31.12.2003, ak k výplate,
poukázaniu, alebo pripísaniu výnosu dôjde po 31.12.2004.

Účinnosť od 15.12.2005.



                                              16
K § 13 ods. 2 písm. i)
Podľa predmetného ustanovenia zákona sú pri splnení ďalších podmienok uvedených v tomto
ustanovení od dane oslobodené nielen príjmy právnickej osoby, ktorá je daňovníkom
členského štátu Európskej únie uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) prvom bode (tzv. priemyselné
licenčné poplatky), ale tieţ odplaty za poskytnutie práva na pouţitie alebo za pouţitie
autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu uvedené v § 16 ods. 1 písm.
e) druhom bode (tzv. kultúrne licenčné poplatky) a náhrady za pouţitie alebo za
poskytnutie práva na pouţitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia
uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) štvrtom bode (príjmy z prenájmu hnuteľných vecí).
Účelom úpravy predmetného ustanovenia zákona je rozšírenie rozsahu licenčných poplatkov
oslobodených od dane v súlade so Smernicou Rady 2003/49/ES o spoločnom systéme
zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi zdruţenými
spoločnosťami rôznych členských štátov. Vymedzenie pojmu licenčné poplatky v uvedenej
smernici nadväzuje na vymedzenie pojmu licenčné poplatky v medzinárodných zmluvách
o zamedzení dvojitého zdanenia.
Postup pri uplatňovaní ustanovenia § 13 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je tieţ
predmetom metodického pokynu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 49/2/2005 zo
dňa 1.08.2005.

Účinnosť od 01.05.2006.

Príklad
Právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky vypláca nájomné právnickej osobe
so sídlom na území Českej republiky. Predmetom zmluvy o nájme uzatvorenej medzi
uvedenými osobami s účinnosťou od 1.01.2006 je operatívny prenájom technologickej linky
na balenie potravinárskych výrobkov na obdobie 5 rokov. Česká právnická osoba
(prenajímateľ) má od 1.01.2002 priamy podiel na základnom imaní slovenskej právnickej
osoby (nájomca) vo výške 60 %.

Nájomné vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej
republiky (slovenská právnická osoba) daňovníkovi členského štátu Európskej únie (česká
právnická osoba), ktorý je tieţ jeho konečným príjemcom. Do dňa výplaty nájomného, počas
obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe, sú splnené podmienky
uvedené v ustanovení § 13 ods. 2 písm. i) druhého bodu zákona o dani z príjmov.
V predloţenom prípade ide o platby nájomného medzi „zdruţenými spoločnosťami rôznych
členských štátov“.
Nájomné vyplácané v období od 01.01.2006 do 30.04.2006, s ohľadom na účinnosť
ustanovenia § 13 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, nie je od dane podľa predmetného
ustanovenia oslobodené. Predmetný príjem je zdaniteľný na území Slovenskej republiky tak
podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy. Podľa článku
12 ods. 2 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou príjmy z prenájmu
priemyselného zariadenia sa môţu zdaniť aj na území Slovenskej republiky, a to podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky, ak je však skutočný vlastník týchto príjmov
rezidentom Českej republiky, daň takto uloţená nepresiahne 10 % hrubej sumy nájomného.
Príjem z prenájmu je zdaňovaný daňovníkom (českým prenajímateľom) prostredníctvom
daňového priznania a je predmetom zabezpečenia dane vykonávaného platiteľom dane
(slovenským nájomcom) podľa ustanovenia § 44 zákona o dani z príjmov.
Nájomné vyplácané v období od 01.05.2006 je podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. i)
zákona o dani z príjmov od dane oslobodené. Podľa ustanovenia § 2 písm. h) zákona o dani
z príjmov predmetný príjem nie je zdaniteľný na území Slovenskej republiky a nie je


                                           17
predmetom zabezpečenia dane vykonávaného platiteľom dane (slovenským nájomcom) podľa
ustanovenia § 44 zákona o dani z príjmov.


ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

K § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod
Podľa predmetného ustanovenia zákona príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky
daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov
s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou
daňovou povinnosťou, ktorými sú nájomné alebo príjmy plynúce z iného vyuţitia hnuteľných
vecí umiestnených na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území
Slovenskej republiky je aj dopravný prostriedok vyuţívaný daňovníkom podľa § 2 písm.
d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave.
Účelom úpravy predmetného ustanovenia zákona je vymedzenie pojmu „hnuteľnej veci
umiestnenej na území Slovenskej republiky“ v prípade dopravných prostriedkov prenajatých
od nerezidenta, ktoré sú vyuţívané tieţ mimo územia Slovenskej republiky v medzinárodnej
doprave.

Účinnosť od 01.01.2006.

Príklad
Právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky vypláca nájomné právnickej osobe
so sídlom na území Rakúskej republiky. Predmetom zmluvy o nájme uzatvorenej medzi
uvedenými osobami je operatívny prenájom nákladných motorových vozidiel na obdobie 7
rokov. Slovenská právnická osoba s rakúskou právnickou osobou nie sú majetkovo, ani inak
prepojené. Prenajaté motorové vozidla slovenský nájomca používa na zabezpečovanie
vnútroštátnej a medzinárodnej prepravy tovarov.

Predmetný príjem vyplácaný slovenským nájomcom je zdaniteľný na území Slovenskej
republiky tak podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. e) štvrtého bodu zákona o dani z príjmov je nájomné
predmetom dane rakúskeho prenajímateľa na území Slovenskej republiky. Príjem nie je podľa
zákona od dane oslobodený. Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
s Rakúskou republikou príjmy z prenájmu hnuteľných vecí sa môţu zdaniť aj na území
Slovenskej republiky, a to podľa právnych predpisov Slovenskej republiky; daň však
nesmie prekročiť 5 % hrubej sumy nájomného. Príjem z prenájmu motorových vozidiel je
zdaňovaný daňovníkom (rakúskym prenajímateľom) prostredníctvom daňového priznania a je
predmetom zabezpečenia dane vykonávaného platiteľom dane (slovenským nájomcom) podľa
ustanovenia § 44 zákona o dani z príjmov.

K § 17 ods. 1 písm. c) a § 17 ods. 2 písm. d)
Od 1.01.2006 je pre subjekty vymedzené v § 17a* zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
v znení zákona č.561/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) povinne určený spôsob
vykazovania výsledku hospodárenia podľa individuálnej účtovnej závierky v súlade
s medzinárodnými štandardami pre finančné výkazníctvo (IRFS).
Novela zákona o dani z príjmov vymedzuje postup, podľa ktorého sa u daňovníkov,
vymedzených v § 17a zákona o účtovníctve s účinnosťou od 1.01.2006 pri vyčíslení základu


                                           18
dane vychádza z výsledku hospodárenia zisteného podľa IAS/IFRS [§ 17 ods. 1 písm. c)
zákona o dani z príjmov] s tým, ţe spôsob úpravy základu dane tohto daňovníka stanovilo
Ministerstvo financií SR vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým je „Opatrenie
MF SR z 15.februára 2006, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia
vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov
pre finančné výkazníctvo“ publikovanom vo Finančnom spravodajcovi č. 2/2006.
___________
*Podľa §17a ods. 1 zákona o účtovníctve „Okrem účtovných jednotiek podľa osobitných
predpisov /Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002
o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem/ zostavuje individuálnu účtovnú závierku
a výročnú správu podľa osobitných predpisov aj účtovná jednotka, ktorou je banka, pobočka
zahraničnej banky, Exportno – importná banka SR, obchodník s cennými papiermi, pobočka
zahraničného obchodníka s cennými papiermi, Garančný fond investícií, správcovská
spoločnosť, pobočka správcovskej spoločnosti, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne,
zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, Slovenská kancelária poisťovateľov, dôchodková
správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková poisťovňa, Fond ochrany vkladov, Burza
cenných papierov, Centrálny depozitár cenných papierov SR..“
Na základe § 17a ods. 2 zákona o účtovníctve, takto postupuje aj účtovná jednotka, ak je
obchodnou spoločnosťou, ktorá najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia spĺňa aspoň dve
z týchto podmienok:

   a) celková suma majetku presiahla 5. 000 000 000 Sk, pričom sumou majetku sa rozumie
      suma zistená zo súvahy
       v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve,
   b) čistý obrat presiahol 5 000 000 000 Sk,
   c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období presiahol
      2000.

Poznámka
Zákonom č. 660/2005 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.01.2006 novelizoval zákon o dani
z príjmov, bolo znenie § 17 ods. 2 písm. d) vypustené, pričom na koniec § 17 ods. 2, ak ide
o daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 1 písm. c) bol doplnený
text, podľa ktorého sa zistený výsledok hospodárenia upraví spôsobom ustanoveným vo
všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom financií SR.

Účinnosť od 15. 12.2005.

K § 17 ods. 5
Oceňovanie vzájomných transakcií medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými
osobami na účely zákona o dani z príjmov je vymedzené v ustanoveniach § 17 ods. 5 a § 18
zákona. Základným východiskom pri posudzovaní cien medzi závislými osobami na daňové
účely je tzv. princíp nezávislého vzťahu.
Predmetné ustanovenia zákona o dani z príjmov bolo však moţné uplatniť v období do
19.07.2005 len vo vzťahu k vzájomným transakciám zahraničných závislých osôb (nie
tuzemských závislých osôb).
S účinnosťou od 20.07.2005 sa úprava základu dane podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona
o dani z príjmov na základe novely zákona č. 314/2005 Z. z. vzťahuje aj na tuzemské závislé
osoby.
Podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane tuzemských závislých osôb
vyčísleného za obdobie od 20.07.2005 do 14.12.2005 je aj cenový rozdiel zistený postupom


                                            19
uvedeným v § 18 zákona. Úprava základu dane z dôvodu „netrhového“ ocenenia vzájomných
transakcií tuzemských závislých osôb sa vzťahuje na transakcie (účtovné prípady)
uskutočnené v období od 20.07.2005 do 14.12.2005, pričom zákonom vymedzená závislosť
osôb sa posudzuje v kontexte vytvárania obchodných vzťahov týchto osôb, t.j. v čase
vytvorenia vzájomných cenových dohôd a dojednania ceny transakcie.
Účelom úpravy predmetného ustanovenia zákona účinnej od 15.12.2005 je vrátenie súčasného
znenia ustanovenia do pôvodného stavu pred novelou zákona č. 314/2005 Z. z.
V období od 15.12.2005 je tak úpravu základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z
príjmov opäť moţné vyţadovať len u zahraničných závislých osôb. Na elimináciu daňových
únikov realizovaných prostredníctvom „účelového“ oceňovania transakcií v ostatných
prípadoch je moţné uplatniť postup uvedený v ustanovení § 29 ods. 6 zákona o správe daní.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 17 ods. 6
Predmetné ustanovenie zákona o dani z príjmov v nadväznosti na príslušné medzinárodné
zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, vymedzuje moţnosť vykonávať tzv. korešpondujúce
úpravy základu dane v prípadoch transferového oceňovania na daňové účely.
Korešpondujúca úprava základu dane je úprava základu dane zahraničnej závislej osoby
v Slovenskej republike, ktorá korešponduje s primárnou úpravou základu dane prepojenej
zahraničnej závislej osoby v zahraničí tak, aby rozdelenie zisku medzi týmito dvoma štátmi
bolo v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Bliţšie podrobnosti k podmienkam a postupu pri vykonávaní korešpondujúcich úprav základu
dane sú uvedené v časti C. kapitoly IV Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné
spoločnosti a správu daní uverejnenej vo Finančnom spravodajcovi č. 14/1997.
Účelom úpravy predmetného ustanovenia zákona je spresnenie jeho súčasného znenia
a zvýraznenie „moţnosti“ (nie povinnosti) vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane
v nadväznosti na dodrţanie princípu nezávislého vzťahu v štáte, v ktorom sa vykonáva
primárna úprava základu dane.
Miestne príslušný správca dane môţe povoliť korešpondujúcu úpravu základu dane
daňovníka podľa ustanovenia § 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov len v prípade, ak
primárna úprava základu dane prepojenej osoby v zahraničí bola vykonaná v súlade
s princípom nezávislého vzťahu.
Rovnaký postup uplatňoval správca dane aj v období pred účinnosťou úpravy predmetného
ustanovenia zákona, t.j. v období pred 01.01.2006.
Prípady povoľovania korešpondujúcich úprav základu dane konzultuje miestne príslušný
správca dane s príslušným odborným útvarom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky
a pri posudzovaní dodrţania princípu nezávislého vzťahu pri primárnej úprave základu dane v
zahraničí vyuţíva nástroje medzinárodnej administratívnej spolupráce.

Účinnosť od 01.01.2006.

K § 17 ods. 15
Do úpravy tohto ustanovenia od 15.12.2005 platilo zahrnutie sumy opráv chýb nákladov
uznaných za daňové výdavky a opráv chýb výnosov zahrnovaných do zdaniteľných príjmov
z minulých účtovných období do základu dane v prípade, ak sú v súlade so zákonom
o účtovníctve účtované na účet nerozdeleného hospodárskeho výsledku, tzn. povinnosť
zahrnutia do základu dane sa vzťahovala len na opravy významných chýb účtovaných na
ťarchu alebo v prospech účtu nerozdelený zisk minulých rokov.



                                            20
S účinnosťou od 15.12.2005, uţ na zdaňovacie obdobie roka 2005, opravy chýb minulých
účtovných období, ak ide o opravy chýb nákladov (výdavkov), ktoré sú uznaným daňovým
výdavkom alebo opravy chýb výnosov, ktoré sú zdaniteľným príjmom sa zahrnú do základu
dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, aj keď sa účtujú v období,
v ktorom boli zistené. Všetky opravy chýb minulých účtovných období sa zahrnú u daňovníka
do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa vzťahujú, pričom nie je dôleţité, či
tieto opravy sú účtované do nákladov alebo výnosov (opravy nevýznamných chýb), alebo ide
opravy, účtované na ťarchu alebo v prospech účtu nerozdeleného zisku minulých rokov
(opravy významných chýb).
Za opravu chýb minulých účtovných období sa pritom nepovaţujú rozdiely zo zmeny
účtovnej hodnoty majetku a záväzku podľa úpravy obsiahnutej v § 59 ods. 15 postupov
účtovania pre podnikateľov, ktoré vyplývajú napr. zo zmeny pouţitej účtovnej metódy pri
tvorbe opravnej poloţky, rezervy a pod., alebo v odhadnej výške zaúčtované pohľadávky
v rámci upravujúcich uzávierkových účtovných operácií - § 2a, ods.1 písm. b) PUPP.

Účinnosť od 15.12.2005.

K 17 ods. 16
V tomto ustanovení bol spresnený postup zistenia základu dane pri predaji majetku
u daňovníka nezriadeného alebo nezaloţeného na podnikanie (§ 12 ods. 2). Doterajšie znenie
bolo pre daňovníkov nevýhodné, pretoţe pri predaji majetku neboli do daňových výdavkov
uplatňované iné výdavky (náklady), len náklady na rekonštrukcie a modernizácie majetku,
nie technické zhodnotenie v rozsahu § 29 zákona o dani z príjmov. Ak takýto daňovník
predáva majetok, ktorý bol vyuţívaný na dosahovanie príjmov, ktoré sú predmetom dane, pri
jeho predaji sa do základu dane zahrnie rozdiel medzi príjmom z predaja tohto majetku
a vstupnou cenou podľa § 25 zákona o dani z príjmov zníţenou o daňové odpisy, uplatňované
ako daňový výdavok, to znamená, ţe ide o rozdiel medzi predajnou cenou a daňovou
zostatkovou cenou. Podobne sa postupuje aj pri predaji majetku, ktorý daňovníkom nebol
pouţívaný na činnosť, z ktorej príjmy by boli predmetom dane (v tomto prípade daňovník
neuplatňoval odpisy tohto majetku a neeviduje vstupnú cenu podľa § 25), kedy sa do základu
dane zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z predaja prevyšuje cenu v ktorej bol majetok ocenený
v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, prípadne zvýšenú o náklady preukázateľne vynaloţené na
jeho rekonštrukciu a modernizáciu. Pri predaji majetku daňovníkom nezaloţeným alebo
nezriadeným na podnikanie sa zároveň pouţijú ustanovenia § 13 ods.1 písm. b), ktoré
vymedzujú moţnosti pre oslobodenie príjmov z predaja majetku u obcí a VÚC a § 13 ods. 1
písm. e), ktoré upravuje postup pri zahŕňaní príjmov z predaja majetku (oslobodenie príjmov)
u ostatných daňovníkov nezaloţených alebo nezriadených za účelom podnikania.

Účinnosť od 15.12.2005

K § 17 ods. 17, v nadväznosti na prechodné ustanovenia § 52 ods. 37, § 52 ods. 43
Uvedené ustanovenia upravujú zahrnutie kurzových rozdielov do základu dane. Zákon o dani
z príjmov ponecháva na rozhodnutí daňovníka, či pri zahrnovaní kurzových rozdielov, ktoré
vzniknú z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok, alebo neuhradených platieb záväzkov
do základu dane bude postupovať v súlade s účtovníctvom, alebo vyuţije odlišný postup,
ustanovený v § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov. Ak sa daňovník rozhodne pre postup
uvedený v § 17 ods. 17 a pred začatím zdaňovacieho obdobia doručí správcovi dane
oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane, (ďalej len „oznámenie“)
v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, tieto nerealizované kurzové rozdiely zahrnie



                                            21
do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávky, alebo
platbe záväzku.
Ustanovenie § 17 ods. 17 bolo doplnené o pojmy „odpis pohľadávky„ a „odpis záväzku“,
kedy tieţ dochádza k zániku pohľadávky, alebo záväzku, napriek tomu, ţe nedochádza
k ţiadnej platbe, resp. úhrade. V tom zdaňovacom období, v ktorom počas doby
nezahrnovania kurzových rozdielov do základu dane na základe oznámenia doručeného
správcovi dane došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, resp. k platbe alebo odpisu záväzku,
je daňovník povinný vzniknuté kurzové rozdiely zahrnúť do základu dane.
K problematika zahrnutia kurzových rozdielov do základu dane /vrátane doplneného znenia
§ 17 ods.17/ oddelenie metodiky priamych daní vydalo samostatný metodický pokyn č.
11/2/2006.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 17 ods. 21
Podľa znenia tohto ustanovenia uplatňovaného do 31.12.2005 u daňovníkov účtujúcich
v sústave podvojného účtovníctva sa úroky z omeškania, zmluvné pokuty a poplatky
z omeškania zahrnovali do základu dane u príjemcu úhrady (veriteľa) po prijatí úhrady
a u platiteľa (dlţníka) po zaplatení. Od 1.01.2006 sa podmienka zaplatenia nevzťahuje na
úroky z omeškania platené bankám alebo prijaté bankami.
Úroky z omeškania* sa zahrnujú do základu dane po ich zaúčtovaní v podvojnom
účtovníctve, a to tak u bánk, ktoré úroky z omeškania zahrnujú do základu dane ako daňový
príjem po zaúčtovaní, aj u klientov bánk (dlţníkov banky), ktorí tieto úroky budú zahrnovať
do základu dane ako daňový výdavok po ich zaúčtovaní do výdavkov (nákladov).
_______________
* Úrok z omeškania, ktorý je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade omeškania s plnením
peňažného záväzku alebo jeho časti môže byť ako sankcia dohodnutý priamo v zmluve
o úvere , prípadne stanovený zákonom. Ak úrok z omeškania nebol dohodnutý v úverovej
zmluve, postupuje sa podľa §369 a § 502 Obchodného zákonníka.

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 17 ods. 27
Doplnené ustanovenie zákona osobitným spôsobom vymedzuje základ dane daňovníka
(fyzická alebo právnická osoba) s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej
republiky.
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou môţe v príslušnom zdaňovacom období
poberať viac druhov zdaniteľných príjmov, ktorých zdroj je na území Slovenskej republiky
a ktoré nie sú zdaňované zráţkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov (napr. príjmy z činností
vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne, príjmy z prenájmu alebo príjmy z predaja
nehnuteľností, hnuteľných vecí, či cenných papierov) a môţe v príslušnom zdaňovacom
období vykonávať svoju činnosť prostredníctvom viacerých stálych prevádzkarní
umiestnených na tomto území. Pritom nie u všetkých druhov príjmov a vo všetkých prípadoch
je pri zisťovaní základu dane takéhoto daňovníka moţné vychádzať z účtovníctva.
Základ dane takéhoto daňovníka sa zistí ako súčet čiastkových základov dane podľa
jednotlivých druhov príjmov uvedených v ustanovení § 16 zákona, v prípade príjmu
z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne tieţ súčtom základov
dane a daňových strát vyčíslených podľa jednotlivých stálych prevádzkarní.




                                             22
V prípade príjmov z činností vykonávaných prostredníctvom viacerých stálych prevádzkarní
tak daňovú stratu samostatne vyčíslenú pri jednej stálej prevádzkarni je moţné kompenzovať
so základom dane samostatne vyčísleným pri inej stálej prevádzkarni.
Ustanovenie vychádza zo zásady univerzálnosti zdanenia jednotlivých druhov zdaniteľných
príjmov daňovníka dosiahnutých v príslušnom zdaňovacom období v rámci jedného
(celkového) základu dane a prostredníctvom jedného daňového priznania. Výnimkou
uplatňovania tejto zásady v zákone sú len osobitne vymedzené zdaniteľné príjmy, z ktorých
sa daň vyberá zráţkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov alebo z ktorých vybraním dane
podľa § 43 daňová povinnosť daňovníka splnená nie je.
Pri zdaňovaní príjmov nerezidentných daňovníkov z činností vykonávaných prostredníctvom
stálej prevádzkarne je potrebné vychádzať zo skutočnosti, ţe subjektom práva a subjektom
zdanenia, t.j. daňovníkom dane z príjmov je nerezidentná fyzická alebo právnická osoba a nie
jeho stála prevádzkareň.
V nadväznosti na osobitné vymedzenie základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou
povinnosťou v tomto ustanovení je potrebné primerane uplatňovať tieţ ďalšie súvisiace
ustanovenia zákona (napr. vymedzenie zdaňovacieho obdobia, podávanie daňového priznania
za zdaňovacie obdobie, platenie preddavkov na daň, zabezpečenie dane, lehoty na podávanie
daňového priznania).

Účinnosť od 01.01.2006.
Príklad
Právnická osoba so sídlom na území Českej republiky (ďalej len „český podnik“) zriadila
v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach tri ekonomicky samostatné organizačné zložky
zapísané do obchodného registra v Slovenskej republike. Za rok 2006 dosiahli organizačné
zložky v Bratislave a v Banskej Bystrici zisk a organizačná zložka v Košiciach stratu. Sú
príjmy českého podniku dosiahnuté činnosťou organizačných zložiek na území Slovenskej
republiky zdaniteľné na tomto území? Ak áno, ako budú predmetné príjmy na území
Slovenskej republiky zdanené a aké ďalšie zákonné povinnosti má v tejto súvislosti český
podnik na tomto území?
Zapísaním organizačnej zloţky nevzniká nový subjekt práva a zdanenia, t.j. nový daňovník
dane z príjmov. Zapísaním organizačnej zloţky do obchodného registra vzniká len oprávnenie
uţ existujúceho českého podniku podnikať na území Slovenskej republiky.
Keďţe daňovníkom dane z príjmov je český podnik, daňová povinnosť a povinnosť jej
vysporiadania prostredníctvom podania daňového priznania nevzniká jednotlivým,
samostatne obchodne zaregistrovaným organizačným jednotkám, ale českému podniku
samotnému.
Obdobne registračná a oznamovacia povinnosť podľa zákona o správe daní sa vzťahuje na
subjekt zdanenia (daňovníka). Subjektom registrácie je teda český podnik, nie jeho jednotlivé
organizačné jednotky. Na účely zákona o dani z príjmov môţe byť český podnik
zaregistrovaný len na jednom miestne príslušnom daňovom úrade.
Miestna príslušnosť správcu dane sa v predloţenom prípade určí podľa ustanovenia § 3 ods. 3
zákona o správe daní. Ak je miestne príslušných niekoľko správcov dane, konanie o miestnej
príslušnosti a registráciu vykoná ten správca dane, ktorý ho začal ako prvý, ak sa príslušní
správcovia dane nedohodnú inak. Na návrh českého podniku alebo na podnet ktoréhokoľvek
správcu dane môţe Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky delegovať miestnu príslušnosť
na správu dane na iného správcu dane. Miestna príslušnosť pri dani z príjmov zo závislej
činnosti je osobitne určená ustanovením § 3 ods. 8 zákona o správe daní.
Český podnik zapísaný v obchodnom registri je povinný na území Slovenskej republiky
účtovať v sústave podvojného účtovníctva, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom o
účtovníctve. Účtovnou jednotkou je český podnik, nie jeho jednotlivé organizačné zloţky.


                                             23
Účtovníctvo sa vedie za účtovnú jednotku ako celok, so zahrnutím všetkých organizačných
jednotiek na území Slovenskej republiky do jednej účtovnej evidencie.


V súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona predmetom dane českého podniku na území
Slovenskej republiky sú príjmy plynúce zo zdrojov na tomto území, uvedené v § 16, pokiaľ
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Podľa Článku 7 ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou (ďalej
len „zmluva“) sa zisky českého podniku môţu zdaniť na území Slovenskej republiky len v
prípade, pokiaľ tento podnik vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tu umiestnená.
Na účely riešenia tohto príkladu predpokladáme, ţe zriadením troch organizačných zloţiek
českého podniku v Slovenskej republike a deklarovaním ich ekonomickej a právnej podstaty,
sú splnené podmienky vzniku a existencie troch stálych prevádzkarní českého podniku na
tomto území uvedené v § 16 ods. 2 zákona a článku 5 zmluvy.
Český podnik je povinný príjmy (výnosy) z priamej hospodárskej činnosti vykonávanej
prostredníctvom troch organizačných jednotiek (stálych prevádzkarní) a z nakladania s ich
majetkom na území Slovenskej republiky kaţdoročne vysporiadať podaním daňového
priznania.
Základom dane českého podniku na území Slovenskej republiky je hospodársky výsledok
zistený podľa jednotlivých stálych prevádzkarní z účtovníctva a upravený v súlade so
zákonom o dani z príjmov a zásadami určenými v zmluve.
Podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov základom dane českého podniku na území
Slovenskej republiky je súčet čiastkových základov dane a daňových strát vyčíslených podľa
jednotlivých stálych prevádzkarní.
Ak výsledkom vyčíslenia základu dane podľa jednotlivých stálych prevádzkarní je napr.
základ dane (+100) v Bratislave, základ dane (+80) v Banskej Bystrici a daňová strata (-30)
v Košiciach, výsledkom uplatnenia § 17 ods. 27 zákona je základ dane českého podniku na
území Slovenskej republiky vo výške 150 [ZD = (+100) + (+80) + (-30) = 150].


K § 17 ods. 28
Predmetné ustanovenie zákona v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 7 zákona vymedzuje
postup pri určení základu dane obchodnej spoločnosti alebo druţstva (ďalej len „daňovník“),
ktorá premiestňuje svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia (ďalej len „premiestnenie“)
do niektorého z členských štátov Európskej únie v prípade, ak pri premiestnení vznikne
daňovníkovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 28 zákona o dani z príjmov daňovník nie je povinný upraviť
základ dane o zostatky vytvorených rezerv a opravných poloţiek a účtov časového rozlíšenia
nákladov a výnosov, ak z dôvodu premiestnenia a zmeny jeho rezidencie mu vznikne na
území Slovenskej republiky stála prevádzkareň (§ 16) a uvedené zostatky účtov sa vzťahujú
na majetok tejto stálej prevádzkarne.
Daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 7 zákona o dani
z príjmov pokračuje v odpisovaní majetku priradenom stálej prevádzkarni začatom v období
pred premiestnením.
Ak súčasťou premiestnenia sídla daňovníka je tieţ „premiestnenie“ majetku zo „zostávajúcej“
organizačnej zloţky daňovníka (stálej prevádzkarne) do kmeňovej zloţky daňovníka, resp. do
inej stálej prevádzkarne daňovníka v zahraničí, takéto „premiestnenie“ majetku sa na daňové
účely povaţuje za predaj majetku, príjem z ktorého je predmetom zdanenia (§ 17 ods. 7
zákona o dani z príjmov).


                                            24
Pri dodrţaní podmienok podľa § 30 zákona moţno od základu dane daňovníka so stálou
prevádzkarňou, ktorá vznikla premiestnením daňovníka, odpočítať daňovú stratu, resp. jej
časť, vzťahujúcu sa na stálu prevádzkareň daňovníka a vykázanú daňovníkom v období pred
premiestnením.

Účinnosť od 01.01.2006.

Príklad
Európska spoločnosť        založená 01.01.2005 podľa práva Európskych spoločenstiev
(Nariadenie Rady č. 2157/2001 z 08.10.2001, ďalej len „nariadenie“) so sídlom v Komárne
a zapísaná do obchodného registra v Slovenskej republike (ďalej len „daňovník“) premiestni
s účinnosťou od 1.07.2006 svoje sídlo do Budapešti (Maďarská republika). Za rok 2005
dosiahol daňovník daňovú stratu vo výške 500 tis. Sk. V období pred premiestnením vykonával
daňovník svoju činnosť výlučne na území Slovenskej republiky a to prostredníctvom dvoch
samostatných obchodných prevádzok so sídlom v Komárne a v Košiciach. V súvislosti
s premiestnením svojho sídla do Maďarskej republiky daňovník zrušil obchodnú prevádzku
v Komárne a časť obchodného majetku súvisiaceho so zrušenou prevádzkou presunul do
Budapešti. Po premiestnení sídla spoločnosti do zahraničia pokračuje v podnikateľskej
činnosti na území Slovenskej republiky len prostredníctvom obchodnej prevádzky v Košiciach.
(pozn. niektoré otázky postavenia európskej spoločnosti a niektoré právne vzťahy súvisiace so
vznikom, zmenou, zánikom a riadením európskej spoločnosti sú upravené v zákone NR SR č.
562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
V súlade s článkom 10 nariadenia je predmetná európska spoločnosť povaţovaná za akciovú
spoločnosť zaloţenú podľa obchodného práva Slovenskej republiky a na zdanenie jej príjmov
za rok 2006 sa primerane pouţijú ustanovenia zákona o dani z príjmov platné v príslušnom
zdaňovacom období pre akciové spoločnosti.
S ohľadom na zmenu rezidencie daňovníka v priebehu roka 2006 sa rozsah jeho daňovej
povinnosti posudzuje rozdielne v období pred premiestnením a rozdielne v období po
premiestnení sídla do zahraničia.
V období od 01.01.2006 do 30.06.2006 sú predmetom dane daňovníka príjmy (výnosy) z jeho
činnosti a z nakladania s jeho majetkom plynúce tak zo zdrojov na území Slovenskej
republiky, ako aj zo zdrojov v zahraničí (neobmedzená daňová povinnosť).
V období od 01.07.2006 do 31.12.2006 sú predmetom dane daňovníka na území Slovenskej
republiky len príjmy plynúce zo zdrojov na tomto území (obmedzená daňová povinnosť).
Podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov a článku 7 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
s Maďarskou republikou (ďalej len „zmluva“) sa zisky daňovníka môţu zdaniť na území
Slovenskej republiky len v prípade, pokiaľ tento vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej
republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tu umiestnená. V predloţenom
prípade predpokladáme, ţe zachovaním obchodnej prevádzky a jej činnosti v Košiciach, sú
splnené podmienky vzniku a existencie stálej prevádzkarne daňovníka na území Slovenskej
republiky uvedené v § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov a článku 5 zmluvy.
Daňovník je povinný všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené
spoločne vysporiadať prostredníctvom podaného daňového priznania. Základ dane sa zistí
podľa ustanovení § 17 aţ 29 zákona o dani z príjmov.
Pri vyčíslení základu dane za obdobie od 01.07.2006 do 31.12.2006 postupuje daňovník
naviac v súlade s ustanovením § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov základom dane daňovníka z príjmov z činností
stálej prevádzkarne a z nakladania s jej majetkom je na daňové účely upravený hospodársky
výsledok, ktorý by bola mohla dosiahnuť stála prevádzkareň, keby bola ako samostatný
podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti, za rovnakých alebo podobných


                                             25
podmienok, a keby bola úplne nezávislá vo vzťahu k daňovníkovi ktorého je stálou
prevádzkarňou, alebo k inej stálej prevádzkarni tohto daňovníka v zahraničí.
V súlade s uvedeným vnútorný „cezhraničný“ presun (nie dočasný presun) majetku zo stálej
prevádzkarne daňovníka do jeho inej organizačnej zloţky v zahraničí sa na daňové účely
povaţuje za predaj majetku, príjem z ktorého je predmetom dane. Základ dane pri presune
majetku obchodnej prevádzky v Komárne do zahraničia nemôţe byť niţší, ako by bol
dosiahnutý, keby stála prevádzkareň ako nezávislá osoba realizovala rovnaký alebo podobný
prevod nezávisle od daňovníka. Jednotlivé zloţky presunutého majetku sa v účtovníctve
daňovníka nepreceňujú.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 28 zákona o dani z príjmov je daňovník povinný upraviť
vyčíslený základ dane o zostatky vytvorených rezerv a opravných poloţiek a účtov časového
rozlíšenia nákladov a výnosov, ak sa uvedené zostatky účtov vzťahujú na majetok obchodnej
prevádzky v Komárne presunutý do zahraničia.
Predmetná úprava základu dane sa nevykoná v prípade uvedených zostatkov účtov
vzťahujúcich sa na majetok obchodnej prevádzky (stálej prevádzkarne) v Košiciach.
Pri majetku obchodnej prevádzky v Košiciach pokračuje daňovník v pôvodnom odpisovaní
podľa ustanovení § 22 aţ 29 zákona o dani z príjmov. Odpisy majetku obchodnej prevádzky
v Komárne presunutého do zahraničia sa pri vyčíslení základu dane daňovníka za rok 2006
neuplatnia.
Pri dodrţaní podmienok podľa § 30 zákona o dani z príjmov moţno od základu dane
daňovníka za rok 2006, odpočítať daňovú stratu, resp. časť daňovej straty vykázanú za rok
2005, ktorá sa vzťahuje na stálu prevádzkareň daňovníka. Ak daňovník nepreukáţe, aká časť
daňovej straty sa vzťahuje na stálu prevádzkareň, môţe túto určiť podľa pomeru hodnoty
zostávajúceho a presunutého majetku evidovaného v účtovníctve daňovníka bezprostredne
pred premiestnením upraveného o súvisiace záväzky.

K § 19 ods. 2 písm. o) body 1 a 2
Do 31.12.2005 v zákone nebola úprava výdavkov (nákladov), ktoré súvisia s derivátovými
obchodmi, resp. operáciami. S účinnosťou od 1.01.2006 sa ustanovenie § 19 ods. 2 dopĺňa
o písmeno o) body 1 a 2, ktorými sa limitujú výdavky (náklady) na deriváty uznané do
daňových výdavkov výškou príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie.
Táto úprava sa nevzťahuje na daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného
predpisu, ktorým, je zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných sluţbách
v znení neskorších predpisov a zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na poisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, zaisťovní
a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky
účtovanej ako náklad, nie do výšky príjmov (výnosov).
Pri zabezpečovacích derivátoch, sa zaúčtovaný výdavok (náklad) na opčnú prémiu
k nakúpenej kúpnej a nakúpenej predajnej opcii uzná v daňových výdavkoch do výšky
účtovanej ako náklad.

Poznámka
Podľa § 8 písm. d) zákona o cenných papieroch je derivát peniazmi oceniteľné právo alebo
záväzok, vzťahujúci sa na cenný papier alebo odvodený od cenných papierov, komodít,
úrokových mier, kurzových indexov peňažných prostriedkov v slovenskej a cudzej mene, alebo
iných majetkových hodnôt využívaných na tento účel v obchodnom styku. Derivátom je aj
peniazmi oceniteľné právo alebo záväzok vzťahujúci sa na zmluvy o cenných papieroch, alebo
od takých zmlúv odvodený. Derivátom sú najmä investičné nástroje uvedené v § 5 písm. f) až
písm. i) zákona o cenných papieroch. Deriváty nie sú zaradené do sústavy cenných papierov,
sú len investičné nástroje.


                                            26
Zásady pre členenie derivátov a ich účtovanie sú upravené v § 16 Postupov účtovania pre
podnikateľov, ktoré derivát definujú ako finančný nástroj. Finančným nástrojom je právny
vzťah, na základe ktorého vzniká finančné aktívum jednej zmluvnej strany a finančný záväzok
alebo kapitálový nástroj druhej zmluvnej strany. Kapitálovým nástrojom je zostatkový podiel
na aktívach subjektu po odpočítaní všetkých jeho záväzkov napr. akcie, obchodný podiel,
podielový list. Zabezpečovacím nástrojom je derivát (zabezpečovací derivát), ktorým sa
zabezpečuje majetok alebo záväzky účtovnej jednotky alebo iné finančné aktívum alebo
finančný záväzok splňujúci požiadavky derivátu. Deriváty sa členia podľa účelu použitia na
deriváty určené na obchodovanie a zabezpečovacie deriváty a podľa druhu finančného
nástroja na pevné termínové operácie (forwardy, futurity a swapy) a opcie

Účinnosť od 1.01.2006.

§ 19 ods. 2 písm. p) a § 21 ods. 1 písm. i)
Z doplneného ustanovenia § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov vyplýva, ţe počnúc
zdaňovacím obdobím roka 2006 si môţe daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona
o dani z príjmov) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z
príjmov) zahrnúť do daňových výdavkov výdavky (náklady) na stravovanie vynaloţené za
kaţdý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Výdavky (náklady) podľa tohto ustanovenia
musí daňovník preukázať dokladom o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukáţok,
alebo dokladom o nákupe teplého hlavného jedla a pod., to znamená, ţe nejde o paušálne
uplatňovanie výdavkov, ale o ich preukázanie v súlade s § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Predmetné výdavky (náklady) sa môţu uplatniť najviac v rozsahu a vo výške, ktorá je
ustanovená pre zamestnancov v Zákonníku práce a v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov. Rozsah a výška predmetných výdavkov vyplýva
najmä z § 85, § 93 a § 152 Zákonníka práce. Z § 152 cit. zákona, v ktorom je upravené
stravovanie zamestnancov vyplýva, ţe stravovanie sa zabezpečuje najmä podávaním jedného
teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, pričom za
pracovnú zmenu sa na účely stravovania povaţuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak
pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, je moţné zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.
Výdavky na stravovanie je moţné uplatniť vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však
na kaţdé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 aţ 12
hodín podľa zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 615/2005 Z. z. je s účinnosťou od
24.12.2005 upravená výška súm stravného pri tuzemských pracovných cestách tak, ţe stravné
pri pracovnej ceste v trvaní 5 aţ 12 hodín predstavuje 89 Sk. Z uvedeného vyplýva, ţe
daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti môţe zahrnúť do
daňových výdavkov výdavky vynaloţené na stravovanie za kaţdý odpracovaný deň najviac
vo výške 48,95 Sk za jedno jedlo.
Rozsah výdavkov vynaloţených na stravovanie, ktoré môţe daňovník zahrnúť do daňových
výdavkov je daný aj § 85 a § 93 Zákonníka práce. Maximálna dĺţka týţdenného pracovného
času podľa cit. ustanovenia predstavuje najviac 40 hodín týţdenne a maximálna dĺţka
týţdenného pracovného času vrátane práce nadčas najviac 48 hodín týţdenne. Nepretrţitý
odpočinok je ustanovený v rozsahu dvoch po sebe nasledujúcich dní (spravidla sobota
a nedeľa) raz za týţdeň, pričom ak z povahy práce a podmienok prevádzky nie je moţné
dodrţať takýto rozsah odpočinku v týţdni, môţe sa uplatňovať minimálny čas odpočinku
v rozsahu najmenej 24 hodín raz za týţdeň.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe na účely uplatňovania výdavkov podľa ustanovenia § 19
ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov je počet odpracovaných dní, za ktoré je moţné
uplatňovať výdavky (náklady) vynaloţené na stravovanie limitovaný citovanými ustanovenia



                                            27
Zákonníka práce. Preto nemôţe nastať situácia, aby daňovník zahrnul do daňových výdavkov
výdavky (náklady) vynaloţené na stravovanie za 365 dní v kalendárnom roku.
Výdavky podľa tohto ustanovenia si nemôţe uplatniť daňovník s predmetnými príjmami
vtedy, ak okrem podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonáva súčasne aj
závislú činnosť v súvislosti s jej výkonom mu vzniká nárok na príspevok na stravovanie
podľa Zákonníka práce alebo ak mu v súvislosti s výkonom závislej činnosti vzniká nárok na
stravné pri pracovnej ceste podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení
neskorších predpisov. Rovnako, výdavky podľa tohto ustanovenia nemôţe uplatňovať
daňovník, ktorý uplatňuje výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani
z príjmov. To znamená, ţe výdavky (náklady) na stravovanie podľa tohto ustanovenia nemôţe
uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za taký
deň vykonávania podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, za ktorý

      mu súčasne ako zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa
       Zákonníka práce,
      má ako zamestnanec nárok na stravné pri pracovnej ceste
      si uplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona
       o dani z príjmov v súvislosti s vykonávaním podnikania a samostatnej zárobkovej
       činnosti mimo miesta pravidelného pracoviska

Poznámka
Ustanovenie sa nevzťahuje na daňovníka s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona
o dani z príjmov.

V nadväznosti na zmenu § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov bola vykonaná aj
zmena ustanovenia § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa výdavky na
osobnú potrebu daňovníka nepovaţujú za daňové výdavky. V súlade s vykonanou zmenou
ustanovenia sa s účinnosťou od 1.01.2006 za výdavky na osobnú spotrebu daňovníka
nepovaţujú výdavky vynaloţené na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z
príjmov.

Účinnosť od 1.01.2006.

§ 19 ods. 3 písm. h)
V nadväznosti na zmenu vymedzenia a zrušenia kategorizácie pohľadávok bánk podľa § 20
ods. 4 sa vykonala úprava pri postúpení pohľadávok bankami v ustanovení § 19 ods. 3 písm.
h) zákona o dani z príjmov.
Ustanovenie § 20 ods. 4 zákona o dani z príjmov sa mení tak, ţe text o triedení pohľadávok
a výške tvorenej opravnej poloţky k pohľadávkam bánk sa zrušuje z dôvodu, ţe od 1.01.
2006, pri prechode systému účtovania bánk na IFRS, sa klasifikácia pohľadávok, ktorá platila
do 31.12.2005 nebude pouţívať. V nadväznosti na uvedené, z dôvodu neopodstatnenosti sa
z daňových výdavkov daňovníka v ustanovení § 19 ods. 3 písm. h) vypúšťajú „pochybné
pohľadávky“. Strata z postúpenia pohľadávok bankami sa uzná v tom prípade, ak je moţné na
pohľadávku v nadväznosti na opatrenie NBS tvoriť opravnú poloţku do výšky 100 %.

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 19 ods. 3 písm. k) druhému bodu
Ide o spresnenie spôsobu zahrnovania dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) do základu
dane.


                                            28
Do 31.12.2005 pri obstaraní majetku si daňovník (platiteľ DPH) časť DPH nemohol
nárokovať na odpočítanie dane z dôvodu uplatňovania DPH koeficientom. Táto príslušná
časť DPH, ktorá zostala neodpočítaná, sa zahrnovala do vstupnej ceny hmotného majetku
a nehmotného majetku.
Od 1.01.2006 u daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH koeficientom (podľa
§ 49 aţ 51 zákona o DPH), uţ neovplyvní vstupnú cenu majetku, ale sa zahrnie priamo do
daňových výdavkov. V súvislosti s touto úpravou § 19 ods. 3, písm. k) bod 2 sa z ustanovenia
§ 25 ods. 5 vypustilo písmeno c).

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 19 ods. 3 písm. l)
Do 31.12.2005 toto ustanovenie zákona umoţňovalo zahrňovať do daňových výdavkov
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom za zamestnancov
v nadväznosti na moţnosť ich platenia podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom
dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
S účinnosťou od 1.01.2006 sa rozširuje moţnosť uplatnenia daňových výdavkov aj na
poskytovanie príspevkov na účelové sporenie a ţivotné poistenie (zákon č. 95/2002 Z. z.
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
platené zamestnávateľom za svojich zamestnancov a to v úhrne do výšky 6% zo zúčtovanej
mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení.

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 19 ods. 3 písm. o)
Ide o legislatívno-technické spresnenie v nadväznosti na účtovné predpisy. Nakoľko finančný
prenájom je podľa § 2 písm. s) definovaný ako obstaranie hmotného majetku, úrok, ktorý
súvisí s obstaraním prenajatého majetku a ktorý je uhrádzaný prenajímateľom počas doby
finančného prenájmu je aj daňovým výdavkom. Novelou došlo k zmene pojmu nájomné na
úrok v nadväznosti na účtovné predpisy.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 20 ods. 4 a 6
Na vymedzenie pohľadávok u bánk na účely moţnosti tvorby opravných poloţiek sa do konca
roku 2005 vzťahovalo Opatrenie NBS č. 13/2004 o zatrieďovaní majetku a záväzkov bánk
a pobočiek zahraničných bánk, o úprave ich ocenenia, o tvorbe a rušení rezerv a s tým
súvisiacich hláseniach ako všeobecne – záväzný právny predpis vydaný NBS (ďalej len
„Opatrenie“). Od 1.01.2006 bolo uvedené Opatrenie v súlade s princípmi pre výpočet,
účtovanie a vykazovanie znehodnotených nástrojov podľa IFRS zmenené (klasifikácia
pohľadávok platná do konca roku 2005 bola zrušená) a v nadväznosti na túto zmenu sa od
1.1.2006 mení aj ustanovenie § 20 ods. 4, v ktorom sa vypúšťa text o výške tvorenej opravnej
poloţky v závislosti od zatriedenia príslušných pohľadávok (neštandardné, pochybné,
stratové). Podľa nového znenia sa opravné poloţky u bánk tvoria na znehodnotené
pohľadávky, pričom zákon a dani z príjmov sa v § 20 ods. 6 odvoláva na všeobecne záväzný
právny predpis NBS, vyhlásený jeho uverejnením v Zbierke zákonov SR. Podľa uvedeného
predpisu (usmernenia) po 1.01.2006 budú banky tvoriť opravné poloţky v súlade
s medzinárodnými účtovnými štandardami.

Účinnosť od 1.01.2006


                                            29
K § 20 ods. 9 písm. a)
Medzi rezervy vymedzené v § 20 ods. 9 písm. a)*, ktorých tvorba je v súlade s § 19 ods. 3
písm. f) uznávaná za daňový výdavok bola s účinnosťou od 15.12.2005 (pre zdaňovacie
obdobie roku 2005) zaradená rezerva na vyprodukované emisie, tvorená podľa zákona č.
572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 733/2004 Z. z. Výška tejto rezervy, zahrnovaná do daňových výdavkov
vyplýva z podmienok jej tvorby podľa uvedeného osobitného predpisu a účtovania tejto
rezervy v sústave podvojného účtovníctva (moţnosť tvorby tejto rezervy sa nevzťahuje na
daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva). V súvislosti so vznikom
emisných kvót podľa uvedených osobitných predpisov Ministerstvo financií SR vydalo
usmernenie k postupu účtovania a vykazovania emisných kvót č. MF/21303/2007-74,
uverejnené vo FS č. 7/2005, počnúc 1.01.2006 je táto problematika upravená v postupoch
účtovania (§ 30b Opatrenia MF SR č. MF/26670/2005-74 zo 14.decemra 2005).
____________
*Tvorba rezerv v § 20 ods. 9 nadväzuje na zásady pre tvorbu a použitie rezerv ustanovených
v Opatrení MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch
účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného
účtovníctva (postupy účtovania). Podľa § 19 postupov účtovania účtovné jednotky tvoria
rezervy na budúce riziká a straty na základe zásady opatrnosti.
Spôsob tvorby rezervy a jej použitia musí byť uvedený vo vnútornom predpise účtovnej
jednotky (vnútropodniková smernica), ktorou sa odôvodňuje opodstatnenosť rezervy aj na
účely daňové. Nie všetky rezervy, o ktorých daňovník účtuje na základe platných účtovných
postupov sú aj uznaným daňovým výdavkom. Do účinnosti zákona č. 534/2005 Z. z. boli v §
20 ods. 9 psím. a) zákona o dani z príjmov uvedené daňovo uznané rezervy nasledovne:
    - rezerva na nevyčerpané dovolenky, vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný
       platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
    - rezerva na odmeny a prémie vrátane poistného, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť
       za zamestnanca,
    - rezerva na nevyfakturované dodávky a služby,
    - rezerva na náklady na zostavenie, overenie a zverejnenie účtovnej závierky a výročnej
       správy, týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia
    - rezerva na náklady na zostavenie daňového priznania

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 20 ods. 9 písm. b)
Tvorba rezervy na lesnú a pestovnú činnosť bola uznaná za daňový výdavok aj do 31.12.2005
s odkazom na zákon č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch. Od 1.01.2006 sa v ustanovení sa
upravuje moţnosť tvorby rezervy na lesnú a pestovnú činnosť v nadväznosti na nový zákon
o lesoch – zákon č. 326/2005 Z. z. Tvorba tejto rezervy sa uzná za daňový výdavok tak ako to
vyplýva z projektu lesnej a pestovnej činnosti na obdobie do zabezpečenia mladého lesného
porastu v súlade s § 20 ods. 6 zákona o lesoch (2 aţ 12 rokov), ktorý potvrdí odborný lesný
hospodár. Z ustanovenia bola vypustená podmienka na uznávanie rezervy, viazaná na ročný
projekt lesnej pestovnej činnosti.
Rezervu na lesnú pestovnú činnosť môţu tvoriť aj daňovníci účtujúci v sústave jednoduchého
účtovníctva (na základe zákona o účtovníctve v znení zákona č. 561/2004 Z. z. aj v roku
2005).*
_______


                                            30
* Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 561/2004 Z.
z.(účinnosť od 1.01.2005) daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva môže tvoriť
rezervy s odkazom na § 20 ods. 9 písm. b) a d) zákona o dani z príjmov - to znamená týmto
daňovníkom bude uznaná rezerva na lesnú a pestovnú činnosť a rezerva na uzavretie,
rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí (odkaz na zákon č. 223/2001 Z. z.
o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 20 ods. 9 písm. e)
S účinnosťou od 15.12.2005, tzn. s pouţitím na zdaňovacie obdobie roka 2005, zákon o dani
z príjmov v nadväznosti na zákon č. 733/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
223/2001 Z. z. o odpadoch ako daňovo uznanú rezervu v § 20 ods. 9 písm. e) uznáva aj
rezervu na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností za podmienky, ţe
výrobca pri predaji elektrozariadenia uvádza na doklade vyhotovenom pri predaji sumu
recyklačného poplatku a súčasne výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom
zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom. Táto rezerva sa môţe tvoriť
vo výške recyklačných poplatkov*.
_________
*V zákone o odpadoch (§ 54e a nasl. ustanovenia) je výrobcom elektrozariadení uložená
povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne            nakladanie
s odovzdaným elektroodpadom.
V prípade elektrozariadení predaných po 13. auguste 2005 má byť spotrebiteľ informovaný
o výške recyklačného poplatku osobitne, pričom tento poplatok je súčasťou ceny
elektrozariadenia, a to aj v prípade ak by mal pokrývať náklady na likvidáciu zariadení
predaných pred 13. augustom 2005, ale likvidovaných po tomto dátume. Poplatok ako súčasť
ceny tohto zariadenia uhradí spotrebiteľ pri jeho kúpe. Poplatok sa u subjektov, ktoré majú
povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s odovzdaným elektroodpadom použije
na úhradu výdavkov (nákladov) na likvidáciu elektrozariadení po uplynutí doby ich životnosti,
kedy sa tento výrobok stane odpadom, tzn. výdavkom sa stane v inom účtovnom – zdaňovacom
období, nie v období jeho kúpy.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 20 ods. 11
V ustanoveniach § 20 ods. 10 aţ 12 sú na daňové účely upravené opravné poloţky
k pohľadávkam voči dlţníkom v konkurznom a vyrovnacom konaní. V odseku 11 od
15.12.2005 došlo k spresneniu tohto ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, ţe v tom účtovnom
a zdaňovacom období, v ktorom bude pohľadávka uspokojená sa zrušenie opravnej poloţky
(účtované do výnosov) zahrnie do základu dane z príjmov. Rovnako sa postupuje, ak správca
konkurznej podstaty poprie pohľadávku a veriteľ proti tejto skutočnosti nenamieta, resp.
ďalej nekoná. Pokiaľ si veriteľ uspokojenie pohľadávky z konkurznej podstaty ďalej uplatňuje
na súde, alebo správnom orgáne, zrušenie opravnej poloţky sa zaúčtuje a zároveň zahrnie do
základu dane aţ v tom zdaňovacom období, kedy súd podanie veriteľa zamietne.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 20 ods. 14
Podľa tohto ustanovenia je moţné zahŕňať do daňových výdavkov (nákladov) v súlade s § 52
ods. 18 zákona o dani z príjmov opravné poloţky vytvorené v účtovníctve k pohľadávkam,


                                             31
ktoré vznikli po 1.01.2004 a boli zahrnuté do príjmov. Doplnením ustanovenia sa na daňové
účely rozširujú moţnosti uznávania opravných poloţiek do daňových výdavkov v prípade
pohľadávok, ktoré boli nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti do obchodného
majetku spoločnosti (do príjmov boli zahrnuté u vkladateľa) a v prípade pohľadávok,
ktoré nadobudol právny nástupca daňovníka zaniknutého bez likvidácie, ktorý tvorí na tieto
pohľadávky opravnú poloţku (do príjmov boli zahrnuté u zaniknutého daňovníka) v súlade
s účtovnými predpismi.

Účinnosť od 15.12.2005.

§ 21 ods. 1 písm. c)
Podľa tohto ustanovenia daňovými výdavkami nie sú úplatky alebo iné oprávnené výhody
poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane a to ani vtedy, ak v príslušnom štáte je
poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované. Znenie
bolo do zákona doplnené na základe poţiadavky OECD, avšak aj v prípade, ak by takéto
znenie zákon neobsahoval, uvedené sumy by nebolo moţné povaţovať za daňové výdavky.

Novelou zákona o dani z príjmov č. 534/2005 Z. z., novým znením ustanovenia § 21 ods. 1
písm. c), bolo od 1.01.2006 zároveň vypustené pôvodné znenie, podľa ktorého sa do
daňových výdavkov nezahrnuje obstarávacia cena cenných papierov s výnimkou úprav
uvedených v § 19, t.j. v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov, sa
pri predaji cenných papierov výdavky (náklady) vo výške úhrnu obstarávacích cien akcií
a úhrnu obstarávacích cien ostatných cenných papierov zahrnú do daňových výdavkov do
výšky úhrnu príjmov z ich predaja, ak sa nejedná o prípady podľa 1. aţ 3. bodu cit.
ustanovenia zákona o dani z príjmov, kedy sa do daňových výdavkov zahrnie obstarávacia
cena vo výške účtovanej v nákladoch.
Z uvedenej zmeny zákona o dani z príjmov vyplýva, ţe počnúc zdaňovacím obdobím roku
2006, hodnota cenného papiera zaúčtovaná do nákladov aj pri inom vyradení ako predaji
[kedy je uplatnený postup podľa § 19 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov], môţe byť
uznaná za daňový výdavok, ak iné ustanovenia zákona o dani z príjmov túto moţnosť
nevylučujú.
Ak ale dôjde napr. k zrušeniu a zániku spoločnosti s likvidáciou, kedy vzniká akcionárovi
nárok na podiel na likvidačnom zostatku, hodnota vyradeného finančného majetku (cenného
papiera) zaúčtovaná do nákladov nie je uznaná za daňový výdavok v nadväznosti na
ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú
výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom [do zdaniteľných príjmov sa
v súlade s § 2 písm. h) nezahrnujú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane].

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 22 ods. 6 písm. f)
Do ustanovenia § 22 ods. 6, ktoré definuje iný majetok pre účely jeho odpisovania podľa
zákona o dani z príjmov, bolo s účinnosťou od 15.12.2005 doplnené písmeno f) podľa ktorého
sa odpisuje tieţ technické zhodnotenie vykonané na hmotnom majetku obstarávanom formou
finančného prenájmu. Ustanovenie § 22 ods. 6 písm. f) neuvádza výšku technického
zhodnotenia, ktoré bude povaţované za iný majetok (pri ostatnom technickom zhodnotení je
iný majetok určený sumou vyššou ako 30 000 Sk) po uvedení hmotného majetku obstaraného
formou finančného prenájmu do uţívania a financované nájomcom. V súlade s ustanovením
§ 29 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa za technické zhodnotenie povaţuje nielen
technické zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku vykonané v sume vyššej ako 30 000


                                             32
Sk, ale aj v sume rovnej alebo niţšej ako 30 000 Sk, je na rozhodnutí daňovníka, akým
spôsobom náklady na technické zhodnotenie prenajímaného majetku zahrnie do daňových
výdavkov či jednorázovo do nákladov alebo jeho odpisovaním.
Daňovník odpisuje technické zhodnotenie prenajatého majetku rovnako, ako ktorékoľvek iné
technické zhodnotenie hmotného majetku, t.j. v závislosti od odpisovej skupiny podľa
prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov, do ktorej je hmotný majetok obstarávaný finančným
prenájmom zaradený.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 22 ods. 8
V súlade s uvedeným ustanovením zákona sa nehmotný majetok odpisuje v súlade
s účtovnými predpismi. V súlade s ustanovením § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve v znení
neskorších predpisov účtovná jednotka je povinná nehmotný majetok, ktorým, sú aktivované
zriaďovacie náklady a náklady na vývoj, odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania.
Nehmotný majetok charakteru oceniteľných práv (priemyselné práva, autorské práva,
technologické postupy, softvéry a pod.) sa odpisujú podľa ich skutočnej doby pouţiteľnosti,
ktorá môţe byť aj viac ako 5 rokov. Uvedenú úpravu v účtovných predpisoch akceptuje aj
zákon o dani z príjmov.

Účinnosť od 15.12.2005.

§ 22 ods. 14
Ustanovenie rieši špecifickým spôsobom odpisovanie majetku
     u daňovníka, ktorého zdaňovacie obdobie je v dôsledku úmrtia kratšie ako kalendárny
       rok a
     u daňovníka, ktorý pokračuje v činnosti po zomretom daňovníkovi.
U daňovníka, u ktorého je z dôvodu jeho úmrtia zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny
rok sa z vypočítaného ročného odpisu uplatní alikvotná časť odpisu pripadajúca na celé
kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok.
Daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi uplatní zvyšnú časť ročného
odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace, pričom táto zvyšná časť odpisu sa uplatní uţ v
mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po
zomretom daňovníkovi.

Účinnosť od 1.01.2006.

Príklad
Živnostník využíva na vykonávanie svojej činnosti výrobnú halu, ktorú má zahrnutú
v obchodnom majetku. Ročný odpis tohto majetku predstavuje 600 000 Sk. Dňa 28.septembra
2006 živnostník zomrie. V živnosti po zomretom daňovníkovi pokračuje jeho syn, ktorý odo
dňa smrti otca zaradí halu do obchodného majetku. Pri výpočte základu dane za rok 2006 je
možné u zomretého daňovníka uplatniť alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na celé
kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník halu využíval, t. j. uplatní sa odpis v sume 400
000 Sk (600 000 Sk : 12 mesiacov x 8 mesiacov). Daňovník, ktorý pokračuje v živnosti po
zomretom daňovníkovi, môže uplatniť zostávajúcu časť ročného odpisu, pričom táto
zostávajúca časť sa uplatní už v kalendárnom mesiaci, v ktorom zahrnul majetok do
obchodného majetku, t. j. tento daňovník môže uplatniť odpis v sume 200 000 Sk (600 000 Sk :
12 mesiacov x 4 mesiace).



                                            33
K § 23 ods. 1 písm. c)
Ustanovenie § 23 zákona o dani z príjmov vymedzuje hmotný majetok a nehmotný majetok,
ktorý je vylúčený z odpisovania. S účinnosťou od 1.01.2006 sa úpravy bystrín a lesnícko-
technické meliorácie z ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov vypúšťajú.
Počnúc rokom 2006 sa zaraďujú medzi hmotný majetok odpisovaný.
Lesnícko-technické meliorácie sú vodohospodárskymi stavbami a odpisujú sa ako stavby
v súlade s prílohou č. 1 k zákonu o dani z príjmov. (Uvedená problematika bola konzultovaná
s MP SR.)

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 24 ods. 1 a § 24 ods. 1 písm. e)
V súlade s § 24 ods. 1 hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má
k tomuto majetku vlastnícke právo. Ďalej je v tomto ustanovení zákona upravený postup pri
odpisovaní majetku daňovníkom, ktorý nemá vlastnícke právo k tomuto majetku, ak o ňom
účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Samostatným
písmenom e) v tomto ustanovení zákona je upravená moţnosť odpisovania hmotného
a nehmotného majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku (ďalej len „VÚC“), ktorý
bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej
právnickej osobe. Daňové odpisy uplatňuje rozpočtová alebo príspevková organizácia alebo
iná právnická osoba len za predpokladu, ţe dosahuje zdaniteľné príjmy, tzn., ţe vykonáva
činnosť, ktorej príjmy podliehajú dani. Majetok štátu, obce alebo VÚC môţe odpisovať aj
subjekt, ktorému bol majetok zverený do správy na základe osobitného predpisu, ktorým je
zákon o ţelezniciach SR.

Účinnosť od 15.12.2005.

§ 25 ods. 1 písm. a)
Novelou bol do citovaného ustanovenia doplnený spôsob ocenenia majetku (hmotného
a nehmotného), ktorý získa daňovník (fyzická osoba alebo právnická osoba) darovaním od
fyzickej osoby, ale len ak ide o majetok, ktorý darca (fyzická osoba) nemal zahrnutý
v obchodnom majetku, pričom v prípade, ak by ho darca (fyzická osoba) v čase darovania
predal, na príjem z predaja by sa nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z
príjmov. Obdarovaný (fyzická osoba alebo právnická osoba) je podľa tohto doplneného
ustanovenia povinný takýto majetok na účely odpisovania oceniť obstarávacou cenou
zistenou u darcu (nie reprodukčnou obstarávacou cenou). Doplnené ustanovenie nadobudlo
účinnosť od 15.12.2005, a preto sa uvedený spôsob ocenenia takéhoto majetku uplatní uţ
v roku 2005.

Účinnosť od 15.12.2005.

Príklad
V roku 2002 daňovník nadobudol kúpou výrobnú halu (za 2 000 000 Sk), ktorú prenajímal.
Prenajímanú budovu nemal zahrnutú do obchodného majetku (neúčtoval o nej a ani ju
neevidoval podľa § 6 ods.11 zákona o dani z príjmov). V roku 2005 ju daroval synovi a ten ju
vložil do obchodného majetku.
Keďţe daňovník (darca) nemal halu zahrnutú do obchodného majetku a vzhľadom na to, ţe
ak by ju (darca) v roku 2005 predal, príjem z jej predaja by nebol oslobodený od dane, syn
daňovníka musí tento majetok na účely odpisovania oceniť obstarávacou cenou zistenou
u darcu (2 000 000 Sk).


                                            34
§ 25 ods. 1 písm. c)
Zmena čiastočne nadväzuje na zmenu vykonanú v ustanovení § 25 ods. 1 písm. a) zákona
o dani z príjmov.
Na rozdiel od právneho stavu platného pred nadobudnutím účinnosti novely zákona, môţe aj
fyzická osoba - nepodnikateľ, a to uţ v zdaňovacom období roka 2005, pouţiť na ocenenie
majetku reprodukčnú obstarávaciu cenu zistenú podľa zákona o účtovníctve v znení
neskorších predpisov.
Takýto spôsob ocenenia majetku však môţe fyzická osoba pouţiť len ak ide o majetok
nadobudnutý bezodplatne:
     na základe tzv. reštitučných zákonov,
     dedením,
     darovaním [s výnimkou darovaného majetku, ktorý je uvedený v § 25 ods. 1 písm. a)
        zákona o dani z príjmov], t. j. reprodukčnou obstarávacou cenou je moţné oceniť
        majetok získaný darovaním
            o od fyzickej osoby, u ktorej majetok nebol zahrnutý do obchodného majetku,
               pričom v prípade, ak by darca tento majetok v čase darovania predal, na príjem
               z predaja by sa vzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 zákona o dani
               z príjmov
            o od fyzickej osoby, u ktorej bol tento majetok zahrnutý v obchodnom majetku
               a následne preradený do majetku určeného na osobné potreby len za
               predpokladu, ţe ak by darca tento majetok v čase darovania predal, by sa na
               príjem z predaja vzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 zákona o dani
               z príjmov.

Účinnosť od 15.12.2005.

§ 25 ods. 1 písm. d)
Ide o zmenu nadväzujúcu na zmeny vykonané v § 25 ods. 1 písm. a) a c) zákona o dani
z príjmov.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 26 ods. 8 a § 52 ods. 49
S účinnosťou od 15.12.2005 je doplnený a spresnený postup nájomcu pri uplatňovaní
daňových odpisov pri odpisovaní hmotného majetku obstarávaného formou finančného
prenájmu v nadväznosti na účtovné predpisy. Opatrenie MF SR č. 10069/2004-74 ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania upravilo aj spôsob účtovania nákladov
súvisiacich s obstaraním predmetu finančného prenájmu (účet 042 – obstaranie dlhodobého
hmotného majetku) vynaloţených nájomcom do doby zaradenia tohto majetku do uţívania.
V nadväznosti na uvedené sa istina zistená podľa osobitného predpisu zvyšuje o náklady
súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu, ktorými sú napr. náklady na dopravné,
na montáţne práce, clo, technické zhodnotenie vykonané nájomcom do času uvedenia
obstarávaného hmotného majetku do uţívania. Všetky uvedené poloţky, vrátane istiny, sú
súčasťou účtu 042. Základňa pre výpočet účtovných aj daňových odpisov je suma zaúčtovaná
na účte 042.
Ustanovenie § 26 ods. 8 sa nevzťahuje na odpisovanie pozemkov vzhľadom k tomu, ţe ide
o neodpisovaný majetok. Uhradené platby nájomcom počas doby finančného prenájmu
prenajímateľovi nie sú povaţované za daňový výdavok.



                                             35
Do ustanovenia bola doplnená uznateľnosť odstupného pri postúpení nájomnej zmluvy, ktoré
je ďalším nájomcom zaplatené nad rámec celkovej sumy dohodnutých platieb. Toto odstupné
zaplatené druhým nájomcom sa zahrnie do výdavkov počas doby trvania zmluvy u tohto
nájomcu cez daňové odpisy, nakoľko je súčasťou vstupnej ceny prenajatého majetku
a odpisuje sa rovnomerne mesačne počas zostávajúcej doby trvania nájomnej zmluvy.
Doplnené prechodné ustanovenie § 52 ods. 49 zákona o dani z príjmov upravuje výšku
mesačného odpisu vypočítanú podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Ak dôjde počas
doby trvania finančného prenájmu ku skráteniu alebo predĺţeniu doby finančného prenájmu,
výška mesačného odpisu sa upraví počnúc tým mesiacom, v ktorom sa nájomca
a prenajímateľ dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 30 ods. 2 a § 52 ods. 45
Uvedenou úpravou ustanovenia zákona sa spresňuje podmienka o moţnosti odpočtu daňovej
straty právnym nástupcom daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie. Nárok na odpočítanie
daňovej straty nezaniká, ak prechádza na právneho nástupcu, ktorý buď pokračuje v odpočte
daňovej straty začatom daňovníkom, ktorý zanikol bez likvidácie alebo začne s odpočtom
daňovej straty vykázanej daňovníkom, ktorý zanikol bez likvidácie. Doplnené ustanovenie
zákona upravuje tieţ postup pri odpočte daňovej straty, ak je právnych nástupcov viac,
daňová strata sa odpočítava u kaţdého z nich pomerne a to podľa výšky vlastného imania
zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.
Prechodné ustanovenie zákona § 52 bolo doplnené novým odsekom 45, ktorý upravuje spôsob
odpočítavania daňovej straty.
Na výšku vykázanej straty do 31. 12. 2003, odpočítavanej podľa § 30 sa pouţijú ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003 (§ 34 zákona č. 366/1999
Z. z.). Ak počas odpočtu straty podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných do
31.12.2003 vykáţe daňovník ďalšie straty, na ich odpočet sa pouţije ustanovenie § 30 zákona
o dani z príjmov.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 31 ods. 2
S cieľom zjednodušiť a uľahčiť prepočet cudzej meny na slovenskú menu daňovníkom
poberajúcim príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí, ktorí postupujú podľa
§ 31 ods. 2, bolo doplnením ďalších prepočítacích kurzov do ustanovenia 31 ods. 2 zákona
o dani z príjmov umoţnené rozhodnúť sa, ktorý prepočítací kurz pouţijú.
Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktoré nadobúda účinnosť 15.12.2005,
môţu daňovníci, ktorí nie sú účtovnou jednotkou a poberajú príjmy zo závislej činnosti
plynúce zo zdrojov v zahraničí, pouţiť na prepočet cudzej meny na slovenskú menu
- priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo
- kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou,
    alebo
- ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo
- priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník
    poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.
Prepočítací kurz podľa znenia § 31 ods. 2 zákona o dani z príjmov účinného od 15.12.2005
bude moţné uplatniť uţ pri vysporiadaní daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie 2005.

Účinnosť od 15.12.2005.


                                             36
PIATA ČASŤ

VYBERANIE A PLATENIE DANE

K § 32 ods. 2 písm. a) a b)
Spresnené ustanovenia zákona v nadväznosti na ustanovenie § 32 ods. 4 zákona vymedzujú
prípady, v ktorých daňovník (zamestnanec), ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol len príjmy
zo závislej činnosti má povinnosť podať daňové priznanie.
Ide o prípady, v ktorých príjmy zo závislej činnosti zamestnanca zo zdrojov na území
Slovenskej republiky alebo v zahraničí nie sú zdaňované na území Slovenskej republiky
prostredníctvom osoby zamestnávateľa a je potrebné ich zdaniť osobne zamestnancom
prostredníctvom podaného daňového priznania.
Rovnaký postup pri podávaní daňového priznania sa uplatňoval tieţ v období pred účinnosťou
predmetného ustanovenia zákona, t.j. pri podávaní daňových priznaní za rok 2004
a predchádzajúce roky.
Podľa § 32 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov daňové priznanie, za podmienok
uvedených v tomto ustanovení, je povinný podať daňovník (zamestnanec), ak zdaniteľné
príjmy zo závislej činnosti mu plynú od zamestnávateľa, ktorý nemá povinnosť
vyberať preddavky na daň podľa § 35 a nemá ďalšie povinnosti vyplývajúce
z ustanovení § 36 aţ 40.
Takýmto zamestnávateľom je najmä osoba s bydliskom alebo sídlom v zahraničí, ktorá nemá
na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo ktorej zamestnanci pracujú na území
Slovenskej republiky kratšie ako 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období alebo
ktorej zamestnanci vykonávajú na území Slovenskej republiky činnosti uvedené v § 16 ods. 1
písm. c) zákona alebo zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky. Takýmto
zamestnávateľom je tieţ osoba, ktorá nevyberá preddavky na daň zo závislej činnosti
v prípadoch uvedených v § 35 ods. 8 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 32 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov daňové priznanie, za podmienok
uvedených v tomto ustanovení, je povinný podať daňovník (zamestnanec), ak zdaniteľné
príjmy zo závislej činnosti mu plynú z činnosti vykonávanej v zahraničí.
Účelom predmetného ustanovenia je najmä vymedziť taký spôsob zdanenia príjmov zo
závislej činnosti vykonávanej v zahraničí (podanie daňového priznania), ktorý umoţňuje
vylúčiť vzniknuté dvojité zdanenie príjmov, ak tieto sú legálne zdaňované v zahraničí.

Poznámka
V rámci ročného zúčtovania u zamestnávateľa nie je možné eliminovať medzinárodné dvojité
zdanenie.

V mnohých prípadoch zdaňovania príjmov zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí tieto
príjmy naviac vypláca zamestnávateľ uvedený v § 32 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov
(zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane) a inak ako prostredníctvom podaného daňového
priznania príjmy nie je moţné zdaniť.
Daňové priznanie podľa predmetného ustanovenia nie je povinný podať daňovník, ak má len
príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskych spoločenstiev alebo ich
orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie
a podľa § 45 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sú vyňaté zo zdanenia na území
Slovenskej republiky.




                                           37
Daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí a tieto podľa
príslušnej zmluvy alebo § 45 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov sú vyňaté zo zdanenia
na území Slovenskej republiky je povinný daňové priznanie podať.
Uvedené ustanovenie sa uplatní pri podaní daňového priznania za rok 2005.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 32 ods. 4 písm. c)
Podľa predmetného ustanovenia zákona daňové priznanie nie je povinný podať daňovník,
ak má len príjmy, ktorých platiteľom je zahraničný zastupiteľský úrad na území
Slovenskej republiky a tieto príjmy sú oslobodené od dane v rozsahu a podľa
medzinárodného práva.
Príjmy oslobodené od dane podľa medzinárodnej zmluvy nie sú podľa § 2 písm. h) zákona
o dani z príjmov na území Slovenskej republiky zdaniteľné a povinnosť podania daňového
priznania u týchto príjmov je preto bezpredmetná.
Rovnaký postup pri podávaní daňového priznania sa uplatňoval tieţ v období pred účinnosťou
tohto ustanovenia zákona, t.j. pri podávaní daňových priznaní za rok 2004 a predchádzajúce.
Zoznam zahraničných zastupiteľských úradov na území Slovenskej republiky a členov ich
diplomatického zboru je uvedený v Listine diplomatického zboru vedenej odborom
diplomatického protokolu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a zverejnený
na internetovej stránke tohto ministerstva.
Na vedúceho a členov personálu zastupiteľského úradu (diplomatický a konzulárny personál,
administratívny a technický personál, sluţobný personál) sa vzťahujú daňové výsady
vymedzené vo Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch (vyhláška ministra
zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.) a Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch
(vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.).
Oslobodenie príjmov podľa vyššie uvedených medzinárodných zmlúv sa nevzťahuje na
členov personálu zastupiteľského úradu a na všetky príjmy týchto osôb. V jednotlivých
prípadoch zdaňovania príjmov týchto daňovníkov je preto potrebné vychádzať z uvedených
medzinárodných zmlúv.
Prípady zdaňovania príjmov osôb, ktoré poţívajú výsady podľa medzinárodného práva
a posudzovanie zdaniteľnosti príjmov týchto osôb konzultuje miestne príslušný správca dane
s príslušným odborným útvarom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
Uvedené ustanovenie sa uplatní pri podaní daňového priznania za rok 2005.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 33
S účinnosťou od 1.01.2006 sa zvyšuje suma daňového bonusu na vyţivované dieťa zo sumy
5 400 Sk na sumu 6 480 Sk, mesačne zo 450 Sk na 540 Sk. Prechodné ustanovenie § 52 ods.
48 zákona stanovuje, ţe daňový bonus sa bude zvyšovať rovnakým koeficientom a za rovnaké
kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma ţivotného minima podľa § 2 písm. a)
zákona č. 601/2003 Z. z. o ţivotnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
počnúc zdaňovacím obdobím r. 2007.

Účinnosť od 1.01.2006.

§ 34 ods. 5
V § 34 ods. 5 je definovaná posledná známa daňová povinnosť na výpočet preddavkov na daň
v preddavkovom období. Z ustanovenia, ktoré je platné od 1.01.2006, vyplýva, ţe na rozdiel


                                            38
od právneho stavu platného do konca roka 2005 sa uţ posledná známa daňová povinnosť
nebude meniť (prepočítavať) v dôsledku podania dodatočného DP a nebude sa meniť
ani vtedy, ak daňovníkovi dorubí daň správca dane. Daňovník však môţe v takomto
prípade poţiadať správcu dane o určenie preddavkov inak.
Aj naďalej platí, ţe pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného DP v beţnom
zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia sa preddavky na daň splatné do
začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia. Podľa znenia ustanovenia platného od
1.01.2006 platí, ţe ak sú preddavky na daň zaplatené do zmeny poslednej známej daňovej
povinnosti vyššie ako preddavky na daň vypočítané z podaného DP, suma preddavkov na daň
zaplatená do začatia preddavkového obdobia, ktorá prevýši sumu preddavkov na daň
vypočítanú z podaného DP, sa buď daňovníkovi započíta na úhradu ďalších preddavkov na
daň platených po tejto zmene alebo sa na základe ţiadosti daňovníkovi vráti. Pri vrátení
tejto sumy sa neuplatní postup podľa § 63 zákona o správe daní.

Účinnosť od 1.01.2006.

Príklad
Na základe poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej podľa údajov uvedených
v daňovom priznaní za rok 2004 bol daňovník povinný až do konca marca 2006 platiť
preddavky mesačne vo výške 40 000 Sk. Na základe poslednej známej daňovej povinnosti
vypočítanej podľa údajov z daňového priznania za rok 2005 je v roku 2006 od začatia
preddavkového obdobia povinný platiť preddavky na daň štvrťročne vo výške 30 000 Sk. To
znamená, že na zdaňovacie obdobie roka 2006 je povinný platiť preddavky na daň
nasledovne:
 preddavok na daň v sume 40 000 Sk je splatný do 31. 1. 2006,
 preddavok na daň v sume 40 000 Sk je splatný do 28. 2. 2006,
 preddavok na daň v sume 40 000 Sk je splatný do 31. 3. 2006,
 preddavok na daň v sume 30 000 Sk je splatný do 30. 6. 2006,
 preddavok na daň v sume 30 000 Sk je splatný do 2. 10. 2006,
 preddavok na daň v sume 30 000 Sk je splatný do 2. 1. 2007.
Ak daňovník preddavky na daň, ktoré je povinný zaplatiť od januára až do konca marca 2006
skutočne aj zaplatí, potom preddavky na daň zaplatené do zmeny poslednej známej daňovej
povinnosti k začiatku preddavkového obdobia, ktoré prevýšia preddavkov na daň, ktoré je
daňovník povinný platiť v roku 2006 od začatia preddavkového obdobia t. j. sumu 90 000 Sk
(120 000 Sk – 30 000 Sk) je možné
     započítať na úhradu preddavkov na daň, platených po zmene, t. j. daňovník by už
        v takomto prípade od začatia preddavkového obdobia až do konca roka 2006 nemusel
        platiť preddavky na daň, nakoľko na ich úhradu by sa mu započítala časť
        z preddavkov na daň (90 000 Sk), ktoré zaplatil od začatia roka 2006 do začatia
        preddavkového obdobia alebo
     vrátiť na základe žiadosti daňovníkovi
Ak by uvedený daňovník nepožiadal o vrátenie celej sumy 90 000 Sk, napr. požiadal by len
o vrátenie sumy 60 000 Sk, potom správca dane by daňovníkovi vrátil len požadovanú sumu
a zostávajúcich 30 000 Sk by použil na úhradu preddavkov na daň tak, ako to vyplýva zo
zákona o dani z príjmov.

K § 34 ods. 6
Novelizované ustanovenie zákona upravuje povinnosť platiť preddavky na daň fyzickej
osobe, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident) a poberá
príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane, ani zahraničným


                                            39
platiteľom dane. Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane, ani zahraničným platiteľom
dane sa povaţuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný
zráţať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným
platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky.
Daňovník, ktorý poberá príjmy zo závislej činnosti od takéhoto zamestnávateľa postupuje
podľa tohto ustanovenia zákona. Najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom
prvýkrát obdrţal takýto príjem, oznámi túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi dane.
Podľa § 35 zákona si vypočíta preddavok na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti
a odvedie preddavok na daň miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca
nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom mal takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo
pripísaný na účet.

Účinnosť od 01.01.2006.

Príklad
Belgický zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky zamestnáva daňovníka
s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR). Z príjmov zo závislej činnosti, ktoré
vypláca tomuto zamestnancovi nezráža preddavky na daň. Dňa 2. februára 2006 zamestnanec
obdržal mzdu za mesiac január. Ako má postupovať?
Zamestnanec najneskôr do 28. februára 2006 písomne oznámi miestne príslušnému správcovi
dane (miestna príslušnosť správcu dane sa riadi u fyzickej osoby jej trvalým pobytom), ţe
začal poberať takýto príjem, z ktorého bude sám odvádzať preddavky na daň. Zamestnanec si
potom vypočíta zdaniteľnú mzdu tak, ţe príjmy zníţi o sumu poistného a príspevkov, ktoré je
povinný platiť a o sumu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Z takto
vypočítanej zdaniteľnej mzdy vypočíta preddavok na daň 19 %. V prípade, ţe tento
zamestnanec si uplatňuje daňový bonus na vyţivované dieťa, preddavok na daň zníţi o sumu
zodpovedajúcu 1/12 sumy daňového bonusu a takto poníţený preddavok na daň odvedie
miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do 31. marca 2006. Po ukončení kalendárneho
roka je povinný podať daňové priznanie.

K § 34 ods. 7
Doplnené ustanovenie zákona bude uplatňované v tých prípadoch, ak daňovník s obmedzenou
daňovou povinnosťou (nerezident) bude poberať príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na
území Slovenskej republiky alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú
prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a tieto príjmy mu bude
vyplácať zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane.
Daňovník, ktorý bude vykonávať takúto činnosť na základe zmluvy, z ktorej vyplýva, ţe na
území Slovenskej republiky sa bude zdrţiavať viac ako 183 dní, bude platiť preddavky na daň
od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky. V prípade, ţe zo zmluvy
nevyplýva ako dlho sa bude zdrţiavať na území SR, preddavky na daň bude daňovník platiť
aţ za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej
republiky. Tento daňovník keď začne poberať takéto príjmy je povinný to oznámiť miestne
príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom po prvýkrát takýto
príjem obdrţal. Z týchto príjmov si sám vypočíta preddavky na daň, ktoré odvedie miestne
príslušnému správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom obdrţal takýto príjem. Daňovník pri výpočte preddavku na daň môţe zníţiť
príjem zo závislej činnosti len o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Účinnosť od 01.01.2006.



                                             40
Príklad
Rakúska spoločnosť, ktorá nemá na území SR stálu prevádzkareň, vyšle v roku 2006 svojho
zamestnanca, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (rezident Rakúskej
republiky) na územie Slovenskej republiky, aby tam vykonával obchodné poradenstvo.
Z doplnku pracovnej zmluvy vyplýva, že zamestnanec túto prácu bude vykonávať minimálne
do konca roku 2006 a na územie SR bude dochádzať v dohodnutých časových obdobiach.
Mzdu za vykonanú prácu bude rakúska spoločnosť pripisovať na účet zamestnanca vždy v
štvrtý deň v mesiaci za predchádzajúci kalendárny mesiac. Dňa 04.03.2006 mal prvýkrát
pripísanú mzdu na účet za mesiac február.
Z doplnku pracovnej zmluvy vyplýva, ţe časové obdobie súvisiace s výkonom práce
daňovníka na území SR presiahne obdobie 183 dní. Preto najneskôr do 31.03.2006 daňovník
oznámi miestne príslušnému správcovi dane (Daňový úrad Bratislava I, resp. daňový úrad
miestne príslušný miestu, kde sa daňovník najviac dní zdrţuje), ţe začal poberať príjem zo
závislej činnosti. Preddavok na daň si daňovník vypočíta tak, ţe obdrţaný príjem zníţi o sumu
1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a pouţije sadzbu dane 19 %. Preddavok
na daň odvedie daňovník najneskôr do 30.04.2006 na príslušný daňový úrad. Po uplynutí
zdaňovacieho obdobia daňovník podá daňové priznanie.

Príklad
Rakúska spoločnosť, ktorá nemá na území SR stálu prevádzkareň, vyšle svojho zamestnanca,
ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (rezident Rakúskej republiky), na
územie Slovenskej republiky, aby tam vykonával technické poradenstvo. Z uzatvorenej zmluvy
medzi rakúskou spoločnosťou a zamestnancom vyplýva, že časové obdobie súvisiace
s výkonom práce na území SR nepresiahne obdobie 183 dní. Rakúska spoločnosť bude
zamestnancovi pripisovať mzdu na účet každý mesiac. Prvýkrát vyplatila mzdu dňa 8.3.2006
za mesiac február, z ktorej nezrazila preddavok na daň.
Ak časové obdobie súvisiace s výkonom práce na území SR sa z objektívnych dôvodov
predĺţi a presiahne obdobie 183 dní, daňovník začne platiť preddavky na daň za kalendárny
mesiac, ktorý nasleduje po uplynutí 183 dní pobytu na území SR. Oznamovaciu povinnosť
miestne príslušnému správcovi dane si však daňovník musí splniť najneskôr do 31.03.2006.
Ak 02.08.2006 daňovník vykonával práce na území SR počas obdobia presahujúceho 183
dní, vzniká mu povinnosť platiť preddavky na daň. Zo mzdy za mesiac september, ktorú
vyplatil rakúsky zamestnávateľ 08.10.2006 si vypočíta preddavok na daň tak, ţe príjem
pripísaný na účet zníţi o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a z
rozdielu vypočíta preddavok na daň pri pouţití sadzby 19 %, ktorý odvedie miestne
príslušnému správcovi dane najneskôr do 30.11.2006. Po uplynutí zdaňovacieho obdobia
daňovník podá daňové priznanie.
Ak mal daňovník, ktorý platí preddavky na daň podľa ustanovenia § 34 ods. 6, resp. § 34 ods.
7 zákona o dani z príjmov v predchádzajúcom zdaňovacom období okrem príjmov zo závislej
činnosti aj iné druhy zdaniteľných príjmov (§ 6 aţ § 8) a jeho posledná známa daňová
povinnosť na účely platenia preddavkov na daň presiahla sumu 20 000 Sk, potom ak jeho
čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej z celkového základu
dane, platí okrem preddavkov vypočítaných podľa § 34 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov aj
preddavky podľa § 34 ods. 2, resp. 3 zákona o dani z príjmov v polovičnej výške.

§ 34 ods. 9
Preddavky na daň fyzickej osoby podľa tohto ustanovenia neplatí daňovník, ktorý mal
v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v § 7 alebo § 8 zákona o dani
z príjmov, alebo príjmy, z ktorých sa daň vyberá zráţkou podľa § 43 cit. zákona, alebo




                                             41
príjmy podľa § 5 cit zákona, ktoré sú zdaňované podľa § 35 zákona o dani z príjmov, pričom
zo spresneného ustanovenia vyplýva , ţe môţe ísť aj o kombináciu týchto príjmov.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 35 ods. 1 písm. b)
Ide o legislatívne spresnenie a úpravu ustanovenia v nadväznosti na zmeny vykonané v § 11
zákona o dani z príjmov v súvislosti s uplatňovaním nových nezdaniteľných častí základu
dane. Tieto zmeny sa premietli aj do § 35 zákona o dani z príjmov, v ktorom je ustanovené
vyberanie a platenie preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 37 ods. 1 písm. a)
Doplnené ustanovenie spresnilo jeho doterajšie znenie, v ktorom bol ustanovený len spôsob
preukazovania nároku na zníţenie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na
manţelku (manţela). Novelou je ustanovenie doplnené o preukazovanie nároku vo väzbe na
nové nezdaniteľné časti základu dane ustanovené v § 11 ods. 1 písm. d) a e), na účelové
sporenie a ţivotné poistenie. Podľa doplneného znenia preukazuje zamestnanec nárok na
zníţenie základu dane u týchto dvoch nezdaniteľných častí zo základu dane predloţením
dokladu vystaveným oprávneným subjektom poskytujúcim sluţby (napr. bankou, sporiteľňou
či poisťovňou). Potvrdenie obsahuje údaje, ktoré oprávňujú zamestnanca na uplatnenie
nároku za ustanovených podmienok.
Nárok pre účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manţelku (manţela)
daňovník naďalej uplatňuje podpísaním vyhlásenia, v ktorom uvedie úhrn vlastného príjmu
manţelky a sumu, ktorú si na ňu uplatňuje. Ak nepredloţil tento daňovník v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach doklad o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej sumy na
manţelku, t.j. sobášny list, potom je povinný tento predloţiť.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 38 ods. 1, § 38 ods. 4, § 38 ods. 4 písm. d) a e)
Ustanovenia sú doplnené v nadväznosti na novo ustanovené nezdaniteľné časti zo základu
dane, v nadväznosti na zmeny vykonané v § 11 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ,
ktorého zamestnanec poţiada pri splnení podmienok o vykonanie ročného zúčtovania, vykoná
ročné zúčtovanie a výpočet dane len v prípade, ak zamestnanec nie je povinný zvýšiť základ
dane z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane
podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov. Tento postup sa uplatní najskôr za zdaňovacie
obdobie roku 2005.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 38 ods. 6
Novela zákona spresňuje lehotu pre správcu dane v prípade vrátenia rozdielu vyplývajúceho
z ročného zúčtovania. Správca dane vráti poţadovanú sumu zamestnávateľovi do jedného
mesiaca od doručenia ţiadosti.

Účinnosť od 15.12.2005.




                                            42
K § 38 ods. 7
S účinnosťou od 15.12.2005 bude zamestnávateľ zráţať nedoplatky z ročného zúčtovania,
ktoré sú vyššie ako 100 Sk a to najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom vykonal
zamestnancovi ročné zúčtovanie. V prípade, ţe nedoplatok z ročného zúčtovania je niţší ako
100 Sk, zamestnávateľ:
     ho zrazí len tomu zamestnancovi, ktorý si uplatnil postup podľa § 50, t.j. podal
        vyhlásenie na účely poukázania 2% podielu zaplatenej dane, alebo
     sumu daňového bonusu vyplatenú pri ročnom zúčtovaní zamestnancom, ktorým
        nemohol uplatniť daňový bonus v niektorých mesiacoch preto, ţe zamestnanci
        poberali nízky príjem, resp. nepoberali ţiadny zdaniteľný príjem, zníţi o tento
        nedoplatok.

Účinnosť od 15.12.2006.

K § 39 ods. 11
Doplnené ustanovenie spresňuje v ktorých prípadoch zamestnávateľ nie je povinný podať
prehľad a hlásenie. Ide o zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným
platiteľom dane a v príslušnom období, za ktoré podáva prehľad alebo hlásenie nevyplácal
príjmy zo závislej činnosti.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 40 ods. 5
Ide o legislatívne spresnenie. Pojem „príslušenstvo“, ktorý je pouţívaný v tomto ustanovení
zákona, zákon nedefinuje. Nahrádza sa pojmom sankčný úrok.
Podľa tohto ustanovenia účinného do 14.12.2005 zamestnávateľ, ktorý nemohol
zamestnancovi zraziť zo zdaniteľnej mzdy nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania
(nedoplatok dane zavinený zamestnancom, alebo daňový bonus, ktorý zavinením
zamestnanca vyplatil zamestnávateľ neoprávnene) z dôvodu, ţe uţ mu nevyplácal mzdu,
alebo z dôvodu, ţe mu nemohol zráţku podľa osobitných predpisov vykonať, vybral
nedoplatok dane správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ
na tento účel zaslal správcovi dane všetky potrebné doklady týkajúce sa nedoplatku bez
ohľadu na jeho výšku. Správca dane však konal iba v tých prípadoch, ak nedoplatok dane bol
vyšší ako 100 Sk. S účinnosťou od 15. 12. 2005 zamestnávateľ, ktorý nebude môcť zráţku
nedoplatku dane z ročného zúčtovania (nedoplatok dane zavinený zamestnancom, alebo
daňový bonus, ktorý zavinením zamestnanca vyplatil zamestnávateľ neoprávnene) vykonať
z dôvodu, ţe zamestnancovi uţ nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, ţe mu uţ nemoţno podľa
osobitných predpisov zráţku vykonať, bude zasielať potrebné doklady na príslušný daňový
úrad uţ len v tých prípadoch, ak je nedoplatok dane, resp. suma rozdielu daňového bonusu
vyššia ako 100 Sk, alebo ak nedoplatok dane, resp. suma rozdielu daňového bonusu je niţšia
ako 100 Sk alebo sa rovná 100 Sk a zamestnanec vyuţil moţnosť podať vyhlásenie podľa §
50 zákona.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 42 ods. 6
Doplnením ustanovenia zákona sa spresnil výpočet preddavkov na daň z príjmov právnickej
osoby platených na základe dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Výška tejto dane
vychádza zo základu dane, zníţeného o odpočítavanú daňovú stratu v súlade s § 15b) zákona,
uvedeného v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a sadzby dane platnej


                                            43
v zdaňovacom období, na ktoré sú preddavky platené. Tento postup je stanovený aj
v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby – výpočet dane na účely platenia
preddavkov (r. 910 daňového priznania) vychádza z hodnoty uvedenej na r. 500 - Základ
dane zníţený o odpočet daňovej straty, ktorá sa prepočíta sadzbou dane platnou na obdobie,
na ktoré sú preddavky platené.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 42 ods. 7
Ustanovenie upravuje poslednú známu daňovú povinnosť na účely platenia preddavkov na
daň z príjmov právnickej osoby do lehoty na podanie daňového priznania. Text v ustanovení
sa spresňuje tak, aby bolo jednoznačne určené, ţe pri stanovení poslednej známej dane sa
vychádza z daňového priznania, ktoré bezprostredne predchádza predchádzajúcemu
zdaňovaciemu obdobiu a pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje
rovnako, ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vrátane pouţitia
aktuálnej sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. Úpravou
ustanovenia sa zreálňuje výška platených preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového
priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. V prípade úpravy sadzby dane
v budúcnosti, pri platení preddavkov do lehoty na podanie priznania, rovnako ako je to pri
platení preddavkov v beţnom zdaňovacom období, sa zohľadní aktuálna sadzba dane.

Účinnosť od 1.01.2006.

Príklad
1. Pri platení preddavkov v zdaňovacom období roka 2006, počnúc 1.01.2006 do lehoty na
podanie priznania za zdaňovacie obdobie roka 2005 (31. marec 2006) sa vychádza
z daňového priznania za rok 2004, pričom sa použije 19 % sadzba dane, platná v roku 2006.
(r. 910 = r. 500 x 19 % - r. 710 – r. 830).
Pri výpočte r. 910 – Daň na účely určenia výšky preddavkov po lehote na podanie daňového
priznania za rok 2005 (od 1.04.2006, resp. po lehote predĺženej správcom dane) sa bude
vychádzať z dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2005 pri použití sadzby dane platnej
v tomto období (19 %).
2. Ak by od 1.01.2007 došlo k zníženiu sadzby dane, napr. na 17 %, posledná známa daňová
povinnosť na účely stanovenia a platenia preddavkov od 1.01.2007 do 31.03.2007, resp. až
do lehoty predĺženej správcom dane, ktorá sa zistí z hodnoty uvedenej na r. 500 daňového
priznania za rok 2005, ako aj daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie pre účely platenia
preddavkov po 31.3.2007, počítaná z hodnoty uvedenej na r. 500 dňového priznania za rok
2006, sa prepočítajú sadzbou dane platnou pre rok 2007 vo výške 17 %. Pri výpočte
hodnoty na r. 910 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň podľa § 42 zákona o dani
z príjmov sa zároveň odpočíta hodnota uvedená na riadkoch 710 – Zápočet dane zaplatenej
v zahraničí a hodnota z r. 830 – Suma dane vybranej zrážkou považovanej za preddavok na
daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

K § 43 ods. 3 písm. j)
S účinnosťou od 1.01.2006 platiteľ dane vyberie daň zráţkou podľa § 43 zákona o dani
z príjmov, z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) aţ g) zákona o dani z
príjmov, ktoré v kalendárnom mesiaci nepresiahli sumu 5 000 Sk. Platiteľ dane tak urobí len
v prípade, ak si zamestnanec u neho neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11
zákona o dani z príjmov a daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Zamestnanec sa
môţe rozhodnúť, či vybraním dane zráţkou je jeho daňová povinnosť splnená, alebo daň


                                            44
vybranú zráţkou bude povaţovať za preddavok na daň, ktorú si odpočíta od vykázanej dane
v daňovom priznaní. Ak suma dane vybranej zráţkou je vyššia ako vypočítaná daň
v daňovom priznaní, daňovník si uplatní nárok na vrátenie daňového preplatku.

Účinnosť od 1.01.2006.

K § 43 ods. 5 písm. a)
Pri preddavkovo uskutočňovaných výplatách z poistenia pre prípad doţitia určitého veku,
podlieha dani vyberanej zráţkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením
z poistenia pre prípad doţitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom v čase
výplat z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad doţitia určitého veku
presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia. Daň vybraná z predchádzajúcich výplat
týmto spôsobom sa následne započíta na úhradu celkovej dane.
Úpravou sa zamedzí uplatňovanie dane zráţkou v prípadoch uskutočňovaných výplat
preddavkov z poistenia ale len v tom období, v ktorom výplaty z poistenia presiahnu úhrn
súm zaplateného poistenia. Daňovník si vybratú daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani
z príjmov môţe započítať na úhradu dane v daňovom priznaní.

Účinnosť od 01.01.2006.

K § 43 ods. 5 písm. b)
V nadväznosti na zmenu výšky výdavkov, ktoré si môţe daňovník uplatniť percentom
z príjmu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, bola vykonaná zmena v ustanovení § 43
ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Podľa predmetného ustanovenia bude pre daň vyberanú zráţkou z príjmov podľa § 43 ods. 3
písm. h) zákona o dani z príjmov základom dane príjem autorov za príspevky do novín,
časopisov, rozhlasu alebo televízie (ak nejde o umelecký výkon) zníţený o výdavok vo výške
ustanoveného percenta z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.
Touto zmenou sa odstránilo nadbytočné vymedzenie výšky výdavkov, ktoré si môţe daňovník
uplatniť percentom z príjmov, v ustanovení § 43 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov a
zostala ponechaná len väzba na § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Účinnosť od 01.01.2006.

K § 43 ods. 5 písm. c)
V nadväznosti na úpravu § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov ustanovenie sa dopĺňa
o výpočet základu dane z príjmov zo závislej činnosti z ktorých sa daň vyberá zráţkou.
Platiteľ dane, príjmy zo závislej činnosti zníţi o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť
zamestnanec a z tak vypočítaného základu dane vyberie daň zráţkou 19 %. Zrazenú daň
odvedie správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa kaţdého mesiaca za predchádzajúci
kalendárny mesiac.

Účinnosť od 01.01.2006.

K § 43 ods. 5 písm. d)
Podľa nového ustanovenia § 43 ods. 5 písm. d) o dani z príjmov bude pri príjmoch z činnosti
umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti podľa §
16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov plynúcich daňovníkom s obmedzenou daňovou
povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej základom dane pre daň vyberanú zráţkou
príjem zníţený o tzv. paušálne výdavky vo výške 40 %.


                                              45
Výška výdavku, o ktorý sa zniţujú príjmy uvedené v 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani
z príjmov, korešponduje s výškou výdavku stanoveným percentom z príjmov vymedzeným v
§ 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Účinnosť od 01.01.2006.

Príklad
Akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky (platiteľ dane) vypláca
v hotovostnej forme fyzickej osobe (rezident Českej republiky) príjem za jej hudobné
vystúpenie na území Slovenskej republiky.
Príjem umelca za hudobné vystúpenie na území Slovenskej republiky je v plnom rozsahu
zdaniteľný v štáte výkonu činnosti (štát zdroja príjmov) podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona
o dani z príjmov ako aj podľa článku 16 medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého
zdanenia uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
Daň z uvedených príjmov sa v súlade s § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyberá zráţkou,
pričom podľa § 43 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov je základom dane pre daň
vyberanú zráţkou z príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov príjem
zníţený o 40 %.
Platiteľ dane pri výplate príjmu českému rezidentovi zníţi sumu zdaniteľného príjmu o 40 %
a z vypočítaného základu dane vyberie daň zráţkou vo výške 19 %. Zrazenú sumu dane
odvedie platiteľ dane miestne príslušnému správcovi dane do pätnásteho dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca a zároveň si splní oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 zákona
o dani z príjmov.

K § 43 ods. 6
Doplnením znenia prvej vety § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa vybraním dane zráţkou
povaţuje daňová povinnosť za splnenú u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou,
ktorému plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky príjmy z činnosti umelca, športovca,
artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. d)
zákona o dani z príjmov len v prípade, ak tento daňovník nevyuţije moţnosť daň vybranú
zráţkou odpočítať od dane ako preddavok v podanom daňovom priznaní.
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorému bola vybraná daň zráţkou z príjmov
podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov sa môţe rozhodnúť, či vyuţije moţnosť
vysporiadať si svoju daňovú povinnosť na území Slovenskej republiky podaním daňového
priznania, v ktorom si odpočíta od dane daň vybranú zráţkou ako preddavok na daň, alebo
bude povaţovať svoju daňovú povinnosť za splnenú vybraním dane zráţkou.

Účinnosť od 01.01.2006.

K § 43 ods. 10
Úprava ustanovenia § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov nadväzuje na doplnenie § 12 ods. 1
zákona o dani z príjmov stanovením predmetu dane daňovníka, ktorý je správcovskou
spoločnosťou a vytvára podielové fondy.
Zo znenia druhej vety § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov bol vypustený pevne stanovený
termín pre vybranie dane zráţkou z výnosov z cenných papierov, ktoré plynú príjemcovi od
správcovských spoločností aj v prípade, ak tieto výnosy neboli vyplatené (30. júna
nasledujúceho roku).
Uvedená legislatívna úprava nadväzuje na zmenu zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom
investovaní, podľa ktorého je moţné splniť si povinnosť kaţdoročného vyplácania výnosu



                                            46
z majetku v podielovom fonde zahrnutím výnosu do aktuálnej ceny uţ vydaného podielového
listu.
Keďţe takéto splnenie si povinnosti sa podľa novelizovaného ustanovenia druhej vety § 43
ods. 10 zákona o dani z príjmov nepovaţuje za pripísanie úhrady v prospech daňovníka,
nevyberá sa pri zahrnutí výnosu do aktuálnej ceny podielového listu daň zráţkou.
Pripísané výnosy sa zdania aţ pri preplatení podielového listu, pričom zdaneniu bude
podliehať rozdiel aktuálnej ceny podielového listu a ceny pri jeho vydaní.

Účinnosť od 01.01.2006.

K § 44 ods. 2
Účelom inštitútu zabezpečenia dane je zaistenie splnenia si daňovej povinnosti daňovníkmi
s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky.
Ak je výsledná daň, ktorá má byť daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou zaplatená
zo zdaniteľného príjmu dosiahnutého na území Slovenskej republiky, limitovaná
medzinárodnou zmluvou do maximálnej percentuálnej výšky z hrubej sumy tohto príjmu, je
neopodstatnené zráţať na zabezpečenie dane sumu prevyšujúcu túto maximálnu moţnú výšku
výslednej dane vymedzenú v medzinárodnej zmluve.
S ohľadom na zdaniteľnosť jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 16 zákona o dani
z príjmov a spôsob ich zdanenia sa uvedená zmena vzťahuje len na príjmy z operatívneho
prenájmu hnuteľných vecí.
Vypustením presného vymedzenia percentuálnej výšky výdavkov, o ktoré si môţe daňovník –
fyzická osoba zníţiť zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľností na účely výpočtu sumy na
zabezpečenie dane, a ponechaním väzby na § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov sa odstránilo
nadbytočné vymedzenie percentuálnej výšky výdavkov v ustanovení § 44 ods. 2 zákona
o dani z príjmov a zároveň sa zabezpečila moţnosť pruţne reagovať na zmeny vo výške
výdavkov, ktoré si daňovník uplatňuje percentom z príjmov.

Účinnosť od 01.01.2006.



K § 45 ods. 1
Doplnením znenia piatej vety sa v tomto ustanovení zákona spresnil spôsob výpočtu percenta
dane na účely zápočtu dane zaplatenej z príjmov zo zdrojov v zahraničí na úhradu dane podľa
zákona o dani z príjmov. Na účely výpočtu predmetného percenta sa celkovým základom
dane rozumie základ dane, ktorý nie je zníţený o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v §
11 zákona o dani z príjmov.

Účinnosť od 15.12.2005.

Príklad
Fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je rezidentom
Slovenskej republiky (ďalej len „daňovník“), poberala v zdaňovacom období 2005 len príjmy
zo závislej činnosti zo zdrojov na území Poľskej republiky. Daňovník zaplatil v Poľskej
republike z uvedených príjmov daň.
Pri vysporiadaní svojej celosvetovej daňovej povinnosti na území Slovenskej republiky si
daňovník daň zaplatenú z príjmov zo závislej činnosti v Poľskej republike podľa § 45 ods. 1
zákona o dani z príjmov a článku 24 ods. 1 medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého
zdanenia uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou započíta na úhradu


                                            47
dane podľa zákona o dani z príjmov. Ako si daňovník vypočíta sumu dane, ktorá bude
započítaná na úhradu dane na území Slovenskej republiky?
Daň podľa § 15 zákona o dani z príjmov sa vypočíta zo základu dane z príjmov zo závislej
činnosti, ktorým je príjem zo závislej činnosti zníţený o úhrn povinného poistného podľa § 5
ods. 8 zákona o dani z príjmov, pričom takto vypočítaný základ dane sa zníţi o nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa na účely
zápočtu dane rozumie celkový základ dane základ dane nezníţený o nezdaniteľné časti
základu dane podľa § 11.
Pri výpočte percenta dane na účely zápočtu dane sa dáva do pomeru základ dane z príjmov zo
zdrojov v zahraničí k celkovému (celosvetovému) základu dane. Výsledok v percentuálnom
vyjadrení predstavuje podiel základu dane z príjmov zo zdrojov v zahraničí na celkovom
základe dane z celosvetových príjmov daňovníka.
Aby vypočítané percento vyjadrovalo skutočný pomer týchto dvoch veličín, je potrebné, aby
porovnávané veličiny boli porovnateľné, t.j. celkový základ dane nemôţe byť zníţený o
nezdaniteľné časti základu dane.
Ak by sa na výpočet percenta dane na účely zápočtu dane pouţil celkový základ dane zníţený
o nezdaniteľné časti základu dane, bolo by moţné zápočet dane vykonať v sume dane
prevyšujúcej sumu dane pripadajúcu na príjmy zo zdrojov v zahraničí podľa zákona o dani z
príjmov, čo je v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov.


ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

K § 52 ods. 44
Do prechodných ustanovení zákona o dani z príjmov bolo pre banky a ďalšie subjekty, ktoré
účtujú o cenných papieroch doplnené ustanovenie, podľa ktorého oceňovacie rozdiely
z cenných papierov určených na predaj a obchodovanie, vzniknuté z ocenenia cenných
papierov reálnou hodnotou, o ktorých bol daňovník povinný účtovať k 1. januáru 2003 na
účet výsledku hospodárenia minulých rokov, sú súčasťou rozdielov z precenenia cenných
papierov nezahrnutých do základu dane v zdaňovacom období roka 2003, ktoré je daňovník
povinný zahrnúť do základu dane najneskôr v lehote určenej 31. decembrom 2007.
Uvedené ustanovenie nadväzuje na znenie § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov platné od
1.1.2004, ktoré sa podľa § 52 ods. 14 pouţilo na zdaňovacie obdobie roka 2003, a ktoré
neumoţňovalo rozdiely z precenenia cenných papierov a derivátov, vzniknuté v účtovníctve
k 31.12.2003 zahrnovať do základu dane vykázaného za toto zdaňovacie obdobie. Počnúc
zdaňovacím obdobím roku 2004 bolo v § 52 ods. 39 (účinnosť od 1.1.2005) upravené, ţe
rozdiely z precenenia cenných papierov a derivátov, ktoré neboli zahrnuté do základu dane
v zdaňovacom období roka 2003, daňovník zahrnie do základu dane v zdaňovacích
obdobiach počnúc r. 2004, najneskôr do konca roku 2007. Doplneným ustanovením sa
spresňuje, ţe súčasťou rozdielov z precenenia CP nezahrnutých do základu dane
v zdaňovacom období roku 2003 sú aj rozdiely z precenenia CP určených na predaj
a obchodovanie, ktoré boli k 1.01.2003 zúčtované na účet nerozdeleného výsledku
hospodárenia, pričom tieto rozdiely, ak neboli zahrnuté do základu dane v roku 2002, sa
zahrnú najneskôr do konca roku 2007. Ide o daňovú úpravu zahrnutia rozdielov spojených so
zavedením oceňovania cenných papierov na reálnu hodnotu od 1.01.2003, ktoré sa účtovne



                                            48
nedostali do výsledku hospodárenia      roku 2003, ale boli zaúčtované oproti výsledku
hospodárenia minulých rokov.

Účinnosť od 15.12.2005.

K § 52 ods. 46
Do konca roka 1999 sa opravná poloţka k nadobudnutému majetku podľa vtedy platného
zákona o daniach z príjmov (zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) odpisovala
ako nehmotný majetok, rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom v 3. odpisovej skupine.
Od 1.01.2000 sa zmenil spôsob odpisovania nehmotného majetku a opravnej poloţky
k nadobudnutému majetku. Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2000 nevznikajú rozdiely
medzi účtovaním opravnej poloţky a jej zahrnutím do základu dane. Rozdiely vzniknuté k 31.
decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej poloţky k odplatne nadobudnutému
majetku odpisovanou podľa zákona o daniach z príjmov a zostatkovou cenou podľa
účtovníctva mali byť podľa § 58c ods. 7 zákona č. 366/1999 Z.z. v znení platnom do
31.12.2003 vysporiadané do konca roka 2004. Zákon č. 595/2003 Z.z. platný od 1.1.2004 túto
lehotu do prechodných ustanovení neprevzal. Podľa doplneného prechodného ustanovenia
rozdiely odpisovania opravnej poloţky vzniknuté k 31.12.1999 daňovník zahrnie do základu
dane v rokoch 2004 - 2006.

Účinnosť od 15.12.2005.

Príloha č. 1
V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1, poloţke 1-17 sa kód 29.40.5 nahrádza kódom 29.41.1
a v odpisovej skupine 2 poloţke 2-28 sa kód 29.40.5 nahrádza kódom 29.41.1. Ide
o legislatívno-technické spresnenie, ktoré vyplynulo zo zmien vykonaných vyhláškou č.
460/2004 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva
štatistická klasifikácia produkcie.

Účinnosť od 15.12.2005.

V prílohe 1 sa v odpisovej skupine 3, v poloţke 3-27 sa slová z kódu 2213 KS len: televízne
a káblové rozvody nahrádzajú slovami 2213 KS - Diaľkové telekomunikačné siete a vedenia
a slová z kódu 2224 KS len: televízne a káblové rozvody nahrádzajú slovami 2224 KS -
Miestne elektrické a telekomunikačné rozvody a vedenia, tzn., ţe sa rozširujú na základe
poţiadavky     telekomunikačných       operátorov    a reálnej    ekonomickej    ţivotnosti
telekomunikačných rozvodov.

Účinnosť od 1.01.2006.

Príloha č. 2
Z dôvodu neplatnosti smernice Rady 73/79/EHS z 9. apríla 1973 sa v prílohe č. 2 upravuje
prvý bod, z ktorého sa táto smernica vypúšťa. V prílohe č. 2 v druhom bode, v štvrtom bode a
v piatom bode je aktualizované v súvislosti s novelizáciou smernice Rady 90/434/EHS
z 23.júla 1990, smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 a smernice Rady 2003/49/ES z 3.
júna 2003

Účinnosť od 1.01.2006.

Vypracované: apríl 2006


                                            49

								
To top