Energetika

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre









2.15 Energetika



2.15.1 Charakteristika energetických zdrojov v Nitrianskom

kraji.

Z hľadiska výroby elektrickej energie po dobudovaní JE Mochovce bude kraj v

elektrickej energie prebytkový.

V kraji sú vybudované VVN a VN transformovne a to v Leviciach a vo Veľkom Ďure,

okrem toho kraj má výhodnú polohu aj voči VVN a VN transformovne Kriţovany nad

Dudváhom. Uvedené transformovne sú prepojené s linkami 400 kV, 220 kV a

110 kV.

Táto skutočnosť umoţňuje plynulú dodávku elektrickej energie do Nitrianskeho kraja.

Z hľadiska zdrojov plynu v Nitrianskom kraji moţno konštatovať:

 cez kraj prechádzajú tranzitné plynovody,

 Medzištátny plynovod RFR - SR,

 VVTL plynovod Šaľa - Zlaté Moravce DN 500.

Uvedené trasy plynovodov z hľadiska ich kapacity cez VTL plynovody umoţňujú

realizovať plošnú plynofikáciu v kraji.

Podrobnejšie hodnotenie je podľa jednotlivých okresov.



2.15.2 Okres Nitra

2.15.2.1 Zásobovanie okresu energiami



Okres Nitra má energetickú infraštruktúru, ktorá utvára dobré podmienky pre

zabezpečenie súčasných potrieb, ako aj pre ďalší rozvoj územia. Tvoria ju najmä

tieto zariadenia

 elektroenergetické uzly napájané sústavou vedení VVN - 110 kV,

 plynovod VVTL 500/64 prechádzajúci regiónom s odbočkou na mesto Nitra,

 tranzitný plynovod s kompresorovou stanicou v Ivanke pri Nitre ako aj s

prepúšťacou stanicou pre napájanie VVTL plynovodu,

 medzištátny plynovod 700/55 s prepúšťacou stanicou na VTL plynovod 300/25

zásobujúci okres,

 dobre vybudovaná sieť VTL plynovodov s moţnosťou jej rozvoja.

Okrem toho sa okres Nitra vyznačuje:

 dobrou polohou, najmä ku zdrojom ťaţby domáceho, ale aj dováţaného uhlia,

 blízkosťou najdôleţitejšieho zdroja elektrickej energie nášho štátu - Jadrovej

elektrárne Jaslovské Bohunice, ako aj plánovanej Jadrovej elektrárne Mochovce,

 dobrou územnou väzbou na nadradené uzly 400 kV Kriţovany a Veľký Ďur.

Spoľahlivosť zásobovania okresu elektrickou energiou sa ešte zvýši dostavbou JE

Mochovce.

Z hľadiska zásobovania plynom sa región opiera o plynovody 500/64 a 300/25

napojené na tranzitný a medzištátny plynovod.

Energetická koncepcia SR predpokladá v tejto súvislosti výrazný rozvoj plynofikácie,

čo vyplýva najmä z poţiadavky na trvalé zlepšovanie ţivotného prostredia a v tomto

smere uzavretých medzinárodných záväzkov našej republiky.









AUREX, s.r.o. 399

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







2.15.2.1.1 Zásobovanie elektrickou energiou

Zdroje elektrickej energie

Na území okresu sa nenachádzajú zdroje elektrickej energie dôleţité z hľadiska

zásobovania okresu elektrickou energiou. Na rieke Nitra sú vybudované 2 malé

vodné elektrárne v lokalitách:

 hať v meste Nitra,

 hať v Jelšovciach,

 hať v Preseľanoch,

 hať v Podluţanoch.

S výstavbou zariadení na výrobu elektrickej energie sa v okrese neuvaţuje ani v

budúcnosti. V zmysle vyjadrenia SE, a.s., Vodné elektrárne Trenčín, o.z. sa

neuvaţuje ani s výstavbou ďalších malých vodných elektrární.

Na územie okresu sa elektrická energia dováţa prostredníctvom niţšie uvedených

sietí a rozvodní. Z tohto hľadiska má okres veľmi výhodnú polohu voči Jadrovej

elektrárni Jaslovské Bohunice v susednom okrese Trnava, ktorá dovoľuje malé

prenosové vzdialenosti. Podobne priaznivá je situácia z hľadiska rozostavanej JE

Mochovce, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti hraníc okresu v okrese Levice.

Elektrické siete

Elektrické siete 400 kV

Pre potreby okresu slúţi vedenie VVN - 400 kV č. 425: Kriţovany - Veľký Ďur, ktoré

perspektívne poskytuje základňu pre zvýšenie súčasných nárokov s moţnosťou

vybudovania transformovne 400/110 kV.

Elektrické siete 220 kV

Pre potreby okresu slúţia nasledovné vedenia VVN - 220 kV:

 č. 279: Kriţovany - Šaľa,

 č. 274: Kriţovany - Bystričany.

Elektrické siete 110 kV

Pre potreby okresu slúţia nasledovné vedenia VVN - 110 kV:

 č. 8820 a 8821: Nitra - Kriţovany,

 č. 8845 Nitra - Nitra/Krškany,

 č. 8846 Nitra - V. Ďur,

 č. 8407 Nitra - V. Ďur,

 č. 8841, 8842 Nitra-Juh - Nitra-Chrenová.

Podľa vyjadrenia ZSE, š.p. Bratislava sa v Nitre "uvaţovalo s výstavbou PPC. V

prípade, ţe sa tento projekt bude realizovať, je na pripojenie PPC do sústavy 100 kV

potrebné uvaţovať s koridorom pre 2x110 kV vedenia. Napojenie PPC do siete

sústavy VVN bolo určené z vedenia 2x110 kV č. 8841/8842 Nitra-Juh - Nitra-

Chrenová". Toto vedenie je od uvaţovaného energetického zdroja cca 400 m.

Transformovne 110/22 kV

Transformáciu prenosového napätia 110/22 kV zabezpečujú na území okresu Nitra v

súčasnosti transformovne:

Názov Inšt. výkon zaťaţenie

Nitra-Chrenová 2x25 MVA 12 MW

Nitra-Juh 2x25 MVA 31 MW

Nitra/Plastika 2x16 MVA 11 MW









400 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







V prípade zvýšených nárokov na elektrický výkon je po dosiahnutí optimálneho

zaťaţenia moţná rekonštrukcia s výmenou transformačných jednotiek.

S výstavbou 100 kV transformovne typu "H" sa uvaţuje vo Vrábľoch, do ktorej bude

zavedená 110 kV linka č. 8407/8846. Alternatívne sa navrhuje vybudovať 2x110 kV

linku Nitra – Chrenová – Vráble – Veľký Ďur. Rovnako sa uvaţuje s výstavbou novej

transformovne v lokalite Kompresorovej stanice Ivanka pri Nitre.



2.15.2.1.2 Zásobovanie zemným plynom

Pre distribúciu zemného plynu slúţi VTL plynovod 300/25, ako aj VVTL odbočka z

plynovodu 500/64 a plynovody nadväzujúce na uvedenú sústavu. Zabezpečenie

napájania týchto plynovodov je z medzištátneho i tranzitného plynovodu cez

prepúšťacie stanice pri Výčapoch-Opatovciach a Mojmírovciach.

Najdôleţitejšie plynovody pre zásobovanie okresu sú nasledovné:

 1 x 1400 + 3 x 1200 - tranzitný plynovod,

 700/55 - medzištátny plynovod,

 500/64 - Šaľa - Zlaté Moravce,

 300/64 - Ivanka pri Nitre - Nitra,

 300/64 - PS Bánov - Mojmírovce - Ivanka pri Nitre,

 300/64 - Nitra - Horná Kráľová - Šoporňa,

 300/25 - PS Výčapy - Opatovce - Preseľany,

 300/25 - PS Čakajovce - Nitra,

 150/25 - Čakajovce - Nové Sady,

 200/25 - PS Nitra/Dolné Krškany - Nitra/Janíkovce,

 200/24 - PS Nitra/Čermáň.

V okrese sú v súčasnosti plynofikované tieto sídla:

Sídelný útvar Počet RS Počet odberateľov

Nitra 14 29443

Mojmírovce 1 1292

Cabaj-Čápor - 821

Vráble 1 918

Klasov-Babindol 1 350

Veľké Záluţie 1 789

Nové Sady 1 474

Poľný Kesov 1 21

Kolíňany 1 195

Branč 1 418

Jarok 1 366

Čechynce 1 218

Ţírany 1 108

Zbehy 1 252

Ivanka pri Nitre 1 3

Lefantovce 1 301

Báb 1 175

Malý Cetín - 68

Čakajovce - 119

Kapince - 22

Jelšovce - 75

Golianovo - 113



Sídla bez regulačnej stanice sú napájané stredným tlakom.









AUREX, s.r.o. 401

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







Návrh zásobovania plynom

V nasledovnej tabuľke je návrh zásobovania plynom prepočítaný na potreby plynu

pre počet bytov a vybavenosť.

Počet bytov Počet plynofikovaných bytov Potreba plynu

3

tis.m /rok

Alternatíva Rok Rok Rok % Rok % Rok Rok

2005 2015 2005 2015 2005 20015

I. 57820 60860 45645 75 48688 80 136933 146064

II. 55300 57660 43245 75 46128 80 12972 138384



V prípade zvýšenia zemného plynu sa v koridore tranzitného plynovodu výhľadovo

po roku 2005 uvaţuje s vybudovaním 5. Línie DN1400 a to od trasového uzáveru č.

28 Plášťovce po kompresorovú stanicu v Ivanke pri Dunaji s celkovou dĺţkou 69 km.

Trasa plynovodu nie je zakreslená v grafickej časti nakoľko nevytvára nový koridor,

ale bude budovaná v súčasnom koridore tranzitných plynovodov.

Vo výhľadovom období sa uvaţuje s prepravou plynu do juţnej Európy. Jedným z

variantov, ktorého realizácia závisí od rozhodnutia ruskej strany, je výstavba

tranzitného plynovodu DN1200 navrhovaná z kompresorovej stanice Ivanka pri Nitre

juţným smerom k Novým Zámkom a po prekonaní rieky Váh smerom k obci Zlatná

na Ostrove, kde má kriţovať rieku Dunaj. Trasa je orientačne zakreslená v grafickej

časti.

Systém vysokotlakových rozvodov na území okresu dáva predpoklad pre rozvoj

plynofikácie aj v návrhovom období. Realizácia je obmedzená len investičnými

prostriedkami obcí a moţnosťou dodávok zemného plynu v I. a II. alternatíve.



2.15.2.1.3 Zásobovanie teplom

Časť územia okresu je zásobovaná teplom z veľkých zdrojov, ktoré patria

priemyselným podnikom alebo bytovému hospodárstvu. Tieto zdroje nedávno prešli

alebo v súčasnosti prechádzajú z pevného a tekutého paliva na zemný plyn.

Najvýznamnejšie sú tieto zdroje

Sídelný útvar Názov zdroja Inštal. tepel. výkon (MVV)

Nitra Vh Párovce 58

Nitra Vh VŠP 30

Nitra Vh Chrenová 80



Z veľkých zdrojov sa napájajú sústavy centrálneho zásobovania teplom (SCZT).

Orientačný inštalovaný výkon a nápočet hodinovej a ročnej potreby tepla v okrese

Nitra

Počet bytov Nápočet potreby tepla

Alternatíva Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 Rok 2015

MW t Ročná TJ MW t Ročná TJ

I. 57820 60860 404 3469 426 3469

II. 55300 57660 403 3286 403 3283



V súlade s Energetickou koncepciou SR treba vytvoriť priaznivé ekonomické

podmienky pre rozvoj systému CZT s cieľom dosiahnuť v roku 2010 podiel dodávok

tepla z týchto systémov 45 % z celkových potrieb tepla pre bytovo-komunálny sektor.

V teplárenstve sa pripravuje inovácia existujúcich tepelných zdrojov a výstavba

nových zdrojov s účinnejšou zdruţenou výrobou elektriny a tepla s aplikáciou

moderných paroplynových cyklov. V súlade s Energetickou koncepciou SR je

vybraná lokalita mesto Nitra, v ktorom sa má previesť rekonštrukcia súčasnej

výhrevne na sídlisku Chrenová a na paroplynový systém / výroba tepla a elektrickej

energie.









402 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







Vzhľadom na nevyjasnenú situáciu s moţnosťou dodávky tepla diaľkovým

teplovodom pre mesto Vráble a Nitra z JE Mochovce rezervujeme však pre

alternatívne trasy teplovodu koridory na území okresu podľa posledného známeho

situovania.



2.15.3 Okres Komárno

2.15.3.1 Charakteristika územia z hľadiska zásobovania elektrickou energiou

Bilancia výroby a spotreby elektrickej energie je v riešenom území trvale deficitná.

Nenachádzajú sa tu ţiadne prvotné zdroje výroby elektrickej energie. Odber

elektrickej energie po nadradenom systéme VVN 110 kV prostredníctvom

energetických uzlov 110/22 kV rozvodní a transformovaní a následne prenosových

sústav VN a NN.

Rozvodne VVN 110 kV a transformovne VVN/VN v riešenom území:

Názov Výkon (MVA) Zaťaţenie (MW)

Rz Komárno 2 x 40 30

Rz Hurbanovo - Veľký Háj 2 x 40 28



Rozvodňa 110 kV/22 kV v Komárne bola v roku 1994 modernizovaná (prebehlo jej

rozšírenie) s moţnosťou vybudovania magistrály Komárno Štúrovo a súčasne bola

dobudovaná čistiaca stanica odpadových vôd z areálu rozvodne.

Okres Komárno je ďalej zásobovaný el. energiou zo 110/22 kV rozvodní mimo

riešeného územia a to:

 z rozvodne Elektrosvit Nové Zámky po Pivovar Hurbanovo,

 z rozvodne Nové Zámky SSE oblasť Kolárova a to Malý Ostrov, Veľký Ostrov a

Dedina Mládeţe,

 oblasť okolo Kolárova - časť Pŕhľavová je zásobovaná vedením z HC Kráľova

nad Váhom.

Názov č. vedenia Záťaţ MW Dĺţka km

Rozvodňa 110/22 kV Komárno je napájaná 110 kV vedením z

Rz 110/22 kV Dunajská Streda 8875 80 47756

Rz 110/22 kV Veľký Meder 8738 80 29411

Rz 110/22 kV Nové Zámky 8752 60 31169

Rozvodňa K110/22 kV Hurbanovo - časť Zelený Háj je 110 kV vedením z

Rz 110/22 kV Komárno 8735 60 12006

Rz 110/22 kV Nové Zámky 8751 60 19285



Východnou časťou okresu prechádza dvojité VVN 110 kV vedenie v smere Rz Nové

Zámky - Rz Štúrovo č. 8847, 8848, ktoré nemá priamy vplyv pre zásobovanie okresu

Komárno.



2.15.3.2 Návrh energetických zariadení

S plánovanou dostavbou EMO V-1 je potrebné vybudovať vedenie 400 kV -

Gabčíkovo - Nové Zámky – Mochovce – Veľký Ďur. Na túto trasu bola vypracovaná

štúdia, ktorá čiastočne bola premietnutá v spracovávanom území.

 Uvaţovanú trasu 2 x 100 kV Gabčíkovo - Nové Zámky navrhujeme budovať

súbeţne s navrhovanou trasou 400 kV Gabčíkovo - Nové Zámky.

 Navrhovanú trasu 2 x 110 kV Komárno - Štúrovo navrhujeme prevaţnú časť

trasy budovať súbeţne so súčasnou trasou 22 kV linkou.

V okrese Komárno navrhujeme vybudovať novú 110/22 transformovňu a v

priemyselnej zóne Kolárovo, do ktorej bude zaústená navrhovaná linka 2 x 110 kV

Gabčíkovo - Nové Zámky. Súčasne navrhované elektrické zariadenia zabezpečia

dodávku elektrickej energie v okrese aj vo výhľadovom období.









AUREX, s.r.o. 403

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







2.15.3.3 Zásobovanie teplom



Súčasný stav

Najväčším tepelným zdrojom v súčasnosti je výhrevňa ZSE, ktorá má inštalovaný

výkon 38 MW. Kapacita teplárne horúcovodnej siete je vyuţívaná iba na 58 %.

Okrem uvedeného tepelného zdroja TEKOM - "therm" prevádzkuje 43 tepelných

zdrojov. Ročná spotreba tepelnej energie pre všetkých odberateľov je 478800 GJ.

Okrskové výhrevne sú lokalizované aj v Hurbanove a v Kolárove. Ostatná bytová

výstavba je zásobovaná teplom z lokálnych tepelných zdrojov.

Návrh zásobovania teplom

V uvedenej tabuľke je prevedený orientačný inštalovaný výkon a nápočet potreby

tepla pre byty a vybavenosť.

Počet bytov Nápočet potreby tepla

Alternatíva Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 Rok 2015

MW t Ročná TJ MW t Ročná TJ

I. 37880 38650 264 2159 270 2203

II. 37220 37270 260 2121 260 2124



Náhrada pevného paliva zemným plynom bude pokračovať nielen z ekologických,

ale aj technologických dôvodov. V štruktúre palív bude mať zemný plyn dominantné

postavenie a bude tvoriť základné palivo v rámci okresu.

Zdroje tepla nad 6 MW budú doplnené modulmi na výrobu elektriny (6 zdrojov v

Komárne, 1 v Hurbanove, 2 v Kolárove), t.j. pre polycentrické zdroje tepla sa uplatní

kongenerácia. Vo väzbe na optimálne vyuţitie palív a energie s cieľom maximálneho

uplatnenia kongenerácie, t.z. kombinovanej výroby elektriny a tepla navrhujeme

alternatívne vybudovať v Komárne energetický zdroj s paroplynovým cyklom (PPC),

ktorý bude vyrábať tepelnú a elektrickú energiu zo zemného plynu. Orientačné

parametre PPC navrhujeme: elektrický výkon 40 MW, výroba elektriny 200 GWh,

tepelný výkon 100 MW, výroba tepla 930 TJ. Potreba zemného plynu 80 mil. m3.

Navrhovaná alternatíva je v súlade s energetickou koncepciou SR, ekologicky je

indiferentná, z hľadiska zásobovania teplom nie je nevyhnutná, o realizácii rozhodnú

ekonomické podmienky.

Alternatívnu výstavbu energetického zdroja PPC moţno realizovať v obidvoch

urbanistických variantoch.

Regionálny aspekt energetickej koncepcie navrhuje vyuţitie špecifických miestnych

zdrojov energie ako doplnkového paliva.

V okrese Komárno je zvlášť perspektívne vyuţitie geotermálnej energie, pretoţe

Podunajská níţina je bohatým zdrojom geotermálnych prameňov. Podľa výsledku

geologického vrtu, t.j. mineralizácie, výdatnosti teploty a umiestnenia sa budú

geotermálne pramene v mnohých lokalitách vyuţívať nielen na kúpeľno-rekreačné

účely, ale aj ako energetický zdroj.

Ako ďalšie obnoviteľné zdroje tepelnej energie upozorňujeme na vyuţívanie slnečnej

energie (najmä pre prípravu teplej úţitkovej vody) biomasa z poľnohospodárskej

výroby a bioplyn zo sústredených poľnohospodárskych odpadov.

V energetickej bilancii zdrojov vystupuje aj elektrická energia ako zdroj pre uţité

elektrické teplo.









404 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







2.15.3.4 Zásobovanie plynom



V okrese pre dopravu plynu sú vybudované nasledovné plynovody.

Sieť hlavných plynovodov VTL je na území v podstate dobudovaná, ale s cieľom

zlepšiť distribúciu plynu je potrebné dobudovať sieť zásobovacích plynovodov, ako aj

odbočky a plynovodné prípojky do miest odberu.

Diaľkové plynovody sme zostavili do tabuľky:

Názov plynovodu Trasa plynovodu Charakteris- Dĺţka Tlak Profil

tika km Mpa mm

1. VTL Juţné Slovensko (Bratislava)-Komárno hlavný 58 4,0 300

2. VTL Komárň.plynovod (Bánov)-Komárno hlavný 51 2,5 200/150

3. VTL Juţný prepoj Komárno-(Gbelce) prepojovací 53 4,0 300/200

4. VTL odb.do Kolárova Nesvady-Kolárovo zásobovací 25 2,5 150

5. VTL odb.do Moče Marcelová-Moča zásobovací 24 4,0 150

6. VTL odb.do Patiniec Komárno-Patince zásobovací 25 2,5 100

7. VTL odb.do Pribety Marcelová-Pribeta zásobovací 26 4,0 150

8. VTL odb.do Čičova Marcelová-Pribeta zásobovací 26 4,0 100



Na prepojenie systémov VTL plynovodov s PN 4,0 Mpa a PN 2,5 Mpa slúţi redukčná

stanica v Komárne s výkonom Q = 10000 m3.h-1.

Návrh rozvoja plynárenských zariadení má zabezpečiť technickú moţnosť, aby sa

pre tepelné procesy na území VÚC pouţíval zemný plyn ako základné ekologicky

prijateľné palivo.

Z uvedených plynovodov cez VTL sú zásobované plynom nasledovné sídelné útvary:

Sídelný útvar Počet RS Počet odber. Sídelný útvar Počet RS Počet odb.

Komárno 14 14037 Nesvady - -

Bajč 1 184 Okoličná na Ostrove 1 327

Bátorove Kosihy 1 798 Patince 1 179

Búč 1 325 Pribeta 1 742

Dulovce 1 481 Radvaň nad Dunajom 1 364

Hurbanovo 4 2550 Sokolovce 1 -

Chotina 1 445 Svätý Peter 1 720

Imeľ 3 775 Šrobárová 1 154

Iţa 1 607 Vrbová nad Váhom 1 135

Kameničná 1 208 Zemianska Olča 1 512

Kolárovo 2 3015 Zlatná na Ostrove 1 528

Lipové 1 53 Moča 1 383

Marcelová 1 207 Modrany 1 313

Martovce 1 207

Poznámka: Sokolce nie sú uvedené v zozname štatistiky Slovenských plynárni.



Návrh zásobovania plynu

Nápočet hodinovej a ročnej potreby plynu za okres

3

Počet bytov Počet plyn. bytov Potreba plynu tis. m /rok

Alter. Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 % Rok 2015 % Rok 2005 Rok 20015

I. 37880 38650 30920 80 32852 85 117000 124837

II. 37220 37270 29816 80 31679 85 113300 120380



Z hore uvedenej tabuľky je zrejmé, ţe sme navrhli do r. 2005 80 % a v r. 2015 85 %

plynofikáciu bytového fondu a príslušnej vybavenosti v I. aj II. alternatíve. Toto

vysoké percento zdôvodňujeme tým, ţe r. 1995 bolo v okrese Komárno

plynofikovaných 73 % bytového fondu.



2.15.4 Okres Levice

Okres Levice má energetickú infraštruktúru, ktorá utvára dobré podmienky pre

zabezpečenie súčasných potrieb, ako aj pre ďalší rozvoj územia.









AUREX, s.r.o. 405

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







Na území okresu sa nachádzajú veľmi dôleţité energetické zariadenia. Rozvodne

400 kV Levice a Veľký Ďur s nadväzujúcimi rozvodmi VVN 400 a 100 kV.

Spoľahlivosť zásobovania okresu elektrickou energiou sa ešte zvýši dostavbou JE

Mochovce. Cez okres prechádza sústava tranzitných plynovodov. Medzištátny

plynovod s odovzdávacou stanicou Tlmače. Ropovod s prečerpávacou stanicou a

zásobníkmi Tupá.



2.15.4.1 Zásobovanie elektrickou energiou



VVN elektrizačná sústava

Hlavnými uzlami elektrizačnej sústavy s celoštátnym významom sú stanice VVN

Levice a Veľký Ďur.

Z rozvodne 400 kV Levice vedú tieto vedenia VVN:

 Kriţovany č. 425,

 Veľký Ďur č. 491,

 Veľký Ďur č. 490,

 Rimavská Sobota.

Zo 110 kV rozvodne Levice vedie 14 vedení:

 Nové Zámky č. 8745,

 Zlaté Moravce č. 8823,

 Tupá č. 8822,

 Veľký Krtíš č. 8419,

 Štúrovo č. 8414,

 č. 8423, 8424, 8405, 8844,

 Tlmače č. 8417,

 Kozárovce č. 8418,

 Bavlnárske závody č. 8414, 8879.

Na 400 kV rozvodňu Veľký Ďur, ktorá slúţi na vyvedenie výkonu z JE Mochovce sa

pripájajú nasledovné 400 kV vedenia:

 Levice č. 490, 491,

 Kriţovany č. 425,

 Horná Ţdaňa č. 492.

Do rozvodne ďalej zaúsťujú vývody z EMO č. 046, 047, 048, 049

Rozvodňa 100 kV Veľký Ďur prepája vedenia:

 Nitra č. 8401, 8402, 8407, 8846,

 Veľký Ďur č. 8423, 8424, 8405, 8844.

Na území okresu sa nachádza 7 transformovní:

 Levice - ZEZ 110/22 kV,

 Levice Bavlnárske závody 110/22 kV,

 Tupá - ZEZ 110/22 kV,

 Tupá - Transpetrol 110/6,3 kV,

 Tupá - Transpetrol 110/22 kV,

 Tlmače 110/22 kV,

 Ţeliezovce 110/22.

V riešenom území sa nachádza závodná elektráreň v Bavlnárskych závodoch o

výkone 8 MVA a vodná elektráreň Veľké Kozmálovce s inštalovaným výkonom 5,1

MVA. Okres Levice najmä tok Hrona je veľmi perspektívny aj z hľadiska budovania

malých vodných elektrární.

Z celkovej spotreby elektrickej energie bolo zo zdrojov v území krytých len cca 9 %.







406 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







Návrh energetických zariadení:

 Cez územie vo výhľadovom období sa má vybudovať vedenie 400 kV a to v trase

Nové Zámky - Veľký Ďur a v trase Veľký Ďur - Liptovská Mara. Túto trasu

navrhujeme viesť súbeţne so súčasnou 400 kV linkou č. 492 Veľký Ďur -

Liptovská Mara..

 Prepoj 2 x 100 kV Veľký Ďur - JE Mochovce.

 Prepoj 2 x 100 kV Veľký Ďur - JE Mochovce.

 2 x 110 kV linku Levice - Tlmače - Hronský Beňadik - Ţiar n/Hronom.

EMO

Dostavba všetkých štyroch blokov JE Mochovce sa stáva kľúčovým problémom z

hľadiska ekológie i stratégie zabezpečenia energetických zdrojov v budúcnosti.

Ekonomické hľadisko sa posúdilo viacerými štúdiami, ktoré potvrdili ekonomickú

výhodnosť dokončenia blokov EMO, a to napriek pomerne vysokým nákladom na

dokončenie diela.

Energetická koncepcia SR do roku 2005 predpokladá v základnom variante

dobudovanie JE Mochovce.

Malé vodné elektrárne (MVE)

Uvaţuje sa so zvýšením vyuţívania hydroenergetického potenciálu realizáciou

malých vodných elektrární. Z energetického hľadiska je prevádzka malých vodných

elektrárni výhodná pre stabilitu pomerov v elektrizačnej sústave. Pri realizácii MVE je

nevyhnutné komplexne posúdiť aj predpokladaný dopad na ţivotné prostredie vo

vzťahu k danostiam danej lokality. Ide o pripravované lokality: Vozokany, Ţeliezovce,

Šarovce, Marušová, Nový Tekov, Psiare.

Ako uţ bolo v úvode naznačené, okres Levice z hľadiska prenosovej elektrickej

sústavy a po dobudovaní JE Mochovce má veľmi dobré podmienky pre dodávku

elektrickej energie do okresu.



2.15.4.2 Zásobovanie teplom



Súčasný spôsob zásobovania teplom v území okresu Levice zodpovedá štruktúre

osídlenia, rozmiestneniu a veľkosti priemyselných zoskupení a palivovým a

technickým podmienkam v energetických sústavách.

Ústredným spôsobom je zabezpečované teplo pre byty a vybavenosť v rozsahu cca

30 %, pričom v sídlach kde prevaţuje komplexná bytová výstavba v rozsahu

prevyšujúcom 60 % celkovej spotreby tepla.

V súlade s Energetickou koncepciou SR sa počíta s výrazným rozvojom plynofikácie.

Z tohto dôvodu, ako aj v dôsledku veľkého sortimentu menších zdrojov na výrobu

tepla s vysokou účinnosťou, sa centrálne zásobovania teplom nebude vo výhľade

rozvíjať nad terajšiu úroveň.

Vzhľadom na perspektívnu moţnosť dodávky tepla diaľkovým teplovodom pre mesto

Levice z JE Mochovce sa rezervuje koridor pre trasu tepelného napojenia na území

okresu podľa posledného známeho situovania.

Orientačný inštalovaný výkon a nápočet hodinovej a ročnej potreby tepla

Počet bytov Nápočet potreby tepla

Alternatíva Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 Rok 2015

MW t Ročná TJ MW t Ročná TJ

I. 42310 43980 296 2411 307 2506

II. 41000 41520 287 2337 236 2366



V súlade s Energetickou koncepciou SR navrhujeme aby do r. 2015 bolo ústredným

spôsobom zásobovaných 45 % bytov v okrese.







AUREX, s.r.o. 407

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







V prípade, ţe nebude do mesta Levice realizovaná dodávka tepla JE Mochovce

navrhujem v Leviciach vo výhľadovom období vo väzbe na optimálne vyuţitie palív a

energie, t.j. kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie vybudovať v Leviciach

energetický zdroj s paroplynovým cyklom a to zo súčasnej CZT výhrevne.



2.15.4.3 Zásobovanie plynom



Súčasný stav

Energetická koncepcia SR predpokladá výrazný rozvoj plynofikácie, čo vyplýva

najmä z poţiadavky na trvalé zlepšovanie ţivotného prostredia a v tomto smere

uzavretých medzinárodných záväzkov našej republiky.

Územím okresu v smere Ipeľské Úľany - Semerovce - Santovka - St. Hrádok - Kalná

nad Hronom je vedená sústava tranzitných VVTL plynovodov 1 x 1400 + 3 x DN

1200. Z týchto plynovodov nie je v okrese odoberaný plyn.

V smere od Plášťoviec na Slatinu, Krškany, Novú Dedinu a Tlmače je vedený VVTL

medzištátny plynovod Bratstvo DN 700. Z tohto plynovodu sú vybudované odberné

vetvy DN 150 na Levice a Ţeliezovce, DN 100 na Santovku a DN 150 na Šahy.

Ochranné pásmo sústavy tranzitného plynovodu a plynovodu Bratstvo je 250 m na

obe strany. Pre VVTL a VTL prípojky je stanovené ochranné pásmo 20 m.

Podiel bytovej spotreby včítane vybavenosti k celkovej spotrebe dosahuje cca 26 %.

Z uvedených plynovodov sú v okrese zásobované plynom nasledovné sídelné útvary:

Sídelný útvar Počet RS Počet odber. Sídelný útvar Počet RS Počet odb.

Levice 4 11868 Dolná Seč 1 49

Čajkov - 20 Hronské Kľačany 1 321

Hontianske Trsťany 1 102 Kalná n/Hronom 1 523

Kozárovce - 167 Plášťovce 1 187

Nový Tekov 1 170 Rybník 1 68

Santovka 1 354 Slatina 1 50

Starý Hrádok - - Šahy 1 229

Šarovce 1 118 Tekovské Luţany 1 629

Tekovský Hrádok 1 102 Tlmače 2 1314

Tupá 1 172 Veľké Kozmálovce 1 216

Vyšné nad Hronom - 37 Ţeliezovce 2 541



Okrem uvedených obcí sú zásobované plynom úplne, alebo čiastočne aj nasledovné

obce okresu Levice: Horná Seč, Horné Semerovce, Horné Turovce, Hokovce,

Devičany, Pukanec, Nová Dedinka, Podluţany, Mýtne Ludany, Veľké Turovce, Beša,

Ţemliare, Jur nad Hronom, Starý Hrádok, Bory.









Návrh zásobovania plynom

3

Počet bytov Počet plyn. bytov Potreba plynu tis. m /rok

Alter. Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 % Rok 2015 % Rok 2005 Rok 20015

I. 42310 43980 30463 72 35184 80 115759 1336992

II. 41000 41520 29520 72 33216 80 112176 126220



Potreba plynu v jednotlivých rokoch bude zabezpečená zo súčasných distribučných

plynovodov cez VTL prípojky.

V okrese Levice v Šahách je umiestnený prevádzkový závod Transpetrol v lokalite

Tupá. Ide o prečerpávaciu stanicu ropy na ropovode Druţba z prípojky ropovodu

ADRIA (vychádzajúceho z prístavu Omišalj v Chorvátsku) a predstavuje prvý

náhradný zdroj pre zabezpečenie potrieb SR ropou.









408 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre









2.15.5 Okres Nové Zámky

Energetickú infraštruktúru na regionálnom okrese predstavujú:

 elektrická sieť vedení 400 110 kV,

 centrálne tepelné zdroje patriace priemyselným podnikom a bytovému

hospodárstvu,

 sústava VVTL a VTL plynovodov.

V okrese Nové Zámky k zásobovaniu energiami napomáha aj:

 dobrá dopravná poloha pre dovoz ťaţby domáceho a dováţaného uhlia (napr. po

Dunaji),

 blízkosť zdrojov elektrickej energie - JE Bohunice, ako aj plánovanej JE

Mochovce,

 dobrá územná väzba na nadradené uzly 400 kV Kriţovany n. D. a Veľký Ďur, ako

aj dobrá väzba na VD Gabčíkovo.



2.15.5.1 Zásobovanie elektrickou energiou



Zdroje elektrickej energie

Na území okresu Nové Zámky sa nenachádzajú zdroje elektrickej energie dôleţité z

hľadiska zásobovania elektrickou energiou. Elektrická energia sa vyrába v

závodných elektrárňach a malých vodných elektrárňach.

Inštalovaný výkon v závodných elektrárňach (AssiDomän Packaging, a.s., Štúrovo a

Cukrovar Šurany) je 60 MW, dosiahnutý výkon je 46 MW. V prípade plného

nasadenia výroby sa musí vyše 50 % elektrickej energie na toto územie dováţať.

Medzi najväčších veľkoodberateľov (napájaných na úrovni VN alebo VVN) patrí

Štúrovo, Elektrosvit Nové Zámky a Ţeleznice SR. Výkon týchto troch odberateľov

predstavuje takmer 40 % výkonu celej oblasti.

V okrese sú vodné elektrárne:

 Malé Kosihy, Ipeľ 0,12 MW,

 Nové Zámky, Nitra, 0,46 MW.

S výstavbou zariadení na výrobu elektrickej energie, sa v okrese Nové Zámky

uvaţuje v budúcnosti s výstavbou MVE Kamenín na toku Hron. SE, a.s. prešetruje

moţnosť výstavby malej vodnej elektrárne na rieke Nitra v úseku Malý Cetín – Nové

Zámky.

Na územie okresu sa elektrická energia dováţa prostredníctvom elektrických sietí.









Elektrické siete

Elektrické siete 400 kV

Cez územie okresu Nové Zámky prechádzajú 400 kV siete:

 Kriţovany - Veľký Ďur,

 Levice - Veľký Ďur.

Elektrické siete 110 kV.

Pre potreby okresu slúţia nasledovné siete 110 kV:

vedenie č.

 9969 N. Zámky - Galanta,

 8865 N. Zámky - Kriţovany,

 8772 N. Zámky - VE Kráľová,





AUREX, s.r.o. 409

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







 8751 N. Zámky - Hurbanovo,

 8752 N. Zámky - Komárno,

 8847/8848 N. Zámky - Štúrovo,

 8845 N. Zámky - N. Zámky Elektrosvit,

 8745 N. Zámky - Levice,

 8850 N. Zámky Elektrosvit - Štúrovo,

 8881/8882 N. Zámky - Štúrovo,

 8415 Štúrovo - Ţeliezovce,

 8414 Štúrovo - Levice.

Trasy jednotlivých vedení sú vyznačené na mape.

Na dotknutom území sa nachádzajú 4 transformovne (TR) 110 kV/VN.

 TR Nové Zámky 2x13,2 MVA (ŢSR),

 TR Elektrosvit 2x25 MVA,

 TR Štúrovo 2x25 VA (ZSE) 2x13,3 MVA (ŢSR),

 TR AssiDomän Packaging, a.s., Štúrovo 2x25 VA.

Celkový inštalovaný výkon transformátorov v okrese je teda 253,2 MVA, z toho 53,2

MVA slúţi iba pre ţeleznice a 50 MVA iba pre AssiDomän Packaging, a.s., Štúrovo.

Nakoľko je transformačný výkon ZSE vyuţitý uţ v súčasnosti na 70 %, je moţné

očakávať výmenu transformátorov 25 MVA, za väčšie jednotky 40 MVA, čo však

nevyţaduje územné nároky.

Návrh elektrických zariadení

Po roku 2005 sa uvaţuje vybudovať 400 kV vedenie v trase

 Gabčíkovo - Nové Zámky - Veľký Ďur.

Na uvedenú trasu bola vypracovaná štúdia. Trasu uvedenej štúdii označujeme ako

alternatívu I. V alternatíve II. sa uvaţuje so zmenou trasy v úseku Nové Zámky -

Pozba. V tomto úseku navrhujeme viesť trasu súbeţne so súčasnou trasou 110 kV

č. 8745 Nové Zámky - Levice tak aby sa vytvoril jeden koridor.

V súvislosti s navrhovanou trasou 400 kV je potrebné v Nových Zámkoch vybudovať

transformovňu 400/110 kV. Transformovňu navrhujeme vybudovať pri súčasnej

transformovni 110/22 kV, plocha je navrhovaná 100 x 100 m.

Návrh 110 kV vedení:

 2 x 110 kV Gabčíkovo - Nové Zámky.

Trasu navrhujeme viesť súbeţne s navrhovanou trasou 400 kV Gabčíkovo - Nové

Zámky tak aby tvorili jeden koridor:

 2 x 110 Nové Zámky - Šurany.

Túto trasu navrhujeme viesť súbeţne so súčasnou trasou 110 kV vedením Nové

Zámky - Šurany:

 2 x 110 linku Štúrovo - Komárno.

Časť tejto linky prechádza cez okres Nové Zámky v úseku Štúrovo - Muţla. Tento

úsek navrhujeme budovať súbeţne so súčasnou trasou 110 kV Nové Zámky -

Štúrovo č. 8881-2.

Okrem navrhovaných vedení sa uvaţuje s rekonštrukciou nasledovných liniek:

 - 110 kV vedenie Nové Zámky - Hurbanovo,

 - 110 kV vedenie Nové Zámky - Kriţovany.

Rekonštrukcia transformovne 110/22 kV v Štúrove

Linky a transformovňa nie sú vyznačené v grafickej časti, nakoľko sa budú budovať v

pôvodných trasách a teda si nevyţadujú nároky na nové územie.





410 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







Súčasne novonavrhované elektrické zariadenia zabezpečia el. energiu v okrese

Nové Zámky tak, ţe v území okresu sa nemusia budovať väčšie zdroje výroby

elektrickej energie.



2.15.5.2 Zásobovanie teplom



Časť územia okresu je zásobovaná teplom z veľkých zdrojov, ktoré patria

priemyselným podnikom, alebo bytovému hospodárstvu. Tieto zdroje z väčšej časti

prešli alebo v súčasnosti prechádzajú z pevného a tekutého paliva na zemný plyn.

V Nových Zámkoch bolo v r. 1991 na základe sčítania ľudu zásobovaných teplom z

centrálnych tepelných zdrojov celkom 9646 bytov, a to z CTZ lokalizovaného na

Dunajskej ceste v Nových Zámkoch, ktorý má inštalovaný výkon 2 x 50 t/h s

palivovou základňou zemného plynu. V súčasnosti zásobuje teplom 6703 bytov a

príslušnú vybavenosť. Druhým centrálnym zdrojom je výhrevňa Prednádraţie, ktorá

má palivovú základňu Severočeský hruboprach a inštalovaný výkon 3 x 11,63 MW

tcp. V súčasnosti zásobuje teplom 1943 bytov s príslušnou vybavenosťou. Okrem

toho sú v Nových Zámkoch vybudované ďalšie menšie tepelné zdroje. Celkom je

tepelných zdrojov, ktoré obhospodaruje Bytový podnik v meste Nové Zámky

zásobovaných teplom a teplou úţitkovou vodou 11490 bytov.

Okrem uvedených tepelných zdrojov je centrálny tepelný zdroj v Šuranoch, okrsková

výhrevňa. Palivová základňa tvorí LTO. V súčasnosti tento tepelný zdroj zásobuje

teplom 700 bytov včítane príslušnej vybavenosti. Ostatná bytová výstavba v okrese

je zásobovaná teplom z blokových kotolní v lokálnych tepelných zdrojoch.

Návrh zásobovania teplom

Orientačný nápočet inštalovaného výkonu a potreby tepla pre bytovú výstavbu a

vybavenosť.

Počet bytov Nápočet potreby tepla

Alternatíva Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 Rok 2015

MW t Ročná TJ MW t Ročná TJ

I. 52200 53660 365 2970 375 3050

II. 51140 51370 357 2910 359 2920



Pre zabezpečenie dodávky tepla v I. a II. variante navrhujeme ponechať súčasné

tepelné zdroje s tým, ţe výhrevňu Prednádraţie navrhujeme zrušiť. Odberateľom

tepla, ktorí sú napojení na výhrevňu Prednádraţie navrhujeme zabezpečiť dodávku

tepla z CZT lokalizovaného na Dunajskej ceste.

Odstavením tepelného zdroja Prednádraţie zanikne spaľovanie tuhého paliva v

tomto zdroji, čím sa podstatne zlepší ţivotné prostredie v Nových Zámkoch.

Ostatnú bytovú výstavbu v okrese okrem bytovej výstavby v Nových Zámkoch

navrhujeme zásobovať teplom z domových, blokových a okrskových kotolní v I. a II.

rovine.

Vo výhľade je moţno uvaţovať, ţe zdroje tepla nad 6 MW budú doplnené modulmi

na výrobu elektriny, t.j. pre polycentrické zdroje tepla sa uplatní kogenerácia. V I a II

variante sa navrhuje v Nových Zámkoch kombinovaná výroba elektriny a tepla na

CZT výhrevni lokalizovanej na Dunajskej ulici. Je tu snaha o optimálne vyuţitie palív

a energie s cieľom maximálneho uplatnenia kogenerácie.



2.15.5.3 Zásobovanie zemným plynom



Pre distribúciu zemného plynu slúţi sústava VVTL a VTL plynovodov, z ktorých

najdôleţitejšie sú uvedené v tab.









AUREX, s.r.o. 411

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







Súčasné VVTL a VTL plynovody

Názov trasy DN PN

Mojmírovce - Bánov 300 63

Bánov - Komárno 300 40

Marcelová - Ď.Dvor 300 40

Komárno - Marcelová - Gbelce 300 40

Bánov - Gbelce 300 40

Gbelce - Štúrovo 200 40

Bánov - Hurbanovo 200 25

Nové Zámky - Šaľa 200 25



Sieť plynovodov VVTL a VTL je veľmi dobre prístupná v značnej časti územia, čo je

dôkazom toho, ţe v okrese Nové Zámky bolo k 31. 12. 1995 plynofikovaných celkom

34 miest a obcí, čo reprezentuje z celkového počtu sídiel v okrese 55,7 %. V okrese

bolo plynofikovaných celkom 33 500 bytov.

Celková spotreba plynu v okrese bola 81894 tis. m3 na miestnych sieťach a 21452

tis. m3/rok na diaľkových plynovodoch.

Z uvedených plynovodov sú zásobované plynom nasledovné sídla, ktoré sú uvedené

v nasledujúcej tabuľke:

Sídelný útvar Počet RS Počet odber. Sídelný útvar Počet RS Počet odb.

Nové Zámky 11 15947 Andovce 1 364

Bánov 2 999 Belá - -

Černík - 295 Dedinka - -

Dolný Ohaj 1 396 Dubník 1 255

Dvory nad Ţitavou 2 1279 Gbelce 1 459

Hul - 297 Jasová 1 309

Kmeťovo - 198 Kolta - 194

Komjatice 1 991 Komoča 1 289

Lipová 1 350 Maňa - 369

Michal nad Ţitavou - 121 Mojzesova - 269

Muţla 1 290 Palárikovo 1 1329

Radava - 104 Rastislavice 1 359

Rúbaň 1 174 Semerovo 1 222

Strekov 1 578 Svodín 1 646

Štúrovo 2 912 Šurany 1 2841

Tvrdošovce 2 1754 Úľany nad Ţitavou 1 355

Veľký Kýr - 829 Vlkas - 82

Zemné 1 213



Belá a Dedinka nie sú uvedené v štatistike slovenských plynárni.

Z celkového počtu sídelných útvarov v okrese je plynofikovaných 55,7 % sídiel.





Návrh plynofikácie

Súčasné VVTL a VTL plynovody navrhujeme ponechať s tým, ţe odporúčame

vybudovať ďalšie trasy diaľkových plynovodov a to v obidvoch variantoch, jedná sa o

trasy plynovodov, ktoré sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

3

Počet bytov Počet plyn. bytov Potreba plynu tis. m /rok

Alter. Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 % Rok 2015 % Rok 2005 Rok 20015

I. 52200 53660 40716 78 41854 82 154720 159

II. 51140 51370 39889 78 40068 82 151578 152



Z uvedenej tabuľky vyplýva, ţe navrhujeme vysoké percento bytov na plynofikáciu v

I. aj II. variante. Toto zdôvodňujeme tým, ţe v súčasnosti je plynofikovaných cca 56

% bytov. Okrem toho v okrese je mnoho obcí, v ktorých nebola dokončená

plynofikácia. Navrhujeme aby sa v plynofikovaných sídlach dosiahla 80 %

plynofikácia bytového fondu. Okrem toho navrhujeme ďalej rozvíjať plošnú

plynofikáciu v okrese.







412 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre









2.15.6 Okres Šaľa

2.15.6.1 Zásobovanie elektrickou energiou



V okrese je vybudovaná vodná elektráreň v Kráľovej nad Váhom s inštalovaným

výkonom 2 x 22,5 MW. Ďalšia vodná elektráreň sa dobudováva na vodnom diele

Selice.

Dodávka elektrickej energie pre riešené územie je orientovaná na nadradený uzol

VVN sústavy Kriţovany nad Dudváhom, z ktorého je zabezpečený prenos po 220 kV

linky č. 279 a linky 2 x 110 kV č. 8788-89. Uvedené linky sú zaústené do

transformovne DUSLO Šaľa.

Tieto zariadenia zabezpečia potrebu elektrickej energie aţ do r. 2015.



2.15.6.2 Zásobovanie teplom



Spôsob zabezpečenia tepla pre bytovo-komunálnych odberateľov je determinovaný

charakterom bytovej výstavby. Bytová výstavba budovaná formou KBV je

zásobovaná teplom z okresných výhrevní a blokových kotolní.

V ostatných sídelných útvarov v okrese je dodávka tepla pre bytovú výstavbu

zabezpečovaná z decentralizovaných tepelných zdrojov.

Návrh zásobovanie teplom

V pôvodnej koncepcii dodávky tepla pre mesto Šaľa sa uvaţovala realizovať z

teplárne Duslo Šaľa cez horúcovodný napájač. Táto koncepcia sa mala realizovať v

r. 2000. V súčasnosti sa javí ako nereálna.

Energetická koncepcia SR predpokladá do r. 2010, ţe v rámci celého Slovenska

bude dodávka tepla a teplej úţitkovej vody realizovaná pre 45 % bytového fondu z

CZT. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby bola na túto koncepciu vypracovaná

teplofikačná štúdia, ktorá by porovnala investičné a prevádzkové náklady dodávky

tepla a teplárne Duslo Šaľa a súčasný spôsob zásobovania teplom. V prípade, ţe sa

nebude realizovať spomínaná koncepcia, navrhujeme pre novo navrhovanú bytovú

výstavbu budovať okrskové, prípadne blokové, kotolne na zemný plyn. Prípadne túto

výstavbu spojiť s výstavbou paroplynového cyklu, tj. s výrobou tepla a elektrickej

energie.





Orientačný inštalovaný výkon a nápočet potreby tepla pre bytové jednotky a

vybavenosť

Počet bytov Nápočet potreby tepla

Alternatíva Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 Rok 2015

MW t Ročná TJ MW t Ročná TJ

I. 18940 20180 132 1079 141 1150

II. 18320 19830 128 1044 138 1130



V tabuľke je prevedený nápočet potreby tepla pre všetky byty v okrese.



2.15.6.3 Zásobovanie plynom



Do závodu Duslo Šaľa je privedený VVTZ plynovod DN 500 ako odbočka z VVTL

medzištátneho plynovodu RFR-SR DN 700. Z odovzdávacej stanice VVTL/VTL je

vyvedený plynovod DN 300 smerom na Šaľu - Galantu a Bratislavu, ďalej VTL

plynovod DN 200 na Nové Zámky a prepojovací plynovod DN 300 - Šaľa - Šoporňa.

Sídelné útvary okresu sú zásobované plynom z uvedených VTL plynovodov.

Z uvedených plynovodov sú zásobované sídla v nasledujúcej tabuľke:





AUREX, s.r.o. 413

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







Plynofikované sídelné útvary okresu Šaľa

Sídelný útvar Počet RS Počet odber. Sídelný útvar Počet RS Počet odb.

Šaľa 4 8153 Neded 1 44

Diakovce 1 439 Selice 1 415

Dlhá nad Váhom 2 208 Tešedíkovo 1 875

Hájske 1 340 Trnovec nad Váhom 1 502

Kráľova nad Váhom 1 339 Vlčany 1 502

Močenok 1 1580 Ţihárec - 89



Nápočet potreby plynu

3

Počet bytov Počet plyn. bytov Potreba plynu tis. m /rok

Alter. Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 % Rok 2015 % Rok 2005 Rok 20015

I. 18940 20180 15530 82 17758 88 59014 67480

II. 18320 19830 15022 82 17450 88 57083 66310



Vysoké percento plynofikácie uvedené v tabuľke je zdôvodnené tým, ţe treba

plynofikáciu v plynofikovaných sídlach ukončiť tak, aby v r. 2015 dosahovala 88 %-

tnú plynofikáciu v jednotlivých obciach.



2.15.7 Okres Topoľčany

Okres Topoľčany napriek tomu, ţe nemá významnejšie vlastné zdroje energie, má

optimálnu energetickú infraštruktúru, ktorá utvára dobré podmienky pre energetické

zabezpečenie súčasných potrieb ako aj pre rozvoj. Sú to najmä tieto zariadenia:

 významné elektroenergetické uzly napájané sústavou vedení VVN - 100 kV,

 ťaţiskovú polohu voči nadradeným elektroenergetickým uzlom (Kriţovany,

Levice, Bystričany, Bošáca), aj na území regiónu,

 plynovod VTL - 300/25 s väzbou na medzištátny tranzitný ako aj na VVTL zo

Ţiaru nad Hr. a Ţiliny.



2.15.7.1 Zásobovanie elektrickou energiou



Zdroje elektrickej energie

Na území okresu sa nenachádzajú ţiadne výrobné zdroje elektrickej energie.

Okres je zásobovaný elektrikou z transformovne Topoľčany 2x25 MVA a čiastočne aj

z transformovne Partizánske 2x25 MVA cez 110 kV linky č. 8750 Nové Mesto

n/Váhom - Topoľčany a cez linku 110 kV č. 8878 Partizánske - Topoľčany.

Návrh zásobovania elektrickou energiou

Vedenie 220 kV č. 274 prechádzajúce územím okresu môţe slúţiť pre zásobovanie

okresu elektrickou energiou.

Súčasné a navrhované elektrické zariadenia pokryjú aj zvýšenú potrebu elektrickej

energie aj vo výhľadovom období.



2.15.7.2 Zásobovanie teplom



V okrese Topoľčany sú centrálne zdroje tepla na pevné, tekuté a plynné palivo. Ide o

zdroje v drţbe priemyselných podnikov, ako aj bytového hospodárstva.

Najdôleţitejšie zdroje tepla sú v nasledujúcej tabuľke

Sídlo zdroja Inšt. výk. MW Počet na. b.j. Palivo

Topoľčany

Výhrevňa

K1 aţ K8 63,61 6967 ZP, TVO

Kotolňa SNP 1,09 196 ZP



Okrem uvedených tepelných zdrojov je v meste 51 malých tepelných zdrojov.









414 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







V ostatných sídlach v okrese sa nenachádzajú významnejšie tepelné zdroje, bytová

výstavba je zásobovaná teplom z lokálnych tepelných zdrojov, prípadne z blokových

kotolní.

Priemyselné podniky majú svoje vlastné tepelné zdroje, ktoré kapacitne zabezpečia

potrebu tepla aj vo výhľade.

Návrh zásobovania teplom

Nápočet inštalovaného výkonu a potreby tepla pre bytové jednotky a vybavenosť je

orientačne uvedený v nasledujúcej tabuľke

Počet bytov Nápočet potreby tepla

Alternatíva Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 Rok 2015

MW t Ročná TJ MW t Ročná TJ

I. 23450 24560 164 1336 171 1399

II. 23830 25000 166 13585 175 1425



Ako uţ bolo uvedené, v meste Topoľčany je vybudovaný centrálny tepelný zdroj CTZ

na zemný plyn a spolu s ďalšími lokálnymi kotolňami na tuhé a plynné palivá

zásobujú teplom podniky, bytovú výstavbu a vybavenosť.

Koncepčne sa pripravuje vybudovať horúcovodný tepelný napájač ENO -

Partizánske - Topoľčany, na ktorý sa aktualizuje Rozvojová teplofikačná štúdia.

Elektrárne Nováky uskutočňujú rekonštrukciu technologického zariadenia na

teplárenský systém s pouţitím kotlov s fluidným spaľovaním, budovaním zariadení

na odsírenie, zníţenie NOx a úletu popolčeka, čím sa vytvárajú dobré podmienky na

ekonomické a ekologické dodávky tepla. Vybudovanie diaľkového horúcovodu by

prispelo k zlepšeniu ekologických podmienok mesta odbúraním malých kotolní -

zdrojov znečistenia. Aktuálnosť výstavby horúcovodu sa bude odvíjať od podmienok

realizácie zariadení a ponúknutej ceny tepla.

Uvedený teplovod nie je zakreslený v grafickej prílohe nakoľko v súčasnosti nie je

jeho trasa známa. Po aktualizácii Rozvojovej teplofikačnej štúdie bude trasa

tepelného napájača premietnutá do VÚC Nitrianskeho kraja.

V prípade, ţe nebude do mesta Topoľčany realizovaná dodávka tepla z tepelného

napájača ENO navrhujeme vyuţitie palív a energie, tj. kombinovanej výroby tepla a

elektrickej energie a vybudovať v Topoľčanoch energetický zdroj s paroplynovým

cyklom a to zo súčasnej CZT výhrevne.



2.15.7.3 Zásobovanie plynom



Pre rozvoj plynofikácie v okrese Topoľčany je výhodou relatívna blízkosť

medzištátneho plynovodu DN 700; PN 64, z ktorého cez prepúšťaciu stanicu pri

Výčapoch-Opatovciach napája plynovod DN 300; PN 25 vedený Hornou Nitrou z

plynovodu DN 300; PN 25 sú zásobované plynom nasledovné sídla uvedené v

nasledujúcej tabuľke:

Sídelný útvar Počet RS Počet odber. Sídelný útvar Počet RS Počet odb.

Topoľčany 6 10112 Ludanice 1 261

Bojná - 409 Nemčice - 244

Čermany 1 120 Oponice 1 244

Dvorany nad Nitrou - 102 Prašice - 357

Horné Chlebany - 2 Preseľany 1 933

Chrabrany 1 132 Rajčany 1 126

Koniarovce - 140 Solčany 1 572

Krnča - 164 Súlovce 1 250

Krušovce 1 445 Urmince 1 288

Tovarníky - 435 Veľké Dvorany - 26



Okrem obcí, ktoré sú uvedené v tabuľke sú v okrese Topoľčany plynofikované

nasledovné obce: Ardanovce, Belince, Belasovce, Čeladince, Horné Obdokovce,

Horné Štitáre, Hrušovany, Jacovce, Kamanová, Kovarce, Kuzmice, Vozokany,





AUREX, s.r.o. 415

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







Krtovce, Lipovník, Luţany, Malé Ripňany, Nitrianska Blatnica, Nitrianska Streda,

Orešany, Práznovce, Radošina, Svrbice, Šalgovce, Veľké Ripňany.

Návrh zásobovania plynom

Z uvedenej tabuľky vyplýva, ţe z celkového počtu 54 sídiel v okrese je v súčasnosti

zásobovaných plynom 20 sídelných útvarov. DOV 2015 navrhujeme dobudovať

plynofikované sídla tak, aby v nich bol bytový fond plynofikovaný na 80 %. Okrem

toho navrhujeme ďalej rozvíjať plošnú plynofikáciu, čo umoţňuje súčasný plynovod

prechádzajúci územím okresu.

V uvedenej tabuľke je uvedený počet bytov určených na plynofikáciu a

predpokladaná ročná potreba plynu

3

Počet bytov Počet plyn. bytov Potreba plynu tis. m /rok

Alter. Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 % Rok 2015 % Rok 2005 Rok 20015

I. 23450 24560 16884 72 19648 80 64159 74662

II. 23830 25000 17157 72 20000 80 65196 76000





2.15.8 Okres Zlaté Moravce

2.15.8.1 Zásobovanie elektrickou energiou



Zdroje alebo výrobne elektrickej energie sa na území okresu nenachádzajú, okrem

dvoch malých vodných elektrárni (Obyce, Machulince). Okres je zásobovaný

elektrickou energiou z transformovne 110/22 kV, ktorá je lokalizovaná v Zlatých

Moravciach o inštalovanom výkone 2 x 40 MVA. V súčasnosti má zaťaţenie 12

MWA, čo znamená, ţe v rozvodni je značná rezerva.

Do uvedenej rozvodne sú zaústené linky:

 110 kV linka Levice - Zlaté Moravce č. 8823,

 110 kV linka Zlaté Moravce - Bystričany č. 8798.

Do r. 2015 sa na území okresu neuvaţuje s budovaním ţiadnych elektrických

zariadení. Súčasne elektrické zariadenia kapacitne pokryjú potrebu elektrickej

energie do r. 2015.



2.15.8.2 Zásobovanie teplom



V okrese Zlaté Moravce je bytová výstavba a priemysel zásobovaný teplom

decentralizovaným spôsobom, iba v Zlatých Moravciach je vybudovaný centrálny

tepelný zdroj o inštalovanom výkone 35 MW. Z uvedeného tepelného zdroja je

zásobovaná časť bytovej zástavby a príslušná vybavenosť. Ďalším tepelným zdrojom

v Zlatých Moravciach je výhrevňa lokalizovaná v priemyselnom podniku Calex o

inštalovanom výkone 18 MW. Z tohto tepelného zdroja je zásobovaný teplom

samotný závod.

Návrh zásobovania teplom

Súčasné tepelné zdroje navrhujeme ponechať a vo výhľadovom období zabezpečiť

potrebu tepla z blokových a domových kotolní.

Orientačný inštalovaný výkon a nápočet hodinovej a ročnej potreby tepla

Počet bytov Nápočet potreby tepla

Alternatíva Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 Rok 2015

MW t Ročná TJ MW t Ročná TJ

I. 13500 13800 94 931 97 952

II. 13700 14000 96 945 98 966









416 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







2.15.8.3 Zásobovanie plynom



Cez územie okresu prechádza medzištátny plynovod DN 700; PN 55. Na tento

plynovod je napojený plynovod DN 500; PN 64 Šaľa - Zlaté Moravce.

Z uvedených plynovodov cez VTZ prípojky sú zásobované plynom nasledovné

sídelné útvary

Sídelný útvar Počet RS Počet odber.

Zlaté Moravce 1 3361

Hosťovce 1 159

Machulince - 158

Tekovské Nemce 1 150

Topoľčianky 1 594



Ako z uvedenej tabuľky vyplýva, v okrese je plynofikovaných z celkového počtu 32

sídiel iba 5 sídiel, čo je veľmi nízka plynofikácia bytového fondu v okrese.

Návrh zásobovania plynom

Nápočet potreby plynu pre byty a vybavenosť

3

Počet bytov Počet plyn. bytov Potreba plynu tis. m /rok

Alter. Rok 2005 Rok 2015 Rok 2005 % Rok 2015 % Rok 2005 Rok 20015

I. 13500 13800 67500 50 10350 75 20250 31050

II. 13700 14000 68502 50 10500 75 20550 31500



V jednotlivých rokoch navrhujeme značné percento bytov plynofikovať. Vychádzali

sme zo skutočnosti, ţe súčasná plynofikácia bytového fondu je iba 31 %. Toto

percento však neúmerne zvyšuje počet plynofikovaných bytov v Zlatých Moravciach.

Percento plynofikácie bytových jednotiek uvedené v tabuľke je moţné zabezpečiť zo

súčasných plynovodov cez VTL prípojok v I. a II. alternatíve.



2.15.9 Obmedzujúce podmienky - územné limity

Energetické zariadenia je potrebné povaţovať od vyššieho stupňa za limitné prvky v

území a rešpektovať ich ochranné pásma, ktoré sú nasledovné:

 400 kV: 25 m od krajného vodiča, čím vzniká koridor široký podľa konštrukcie

stoţiaru 60 - 74 m,

 110 kV: 25 m od krajného vodiča, koridor 37 - 39 m,

 VVTL plynovody,

 do DN 500: 50 - 150 m podľa charakteru objektu,

 do DN 700: 90-180 m,

 VTL plynovody,

 do DN 300: 20 m,

 VVTL stanice: 20 m,

 VTL stanice: 10 m.



2.16 Pošta a telekomunikácie



2.16.1 Pošta

Rozvoj a prevádzku 260 pôšt v Nitrianskom kraji riadi odštepný závod

Západoslovenské riaditeľstvo pôšt Bratislava a čiastočne Stredoslovenské

riaditeľstvo pôšt Banská Bystrica.

Západoslovenskému riaditeľstvu pôšt Bratislava organizačne podliehajú strediská

poštovej prevádzky (SPP) Nitra, Komárno, Levice, Galanta, Nové Zámky a

Topoľčany. Stredoslovenskému riaditeľstvu pôšt Banská Bystrica organizačne







AUREX, s.r.o. 417

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







podlieha SPP Ţiar nad Hronom. Tieto SPP zabezpečujú činnosť pošty po

organizačnej a hospodárskej stránke v novovytvorených okresoch takto:

 SPP Nitra zabezpečuje okresy Nitra, čiastočne Zlaté Moravce a Šaľa,

 SPP Komárno zabezpečuje okres Komárno,

 SPP Levice zabezpečuje okres Levice,

 SPP Nové Zámky zabezpečuje okres Nové Zámky,

 SPP Topoľčany zabezpečuje okres Topoľčany,

 SPP Ţiar nad Hronom zabezpečuje čiastočne okres Zlaté Moravce (Tekovské

Nemce).

Uvedené organizačné členenie je prispôsobené poštovej prepravnej sieti a jej

technológii. Hustota poštovej siete v Nitrianskom kraji je daná počtom obyvateľov na

1 poštu, ktorý je 2 760 obyvateľov.

Najväčšie sú pošty Nitra 1, Komárno 1, Levice 1 a Nové Zámky 1, kde je najväčšia

intenzita prevádzky a záujem o poštovú sluţbu.

Zvyšovanie kvality poskytovaných sluţieb bude Slovenská pošta, š.p. v Nitrianskom

kraji realizovať na základe vypracovaných rozvojových programov, podľa Projektu

rozvoja poštovej sluţby do roku 2 000 ako aj rozvojových zámerov na ďalšie roky.

Rozvojové ciele do roku 2002

 dokončiť výstavbu základnej siete pre vybudovanie informačného systému

Slovenskej pošty Bratislava – Nitra – Banská Bystrica – Košice a pripraviť

pripojenie okresných a poverených pôšt v Nitrianskom kraji na túto sieť,

 rekonštruovať 35 pôšt a zmodernizovať ich vybavenosť,

 dokončiť univerzálnu automatizáciu poštových operácií na 26 poštách v kraji.

Rozvojové ciele do roku 2010

 zaviesť sluţbu „Track and Trace“ (sledovanie zásielok),

 dobudovať automatizáciu poštových operácií na všetkých poštách v kraji,

 dokončiť pripojenie všetkých pôšt v kraji na základnú sieť informatiky,

 zaviesť sluţbu hybridnej pošty,

 rozšíriť ponuku bankových sluţieb s vyuţitím automatizácie pôšt.

Rozvojové ciele do roku 2014

 vybudovať elektronickú poštu,

 zaviesť sluţby „Home shopping“ (predaj do domácností).



2.16.2 Telekomunikácie

Z pohľadu riešenia ÚPD Nitrianskeho kraja sú v návrhu zohľadnené uvaţované

zariadenia a vytvorené územné predpoklady pre ich realizáciu a ďalší rozvoj v súlade

s materiálom „Telekomunikačná politika (Projekt rozvoja telekomunikácií) do r.2000“.

Tento materiál bol schválený vládou SR dňa 19.12.1995, predstavuje zásadný

dokument štátnej telekomunikačnej politiky a nadväzuje na „Koncepciu rozvoja

spojov do roku 2000“.

Pod termínom telekomunikácie sa rozumejú technické prostriedky, ktoré spravujú

telekomunikačné organizácie, pomocou ktorých sa zabezpečujú telekomunikačné

sluţby.

Na realizáciu týchto prostriedkov vplýva nové územné členenie telefónnej siete

spojené s tvorbou digitálnej telefónnej siete. Nové digitálne členenie telefónnej siete

bude dvojstupňové (primárna oblasť, sekundárna oblasť – primárna oblasť je niţšou

územnou jednotkou).

Prechod na dvojúrovňovú digitálnu sieť z doterajšej trojúrovňovej analógovej siete

predpokladá digitalizáciu transportnej siete, čo znamená digitalizáciu koaxiálnych





418 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







káblov, symetrických káblov a rádioreléových trás, ako aj vybudovanie kostry

optických káblov a optické káble na niţšej úrovni pre primárne obvody. Tak sa

umoţní prepojiť digitálne ústredne v Bratislave, Banskej Bystrici, Ţiline a Košiciach a

dokončiť optickú prenosovú trasu Praha - Brno - Bratislava smerom na Budapešť a

prepojenie na susedné štáty. Medzinárodné prepojenie zabezpečuje medzinárodná

ústredňa v Bratislave a medzinárodná ústredňa v Banskej Bystrici s takými

kapacitami, aby sa ústredne mohli navzájom zálohovať.

Slovenské telekomunikácie, š.p. (ST) sú najväčším poskytovateľom

telekomunikačných sluţieb v Slovenskej republike. Vlastnia a prevádzkujú

telekomunikačnú sieť pokrývajúcu celú krajinu. Poskytujú miestne, medzimestské a

medzinárodné sluţby, sluţby prenájmu okruhov, dátových sietí, telexové a

telegrafické sluţby, distribúciu a šírenie rozhlasového a televízneho signálu a ďalšie

telekomunikačné sluţby.

V súčasnosti je v Nitrianskom kraji 21,9% hustota telefónnych staníc a 48,29%

telefonizácia bytov.

Prvá etapa digitalizácie (pri ktorej dochádza k výmene analógovej technológie) v

Nitrianskom kraji sa začala uţ v roku 1993. Kapacita digitálnych ústrední sa neustále

zvyšuje, čo sa prejaví na zníţení počtu nevybavených ţiadostí ako aj kvalite

poskytovaných sluţieb.

Pre zlepšenie styku so zákazníkmi slúţi pracovisko INFOTEL v Nitre. Postupne sa

podobné pracoviská budujú v jednotlivých okresných mestách a väčších mestách

kraja.

V rámci modernizácie telekomunikačnej siete sa počíta s postupným rozšírením

prístupovej siete vybudovanej v danej oblasti v spojení aj s výmenou hliníkových

káblov. V budúcnosti sa predpokladá postupné nasadenie novej technológie FITL

(optické prvky v prístupovej sieti).

Podľa zámerov rozvoja Telekomunikácií by na Slovensku mala byť transportná sieť

úplne digitalizovaná v roku 2005, spojovacia v roku 2007. Do roku 2007 vzrastie

hustota hlavných telefónnych staníc na 48 HTS na 100 obyvateľov, čím sa v

predpoklade naplní aj záujem o základnú telefónnu sluţbu.

K 31.12.1997 bolo v SR v prevádzke viac ako 200 000 mobilných telefónov, ktoré

zaznamenali aj najväčší nárast. Prudký nárast zaznamenávajú aj telefaxy, ktorých

počet vzrástol o 47 900 (rast o 45,6%). Na Slovensku poskytujú sluţby GSM dvaja

prevádzkovatelia, EuroTel Bratislava a.s. a Globtel GSM a.s. Obe siete začali

prevádzku sietí v prvých mesiacoch 1997. V súčasnosti je pokryté územie s viac ako

90% populácie signálmi pre mobilné telefóny.



2.17 Predpokladané súvislosti a dôsledky

koncepcie Územného plánu veľkého územného

celku Nitrianskeho kraja na demografický a

hospodársky rozvoj a tvorbu životného

prostredia kraja

Návrh vyjadruje návrh základnej koncepcie priestorového usporiadania a funkčnej

organizácie v území. Nepredstavuje konkrétne direktívne určenie, resp. nariadenie

toho, čo by sa malo v území uskutočniť, alebo čo by sa malo v konkrétnych časových

etapách realizovať. Vyjadruje návrh na funkčnú komplexnosť územia vo vzťahu k

predpokladanému spoločenskému rozvoju, pre ktorý vytvára územno-technické

predpoklady a zabezpečuje územnú rezervu pre navrhované a predpokladané







AUREX, s.r.o. 419

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







investičné zámery relevantné danému spôsobu a podrobnosti spracovania, ale

najmä relevantné kompetencii subjektu schvaľujúcemu územný plán, ktorý aj

zabezpečuje jeho realizáciu. V zmysle platnej legislatívy, nevyjadruje územný plán

veľkého územného celku návrh sociálne - ekonomického rozvoja v jednotlivostiach,

t.j. rozvoj hospodárskej základne, resp. reštrukturalizácie hospodárskej základne

vyjadrovaním konkrétnych zámerov pre konkrétne hospodárske subjekty a pod.

Nevyjadruje ako konkrétne rozvíjať a zabezpečovať sociálnu politiku, ako konkrétne

meniť sociálnu štruktúru obyvateľstva a pod. Uvedené rieši koncepcia regionálnej

politiky, z ktorej do územného plánu takéto informácie vstupujú. V čase spracúvania

územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja nebola vypracovaná

pre územie Nitrianskeho kraja koncepcia sociálneho a ekonomického rozvoja kraja.

Pre jednotlivé okresy kraja boli vypracované Koncepcie sociálneho a ekonomického

rozvoja okresov jednotlivými okresnými úradmi, ktoré slúţili ako sociálne ekonomický

vstup a základné sociálno-ekonomické smery rozvoja priestoru Nitrianskeho kraja.

Územný plán veľkého územného celku v súlade s platnou legislatívou nevstupuje do

riešenia územia jednotlivých sídiel, čo patrí plne do kompetencií príslušných

obecných samospráv. Preto z pohľadu svojho riešenia odporúča niektoré základné

smery rozvoja, ktoré budú následne predmetom riešenia územných plánov obcí a

sídiel.









Vstupné predpoklady

Navrhovaná koncepcia Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja

vychádza zo základných demografických a sociálne - ekonomických predpokladov,

ktoré sa odráţajú aj v návrhu formovania sídelného systému, koordinácii jednotlivých

funkčných zloţiek a tvorby komplexného ţivotného prostredia. Ide o súvislosti a

dôsledky, na ktoré bude musieť ďalší vývoj reagovať, a ktoré je moţné v globále

vyjadriť nasledovne:

Nitriansky kraj je región, ktorý je historicky primárne zaloţený na agrárnej

hospodárskej báze. Z hľadiska tvorby makroekonomických ukazovateľov hrubého

domáceho produktu je kraj Nitra priemerným v porovnaní s ostatnými krajmi. V

absolútnej hodnote hrubej produkcie zastáva Nitriansky kraj 6. pozíciu a v

dynamických charakteristikách jej vývoja za 1. polrok 1997 4. pozíciu v

medzikrajovom porovnaní. V rámci porovnania absolútnych hodnôt medzispotreby

zastáva Nitriansky kraj za 1. polrok 1997 4. pozíciu a v dynamických

charakteristikách jej vývoja zastával Nitriansky kraj 7. pozíciu v porovnaní s

ostatnými krajmi. V absolútnych hodnotách pridanej hodnoty zastáva Nitriansky kraj

za 1. polrok 1997 v medziokresnom porovnaní 6. pozíciu a v jej raste v 1. polroku

1997 zastával 2. pozíciu v medzikrajovom porovnaní.

Zaznamenané hospodárske výsledky v absolútnej hodnote výkonnosti Nitrianskeho

kraja zaostávajú za priemerom prepočítaným na jeden kraj SR a dynamické

charakteristiky vývoja hrubej produkcie, medzispotreby a pridanej hodnoty

dokumentujú nárast efektívnosti hospodárstva kraja. Vývoj hospodárstva

Nitrianskeho kraja v 1. polroku moţno povaţovať za veľmi dobrý. Dosiahnutý

relatívne vysoký rast pridanej hodnoty pri niţšom raste medzispotreby a pri výrazne

niţšom raste hrubej produkcie oproti rastu týchto ukazovateľov za SR prepočítaných

na jeden kraj svedčí o menšom dynamickom rozvoji výkonnosti a väčšom rozvoji

hospodárskej efektívnosti kraja reprezentovanej čiastočnou zmenou kvantitatívnych

charakteristík vývoja hospodárstva kraja na zmeny kvalitatívne, čo je v zhode so

stratégiou trvale udrţateľného rozvoja spoločnosti. Uvedený trend hospodárskeho

rozvoja kraja sa prejavil vo zvýšenej ziskovosti efektívnych podnikov, čo pri vhodnej







420 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







stratégii udrţania ziskov v kraji povedie priamo k rozvojovým impulzom hospodárstva

ziskových podnikov a nepriamo, formou odvodu daní, do impulzov rozvoja kraja.

Nitriansky kraj patrí medzi kraje s niţšou ako priemernou výkonnosťou a priemernou

efektívnosťou hospodárstva v SR. Bolo by potrebné zvýšiť najmä zaznamenané

trendy rastu výkonnosti a udrţať respektíve zvýšiť trend rastu efektívnosti

hospodárstva, čo by v dlhšom časovom období bolo sprevádzané zlepšením

postavenia kraja v medzikrajovom porovnaní.

Z pohľadu demografických charakteristík Nitriansky kraj, tak ako aj územie celého

Slovenska, zaznamenal v období od sčítania v roku 1991 do konca roku 1996 veľmi

nízky celkový prírastok obyvateľstva. Prírastok v Nitrianskom kraji dosiahol len 0,1

%. Z regionálneho hľadiska sa tento vývoj premietol do nízkych prírastkov aţ úbytkov

obyvateľstva v jednotlivých okresoch. V Nitrianskom kraji sú úbytkové tri okresy -

Komárno, Nové Zámky a Zlaté Moravce.

Prirodzený pohyb obyvateľstva je charakterizovaný zníţenou ţivorodosťou a

zvýšenou úmrtnosťou. V Nitrianskom kraji mali okresy Komárno, Nové Zámky a

Levice ţivorodosť 10 ‰ a niţšiu. Nitriansky kraj mal na úrovni krajov SR podľa

údajov z roku 1995 najvyššiu úmrtnosť (11,4 ‰). Pritom v Nitrianskom kraji mali

všetky okresy úmrtnosť vyššiu ako 10 ‰. V okresoch Levice a Komárno bola

úmrtnosť vyššia ako 12 ‰, čo sú hodnoty vysoko nad slovenským priemerom. Na

základe uvedených hodnôt vykázal Nitriansky kraj uţ prirodzené úbytky

obyvateľstva.

Nitriansky kraj vykazuje nepriaznivú vekovú štruktúru. Pritom okresy Levice a Nové

Zámky mali podiel obyvateľov v predproduktívnom veku pod 23 % a podiel

obyvateľov v poproduktívnom veku bol vyšší ako 20 %, súčasne v okresoch

Komárno a Nové Zámky bol podiel obyvateľov v predproduktívnom veku niţší ako

20 %.

Podľa indexu vitality predstavuje Nitriansky kraj stagnujúcu populáciu (index vitality

100,1 - 120 %).

Z pohľadu vzdelanosti je najviac vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov v krajskom

meste a okrese Nitra - viac ako 9 % vysokoškolsky vzdelaných.

Podľa výsledkov odhadu vývoja obyvateľstva v období rokov 1995 - 2015, ktorý sa

vypracoval v rámci Koncepcie územného rozvoja Slovenska - II. návrh, sa očakáva

najvyšší úbytok obyvateľov v Nitrianskom kraji, a to vo výške cca 20 - 27 tis. osôb.

Podľa tejto projekcie sa do roku 2005 očakáva rast počtu obyvateľov vo všetkých

krajoch, s výnimkou Nitrianskeho kraja, kde sa ráta s úbytkom obyvateľstva. Po roku

2010 by mal byť úbytok obyvateľstva výraznejší a mal by sa týkať mimo Nitrianskeho

aj Bratislavského, Trnavského, Banskobystrického, príp. aj Trenčianskeho kraja. V

Ţilinskom, Prešovskom a Košickom kraji bude počet obyvateľov v celom sledovanom

období rásť. V celom vývojovom období sa očakáva, ţe výrazne slabým

demografickým potenciálom sa budú v Nitrianskom kraji vyznačovať okresy

Komárno, Levice a Nové Zámky.

Nitriansky kraj má historicky zaloţenú sídelnú štruktúru dávajúcu predpoklad

ďalšieho optimálneho rozvoja. Obyvateľstvo je zväčša sústredené vo väčších

obciach, je viacej koncentrované v sídlach ako v ostatných krajoch. Územie

Nitrianskeho kraja má vhodnú polohu z pohľadu medzinárodných súvislostí a všetky

predpoklady pre zapojenie sa do medzinárodnej sídelnej deľby práce. Nevýhodu pre

ďalší sídelný a hospodársky rozvoj kraja treba vidieť v nerozvinutej dopravnej

infraštruktúre, najmä dopravnej infraštruktúre vyšších kvalitatívnych parametrov vo

všetkých základných smeroch.









AUREX, s.r.o. 421

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







Súvislosti s demografickým rozvojom

Vzájomná spätosť medzi demografickým vývojom a tvorbou koncepcie sídelnej

štruktúry kraja je vyjadriteľná nasledovne:

Demografický vývoj a jeho štruktúra sú v návrhu chápané ako základný vstupný

predpoklad, aj keď rozvoj kraja, a to najmä po stránke ekonomickej a sociálnej, ho

následne spätne ovplyvňujú. Ovplyvnenie tohto vývoja je moţné niektorými nástrojmi

ekonomickými a sociálne - politickými. Ekonomické nástroje smerujúce k podpore

rozvoja ekonomickej základni kraja budú mať vplyv predovšetkým na migračný

pohyb. Sociálne - politické nástroje, predstavované predovšetkým opatreniami vlády

SR v oblasti sociálnej a zdravotníckej podpory obyvateľstva (napr. rôzne pronatalitné

opatrenia, opatrenia na podporu mladých rodín a pod.) budú mať vplyv

predovšetkým na prirodzený pohyb obyvateľstva. Tieto sa budú týkať obyvateľstva

celého štátu, pokým ekonomické môţu byť cielene orientované iba na predmetný

kraj. Ich vyuţitie - druhy opatrení, spôsob a pod. - bude závisieť od celkovej štátnej

regionálnej politiky vlády SR. Pre predmetný kraj je ţiaduce nástrojmi regionálnej

politiky vytvárať také podmienky, aby sa existujúca kvalita bývajúcej populácie v

Nitrianskom kraji nezhoršovala, ale podporoval sa jej rozvoj v smere kvalitatívnych

ukazovateľov. Ide predovšetkým o zachovanie priaznivej štruktúry obyvateľstva z

hľadiska vekových skupín a o zachovanie jeho priaznivej kvalifikačnej

(vzdelanostnej) štruktúry. Územný plán veľkého územného celku Nitrianskeho kraja

nedeterminuje ţiadnym spôsobom moţný demografický rozvoj. Naopak, svojim

riešením cestou podporovania a vzájomného prepájania regionálnych rozvojových

pólov kraja medzi sebou vytvára predpoklady pre flexibilné reagovanie na rôznu

dynamiku rastu obyvateľstva.

Súvislosti s hospodárskym rozvojom

Ako bolo uvedené vyššie, Nitriansky kraj patrí medzi kraje s niţšou ako priemernou

výkonnosťou a priemernou efektívnosťou hospodárstva v SR. V záujme zvýšenia

výkonnosti hospodárstva kraja môţe územné plánovanie prispieť odporúčaniami a

návrhmi v rozvoji územno-technických podmienok, podporujúcich aj rozvoj

ekonomických aktivít. V Nitrianskom kraji ide predovšetkým o rozvoj nadradenej

technickej infraštruktúry, predovšetkým dopravnej. Územný plán veľkého územného

celku Nitrianskeho kraja odporúča rozvoj kapacitných a výkonných pozemných

komunikácií, ktoré by zabezpečili rýchle prepojenie na ostatné nadradené centrá

Slovenska, prepojenie na krajské mestá, ako aj prepojenie v medzinárodnom

meradle. Súčasne sa odporúča rozvoj ţelezničnej hromadnej dopravy, ktorá by kraj

a mesto Nitru prepojila s ostatnými centrami a pripojila na existujúce a rozvíjajúce sa

medzinárodné prepojenia.

Rozvoj hospodárstva Nitrianskeho kraja vidí ÚPN VÚC aj v podpore rozvoja vodných

ciest. Ide o ďalší rozvoj existujúcej vodnej cesty na Dunaji a o rozvoj vodnej cesty na

rieke Váh. Obe vodné cesty sú medzinárodného významu. Rozvojom potrebných

prístavov, ich prepojením na ostatné komunikačné systémy a rozvojom prepravných

uzlov, je moţnosť podporovať rozvoj hospodárstva ako priamo, tak nepriamo,

následnými doplnkovými aktivitami. ÚPN VÚC odporúča rozvoj jednotlivých zariadení

a do výhľadu navrhuje pre nich potrebnú priestorovú rezervu.

Podporou rozvoja nadradených komunikačných systémov je moţné dosiahnuť

oţivenie zaostávajúcich území, ako aj vytvoriť predpoklady pre uchovanie a rozvoj

potrebnej demografickej štruktúry kraja.

Aby boli tieto odporúčania a ich realizácia efektívne a aby dosiahli očakávaný efekt,

musia byť však tieto kroky podporené súčasne aj regionálno-politickými

rozhodnutiami, ktoré budú zatraktívňovať jednotlivé časti územia kraja pre rozvoj

predovšetkým malých a stredných ekonomických aktivít. Len optimálne







422 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







skoordinovanie nástrojov a rozhodnutí podporujúcich územno-technický a sociálne –

ekonomický rozvoj jednotlivých aktivít a ich cielená súčinnosť, môţe priniesť

očakávaný efekt pri rozvoji demografickej a ekonomickej štruktúry.

Územný plán veľkého územného celku Nitrianskeho kraja v zásade svojimi návrhmi

iba v minimálnej miere zasahuje do pôvodnej poľnohospodárskej základni. Návrh

predpokladá so zvýšenou pozornosťou rozvoja poľnohospodárstvu a vo vybraných

oblastiach vinohradníctvu s dlhodobou tradíciou. Popri primárnej úlohe tohto sektora,

ÚPN VÚC odporúča ako vhodné podporovať jeho rozvoj v súčinnosti s rozvojom

turizmu a rekreácie. Rozvojové predpoklady v tejto oblasti vidí popri atraktívnych

priestoroch pozdĺţ vodných tokov aj v územiach s vinohradmi a ich typickými

hajlochmi, v priestoroch špecifického, avšak charakteristického vidieckeho osídlenia

Ţitného ostrova a pod. K podpore rozvoja turizmu odporúča v plnej miere vyuţívať

existujúci kultúrno-historický architektonický, urbanistický a krajinný fond.

Súvislosti s tvorbou životného prostredia

Tvorba ţivotného prostredia Nitrianskeho kraja sa v ďalšom období musí odvíjať od

princípov prijatých medzinárodných dohôd, hovoriacich o zniţovaní zaťaţovania

prírodného prostredia emisnými látkami, zachovávania fauny a flóry, ich druhovosti a

pod. a to všetko v intenciách princípov trvalo udrţateľného rozvoja. ÚPN VÚC

rešpektuje zásady ochrany prírody. Odporúča vytvárať základnú kostru ekologickej

stability, navrhuje konkrétne druhy a tipy jednotlivých prvkov územného systému

ekologickej stability, ako aj technické opatrenia na elimináciu negatívnych dôsledkov

na prírodné prostredie vyplývajúce z rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry. V

ďalších konkrétnych úvahách bude potrebné všetky ďalšie otázky rozvoja sociálne -

ekonomických aktivít riešiť v súlade s platnou legislatívou, zabezpečujúcou tvorbu

kvalitného ţivotného prostredia.

ÚPN VÚC navrhuje zabezpečiť protieróznu ochranu pôdy vedením prvkov územného

systému ekologickej stability. ÚPN VÚC navrhuje konkrétne opatrenia na riešenie

vytipovaných konfliktných uzlov podľa jednotlivých okresov.

Súvislosti vyplývajúce z navrhovanej sídelnej štruktúry

Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry Nitrianskeho kraja je navrhovaná tak, aby

umoţnila podporovať rozvoj všetkých dominujúcich pozitívnych faktorov kraja.

Systém rozvojových centier dáva predpoklady pre tvorbu kvalitného ţivotného

prostredia, pričom súčasne umoţňuje diverzifikovať všetky základné funkcie do

celého priestoru formou dekoncentrovanej koncentrácie. Tento prístup umoţňuje

vytvárať vysokokvalitné ţivotné prostredie so šetrným zaobchádzaním krajiny.

Súčasne systém rozvojových centier umoţňuje flexibilné reakcie aj na prípadné

demografické výkyvy, resp. v návrhu nateraz neočakávané imigračné vlny s tým, ţe

dáva predpoklad ich rovnomerného rozmiestnenia s dobrou vzájomnou

dostupnosťou. Územie kraja je navrhované rovnomerne zapojiť do sídelnej deľby

práce a tak vytvoriť predpoklady zabezpečiť pri vlastnom vývoji trvalo udrţateľný

rozvoj.



2.18 Odňatie pôdy z PPF a LPF



2.18.1 Vyhodnotenie záberov poľnohospodárskeho

pôdneho fondu

2.18.1.1 Úvod



Územný plán veľkého územného celku Nitriansky kraj predpokladá rozvoj socio-

ekonomických aktivít predovšetkým v rámci intravilánov miest a obcí, ktorý sa rieši v





AUREX, s.r.o. 423

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja







rámci územných plánov sídelných útvarov. Ich obstarávateľmi sú jednotlivé mestá a

obce. Preto aj prípadné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, vyplývajúce z koncepcií rozvoja týchto miest a obcí, sa rieši v rámci

schvaľovania ÚPD dotknutých miest a obcí.

Mimo intravilánov obcí umiestňuje ÚPN VÚC dopravné stavby, ktoré nie je vzhľadom

na ich funkciu a charakter moţné lokalizovať tak, aby nebola dotknutá v súčasnosti

poľnohospodársky vyuţívaná pôda, osobitne poľnohospodárska pôda najlepších

bonitovaných pôdno - ekologických jednotiek a poľnohospodárska pôda, na ktorej

boli vykonané hydromelioračné alebo iné osobitné opatrenia na zachovanie a

zvýšenie jej výnosnosti a ostatných funkcií, konkrétne vinice v zmysle písmena b,

odst. 1, § 7 zákona Národnej rady SR č.307/1992 o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu.

Do celkovej bilancii odňatia poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu nie sú zarátané niektoré dopravné stavby, s ktorými sa uvaţuje len

vo výhľade, a taktieţ dopravné stavby, ktoré budú riešené v rámci územných plánov

sídelných útvarov a dopravných štúdií, ako napríklad nová trasa cesty I/65 v úseku

Nitra – Čaradice, pre ktorú sa v súčasnosti vo variantoch spracúva dopravno-

inţinierska štúdia aj s predpokladanými zábermi poľnohospodárskeho pôdneho

fondu.

Pri vypracovaní záberov poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa snaţilo dodrţiavať

usmernenia MP SR, ale treba upozorniť, ţe grafická časť je vypracovaná v mierke

1:50 000, čomu zodpovedá spôsob spracovania a moţné odchýlky v presnosti

jednotlivých údajov.

Údaje, vrátane bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ), boli

generalizované na príslušnú mierku mapového podkladu 1:50 000.

Pre kvalitu poľnohospodárskej pôdy (kód BPEJ) sa pouţili nasledovné

odstupňovanie, ktoré vyjadruje produkčný potenciál pôdy:

 1. aţ 2. skupina BPEJ pôdy s veľmi vysokým produkčným

potenciálom,

 3. aţ 4. skupina BPEJ pôdy s vysokým produkčným potenciálom,

 5. skupina BPEJ pôdy so stredne vysokým produkčným

potenciálom,

 6. aţ 7. skupina BPEJ pôdy s nízkym produkčným potenciálom,

 8. aţ 9. skupina BPEJ pôdy s veľmi nízkym produkčným potenciálom.

Z hľadiska ochrany ţivotného prostredia niektoré pôdne celky sú aj časťou

chránených území, napr. CHA Dropie. Podľa zákona NR SR 287/1994 Zb. O

ochrane prírody a krajiny §16 odsek 3 na území chráneného areálu platí štvrtý

stupeň ochrany, podľa ktorého sú zakázané určité činnosti. Z pohľadu

obhospodarovania PPF sú to činnosti:

 košarovať stáda hospodársky významných druhov zvierat,

 budovať poľné hnojiská, záhradkárske osady,

 pestovať a rozširovať nepôvodné druhy rastlín, chovať a rozširovať nepôvodné

druhy ţivočíchov, ako aj pôvodné druhy rastlín a ţivočíchov inej geografickej

príslušnosti mimo schváleného lesného hospodárskeho plánu,

 letecky aplikovať alebo inak veľkoplošne pouţívať chemické látky a hnojivá.

Vyhodnotenie existujúcich a navrhovaných chránených území s ochrannými

pásmami z pohľadu negatívneho dopadu na efektívnosť poľnohospodárskej výroby

nebolo vypracované, nakoľko neboli k dispozícii dostatočné textové a mapové

podklady v príslušnej mierke.









424 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre







Pri vypracovaní odňatia poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho

fondu boli pouţité podklady príslušných orgánov a organizácií a to:

 Výskumný ústav pôdnej úrodnosti Bratislava(BPEJ),

 Okresný úrad - Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté

Moravce,

 Povodia jednotlivých tokov (hydromelioračná výstavba).

Územný plán veľkého územného celku Nitriansky kraj nepredpokladá zábery lesného

pôdneho fondu.

Všetky údaje boli generalizované na mierku 1:50 000.



2.18.1.2 Odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Pre realizáciu urbanistickej koncepcie sa predpokladá odňať z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu nasledovnú výmeru:







Odňatie poľnohospodárskej pôdy z PPF

Celková výmera v ha Výmera PPF v ha Hydromelioračné zásahy

Okres Levice 13,60 13,60 -

Okres Nitra 36,95 34,65 O–6,58; Z-1,75

Okres Šaľa 55,75 46,85 Z – 16,80

Kraj spolu 109,30 95,10 O–6,58; Z-18,55



Lokality odňatia poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa

nachádzajú od teplej oblasti do mierne teplej oblasti s priemerným ročným úhrnom

zráţok od 600-650 mm. Hlavné pôdne jednotky (HPJ) charakterizované BPEJ sú

veľmi rôznorodé, čo vyplýva od charakteru územia a vzniku pôd na tomto území.

Podrobný prehľad odňatia poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho

fondu za jednotlivé lokality je uvedený v tabuľke.



2.18.1.3 Vyhodnotenie odvodov za predpokladané odňatie poľnohospodárskej pôdy

z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v

zmysle §11 zákona Národnej rady SR č.307/1992 boli vypočítané podľa nariadenia

vlády SR č.19/1993 Zb. pri zohľadnení §4 a 5 o zvýšení alebo zníţení základnej

sadzby odvodov ako i nariadení vlády SR č.278/1994.

Celkové vypočítané odvody do Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania

poľnohospodárskeho pôdneho fondu:



Okres Výmera v ha Celkový odvod v tis. Sk

Levice 13,60 82 151,00

Nitra 34,65 118 902,65

Šaľa 46,85 182 126,00

Kraj spolu 95,10 383 179,65



Podrobný prehľad za jednotlivé lokality je uvedený v tabuľkách.

Lokality odňatia PPF sa nachádzajú mimo zastavaných území sídiel.



2.18.1.4 Tabuľková príloha

Odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Vyhodnotenie odvodov za predpokladané odňatie poľnohospodárskej pôdy z

poľnohospodárskeho pôdneho fondu.







AUREX, s.r.o. 425

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja









Lokality perspektívneho nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy,

Lokalita Návrh funkčného Katastrálne Mapový list Výmera Predpokladaná výmera Uţívateľ Investície Poznámka

vyuţitia územie lokality poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej do pôdy

celkom celkom z toho pôdy ( ha )

skupina výmera

(ha) (ha) BPEJ (ha)

1 2 3 4 5 6 8 9 10 11 12





okres Levice



1 I/51 obchvat Veľký Ďur Veľký Ďur M-34-133-B 13,60 13,60 2 1,60 PD

3 8,75 TK 0,35 ha

4 1,90 TK 0,45 ha

5 1,35

13,60 TK 0,80 ha



okres Levice spolu 13,60 13,60 13,60 TK 0,80 ha



okres Nitra



2 I/51 obchvat Telince M-34-133-B 12,60 12,60 2 7,70 O–1,95; Z-1,75

Čifáre 4 2,40

5 0,80 O – 0,28

8 1,70

12,60



3 I/51 obchvat Vráble M-34-133-B 10,65 9,70 2 2,20

3 3,30

5 2,80

8 1,40

9,70









426 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre









Lokalita Návrh funkčného Katastrálne Mapový list Výmera Predpokladaná výmera Uţívateľ Investície Poznámka

vyuţitia územie lokality poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej do pôdy

celkom celkom z toho pôdy ( ha )

skupina výmera

(ha) (ha) BPEJ (ha)

1 2 3 4 5 6 8 9 10 11 12





4 I/51 obchvat Lapáš M-34-133-A 13,70 12,35 2 4,40 O – 4,35

Golianovo 3 7,00

5 0,80

6 0,15

12,35



Okres Nitra spolu 36,95 34,65 34,65 O–6,58; Z-1,75



okres Šaľa



5a I/75 obchvat Šaľa Kráľová /n. Váhom M-33-144-B 32,85 32,85 1 11,60 Z – 4,40

Dlhá /n. Váhom M-33-144-D 2 2,80

Šaľa 3 8,60 Z- 8,60

Trnovec /n. Váhom 5 5,20

6 4,65

32,85









AUREX, s.r.o. 427

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja









Lokalita Návrh funkčného Katastrálne Mapový list Výmera Predpokladaná výmera Uţívateľ Investície Poznámka

vyuţitia územie lokality poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej do pôdy

celkom celkom z toho pôdy ( ha )

skupina výmera

(ha) (ha) BPEJ (ha)

1 2 3 4 5 6 8 9 10 11 12





5b Šaľa M-33-144-B 22,90 14,00 1 10,30 Z – 3,80

Trnovec /n. Váhom M-33-144-D 2 1,00

3 1,60

4 1,10

14,00



okres Šaľa spolu 55,75 46,85 46,85 Z – 16,80







spolu

okres Levice 13,60 13,60 13,60

okres Nitra 36,95 34,65 34,65 O–6,58; Z-1,75

okres Šaľa 55,75 46,85 46,85 Z – 16,80



Nitriansky kraj 109,30 95,10 95,10 O–6,58; Z-18,55





O - odvodnenie

Z - závlaha

TK- trvalá

kultúra









428 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre









Vyhodnotenie odvodov za predpokladané odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Lokalita č. Katastrálne Mapový list Výmera Predpokladaná výmera Zákl. sadzba Základný Dôvod zvýšenie Zvýšenie Celkový Poznámka

územie lokality poľnohospodárskej pôdy odvodu odvod (zníţenie) (zníţenie) odvod

celkom celkom z toho (v tis. Sk) (v tis. Sk) základnej sadzby odvodov do ŠFOZ PPF

(ha) (ha) skupina výmera odvodov (%) (v tis Sk)

BPEJ (ha) §4 §5

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13



okres Levice



1 Veľký Ďur M-34-133-B 13,60 13,60 2 1,60 8 465 13 544,00 13 544,00 TK= trvalá

3 8,75 6 090 53 287,50 TK 0,35 ha 100 55 419,00 kultúra

4 1,90 4 170 7 923,00 TK 0,45 ha 100 9 799,50

5 1,35 2 510 3 388,50 3 388,50

13,60 78 143,00 82 151,00



okres Levice spolu 13,60 13,60 13,60 78 143,00 82 151,00



okres Nitra



2 Telince M-34-133-B 12,60 12,60 2 7,70 8 465 65 180,50 O–1,95; Z-1,75 100 96 501,00 O- odvodnenie

Čifáre 4 2,40 4 170 10 008,00 10 008,00 Z- závlaha

5 0,80 2 510 2 008,00 O – 0,28 100 2 710,80

8 1,70 103 175,10 175,10

12,60 77 371,60 109 394,90



3 Vráble M-34-133-B 10,65 9,70 2 2,20 8 465 18 623,00 18 623,00

3 3,30 6 090 20 097,00 20 097,00

5 2,80 2 510 7 028,00 7 028,00

8 1,40 103 144,20 144,20

9,70 45 892,20 45 892,20









AUREX, s.r.o. 429

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja









Lokalita č. Katastrálne Mapový list Výmera Predpokladaná výmera Zákl. sadzba Základný Dôvod zvýšenie Zvýšenie Celkový Poznámka

územie lokality poľnohospodárskej pôdy odvodu odvod (zníţenie) (zníţenie) odvod

celkom celkom z toho (v tis. Sk) (v tis. Sk) základnej sadzby odvodov do ŠFOZ PPF

(ha) (ha) skupina výmer odvodov (%) (v tis Sk)

a

BPEJ (ha) §4 §5

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13



4 Lapáš M-34-133-A 13,70 12,35 2 4,40 8 465 37 246,00 O – 4,35 100 74 068,75 O- odvodnenie

Golianovo 3 7,00 6 090 42 630,00 42 630,00

5 0,80 2 510 2 008,00 2 008,00

6 0,15 1 306 195,90 195,90

12,35 82 079,90 118 902,65



okres Nitra spolu 36,95 34,65 34,65 82 079,90 118 902,65





okres Šaľa



5a Kráľová /n Váhom M-33-144-B 32,85 32,85 1 11,60 11 300 131 080,00 Z – 4,40 100 180 800,00

Dlhá /n Váhom M-33-144-D 2 2,80 8 465 23 702,00 23 702,00

Šaľa 3 8,60 6 090 52 374,00 Z- 8,60 100 104 748,00

Trnovec n/Váhom 5 5,20 2 510 13 052,00 13 052,00

6 4,65 1 306 6 072,90 6 072,90

32,85 226 280,90 328 374,90









430 AUREX, s.r.o.

ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Krajský úrad v Nitre









Lokalita č. Katastrálne Mapový list Výmera Predpokladaná výmera Zákl. sadzba Základný Dôvod zvýšenie Zvýšenie Celkový Poznámka

územie lokality poľnohospodárskej pôdy odvodu odvod (zníţenie) (zníţenie) odvod

celkom celkom z toho (v tis. Sk) (v tis. Sk) základnej sadzby odvodov do ŠFOZ PPF

(ha) (ha) skupina výmer odvodov (%) (v tis Sk)

a

BPEJ (ha) §4 §5

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13



5b Šaľa M-33-144-B 22,90 14,00 1 10,30 11 300 116 390,00 Z – 3,80 100 159 330,00

Trnovec n/Váhom M-33-144-D 2 1,00 8 465 8 465,00 8 465,00

3 1,60 6 090 9 744,00 9 744,00

4 1,10 4 170 4 587,00 4 587,00

14,00 139 186,00 182 126,00



okres Šaľa spolu 55,75 46,85 46,85 139 186,00 182 126,00





spolu okres Levice 13,60 13,60 13,60 78 143,00 82 151,00

okres Nitra 36,95 34,65 34,65 82 079,90 118 902,65

okres Šaľa 55,75 48,65 48,65 139 186,00 182 126,00



Nitriansky kraj 109,30 95,10 95,10 299 408,90 383 179,65









AUREX, s.r.o. 431

Krajský úrad v Nitre ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja









432 AUREX, s.r.o.