mps by 56h7pbP4

VIEWS: 96 PAGES: 74

									1 Pojem, predmet a subjekty MPS
MPS – je samostatné odvetvie slovenského (vnútroštátneho) právneho poriadku, ktoré
predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré upravujú (1) súkromno-právne vzťahy /obchodné,
občianske, rodinné, pracovné, ...) s cudzím/medzinárodným prvkom, (2) právne postavenie
cudzincov v oblasti ich osobných a majetkových práv, (3) postup orgánov v konaní o týchto
veciach a (4) postavenie cudzincov v medzinárodno-civilnom procese. – táto je pred 589/2003,
aktuálna presnejšia definícia dole

Cudzí medzinárodný prvok sa v skutkovej podstate právneho pomeru môţe prejaviť v štyroch
formách:
v subjekte – môţe ísť o FO alebo PO, ktorá je cudzím štátnym príslušníkom
v predmete – alebo objekte právneho vzťahu, ktorý sa nachádza v cudzine
v právnej skutočnosti – ktorá zakladá vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu nastala v
cudzine
ako rozhodnutie cudzieho /justičného/ orgánu
Právne pomery s cudzím prvkom majú vzťah nie k jednému, ale najmenej ku dvom právnym
poriadkom.

MPV – úprava právnych pomerov medzi štátmi
MPS – úprava právnych pomerov medzi štátnymi príslušníkmi rôznych štátov; pojem
medzinárodné sa vzťahuje skôr na skutkovú podstatu právneho pomeru ako na samo právo

Kaţdý štát si sám určuje predmet svojho MPS (postavenie cudzincov – F áno, D nie) – čiţe len
rámcové vymedzenie predmetu. Rámcovým predmetom MPS teda sú právne pomery
    a) v ktorých je obsiahnutý cudzí, medzinárodný prvok
    b) ktoré majú súkromnoprávny (najmä rovnosť účastníkov právneho pomeru) charakter
Tieto podmienky sú kumulatívne.
Predmetom slovenského MPS na základe slovenskej koncepcie súkromnoprávnych vzťahov:
    2) občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné im podobné právne pomery
       s cudzím, medzinárodným prvkom;
    3) právne postavenie cudzincov v oblasti ich osobných a majetkových práv;
    4) majetkové vzťahy, ktoré vznikli v oblasti medzinárodného obchodu; (doplnené do zákona
       novelou 589/2003)
    5) procesné vzťahy, ktoré vznikli v súvislosti s riešením právnych pomerov
       občianskoprávneho charakteru (medzinárodný civilný proces)

V MPS sa upravujú tieto typy právnych noriem:

špeciálne normy:

kolízne normy
- prijaté vo forme vnútroštátneho zákona
- prijaté vo forme medzinárodnej zmluvy - § 2, ktorou je SR viazaná

priame/vecné normy - vnútroštátne /aplikovateľné priamo alebo na
základe odkazu kolíznej normy/. Ide o osobitné hmotno-právne normy, ktoré priamo obsahujú
práva a povinnosti strán a ktoré sú výlučne určené na úpravu s cudzím prvkom
- medzinárodné - zakotvené v medzinárodnej       zmluve, kde sú priamo obsiahnuté práva
a povinnosti strán /Viedenský dohovor/.
procesné normy medzinárodného civilného procesu - spravidla stanovujú a upravujú všetky
otázky týkajúce sa orgánov, pred ktorými sa tieto normy budú aplikovať, upravujú postavenie
súdov, majú prísne teritoriálny charakter

normy upravujúce právne vzťahy z medzinárodného obchodu

normy upravujúce právne postavenie cudzincov v osobných a majetkových vzťahoch.

–
Subjektom právnych pomerov je FO alebo PO, pričom štát je povaţovaný za PO. V prípade, ţe
ide o právny pomer, ktorého subjektom na jednej strane je štát a na druhej FO alebo PO, takýto
pomer povaţujeme za medzinárodno-súkromný pomer, ktorý má občianskoprávny charakter.




2 Pramene MPS
Vnútroštátne pramene: a) Ústava, b) základné vnútroštátne pramene MPS, c) vnútroštátne
právne predpisy, ktoré sú svojou povahou prednostne určené na úpravu iných právnych pomerov,
ale súčasne majú význam aj pre úpravu právnych pomerov s cudzím prvkom.
    a) Ústava – základné zásady, ktoré je potrebné aplikovať, vplyv na inštitút verejného
        poriadku, a rámcové zakotvenie okruhu osobných a majetkových práv, ktoré je moţné
        priznať cudzincom na území SR.
    b) 97/1963, 244/2002
    c) Obchodný zákonník (hlava III 3. časti, hlava II 1. časti); Zákonník práce, Zákon o rodine
        (uzatváranie manţelstva pred orgánom SR na to určeným), Zákon zmenkový a šekový
Pramene medzinárodnej povahy: a) bilaterálne medzinárodné zmluvy, b) multilaterálne
medzinárodné zmluvy.
    a) Medzinárodné zmluvy o právnej pomoci, zmluvy z oblasti medzinárodného obchodu
    b) MZ unifikujúce kolízne normy: Haag 1971 (130/1976)
       MZ unifikujúce priame hmotnoprávne normy: Viedeň 1980 (160/1991). New York 1974
       (123/1988)
       MZ z oblasti medzinárodného civilného procesu: Haag 1954 (72/1966), New York 1956
       (33/1959), Haag 1958 (14/1974)
       MZ upravujúce rozhodcovské konanie: New York 1958 (74/1959), Európsky dohovor
       o obchodnej arbitráţi, Ţeneva 1961 (176/1964)
       MZ v oblasti autorských a priemyselných práv – Bern, Paríţ, Ţeneva, WCT, WPPT
       MZ upravujúce pomery vznikajúce pri medzinárodnej preprave: COTIF (Bern, 1980),
       Varšava, 1929, k leteckej doprave
       MZ z oblasti obchodu
    d) medzinárodnoprávne obyčaje
    e) medzinárodné obchodné zvyklosti (INCOTERMS) NIE SÚ prameňom slov. MPS –
      záväzné sú len keď sú recipované do konkrétnej zmluvy
   f) súdne rozhodnutie je prameňom, len ak aplikovaná cudzia právna norma odkazuje na
      súdne rozhodnutie precedenčnej povahy, inak nie.
Nariadenia Rady EÚ: 44/2001, 2201/2003, 1346/2000, 1348/2000, 470/2001, 1206/2001,
805/2004


2 Kolízia, stret zákonov a metódy jej riešenia
Prevaţnú väčšinu právnych pomerov občianskoprávneho charakteru tvoria právne pomery
vnútroštátneho charakteru. Tieto sú regulované vecnými, hmotno-právnymi normami, ktoré
priamo stanovujú práva a povinnosti subjektov z daného pomeru.

        Odlišná situácia nastáva, ak ide o právne pomery s cudzím prvkom. Právne pomery
s cudzím, medzinárodným prvkom sa prostredníctvom tohto cudzieho prvku dostávajú do
vzťahu k právnym poriadkom dvoch i viacerých štátov. Pri riešení týchto právnych pomerov
treba teda vţdy skúmať, či má byť daný právny pomer riešený podľa domáceho alebo na základe
cudzieho právneho poriadku, aby tak nedochádzalo k zbytočným chybám.

Právne pomery s cudzím prvkom sa môţu riešiť buď princípom:
teritoriálnym – t.j. pouţije sa naše právo na všetky právne pomery a na všetky osoby, vrátene
cudzincov, ktoré sa nachádzajú na našom území
personálnym – t.j. aplikovať naše právo na všetkých našich občanov aj keď sa nachádzajú
v cudzine.
To znamená, ţe pôsobnosť právneho poriadku kaţdého štátu je v zásade vymedzená buď jeho
územím, alebo okruhom osôb, na ktoré sa vzťahuje. Rozhodujúci je záujem štátu na úpravu
určitých právnych pomerov určitým spôsobom.

Cudzí právny predpis moţno pouţiť len vtedy ak to dovoľuje/prikazuje vlastný právny
poriadok. Právny poriadok kaţdého štátu obsahuje špeciálne právne normy, ktorými sa
ohraničuje pôsobnosť vlastného právneho poriadku tým, ţe tieto normy presne stanovujú, kedy
sa má na riešenie právneho pomeru s cudzím prvkom pouţiť domáci a kedy cudzí právny
poriadok. T.j. ako sa vyberie rozhodné právo. Právne normy s kritériami, ktorých
prostredníctvom sa výber rozhodného práve spomedzi viacerých, v právnom pomere
kolidujúcich právnych poriadkov uskutočňuje, sa nazývajú kolízne normy.

Pôsobí tu teda predstava, ţe dotknuté právne poriadky, akoby boli v strete, t.j. v kolízii.
V právnom pomere sú teda zúčastnené viaceré právne poriadky, pričom kaţdý z nich má
potenciálne oprávnenie rozhodnúť o ňom alebo o jeho niektorej časti a treba tieto poriadky
zohľadniť pri riešení týchto právnych pomerov. V skutočnosti však o ţiadnu kolíziu nejde,
pretoţe pre naše justičné orgány je záväzný len náš právny poriadok a cudzí môţu aplikovať len
vtedy, keď im to ustanovenia nášho (kolízne normy) umoţňujú.

Kolízia právneho poriadku môţe nastať ak občania štátu B a C upravujú svoje vzťahy na území
štátu A. Takéto podmienky sa riešia buď:
kolíznou metódou – určí sa, ktorý z právnych poriadkov je ten pravý na riešenie problému a má
sa pouţiť na daný vzťah.
priamou metódou – nevyberie sa ani jeden právny poriadok, ale vypracujú sa špeciálne
hmotno-právne normy, ktoré sú určené na úpravu právneho vzťahu, v ktorom dochádza ku
kolízií.


3 Postglosátori a štatutárna teória
Prvá polovica 14. storočia – Bartolus de Saxoferrato, Baldus de Ubaldis, Bartholomeus
a Saliceto.

Bartolus – štatúty musia byť klasifikované podľa druhu a pre kaţdý druh musí byť stanovená
kolízna zásada. Forma a obsah zmluvy – právo miesta uzavretia; následky porušenia zmluvy –
právo miesta jej plnenia.

Baldus – statuta personalia (osoby), statuta realia (veci), statuta mixta (právne úkony). Pouţil
zásadu osobného štatútu pri dedení zo zákona. Sformuloval lex rei sitae, lex loci conclusionis
contractus.

Bartholomeus – hnuteľné veci sú podriadené právu ich vlastníka a nie právu miesta ich polohy.

Štatutárna teória – hmotnoprávne normy sú zatriedené do určitých hmotnoprávnych kategórií.
Kaţdá takáto kategória má stanovenú oblasť pouţitia.

Statuta personalia personam sequuntur – osobný štatút nasleduje osoby
Immobilia sunt obnoxia territoriis – nehnuteľnosti sú závislé na území
Locus regit actum – miesto ovláda úkony
Mobilia personam domini sequuntur – osobné hnuteľnosti nasledujú svojho pána – jeho právo
sa na ne vzťahuje, aj keď sú v cudzine.


4 Holandská škola
1648 – uznanie nezávislosti Holandska Vestfálskym mierom; vedúcou idea suverenity.
a) zákony všetkých štátov majú prísne teritoriálny ráz a tam zaväzujú všetkých poddaných
b) za poddaných sa povaţujú všetky osoby, ktoré sa na území štátu zdrţiavajú, či uţ trvalo alebo
prechodne (teda aj cudzinci)
c) suverénne štáty konajú zdvorilo, teda môţu priznať cudzím zákonom pôsobnosť aj na svojom
území; je však podmienkou, aby sa tieto nedotýkali zvrchovanej moci alebo práv iného
suverénneho štátu ani jeho občanov.

Formulácia zásady národného charakteru kolíznych noriem.


5 Prekonanie štatutárnej teórie
Von Wächter a von Savigny.

Von Wächter – kolízna norma má charakter národný a nie medzinárodný. Stanovil prezumpciu
v prospech pouţitia lex fori – sudca je povinný vychádzať zo zmyslu a ducha noriem platných na
území jeho štátu, teda pokiaľ nie je priamy odkaz na pouţitie cudzieho práva.

Von Savigny – základom MPS nie je zdvorilosť, ale existencia medzinárodnoprávneho
spoločenstva. Kaţdý právny vzťah svojou prirodzenosťou náleţí k určitému miestu, ale
rozhodujúcou ostáva vôľa strany zmluvy/sporu. Strana môţe slobodne podriadiť právny pomer
pod určitý právny poriadok.

Kým štatutárna teória vychádzala pri riešení kolíznych otázok z právneho predpisu, pre ktorý
vymedzovala rozsah jeho pouţitia, moderné poňatie sa sústreďuje na právny pomer a preň hľadá
rozhodný právny poriadok.


6 Internacionalistická škola
MPS sa odvodzuje z MPV, MPS totiţ rozhraničuje vecnú a osobnú pôsobnosť právnych
poriadkov jednotlivých štátov.

Predstavitelia: von Bar, Hefter, Zitelmann, Pillet, Laimé, Mancini.

Zásadná chyba: ani dnes nie je v právnych poriadkoch všetkých štátov totoţný systém a obsah
kolíznych noriem, čo internacionalisti predpokladali.

Mancini – princíp národnosti, lex patriae. Indivíduum má vovnútri svojho štátu nescudziteľné
práva a osobné slobody. Kaţdý človek má nepopierateľné právo, aby ho národné právo
nasledovalo a aby bol i za hranicami štátu v zásade viazaný výlučne vlastným právom. Toto je
obmedzená len zásadou verejného poriadku cudzieho štátu; tento verejný poriadok má
teritoriálny charakter.


7 Kodifikácia a unifikácia v MPS
Kodifikáciu môţeme v MPS pouţiť len v úzkom národnom rámci. Rozumie sa ňou zozbieranie
a systematické usporiadanie noriem MPS daného štátu a ich autoritatívne vyhlásenie
v jednom novom zákone. SR má kodifikované MPS. Zákonom č. 41/1948 Zb. sa uskutočnila
kodifikácia základu MPS – kolízneho práva a komplexom zákonov z roku 1963 /97/1963,
98/1963, 101/1963/ sa uskutočnila podrobná kodifikácia prevaţnej časti MPS.

Pod unifikáciou rozumieme medzinárodnú kodifikáciu, teda zmluvné spracovanie
a zjednotenie noriem MPS medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Cieľom unifikácie má byť
odstránenie rozdielnosti medzi jednotlivými vnútroštátnymi úpravami MPS a zabezpečiť
jednotný postup a rozhodovanie justičných orgánov zainteresovaných štátov.

Rozlišujeme: 1) unifikáciu hmotnoprávnych predpisov (neexistovala by kolízia, avšak je to
nereálne), 2) unifikáciu kolíznych noriem (orgány kaţdého štátu nadväzujú na rovnaké hmotné
právo) 3) unifikáciu procesných noriem (jednotné zásady na vymedzenie právomoci,
vzájomného styku a postupu súdov)

Unifikáciou sa zaoberajú:

Haagska konferencia MPS – zvoláva skupiny expertov, ktoré spracúvajú návrhy
medzinárodných dohovorov, ktoré potom členské štáty primajú a ratifikujú - Haagský dohovor
o civilnom konaní.

Komisia OSN pre právo medzinárodného obchodu /UNCITRAL/ – nejde o samostatný orgán
OSN. Je to špecializovaný orgán, ktorý vysiela podnety a vypracováva návrh dohovoru, ktorý
predloží štátom na schválenie – Viedenský dohovor, Dohovor o medzinárodnej arbitráži, ...

Európska hospodárska komisia OSN – nevydáva záväzné akty, vydáva vzorové zmluvy,
príručky, ktoré slúţia ako „vodítko“ pri uzatváraní zmlúv, ...

Právny inštitút pre zjednotenia MPS /UNIDROIT/ – najvýznamnejšie zásady
medzinárodných obchodných zmlúv, ktoré majú slúžiť ako právna úprava – „všeobecný
zákonník“, kde sú spísané obchodné zvyklosti/obyčaje aplikované pred medzinárodnou
arbitráţou. Tento inštitút nie je záväzný.

Medzinárodná obchodná komora v Paríži – nezdruţuje zástupcov štátov, ale zdruţuje
profesionálov /právnikov, obchodníkov, .../, ktorí pôsobia v medzinárodnom obchode. Príkladom
môţu byť tzv. INCOTERMS, čo sú doloţky ku zmluvám alebo medzinárodné obchodné
termíny. Ide o skratky, napr. FOB, ktorá špecifikujú dodanie tovaru. Nejde o záväzný právny akt,
ale o spísanie obchodných zvyklostí v pravidelných termínoch, napr. v roku 2000 bola posledná
revízia.

Pod pojmom harmonizácia práva rozumieme činnosť, ktorej výsledkom nie je vytvorenie
rovnakých právnych predpisov, ale len dosiahnutie väčšieho či menšieho stupňa ich
podobnosti t j. ich priblíženia.

Regionálna unifikácia – Kodex Bustamante v Latinskej Amerike, tieţ EÚ.


8 Podstata, štruktúra, funkcia a druhy kolíznej normy
Právny poriadok kaţdého štátu obsahuje špeciálne právne normy, ktorými sa ohraničuje
pôsobnosť vlastného právneho poriadku tým, ţe tieto normy presne ustanovujú, kedy sa na
riešenie právneho pomeru s cudzím prvkom má pouţiť domáci a kedy cudzí právny poriadok.
Kolízna norma teda neslúži na riešenie právneho pomeru, ale len na zistenie hmotného
práva, podľa ktorého sa majú posudzovať práva a povinnosti subjektov.
Kolíznymi normami sa teda v občianskoprávnych oblastiach vymedzuje pôsobnosť domáceho
právneho poriadku vo vzťahu k právnym poriadkom iných štátov. Pre naše justičné orgány je
záväzný len náš právny poriadok. Cudzí právny poriadok môţu aplikovať len vtedy, keď im to
ustanovenia nášho právneho poriadku /kolízne normy/ výslovne prikáţu a len v medziach
určených našim medzinárodným právom súkromným.

Kolízna norma teda v spojení s vecnou normou, na ktorú nadväzuje, tvorí riešenie daného
právneho pomeru. Je prejavom vôle štátu, aby sa za určitých, v kolíznej norme presne
stanovených podmienok právne pomery riadili aj cudzím právnym poriadkom.

Funkciou kolíznej normy je teda ustanoviť, ktorý právny poriadok sa na meritórne
riešenie právneho pomeru má použiť, t.j. určenie rozhodného práva.

Štruktúra:
Kolízna norma sa skladá z 2 častí:

1. Rozsah kolíznej normy /hypotéza/ - vymedzuje/upravuje okruh právnych vzťahov, na ktoré
sa norma vzťahuje, týka sa ich a kde je pouţiteľná /napr. § 3 zákona o MPS – „spôsobilosť
osoby na práva a na právne úkony sa spravuje, ak sa v tomto zákone neustanovuje niečo iné,
právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom, resp. ak právny úkon v SR robí cudzinec,
stačí, ak nie je ďalej uvedené niečo iné, ak je na úkon spôsobilý podľa slovenského práva.“

2. Nadviazanie /dispozícia/ – je tá časť kolíznej normy, ktorá ustanovuje, ktorý právny poriadok
sa na riešenie právnych pomerov vymedzených v rozsahu kolíznej normy má pouţiť (v § 3 je to
de bene esse právny poriadok štátu, ktorého je osoba príslušníkom). Pre výber právneho
poriadku je rozhodujúci hraničný určovateľ, na základe ktorého sa uskutočňuje výber právneho
poriadku. Ide o tieto typy hraničných určovateľov:

A Lex Personalis: lex patriae/lex nationalis, lex domicilii
B Lex Societatis
C Lex Loci Actus: lex loci contractus, lex loci solutionis, lex loci delicti commissii, lex loci
celebrationis (pravidlo locus regit actum)
D Lex Rei Sitae
E Lex Voluntatis
F Lex Monetae, Lex Pecuniae
G Lex Venditoris
H Lex Banderae
I Lex Causae
J Lex Fori

lex domicilii – právo bydliska, lex patriae – právo štátnej príslušnosti, lex rei sitae – zákon
miesta – tzv. vecné právo, lex voluntatis – zákon vôle - § 9 MPS, lex electa – zvolené právo, lex
loci actus – zákon miesta úkonu /uzavretia zmluvy, miesto plnenia/ - § 18 MPS, lex loci
celebrationis – kde bolo uzavreté manţelstvo - § 21 MPS, lex loci delicti commissii – zákon
miesta, kde bolo porušené právo, kde bol delikt spáchaný - § 15 MPS, lex loci damni infecti –
právo miesta, kde vznikla škoda, lex loci laboris – právo miesta, kde sa práca vykonáva - § 16
ods.1 MPS, lex causae – právny poriadok rozhodný pre podstatu právneho vzťahu /napr.
podstata kúpnej zmluvy – spôsobilosť - § 3, platnosť - § 4, zabezpečenie finančných
prostriedkov - § 11, následky porušenia, .../, lex fori – právo platné v mieste sídla orgánu /kde
sídli súd alebo iný rozhodcovský orgán/, lex banderae – právo vlajky /narodenie na lodi,
v lietadle/, lex loci conclusionis contractus – podobne ako lex loci actus, zákon miesta
uzatvorenia zmluvy

Druhy kolíznych noriem:

jednostranné – priamo určujú právny poriadok, ktorý sa má pouţiť/aplikovať na riešenie
právnych vzťahov vymedzených v danom rozsahu. Sú historicky staršie.

dvojstranné – sú typickou normou MPS a tvoria jeho jadro. Obsahujú všeobecne formulované
hraničné kritérium /hraničný určovateľ/ na neurčitý počet právnych poriadkov. Aţ zistené
relevantné, skutkové okolnosti konkrétneho prípadu sú kritériom na určenie vhodného práva.

Ďalšie delenie:
moderne formulované (vzhľadom na konkrétny právny pomer) a formulované pod vplyvom
štatutárnej teórie (vzhľadom na právny poriadok)

samostatné a nesamostatné – podľa toho, či kolízna norma samo svojou formuláciou postačuje
k tomu, aby bol určený právny poriadok pouţiteľný pre určitý prípad, alebo či k tomu nestačí
a predpokladá sa pouţitie inej kolíznej normy.

dispozitívne – normy, ktorých pouţitie môţu účastníci svojim dojednaním vylúčiť a ich
hraničný ukazovateľ nahradiť (§ 4 ZMPSaP)
kogentné – uplatňujú sa bez ohľadu na vôľu účastníkov /pri práve dedičskom a rodinnom/.

rozširujúce – neobmedzujú sa len na určenie rozhodujúceho práva podľa stanoveného
hraničného ukazovateľa, ale prikazujú prihliadnuť k hmotno-právnej úprave v dotknutých
právnych poriadkoch a určenie uskutočniť výber s ohľadom na ich hmotno-právny obsah.
§ 26 ods. 3
podporné – spojené s hmotno-právnou úpravou, pre určenie pôvodu a medzinárodne
unifikované, dohodnuté v medzinárodných zmluvách.


9 Koncepcie chápania odkazu kolíznej normy v MPS
Má súd príkazu vlastnej kolíznej normy rozumieť tak, ţe musí aplikovať len cudzie hmotné
právo (priame vecné normy), alebo musí zohľadňovať a brať do úvahy celý právny poriadok, na
ktorý kolízna norma odkazuje? Pokiaľ to chápe ako odkaz (renvoi) len na hmotné právo, justičný
orgán toto hmotné právo aplikuje na základe týchto hmotnoprávnych predpisov, bez ohľadu na
kolízne normy právneho poriadku, na ktorý sa odkazuje. V prípade, ţe bude prihliadať aj na
kolízne normy právneho poriadku, na ktorý odkazuje vlastná kolízna norma, existuje tu moţnosť
remisie alebo transmisie.
10 § 2 zákona č. 97/1963 Zb.
„Ustanovenia tohto zákona sa pouţijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva,
ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej
zmluvy.“

Týmto sa stanovuje prednosť medzinárodných zmlúv, v súlade s Ústavou SR, a ustanovení MPS
v nich pred ustanoveniami v zákone o MPSaP. Napríklad pokiaľ je v bilaterálnej zmluve
o právnej pomoci obsiahnutý súhrn kolíznych noriem s hraničnými kritériami odlišnými od tých,
ktoré sú obsiahnuté v zákone, je povinnosťou súdu aplikovať hraničné kritériá v zmluve.


11 Remisia a transmisia – predpoklady a jej miesto
v slovenskom MPS
Predpoklady
Kolízne normy jednotlivých štátov nie sú zhodné, ale často sa od seba odlišujú v tom, ţe
nadväzujú na odlišné právne prostriedky. Zo suverenity štátu vyplýva aj jeho oprávnenie
kaţdého štátu, aby rozhodol, aké hraničné kritériá bude pri úprave týchto vzťahov pouţívať.
Druhou podmienkou remisie a transmisie je chápanie odkazu vlastnej kolíznej normy ako odkazu
na celý právny poriadok.

Remisia – spätný odkaz
       Spätným odkazom rozumieme situáciu, ak kolízna norma právneho poriadku štátu B,
na ktorý odkázala riešenie daného právneho pomeru kolízna norma štátu A, vracia riešenie
tohoto právneho pomeru na právny poriadok štátu A, ktorý tento odkaz prijme a rozhodne
vo veci podľa vlastných hmotno-právnych noriem.

Transmisia – odkaz na ďalší zákon
       Je situácia, keď kolízna norma právneho poriadku štátu B, na ktorý odkázala
riešenie právneho pomeru kolízna norma štátu A, odkáže riešenie tohoto právneho pomeru
do právneho poriadku štátu C, pričom právny poriadok štátu A tento odkaz prijme a vo
veci rozhodne podľa hmotno-právnych noriem štátu C.

Slovenský zákon o MPS a procesnom obsahuje výslovné ustanovenie o spätnom odkaze
a o odkaze na ďalší zákon.
       Ustanovenie § 35 MPS stanovuje: „Ak sa má podľa ustanovení tohto zákona pouţiť
právny poriadok, ustanovenia ktorého odkazujú späť na právo slovenské alebo ďalej na právo
iného štátu, moţno takýto odkaz prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému
usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide.“
       Zásada rozumného a spravodlivého usporiadania veci je jednou zo základných zásad
nášho MPS. V jej rámci bude teda potrebné v každom konkrétnom právnom pomere skúmať,
či prípadná aplikácia remisie a transmisie neodporuje poslaniu a funkcii nášho MPS,
prípadne, či jej aplikácia je pre konkrétny právny pomer účelná a vhodná.

Toto ustanovenie je kogentné. Konajúci orgán sa teda v kaţdom prípade pouţitia zahraničného
právneho poriadku podľa zákona o MPSaP musí zaoberať dvoma základnými otázkami:
          1. č2.     i kolízne normy tohto právneho poriadku odkazujú späť na právo
              slovenské;
          3. ak áno, č4. i by prijatie takéhoto odkazu zodpovedalo rozumnému
              a spravodlivému usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide.

Aplikácia remisie a transmisie sa v našom zákone obmedzuje najmä v oblasti záväzkových práv,
v ktorej sa uplatňuje hraničné kritérium zákona určeného vôľou strán /lex voluntatis/.
V oblasti záväzkových práv sa poníma odkaz kolíznej normy ako odkaz na hmotné právo
štátu, ktorého strany vlastnou vôľou určili právny poriadok za rozhodný pre riešenie ich
záväzkových vzťahov. Použitie remisie a transmisie tu prichádza do úvahy len v tom
prípade, keď strany právneho pomeru pri voľbe rozhodného práva výslovne uvedú, že
mali na mysli aj kolízne normy zvoleného právneho poriadku.

Remisia /transmisia/ neprichádza do úvahy pri:
záväzkových vzťahoch – kde je charakteristická voľba práva
keď ide o kolízne normy v medzinárodnom práve – odkaz v medzinárodných zmluvách sa chápe
len ako odkaz na hmotné právo

právna úprava v práve zmenkovom a šekovom – je zakotvená povinnosť prijať spätný odkaz.

Rímsky dohovor remisiu a transmisiu (pre SR účinný od 1.8.2006) v článku 15 vylučuje:
„Uplatnenie právneho poriadku štátu určeného podľa tohto dohovoru znamená uplatnenie
platných právnych noriem tohto štátu iných ako jeho noriem medzinárodného práva
súkromného.“


12 Výhrada verejného poriadku v MPS – pojem a jej
využitie v slovenskom MPS
Na základe odkazu dvojstranných kolíznych noriem, môţu naše justičné orgány prakticky
aplikovať právny poriadok ktoréhokoľvek štátu. Nemoţno však predvídať, aké zákony a s akým
obsahom platia, prípadne budú platiť.
MPS kaţdého štátu obsahuje viaceré inštitúty /reciprocita, kvalifikácia, remisia/ všeobecného
charakteru, ktorými ohraničuje pôsobnosť vlastných kolíznych noriem a vymedzuje pouţitie
cudzieho práva tak, aby ich aplikácia nemala neprimerané a neprijateľné dôsledky.
Najvšeobecnejšie tieto medze určuje výhrada verejného poriadku.

Výhrada verejného poriadku
je ochranný inštitút, t. j. kaţdý štát má právo odmietnuť aplikáciu tých ustanovení cudzieho
práva, ktoré sú v rozpore s jeho verejným poriadkom, aj keď by sa tieto ustanovenia cudzieho
práva mali na základe kolíznej normy pouţiť.
Aplikácia v slovenskom MPS
Ustanovenie § 36 MPS stanovuje, ţe „Právny predpis cudzieho štátu nemoţno pouţiť, pokiaľ by
sa účinky tohto pouţitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia SR a jej
právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.“

Tieţ § 64 písm. f) stipuluje, ţe cudzie rozhodnutie nemoţno uznať alebo vykonať, ak by sa
uznanie priečilo slovenskému verejnému poriadku., tieţ § 66 ods. 1 písm. c), „ak by uznanie
cudzieho rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním bolo
s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore so slovenským verejným
poriadkom.“

Podľa § 68 ods. 2 má aj bez uznania cudzie rozhodnutie v manţelských veciach, vo veciach
určenia rodičovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského
súdu, ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku a ak účastníci nie sú občanmi SR.

Zákon výslovne neustanovuje, o ktoré zásady sa jedná a preto treba vychádzať z Ústavy SR
a z ďalších zákonov, ktoré pojednávajú o rovnosti ľudí, vekovej hranici pri uzatváraní
manželstva a podobne. Aplikácia musí byť reštriktívna, zo znenia § 36 vyplýva výnimočný
charakter tejto výhrady.
       Tento inštitút slúţi na ochranu nášho právneho poriadku pred prípadnými
negatívnymi vplyvmi zahraničného práva. Nesmeruje proti celému právnemu poriadku
dotyčného štátu, ale len proti konkrétnym ustanoveniam a ich účinkom, ktoré by sa ich
aplikáciou u nás prejavili. Rozsah vlastného verejného poriadku si vymedzuje kaţdý štát v rámci
svojho právneho poriadku sám.

Vo väčšine prípadov sa nepouţitá norma cudzieho práva nahradí právom vlastným, môţu však
nastať prípady, keď bude v súlade so zásadou rozumného a spravodlivého usporiadania veci
vhodné pouţitie iného práva ako domáceho.


13 Výhradová klauzula – jej druhy, funkcie a základné
koncepcie
Ustanovenie § 36 MPS stanovuje, ţe „Právny predpis cudzieho štátu nemoţno pouţiť, pokiaľ by
sa účinky tohto pouţitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia SR a jej
právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.“

      Výhrada verejného poriadku nesmeruje proti samotnému cudziemu právnemu
predpisu, ale len proti účinkom, ktoré by sa ich aplikáciou u nás prejavili.

Funkcie
negatívna funkcia – cudzie právo, na ktoré kolízna norma odkazuje sa nepouţije, neaplikuje sa.
pozitívna funkcia – nemusí sa prejaviť v kaţdom prípade. Ide o pouţitie cudzieho práva, ktoré by
sa pouţiť nemalo, ale v záujme verejného poriadku sa pouţije.
Druhy výhrad
       Výhrada má reštriktívne uplatnenie a teda ju treba uplatňovať len v nevyhnutných
prípadoch.

absolútna výhrada – niektoré ustanovenia nášho právneho poriadku majú taký kogentný
charakter, ţe nepripúšťajú aplikáciu cudzieho práva a ani nepriznávajú účinky právnym
aktom vydaným na základe cudzieho právneho predpisu /napr. vyhlásiť slovenského občana
za mŕtveho môţe len slovenský súd/.

relatívna výhrada – náš právny poriadok neaplikuje cudzí právny predpis, ale môže priznať
účinky právnym aktom, vydaným na základe cudzieho právneho predpisu /napr. ak sa
Slovenka vydá za Araba ako jeho druhá manţelka v zahraničí a vráti sa späť na Slovensko, náš
právny poriadok pozerá na ňu ako na právoplatnú manţelku/.


14 Konflikt kvalifikácie – pojem a spôsoby jeho riešenia
Pri skúmaní kolíznych noriem jednotlivých štátov môţeme zistiť, ţe okrem zjavných rozdielov
medzi nimi /tzv. otvorená kolízia/, existujú aj tzv. skryté /latentné/ rozdiely. Kolízne normy
totiţ môţu byť totoţné vo svojom znení a vonkajšej forme, avšak pojmy v nich používané
môžu mať rozdielny obsah. Napr. do pojmu nehnuteľnosť v našom právnom poriadku
nezahrňujeme lode a lietadlá, v inom sa zahrňujú. Ide tu o totoţnosť znenia, vonkajšej formy,
avšak pojmy v ich majú iný / rozdielny obsah.

Kvalifikácia
Je dôleţitou súčasťou a predpokladom riešenia právnych pomerov. Predstavuje zaradenie
skutkových okolností, javov a životných pomerov pod právne pojmy, aby ich bolo možné
podriadiť príslušným právnym normám.


Konflikt kvalifikácie
Predstavuje zjavné a skryté rozdiely medzi kolíznymi normami. Ide o konkrétnu skutkovú
okolnosť, ktorá sa môže rozličným spôsobom kvalifikovať a v dôsledku toho zaradiť
v jednotlivých štátoch do rozsahu inej kolíznej normy, teda podriadiť inému hmotnému
právu. To isté platí aj o výklade pojmov pouţívaných v nadväzovacej časti kolíznej normy.

Konflikt kvalifikácie a prejavuje vo viacerých podobách a to:
A. keď totožné právne pojmy majú v jednotlivých právnych poriadkoch rôzny obsah /napr.
nárok manţelky po zosnulom manţelovi sa niekde kvalifikuje ako dedičskoprávny a inde ako
majetkovoprávny nárok/,

B. určitý právny inštitút sa zaraďuje do rôznych odvetví systému práva, napr. premlčanie sa
u nás povaţuje za inštitút občianskeho práva hmotného, zatiaľ čo v USA je zaradený do
procesného práva,
C. keď sa justičný orgán zaoberá s neznámym právnym inštitútom /otázka určenia
výţivného podľa dánskeho práva/.

O kvalifikačnom probléme hovoríme vtedy, keď je potrebné pre výber zodpovedajúcej kolíznej
normy alebo pre výklad pojmu v nej obsiahnutého rozhodnúť, podľa akého práva sa majú tieto
relevantné pojmy, javy, skutočnosti či inštitúty kvalifikovať – či podľa domáceho alebo podľa
zahraničného právneho poriadku.

Teórie a prístupy k riešeniu kvalifikačného problému:
   4. kvalifikácia podľa lex fori – kolízne normy ako súčasť určitého právneho poriadku
       pouţívajú právne pojmy v ňom obsiahnuté, a preto ich treba vykladať v súlade
       s hmotným právom daného právneho poriadku; zákonodarca pri ich tvorbe vychádzal
       z vlastného právneho poriadku. Najprv kvalifikácia podľa lex fori, a aţ na jej základe
       aplikácia zodpovedajúcej kolíznej normy. Kritika: kolízna norma predsa smeruje k tomu,
       aby sa vec v niektorých prípadoch kvalifikovala nie podľa domáceho, ale podľa
       zahraničného práva, ktoré sa má aplikovať tak, ako ho súdy aplikujú v danej krajine.
   5. kvalifikácia podľa lex causae – vlastná kvalifikácia sa má týkať len rozsahu kolíznej
       normy (čo spadá do pojmu v rozsahu), zatiaľ čo vlastné nadviazanie kolíznej normy
       (ktoré právo sa aplikuje na základe interpretácie nadviazania) je uţ robené vţdy podľa lex
       fori. Kritika: kvalifikovať podľa lex causae, keď v tejto fáze ide ešte len o jeho
       vyhľadanie, je nelogické.
   6. prvotná a druhotná kvalifikácia – v prvej fáze ide o zaradenie daného prípadu do určitého
       právneho pojmu podľa lex fori, aby bolo moţné vyhľadať príslušnú kolíznu normu.
       Kaţdá ďalšia kvalifikácia (ak prvotná kvalifikácia poukáţe na zahraničné právo) sa
       uskutočňuje podľa lex causae.
   7. autonómna kvalifikácia – vytvorenie medzinárodných pojmov cez porovnávanie
       jednotlivých právnych poriadkov. Jednotné určenie rozsahu kolíznych noriem nezávisle
       od jednotlivých právnych poriadkov. Kritika: riešenie právnych pomerov s cudzím
       prvkom by bolo vopred neisté; nereálne.
   8. zmluvná kvalifikácia – určenie jednotných zásad na riešenie kvalifikačných otázok na
       základe platných medzinárodných zmlúv medzi štátmi. Jasne definuje podmienky
       a spôsoby, ako sa budú kvalifikovať právne pomery v MPS a zjednocuje postup
       justičných orgánov. Väčšinou riešená v zmluvách o právnej pomoci.

Zákon 97/1963 otázku kvalifikácie ani otázku riešenia kvalifikačných problémov neupravuje.
Čiastkové otázky kvalifikácie sú upravené v niektorých zmluvách o právnej pomoci. Riešenie
kvalifikačného problému ostáva na zváţení a rozhodnutí justičného orgánu. Vo väčšine prípadov
sa rieši podľa lex fori. Pokiaľ sa posudzuje právny inštitút, ktorý nie je domácemu právnemu
poriadku známy, podriadi sa právny pomer pod rozsah tej kolíznej normy, ktorá upravuje právne
pomery obsahovo blízke, avšak mnohé kolízne normy sú koncipované extenzívne a preto toto nie
je obvykle potrebné.

Zásada rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahu.


15 Charakter cudzieho práva v teórii MPS a spôsoby
zisťovania jeho obsahu
Spôsob nazerania na cudzie právo: ako skutková okolnosť (najmä štáty systému Common law,
ale aj Francúzsko) alebo ako právo (kontinentálna Európa) a krajiny Bustamanteho kódexu.
Pozícia súdu pri zisťovaní znenia a obsahu cudzieho práva: povinnosť súdu zistiť obsah
a znenie ex officio a sám je v prípade, keď je cudzie právo povaţované za právo per se. Pasívny
prístup je charakterizovaný zásadou, ţe je povinnosťou strán, aby obsah cudzieho právneho
predpisu v rámci konania pred súdom dokázali a súd je viazaný výlučne dôkazmi, ktoré mu
strany predloţia.
Spôsob aplikácie cudzieho práva: cudzí právny predpis sa v zásade aplikuje takým spôsobom,
ako je aplikovaný. Ak jeden právny predpis platí na území viacerých štátov, sudca je povinný
prihliadať na spôsob aplikácie takéhoto právneho predpisu na území toho štátu, ku ktorého
poriadku smeruje odkaz obsiahnutý v kolíznej norme.
Náhrada za nezistené cudzie právo: lex fori. V štátoch Common law len vtedy, ak je cudzí
právny poriadok tieţ Common law, inak sa ţaloba zamieta.

Podľa § 53 97/1963 justičný orgán urobí na zistenie cudzieho práva všetky potrebné opatrenia.
Nie je povinnosťou justičného orgánu cudzie právo poznať, je však povinný ho zistiť. Buď si
tieto informácie zaobstará sám, alebo uloţí účastníkom konania, aby predloţili dôkazný
prostriedok, ktorým je spravidla text cudzieho zákona, alebo sa obráti na expertov, alebo si podľa
§ 53 vyţiada informáciu od Ministerstva spravodlivosti. Informácia z Ministerstva o obsahu
predpisu (teda nie predpis samotný) nie je pre súd záväzná. Ak sa právo zistiť nepodarí, aplikuje
sa lex fori v duchu rozumného a spravodlivého usporiadania veci.


16 Reciprocita v MPS – pojem a jej miesto v slovenskom
MPS
Vzťahy medzi štátmi ako suverénnymi a rovnoprávnymi subjektami medzinárodného práva
verejného sa okrem iného zakladajú aj na vzájomnosti – reciprocite. Aplikácia tejto zásady
vypláva zo zvrchovanosti, rovnosti a rovnoprávnosti štátov.
       Kaţdý štát má právo na to, aby ostatné štáty rešpektovali jeho postavenie plnoprávneho
a rovnoprávneho subjektu medzinárodného práva – jeho osobnosť, samostatnosť, nezávislosť,
spoločenské zriadenie, vlastnícku sústavu a jeho právny poriadok.

Podstata
Základným cieľom aplikácie reciprocity v MPS je zamedzenie diskriminácie PO a FO
rôznych štátov a tým vytvorenie vhodných podmienok na rozvoj všestrannej spolupráce medzi
štátmi. Ťaţisko vzájomnosti spočíva v poţiadavke vzájomného rešpektovania cudzích právnych
poriadkov, vlastníckych sústav a v zamedzení diskriminácie medzi príslušníkmi rôznych štátov.
Jednoducho to môţeme prirovnať k zásade „ako ty mne, tak aj ja tebe“.

Základné oblasti, kde sa zásada reciprocity uplatňuje:
   1. právne postavenie cudzincov
   2. uznávanie práv nadobudnutých na základe cudzích právnych predpisov
   3. uznávanie pôsobnosti cudzích právnych predpisov

V MPS sa rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vzájomnosťou.

formálna reciprocita – je zásada, podľa ktorej štát priznáva cudzím štátnym príslušníkom
v oblasti ich osobných a majetkových práv v podstate rovnaké práva ako vlastným
občanom. Cieľom tejto zásady je zabezpečiť všetkým osobám na území štátu rovnaké práva
a povinnosti - § 32, ods. 1 MPS „Cudzinci majú v oblasti svojich osobných a majetkových práv,
pokiaľ týmto zákonom alebo osobitnými predpismi nie je ustanovené inak, rovnaké práva a
rovnaké povinnosti ako slovenskí občania.“ § 48 MPS „Slovenské súdy postupujú v konaní
podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri
uplatňovaní svojich práv.“

materiálna reciprocita – je zásada, podľa ktorej sa poskytujú cudzincom také konkrétne
práva, aké poskytuje domovský štát cudzinca príslušníkom iných štátov, t.j. ak niečo
vyžaduje štát cudzinca od nášho štátu, potom aj náš štát toto bude vyžadovať od štátu
cudzinca. Materiálna reciprocita sa vo všeobecnosti uplatňuje najmä v oblasti
medzinárodného civilného procesu - § 50 MPS „Cudzinci majú nárok na oslobodenie od
súdnych poplatkov a preddavkov a na ustanovenie bezplatného zástupcu na ochranu ich
záujmov, ak je zaručená vzájomnosť.“ resp. § 51, ods. 2, pís. b/ MPS „Zábezpeku nemožno
uložiť, ak: v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od
slovenského občana zábezpeka neţiada.“

V prípade, ţe by bola porušená reciprocita, SR ustanovením § 32, ods. 2 MPS sa bráni tým, ţe
ak cudzí štát nakladá so slovenskými štátnymi občanmi inak ako so svojimi príslušníkmi,
môže Ministerstvo zahraničných vecí po dohode s príslušnými slovenskými orgánmi
rozhodnúť, že ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, t.j. cudzinci nebudú mať rovnaké práva
a povinnosti ako slovenskí občania.
V skratke môţeme konštatovať, ţe pri formálnej reciprocite sa poskytujú cudzincovi také práva,
aké náš právny poriadok poskytuje našim občanom, pri materiálnej reciprocite sa určité práva
cudzincovi poskytujú len podmienečne, v závislosti od toho, či sa tieto poskytujú aj našim
občanom na území cudzieho štátu.

       Ustanovenie § 54 MSP konštatuje, ţe „Vyhlásenie Ministerstva spravodlivosti o
vzájomnosti zo strany cudzieho štátu, vydané po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí a s
inými príslušnými ministerstvami, je pre súdy i iné štátne orgány záväzné.“
Čo sa týka diplomatov, títo majú osobitné postavenie a vzťahuje sa na nich imunita a výsady.

Podľa 97/1963 sa materiálna reciprocita uplatňuje najmä v týchto oblastiach:
   b) právomoc slovenského súdu v dedičských veciach (§ 45 ods. 1 písm. a))
   c) oslobodenie cudzincov od súdnych poplatkov a preddavkov na ustanovenie bezplatného
       zástupcu (§ 50)
   d) oslobodenie cudzincov, ktorí sa domáhajú rozhodnutia o majetkovom práve, od zloţenia
       určenej zábezpeky na trovy konania (§ 51 ods. 2 písm. b))
   e) poskytovanie právnej pomoci cudzím justičným orgánom (§ 56)
17 Obchádzanie zákona a simulované právne úkony v MPS
Obchádzanie
Tzv. forum shopping. Podriadenie právneho pomeru právnemu poriadku jedného štátu je pre
subjekty výhodnejšie, neţ podriadenie pod právny poriadok štátu iného. Niekedy je úmyslom
konkrétnych subjektov vyhnúť sa aplikácii určitého právneho predpisu, na ktorého pouţitie
odkazuje príslušná kolízna norma, a to aj v takom prípade, ak subjektom nie je dané oprávnenie
určiť si rozhodný právny poriadok prejavom vôle. Je to najmä v oblasti rodinného práva.
Subjekty takto umelo vytvárajú skutočnosti, z ktorých sa pri nadväzovaní vychádza.
Nejednoznačné názory na prípustnosť takéhoto obchádzania.

Obchádzanie v slovenskom právnom poriadku: § 39 OZ stipuluje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ktorý obchádza zákon. Je však potrebné subjektom dochádzať úmysel konkrétny právny
predpis skutočne obísť. Dané skutočnosti musia naozaj existovať a nebyť len predstierané (to je
simulácia).

Simulácia
Subjekty určitú rozhodujúcu skutočnosť navonok len predstierajú, zatiaľ čo v reálny stav je iný,
neţ ako navonok deklarujú. Subjekty svojím podvodným konaním vedome vyvolávajú omyl
o skutkových okolnostiach prípadu. Nadviazanie na základe simulovanej skutočnosti je neplatné.
Existuje tieţ moţnosť trestnoprávneho postihu simulácie ako podvodu.


18 Kolízny problém interlokálny v MPS a kolízny problém
interpersonálny v MPS
Interlokálnou /medzioblastnou/ kolíziou rozumieme kolíziu medzi právnymi poriadkami
platnými na území určitého štátu. Vzhľadom na to, ţe právny pomer ani jednou neprerastá
hranice daného štátu, má táto kolízia čisto vnútroštátny charakter.

Problematika medzioblastných kolízií je aktuálna v prípadoch, keď majú naše justičné orgány na
základe odkazu našich kolíznych noriem aplikovať právo štátu, v ktorom je viac právnych
oblastí. Riešenie týchto kolízií sa považuje za vnútroštátnu záležitosť právneho poriadku
daného štátu. Vyplýva to aj z ustanovenia § 34 MPS, ţe: „ Ak sa má pouţiť právny poriadok
štátu, ktorý má viac právnych oblasti, rozhodujú o použití práva niektorej z nich predpisy
tohto štátu.“
Znamená to teda, ţe ak naše justičné orgány budú mať na základe našej kolíznej normy
aplikovať právny poriadok štátu, v ktorom je viac právnych oblastí, budú musieť v súlade
s príslušnými predpismi daného štátu zároveň určiť, právom ktorej z nich sa daný právny
pomer má spravovať.

Interpersonálna kolízia vzniká vtedy, keď pre rôzne skupiny osôb v rámci jedného štátu platí
rôzna hmotnoprávna úprava, napríklad na základe príslušnosti k náboţenskej skupine (rôznosť
dedičského, rodinného a statusového práva); cudzie právo sa aplikuje zásadne takým
spôsobom, ako je aplikované v štáte, kde je platným právom, t.j. aplikácia vnútroštátnych
predpisov daného štátu určených na úpravu medziosobných kolízií. Existuje tu však moţnosť
odmietnutia takejto aplikácie v prípade, ţe pouţitie predmetného právneho predpisu by bolo
rozpore s verejným poriadkom SR.


19 Kolízny problém intertemporálny v MPS
Podstata intertemporálnej kolízie spočíva v časovej kolízii nových a starých právnych
predpisov.

   c) v čase medzi vznikom právneho pomeru a jeho riešením príslušným justičným orgánom
      dojde k zmene relevantného hmotného práva
   d) v čase medzi vznikom právneho pomeru a jeho riešením príslušným orgánom dojde ku
      zmene kolízneho práva lex fori alebo ku zmene kolízneho práva v cudzom štáte,
      ktorého právny poriadok sa má pouţiť na základe odkazu príslušnej kolíznej normy lex
      fori.

   b) v oblasti záväzkov existuje názor, ţe zvolené právo je zmluvná podmienka a ţe teda pre
      zmluvu platí právo také, aké bolo v čase jej uzavretia; inak sa vo všeobecnosti aplikuje
      novší hmotnoprávny predpis.
   c) V prípade, ţe je kolízne právo kodifikované: ak medzi právnym pomerom s cudzím
      prvkom a našim právnym poriadkom v čase, keď platilo staré kolízne právo existuje úzka
      vzájomná právna a skutková súvislosť, pouţije sa staré kolízne právo. Ide tu o tzv.
      pozitívny princíp. Ak vzájomná súvislosť neexistuje s právnym poriadkom platným za
      účinnosti starého kolízneho práva, aplikujú sa kolízne normy nového zákona, tzv.
      negatívny princíp. Ak kolízne právo kodifikované nie je, kolízna norma nasleduje osud
      normy hmotnoprávnej.


20 Domicil v „The Conflict of Laws“ – pojem, druhy, dopad
na slovenské MPS
Domicil
  1 miesto, ktoré osoba povaţuje za stály domov (miesto zdrţiavania a úmysel zdrţiavať sa
      tu ďalej)
  2 miesto, kde sa osoba zdrţiava (dočasne sa zdrţiava inde, ale v budúcnosti sa chce vrátiť)

Osoba musí mať domicil, nie však viac ako jeden. Nevylučuje to ale situáciu, keď má osoba
jeden domicil podľa Anglického práva a druhý podľa Francúzskeho.

Rozoznávame domicil nezávislých osôb a závislých osôb.

A) Domicil nezávislých osôb
Osoby ho zmenia vlastným prejavom vôle.
   a) nadobudnutý narodením = domicil pôvodu
      podľa toho kedy sa dieťa narodilo
          za ţivota otca: - legitímne – domicil otca v č    ase narodenia
                             - nelegitímne - domicil matky v čase narodenia
          po smrti otca - domicil matky v č ase narodenia
          rodičia nie sú známy – domicil miesta, kde sa našlo
   b) domicil zvolený
      predpoklad: osoba môţe zmeniť vlastnou vôľou domicil + úmysel stratiť pôvodný
      domicil

B) Domicil závislých osôb
   a) neplnoleté osoby
      - domicil pôvodu
      - nelegitímne dieťa / po smrti otca – domicil totoţný s domicilom matky
   b) vydaté ţeny
      - okamihom uzavretia manţelstva sa ţeny stávajú závislou osobou – domicil je totoţný
      s domicilom manţela
      - po zániku manţelstva si ţena ponecháva domicil manţela
   c) duševne choré osoby
      - po dovŕšení 18teho roku veku – domicil podľa miesta kde mala osoba domicil v čase
      prepuknutia choroby
      - pred dovŕšením 18teho roku veku – domicil opatrovníka


DOMICIL = miesto bydliska + úmysel zotrvať natrvalo / určitý čas

V slovenskom MPS sa pojem domicilu natívne nevyskytuje, avšak podľa nariadenia č.
2201/2003 Rady ma na účely tohto nariadenia domicil rovnaký význam, aký má v právnych
poriadkoch Veľkej Británie a Írska. Domicil je pre účely tohto nariadenia ekvivalentný so
štátnou príslušnosťou. Avšak:

Domicile should also be clearly distinguished from nationality (also known as lex patriae)
which is the relationship between an individual and a country. Where the state and the
country are co-extensive, the two will be the same. But, where the country is federated into
separate legal systems, nationality and domicile will be different. Hence, one might have
American nationality and a domicile in Texas. Further, whereas one can have dual nationality,
there can never be more than one domicile at a time. But this does not prevent a person from
having a domicile in one state while maintaining nationality in another country. Unlike
nationality, no person can be without a domicile even if stateless. Domicile is being supplanted
by habitual residence in the international conventions dealing with Conflict and other
private law matters.

Podľa zmlúv, ktorých je SR zmluvnou stranou (najmä v rámci Haagskej konferencie MPS), je
teda domicil nahrádzaný miestom obvyklého pobytu, a tento pojem je prítomný aj v 97/1963.
21 Lex domicilii a Lex patriae – porovnanie
Osobný štatút sa najčastejšie určuje podľa dvoch rozdielnych hraničných určovateľov:
Lex patriae, lex nationalis – zákon štátnej príslušnosti, t.j. toho štátu, ktorého je určitá osoba
príslušníkom.
Lex domicilii – zákon štátu, na ktorého území má osoba svoj domicil.
Tieto hraničné kritériá sa uplatňujú najčastejšie pri určovaní osobného stavu osoby, tieţ v
otázkach dedenia, výţivy maloletých, opatrovníctva, pri paternitných sporoch (otázkach určenia
rodičovstva).

Lex patriae je charakteristický pre štáty kontinentálnej Európy kým lex domicilii sa zachováva v
štátoch systému Common law; lex domicilii je historický starší.


22 Lex voluntatis – v zákone č. 97/1963 Zb. O
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a
porovnanie s úpravou v Rímskom dohovore
Pri aplikácii hraničného kritéria lex voluntatis sa súd riadi pri ustanovení rozhodného práva
vôľou strán, ktoré urobili právny úkon; lex voluntatis ako hraničné kritérium je charakteristiké
najmä pre oblasť záväzkových práv.

V slovenskom MPS sa zásada lex voluntatis uplatňuje výlučne v oblasti záväzkových práv (§ 9 a
11 v 97/1963) a pracovnoprávnych pomerov (§ 16 v 97/1963). Strany majú moţnosť vlastnou
vôľou zvoliť si právny poriadok, ktorým sa ich právne pomery budú riadiť. Zákon pripúšťa aj
voľbu práva vykonanú mlčky, nesmie však byť pochybnosť o prejavenej vôli. Slovenské MPS
nepripúšťa hypotetickú voľbu práva (právo, ktoré by za rozhodné strany asi určili).

§ 9 ZMPSaP:

      (1) Účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich
vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť
i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

      (2) Pokiaľ z prejavu vôle účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na
kolízne ustanovenia zvoleného právneho poriadku.

      (3) Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje
spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy
sa spravujú slovenským právnym poriadkom.

§ 11 ZMPSaP:

      Právny poriadok určený podľa § 9 alebo 10 platí aj o zmenách, zabezpečení
a následkoch porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo
z povahy vecí nevyplýva niečo iné.
§ 16 ZMPSaP:

      (1) Pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú
na niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník
vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá
má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak by šlo
o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.

      (2) Pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov sa v železničnej a
cestnej doprave spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave právom
miesta registrácie a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa
doprava vykonáva.

Rímsky dohovor, ktorého ustanovenia majú pred ZMPSaP prednosť (od 1. 8. 2006 kedy sa SR
podpisom stala jeho zmluvnou stranou), v článku 3 stipuluje, ţe zmluva sa spravuje právnym
poriadkom, ktorý si zvolia jej účastníci. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo
vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môţu zvoliť právny
poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Účastníci sa môţu kedykoľvek dohodnúť na zmene rozhodného práva. Voľba nemá vplyv na
uplatnenie imperatívnych noriem. Podobne ako v § 9 ods. 3 ZMPSaP nemôţu účastníci zmluvy
svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu
jeho obvyklého pobytu.

Narozdiel od § 16 ZMPSaP (právo miesta výkonu práce) je v § 6 RD ukotvené právo obvyklého
miesta výkonu práce.

Kým slovenské MPS pripúšťa remisiu a transmisiu podľa § 35 ZMPSaP a umoţňuje ju
explicitným prejavom vôle podľa § 9 ods. 2, čl. 15 RD remisiu a transmisiu vylučuje.


23 Právne postavenie cudzincov v slovenskom MPS, dvojaké
a neurčité štátne občianstvo
§ 32 a § 33 ZMPSaP – postavenie cudzincov v oblasti ich osobných a majetkových práv.
V oblasti osobných a majetkových práv ide o tuzemský režim cudzincov v SR, t.j.
cudzozemské fyzické aj právnické osoby sú zrovnoprávnené so slovenskými FO aj PO. Výnimka
je stipulovaná priamo v § 32 ods. 1 – len pod podmienkou, ţe zákon, resp. osobitné predpisy,
neustanovujú inak. Druhá výnimka je rozhodnutie MZV SR o upustení od reciprocity vo
vzťahu k danému štátu.

Zároveň ustanovenie § 48 MPS hovorí, ţe „Slovenské súdy postupujú v konaní podľa
slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri
uplatňovaní svojich práv.“

Cudzinec sa vstupom na cudzie územie zásadne podriaďuje zákonom štátu pobytu, ktoré
musí rešpektovať. V tomto prípade ide o uplatňovanie materiálnej reciprocity, ktorá sa uplatňuje
predovšetkým v civilnom procese.


§ 49 aţ 51 ZMPSaP – postavenie cudzincov v konaní + bilaterálne (o právnej pomoci)
a multilaterálne zmluvy – ak je účastníkom konania cudzinec, ide o jeden z prípadov výskytu
cudzieho prvku v konaní.

Podľa § 48 majú všetci účastníci rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv, a teda aj
cudzinci. Napriek tomuto všeobecnému ustanoveniu však existujú výnimky:
   a) procesná spôsobilosť - § 49 – kolízna norma; je prípustné subsidiárne pouţitie slov.
       práva; procesná spôsobilosť FO sa bude spravovať právnym poriadkom štátu, ktorého je
       osoba príslušníkom (osobným štatútom FO), kým procesná spôsobilosť PO sa bude
       spravovať právnym poriadkom štátu, podľa ktorého práva bola zaloţená (osobným
       štatútom PO).
   b) Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a nárok na ustanovenie
       bezplatného zástupcu: cudzinci majú na toto nárok, avšak len vtedy, keď je
       zaručená vzájomnosť (tzv. materiálna reciprocita, nárok nevzniká automaticky ako
       v prípade zaručenia rovnakého postavenia v osobných a majetkových právach).
   c) Zábezpeka na trovy konania – aby nedochádzalo k problémom, keď vznikne
       cudzincovi povinnosť nahradiť trovy konania a bude ťaţké takéto rozhodnutie mimo
       územia SR vykonať. § 51 – na návrh odporcu uloţí súd cudzincovi, aby zloţil súdom
       určenú zábezpeku. Zábezpeku nemoţno uloţiť, ak:
a) návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo urobil
procesný úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je slovenským občanom alebo že
slovenské občianstvo stratil;

b) v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od
slovenského občana zábezpeka nežiada;

c) navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej
na úhradu trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;

d) návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom;

e) navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a preddavkov.



Ak je subjekt príslušníkom viacerých štátov, je rozhodujúca štátna príslušnosť nadobudnutá
naposledy, avšak v prípade, ţe je subjekt zároveň slovenským štátnym príslušníkom,
rozhodujúca je štátna príslušnosť slovenská.

Ak nie je subjekt príslušníkom ţiadneho štátu, alebo štátnu príslušnosť nemoţno určiť alebo
zistiť, ktorú štátnu príslušnosť nadobudla osoba naposledy, je hraničným kritériom bydlisko,
ďalej pobyt, a ak ani to nie je moţné zistiť, postupuje sa, ako keby išlo o slovenského občana.

Čo sa týka diplomatov, títo majú osobitné postavenie a vzťahuje sa na nich imunita a výsady.
24 Postavenie cudzincov v konaní
Ustanovenie § 48 MPS hovorí, ţe „Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských
procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní
svojich práv.“

Cudzinec sa vstupom na cudzie územie zásadne podriaďuje zákonom štátu pobytu, ktoré
musí rešpektovať. V tomto prípade ide o uplatňovanie materiálnej reciprocity, ktorá sa uplatňuje
predovšetkým v civilnom procese.

§ 49 aţ 51 ZMPSaP – postavenie cudzincov v konaní + bilaterálne (o právnej pomoci)
a multilaterálne zmluvy – ak je účastníkom konania cudzinec, ide o jeden z prípadov výskytu
cudzieho prvku v konaní.

Podľa § 48 majú všetci účastníci rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv, a teda aj
cudzinci. Napriek tomuto všeobecnému ustanoveniu však existujú výnimky:
   g) procesná spôsobilosť - § 49 – kolízna norma; je prípustné subsidiárne pouţitie slov.
       práva; procesná spôsobilosť FO sa bude spravovať právnym poriadkom štátu, ktorého je
       osoba príslušníkom (osobným štatútom FO), kým procesná spôsobilosť PO sa bude
       spravovať právnym poriadkom štátu, podľa ktorého práva bola zaloţená (osobným
       štatútom PO).
   h) Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a nárok na ustanovenie
       bezplatného zástupcu: cudzinci majú na toto nárok, avšak len vtedy, keď je
       zaručená vzájomnosť (tzv. materiálna reciprocita, nárok nevzniká automaticky ako
       v prípade zaručenia rovnakého postavenia v osobných a majetkových právach).
   i) Zábezpeka na trovy konania – aby nedochádzalo k problémom, keď vznikne
       cudzincovi povinnosť nahradiť trovy konania a bude ťaţké takéto rozhodnutie mimo
       územia SR vykonať. § 51 – na návrh odporcu uloţí súd cudzincovi, aby zloţil súdom
       určenú zábezpeku. Zábezpeku nemoţno uloţiť, ak:
a) návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo urobil
procesný úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je slovenským občanom alebo že
slovenské občianstvo stratil;

b) v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od
slovenského občana zábezpeka nežiada;

c) navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej
na úhradu trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;

d) návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom;

e) navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a preddavkov.



25 Osobný štatút v slovenskom MPS
Pod pojmom osobný štatút rozumieme súhrn právnych predpisov upravujúcich právne
postavenie fyzických a právnických osôb (spôsobilosť na práva a spôsobilosť na právne
úkony) v rámci pomerov s cudzím, medzinárodným prvkom.

Ide o predpisy právneho poriadku určitého štátu vzťahujúce sa na status osoby v súvislosti s jej
právnou spôsobilosťou. Rozumieme ním právnu úpravu vzťahujúcu sa na osobný stav osoby.
Právo, ktoré určuje osobný status osoby sa nazýva aj osobným zákonom, alebo „lex personalis“.
Je to právo toho ktorého štátu, na ktoré odkázala kolízna norma. Podľa osobného zákona
zistíme, či je určitá osoba plnoprávna, duševne zdravá, slobodná, vydatá alebo rozvedená a pod.
Osobný štatút sa vzťahuje na právne pomery osobného stavu FO a PO.

Právomoc slovenských justičných orgánov

Ustanovenie § 42 MPS hovorí o právomoci vo veciach spôsobilosti na právne úkony,
poručníctva a opatrovníctva:
ods. 1 „Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v
poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba
obvyklý pobyt na území SR. – lex domicilii – ale proces, nie hmota
ods. 2 Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len
opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán
štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“

Ustanovenie § 43 MPS pojednáva ohľadne právomoci vo veciach vyhlásenia za mŕtveho:
ods. 1 „Vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu.
ods. 2 Cudzinca môţe slovenský súd vyhlásiť za mŕtveho podľa slovenského hmotného práva s
právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej republike a pre majetok tu
ležiaci.“

Fyzické osoby

V zákonnej úprave i v medzinárodných zmluvách sa uplatňujú dva kolízno-právne princípy,
ktoré určujú osobný zákon:
lex patriae – zákon štátnej príslušnosti osoby, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch s cudzím
prvkom
lex domicilii – zákon domicilu alebo štátu, na ktorého území ma osoba obvyklý pobyt.

Osobný štatút podľa MPS
Ustanovenie § 3 MPS pojednáva o spôsobilosti:
ods. 1 „Spôsobilosť osoby na práva a na právne úkony sa spravuje, ak sa v tomto zákone
neustanovuje niečo iné, právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom.“ Lex patriae –
podľa slovenského práva má kaţdý občan spôsobilosť na práva a povinnosti, ktorá vzniká
narodením. Zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Spôsobilosť na práva sa priznáva aj
nasciturovi, za podmienky, ţe sa narodí ţivé. Čo sa týka spôsobilosti na právne úkony,
rozhodujúcim momentom vzniku spôsobilosti na právne úkony je plnoletosť. Maloletí majú
spôsobilosť len na také úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej vyspelosti
zodpovedajúcej ich veku. Obmedzenie právnej spôsobilosti plnoletej osoby môţe byť len na
základe zákona alebo právoplatného rozhodnutia.

ods. 2 „Ak právny úkon v Slovenskej republike robí cudzinec, stačí, ak nie je ďalej uvedené
niečo iné, ak je na úkon spôsobilý podľa slovenského práva.“ – v tomto prípade ide
o jednostrannú spôsobilosť /ak iný zákon neustanoví inak/

Ustanovenie § 49 MPS hovorí o postavení cudzincov v konaní:
„Procesná spôsobilosť cudzinca sa spravuje právom štátu, ktorého je príslušníkom. Stačí však, ak
má procesnú spôsobilosť podľa slovenského práva.“ – ide o lex specialis – napr. keď na
Slovensku žije štátny občan Maďarskej republiky, vo veci obmedzenia alebo pozbavenia jeho
spôsobilosti bude príslušný slovenský súd (právomoc), ale tento súd bude aplikovať právo
maďarské (§ 3 ZMPSaP, lex patriae).

Ustanovenie § 33 MPS upravuje dvojaké a neurčité štátne občianstvo:
ods. 1 „Ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a ak ho za svojho
príslušníka povaţuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské.
ods. 2 Ak je niekto v rozhodujúcom čase zároveň príslušníkom niekoľkých cudzích štátov,
rozhoduje štátna príslušnosť nadobudnutá naposledy.
ods. 3 Na toho, kto v rozhodujúcom čase nie je príslušníkom ţiadneho štátu alebo štátnu
príslušnosť ktorého nemoţno určiť alebo nemoţno zistiť, ktorú príslušnosť nadobudol naposledy,
je potrebné hľadieť, ako by bol príslušníkom tohto štátu, na území ktorého mal v rozhodujúcom
čase bydlisko, a ak to nemoţno zistiť, na území ktorého mal pobyt. Ak nemoţno ani to zistiť,
treba postupovať, ako by išlo o slovenského občana.“

Právnické osoby

       Účastníkmi právnych vzťahov upravených v MPS sú aj PO. Preto aj u nich vzniká otázka,
podľa akého práva sa určuje ich osobný štatút, ktorý upravuje ich vznik, spôsobilosť na práva
a právne úkony, teda ich právnu subjektivitu.

        Otázky PO v slovenskom MPS upravuje zákon č. 513/1991 Zb. – Obchodný zákonník,
ktorý v § 21 stanovuje, ţe:
ods. 1 - zahraničné osoby môţu podnikať na území SR za rovnakých podmienok
a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné,
ods. 2 - zahraničnou osobou sa rozumie FO s bydliskom alebo PO so sídlom v zahraničí,
slovenskou PO sa rozumie PO so sídlom v SR, - avšak to nie je hraničné kritérium
ods. 3 - podnikaním zahraničnej osoby na území SR sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má
podnik alebo organizačnú zloţku umiestnenú na území SR,
ods. 4 - oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká dňom zápisu tejto osoby,
prípadne organizačnej zloţky do obchodného registra. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba,
ods. 5 - oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR zaniká ku dňu výmazu podniku
tejto osoby alebo jeho organizačnej zloţky z obchodného registra. Návrh na výmaz podáva
zahraničná osoba.
§ 22 Obchodného zákonníka stanovuje
právnu spôsobilosť, ktorú má iná neţ fyzická zahraničná osoba podľa právneho poriadku,
podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho poriadku. Právnym
poriadkom, podľa ktorého bola táto osoba zaloţená, sa spravujú aj jej vnútorné pomery –
hraničné kritérium, inkorporačná teória
§ 23 Obchodného zákonníka
zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa podľa
tohoto zákona,
§ 24 Obchodného zákonníka
ods. 1 - zahraničná osoba sa môţe podieľať na zaloţení slovenskej PO alebo sa zúčastňovať ako
spoločník alebo člen v slovenskej PO uţ zaloţenej. Môţe ju tieţ sama zaloţiť alebo sa stať
jediným spoločníkom slovenskej PO, pokiaľ to tento zákon pripúšťa,
ods. 2 – slovenská PO môţe byť zaloţená len podľa slovenského práva, ak zákon alebo právo
Európskych spoločenstiev neustanovuje inak.
§ 26 Obchodného zákonníka
ods. 1 - zahraničná PO zaloţená na účel podnikania môţe premiestniť svoje sídlo zo zahraničia
na územie SR, ak tak ustanoví právo Európskych spoločenstiev alebo ak to umoţňuje
medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná,
ods. 2 - premiestnenie sídla je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
ods. 3 - vnútorné právne pomery PO sa aj po preloţení jej sídla do tuzemska spravujú právnym
poriadkom štátu, podľa ktorého bola zaloţená.

        Pre určenie osobného štatútu PO sa pouţívajú v jednotlivých štátoch 2 teórie:
inkorporačná – táto vychádza z právnej fikcie, ţe skutočným subjektom práva sú len FO, kým
PO majú subjektivitu len na základe fikcie. Preto pre určenie osobného štatútu PO je právny
poriadok, podľa ktorého PO bola založená.
teória sídla – osobným štatútom PO je právny poriadok štátu, v ktorom má PO svoje
skutočné sídlo, nielen štatutárne zastúpenie, ale miesto, kde zvyčajne dochádza
k zasadnutiam hlavných orgánov PO, kde sa uskutočňuje jej činnosť. Toto sídlo môţe byť
v inom štáte, neţ je štát, podľa právneho poriadku ktorého bola PO zaloţená a v ktorom má
štatutárne orgány.

Právny úkon

V zmysle § 4 je pre otázku platnosti právneho úkonu ako aj prípadné následky neplatnosti
právneho úkonu rozhodujúce právo, stanovené ako rozhodné pre právny pomer, ku ktorého
vzniku, k zmene alebo k zániku právny úkon vedie.


26 Vecný štatút v slovenskom MPS
Vecný štatút predstavuje súhrn právnych predpisov, vzťahujúcich sa na úpravu
spoločenských vzťahov s cudzím prvkom, ktorých predmetom sú veci, t.j. oblasť vecných
práv (vlastníckeho práva aj vecných práv k cudzej veci), ktoré vznikajú v súkromnoprávnych
vzťahov. Charakteristické pre vecný štatút je, ţe vychádza z rozlišovania veci na hnuteľné
a nehnuteľné.

Hnuteľné a nehnuteľné veci bývajú často predmetom občiansko-právnych, dedičsko-právnych
a rodinno-právnych vzťahov s cudzím prvkom. Ide najmä o úpravu otázky vlastníckeho práva,
držby, užívania veci, vydržania a pod.

Právomoc slovenských súdov

   a) všeobecná - § 37 ZMPSaP – právomoc je daná, ak osoba, proti ktorej návrh smeruje, má
      na území SR bydlisko alebo sídlo (ekv. osobnému štatútu, len tam je to obvyklý pobyt),
      alebo, ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
   b) výlučná - § 37d ZMPSaP – v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti
      alebo nájom nehnuteľností, ak je nehnuteľnosť na území SR – nemoţno inak ustanoviť
      dohodou, resp. voľbou právomoci a tieţ nemoţno uznať cudzie rozhodnutie s týmto
      predmetom. Podľa 44/2001 je právomoc slovenského súdu vo veciach týkajúcich sa
      vecných práv s cudzím prvkom výlučná v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva
      k nehnuteľnostiam na území SR, bez ohľadu na bydlisko.

Kolízne kritéria uplatňované v rámci vecného štatútu

Kolízno-právny princíp, podľa ktorého sa určuje zákon, čo upravuje otázky zahrnuté pod vecný
štatút je spravidla lex rei sitae, t.j. zákon miesta, kde sa vec nachádza, čo vychádza aj z MPS
a jeho ustanovení:

§5
„Vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone
alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec.“
§6
Vznik a zánik práv k hnuteľným veciam sa spravuje právom miesta, kde vec bola v čase, keď
nastala skutočnosť, ktorá zakladá vznik alebo zánik tohto práva. Tzv. zmena štatútu. Ak ide
o vec, ktorá sa podľa zmluvy prepravuje (res in transitu), posudzuje sa vznik a zánik týchto práv
podľa práva miesta, odkiaľ bola vec odoslaná. (platí v prípade, že rozhodujúca právna
skutočnosť nenastala ešte pred začatím samotnej prepravy alebo až po jej skončení; môže byť lex
loci destinationis alebo lex loci expeditionis; v právnom poriadku SR sa uplatňuje to druhé)
 §7
Ustanovenia o zápisoch do verejných kníh platné v mieste, kde nehnuteľnosť je, sa pouţijú i
vtedy, keď právny dôvod vzniku, obmedzenia alebo prevodu knihového práva sa posudzuje
podľa iného právneho poriadku.
 §8
Vydrţanie sa spravuje právom miesta, kde bola vec na začiatku vydržacej doby. Vydrţateľ sa
však môţe dovolať právneho poriadku štátu, na území ktorého sa vydrţanie vykonalo, ak od
času, keď vec bola v tomto štáte, sú podľa právneho poriadku tohto štátu splnené všetky
podmienky vydrţania.

Osobitné kolízno-právne princípy vecného štatútu platia, ak ide o dopravné prostriedky /lode,
lietadlá/, t. j. veci v pohybe. Tu nemoţno pouţiť princíp „lex rei sitae“, ale pouţíva sa princíp
určený podľa práva vlajky lode, registrácie lietadla, ktoré určujú štátnu príslušnosť týchto vecí.
Ak ide o riečne lode, tu platí princíp „lex rei sitae“. Aj medzinárodné rieky patria pod územnú
zvrchovanosť poriečneho štátu.
27 Záväzkový štatút v slovenskom MPS
Súhrn právnych noriem vzťahujúcich sa na záväzkový vzťah s cudzím prvkom nazývame
záväzkový alebo obligačný štatút:
záväzkový štatút vzniká:
zo zmlúv,
z jednostranných právnych úkonov,
z občiansko-právnych deliktov – vznik škody,
z objektívnej zodpovednosti – z bezdôvodného obohatenia,
z iných skutočností, na ktoré právo určitého štátu viaţe vznik záväzkov.

Ide tu prevaţne o dispozitívnu povahu, t.j. zmluvné strany si volia právo, ktorý sa budú
spravovať ich vzájomné vzťahy. Zvolené právo musí byť konkrétne a platné.

Právomoc slovenských súdov

          1. všeobecná - § 37 – ak osoba, proti ktorej návrh smeruje, má na území SR bydlisko
             alebo sídlo, alebo, ak ide o majetkové práva, má tu majetok – princíp zaloţenia
             právomoci in personam doplnený o princíp quasi in rem
          2. súbeţná k právomoci všeobecnej - § 37a - § 37c – nevyluč3.       ujú sa – ak je
             ţalobcom poistník, spotrebiteľ (aj zamestnanec ale toto je záväzkový, nie
             pracovnoprávny štatút), tieţ ak miesto plnenia malo byť na území SR (lex loci
             actus), ak k skutoč4. nosti zakladajúcej nárok na náhradu škody z iného ako
             zmluvného vzťahu došlo alebo mohlo dojsť na území SR, ak trestné konanie vo
             veci, v rámci ktorej vznikol nárok na náhradu škody, vedú slovenské orgány č5.
                     inné v trestnom konaní
          6. výluč7.         ná – ak je predmetom konania nájom nehnuteľností, ak je
             nehnuteľnosť na území SR
          8. zaloţená dohodou – dohoda moţná aţ na výluč9. nú právomoc; keď sa dohodnú
             na nejakej právomoci, táto sa tieţ povaţuje za výluč10. nú, avšak ak cudzí súd
             odmietol konať, právomoc slovenského súdu ostáva zachovaná aj keď sa strany
             dohodli inak; dohoda je platná len vtedy, ak nevyluč11. uje právomoc súdu
             štátu bydliska ţalobcu vo veci poistných a spotrebiteľských zmlúv, ibaţe k jej
             uzavretiu došlo aţ po vzniku sporu. -> Rozšíriť o 44/2001

Kolízna úprava

Ak sa voľba konkrétneho a platného práva výslovne ani mlčky neuskutoční, uplatňujú sa
v záväzkových vzťahoch s cudzím prvkom kolízno-právne princípy, pomocou ktorých sa hľadá
materiálne právo (kolízne kritériá).

§ 9 – voľba práva
ods. 1 - účastníci zmluvy si môţu zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné
majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môţu tak urobiť i mlčky, ak nie je
vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
ods. 2 - pokiaľ z prejavu vôle účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na kolízne ustanovenia
zvoleného právneho poriadku.
ods. 3 - ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi
menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským
právnym poriadkom – v tomto prípade sa jedná o negatívne ustanovenie.
§ 10
ods. 1 - ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym
poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
ods. 2 - vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: -
demonštratívny výpočet
- kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo /bydlisko/ predávajúceho alebo
zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy; - Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe
tovaru – unifikácia hmotnoprávnej úpravy kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchodnom styku.
- zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť;
- zmluvy o doprave /zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod./ právom miesta, kde má
dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy;
- poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom miesta sídla /bydliska/
poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy;
- príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo /bydlisko/ ten, kto vykonáva
príkaz, v čase uzavretia zmluvy;
- zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde má sídlo
/bydlisko/ osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť, v čase
uzavretia zmluvy;
- zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, pouţitie ktorého najlepšie
zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.
ods. 3 - iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym
poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo /bydlisko/; ak nemajú sídlo /bydlisko/ v
tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde
bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla
/bydliska/ príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.
 § 11
Právny poriadok určený podľa § 9 alebo 10 platí aj o zmenách, zabezpečení a následkoch
porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z povahy vecí
nevyplýva niečo iné.
§ 12
Pokiaľ ide o hnuteľnosti, spravujú sa vo vzťahu medzi stranami právnym poriadkom určeným
podľa § 9 aţ 11 /voľba práva/ aj tieto otázky:
okamih, od ktorého na nadobúdateľa prechádza oprávnenie nakladať vecou,
okamih, od ktorého má nadobúdateľ právo na plody a úţitky prevádzanej veci,
okamih, ktorým nebezpečenstvo škody na prevádzanej veci prechádza na nadobúdateľa,
okamih, ktorým právo na náhradu škody vzniknuté v súvislosti s prevádzanou vecou prechádza
na nadobúdateľa,
výhrada vlastníckeho práva k prevádzanej veci.
 § 13
ods. 1 - premlčanie záväzkových práv sa spravuje tým istým právnym poriadkom ako záväzkové
právo samo.
ods. 2 - započítanie sa spravuje, pokiaľ z poţiadavky rozumného usporiadania právneho pomeru
nevyplýva iné, tým istým právnym poriadkom ako pohľadávka, proti ktorej smeruje započítania.
 § 14
Právne pomery vzniknuté z jednostranných právnych úkonov sa spravuje právnym poriadkom
štátu, v ktorom má dlţník bydlisko /sídlo/.
 § 15
Nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných
právnych úkonov (vtedy lex causae), sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo
miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Výber nadviazania
(hraničného kritéria) prináleţí súdu.


28 Záväzkový štatút – úprava v Rímskom dohovore
Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť
dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností
prípadu. Časti zmluvy sa môžu spravovať rôznymi právnymi poriadkami. Je moţné
rozhodné právo kedykoľvek po dohode strán zmeniť bez toho, aby to ovplyvnilo formálnu
platnosť zmluvy. Voľba práva nemá vplyv na platnosť imperatívnych noriem.

Pri absencii voľby rozhodného práva sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má
najuţšiu väzbu. Ak má časť zmluvy uţšiu väzbu z iným štátom a je oddeliteľná, moţno ju
posudzovať podľa práva tohto iného štátu. V zásade platí domnienka, ţe najuţšia väzba zmluvy
je so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu,
obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy. Toto však neplatí pre nehnuteľnosti, kde sa absolútne
uplatňuje lex rei sitae a tieţ nie, ak nemoţno určiť charakteristické plnenie a z celkových
okolností vyplýva uţšia väzba zmluvy s iným štátom. (viac pozri čl. 4 RD)

Formálna platnosť zmluvy sa určí podľa právneho poriadku, ktorý sa podľa tohto dohovoru
vzťahuje na jej vecné ustanovenia, alebo podľa právneho poriadku štátu, v ktorom bola uzavretá.

Jednostranný právny úkon je formálne platný, ak spĺňa poţiadavky právneho poriadku, ktorým
sa podľa RD spravuje alebo by sa spravovala daná zmluva, alebo právneho poriadku štátu, kde sa
právny úkon urobil.

Ustanovenia o formálnej platnosti sa nevzťahujú na spotrebiteľské zmluvy, ktoré by zbavovali
spotrebiteľa ochrany podľa práva miesta jeho obvyklého pobytu, ani na zmluvy, ktorých
predmetom je právo k nehnuteľnosti alebo právo na uţívanie nehnuteľnosti, kde je aplikované
výlučne lex rei sitae.


29 Spotrebiteľské zmluvy v MPS (zákon č. 97/1963 Zb.
a Rímsky dohovor – porovnanie)
§9
      (3) Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje
spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy
sa spravujú slovenským právnym poriadkom.

§ 37a
      Právomoc slovenského súdu je daná aj
c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ,
ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

§ 37e
      (5) Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a
spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje
právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená
až po vzniku sporu.

Rímsky dohovor
Čl. 5 hovorí, ţe bez ohľadu na stanovený rozsah voľby práva nemôžu účastníci svojou voľbou
práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho
obvyklého pobytu. Bez ohľadu na ustanovenia o rozhodnom práve v prípade absencie voľby
sa spotrebiteľské zmluvy spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu
spotrebiteľa. Formálna platnosť spotrebiteľskej zmluvy sa podľa čl. 9 spravuje právnym
poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.


30 Náhrada škody v slovenskom MPS
ZMPSaP dôsledne rozlišuje medzi (1) škodou, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvy
a iných právnych úkonov a (2) škodou, ktorá vznikla inak.

   (1) nárok na náhradu škody sa spravuje rovnakým právnym poriadkom ako samotný
       právny pomer založený zmluvou, resp. iným právnym úkonom (lex causae) - § 11,
       zahŕňa aj vznik škody v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcej z jednostranného
       právneho úkonu. Dohodou sa je moţné od zákonnej úpravy odchýliť, podľa § 9.
   (2) § 15 - nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a
       iných právnych úkonov (vtedy lex causae), sa spravujú právom miesta, kde škoda
       vznikla (lex loci damni infecti), alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá
       nárok na náhradu škody (lex loci delicti commissii). Výber nadviazania (hraničného
       kritéria) prináleţí súdu.


31 Pracovnoprávny štatút v slovenskom MPS (zákon č.
97/1963 Zb. a Rímsky dohovor – porovnanie)
Pracovnoprávny štatút je súhrn právnych noriem zmluvnej i zákonnej povahy, ktoré upravujú
pracovnoprávne pomery s cudzím prvkom. Konkrétne ide o také pracovnoprávne pomery, ktoré
vznikajú medzi:
    2. slovenskými občanmi a cudzozemskými zamestnávateľmi
   3. cudzincami a slovenskými (tuzemskými) zamestnávateľmi
   4. zamestnancami medzinárodných organizácií, ktoré vznikli na základe medzinárodných
      zmlúv, a týmito medzinárodnými organizáciami

Právomoc slovenského súdu
   2. všeobecná – ak osoba, proti ktorej smeruje návrh na začatie konania, má na území SR
      bydlisko alebo sídlo
   3. súbeţná – ak je ţalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území SR; za pracovnú
      zmluvu je tu povaţovaná výlučne zmluva podľa ustanovení Zákonníka práce
   4. dohodou, ktorá musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená, a nesmie
      vylúčiť právomoc súdu štátu, na území ktorého má ţalobca bydlisko, ibaţe by k nej došlo
      aţ po vzniku sporu; ak cudzí súd odmietol konať, právomoc slovenského súdu ostáva
      zachovaná aj keď sa strany dohodli inak. -> Rozšíriť o 44/2001

Kolízna úprava

Základné hraničné určovatele
   3. Lex voluntatis - § 16, popri záväzkovom štatúte je tu tieţ hlavným hraničným
      určovateľom
   4. lex loci laboris – právo miesta výkonu práce (obvyklého len v RD)
   5. Právo sídla organizácie – ak (1) zamestnanec vykonáva prácu v jednom štáte na základe
      pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo na území iného štátu, a (2)
      zamestnanec nemá bydlisko v štáte, v ktorom sa práca vykonáva. Je tu teda dôležité
      sídlo, podobne ako v prípade určenia, či ide o zahraničnú osobu, a nie právo, podľa
      ktorého bola organizácia založená, ako v rámci určovania rozhodného práva v osobnom
      štatúte podľa inkorporačnej teórie.

Osobitné hraničné určovatele – pre sféru medzinárodnej dopravy; potrebné vykladať reštriktívne,
nevzťahuje sa na tzv. miestnych zamestnancov.
   1. právo sídla organizácie
   2. právo miesta registrácie dopravných prostriedkov
   3. právo štátu vlajky lode

Úprava v Rímskom dohovore
Individuálne pracovné zmluvy sú upravené v čl. 6 RD. Voľba rozhodného práva (lex
voluntatis) nezbavuje zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy právneho
poriadku uplatniteľného pri absencii tejto voľby. Následne sa uplatňuje právo miesta obvyklého
výkonu práce (aj keď zamestnanec prechodne pracuje v inom štáte) a potom právnym
poriadkom štátu, kde sa nachádza prevádzkareň, ktorá ho najala – to v prípade, ţe zamestnanec
obvykle nevykonáva prácu v jednom štáte – právo sídla prevádzkarne. Ak má zmluva uţšiu
väzbu s iným štátom, spravuje sa právnym poriadkom tohto štátu, i.e. kritérium najuţšej väzby.


32 Dedičský štatút v slovenskom MPS
Dedičským štatútom rozumieme súhrn právnych noriem a inštitútov, ktoré upravujú
dedičské právne pomery s cudzím prvkom. Tieto dedičské právne pomery súvisia s úpravou
prechodu majetku poručiteľa na osoby, ktoré právne poriadky nazývajú dedičmi a ktoré
ich povolávajú dediť.
Dedičské právne pomery vznikajú:
zo zákona
zo závetu.

       Dedičské právne normy s cudzím prvkom sú dosť rozšírené a rozdielnosť kolíznej
i hmotno-právnej úpravy v právnych poriadkoch rôznych štátov vedie k tomu, ţe otázky
dedičského štatútu upravujú aj medzinárodné zmluvy, najmä zmluvy o právnej pomoci.

Právomoc v dedičských veciach
§ 44 a 45 v 97/1963
Pokiaľ bol poručiteľ v čase smrti štátnym príslušníkom SR (nie je rozhodujúce, kde zomrel), je
daná právomoc slovenského súdu. Vzhľadom na vykonateľnosť eventuálneho rozhodnutia súd
prejedná dedičstvo slovenského štátneho príslušníka v cudzine len vtedy, ak by bol takýto
majetok vydaný slovenským orgánom alebo ak by boli rozhodnutiu slovenského orgánu priznané
právne následky.
Súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v SR,
           a) ak štát, ktorého je poručb) iteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičc)    stvo
               slovenských občd) anov slovenským súdom, ani nepriznáva rozhodnutiam
               slovenských súdov právne následky (princíp materiálnej reciprocity), ak sa
               dediče)       stvom odmietne zaoberať alebo ak sa nevyjadrí;
           f) ak mal v SR poručg) iteľ bydlisko a dedičh)        , ktorý sa tu zdrţiava, o to
               ţiada;
           i) ak ide o nehnuteľnosti na území SR

Kolízna úprava
Podľa slovenského MPS sa:
§ 17
Dedičské právne pomery spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ
príslušníkom v čase smrti. Lex patriae
§ 18
ods. 1 - spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej prejavu sa spravujú
právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase prejavu vôle. To isté právo je
rozhodujúce i pre určenie, ktoré ďalšie druhy robenia poriadku pre prípad smrti sú
prípustné. – lex patriae
ods. 2 - forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase,
keď závet urobil; stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území ktorého bol závet urobený. To
isté platí o forme zrušenia závetu. – lex patriae, subsidiárne lex loci actus


33 Typy dedičského štatútu a ich charakteristika
Na dedičsko-právne pomery má vplyv aj skutočnosť, čo je predmetom dedičstva. Môţe sa
jednať o hnuteľnú vec, nehnuteľnosť, nehmotné právo, a pod.
Na základe uvedeného sa potom dedičský štatút delí na:
- jednotný štatút – ten, ktorý vytvára formálno-právne predpoklady pre to, aby sa právne
vzťahy pozostalosti spravovali jedným právnym poriadkom. Pri tomto štatúte sa pouţije
právo lex patriae alebo lex domicilii – štátna príslušnosť alebo bydlisko poručiteľa.
- rozštiepený – vytvára formálno-právne predpoklady pre to, aby sa právne vzťahy
pozostalosti spravovali viacerými právnymi poriadkami /spravidla dvoma/ - jeden na dedenie
nehnuteľnosti - lex rei sitae, t.j. právo štátu, kde sa majetok nachádza a druhý na hnuteľné veci
na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska poručiteľa, teda lex patriae alebo lex domicilii

Osobitné právne pomery vznikajú, ak niet dedičov zo zákona ani zo závetu. Dedičstvo potom
pripadne štátu ako tzv. odúmrť.
- jedna koncepcia kvalifikuje odúmrť ako dedičskoprávny nárok štátu, ktorého bol poručiteľ
štátnym príslušníkom v čase smrti a preto odúmrť má pripadnúť tomuto štátu.
- druhá koncepcia hlása, ţe nárok nemusí byť dedičskoprávnej povahy, ale vyplýva zo
suverenity štátu, ktorá mu umožňuje zmocniť sa majetku bez pána – okupácia.


34 Uzavretie a rozvod manželstva v slovenskom MPS
Rodinno-právny štatút je súhrn právnych noriem a inštitútov upravujúcich rodinnoprávne
vzťahy:
vzťahy manželov /manţelstvo, rozvod, ich osobné a majetkové vzťahy/
vzťahy medzi rodičmi a deťmi /určenie otcovstva, výchova a výţiva detí/,
opatrovníctvo a osvojenie.

V slovenskom práve je rozsah pojmu rodinno-právneho štatútu určený rodinným právom,
najmä zákonom o rodine. Podľa slovenského MPS sa v rodinnoprávnom štatúte budú
upravovať najmä: vznik manţelstva, okolnosti vylučujúce uzavretie manţelstva, vzťahy medzi
manţelmi, zánik manţelstva smrťou, vyhlásenie manţela za mŕtveho, rozvod, výchova detí,
práva a povinnosti rodičov a detí, určenie otcovstva, osvojenie, výchova a zastupovanie
maloletého, výţivné.

Tieto otázky sa budú riešiť podľa rodinnoprávneho štatútu, ak niektorý z manţelov bude
slovenský občan alebo ak sa pouţije slovenské hmotné právo.

Vzťahy medzi manželmi

Právomoc slovenských súdov v manželských veciach
§ 38 ods. 1 – ak aspoň jeden z manţelov je slovenským občanom, je daná právomoc slovenských
súdov (aj keby na Slovensku nebol miestne príslušný súd). Tieţ je právomoc daná, ak má aspoň
jeden z manţelov tu pobyt a ak sa rozhodnutie môţe uznať v domovských štátoch oboch
manţelov, tieţ ak aspoň jeden z manţelov má v SR pobyt dlhší čas (nie je podmienka moţnosti
rozhodnutie uznať v domovských štátoch manţelov) a tieţ ak ide o neplatnosť manţelstva, ktoré
sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manţelia tu ţijú (ide o také
závaţné dôvody, ktoré vedú k začatiu konania aj bez návrhu, napr. bigamia). -> pozri 2201/2003
Kolíznoprávna úprava

Snaha predísť vzniku tzv. krívajúcich manţelstiev – v jednej krajine je to manţelstvo, v druhej
nie.

§ 19 – lex specialis
Spôsobilosť osoby uzavrieť manželstvo, ako aj podmienky pre jeho platnosť sa spravujú
právom štátu, ktorého je táto osoba príslušníkom – lex patriae.
§ 20
Forma uzavretia manţelstva sa spravuje právom miesta, kde sa manţelstvo uzaviera – lex loci
celebrationis.
§ 20a
Manţelstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom SR
na to splnomocneným, je platné v SR, ak je platné v štáte, v ktorom bolo uzavreté, a ak
neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského
hmotného práva. Ak druhý z manţelov nie je slovenským občanom, spravuje sa jeho
spôsobilosť uzavrieť manţelstvo právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom. – lex
patriae
§ 21
ods. 1 - Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú
príslušníkmi – lex patriae. Ak sú manţelia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy
právom slovenským.
ods. 2 - Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho
poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave
došlo. – riešenie možnej intertemporálnej kolízie
§ 22
ods. 1 - Zrušenie manţelstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi
ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manţelia príslušníkmi rôznych štátov,
spravuje sa zrušenie manţelstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. – lex patriae,
subsidiárne slovenské právo
ods. 2 - Ak by bolo potrebné podľa odseku 1 pouţiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie
manţelstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťaţných, avšak
manţelia alebo aspoň jeden z nich ţije v SR dlhší čas, pouţije sa slovenské právo. – príklad
rozširujúcej kolíznej normy
ods. 3 - Tieto ustanovenia sa pouţijú i pri vyhlásení manţelstva za neplatné alebo pri zistení, či
tu manţelstvo je alebo nie je.


35 Zistenie a zapretie rodičovstva v slovenskom MPS
Právomoc vo veciach určenia rodičovstva
§ 40 ZMPSaP – návrh na určenie rodičovstva moţno podať na všeobecnom súde navrhovateľa,
ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v SR
všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, moţno podať návrh na
súde, ktorý určí NS SR. T.j. príslušný je všeobecný súd odporcu, všeobecný súd navrhovateľa
alebo súd, ktorý určí za horeuvedených podmienok NS SR.
Kolíznoprávna úprava
§ 23
ods. 1 - Určenie /zistenie alebo zapretie/ rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu,
ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením – lex patriae.
ods. 2 - Ak dieťa žije v SR, môţe sa rodičovstvo určiť /zistiť alebo zaprieť/ podľa slovenského
práva, ak je to v záujme dieťaťa.
ods. 3 - Na platnosť uznania rodičovstva postačí, ak sa stane podľa práva štátu, v ktorom k
uznaniu došlo – lex loci actus.


36 Vzťahy medzi rodičmi a deťmi v slovenskom MPS
Právomoc vo veciach starostlivosti o maloletých: § 39 ods. 1 ZMPSaP – je daná, ak má
maloletý na území SR svoj obvyklý pobyt (lex domicilii) alebo jeho obvyklý pobyt nemožno
určiť. Podľa ods. 2 toto platí aj pre utečencov. Inak urobí len potrebné opatrenia podľa
slovenského hmotného práva a upovedomí príslušný orgán. § 39 ods. 4 – právomoc aj upraviť
práva a povinnosti rodičov pri rozvode k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území SR
obvyklý pobyt alebo ak aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto
dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je
v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto tri podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Právomoc vo veciach výživného: § 38a – právomoc daná, ak má oprávnený alebo povinný
bydlisko alebo obvyklý pobyt na území SR. – lex domicilii

Pozrieť 2201/2003

Kolíznoprávna úprava
§ 24
ods. 1 - Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa
spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyţiada ochrana
osoby alebo majetku dieťaťa, súd môţe pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo
iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu. (vplyv RD? – ale ten sa na to nevzťahuje, len
v koncepcii podstatnej väzby ktorá sa inde nepoužíva?)
ods. 2 - Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu
dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov
nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu
okamihom, keď sa územie SR stane obvyklým pobytom dieťaťa.
ods. 3 - Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu
dieťaťa. /t.j. ak dieťa má trvalý pobyt v SR ale v zahraničí študuje, kde aj býva na internáte,
obvyklým pobytom je zahraničie/. – celý paragraf lex domicilii
ods. 4 - Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré sa
dostali na územie SR v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, ako aj detí, ktorých obvyklý
pobyt nemoţno určiť, povaţuje územie SR.

§ 24a
Vyţivovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý
pobyt. Iné vyţivovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na
výţivné – lex domicilii.
§ 25
ods. 1 - Nároky matky dieťaťa voči jeho otcovi, za ktorého nie je vydatá, spravujú sa právom
štátu, príslušníčkou ktorého je matka v čase narodenia dieťaťa. – lex patriae
ods. 2 - Ak matka dieťaťa, ktorá je cudzou štátnou príslušníčkou, má bydlisko v Slovenskej
republike a otec dieťaťa je slovenským príslušníkom, nároky matky dieťa sa spravujú podľa
slovenského práva. – subsidiárne, ak je možné, aby slovenské právo postihlo na základe štátnej
príslušnosti otca

Otázku výţivného upravujú aj medzinárodné dohovory, ako napr.:
Dohovor o vymáhaní výţivného v cudzine – Vyhl. č. 33/1959 Zb.
Dohovor o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutia o vyţivovacej povinnosti k deťom – Vyhl. č.
14/1974 Zb.
Dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyţivovacej povinnosti – Vyhl. č. 132/1976 Zb.


37 Osvojenie v slovenskom MPS
Právomoc vo veciach osvojenia
§ 41 a § 41a – ak osvojuje dieťa jeden osvojiteľ, je právomoc slovenského súdu daná, ak je
osvojiteľ slovenským občanom, bez ohľadu na bydlisko. – lex patriae
Tieţ ak osvojujú manţelia, ktorí sú slovenskými štátnymi príslušníkmi, alebo ak aspoň jeden
z manţelov je slovenským občanom a súčasne má v SR bydlisko (stále je možnosť väčšieho
vplyvu SR než druhého manžela a jeho/jej krajiny)
Následne ekvivalent uzavretia/rozvodu manţelstva:
            a) ak tu má osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manţelov pobyt a ak
               rozhodnutie súdu sa môţe uznať v ich domovskom štáte
            b) ak majú v SR pobyt dlhší čc) as (aspoň jeden z manţelov)
Výlučná právomoc: ak je dieťa slovenským občanom a má na území SR obvyklý pobyt (lex
patriae + lex domicilii)

Kolíznoprávna úprava
§ 26
ods. 1 - Osvojenie sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého je osvojiteľ – lex patriae.
ods. 2 - Ak osvojujúci manţelia majú rôznu štátnu príslušnosť, musia sa splniť podmienky
právnych poriadkov oboch manželov.
ods. 3 - Ak by bolo potrebné podľa odsekov 1 a 2 pouţiť cudzí právny poriadok, ktorý by
osvojenie nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťaţných, avšak osvojiteľ alebo
aspoň jeden z osvojujúcich manželov žije v SR dlhší čas, pouţije sa slovenské právo. –
rozšírená kolízna norma
§ 26a
Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov sa spravuje právom
štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
§ 27
Či pri osvojení a podobných vzťahoch je potrebné privolenie dieťaťa alebo iných osôb a
orgánov, treba posúdiť podľa právneho poriadku štátu, ktorého je príslušníkom dieťa.


38 Opatrovníctvo a poručníctvo v slovenskom MPS
Právomoc v opatrovníckych a poručníckych veciach
Ak ide o slovenského štátneho príslušníka a osoba má na území SR obvyklý pobyt, je daná
právomoc slovenských súdov. Ak obvyklý pobyt na území SR nemá, súd urobí len potrebné
opatrenia a upovedomí, a to podľa slovenského hmotného práva.

Kolíznoprávna úprava
§ 28
Podmienky vzniku a zániku poručníctva a opatrovníctva nad maloletými sa spravujú právnym
poriadkom štátu, v ktorom má maloletý obvyklý pobyt. Poručnícka a opatrovnícka
starostlivosť sa týka zásadne maloletého a jeho majetku, nech je jeho majetok kdekoľvek.
§ 29
Povinnosť prijať a vykonávať poručníctvo, prípadne opatrovníctvo nad maloletými sa spravuje
právnym poriadkom štátu, ktorého je poručník, prípadne opatrovník príslušníkom.
§ 30
Právne pomery medzi poručníkom, prípadne opatrovníkom a maloletým sa spravujú právnym
poriadkom štátu, v ktorom je poručnícky, prípadne opatrovnícky súd alebo úrad.
§ 31
Ustanovenia o poručníctve a opatrovníctve nad maloletými platia obdobne, ak ide o podobné
ochranné opatrenia vo vzťahu k osobám nespôsobilým na právne úkony.


39 Predmet medzinárodného civilného procesu a jeho miesto
v systéme práva
       Medzinárodné právo procesné je súbor právnych noriem právneho poriadku štátu,
ktoré upravujú postup súdov, iných orgánov a účastníkov konania a ďalších osôb a vzťahy
medzi nimi vznikajúce v konaní o súkromnoprávnych pomeroch s cudzím, medzinárodným
prvkom. Cudzím prvkom môţe byť cudzinec, cudzia verejná listina, vykonanie procesného
úkonu v cudzine, cudzie právo, a pod.

MPP tvorí organickú súčasť MPS, čo vyplýva aj z 97/1963, kde druhá časť nazvaná MPP
predstavuje jadro vnútroštátnej právnej úpravy tejto časti MPS.

Predmetom medzinárodného práva procesného je:
- právomoc súdov na prejednanie súkromnoprávnych vzťahov s medzinárodným prvkom -
§ 37 – § 47
- postavenie účastníkov konania, resp. postavenie cudzincov v konaní - § 48 – 51 MSP
- právna pomoc v styku s cudzinou
- zisťovanie cudzieho práva a vzájomnosť - § 53 MPS
- medzinárodná právna pomoc medzi justičnými orgánmi - § 55 – 60 MPS
- uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí a cudzích rozhodcovských nálezov - § 63 – 68h
MPS

Medzinárodná právomoc
       Medzinárodná právomoc súdov je ohraničenie príslušnosti súdov jedného štátu
navonok vo vzťahu k iným štátom. Štát si ju stanovuje sám, pri dodrţaní určitých pravidiel
medzinárodného práva. Je viazaná na:
územie – in rem /teritoriálna právomoc/ - predmet právneho vzťahu sa nachádza na území SR
osoby – in personam /personálna právomoc/ - viazaná na občana SR

Pri právomoci sa nedá hovoriť o hraničných kritériách! (žiadne lex domicilii ani lex patriae!)

Konflikt právomoci môţeme rozdeliť na:
pozitívny – t.j. ak v tej istej veci sú oprávnené konať oba štáty
negatívny – t.j. ak ohľadne určitého právneho vzťahu nie je kompetentný rozhodovať
žiadny zo súdov.

Právomoc súdov SR:
Všeobecná – /určená sídlom, bydliskom/
§ 37
ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej
smeruje návrh /ţaloba/, má na území SR bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu
má majetok.
Osobitná
§ 37a
Právomoc slovenského súdu je daná aj
- vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je ţalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na
území SR,
- vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je ţalobcom poistník alebo osoba oprávnená z
poistenia a ţalobca má bydlisko alebo sídlo na území SR,
- vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je ţalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko
alebo sídlo na území SR,
- vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, sluţby poskytnuté alebo
práce vykonané na území SR; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území SR.
§ 37b
Právomoc slovenského súdu je daná aj
- vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá
zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území SR,
- vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie
vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní,
- v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zloţky
právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zloţku umiestnenú na území SR.
§ 37c
Právomoc slovenského súdu môţe byť vo vzťahu k osobe zaloţená i návrhom účastníka konania,
- ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, ţe je potrebné o nich konať spoločne, ak sa
má predísť moţnosti nezlučiteľných rozhodnutí,
- ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc
konať slovenský súd.
Špeciálna - § 38 – 48 MPS /právomoc v rodinných veciach, v dedičských, umorenie listín, ../
         Špeciálna právomoc vylučuje osobitnú právomoc.
Výlučná - § 37d, 41a, 43 ods. 1, 45 ods. 1, pís. c/ MPS /vo veciach patentov, ochranných
známok,
      osvojenie, vyhlásenie za mŕtveho/
Zvolená - § 37e MPS /voľba právomoci súdu/

Základný princíp MPP - § 48 – rovnaké procesné postavenie účastníkov a postup podľa
slovenských procesných predpisov


40 Výlučná právomoc slovenských justičných orgánov
(zákon č. 97/1963 Zb. a Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 –
porovnanie úpravy)
Pri výlučnej právomoci ide o rozhraničenie pôsobnosti slovenských a zahraničných súdov čiţe
určenie vecí, ktoré sú oprávnené rozhodovať slovenské súdy a ktoré zahraničné súdy.
Právomoc slovenských súdov môţeme rozdeliť podľa princípu:
teritoriálneho – vzťahujú sa naň veci, ktoré súvisia s územím SR
personálneho – vzťahujú sa naň právne vzťahy, ktoré sa týkajú osôb, ktoré majú na území SR
trvalý alebo obvyklý pobyt alebo majú štátne občianstvo SR
Právomoc ako takú môţeme rozdeliť na:
výlučnú – platí na veci, na ktoré má SR mimoriadny záujem ako napr.:
§ 37d - vecné práva k nehnuteľnostiam, registrácia patentov, ochranných známok, ...,
§ 41a – osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území SR obvyklý pobyt,
§ 43, ods. 1 – vyhlásenie slovenského občana za mŕtveho
§ 45 – prejednanie dedičstva po cudzincovi, ktoré sa nachádza na území SR, ak ide o
nehnuteľnosti
fakultatívna výlučná – slovenský súd môţe uznať aj cudzie rozhodnutia - § 64 stanovuje prípady,
kedy ho nemoţno uznať.

Porovnať 44/2001


41 Voľba právomoci (zákon č. 97/1963 Zb. a Nariadenie
Rady (ES) č. 44/2001 – porovnanie úpravy)
§ 37e
ods. 1 - Účastníci si môţu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na
náhradu škody zaloţiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto
právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d (t.j. keď je
výlučná právomoc).
ods. 2 - Ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôţu svojou dohodou zmeniť
jeho vecnú príslušnosť.
ods. 3 - Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená.
Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má
formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne
zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodrţiavajú.
(nestačí mlčky ako je to v prípade voľby práva; kým voľba práva je tiež upravená RD, voľbu
právomoci upravuje 44/2001)
ods. 4 - Ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo
tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.
ods. 5 - Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských
zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na
ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená aţ po vzniku sporu.
ods. 6 - Ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského
súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.
§ 37f
ods. 1 - Ak slovenský súd nemá právomoc konať, môţe na návrh účastníka nariadiť predbeţné
opatrenie.
ods. 2 - Predbežné opatrenie má právne účinky len na území SR.

Porovnať so 44/2001


42 Právomoc slovenských justičných orgánov v statusových
veciach
(z otázky 25)
Ustanovenie § 42 MPS hovorí o právomoci vo veciach spôsobilosti na právne úkony,
poručníctva a opatrovníctva:
ods. 1 „Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v
poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba
obvyklý pobyt na území SR. – lex domicilii – ale proces, nie hmota – Nedá sa hovoriť o lex
domicilii, v procese neexistujú hraničné kritériá! Ide o personálny princíp.
ods. 2 Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len
opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán
štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“

Ustanovenie § 43 MPS pojednáva ohľadne právomoci vo veciach vyhlásenia za mŕtveho:
ods. 1 „Vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu.
ods. 2 Cudzinca môţe slovenský súd vyhlásiť za mŕtveho podľa slovenského hmotného práva s
právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej republike a pre majetok tu
ležiaci.“
43 Právomoc slovenských justičných orgánov v dedičských
veciach
(z otázky č. 32)
§ 44 a 45 v 97/1963
Pokiaľ bol poručiteľ v čase smrti štátnym príslušníkom SR (nie je rozhodujúce, kde zomrel), je
daná právomoc slovenského súdu. Vzhľadom na vykonateľnosť eventuálneho rozhodnutia súd
prejedná dedičstvo slovenského štátneho príslušníka v cudzine len vtedy, ak by bol takýto
majetok vydaný slovenským orgánom alebo ak by boli rozhodnutiu slovenského orgánu priznané
právne následky.
Súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v SR,
           j) ak štát, ktorého je poručk) iteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičl)    stvo
               slovenských občm) anov slovenským súdom, ani nepriznáva rozhodnutiam
               slovenských súdov právne následky (princíp materiálnej reciprocity), ak sa
               dedičn)       stvom odmietne zaoberať alebo ak sa nevyjadrí;
           o) ak mal v SR poručp) iteľ bydlisko a dedičq)        , ktorý sa tu zdrţiava, o to
               ţiada;
           r) ak ide o nehnuteľnosti na území SR


44 Právomoc justičných orgánov vo veciach rozvodu
a neplatnosti manželstva (zákon č. 97/1963 Zb. a Nariadenie
Rady (ES) č. 2201/2003 – porovnanie úpravy)
(z otázky č. 34)
§ 38 ods. 1 – ak aspoň jeden z manţelov je slovenským občanom, je daná právomoc slovenských
súdov (aj keby na Slovensku nebol miestne príslušný súd). Tieţ je právomoc daná, ak má aspoň
jeden z manţelov tu pobyt a ak sa rozhodnutie môţe uznať v domovských štátoch oboch
manţelov, tieţ ak aspoň jeden z manţelov má v SR pobyt dlhší čas (nie je podmienka moţnosti
rozhodnutie uznať v domovských štátoch manţelov) a tieţ ak ide o neplatnosť manţelstva, ktoré
sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manţelia tu ţijú (ide o také
závaţné dôvody, ktoré vedú k začatiu konania aj bez návrhu, napr. bigamia). -> pozri 2201/2003


45 Právomoc justičných orgánov vo veciach zistenia
rodičovstva (zákon 97/1963 Zb. a Nariadenie Rady (ES) č.
2201/2003 – porovnanie úpravy)
(z otázky č. 35)
§ 40 ZMPSaP – návrh na určenie rodičovstva moţno podať na všeobecnom súde navrhovateľa,
ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v SR
všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, moţno podať návrh na
súde, ktorý určí NS SR. T.j. príslušný je všeobecný súd odporcu, všeobecný súd navrhovateľa
alebo súd, ktorý určí za horeuvedených podmienok NS SR.
Pozrieť 2201/2003!


46 Právomoc justičných orgánov vo veciach výživy
a výchovy maloletých detí (zákon č. 97/1963 Zb.
a Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 – porovnanie úpravy)
(z otázky č. 36)
Právomoc vo veciach starostlivosti o maloletých: § 39 ods. 1 ZMPSaP – je daná, ak má
maloletý na území SR svoj obvyklý pobyt (lex domicilii) alebo jeho obvyklý pobyt nemožno
určiť. Podľa ods. 2 toto platí aj pre utečencov. Inak urobí len potrebné opatrenia podľa
slovenského hmotného práva a upovedomí príslušný orgán. § 39 ods. 4 – právomoc aj upraviť
práva a povinnosti rodičov pri rozvode k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území SR
obvyklý pobyt alebo ak aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto
dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je
v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto tri podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Právomoc vo veciach výživného: § 38a – právomoc daná, ak má oprávnený alebo povinný
bydlisko alebo obvyklý pobyt na území SR. – lex domicilii

Pozrieť 2201/2003


47 Vyňatie z právomoci slovenských justičných orgánov
(zákon č. 97/1963 Zb.)
§ 47
ods. 1 - právomoci slovenských súdov nie sú podrobené cudzie štáty a osoby, ktoré podľa
medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo osobitných
slovenských právnych predpisov požívajú v SR imunitu.
ods. 2 - ustanovenie odseku 1 platí i ohľadne doručovania písomností, predvolávania
uvedených osôb za svedkov, výkonu rozhodnutí alebo iných procesných úkonov.
ods. 3 - právomoc slovenských súdov je však daná, ak:

- predmetom konania je nehnuteľný majetok štátov a osôb uvedených v odseku 1,
nachádzajúci sa v SR, alebo ich práva na takýchto nehnuteľných veciach patriacich iným
osobám, ako aj práva z nájomného pomeru k takýmto nehnuteľným veciam, pokiaľ nie je
predmetom konania platenie nájomného,
- predmetom konania je dedičstvo, v ktorom osoby uvedené v odseku 1 vystupujú mimo
rámca svojich úradných funkcií,
- predmet konania sa týka výkonu povolania alebo obchodnej činnosti, ktoré osoby uvedené v
odseku 1 vykonávajú mimo rámca svojich úradných funkcií,
- cudzí štát alebo osoby uvedené v odseku 1 sa dobrovoľne podrobia ich právomoci.

ods. 4 - doručenie v prípadoch uvedených v odseku 3 sprostredkuje Ministerstvo
zahraničných vecí. Ak nemoţno takto doručiť, súd ustanoví opatrovníka na prijímanie
písomností, prípadne na obhájenie práv.

Základ pre právnu úpravu: Viedenský dohovor o diplomatických stykoch č. 157/1964 Zb.
a Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch č. 32/1969 Zb.


48 Dožiadanie v MPS
Medzinárodná právna pomoc je právna pomoc v styku s cudzinou medzi justičnými orgánmi
dvoch rôznych štátov navzájom, pri vykonaní procesného úkonu v cudzine.

Termíny v medzinárodnej právnej pomoci:
doţiadanie - ţiadosť o právnu pomoc
doţadujúci - ten kto o právnu pomoc ţiada
doţiadaný - ten koho o právnu pomoci ţiadame

Delenie právnej pomoci
aktívna - súd SR o právnu pomoc žiada
justičný orgán SR môţe o právnu pomoc poţiadať:
cudzí justičný orgán formou:
diplomatického styku – v prípade, ţe štáty nie sú viazané ţiadnym dohovorom, resp. ţiadnou
medzinárodnou zmluvou potom justičný orgán štátu A doţiada Ministerstvo spravodlivosti štátu
A, ktoré doţiada svoje Ministerstvo zahraničných vecí. Toto doţiada diplomatickú misiu v štáte
B, diplomatická misia Ministerstvo zahraničných vecí štátu B, to potom Ministerstvo
spravodlivosti, ktoré predá vec justičnému orgánu štátu B, ktorý má procesný úkon vykonať.
konzulárneho styku – Haagsky dohovor čl. 9
medziministersky – na základe zmlúv o právnej pomoci medzi jednotlivými rezortmi /justičný
orgán štátu A poţiada ministerstvo štátu A, ktoré poţiada o právnu pomoc ministerstvo štátu B
a toto poţiada justičný orgán štátu B/
podľa Haagskych dohovorov o civilnom konaní – na základe týchto dohovorov napr.
o výţivnom, o starostlivosti o deti sa stýkajú ústredné orgány, ktoré môţu byť v kaţdom štáte
iné, napr. v SR – Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeţe, ..
priamo – na základe dvojstranných zmlúv sa stýkajú štáty, ktoré majú k sebe historicky
blízko, napr. SR s ČR, SR s Maďarskom, SR s Poľskom, ... Je tieţ prípustné, ţe justičný orgán sa
môţe priamo obrátiť na justičný orgán v inej krajine a zároveň mu doručiť aj spisový materiál.
konzulárny úrad SR v zahraničí robí nasledovné úkony:
doručovanie – cudzincom, občanom SR a občanom SR, ktorí poţívajú diplomatické výsady
a imunity. Doručovanie sa môţe uskutočniť zvláštnou formou, formálne, prosto.
iné procesné úkony

pasívna - súd SR je o právnu pomoci žiadaný
Právna pomoc v styku s cudzinou
§ 55
pokiaľ nie je ustanovené inak, stýkajú sa justičné orgány s cudzími orgánmi prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti.

§ 56 – pasívna právomoc
slovenské justičné orgány poskytujú na doţiadanie cudzím justičným orgánom právnu pomoc za
podmienky vzájomnosti. Právnu pomoc moţno odoprieť:
- ak urobenie doţadovaného úkonu nespadá do právomoci doţiadaného slovenského justičného
orgánu; ak však jeho urobenie patrí do právomoci iných slovenských orgánov, doţiadanie sa
postúpi na vybavenie orgánu na to povolanému;
- ak sa ţiada o urobenie úkonu, ktorý sa prieči slovenskému verejnému poriadku.

§ 57 ods. 1 - ţiadaná právna pomoc sa poskytuje podľa slovenských predpisov; na ţiadosť
cudzieho orgánu možno postupovať podľa cudzieho procesného predpisu, ak sa žiadaný
postup neprieči slovenskému verejnému poriadku.
ods. 2 - ak o to ţiada cudzí orgán, moţno svedkov, znalcov a účastníkov vypočuť i prísažne. To
isté platí, ak je potrebné v cudzine predloţiť prísaţné vyhlásenie o skutočnostiach rozhodujúcich
na uplatnenie alebo zachovanie nárokov.

§ 58
Ak cudzozemská písomnosť nie je opatrená overeným prekladom do jazyka českého alebo
slovenského, doručí sa príjemcovi, ak je ochotný ju prijať; príjemcu je potrebné poučiť, ţe si
musí byť vedomý právnych následkov, aké môţu v cudzine nastať, ak odmietne písomnosť
prijať.
§ 59
ods. 1 - na doţiadanie slovenského justičného orgánu vykonáva slovenský zastupiteľský alebo
konzulárny úrad:
doručenie osobám v štáte, kde vykonáva pôsobnosť, ak je to prípustné podľa medzinárodných
zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo ak tomu nebránia predpisy štátu, kde
úkon sa má urobiť;
doručenie slovenským občanom v štáte, kde úkon sa má urobiť, ktorí tam poţívajú
diplomatické výsady a imunity, a výsluch takýchto občanov ako svedkov, znalcov alebo
účastníkov konania;
na základe splnomocnenia Ministerstva zahraničných vecí výsluch svedkov, znalcov a
účastníkov konania, ako aj iné procesné úkony, ak sa tieto osoby ustanovia dobrovoľne a ak
tomu nebránia predpisy platné v štáte, kde sa úkon má urobiť.
ods. 2 - slovenský zastupiteľský alebo konzulárny orgán postupuje primerane podľa predpisov
pre doţadujúci justičný orgán a úkony ním urobené majú tie isté účinky, ako keby ich urobil
justičný orgán sám.

§ 60
doručenia vykonané na doţiadanie slovenského justičného orgánu cudzím orgánom, ako aj
dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s predpismi cudzieho práva, ak
vyhovujú slovenským predpisom.
49 Európsky exekučný titul pre nesporné nároky
Je upravený v nariadení Rady č. 805/2004. Jeho účelom je umoţnenie voľného pohybu
rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín vo všetkých členských štátoch bez toho, aby sa
v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom muselo konať akékoľvek ďalšie konanie.

Rozhodnutie, ktoré bolo v členskom štáte pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul, sa
uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez
akejkoľvek moţnosti podať námietky proti jeho uznaniu.

Poţiadavky na osvedčenie rozhodnutia ako EET:
- rozhodnutie musí byť vykonateľné v členskom štáte pôvodu
- nesmie byť v rozpore s predpismi o súdnej právomoci v 44/2001
- súdne konanie spĺňa poţiadavky podľa 805/2004 a nárok je nesporný
- ak je dlţník spotrebiteľ, rozhodnutie sa týka zmluvy, ktorú osoba uzavrela ako spotrebiteľ
a nárok je nesporný, ak bolo rozhodnutie vydané v členskom štáte, v ktorom má dlţník bydlisko


50 Nesporný nárok, minimálne pravidlá pre konania
o nesporných nárokoch
Nárok sa povaţuje za nesporný (805/2004), ak:
a) s ním dlţník výslovne súhlasil tým, ţe ho uznal alebo tak urobil zmierom
b) dlţník voči nemu v priebehu súdneho konania nikdy nevzniesol námietky
c) aj keď námietky vzniesol, na následnom pojednávaní nebol prítomný
d) ak ho dlţník výslovne uznal vo verejnej listine

Minimálne pravidlá pre konanie o nesporných nárokoch:
a) doručenie dokumentu dlţníkovi
b) poskytnutie náleţitých informácií o nároku dlţníkovi
c) poskytnutie náleţitých informácií dlţníkovi o procesných krokoch potrebných na napadnutie
nároku

51 Doručovanie súdnych a mimosúdnych                                          písomností
v občianskych a obchodných veciach
                                             § 59

      (1) Na dožiadanie slovenského justičného orgánu vykonáva slovenský
zastupiteľský alebo konzulárny úrad:
a) doručenie osobám v štáte, kde vykonáva pôsobnosť, ak je to prípustné podľa
medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo ak tomu
nebránia predpisy štátu, kde úkon sa má urobiť;

b) doručenie slovenským občanom v štáte, kde úkon sa má urobiť, ktorí tam požívajú
diplomatické výsady a imunity, a výsluch takýchto občanov ako svedkov, znalcov
alebo účastníkov konania;

                                             § 60

      Doručenia vykonané na dožiadanie slovenského justičného orgánu cudzím
orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s predpismi
cudzieho práva, ak vyhovujú slovenským predpisom.

Pozrieť 1348/2000


52 Podmienky uznania cudzieho rozhodnutia
Uznanie a výkon cudzích rozhodnutí
§ 63
Rozhodnutia orgánov (aj správnych) cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach
uvedených v § 1, ak o nich v SR rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto
veciach /ďalej len "cudzie rozhodnutia"/ majú v SR účinnosť, ak boli uznané slovenskými
orgánmi.

Cudzie rozhodnutie je moţné uznať dvomi spôsobmi:
   d) osobitným rozhodnutím súdu – v manželských veciach, vo veciach určenia rodičovstva
       a osvojenia dieťaťa, ak sa takéto rozhodnutie týka slovenského občana; príslušný je
       Krajský súd v BA
   e) alebo osobitným výrokom alebo nariadením výkonu (závisí od účastníkov) – cudzie
       rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o úprave styku s dieťaťom;
       príslušný je okresný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko, alebo kde sa zdrţuje,
       alebo OS BA I.
   f) bez osobitného rozhodnutia – uznávajúci orgán preskúma podmienky uznania cudzieho
       rozhodnutia, a ak nie je daná ţiadna z prekáţok uznania, k cudziemu rozhodnutiu
       prihliadne, teda prizná mu právne účinky, spravidla nariadením výkonu cudzieho
       rozhodnutia; príslušný je súd, ktorý je normálne príslušný. :)

Podmienky uznania cudzieho rozhodnutia
§ 64 – všeobecné podmienky/taxatívne stanovené
Cudzie rozhodnutie nemoţno uznať alebo vykonať, ak
- uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu by nemal
právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho právomoci pouţili ustanovenia slovenského
práva,
- nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,
- nie je rozhodnutím vo veci samej,
- účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho orgánu
odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, najmä ak mu nebolo riadne doručené
predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto podmienky súd neskúma, ak sa tomuto
účastníkovi cudzie rozhodnutie riadne doručilo a účastník sa proti nemu neodvolal alebo ak tento
účastník vyhlásil, ţe na skúmaní tejto podmienky netrvá,
- slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie v tej
istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanie,
- uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.

§ 66 – osobitné podmienky
ods. 1 - cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním
nemoţno uznať alebo vykonať, ak
- uznaniu bránia ustanovenia § 64 písm. a/ aţ e/,
- dieťaťu sa nedala v konaní vo veci samej možnosť vyjadriť sa, ibaţe súd od vypočutia
upustil z dôvodu, ţe išlo o naliehavú vec alebo dieťa nebolo schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor,
- uznanie by bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore so slovenským
verejným poriadkom.
ods. 2 - súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave
styku s ním na návrh osoby, ktorá tvrdí, ţe rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských práv a
povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých prípadov vydalo bez toho, aby táto
osoba mala možnosť vyjadriť sa.

Reţim uznania rozhodnutia
v manželských veciach a vo veciach osvojenia /§ 65 MPS/ - tzv. statusové veci:
spôsob rozhodnutia - len osobitným výrokom
typ rozhodnutia - rozsudok
oprávnený orgán - KS Bratislava
vo veciach výchovy dieťaťa /§ 66 MPS/:
spôsob rozhodnutia - osobitným výrokom alebo nariadením súdu
typ rozhodnutia - uznesenie
oprávnený orgán - OS
iné rozhodnutia /§ 67 MPS/:
typ rozhodnutia - uznesenie
oprávnený orgán - OS

Účinky cudzieho rozhodnutia
§ 68
ods. 1 - cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako
rozhodnutie slovenského súdu.
ods. 2 - aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manţelských veciach, vo veciach určenia
/zistenia alebo zapretia/ rodičovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké právne účinky ako rozhodnutie
slovenského súdu, ak účastníci nie sú občanmi SR a ak sa to neprieči slovenskému
verejnému poriadku.


53 Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia – príslušnosť
súdu, účastníci, náležitosti návrhu
Príslušnosť súdu
§ 68a
Na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia je príslušný
- KS v Bratislave, ak ide o cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia
/zistenia alebo zapretia/ rodičovstva a osvojenia dieťaťa,
- OS, v ktorého obvode má dieťa bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v ktorého obvode sa
zdržuje; ak nie je taký súd, na konanie je príslušný OS Bratislava I, ak ide o cudzie
rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním,
- súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, ak nie je daná jeho príslušnosť podľa písmena b/.

Účastníci
§ 68b
ods. 1 - konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten,
kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a v manţelských veciach, vo veciach
určenia /zistenia alebo zapretia/ rodičovstva a osvojenia dieťaťa aj ten, kto preukáže, že má na
veci právny záujem.
ods. 2 - účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie rozhodnutie
uznať. Ak ich navrhovateľ neuvedie, účastníkmi konania sú aj tí, ktorí sú v cudzom
rozhodnutí označení ako účastníci.
ods. 3 - ak má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo v cudzine, musí si na prijímanie písomnosti
zvoliť zástupcu s bydliskom alebo so sídlom na území SR. Ak si ho v určenej lehote nezvolí,
budú sa mu písomnosti ukladať na súde s účinkom doručenia; o tom treba navrhovateľa poučiť.
ods. 4 - ustanovenie odseku 3 sa pouţije primerane vo vzťahu k ďalším účastníkom konania, ak
nemajú v SR bydlisko alebo sídlo.

Náleţitosti návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia
§ 68c
ods. 1 - z návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia musí byť zjavné, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Návrh musí
obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum
právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín,
ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh treba predloţiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden
rovnopis.
ods. 2 - navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť – prílohy
- originál alebo úradne osvedčenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení,
- potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym opravným
prostriedkom,
- listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v § 64 písm. d/, alebo
vyhlásenie druhého účastníka, ţe na jej skúmaní netrvá,
- úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka.
ods. 3 - súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní
doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok
nemoţno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto následku musí byť navrhovateľ
poučený.
 § 68d
ods. 1 - podaním návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia sa konanie o nariadení jeho výkonu
alebo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prerušuje aţ do právoplatného rozhodnutia o
uznaní.
ods. 2 - ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným
prostriedkom, môţe súd, ktorý koná o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo o nariadení výkonu
cudzieho rozhodnutia /vydaní poverenia na vykonanie exekúcie/, prerušiť toto konanie aţ do
právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.


54 Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia – pojednávanie,
rozsah preskúmania, rozhodnutie súdu
§ 68e
ods. 1 - ak ţiadny z účastníkov konania nepodá do 15 dní od doručenia návrhu na uznanie
cudzieho rozhodnutia námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia, súd nemusí nariaďovať
pojednávanie.
ods. 2 - ak účastníci konania písomne vyhlásia, ţe s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasia, súd
návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi. Písomné vyhlásenie sa musí predloţiť
spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

Rozsah preskúmania cudzieho rozhodnutia
§ 68f
ods. 1 - súd je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých si cudzí orgán zaloţil svoju právomoc.
ods. 2 - preskúmanie cudzieho rozhodnutia vo veci samej sa nepripúšťa.

Rozhodnutie súdu

Reţim uznania rozhodnutia
v manželských veciach a vo veciach osvojenia /§ 65 MPS/ - tzv. statusové veci:
spôsob rozhodnutia - len osobitným výrokom
typ rozhodnutia - rozsudok
oprávnený orgán - KS Bratislava
vo veciach výchovy dieťaťa /§ 66 MPS/:
spôsob rozhodnutia - osobitným výrokom alebo nariadením súdu
typ rozhodnutia - uznesenie
oprávnený orgán - OS
iné rozhodnutia /§ 67 MPS/:
typ rozhodnutia - uznesenie
oprávnený orgán - OS

§ 68g
ods. 3 - ak cudzie rozhodnutie obsahuje viaceré výroky a uznanie nie je moţné alebo potrebné
pre všetky z nich, súd cudzie rozhodnutie uzná len pri tých výrokoch, ktorých uznanie je moţné
alebo potrebné. Čiastočné uznanie rozhodnutia môţe navrhnúť aj navrhovateľ.
 § 68h
ods. 1 - ustanovenia tohto oddielu sa pouţijú primerane aj na konanie o návrhu na neuznanie
cudzieho rozhodnutia v SR.
ods. 2 - ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia sa pouţijú primerane aj
na konanie o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné alebo nevykonateľné na
území SR.


55 Konkurzné konanie v medzinárodnom práve súkromnom
Upravuje nariadenie Rady 1346/2000. Nevzťahuje sa na konkurzné konania týkajúce sa
poisťovní, úverových inštitúcií, investičných podnikov a kolektívnych investičných podnikov –
tieto ostávajú v pôsobnosti národných právnych poriadkov.

Právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa
nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Ak sa nepreukáţe inak, je to miesto, kde majú
svoje registrované sídlo.

Akékoľvek ďalšie konanie bude povaţované za vedľajšie a musí byť likvidačné konanie, tzv.
územné konkurzné konanie.

Konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého toto konanie
začne. Začatie konania nemá vplyv na vecné práva veriteľov a tretích strán na majetok dlţníka na
území iného členského štátu. Účinky konkurzného konania na zmluvy týkajúce sa nehnuteľností
však určuje výlučne právo členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza, podobne
účinky konkurzného konania na pracovné zmluvy a vzťahy určuje výlučne právo členského
štátu, ktorým sa riadi pracovná zmluva.

Kaţdé súdne rozhodnutie o začatí konkurzného konania, ak je podľa právomoci, sa uznáva vo
všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď v štáte, v ktorom sa začne, nadobudne
účinnosť.

Vedľajšie konkurzné konania sa následne môţu zisťovať bez platobnej neschopnosti. Jeho
účinky sa obmedzujú na majetok dlţníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu; riadi sa
právom tohto členského štátu. O začatie vedľajšieho konania môţe poţiadať likvidátor
v hlavnom konaní alebo akákoľvek osoba alebo orgán na to splnomocnení podľa práva tohto
členského štátu.


56 Rozhodcovské súdnictvo v medzinárodnom obchode
1976 UNCITRAL Arbitration Rules
Adopted by UNCITRAL on 28 April 1976, the UNCITRAL Arbitration Rules provide a
comprehensive set of procedural rules upon which parties may agree for the conduct of
arbitral proceedings arising out of their commercial relationship and are widely used in ad
hoc arbitrations as well as administered arbitrations. The Rules cover all aspects of the arbitral
process, providing a model arbitration clause, setting out procedural rules regarding the
appointment of arbitration and the conduct of arbitral proceedings and establishing rules
in relation to the form, effect and interpretation of the award.

Tieţ sa uplatňuje Európsky dohovor o obchodnej arbitráţi.


57 Pravidlá rozhodcovského                              konania          Medzinárodnej
obchodnej komory
   1 zmluvné strany si musia v zmluve určiť doložkou, ţe v prípade, ak medzi nimi vznikne
      spor, budú to riešiť prostredníctvom rozhodcovského konania
   2 v prípade sporu sa ţalobca môţe obrátiť na Sekretariát Medzinárodného
      rozhodcovského súdu Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži
   3 súd spory nerieši, ale zabezpečuje aplikáciu pravidiel rozhodcovského konania
   4 okrem doloţky sa má v zmluve uviesť aj:
              - počet rozhodcov (ak si ho zmluvné strany neurčia, spor budú rozhodovať 1
              alebo 3 rozhodcovia)
              - jazyk sporu
              - rozhodné právo (ak si ho zmluvné strany neurčia, určia ho rozhodcovia, a to tak,
              aby bolo primerané)
   6 podanie ţaloby – priamo alebo prostredníctvom národnej zloţky Medzinárodnej
      obchodnej komory
   7 náleţitosti ţaloby:
              - označenie strán a ich adresy
              - ţalobný návrh
              - doklad o uzavretých zmluvách
              - doklad o rozhodcovskej doloţke
              - dokumenty a informácie o skutkových okolnostiach prípadu
              - počet rozhodcov, jazyk a rozhodné právo
   9 ţalovaný sa k ţalobe vyjadrí do 30 dní od doručenia návrhu
   10 miesto konania – miesto určené stranami, ak nie – miesto určené Medzinárodným
      rozhodcovským súdom (pravidlo: miesto, kde má bydlisko predseda rozhodcovského
      senátu)
   11 rozhodcovské konanie spravidla ukončené do 6 mesiacov


58 Základy rozhodcovského konania podľa zákona č.
244/2002 Z. z.
Výhody rozhodcovského konania:
strany/účastníci si môţu vybrať rozhodcu, ktorého poznajú a ktorému dôverujú,
neformálnosť konania, t.j. účastníci sa dohodnú na postupe konania, napr. ţe netreba nariaďovať
pojednávanie, ..
rozhodcovské konanie je zásadne jednoinštančné, t.j. nie je prípustné odvolanie
ide o súkromnú inštitúciu, ktorá môţe priamo doručovať písomnosti do zahraničia, t.j. môţe
obísť „oficiálnu cestu“ doručovania – prosté doručovanie.

Výhodnejšie pre strany riešiť spory nie v rámci občianskeho súdneho konania pred súdmi, ale v
rámci rozhodcovského konania. Je vyuţívané najmä v rámci medzinárodného obchodného styku.

Zákon č. 244/2002 Z. z. upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských
a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, pričom pôsobnosť zákona
je viazaná na miesto konania v SR. Tento zákon upravuje konanie, ktoré prebieha v SR.
Tieţ upravuje uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v SR,

Strany môţu rozhodnúť o prejednaní sporu vzniknutého z obchodnoprávneho alebo
občianskoprávneho sporu v rozhodcovskom konaní za podmienky, ţe moţno takýto spor vyriešiť
pred súdom súdnym zmierom. Napriek tomu však, aj keď je spor moţné súdnym zmierom
ukončiť, nemoţno ho prejednať v rozhodcovskom konaní, ak:
    1. sa má rozhodovať o nehnuteľnostiach
    2. sa má rozhodovať o osobnom stave
    3. sa má rozhodovať o spore vzniknutom pri nútenom výkone rozhodnutia
    4. sa má rozhodovať o spore vzniknutom v rámci konkurzného a vyrovnacieho konania

Základné znaky rozhodcovského konania
   15 môţe byť pouţité, len ak sa na tom zmluvné strany výslovne dohodnú
   16 nie je konaním pred orgánom štátu, ale konaním pred súkromnými osobami

Predpokladom prejednania sporu pred rozhodcami je platná rozhodcovská zmluva (§ 3), ktorá
určuje, ţe všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú v určenom
zmluvnom alebo právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ibaţe to vylúčia,
zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán.

Rozhodcovská zmluva môţe mať formu samostatnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky ku
zmluve. Ak zmluva nemá písomnú formu, môţe byť nahradená vyhlásením zmluvných strán
do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu; inak je
neplatná.


59 Rozhodca, rozhodcovský súd
Za rozhodcovský súd sa povaţuje jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia; ich počet musí byť
nepárny a dohodnú sa na ňom zmluvné strany. Ak sa nedohodnú, budú rozhodovať traja
rozhodcovia.

Rozhodca nemusí byť občanom SR a zákon nevyţaduje na výkon funkcie rozhodcu žiadnu
osobitnú odbornú kvalifikáciu. Rozhodcom sa môţe stať kaţdá fyzická osoba, na ktorej sa
zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má
skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná.

Ak je v zmluve dohodnuté predloţenie sporu stálemu rozhodcovskému súdu, predpokladá sa, ak
nie je dohodnuté inak, ţe sa strany podrobia uverejnenému štatútu v čase, keď prišiel návrh
na začatie konania.

Podľa práva platného v mieste výkonu rozhodcovského konania sa bude spravovať platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský nález bude zvyčajne povaţovaný za rozsudok štátu
miesta vydania, čo má význam v konaní o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského nálezu.


60 Rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka
Predpokladom prejednania sporu pred rozhodcami je platná rozhodcovská zmluva (§ 3), ktorá
určuje, ţe všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú v určenom
zmluvnom alebo právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ibaţe to vylúčia,
zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán.

Rozhodcovská zmluva môţe mať formu samostatnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky ku
zmluve. Ak zmluva nemá písomnú formu, môţe byť nahradená vyhlásením zmluvných strán
do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu; inak je
neplatná.


61 Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských nálezov
1958 – Dohovor o uznávaní a výkone cudzích rozhodcovských nálezov z New Yorku – základný
predpoklad medzinárodnej arbitráţe. Ustanovenia dohovoru boli premietnuté do zákona
o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z.

§ 46

(1) Cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým
sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako
Slovenskej republiky.

(2) Cudzí rozhodcovský rozsudok moţno uznať a vykonať v Slovenskej republike za podmienok
ustanovených týmto zákonom.

§ 47

(1) Účastník konania, ktorý ţiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je
povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému
na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú
kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu.
(2) Ak cudzí rozhodcovský rozsudok alebo rozhodcovská zmluva nie je vyhotovená v štátnom
jazyku Slovenskej republiky, účastník konania zabezpečí jej úradný preklad do tohto jazyka.

§ 48

Ak bol v cudzine podaný návrh na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku, súd v
Slovenskej republike môţe na návrh účastníka konania, ktorý návrh na zrušenie cudzieho
rozhodcovského rozsudku podal, odložiť vykonateľnosť tohto cudzieho rozhodcovského
rozsudku.

§ 49

(1) Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím.
Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský
rozsudok.

(2) Cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský
rozhodcovský rozsudok.

§ 50

(1) Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môţe súd odoprieť na návrh účastníka
konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, len vtedy, ak tento účastník
konania preukáţe súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, ţe
a) ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy (§ 3 ods. 1) nemohol uplatňovať svoje práva
alebo že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa
ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak
takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok
vydaný,
b) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo z
iných závaţných dôvodov, ktoré výslovne uvedie, nemohol sa zúčastniť na rozhodcovskom
konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý rozhodcovská zmluva nepredvídala
alebo nespĺňa dohodnuté podmienky na predloţenie sporu na rozhodcovské konanie, alebo sa
ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa právneho poriadku, ktorým sa podľa dohody strán mala
rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho
poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný, vylúčená z rozhodcovského konania,
d) rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom
dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; ak sa táto dohoda neuzavrela a ak
ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s
právnym poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo, alebo
e) rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského
konania alebo jeho výkon odloţil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol
rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho
rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský
rozsudok uplatňuje, ak zistí, ţe podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemoţno predmet
sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným
poriadkom.

(3) Rozhodnutie, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu povinný vţdy odôvodniť.

(4) Proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského
rozsudku, je prípustný opravný prostriedok.


62 Pojem PMO, predmet PMO, subjekty PMO
   18         nie je odvetvím práva – je to účelovo usporiadaný súbor pr. noriem z rôznych
      odvetví
   19 účel, kt. ich spája – regulácia pr. vzťahov, kt. vznikajú v rámci medzinárod. obchodu
   20 normy finanč., obchod., daňového, občian., ...práva

Normy – skupiny:
   I.    upravujúce organizácie a riadenia medzinár. obchodných a hosp. stykov
   II.   súkromnoprávne normy – a) upravujúce len zvláštne medzinár. vzťahy – špec.
                                                         ustanovenie ObZ,
                                                       b) unifikované obch. zmluvy
   III.  procesnoprávne normy

Právo medzinárodného obchodu / medzinárodné obchodné práva je účelový súbor noriem,
súbor noriem medzinárodného a vnútroštátneho práva /súkromného a verejného/, ktoré
upravujú právne vzťahy vznikajúce v medzinárodnom obchode.
       Ide o tieto úrovne vzťahov:
medzištátne – ekonomické a hospodárske právo ako pododvetvie MPV
vzťah štátu s obchodníkmi – pričom štát vystupuje aj ako PO. Ide o diagonálnu zmluvu, ktorá
sa spravuje podľa práva daného štátu, kde štát vystupuje ako investor
obchodníci navzájom – FO a PO riadiace sa podľa súkromného práva

      Predmetom sú právne         vzťahy    –   spoločenské   vzťahy   vznikajúce    v rámci
medzinárodného obchodu.

Subjektami medzinárodného obchodu sú:
štát,
medzinárodné organizácie,
súkromno-právne osoby – PO, FO

   24 FO, PO, štáty
   25 FO – spôsobilosť treba rozlišovať
   26 PO - spôsobilosť treba rozlišovať
   27 štáty – rovnaká pozícia ako v MPV

- zahraničné osoby – FO s bydliskom a PO so sídlom mimo územia SR
    29 môţe sa zúčastniť na podnikaní v SR za rovnakých podmienok:
           1. úč2. asť na podnikaní bez zaloţenia PO
                  účasť na základe zmluvy o zdruţení

                          účasť na základe zmluvy o tichom spoločenstve
          3. majetková úč4.        asť v sloven. PO
            - môţe sa podieľať na zaloţení, vstúpiť ako člen do uţ existujúcej PO, môţe
          zaloţiť PO     sama, môţe sa stať jediným členom
          5. zriadenie organizač6. nej zloţky
          7. premiestnenie sídla
             - musí to byť prípustné podľa práva pôvodného sídla, podľa práva zaloţenia,
          podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná
             - nevyhnutný zápis do obchod. registra


63 Pramene MPO
Prameňmi medzinárodného obchodu sú:
1. medzinárodné zmluvy
a) tie, kt. regulujú medz. obchod a hosp. styky
     31 normy verej. práva – Dohoda o zriadení WTO, Zmluva s ČR o vytvorení colného
         pásma,...
b) medz. zmluvy unifikujúce hmotnoprávne normy
     32 týkajú sa:
kúpnej zmluvy – Dohovor OSN o zmluvách o medz. kúpe tovaru (160/1991Zb.),
                            Dohovor o premlčaní pri medz. kúpe tovaru (123/1988 Zb.)
medzinár. prepravy – treba ich odlišovať v závislosti od toho, o aký typ prepravy ide
                               - Dohovor o medzinár. železničnej preprave (1980),
                                  Dohovor o prepravnej zmluve v medzinár. cestnej doprave
(1956),
                                  Dohovor o zjednotení niektorých praviediel v medzinár.
leteckej
                                  doprave (1929 v znení protokolu z roku 1955),
                                  Dohovor o zjednotení niektorých praviediel v medzinár.
leteckej
                                  doprave vykonávanej inou osobou neţ zmluvným dopravcom
                                   (1961),
                                   Dohovor OSN o námornej preprave tovaru (1978).
nehmotných statkov – Paríţsky dohovor na ochranu priem. vlastníctva (1883),
                                    Zmluva o patentovej spolupráci (1970).
c) medz. zmluvy unifikujúce procesnoprávne normy
   33 upravujúce:
   konanie pred súdom – medz. zmluvy o práv. pomoci
   rozhodcovské konanie – Eur. dohovor o obchodnej arbitráţi (1961),
                                        Dohovor o uznávaní a výkone cudzích rozhod.
   nálezov
                                        (1958).

2. vnútroštát. pr. predpisy
    a) pr. predpisy regulujúce obch. a hosp. styky
    35 predpisy správneho p. – licenčné konanie, ochrana hosp. súťaţe
    36 predpisy finančného p. – devízový a colný zákon
    b) pr. predpisy regulujúce súkromnoprávne vzťahy
    38 ObZ
    39 zákon zmenkový a šekový
    40 zákon o medz. práve súkrom. a procesnom
    c) pr. predpisy regulujúce procesnoprávne vzťahy
    41 OSP
    42 zákon o rozhodcovskom konaní

3. nástroje vytvorené praxou medz. obchodu
    43 nie sú všeobecne zaväzujúcimi pr. normami – záväznými sa stávajú vtedy, ak sa na ne
       zmluvné strany v zmluve výslovne odvolajú
    44 patria sem:
    a) medzinárodné obchodné zvyklosti
    b) formulárové zmluvy
    c) obchodné podmienky
    d) dodacie podmienky
    e) lex mercatoria


64 Lex mercatoria – charakteristika
   46 základom je koncepcia, ktorá predpokladá existenciu samostatného systému noriem,
       kt. regulujú určité práv. vzťahy
   47 tieto normy nevznikli z činnosti štátov, ich pôvodcami sú napr. medzin. organizácie,
       mimovládne organizácie, a pod.
   48 ich pôvod siaha do 11.-12. stor., kedy sa toto právo generuje v Európe ako právo
       obchodníkov
   49 v poslednom období dochádza ku koexistencii lex mercatoria a MPSaO (i keď lex
       mercatoria nepredpokladalo existenciu MPSaO)
   50 nástroje regulácie:
              medzinár. obch. zvyklosti
              všeobec. uznávané právne princípy
              formulár. zmluvy, dodacie doložky, obch. doložky, dodacie podmienky
              súbory zásad medzin. obch. zmlúv (napr. UNIDROIT zásady)
Aplikácia:
- 3 základné koncepcie:
1. SUBSIDIÁRNA aplikácia
        - lex mercatoria sa bude aplikovať len potiaľ, pokiaľ to kogentné normy určitého
        vnútroštátneho práva umoţnia
    52 napr. SR
2. ROVNOCENNÁ aplikácia
        - rovnocenná aplikácia lex mercatoria s vnútroštátnym právom
        - napr. Franc., Švajč., Holan., Nem., Tal.
3. PREDNOSTNÁ aplikácia
        - prednosť pred vnútroštátnym právom, ak sú splnené podmienky pre aplikáciu l
        lex mercatoria

Odkaz na lex mercatoria:
- buď v zmluve výslovný odkaz na lex mercatoria
- alebo (častejší spôsob) odkaz na medzinár. obch. zvyklosti
- alebo odkaz na všeobec. právne zásady


65 Právna úprava kúpnej                             zmluvy          v medzinárodnom
obchode
    53 v rovine MPS – 2 dohovory:
           1. DOHOVOR OSN O ZMLUVÁCH O MEDZINÁRODNEJ KÚPE TOVARU
               (CISG)
           2. DOHOVOR O PREMLČ3. ANÍ PRI MEDZINÁRODNEJ KÚPE TOVARU
1 + 2 = unifikácia zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru

 DOHOVOR OSN O ZMLUVÁCH O MEDZINÁRODNEJ KÚPE TOVARU
- podpísaný 11.4.1980 vo Viedni, tzv. Viedenský dohovor o medzinárodnej kúpe tovaru
- platnosť: 1.1.1988
- pre ČSFR platný: 1.4.1991
- pre SR platný ku dňu 1.1.1993 – sukcesia oznámená nótou MZV SR z 21.8.1993
- publikovaný ako príloha k oznámeniu federálneho MZV č. 160/1991
- depozitár dohovoru – generálny tajomník OS

- má 101 článkov – 4 časti:
I.Predmet úpravy a všeobecné ustanovenia
II.Uzavieranie zmluvy
III.Kúpa tovaru
IV.Záverečné ustanovenia


- dohovor pripúšťa len 4 výhrady:
           1. výhrada v zmysle č2. l. 92 – štát môţe uč3. iniť výhradu k II. alebo III. č4.
                      asti dohovoru
             5. výhrada v zmysle č6. l. 93 – štát môţe uč7. iniť výhradu smerom k územiu štátu
             8. výhrada v zmysle č9. l. 94 – štát môţe uč10.       iniť      výhradu      z titulu
                 podobnosti úprav
             11. výhrada v zmysle č12.       l. 95 – štát môţe uč13.      iniť výhradu z hľadiska
                 charakteru dohovoru (teda, č14.     i sa bude naň hľadieť ako na vecnú normu
                 alebo ako na hmotnoprávnu normu)
- čl. 98 – akákoľvek iná výhrada k dohovoru je neprípustná

Dohovor výslovne nevymedzuje, čo je kúpnou zmluvou, ale výkladom sa dá dospieť
k základným znakom kúpnej zmluvy:
- zmluvy, ktorých subjektom sú predávajúci a kupujúci
- povinnosťami týchto subjektov sú:
    P – dodať tovar,
           odovzdať doklady vzťahujúce sa na tovar,
           previesť VP k tovaru
    K – zaplatiť kúpnu cenu,
           prevziať tovar
- kúpnou zmluvou je aj taká zmluva, ktorej predmetom je dodanie tovaru, kt. ešte neexistuje,
ale má sa vyrobiť               rozdiel medzi kúpnou zml. a zml. o diele – podľa toho, ktorý
subjekt má dodať podstatnú časť veci potrebnej na zhotovenie tovaru:
    55 ak subjekt, kt. moţno označiť ako „kupujúceho“ – zml. o diele
    56 ak subjekt, kt. moţno označiť ako „predávajúceho“ – kúpna zml.
Čo sa rozumie podstatnou časťou – 2 hľadiská:
    58 kvalitatívne – k tomuto sa prikláňa judikatúra
    59 kvantitatívne
Ak podstatná časť záväzku pozostáva z vykonania prác, resp. služieb, ide o iné zmluvné
typy, a to:
    60 distribútor. zmluvy
    61 franchaizing. zmluvy         nepatria pod predmet dohovoru
    62 barter

Tovar – len hnuteľná, hmotná vec (ostatné vylúčené z predmetu úpravy dohovoru).

Otázky, kt. sú dohovorom neupravené:
            a) výslovne vylúčb)    ené
            c) medzera v úprave
   - ak je otázka v dohovore neupravená, riešia ju normy vnútroštátneho MPS
   - sú to otázky:
   63 platnosti zmluvy
   64 účinkov zmluvy na VP (§ 12 zák. o medz. práve súkr. a proces.)
   65 zodpovednosti predávajúceho za škody na zdraví, resp. ţivote

Forma zmluvy:
- platí zásada neformálnosti – zmluva sa nemusí uzavierať ani preukazovať písomne, ALE
v zmysle čl. 12 toto ustanovenie nie je možné aplikovať vo vzťahu k štátom, kt. považujú
pís. formu za obligatórnu podmienku platnosti kúpnej zmluvy!
66 Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru
– rozsah
Podmienky aplikácie dohovoru:
    1. dohovor sa pouţije na zmluvu o kúpe tovaru, ak zmluvné strany majú miesta
        podnikania v dvoch rôznych štátoch
          a súčasne
    2. tieto štáty sú zmluvnými stranami dohovoru                v takom prípade má dohovor
    charakter priamej hmotnoprávnej normy
          alebo
      podľa ustanovení MPS sa má pouţiť právo niektorého zo štátov zml. strán
    v takomto prípade má dohovor charakter vecnej normy
- z pohľadu SR je dohovor priamou hmotnopráv. normou – SR a ČR učinili výhradu, aby
dohovor mal charakter priamej hmotnopráv. normy (takúto výhradu urobili v Európe jedine SR
a ČR, mimo Európy – USA, Čína, Singapur, Kanada)
- ak zmluvná strana nemá miesto podnikania, bude sa brať na zreteľ jej sídlo, resp. bydlisko

Vzťah k vnútroštátnemu právu:
- z pohľadu SR: - zákon o medzin. práve súkrom. a proces. - § 2 – zákon sa pouţije len vtedy,
pokiaľ neustanovuje niečo iné medz. zmluva, ktorou je SR viazaná – teda dohovor má
prednosť
                        - ObZ - § 756 – prednosť má dohovor


V zmysle čl. 6 dohovoru môţu zmluvné strany vylúčiť:
   a) dohovor ako celok
   b) pouţitie jednotlivých ustanovení dohovoru
   c) majú moţnosť jednotlivé ustanovenia dohovoru zmeniť

   b) – v takomto prípade sa v zmluve uvedie klauzula, že použitie dohovoru vylučujú, resp.
      ţe zmluva sa nespravuje dohovorom
   c) – moţno vylúčiť akékoľvek ustanovenia, okrem čl. 12 (!)
   d) – ani v tomto prípade sa nesmie zmena týkať čl. 12



Dohovorom sa nebude spravovať (ani pri splnení predchádzajúcich podmienok):
1. zmluva o kúpe tovaru pre vlastnú potrebu, resp. pre potrebu rodinných príslušníkov
    68 toto však neplatí, ak predávajúci nevedel, ţe tovar sa získava na takéto účely
    2. ak sa tovar nadobúda:
    69 na draţbách,
    70 pri výkone rozhodnutia
    71 na základe rozhodnutia súdu
    3. zmluva o kúper tovaru, ktorým sú:
   72   cenné papiere
   73   peniaze
   74   elek. energia
   75   lietadlá                                   toto podľa dohovoru nie je tovarom
   76   lode
   77   člny
   78   vznášadlá

Dohovor sa pouţije na zmluvu, ak:
          1. ide o zmluvu, kt. vykazuje znaky kúpnej zmluvy
          2. zmluva obsahuje cudzí medzinárodný prvok
          3. sú splnené všetky podmienky aplikácie dohovoru


67 Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru
– uzavieranie zmluvy
Uzavieranie zmluvy:
- proces uzavierania zmluvy – 2 momenty:
    1. ponuka
    2. prijatie ponuky

PONUKA
- rozlišujeme návrh na uzavretie zmluvy a ponuku – návrh na uzavretie zmluvy sa stáva
ponukou, ak spĺňa tieto náležitosti:
    b) personálna určitosť
    c) obsahová určitosť
    d) vôľa navrhovateľa byť viazaný v prípade prijatia
    e) určenie kúpnej ceny

   d) – návrh je určitý vtedy, ak je určený jednej al. viacerým určitým osobám (teda tender by
      v zmysle Vieden. dohovoru nebol ponukou)
   e) – obsahová určitosť sa dotýka tovaru
      - návrh je dostatočne určitý, ak tovar, kt. je predmetom zmluvy, je určený individuálne
      alebo druhovo
      - návrh je určitý aj vtedy, ak je mnoţstvo určené:
             výslovne,
                   nepriamo, alebo aspoň
                   spôsobom, kt. dodatočne umoţňuje jeho určenie
   g) – vôľa musí byť myslená váţne
   h) – kúpna cena musí byť určená:
                   výslovne,
                   nepriamo, alebo aspoň
                        spôsobom, kt. dodatočne umoţňuje jej určenie
Účinky ponuky – tzv. teória doručenia – ponuka pôsobí, keď je doručená akceptantovi.

Z hľadiska štádia, v kt. sa ponuka nachádza, rozlišujeme:
zrušenie, odvolanie a zánik ponuky
Zrušenie – kaţdú ponuku moţno zrušiť, aj takú, kt. je označená ako neodvolateľná, ale len do
vtedy než bola akceptantovi doručená – v takomto prípade ponuka zaniká
Odvolanie – odvolať moţno len takú ponuku, kt. nie je označená ako neodvolateľná, súčasne
odvolanie musí dôjsť adresátovi skôr než tento odošle prijatie
Ponuka je neodvolateľná, ak:
    80 je to zrejmé zo samej ponuky,
    81 akceptant sa mohol dôvodne spoliehať na to, ţe ponuka je neodvolateľná
Zánik – môţe nastať aj v prípade neodvolateľnej ponuky, k zániku dôjde, ak akceptant
ponuku neprijme (ak oferentovi dôjde oznámenie o neprijatí ponuky). Za zánik sa považuje aj
také prijatie, kt. obsahuje zmeny, doplnky, dodatky.

PRIJATIE PONUKY
   82 akékoľvek vyhlásenie alebo iné konanie urobené akceptantom znamenajúce jeho súhlas
       s prijatím
   83 mlčanie samé osebe nie je prijatím
   84 prijatie môţe byť učinené:
   a) vyhlásením (podpisom formulára)
   b) konaním (zaplatenie za tovar, otvorenie akreditívu)
Zmluva je uzavretá včasným prijatím.
Rozlišujeme:
           1. prijatie odoslané oneskorene – zmluva bude uzavretá len vtedy, ak pôvodný
                navrhovateľ bez zbytoč2. ného odkladu oznámi akceptantovi, že prijatie
                návrhu prijíma
           3. prijatie, kt. bolo odoslané vč4.    as, ale vplyvom dopravy došlo neskôr –
                zmluva bude uzavretá vtedy, ak pôvodný navrhovateľ nevznesie námietky
                voč5. i neskorému prijatiu (námietky musí vzniesť bez zbytoč6.  ného
                odkladu)

UZAVRETIE ZMLUVY
- okamihom, keď sa prijatie stane platným, t.j. keď prijatie dôjde navrhovateľovi

MODIFIKOVANÉ PRIJATIE
- dohovor rozlišuje:
    1. podstatný protinávrh
    2. nepodstatný protinávrh
1. – znamená odmietnutie ponuky a učinenie novej ponuky
    87 napr. uvedenie inej kvality tovaru
2. – nemení podstatným spôsobom ponuku
    - povaţuje sa za platné prijatie (ibaţe by navrhovateľ oznámil námietky)

SPäŤVZATIE PRIJATIA
- prípustné pokým zmluva nie je uzavretá, teda dovtedy, kým sa prijatie stane účinným
68 Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru
– povinnosti predávajúceho
PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN
 - upravené sú:
    1. samotnou zmluvou,
    2. medzinár. obchodnými zvyklosťami
    3. praxou, kt. strany medzi sebou zaviedli (čl. 9: zvyklosť al. prax má prednosť pred
       ustanoveniami dohovoru)
    4. dohovorom
    5. vnútroštátnym právom (toto v prípade otázok dohovorom výslovne neupravených
       a otázok výslovne vylúčených)

Povinnosti predávajúceho:
   1. povinnosť dodať tovar
   2. povinnosť odovzdať doklady vzťahujúce sa na tovar
   3. povinnosť previesť VP na kupujúceho

1. povinnosť dodať tovar
- pre splnenie tejto povinnosti je nevyhnutné, aby boli v zmluve vymedzené:
            a) doba dodania tovaru,
            b) miesto dodania tovaru a
            c) tovar samotný

a) doba dodania tovaru
- z tohto hľadiska delíme obchody na:
               dodacie (v zmluve sú uvedené presné, pribliţné alebo postupné dodacie lehoty)
               promptné (realizácia dodávky je rýchla, napr. „do 3 dní od...“)
               fixné (v zmluve je uvedený presný termín dodania tovaru, napr. 4.12.2006)
- doba dodania môţe byť určená buď zmluvnými stranami alebo ak nie, tak
Vieden. dohovor upravuje 3 spôsoby:
     2. deň určený zmluvou
     3. kedykoľvek behom určenej lehoty
     4. v primeranom čase po uzavretí zmluvy (dohovor neurčuje, čo je to primeraný čas)

b) miesto dodania tovaru
- miesto, kde má predávajúci dať k dispozícii kupujúcemu tovar
alebo
miesto, kam má predávajúci tovar dopraviť alebo dať dopraviť
- miesto dodania tovaru obvykle splýva s miestom plnenia
- miesto dodania tovaru môţe byť dohodnuté v zmluve alebo ak nie, tak
ho upravuje dohovor:
    88 ak zmluva predpokladá prepravu tovaru, miestom dodania tovaru je miesto odovzdania
      tovaru 1. prepravcovi
   89 ak zmluva nepredpokladá prepravu tovaru, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa dá
      tovar k dispozícii kupujúcemu

c) tovar
- predávajúci musí dodať tovar, kt. je uvedený v zmluve – na to, aby zodpovedal zmluve, musí
spĺňať tieto podmienky:
    91 musí sa hodiť na účely, na kt. sa spravidla pouţíva tovar tohto druhu
    92 ak je určený na zvláštny účel, musí sa hodiť na tento účel (predávajúci musí byť o tomto
        zvláštnom účele vopred upovedomený)
    93 ak sa tovar má zhotoviť podľa určitej predlohy, resp. vzoru, musí mať vlastnosti tejto
        predlohy, resp. vzoru
    94 musí byť zabalený alebo určený na prepravu spôsobom, ktorý je pre tento tovar obyvklý


2.povinnosť odovzdať doklady vzťahujúce sa na tovar
- doklady – 2 druhy:
         doklady, kt. sa priamo vzťahujú na tovar (napr. návod na pouţitie)
         doklady, kt. sa nepriamo vzťahujú na tovar (doklady vzťahujúce sa k dodávke
         tovaru, napr. náloţný list)

- predávajúci musí odovzdať doklady v čase, mieste a spôsobom určeným v zmluve
- môţe aj skôr, ale v takomto prípade dohovor počíta s moţnosťou, ţe doklady budú neúplné –
ak tomu tak je, predávajúci môţe nedostatok odstrániť, a to aţ do času, keď mal doklady
odovzdať

3. povinnosť previesť VP na kupujúceho
- predávajúci je povinný previesť VP nezaťaţené:
    101vecnými právami tretích osôb
    102právami tretích osôb zaloţenými na práve dušev. vlastníctva


69 Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru
– povinnosti kupujúceho
PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN
 - upravené sú:
    8. samotnou zmluvou,
    9. medzinár. obchodnými zvyklosťami
    10. praxou, kt. strany medzi sebou zaviedli (čl. 9: zvyklosť al. prax má prednosť pred
        ustanoveniami dohovoru)
    11. dohovorom
    12. vnútroštátnym právom (toto v prípade otázok dohovorom výslovne neupravených
        a otázok výslovne vylúčených)
Povinnosti kupujúceho:
   1. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu
   2. povinnosť prevziať tovar

1. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu
- povinnosť zaplatiť určitú čiastku v čase, mieste a spôsobom určeným v zmluve
- spôsob platby býva spravidla určený v tzv. platobnej podmienke (súčasť zmluvy) – tu musí byť
stanovené:
    103mena
    104miesto, kde sa má platiť – toto býva buď určené v zmluve, alebo ak nie, tak v mieste
        podnikania kupujúceho, resp. ak sa má platba realizovať pri odovzdaní tovaru, miestom
        platenia je miesto odovzdania tovaru
- čas platenia – z tohto hľadiska rozlišujeme:
        platby vopred (= akontácia)
        platby pri dodávke
        platby určitý čas po realizácii dodávky (= úverové platby)

- prostriedok realizácie platby – z tohto hľadiska rozlišujeme:
        platby v hotovosti
        tzv. hladké platby
        tzv. dokumentárne platby (napr. akreditív, dokumentárny akreditív, inkaso)

2. povinnosť prevziať tovar
- táto povinnosť zahŕňa:
     106vykonanie všetkých úkonov potrebných na prevzatie tovaru
     107samotné prevzatie tovaru


70 Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru
– prechod nebezpečenstva
- tri koncepcie:
k prechodu nebezpečenstva dochádza v okamihu uzavretia zmluvy
k prechodu nebezpečenstva dochádza v okamihu prevodu VP
k prechodu nebezpečenstva dochádza v okamihu dodania tovaru

Účinky prechodu nebezpečenstva z predávajúceho na kupujúceho:
- ak potom, čo došlo k prechodu nebezpečenstva došlo k poškodeniu, zničeniu alebo inému
znehodnoteniu tovaru, kupujúci je aj tak povinný zaplatiť celú kúpnu cenu
- toto poškodenie, zničenie alebo inému znehodnotenie tovaru musí byť náhodnej povahy, ak by
nebolo, resp. ak by to zavinil predávajúci – k prechodu nebezpečenstva na kupujúceho nedôjde
- pri podstatnom porušení zmluvy predávajúcim znáša nebezpečenstvo predávajúci (a to aj vtedy,
ak vec uţ fakticky ovláda kupujúci)

Moment prechodu nebezpečenstva z predávajúceho na kupujúceho:
- 3 prípady:
ak zmluva zahŕňa prepravu
- a súčasne
predávajúci je povinný dodať tovar kupujúcemu na určenom mieste  momentom odovzdania
tovaru 1. prepravcovi na určenom mieste
- ale predávajúci nemá povinnosť dodať tovar kupujúcemu na určenom mieste  momentom
odovzdania tovaru 1. prepravcovi podľa zmluvy
(pre oba prípady však platí, ţe k prechodu nebezpečenstva nedôjde, ak tovar nie je jasne
označený)
        2. ak je tovar predaný počas prepravy  v okamihu uzavretia zmluvy alebo
              v okamihu odovzdania tovaru dopravcovi, kt. vystavil dokumenty zakladajúce
              zmluvu o preprave
        3. ostatné prípady
              - ak k odovzdaniu tovaru má dôjsť v mieste podnikania predávajúceho  ak je
              tovar skutočne prevzatý v mieste podnikania predávajúceho (musí sa tak však
              stať podľa zmluvy včas)
             - ak k odovzdaniu tovaru má dôjsť na inom mieste  momentom dodania
             a zároveň, keď sa kupujúci dozvie, ţe môţe s tovarom nakladať


71 Faktoring a forfeiting v medzinárodnom obchode
FACTORING

- obchodno-finanč. operácia, ktorej podstatou je:
odkupovanie krátkodobých obchod. pohľadávok
výkon účtovnej administratívy súvisiacej s pohľadávkami

MEDZINÁRODNÝ FACTORING
predávané sú pohľadávky z dodávok prekračujúcich hranice štátu
z hľadiska počtu subjektov rozlišujeme:
a) systém 2 factorov
b) systém 1 factora

a) – subjekty:
        vývozca = predávajúci
        vývozný factor
        dovozný factor
    - vývozca uzavrie zmluvu s vývozným factorom, vývozný factor uzavrie zmluvu
      s dovozným factorom
b) = factoring priameho vývozu
nevystupuje tu dovozný factor

                                         a) bezregresný (pravý)
Ďalšie delenie:factoring
                                         b) regresný
a) – ak dlţník factoringovej spoločnosti neplní, táto znáša riziko
b) – spätný postih veriteľa – veriteľ postúpi pohľadávku factoringovej spoločnosti a ak dlţník
neplní, factoringová spoločnosť vymáha od veriteľa

Povinnosti facora (factoringovej spoločnosti):
nákup všetkých existujúcich alebo v budúcnosti vzniklých pohľadávok vývozcu
poskytnutie zálohy na kúpnu cenu
povinnosť znášať kreditné riziko – riziko, ţe ak dlţník nezaplatí, stratu bude znášať factoringová
spoločnosť  toto iba pri bezregresnom factoringu
povinnosť viesť aministratívu týkajúcu sa pohľadávok

Povinnosti vývozcu:
povinnosť platiť za sluţby obsiahnuté vo factoringu
povinnosť poskytovať factorovi potrebné info
povinnosť informovať dlţníka o platení cestou factoringovej spoločnosti

Factoringová operácia:
Vývozca odovzdá dovozcovi účty, ale nebude za ne platiť dovozcovi, ale bude platiť
factoringovej spoločnosti. Kópie týchto účtov odovzdá vývozca vývoznému factorovi. Nasleduje
čiastočná platba – cca 80% kúpnej ceny. Zabezpečenie zaplatenia celej kúpnej ceny je vecou
factora – vymáhať bude buď sám alebo prostredníctvom dovozného factora. Dovozný factor ju
vymôţe a odovzdá vývoznému factorovi. Ak je vyplatená dlţná suma, vývozný factor vyplatí
zvyšných 20% kúpnej ceny vývozcovi.

Právna úprava medzinár. factoringu:
Dohovor o medzinárodnom factoringu
Dohovor OSN o postúpení pohľadávok v medzinárodnom obchode (schválený v r. 2002, ale
ešte nevstúpil do platnosti)

Rozdiel medzi FACTORINGOM a FORFEITINGOM:
forfeiting sa týka strednodobých a dlhodobých pohľadávok vyššej hodnoty
forfeiting – len financovanie (nie administratíva)
forfeiting sa uskutočňuje bez rámcovej zmluvy (factoring – vţdy rámcová zmluva)
forfeiting predpokladá aj moţnosť prevzatia politických a menových rizík
forfeiting - neexistuje ţiadna medzinárodná unifikácia


72 Medzinárodné obchodné zvyklosti
   108nie sú právnou normou
   109záväzné len na základe odvolania sa na ne
   110nemoţno si ich vybrať pri voľbe práva
   111existujú v rámci jednotlivých pododvetví medz. obchodu
   112forma skratiek , označení
   113pouţitie len za podmienok:
                                     - zmluvné strany sa na ne výslovne odvolali
                                   a zároveň
                                  - z okolností prípadu vyplýva, ţe strany ich chceli
                                   pouţiť
   115v zmysle ObZ je moţné ich pouţiť vtedy, ak použitie neznamená rozpor
         s kogetnými ustanoveniami zákona alebo ustanoveniami zmluvy
   116podľa Vieden. dohovoru: zmluvné strany viazané akoukoľvek existujúcou
      medzinárodnou zvyklosťou alebo aj takou, kt. medzi sebou zaviedli


73 INCOTERMS – skupina E a skupina F
    - vytvorené preto, aby sa odstránili rozdielnosti obchod. zvyklostí
                                     jednotlivých kontinentov
                                    - vydáva ich Medzinárodná obchodná komora (Paríţ)
                                    - vydané viackrát: 1936, 1953, 1967, 1976, 1980, 1990, 2000
                                       - nie sú ani medzinár. zmluvou ani medzinár. obch.
zvyklosťou
                                       - pri záujme začleniť ich do zmluvy je potrebné uviesť
v zmluve
                                            klauzulu
                                       - záväznými sa stávajú výslovným uvedením ich skratiek
                                         v zmluve
                                       - upravujú napr. otázky nákladov, práv a povinností
                                         predávajúceho a kupujúceho
                                       - nezaoberajú sa prechodom VP z predávajúceho
na kupujúceho
                                         (preto je to vhodné upraviť v zmluve)
                                       - napr.:
                                         EXV,             Bratislava,          zmluva          sa
spravuje...(napr.INCOTERMS 2000)
                                                                 skratka                   miesto
interpretačný variant

                                     - skupiny doloţiek: E     zaťaţuje viac: kupujúceho
                                                                     F
                                                                     C
                                                                     D
predávajúceho

                                    E: (export)
                                         EXW – vyzdvihnutie zo závodu
                                    F: (transport)
                                         FAS – len na lodnú prepravu
                                                - prepravované k doku lode v dohodnutom
prístave
                                                  nalodenia platí predávajúci
                             - doloţka bez poistenia
                     FCA – prepravné hradí predávajúci
                              - prechod nebezpečenstva škody na tovare -
na
                             dohodnutom mieste
                     FOB – prepravné platí predávajúci, ale prechod
nebezpečenstva
                                škody na tovare je aţ v momente, keď je
tovar celým
                                objemom na palube


74 INCOTERMS – skupina C
                  C: (transport)
                      - predávajúci je povinný zaplatiť prepravné aţ na
mieste
                       určenia
                      - kupujúci znáša nebezpečenstvo škody aţ prevzatím
                     CFR – prepravné hradí predávajúci aţ do momentu
vylodenia
                            - riziko škody na veci prechádza na kupujúceho
vtedy, keď
                             keď sa tovar dostane za zábradlie lode
                             - bez poistenia
                    CIF – poistenie a prepravné do prístavu vylodenia hradí
                              predávajúci
                           - prechod nebezpečenstva škody na tovare - keď
sa tovar
                            dostane za zábradlie lode
                          - poistka musí kryť všetky riziká aţ do vylodenia
                    CPT – prepravné hradí predávajúci aţ do miesta dodania
(pre
                              všetky druhy dopravy)
                            - prechod nebezpečenstva škody na tovare
predaním 1.
                               prepravcovi
                             - bez poistenia
                     CIP – pre všetky druhy dopravy
                            - poistenie a prepravné hradí predávajúci
                            - prechod nebezpečenstva škody na tovare
odovzdaním
                            tovaru 1. dopravcovi
                           - poistka kryje všetky riziká
75 INCOTERMS – skupina D
                                    D: (import)
                                        - predávajúci je povinný dodať tovar, znáša všetky
riziká, hradí
                                        náklady
                                       DAF – pre tieto druhy dopravy: cestná, ţelezničná
                                                - prepravné na dohodnutú štátnu hranicu
hradí
                                                  predávajúci
                                                - prechod nebezpečenstva škody na tovare na
štátnej
                                                   hranici
                                                - bez poistenia
                                         DES – námorná preprava
                                                 - prepravné na dohodnuté miesto hradí
predávajúci
                                                 - prechod nebezpečenstva škody na tovare
momentom
                                                 dodania na dohodnuté miesto z lode
                                              - bez poistenia
                                         DEQ – prepravné aj clo na dohodnuté miesto
vylodenia hradí
                                                      predávajúci (ak kupujúci hradí clo,
uvedie sa „clo
                                                  nezaplatené“)
                                         DDU - prechod nebezpečenstva škody na tovare
dodaním do
                                                    miesta určenia
                                                  - predávajúci hradí všetky náklady, okrem
cla
                                          DPP - prechod nebezpečenstva škody na tovare
dodaním do
                                                      miesta určenia
                                                  -    predávajúci hradí   všetky   náklady
(vrátane cla)




76 UNIDROIT – zásady 2004
      117UNIDROIT = Medzinárodný ústav pre zjednotenie súkromného práva – Rím
      118v roku 1994 tu boli prijaté zásady medzin. obch. zmlúv – všeobec. pravidlá pre
         uzavierania zmlúv v medzinár. obchode
      119zásady UNIDROIT sú pouţiteľné vtedy, ak sa zmluvné strany dohodli, že sa zmluva
      bude nimi spravovať
   120v súčasnosti existuje reedícia zásad z roku 2004:
             - zásady nie sú záväzné – len vtedy, ak sa na ne zmluvné strany odvolajú
             - modifikovať moţno všetky zásady, okrem tých ktoré majú kogentný charakter
             - zásadami nie sú riešené všetky otázky medzinár. obchodu – v takom prípade je
             moţné sa odvolať na zásady s podporným použitím vnútroštátneho práva,
             resp. Vieden. dohovoru


77 Podnikanie zahraničnej osoby v SR
(z otázky č. 25)

        Otázky PO v slovenskom MPS upravuje zákon č. 513/1991 Zb. – Obchodný zákonník,
ktorý v § 21 stanovuje, ţe:
ods. 1 - zahraničné osoby môţu podnikať na území SR za rovnakých podmienok
a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné,
ods. 2 - zahraničnou osobou sa rozumie FO s bydliskom alebo PO so sídlom v zahraničí,
slovenskou PO sa rozumie PO so sídlom v SR, - avšak to nie je hraničné kritérium
ods. 3 - podnikaním zahraničnej osoby na území SR sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má
podnik alebo organizačnú zloţku umiestnenú na území SR,
ods. 4 - oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká dňom zápisu tejto osoby,
prípadne organizačnej zloţky do obchodného registra. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba,
ods. 5 - oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR zaniká ku dňu výmazu podniku
tejto osoby alebo jeho organizačnej zloţky z obchodného registra. Návrh na výmaz podáva
zahraničná osoba.
§ 22 Obchodného zákonníka stanovuje
právnu spôsobilosť, ktorú má iná neţ fyzická zahraničná osoba podľa právneho poriadku,
podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho poriadku. Právnym
poriadkom, podľa ktorého bola táto osoba zaloţená, sa spravujú aj jej vnútorné pomery –
hraničné kritérium, inkorporačná teória
§ 23 Obchodného zákonníka
zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa podľa
tohoto zákona,
§ 24 Obchodného zákonníka
ods. 1 - zahraničná osoba sa môţe podieľať na zaloţení slovenskej PO alebo sa zúčastňovať ako
spoločník alebo člen v slovenskej PO uţ zaloţenej. Môţe ju tieţ sama zaloţiť alebo sa stať
jediným spoločníkom slovenskej PO, pokiaľ to tento zákon pripúšťa,
ods. 2 – slovenská PO môţe byť zaloţená len podľa slovenského práva, ak zákon alebo právo
Európskych spoločenstiev neustanovuje inak.
§ 26 Obchodného zákonníka
ods. 1 - zahraničná PO zaloţená na účel podnikania môţe premiestniť svoje sídlo zo zahraničia
na územie SR, ak tak ustanoví právo Európskych spoločenstiev alebo ak to umoţňuje
medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná,
ods. 2 - premiestnenie sídla je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
ods. 3 - vnútorné právne pomery PO sa aj po preloţení jej sídla do tuzemska spravujú právnym
poriadkom štátu, podľa ktorého bola zaloţená.

        Pre určenie osobného štatútu PO sa pouţívajú v jednotlivých štátoch 2 teórie:
inkorporačná – táto vychádza z právnej fikcie, ţe skutočným subjektom práva sú len FO, kým
PO majú subjektivitu len na základe fikcie. Preto pre určenie osobného štatútu PO je právny
poriadok, podľa ktorého PO bola založená.
teória sídla – osobným štatútom PO je právny poriadok štátu, v ktorom má PO svoje
skutočné sídlo, nielen štatutárne zastúpenie, ale miesto, kde zvyčajne dochádza
k zasadnutiam hlavných orgánov PO, kde sa uskutočňuje jej činnosť. Toto sídlo môţe byť
v inom štáte, neţ je štát, podľa právneho poriadku ktorého bola PO zaloţená a v ktorom má
štatutárne orgány.


78 Doložky ku kúpnej zmluve
Acceleration clause - In the event of default in the payment of any of the said installments or
said interest when due as herein provided, time being of the essence hereof, the holder of this
note may, without notice or demand, declare the entire principal sum then unpaid immediately
due and payable.

Arbitration clause - "All disputes arising out of or in connection with the present contract shall
be finally settled under the Rules of Arbitration of the International Chamber of Commerce by
one or more arbitrators appointed in accordance with the said Rules."

A due-on-sale clause is a clause in a loan or promissory note that stipulates that the full balance
is due upon sale or transfer of ownership.

Entire contract / Integration clause: "This Agreement (and any documents referred to in it)
contains the whole agreement between the Parties relating to the transactions contemplated by
this Agreement and supersedes all previous understandings and agreements between the Parties
relating to these transactions. Each Party acknowledges that, in agreeing to enter into this
Agreement, it has not relied on any representation, warranty, collateral contract or other
assurance (except those set out in this Agreement and any documents referred to in it) made by
or on behalf of any other Party or any other person whatsoever before the execution of this
Agreement. Each Party waives all rights and remedies which, but for this Clause, might
otherwise be available to it in respect of any such representation, warranty, collateral contract or
other assurance, provided that nothing in this Clause shall limit or exclude any liability for wilful
misconduct or fraud."

An escalator clause is a clause in a lease or contract that guarantees a change in the agreement
price once a particular factor beyond control of either party affecting the value has been
determined.

An escape clause is any clause, term or condition in a contract that allows a party to that contract
to avoid having to perform the contract.
An exclusion clause is a term in a contract that seeks to restrict the rights of the parties to the
contract. Exclusion clauses generally fall into one of these categories:
True exclusion clause: The clause recognises a potential breach of the contract, and then
excuses liability for the breach. Alternatively, the clause is constructed in such a way it only
includes reasonable care to perform duties on one of the parties.
Limitation clause: The clause places a limit on the amount that can be claimed for a breach of
contract, regardless of the actual loss.
Time limitation: The clause states that an action for a claim must be commenced within a
certain period of time or the cause of action becomes extinguished.

Force majeure clause: "No Party shall be liable for any failure to perform its obligations where
such failure is as a result of Acts of Nature(including fire, flood, earthquake, storm, hurricane or
other natural disaster), war, invasion, act of foreign enemies, hostilities (whether war is declared
or not), civil war, rebellion, revolution, insurrection, military or usurped power or confiscation,
terrorist activities, nationalisation, government sanction, blockage, embargo, labour dispute,
strike, lockout or interruption or failure of electricity or [telephone service], and no other Party
will have a right to terminate this Agreement under Clause 19 (Termination) in such
circumstances."
"Any Party asserting Force Majeure as an excuse shall have the burden of proving that
reasonable steps were taken (under the circumstances) to minimize delay or damages caused by
forseeable events, that all non-excused obligations were substantially fulfilled, and that the other
Party was timely notified of the likelihood or actual occurrence which would justify such an
assertion, so that other prudent precautions could be contemplated."

A forum selection clause in a contract with a Conflict of Laws element allows the parties to
agree that any litigation resulting from that contract will be initiated in a specific forum. There
are three types of clause:
The reference might be to a particular court in a jurisdiction agreed upon by the parties
(although, if the parties make a mistake as to the power of the nominated court to hear the matter,
the civil procedures of the nominated jurisdiction will be applied to identify the appropriate
court); or
The clause might refer to a specific kind of dispute resolution process, such as mediation,
arbitration (see arbitration clause, lex loci arbitri), or a hearing before a special referee; or
The clause might refer to both, requiring a specific process to be carried out in a specific
location.

Gross-up clause: "All payments to be made under this Agreement shall be made in cleared
funds, without any deduction or set-off and free and clear of and without deduction for or on
account of any taxes, levies, imports, duties, charges, fees and withholdings of any nature now or
hereafter imposed by any governmental, fiscal or other authority save as required by law. If a
Party to this Agreement is compelled to make any such deduction, it will pay to the receiving
Party such additional amounts as are necessary to ensure receipt by the receiving Party of the full
amount which that party would have received but for the deduction."

Hell or high water clause: "The obligations of Party X under Clause 10 (Payments) are absolute
and paramount obligations to procure performance, and Party X shall indemnify Party Y for any
loss or damage arising from its failure to procure performance of those obligations irrespective of
whether the primary contractual liability of Party X or any other person in relation to Clause 10
may be limited by Clause 16 (Force Majeure) or by the common law doctrines of frustration or
impossibility."

A Himalaya clause is a contractual provision expressed to be for the benefit of a third party who
is not a party to the contract. Although theoretically applicable to any form of contract, most of
the jurisprudence relating to Himalaya clauses relate to marine matters, and exclusion clauses in
bills of lading for the benefit of stevedores in particular.

Liquidated damages - damages are said to be liquidated (also referred to as liquidated and
ascertained damages) when the amount of damages recoverable in the event of a specified breach
(eg late performance) is agreed at the date of the contract. In such circumstances a liquidated
damages provision will be included in the contract. When damages are not
predetermined/assessed in advance then the amount recoverable is said to be 'at large' (to be
agreed or determined by a court or tribunal in the event of breach).

A negative pledge is a provision in a contract which prohibits a party to the contract from
creating any security interests over certain property specified in the provision.

A no-contest clause, also called an in terrorem clause, is a clause in a legal document, such as a
contract or a will, that is designed to threaten someone, usually with litigation or criminal
prosecution, into acting or ceasing to act.

A retention of title clause (also called a Romalpa clause in some jurisdictions) is a provision in
a contract for the sale of goods that the title to the goods remains vested in the seller until certain
obligations (usually payment of the purchase price) are fulfilled by the buyer.

The severability clause (sometimes referred to as a salvatorius clause, from the Latin word
salvatorius) is the name for a special clause that regulates the legal consequences or the
applicability of the remaining clauses of a contract when some clauses of a contract are or
become ineffective or infeasible. The goal of the severability clause is usually to maintain the
spirit of the contract as much as possible.

								
To top