Ministerstvo �kolstva a vedy SR by 4ZTz0T4

VIEWS: 176 PAGES: 47

									                 Ministerstvo školstva a vedy SR
               Vedecká rada Mechanizačnej fakulty
          Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre




                        Ing. Peter DUNČIČ




   Rozbor energetických nárokov na pohon drviča
          neţiadúcich nárastov D/1500M




                   Číslo a názov vedného odboru:
41-15-9 Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby




   Autoreferát dizertácie na získanie vedecko-akademickej hodnosti
                         “philosophiae doctor”


                             Nitra, 2004




                                 3
       Dizertácia bola vypracovaná v rámci doktorandského štúdia na Katedre mechaniky
a strojníctva, Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.


Doktorand: Ing. Peter Dunčič
           Katedra mechaniky a strojníctva
           Mechanizačná fakulta
           Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Školiteľ:      prof. Ing. Jozef Šesták, CSc.
               Katedra mechaniky a strojníctva
               Mechanizačná fakulta
               Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Oponenti: prof. Ing. Anton Ţikla, CSc.
          Katedra vozidiel a tepelných zariadení
          Mechanizačná fakulta
          Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

               Ing. Richard Markovič, CSc.
               Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky v Rovinke

               prof. Ing. Tibor Lúkáč, CSc.
               Lesnícka fakulta
               Technická univerzita vo Zvolene




Autoreferát bol rozoslaný:...................................

Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra mechaniky a strojníctva MF SPU v Nitre.
Obhajoba dizertácie sa koná dňa ....................... pred komisiou obhajoby doktorandských
dizertačných prác vedného odboru 41-15-9 na Mechanizačnej fakulte SPU v Nitre o ...........
hodine. S dizertáciou sa moţno oboznámiť na Dekanáte MF, Oddelenie vedy a výskumu SPU
v Nitre.


Predseda komisie pre obhajoby vo vednom obore 41-15-9:

                                        prof. Ing. Jozef Hrubec, CSc.

                             Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre




                                                           4
ÚVOD
     V súčasnom veľmi zloţitom ekonomickom období stojíme pred problémom, ako zníţiť
náklady na likvidáciu neţiadúcich drevných nárastov, burinových spoločenstiev na lúkach,
pastvinách a v lesoch.
     Na lúkach a pastvinách často dochádza k premnoţeniu neţiadúcich drevných nárastov a
burinových spoločenstiev, ktoré zabraňujú takéto plochy vhodne vyuţívať. Z uvedeného
dôvodu je potrebné udrţiavať lúky a pasienky s vhodnými mechanizačnými prostriedkami.
      Často niekoľko rokov odkryté kalamitné plochy, alebo silne presvetlené porasty idúce do
predčasnej obnovy sa vyznačujú prítomnosťou neţiadúcich drevných nárastov a burinových
spoločenstiev.
     Pristúpiť k zalesňovaniu takýchto plôch bez toho, aby sa uvedené neţiadúce nárasty
odstránili je z biologického, ale aj ekonomického hľadiska nevýhodné.
     Z uvedených dôvodov je potrebné zváţiť, akým spôsobom a s akými mechanizačnými
prostriedkami budeme nárasty likvidovať.
      Za týmto účelom je vyvinutých rad strojov a zariadení, ktoré sa podieľajú na odstránenie
neţiadúcich nárastov pred zalesňovaním, alebo obrobením pôdy. Takéto stroje sa pouţívajú aj
pri udrţiavaní lúk a pasienok.
     Drviče môţu pracovať v rastlinnom prostredí a zároveň rozrušovať štruktúru pôdy
s následným zapracovaním rastlinných zvyškov. Pri práci v prostredí pôdy dochádzalo
k rýchlemu otupovaniu noţov s následným zvýšením energetickej náročnosti na stroj, preto
niektorí výrobcovia vyvinuli drviče s dvomi pracujúcimi rotormi. Tento spôsob likvidácie
neţiadúcich nárastov vyţaduje montáţ ostrých kladiviek na rotor pracujúci v rastlinnom
prostredí a tupé kladivká na rotor pracujúci v prostredí pôdy.
     Drvením drevných nárastov vznikajú štiepky, ktoré súvisle pokrývajú plochy určené
k obnove porastov, čím nedochádza k zvýšenému odparu vlahy čo vplýva na zlepšení
prijateľnosti sadeníc.
     Na základe dlhodobých poznatkov z obnovy lesných porastov VÚL vo Zvolene vyvinul
drvič neţiadúcich nárastov s typovým označením D/1500M.
     Drvič umoţňuje narúšať hornú časť pôdy a zapracovať do nej podrvený materiál. Na takto
pripravené plochy môţeme pristúpiť k výsadbe sadeníc.
     Podľa lesotechnických poţiadaviek drvič neţiadúcich nárastov s typovým označením
D/1500M má byť montovaný hlavne na traktory ZETOR radu 7245 alebo traktory typovej rady
53. Na týchto traktoroch je moţné odoberať na prednom vývodovom hriadeli výkon pribliţne
32 kW. Na účely drvenia je to dolná hranica, pri ktorej nie je nasadenie drvičov tejto šírky
spojené s problémami s výkonom.
     Drvič D/1500M je montovaný na sériovo vyrábaný predný alebo zadný trojbodový záves
traktora. Je na ňom uchytený čapmi predpísaných rozmerov. Drvič pri práci je opretý o zem
zaoblenými lyţami na úrovni predného rotora. Ich nastavením je určená vzdialenosť predného
rotora od zeme. Hĺbka záberu zadného rotora do pôdy je určená celkovým naklopením drviča,
toto naklopenie sa nastavuje skracovaním, alebo predlţovaním horného nastaviteľného tiahla
PTBZ.
     Za účelom overenia lesotechnických poţiadaviek boli vykonané funkčné skúšky drviča,
dynamická analýza mechanizmu pohonu stroja a meranie príkonu na pohon drviča neţiadúcich
nárastov - D/1500M .


1. PREHĽAD POZNATKOV


                                              5
     Výrobcovia drvičov realizáciou nových poznatkov sa dnes usilujú vyrábať čoraz
dokonalejšie zariadenia, čo vplýva na zvýšenie produkcie a zlepšenie kvality práce. Jedným
z hlavných kritérií pri dosahovaní vysokej produktivity práce je energetická náročnosť, ktorá
určuje vhodnosť pouţitia pracovného stroja, preto sa kladú zvýšené poţiadavky na materiálové
vlastnosti drviacich segmentov a prenosu síl v sústave. Jedna z ciest ku konkurencieschopnosti
zariadení je aj cena výrobku čo v značnej miere ovplyvňuje náklady na obrobenú plochu.
Súčasná dynamika rozvoja výroby drvičov neţiadúcich nárastov ponúka mnoţstvo rôznych
typov a výkonových tried zariadení, z ktorých časť je popísaná v tejto kapitole.

1.1     PREHĽAD POUŢÍVANÝCH DRVIČOV


1.1.1   DRVIČE VYROBENÉ V TALIANSKU

Forestry & Agricultural Eguipment (FAE), htt//www.faeitalia.com
      Talianska firma FAE bola zaloţená v roku 1989 a zaoberá sa výrobou vysokokvalitných
lesných fréz, drvičov a fréz pre úpravu lesných a poľných ciest. Rotory s pevnými zubami a
kladivkami sú vhodné takmer pre akékoľvek pouţitie.
    Model FML
      Lesná fréza s rotorom s voľne uloţenými kladivkami je určená pre ľahšie podmienky.
Model FML je schopný drviť materiál do priemeru 150 mm. Je určený pre agregáciu
s traktormi o výkone 37 – 73 kW. Rotor FAE s jedinečnou konštrukciou je určený k ľahším
prácam v lesníctve, ale vďaka nízkemu profilu stroja je ideálny pre zapracovanie konárov a
neţiadúcich nárastov aj v sadoch. Model FML/S (Super) je vybavený silnejším rámom
s ťaţšími kladivkami, ktoré pouţívajú modely FMM. Model FML/SS je štandardne vybavený
hydraulickým posunom do strany. Model FML/3S je totoţný s modelom FML/S a má
hydraulický posun do strany.

     Model FMM
     Lesná fréza s rotorom s voľne uloţenými kladivkami určená pre stredneťaţké podmienky.
Model FMM je schopný drviť materiál do priemeru 250 mm. V agregácii s traktormi strednej
výkonovej rady je fréza schopná zapracovať pozberové zvyšky po ťaţbe, údrţbu
protipoţiarnych liniek, plôch pod vedením elektrického prúdu. Je vhodný pre údrţbu
zanedbaných lesných plôch, kde lesná fréza FMM zapracuje materiál strednej veľkosti. Model
FMM/S je štandardne vybavený obojstranným pohonom rotora, silnejšou prevodovkou a
mechanizmom, ktorý vďaka hydraulickému tretiemu bodu zaisťuje ideálnu polohu prevodovky
voči kľukovému hriadeľu v závislosti na naklonení frézy.

     Model FMH
     Lesná fréza s rotorom s voľne uloţenými kladivkami je určená pre ťaţké podmienky.
Model FMH je schopný drviť materiál do priemeru 400 mm. Je ideálny k prácam, ktoré boli
doposiaľ ťaţko realizovateľné a časovo náročné (napr.: zapracovanie prerezávok, tvorba
protipoţiarnych liniek, príprava plôch k zalesneniu alebo k rekultivácii, tvorba nových
prístupových ciest atď.). Vhodnými nosičmi frézy sú traktory s výkonom nad 117 kW, ideálne
s reverzným riadením a plazivými rýchlosťami. Výsledkom práce FMH je plocha perfektne
pripravená k sadeniu stromčekov, umoţňujúce dosiahnutiu rovnej rady stromčekov. Model
FMH/S je štandardne vybavený obojstranným pohonom rotora, silnejšou prevodovkou a
uloţením rotora, mechanizmom, ktorý vďaka hydraulickému tretiemu bodu zaisťuje ideálnu
polohu prevodovky voči kľukovému hriadeľu v závislosti na naklonení frézy.



                                              6
     Model UMM
     Lesná fréza s rotorom s pevnými zubami určená pre stredneťaţké podmienky. Model
UMM je schopný drviť materiál do priemeru 300 mm. V agregácii s traktormi strednej
výkonovej rady je fréza schopná zapracovať pozberové zvyšky po ťaţbe, tvorba
protipoţiarnych liniek, plôch pod vedením elektrického prúdu. Je vhodný pre údrţbu
zanedbaných lesných plôch, kde lesná fréza UMM zapracuje materiál strednej veľkosti. Model
UMM/S je štandardne vybavený obojstranným pohonom rotora, silnejšou prevodovkou a
uloţením rotora, mechanizmom, ktorý vďaka hydraulickému tretiemu bodu zaisťuje ideálnu
polohu prevodovky voči kľukovému hriadeľu v závislosti na naklonení frézy.

     Fréza SCH
    Je agregovaná na trojbodový záves traktora s rotorom o priemere 1 m. Fréza je určená pre
prácu v najťaţších podmienkach s moţnosťou zapracovať korene a pozostatky kmeňov po
ťaţbe aţ do hĺbky 400 mm. Je vhodná pre prípravu pôdy pre novú výsadbu (napr. po výrube
vianočných stromčekov). Po zmulčovaní všetkých neţiadúcich pozberových zvyškov
zanecháva pás spracovanej zeminy vhodný k okamţitej výsadbe. Modely SCH/SS 45/30 a
SCH/SS 45 sú vybavené posuvom do strany.

     Fréza STC
    Je určená pre úpravu a údrţbu poľných a lesných ciest a pre rekultivácie. Fréza STC je
vybavená rotorom s pevnými zubami a vhodná k drveniu kameňov do priemeru 200 mm.
Robustný rotor s pevnými zubami je schopný rozdrviť kamene a zapracovať ich so zeminou do
hĺbky 140 mm. Pre prácu s touto frézou sú ideálne traktory nad 73 kW vybavené
superplazivými rýchlosťami a hydrostatickým pojazdom.



1.1.2   DRVIČE VYROBENÉ V NEMECKU

     Zariadenie SUPERFORSTMULCHER vyrobila nemecká firma SEPPI. Toto zariadenie je
určené na drvenie drevných materiálov (konárov, kríkov, pozostatkov po ťaţbe). Ide o
zariadenie vhodné s vyuţitím pokalamitných situáciách. Zariadenie je schopné do určitej hĺbky
likvidovať aj koreňové systémy.

HAMMERSCHMIED , http//:www.oslavan.cz

Drviče sa vyrábajú v troch kategóriach:
   - ľahkej konštrukcie ( typová rada DU, LDP )
   - stredneťaţkej konštrukcie (typová rada ELV, FLV, FE)
   - ťaţkej konštrukcie (typová rada EU, FU, GU, FDM, FWP, GWP)

     Drvič typovej rady DU, LDP
     Sú stroje ľahkej konštrukcie určené pre menejnáročné podmienky s moţnosťou čelného
alebo zadného nosenia (typ LDP len pre zadné nesenie). Stroj umoţňuje drvenie materiálov do
priemeru 80 mm. Pracovná šírka stroja je v rozmedzí od 800 - 1500 mm. Stroj je určený pre
pouţitie v záhradách, parkoch, zeleninárstve, športových areáloch.

    Drvič typovej rady ELV, FLV, FE
    Sú stroje stredneťaţkej konštrukcie určené pre ťaţšie podmienky s moţnosťou zadného
nosenia. Stroj umoţňuje drvenie materiálov do priemeru 120 mm. Pracovná šírka stroja je v


                                             7
rozmedzí od 1500 - 2250 mm. Stroj je určený pre pouţitie v ovocných sadoch, vinohradoch,
poľnohospodárstve.

      Drvič typovej rady EU, FU, GU, FDM, FWP, GWP
     Sú stroje ťaţkej konštrukcie určené pre najťaţšie podmienky s moţnosťou čelného alebo
zadného nosenia. Stroj umoţňuje drvenie materiálov do priemeru 180 mm. Pracovná šírka
stroja je v rozmedzí od 1500 - 3750 mm. Stroj je určený pre pouţitie v ovocných sadoch,
vinohradoch, lesníctve a poľnohospodárstve.

1.1.3     DRVIČE VYROBENÉ V ČESKEJ REPUBLIKE

     Česká firma ECO Inter s.r.o. so sídlom v Lukove sa zaoberá s výrobou strojov, ktoré sa
vyuţívajú na likvidáciu neţiadúcich nárastov. Vzhľadom k tomu, ţe ide o zariadenia vyrábané
špeciálne pre pouţitie v poľnohospodárstve a v sadovníctve, je problematické odhadnúť ich
technickú vyuţiteľnosť v ďaleko ťaţších podmienkach lesných porastov.
     Ďalšia Česká firma RD JISKRA ČEJKOVICE okr. HODONÍN vyrába drvič viniča a
zelenej hmoty – DRZ. Drvič je určený pre drvenie prútov vo viniciach, konárov v sadoch do
priemeru 40 mm a k drveniu iného podobného materiálu (kríkov a pod.). Pouţíva sa aj ako
mulčovač trávy k drveniu trávnatých porastov v priestoroch viníc, v sadoch a na iných
plochách. Drvič je moţné pripojiť k rôznym pohonovým jednotkám od malotraktorov rady TK
- 20 aţ po beţné traktory typu ZETOR vo všetkých modifikáciách. Stroj je vyrábaný v
pracovných šírkach 1000, 1200 a 2000 mm. Pokiaľ je moţné na poháňacej jednotke meniť
otáčky vývodového hriadeľa, potom je táto moţnosť v rozmedzí od 500 do 1000 min-1.

Tabuľka č. 1.1-16 Technické parametre drvičov, model DRZ
        Typ           Šírka    Dĺţka     Šírka záberu    Výška      Hmotnosť     ot. vývod.
                      [mm]     [mm]           [mm]       [mm]          [kg]         hriadeľa
                                                                                     [min-1]
DRZ - 100             1200      900          1000         650         320        500-1000
DRZ - 120             1400      900          1200         650         350        500-1000
DRZ - 200             2200      900          2000         650         400        500-1000

Frekvencia otáčania pracovného valca pri vstupných otáčkach 540 min-1 je 1000 min-1.
Frekvencia otáčania pracovného valca pri vstupných otáčkach 1000 min-1 je 1850 min-1.

     Drvič konárov vlečený DVV - 93
     V lesnom závode VRCHLABÍ sa vyrába konárový drvič DVV – 93. Pouţíva sa ako
prídavné zariadenie za univerzálne kolesové traktory rady 70.
      Drvič DVV 93 sa pouţíva spolu s hnacím a ťaţným agregátom pre drvenie ťaţobného
odpadu a vyrastených neţiadúcich drevín v porastoch do maximálnej hrúbky 100 mm.
Prejdením drviča sa biomasa rozdrví na štiepky, ktoré zostávajú v poraste. Rozklad ťaţobného
odpadu vo forme štiepky sa urýchli a zároveň vrstva štiepky pôsobí v prvých dvoch rokoch ako
mulčovacia vrstva pre zníţenie výparov z pôdy a zároveň zabraňuje rastu burín. Porasty po
ťaţbe sú pripravené k zalesňovaniu a k mechanickej príprave pôdy.
     Drvič je moţné vyuţiť aj pri drvení konárov a ostatného stromového odpadu ako aj v
ovocných sadoch.

1.1.4     DRVIČE VYROBENÉ NA SLOVENSKU

        ROTO - 1, 2


                                             8
     ROTO - 1,2 slúţi na drvenie rastlinných zvyškov a kukuričného kôrovia pred orbou.
Drviaci účinok vzniká pomocou zvisle uloţeného rotora, ktorý je vybavený 2 pracovnými
noţmi. Stroj obsluhuje jedna osoba. Ako energetický stroj pre ROTO - 1 slúţi traktor o výkone
15 kW, pre ROTO - 2 (viď. obr. č. 1.1-19) slúţi traktor o výkone 45 kW. Rám rotora je
vyrobený z U50 a je zo spodu zakrytý plechom hrúbky 4 mm. Zo spodu na rám je
priskrutkovaný loţiskový domček, vyrobený z trubky Ø 121/20. V loţiskovom domčeku sa točí
vertikálne uloţený rotor ( v dvoch loţiskách 6209 2Z ), ktorý je spojený cez spojku s rohovou
prevodovkou ( i = 3 ) uloţenou na ráme stroja. Drvič sa k traktoru pripája pomocou
trojbodového závesu. ROTO -2 pracuje ako polonesený stroj.


1.1.5   DRVIČE VYROBENÉ VO FÍNSKU

      MERI - drviaca fréza MJ - 1,8; MJ - 2,3; MJS - 2,5DT
Výrobcom drviacej frézy MERI je firma SUOKONE OY z FÍNSKA. Drviaca fréza MERI MJ
     - 1,8; MJ - 2,3; MJS - 2,5DT sa pouţíva na drvenie neţiadúcich drevných nárastov na
      viacročných holinách alebo v lesoch. Zabudovaná bezpečnostná spojka chráni hnací
            mechanizmus proti preťaţeniu krútiacim momentom od drviacich hrotov.
      Typy MJ - 1,8; MJ - 2,3 môţu byť vybavené prídavným pohonom. Moţnosť pripojenia je
na predný alebo zadný trojbodový záves. Pohon valcov je cez vývodový hriadeľ, alebo ako
špeciálne vyhotovenie s hydraulickým motorom. Ľahká stavebná konštrukcia umoţňuje aj
pouţitie malých traktorov. Pouţívajú sa otáčky vývodového hriadeľa 1000 min-1, alebo
v prevedení štandard 540 min-1. Hlavné ochranné zariadenie pracuje v olejovej náplni
a reťazové kolesá sú kalené. Pre rekultiváciu v lese sa obyčajne pouţíva traktor s plazivou
rýchlosťou (0,5-1,5 km.h-1).
      Pre zvýšenie výkonnosti frézy je vhodné doplniť základné vybavenie frézy o hydraulický
výkyvný rám a hydraulický zadný valec na vyrovnanie.
Traktor vyţaduje tieto Špeciálne úpravy: - superplazivú rýchlosť
                                          - ochrannú vaňu
                                          - kompletné krytovanie
                                          - ochranné rámy
                                          - prídavná hydraulika


1.2     SKÚŠKY NA ZARIADENIACH VYKONANÉ LVÚ ZVOLEN

     Na lesníckom výskumnom ústave boli v lesných podmienkach odskúšané nasledovné
zariadenia:
     - Kabar
     - Rotorschläger OR – 67
     - Univerzálny drvič D – 1,7
     Kabar a univerzálny drvič D – 1,7 majú noţe, ktoré sú vertikálne rotujúce a Rotorschläger
OR – 67 má horizontálne rotujúce noţe.


1.2.1     MT6 – 011 – KABAR

      Išlo o univerzálny mechanizačný prostriedok riešený ako samojazdná hnacia jednotka
s moţnosťou pripojenia rôznych technických zariadení vyvíjaných a doplňovaných podľa
potrieb poľnohospodárstva.


                                              9
     Na Slovensku ešte stále pracuje na niektorých poľnohospodárskych podnikoch pri čistení
lúk a pasienkov.
     Dostatočný výkon agregátu, široký rozchod podvozku, nízke ťaţisko a automatické
priečne vyrovnávanie sklonu je zárukou bezpečnej práce aj na svahovitých terénoch.
Vybavenie stroja plnohydraulickým zariadením, hydrostatickým pohonom s plynulou
reguláciou pojazdnej rýchlosti, klimatizovanou bezpečnostnou kabínou s príslušenstvom
vytvára kultúrne pracovisko obsluhe. Spotreba nafty je podľa podmienok v rozmedzí 50 – 70 l
za pracovnú zmenu.
     U zariadenia MT6 – 011 – KABAR sa hrúbková štruktúra odstraňovaných stromov
zisťovala meraniami na troch plochách veľkosti 10m x 10m. Priemerne sa na jednej ploche
nachádzalo 1906 stromčekov, z čoho 63 % pripadlo do hrúbkovej triedy 10 – 30 mm, 21% do
hrúbkovej triedy 40 – 60 mm, 10% do triedy 70 – 90 mm a 6% do hrúbkovej triedy 100 – 120
mm. Priemerná hodnota nameranej kruhovej plochy uvedených drevín prepočítaná na plochu o
výmere 1 m2 je 0,026 m2.

Tabuľka č. 1.2-1 Čas potrebný na likvidáciu nárastov v rôznych sklonoch
     Sklon terénu [%]                    Dĺţka [m]                      Čas [min.]
           Rovina                            154                          31,8
           Rovina                            161                          32,6
           Rovina                            176                          35,2
           + 24 %                            191                          52,4
           - 24 %                            206                          38,7
           + 24 %                            198                          56,9
           - 24 %                            190                          36,5
           + 24 %                            201                          60,3
           - 24 %                            194                          37,6

    Vypočítaná hodinová výkonnosť predstavuje 0,21 ha, zmenová výkonnosť po redukovaní
pracovného času koeficientom 0,48 vyuţiteľnosti zmeny je 0,85 ha.


1.2.2    ROTORSCHLÄGER OR - 67

    Uvedený rotačný otĺkač pozostáva zo základného rámu zváranej konštrukcie, na ktorom sa
nachádzajú pruhy na trojbodové uchytenie kolesových traktorov . Na základnom ráme je
namontovaný vlastný kryt, spojka a prevodovka, na ktorej sú upevnené noţe. Rotor je
poháňaný cez výstupný a kĺbový hriadeľ.

Technické parametre :
dĺţka                               1780 mm
šírka                               1720 mm
výška                               1100 mm
kĺbový hriadeľ                       ET.M2790 – 693 typ A
noţe                                4 ks
hrúbka materiálu                     20 mm
šírka noţa                           80 mm
dĺţka noţa                          710 mm
uhol noţa                            90°
otvor na upevnenie noţa              24 mm
priemer rotora s noţmi                1470


                                            10
počet otáčok                            do 540 min-1

     Skúšky zariadenia sa vykonali pri likvidácii 15 ročného zmiešaného hrabovo-bukového
porastu výmladkového pôvodu. Najviac zastúpenou drevinou bol hrab (70%) a dub (30%).
Výmladky boli v trsoch. Charakteristika likvidovaného porastu zisťovaná na 12-tich skúšaných
plochách je uvedená v tabuľke 1.2-2.

Tabuľka č. 1.2-2 Charakteristika likvidovaného porastu
Číslo plochy                                  Priemer dreviny [mm]
                  do 10       11 - 20        21 - 30         31 - 40    41 - 50       Spolu
      1            26           30             13               3          5            77
      2            34           58             12               5          3           112
      3            27           40             13               4          7            91
      4            30           43             13               1          2            89
      5            31           38             16               2          3            90
      6            47           40             24               -          5           116
      7            37           55             12               3          3           110
      8             9           55             43               6          4           117
      9            25           51             16               -          1            93
     10            30           61             16               1          4           112
     11            35           59             25               2          3           124
     12            27           34             16               3          5            85
    Spolu          358         564             219             30         45          1 216


    Z časovej vyuţiteľnosti, plochy uţ likvidovaných porastov a zmenového času sa
vypočítala zmenová výkonnosť, ktorá predstavuje 3 276 m, čo pri šírke záberu stroja 1,7 m
znamená 0,55 ha. Hodnoty sú uvedené v tabuľke 1.2-3.

Tabuľka č. 1.2-3 Výsledky časových pozorovaní
         Číslo              Sklon terénu               Dĺţka prejazdu        Spotreba času
        merania                 [%]                       [m]                    [min.]
           1                   rovina                        86                   5,10
           2                     ,,                          94                   6,40
           3                     ,,                          80                   5,40
           4                     ,,                          79                   5,30
           5                     ,,                          92                   6,40
           6                     ,,                          90                   7,00
           7                     ,,                          91                   6,40
           8                     ,,                          87                   7,20
           9                     ,,                          86                   8,10
          10                     ,,                          88                   6,40
          11                     ,,                          89                   5,90
         Spolu                                              962                  69,90




1.2.3    UNIVERZÁLNY DRVIČ DU 170

    Výrobcom zariadenia je RD Hlohovec.
    Polonesený traktorový univerzálny drvič DU 170 umoţňuje drvenie konárov do priemeru
20 mm.


                                              11
Technické parametre :
pracovný záber                   1700 ( 3000 ) mm
prevedenie                       polonesený na trojbodovom závese
hnací prostriedok                traktor univerzálny Z 7245
otáčky kardanu                   1000 min.-1
hmotnosť                         3600 kg
pracovná rýchlosť                 5-12 km.h-1
otáčky motora                    2000 – 2400 min.-1

 Druhová štruktúra likvidovaných nárastov bola nasledovná:
* trnka          60%
* šíp           30%
* vŕba            5%
* breza           5%

     Terén bol veľmi slabo zvlnený, vhodný pre prácu univerzálnych kolesových traktorov. Na
základe smerodajnej odchýlky, určenej z predvýberu, ako aj na základe minimálneho rozsahu
výberu sa určilo, ţe pre celkovú charakteristiku je potrebných 25 plôch. Na nich nachádzalo
438 jedincov, z toho je 64 % v hrúbke 10 – 30 mm, 31 % v hrúbke 40 – 60 mm a napokon 5 %
v hrúbke 70 – 90 mm.
     Vzhľadom na skutočnosť, ţe obsluha traktora z organizačných dôvodov nemohla
s drvičom pracovať celú zmenu, nebolo moţné vykonávať celozmenové časové pozorovania.
      Meralo sa 5 dní a to nasledovne:
1. deň           168 min.
2. deň           251 min.
3. deň           148 min.
4. deň           206 min.
5. deň           292 min.
     Analýza časových pozorovaní je uvedená v tabuľke č. 1.2-4 a výmera odlesnenej plochy
v tabuľke č. 1.2-5.

Tabuľka č. 1.2-4 Analýza časových pozorovaní drviča DU 170
     Dni        Čistý pracovný čas       Prestávky        Technické úpravy      Spolu
                       [min.]              [min.]              [min.]           [min.]
   1. deň               158                  11                  17               186
   2. deň               216                   9                  26               251
   3. deň               110                   6                  32               148
   4. deň               182                  10                  14               206
   5. deň               266                   7                  19               292
    Spolu               932                  43                 108              1 083




Tabuľka č. 1.2-5 Prehľad o výmere odlesnenej plochy
             Dni                     Pracovný čas spolu         Výmera odlesnenej plochy
                                           [min.]                        [ha]
            1. deň                          189                           3,1
            2. deň                          251                           3,8



                                            12
           3. deň                            148                            3,6
           4. deň                            206                            3,9
           5. deň                            292                            4,2
            Spolu                           1 083                           18,6

      Z hodnôt uvedených v tabuľke č. 1.2-5 vyplýva, ţe priemerná hodinová výkonnosť
drviča v daných podmienkach je 1,03 ha. Za účelom získania informácie o celodennej
výkonnosti v daných podmienkach sa čas zmeny redukoval časom na prípravu a ukončenie
prác. Vypočítaná zmenová výkonnosť je potom 4,2 ha.
      Vzhľadom na uţ uvedenú skúsenosť, ţe zariadenia nemohli byť skúšané v rovnakých
podmienkach je v podstate nemoţné ich vzájomné vyhodnotenie. V najťaţších podmienkach
pracoval KABAR, v podmienkach z hľadiska hrúbkovej štruktúry likvidovaných nárastov je
najpriaznivejší drvič DU 170. Samozrejme, ţe táto skutočnosť sa odrazila aj na zmenových
výkonnostiach.
     Do hodnotenia technickej stránky skúšaných mechanizačných prostriedkov moţno
konštatovať, ţe horizontálne rotujúce noţe ( Rotorschläger OR-67 ) sú v porovnaní s noţmi
vertikálne rotujúcimi v nevýhode, čo sa odrazí predovšetkým na kvalite vykonanej práce.




1.3     DRVIČ NEŢIADÚSICH NÁRASTOV D/1500M A DOSIAHNUTÉ
        VÝSLEDKY PRI SKÚŠKACH


     Na základe lesotechnických poţiadaviek bolo potrebné navrhnúť drvič za účelom
posekania neţiadúcich porastov a následného zapracovania do pôdy. Drvič je jednoúčelový
stroj s univerzálnym pouţitím. V lesnom hospodárstve bude vyuţívaný na ničenie neţiadúcich
drevných nárastov na viacročných holinách s následným zapracovaním do pôdy pred
zalesňovaním.
     Predmetom skúšok bol novovzniknutý adaptér, ktorý bol podľa jeho vyuţitia v lesnom
hospodárstve nazvaný drvič neţiadúcich nárastov s označením D/1500M.
     Spracovanie konštrukčného návrhu D/1500M vychádzalo s doposiaľ známych zariadení,
ktoré sa pouţívajú v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve. Medzi najznámejších
zahraničných výrobcov podobného charakteru patrí nemecká firma SEPPI a Maschinenfabrik
Bermarigen GmbH.
     Parametre stanovené na začiatku riešenia v lesotechnických poţiadavkách na riešenie
funkčného vzoru boli overované v poľných podmienkach.


1.3.1   SKÚŠKY ADAPTÉRA NA BIOLOGICKEJ ZÁKLADNI VEĽKÁ STRÁŢ
        A OSTRÁ LÚKA


     Na biologickej základni Veľká stráţ išlo o prvé funkčné skúšky adaptéra. Snahou
pracovného kolektívu bolo overiť predovšetkým funkčnosť všetkých jeho častí. Z toho titulu
neboli vykonané časové pozorovania. Rotor bol osadený kladivkami tvaru “U”.
     Adaptér bol nasadený pri likvidácii porastu vŕby - rakyty s priemerom na pni od 20 mm do
70 mm a s hustotou od 3 do 25 kusov na m2. Pôda bola vlhká čo spôsobovalo, ţe uzatvorený
profil drviacich kladív bol sústavne upchávaný zeminou čo malo veľký vplyv na zniţovanie


                                             13
energetickej účinnosti pri likvidácii nadzemného nárastu.
     Pri týchto skúškach došlo k poruche na trecej spojke medzi motorom traktora
a vývodovým hriadeľom.
     Išlo o poruchu, príčinou ktorej neboli funkčné skúšky, ale zlá montáţ predného
vývodového hriadeľa.
     Pri skúškach v klonovom archíve na Ostrej Lúke sa vykonávali aj časové pozorovania. Išlo
o likvidáciu neţiadúcich nárastov (hrab výmladkového pôvodu, trnka, šíp a burina), ktoré sa
nachádzali v pásoch medzi štepencami borovice a smrekovca. Hrúbková štruktúra
likvidovaných nárastov bola rôzna:
      - 60% nárastov bolo v hrúbke 10-30 mm
      - 30% nárastov v hrúbke 40-60 mm
      - 10% nárastov v hrúbke 70 mm
     Podmienky likvidácie boli ešte skomplikované tým, ţe na zemi sa nachádzalo mnoţstvo
materiálu v predchádzajúcich rokov, ktorý bol odstránený krovinorezom a JMP.
     Výmera likvidovanej plochy predstavovala 1 ha. Drvič na nej pracoval 2 dni s čistým
pracovným časom 5,3 h. Pre výpočet zmenových výkonností však tieto údaje nepovaţujeme za
vhodné, pretoţe práca bola často prerušovaná kontrolou všetkých funkčných častí adaptéra.


1.3.2   SKÚŠKY ADAPTÉRA NA OLZ LEVICE


     Adaptér pracoval na LZ Čifáre. Nešlo o typickú prácu pri likvidácii neţiadúcich nárastov
tesne nad úrovňou terénu, ale o likvidáciu nárastov Ligustrum vulgare vo výške cca 300 mm
nad zemou. Traktor s adaptérom ju vykonával v silne presvetlených porastoch duba, kde bola
dobrá fruktifikácia a tým pádom aj prirodzené zmladenie, ktoré bolo treba uvolniť. Nešlo preto
o charakteristickú prácu, pre ktorú bol D/1500M konštruovaný.
     Rotujúce valce boli vybavené “Y” kladivkami vyrobenými a tepelne spracovanými
z materiálu 12060. Tieto kladivká vykazovali dobrú účinnosť pri likvidácii nárastu, no pri strete
s pevnými prekáţkami (peň, kmeň, skala) boli čiastočne odlámané.
     Pri ďalšom pokračovaní skúšok bol predný rotor znova osadený kladivkami tvaru “U”,
ktoré vlastne signalizovali nájazd na prekáţku a účinné sekanie vykonávali kladivka tvaru “Y”
na druhom rotujúcom valci. Vzhľadom na atypické pracovné podmienky sa nevykonávali
pozorovania.
     Na základe vykonanej práce však moţno konštatovať, ţe v priebehu 10 pracovných dní
odstránil nárasty L. vulgare na ploche 9,7 ha.


1.3.3   SKÚŠKY ADAPTÉRA NA OLZ MODRÝ KAMEŇ

     Na OLZ Modrý Kameň drvič likvidoval viacročný trávnatý porast, černicový porast a
porast s prímesou cera do hrúbky 50 mm. Drvič počas skúšky mal na prednom rotore
namontované kladivká tvaru U a na zadnom rotore kladivká tvaru Y. Z dôvodu zníţenia
vibrácií bola kuţeľová spojka uloţená na gumové silenbloky.
     Stroj odpracoval 21 smien, v priebehu ktorých zlikvidoval nárasty vo výmere 13,28 ha,
z čoho 5,8 ha v nárastoch čistých burín, 5,1 ha v nárastoch černičia a 2,3 ha v černičí
s prímesou drevín.
      Hodinová výkonnosť sa pohybovala podľa podmienok, v ktorých bola práca vykonaná
v rozmedzí od 0,20 ha – 0,009 ha. Najvyššie hodinové výkonnosti boli dosiahnuté v nárastoch
burín a najniţšie v černičí s prímesou cera. ( tabuľka 1.3-1).


                                               14
     Po prepočtoch na zmenovú výkonnosť a pri pouţití koeficienta vyuţitia zmeny 0,48 sa
získajú hodnoty 0,31 ha v burinových nárastoch a 0,36 ha v nárastoch černičia s prímesou cera.
Tabuľka č. 1.3-1 Hodinové výkonnosti drviča D/1500M
Zmena              Burina                    Černičie čisté        Černičie + drevín
                                                                          prím.
           Čistý čas        Plocha     Čistý čas       Plocha    Čistý čas      Plocha
              [h]            [m2]         [h]           [m2]        [h]          [m2]
1.       4,12           10044        3,49            4560       5,80         5200
2.       1,89           6016         6,20            9920       4,90         4500
3.       4,56           9002         5,60            7120       6,10         5750
4.       3,27           5260         5,20            6840       3,70         3000
5.       2,90           3920         4,15            4200       5,20         4630
6.       5,16           10820        3,90            3720       -            -
7.       3,82           6240         5,70            8300       -            -
8.       4,80           6890         5,10            6900       -            -
Spolu    30,52          58192        39,34           51560      25,70        23080


1.3.4   SKÚŠKY ADAPTÉRA NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE

     Boli vykonané aj skúšky adaptéra na poľnohospodárskej pôde. D/1500M likvidoval
neţiadúci nárast, ktorý tvorili:      - vysoká burina,
                                      - suchá tráva,
                                      - jednotlivo rastúce šípky
     Pri práci drvič pracoval s drviacimi kladivkami tvaru Y, ktoré boli vyhotovené z materiálu
11 523. Na kladivkách boli navarené brity s tvrdonávarovou oteruvzdornou elektródou. Pri
práci v súvislých porastoch zeleného pýru sa zvyšovali energetické nároky, čím dochádzalo
k preklzávaniu klinového prevodu s následným zvýšením zahrievania celého prevodu.


1.4     ENERGETICKÁ NÁROČNOSŤ VYBRANÝCH SKUPÍN STROJOV


1.4.1   MERANIE ENERGETICKEJ NÁROČNOSTI ROTAČNÉHO ŢACIEHO
        STROJA ŢTR 285D A ŢTR 286D (S KONDICIONÉROM), SEDLÁK - BAUER
        (1999)


     Meranie bolo realizované v rámci výskumného zámeru AF MZLU v Brne s názvom
ekonomická a energetická náročnosť poľnohospodárskej techniky a manipulácia v rastlinnej
produkcii. Meranie so ţacím strojom bolo vykonané na rovinatom pozemku s rovnomerným
porastom na vyznačenom 30 metrovom úseku.
     Energetická náročnosť stroja bola zisťovaná meraním krútiaceho momentu na hnacom
hriadeli. K meraniu bol pouţitý tenzometrický snímač krútiaceho momentu s bezkontaktným
prenosom signálu namontovaný do kĺbového hriadeľa umiestneného medzi vývodovým
hriadeľom traktora a ţacím strojom. Údaje zo snímačov boli vedené do tenzomertického
zosilňovača umiestneného v meracom voze. Po zosilení a úprave boli namerané hodnoty
ukladané do pamäti počítača.
Pouţité meracie prístroje:


                                               15
     -     merací zosilňovač HOTTINGER MD-3555 s tenzometrickým snímačom krútiaceho
           momentu
     -     A/D prevodník DAS-8
     -     merací počítač CARRY

U oboch ţacích strojov bol nameraný krútiaci moment pri chode naprázdno. Skúšky súprav
traktora s rotačnými ţacími strojmi sa uskutočnili pri zbere lúčnej ďateliny (Trifolium
pratense). Zberaný porast bol vyrovnaný. Priemerný výnos porastu vypočítaný z metrovky bol
30,7 t.ha-1 pri obsahu sušiny 20,87 %.
Tabuľka č. 1.4-1 Výsledky merania príkonu ţacích strojov, Sedlák - Bauer (1999)
  Číslo      Ţací stroj   Záber   Rýchlosť   Výkonnosť            Spotreba          Krútiaci   Príkon   Poznámka
 merania                   [m]     [m.s-1]    [ha.h-1]     [l.h-1]       [l.ha-1]   moment     [kW]
                                                                                     [Nm]
   7        ŢTR 285 D                                                                188       12,9        beh
                                                                                                        naprázdno
   8                      2,78     0,84       0,839        14,4           17,2       336       22,9
   9                      2,78     0,96       0,965        15,0           15,5       356       24,2
  10                      2,68     1,16       1,119        14,3           12,8       308       21,0
  11                      2,64     2,37       2,254        15,1           6,71       358       24,2
  12                      2,57     2,65       2,446        18,4           7,51       367       24,7
  13                      2,63     3,27       3,100                                  367       24,7     nemeraná
                                                                                                         spotreba
  14                      2,67     3,37       3,232        18,5           5,74       437       29,0
  15                      2,49     3,08       2,757        14,5           5,26       404       21,5
  16                      2,63     3,48       3,296        13,3           4,04       415       20,8
  17        ŢTR 286 D     2,65     1,96       1,873        16,9           9,02       412       27,6
  18                      2,68     2,10       2,030        18,3           9,02       446       28,9
  19                      2,72     2,32       2,270        16,3           7,17       464       27,1
  20                                                                                 163       10,9         beh
                                                                                                         naprázdno
  21                      2,71     2,61                                              670       33,3       upchatý
                                                                                                        kondicionér
  22                      2,76     1,56       1,554        17,7           11,4       350
  23                      2,84     1,46       1,498        15,1           10,1       366       24,9
  24                      2,81     0,83       0,836        13,0           15,6       274       18,8
  25                      2,80     2,15       2,168        14,6           6,74       482       25,6
  26                      2,64     2,52       2,398        13,9           5,79       497       24,8

     Súčastne s meraním krútiaceho momentu boli tieţ zisťované všetky hodnoty potrebné pre
stanovenie efektívnej výkonnosti a spotreby paliva. Namerané a vypočítané hodnoty sú
uvedené v tabuľke č. 1.4-1. Namerané hodnoty príkonu v závislosti na priechodnosti boli
vynesené do grafu na obr. 1.4-1 a preloţené regresívnymi funkciami. U oboch uvedených
strojoch sú vypočítané závislosti polynomy. Hodnoty indexov korelácie sú 0,8373 a 0,9795 čo
svedčí o vysokej tesnosti vypočítaných závislosti.
     Príkon ţacieho stroja ŢTR-285D sa pri meraní pohyboval od 12 kW pri behu naprázdno
do 29 kW. U Ţacieho stroja s kondicionérom ŢTR-286D bol nameraný príkon pri chode
naprázdno do 10,9 kW a pri maximálnom zaťaţení bol 33 kW. Maximálny príkon bol
nameraný pri pracovnej rýchlosti 2,6 m.s-1. Z grafu na obr. 1.4-1 vidno, ţe u oboch strojoch
narastal príkon so zvyšujúcou priechodnosťou. U Ţacieho stroja ŢTR-285D je moţné
pozorovať väčší rozptyl nameraných príkonov pri vyšších priechodnostiach. Pri porovnaní
ţacích strojov moţno konštatovať, ţe do priechodnosti 5 kg.s-1 sú príkony oboch strojov takmer
rovnaké. Pri vyšších priechodnostiach narastá príkon stroja s kondicionérom oveľa rýchlejšie
ako u klasického ţacieho stroja.




                                                      16
                          35


                          30


                          25
              Príkon kW



                          20


                          15


                          10


                          5


                          0
                               0    5       10            15         20     25      30
                                                 Priechodnosť kg/s

           obr. č. 1.4-1 Závislosť príkonu ţacích strojov na priechodnosti, Sedlák -
                        Bauer (1999)

     Vzhľadom k tomu, ţe u oboch ţacích strojoch bolo pouţité rovnaké ţacie ústrojenstvo, je
moţné konštatovať, ţe rozdiel v príkonoch je predovšetkým spôsobený kondicionérom. Pri
priechodnosti 14 kg.s-1 je rozdiel v príkonoch u oboch ţacích strojoch 7,1 kW.
     U súpravy so ţacím strojom ŢTR 285D sa pri pracovnej rýchlosti 0,94 aţ 3,48 m.s-1
efektívna spotreba pohonných hmôt na hektár posekanej plochy pohybovala v rozmedzí 4,04 aţ
17,2 l.ha-1 Efektívna výkonnosť súpravy bola 0,839 aţ 2,398 ha.h-1.


1.4.2    HODNOTENIE FUNKČNÝCH A ENERGETICKÝCH                                       VLASNOSTÍ
         ROTAČNÝCH STROJOV, Souček (1986)

     Koncernový výskumný ústav poľnohospodárskych strojov VÚZS Praha uskutočnil
rozsiahly výskum energetickej náročnosti, rozbor činnosti rotačných pracovných orgánov.
Zoznam skúšaných strojov je uvedený v tabuľke č. 1.4-2 .




        Tabuľka č. 1.4-2 Prehľad skúšaných ţacích strojov, Souček (1986)

            Typ stroja             Konštrukčný záber       Počet noţov na     Obvodová
            (výrobca)                     [m]              jednom tanieri   rýchlosť noţa
                                                                 [ks]          [m.s-1]
               SM 4S                     1,70                 2 (rovné)         72,9


                                                     17
        (Welger-NSR)
           CM 165                 1,65               2 (vrtuľové)         78,0
      (Vicon-Holandsko
               )
           GMD 55                 2,00               2 (vrtuľové)         76,2
      (Kuhn-Francúzko)
           GMD 66                 2,40               2 (vrtuľové)         76,2
      (Kuhn-Francúzko)
            TOI 4                 1,65                2 (rovné)           77,7
         (Mörtl-NSR)
            TOI 5F                2,10                2 (rovné)           77,7
         (Mörtl-NSR)
           KRN-2,1                2,10               2 (výškovo           62,5
       (Ljubereckij záv.                              zahnuté)
            SSSR)
           ŢTR-165                1,65                3 (rovné)          79,00
      Agrozet Pelhřimov

     Na základe uskutočnených meraní bolo moţné porovnať energetickú náročnosť rôznych
typov ţacích orgánov a ich detailné konštrukčné riešenie. Z merania krútiacich momentov
v závislosti na priechodnosti sekaného materiálu. Výsledky z energetického merania pre
zvolené podmienky sú uvedené v tab. 1.4-3.

       Tabuľka č. 1.4-3 Príkony ( kW.m-1) na 1m záberu (pri priechodnosti sekaného
                        materiálu q/b = 7 kb.s-1.m-1 čo odpovedá výnosu 2,75kg.m-2
                        a rýchlosti 2,5 m.s-1 a pri behu na prázdno), Souček (1986)

             Stroj           Lucerna         Tráva          Ďatelina         Beh na
                                                                            prázdno
         Welger SM 4S          4,6 (74%)      5,4 (71%)      4,0 (62%)      2,0 - 3,0
         Vicon CM 165          5,6 (90%)      5,6 (74%)      6,2 (95%)      2,5 - 3,0
          Mörtl TOI 4               -         7,5 (99%)     7,7 (118%)      3,5 - 3,6
          Mörtl TOI 5F              -        9,7 (127%)           -            4,0
            ŢTR 165           6,2 (100%)     7,6 (100%)     6,5 (100%)      2,3 - 2,5
            KRN 2,1            4,1 (66%)      4,7 (62%)      4,4 (67%)      1,5 - 2,3
           KPRN 3,0           7,3 (117%) 10,1 (133%)         6,4 (98%)     2,2 - 2,7
        KUHN GMD 66                 -         6,5 (85%)           -         2,2 - 2,3
        KUHN GMD 55            5,2 ()84%      5,3 (68%)      5,5 (85%)      2,7 - 3,0
          KUHN FC 44          8,4 (135%) 11,1 (146%) 8,0 (123%)             2,6 - 3,2
        Z uvedených výsledkov vyplýva, ţe v energetickej náročnosti porovnávaných strojov
sú veľké rozdiely a to aj u strojov rovnakej kategórie. Energeticky najmenej náročným strojom
je KRN 2,1, pretoţe má malé straty v prevodoch (stroj má nízke otáčky). Veľmi nízky príkon
majú aj stroje Welger SM 4S a Kuhn GMD 55.
      Z nameraných výsledkov je zrejmé, ţe veľký význam pre nízku energetickú náročnosť má
nízky príkon strojov pri behu naprázdno, ktorý často zodpovedá 50 % celkového príkonu.
Rozhoduje o ňom zloţitosť hnacieho ústrojenstva, veľkosť zvolených otáčok, výrobné
prevedenie, atď..
        Na základe funkčných prevádzkových a laboratórnych porovnávacích skúšok vyplynuli
tieto závery:



                                             18
        1) Tanierové ţacie ústrojenstvo je pre naše klimatické podmienky poľnohospodárstva
                 vyhovujúci.
        2) Kvalita práce v prevádzke skúšaných tanierových ţacích strojov bola dobrá a straty
                 spôsobené vyšším strniskom boli zanedbateľné.
        3) Nízka hmotnosť tanierových strojov umoţňuje prácu v svahových podmienkach.
        4) Nebola zistená vyššia citlivosť tanierových strojov na prítomnosť kameňov.
        5) U rotačných strojov (tanierových, bubnových) sa ţacie ústrojenstvo pri práci
                 neupchávalo.
        6) Tanierové ţacie stroje majú niţšiu hmotnosť ako bubnové.

1.4.3    VÝSLEDKY Z FUNKČNÝCH ENERGETICKÝCH SKÚŠOK STROJOV PRE
         KOSENIE A ÚPRAVU KRMOVÍN, Lanča - Vraný - Černák (1975)

        Tabuľka č. 1.4-4 Hlavné technické parametre porovnávaných strojov pre kosenie
                        a úpravu krmovín, Lanča - Vraný - Černák (1975)

            Typ stroja        RŢS-160    ŢTR-165         Taarup         Fahr     New Holland
                                                        TS 1650       KM 40      Haybine 460
           Druh ţacieho           rotačné bubny       rotačné disky   rotačné      klasické
           ústrojenstva                                                bubny       prstové
           Počet ţacích       4 bubny     2 bubny        4 bubny      4 bubny          -
             orgánov
           Počet noţov          4x2         2x3            4x2          4x2             36
                [ks]
        Konštrukčný záber       160         165            165          260           260
                [m]
          Otáčky ţacích        3020         1820          3000          1215          700
         orgánov [min-1]
        Max. priemer ţacích     440         830            435          660       vzdialenosť
          orgánov [mm]                                                            noţov 76,2
        Obvodová rýchlosť      69,5         79,2          68,3          42,0           -
           noţa [m.s-1]

      Funkčné energetické merania strojov boli vykované VÚZS Praha na JRD Mir. Kvalita
práce a energetická náročnosť strojov uvedených v tabuľke č. 1.4-4 bola porovnávaná pri
kosení ďateliny. Funkčné a energetické parametre strojov boli merané pri rôznych
priechodnostiach, dosahovaných zmenou pracovných rýchlostí.
      Priemerný výnos krmovín sa pohyboval v rozsahu od 3,5 do 4,5 kg.m-2, t.j. 35 aţ 45
t.ha-1.
      Krútiaci moment bol snímaný kardanovým dynamometrom VÚZS s odporovými
tenzometrami, inštalovaný na vývodovom hriadeli traktora a otáčky vývodového hriadeľa vo
forme inpulzov poskytoval indukčný snímač otáčok
      Hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje príkon ţacích strojov pri práci, je mnoţstvo
posekaného materiálu za jednotku času. Preto boli príkony strojov pri práci (P) vynesené do
závislosti na priechodnosti (q).




                                             19
                                             Porovnanie príkonových charakteristík
                          30

                          25

                          20
            Príkon [kW]




                          15

                          10

                           5

                           0
                               0                5               10                    15   20   25
                                                              Priechodnosť [kg.s-1]




 obr. č. 1.4-2 Porovnanie príkonových charakteristík vybraných strojov, Lanča - Vraný -
               Černák (1975)

 Legenda:                  RŽS 160                 Legenda:     RŽS 160
                           ŽTR 165                              ŽTR 165
                           Taarup TS 1650                       Taarup TS 1650
                           Fahr KM 40                           Fahr KM 40
                           New Holland Haybine 460              New Holland Haybine 460

     Z porovnania príkonov strojov RŢS-160 a ŢTR-165 vyplýva ţe príkon druhého zo strojov
je o cca 25 % niţší. Zodpovedá to niţšiemu príkonu naprázdno a menšiemu vplyvu
urýchľovania odrezaných stoniek, lebo u druhého stroja je zasahovanie relatívne malého
priemeru bubnovej časti do materiálu relatívne menší.
     Príkon stroja Fahr s rotačným ţacím ústrojenstvom rastie príkon stroja od hodnoty 10 kW
s priechodnosťou takmer lineárne podľa vzťahu
                                 P = 10 + 0,8 q [kW, kg.s-1]

je vzrast u stroja New Holland od Po = 5,7 kW pri nízkych priechodnostiach pribliţne
rovnakých, pri stredných a vyšších však podstatne niţší. Pri posudzovaní celkové príkony
stroja vychádzajú tieto hodnoty u New Holland v priemere tretinové, čo dokumentuje
energeticky úspešné riešenie tohoto typu, lebo maximálne priechodnosti oboch ţacích strojov
boli takmer rovnaké.




                                                               20
1.5    DYNAMICKÁ ANALÝZA NÁHODNÝCH PROCESOV                                                V
       MECHANIZME POHONU STROJA

     Dynamická analýza obsahuje sondáţ doteraz zverejnených poznatkov, metodické postupy
spracovania náhodného analógového signálu krútiaceho momentu získaného z poľných
experimentov.
     Záznamy sú vyhodnotené tak, aby pre vzájomnú konfiguráciu parametrov bola sledovaná
zmena priechodnosti hmoty cez drvič D 1500/M, pribliţne stálej pracovnej rýchlosti, okolo
1m.s-1.
     Náhodný proces je analyzovaný na podmienku stacionárnosti vybraných parametrov, jeho
kontaminácia harmonickými zloţkami je vyseparovaná autokorelačnou funkciou, popis vo
frekvenčnej oblasti je vykonaný vypočítanou spektrálnou výkonovou hustotou a výrazne
vnútorne frekvencie zistené štandardným testom.
     Lurje a Grombčevskij (1977) uvádzajú, ţe poľnohospodárske stroje pracujú
v podmienkach meniacich sa vonkajších vplyvov, podmienených mnohými faktormi:
nerovnosťami povrchu pôdy v zmysle mikro a makroreliéfu, fyzikálno-mechanickými
vlastnosťami      spracovávaného      materiálu      (vlhkosť,    hmotnosť...).     Zaťaţenie
poľnohospodárskych strojov je časovo premenné a často nemá ani len pribliţne harmonický
priebeh. Mení sa veľkosť pracovných odporov, ich smer či miesto pôsobenia a mení sa aj
veľkosť dynamických účinkov hmôt stroja. Z hľadiska namáhania častí sú dôleţité nielen
najväčšie špičky zaťaţenia, ktoré sa môţu vyskytnúť ojedinelo, ale aj špičky podstatne menšie,
ktoré sa pri kmitavom namáhaní opakujú dostatočne často Šesták-Sklenka-Škulavík (1986).
     Podstatnou zvláštnosťou týchto faktorov, určujúcich technologické a energetické
ukazovatele ľubovolného poľnohospodárskeho stroja je to, ţe tieto faktory sú vo väčšine
z kategórie náhodných v pravdepodobnostno-štatistickom zmysle, t. j. sú to také faktory,
ktorých význam a charakter zmien môţe byť stanovený len ako výsledok experimentu.
     Pri exploatácii poľnohospodárskych strojov sa stretávame hlavne s náhodnými procesmi
spojitými. Analýza náhodných procesov číslicovým počítačom však predpokladá vyjadrenie
skúmaného procesu v číslicovom tvare Matyáš (1976). Preto pred vlastnou analýzou je nutné
vykonať niekoľko operácií. V prvom rade je to snímanie skúmaného procesu.
      Čačko – Bíly - Bukoveczký (1984) uvádzajú, ţe základným problémom vzorkovania je
voľba vhodného intervalu Tv, ktorý musí byť v realizácii s maximálnou frekvenciou fmax,
obsiahnutou v analyzovanom procese Ak je táto frekvencia vopred známa (odhadom), volíme
minimálnu frekvenciu vzorkovania fv=1/Tv podľa Shanonovho-Kotelnikovho kritéria tj.
                                           fv=1/Tv=2 fmax
     V praxi volíme vzorkovaciu periódu Tv tak, aby medzná frekvencia fm bola väčšia neţ
maximálna hodnota frekvencie fmax obsiahnutá v spektre vzorkovacej realizácie. S rezervou sa
spravidla volí:
                                         fm=( 1,5 aţ 4 )fmax

        Výpočet strednej hodnoty
     Vzorkovaním, kvantovaním a kódovaním realizácie skúmaného procesu pomocou
analógovo-číslicového prevodníka sa získa rad čísiel vyjadrujúcich postupne hodnoty
realizácie v okamţikoch vzorkovania. Z týchto dát je moţné vypočítať charakteristiky
a funkcie popisujúce vlastnosti skúmaného procesu.
     Ako prvoradý je výpočet strednej hodnoty Matyáš (1976). U ergodických procesov sa
počíta zo vzoriek jednej realizácie. Ak má realizácia náhodného procesu x(t) v okamţikoch Tv,
2Tv, …,nTv hodnoty x (Tv), x(2Tv), …,x(nTv), potom nevychýleným odhadom strednej
hodnoty μx = x je výberový aritmetický priemer



                                             21
                                     __
                                             1 n
                                     x         x(iTv ) , i= 1,2,...,n
                                             n i 1
kde n je celkový počet vzoriek. Táto hodnota sa od skutočnej strednej hodnoty x môţe však
líšiť, pretoţe je vypočítaná len z konečného počtu hodnôt x. Odchýlky jednotlivých hodnôt
x(iTv) od priemeru
                                             ξ(iTv) = x(iTv) - x
tvoria časový rad ξ(iTv) s nulovým priemerom. Časový rad odchýlok môţeme podrobiť testu
s cieľom zistenia, či je náhodný resp. má nejaký trend.
        Na posúdenie stacionárnosti procesu na základe prvých dvoch hustôt pravdepodobnosti
(korelačná teória) stačí sa zaoberať vlastnosťami strednej hodnoty, rozptylu a autokorelačnej
funkcie. Ak preukáţeme, ţe stredná hodnota a rozptyl sú konštantné na celej vyhodnocovanej
dĺţke procesu a autokorelačná funkcia závisí iba od rozdielu časových okamihov τ = t2 – t1
proces stacionárny.
Výpočet rozdelenia
        Rozdelenie ergodického náhodného procesu sa dá vyvodiť z jednej realizácie.
Rozdelenie sa najčastejšie vyjadruje histogramom, ktorý udáva počet (relatívny počet) výskytu
hodnôt realizácie procesu x(t) spadajúcich do jednotlivých tzv. triednych intervalov, na ktoré sa
celé rozpätie hodnôt x(t) rozdelí Matiáš (1976).
        Ak označíme hranice krajných intervalov xa a xb, potom rozpätie xb - xa rozdelíme na υ
rovnakých častí o šírke
                                             x = (xb - xa)/ υ
      Hranice jednotlivých intervalov potom sú xa + k x, kde k = 0,1,2,…, υ. Do uvedených
intervalov sa rozdelia hodnoty x(iTv) vzoriek realizácie a určí sa počet hodnôt spadajúcich do
jednotlivých intervalov.
       Výpočet korelačných funkcií
      Vzájomnú korelačnú funkciu dvoch skúmaných náhodných procesov, ako i autokorelačnú
funkciu skúmaného náhodného procesu je moţno vypočítať priamo z číselných hodnôt vzoriek
získaných realizácií, alebo spätnou Fourierovou transformáciou z príslušných výkonových
spektrálnych hustôt skúmaných procesov Matyáš (1976).
      Odhad autokorelačnej funkcie ergodického náhodného procesu x(t) sa osobne počíta
podľa vzťahu:
                                  __
                                                    1 nr
                                  R xx (rTv )         xiTv x(i  r )Tv 
                                                 n  1 i 1


      Výpočet výkonových spektrálnych hustôt
     Spektrum skúmaných náhodných procesov môţe byť odvodené priamo z priebehu ich
realizácií, alebo ako Fourierova transformácia ich korelačných funkcií, pričom prvý spôsob je
výhodnejší.
     Konkrétny výpočet výkonovej spektrálnej hustoty vychádza z realizácie konečnej dĺţky a
to má vplyv na vypočítané spektrum. Ak má realizácia dĺţku T (od - T/2 do T/2), je spektrum
dané vzťahom:
                                                      
                                          X T (t )   w(t ) x(t )e  j 2ft dt
                                                     
      kde
                                                1 pre /t/ ≤ T/2
                                             w(t) =
                                                0 pre/t/ > T/2



                                                22
        je váhová funkcia času nazývaná “časové okienko” Matyáš (1976). Prevedením do
frekvenčnej oblasti môţeme písať vzťah v tvare:
                                                       
                            X T (t )  W (t )  X (t )  W (t ) X (t   )d
                                                    
kde  znamená konvolúciu, X(t) je spektrum realizácie x(t) o nekonečnom rozpätí (od - do
) a Foulierova transformácia w(t)
                                      
                                                               sin fT
                             W (t )   w(t )e  j 2ft   dt 
                                                               f
je váhová funkcia frekvencie nazývaná tieţ kmitočtové okienko.
      Z praktického vyuţitia dynamickej štatistiky – merania fyzikálno-mechanických veličín –
krútiaci moment a frekvencia otáčania – a ich následného vyhodnotenia metódami dynamickej
štatistiky moţno uviesť prácu autorov Corolla – Chestney (1979), ktorí vykonali merania a
hodnotenia 21 poľnohospodárskych strojov poháňaných vývodovým hriadeľom traktora. Pre
pohon strojov bol pouţitý traktor o výkone 60 kW, pričom vývodový hriadeľ mal otáčky n = 9
s-1 ( 540 min-1) resp. 16,6 s-1 ( 1000 min-1). Merania boli vykonané v poľných podmienkach.
      Priebeh krútiaceho momentu bol snímaný štardardným tenzometrickým dynamometrom,
resp. pomocou špeciálneho tenzometrického hriadeľa s telemetrickým prenosom signálu na
krátku vzdialenosť. Frekvencia otáčania bola snímaná fotoelektrickým snímačom bezdotykovo
z prídavného ozubeného kolesa. Merané priebehy boli zaznamenávané na merací magnetofón.
Analýza zaznamenaných priebehov spočívala v počiatočnom overení – prehranie priebehov na
registračný zapisovač. Po predbeţnom overení správnosti nameraných priebehov bola
vykonaná analýza pomocou vopred pripraveného programu na číslicovom počítači.
Vyhodnotené priebehy boli spracované do závislosti: hustota pravdepodobnosti a spektrálna
výkonová hustota pre vstupný parameter krútiaceho momentu. V záveroch práce autori Corolla
– Chestney (1979) poukazujú na výskyt špičiek krútiaceho momentu – pomer maximálny
krútiaci moment k strednej hodnote krútiaceho momentu je v niektorých prípadoch aţ 4, ďalej
konštatujú, ţe vykonané analýzy moţno vyuţiť pri laboratórnej simulácii poľných zaťaţení,
ako i predpovedanie poškodení z hľadiska ţivotnosti.
      Publikácia autorov Corolla – Chestney (1979) neobsahuje podrobnosti z hľadiska merania
a vyhodnocovania, sú v nej uvedené všeobecné závery z hľadiska interpretácie výsledkov.
      Ďalšie práce, ktoré sa zaberajú meraním náhodných procesov sú od autorov Lurje (1970) a
Lurje - Grombčevskij (1977), ktoré dávajú návod na meranie a vyhodnocovanie náhodných
procesov, pričom majú metodické pokyny overené z meraní a vyhodnotení meraní
poľnohospodárskych strojov- stroje pre spracovanie pôdy, kombajny a i.




                                                  23
2. CIEĽ PRÁCE

    2.1 Cieľom merania bolo uskutočniť prevádzkové a poľné experimenty, za účelom
zistenia priebehu krútiaceho momentu hnacieho kardanu drviča v závislosti od času a priebehu
frekvencie otáčania hnacieho kardanu drviča.
    Vyuţitím meracej a vyhodnocovacej techniky boli stanovené príkonové spektrá kardanu
drviča.
    2.2 Vykonať dynamickú analýzu mechanizmu pohonu stroja
          Uplatnením štatistickej dynamiky popísať zistené priebehy krútiacich momentov, ktoré
sú stochastickými realizáciami, deterministickými charakteristikami a to:
      -     centrovanou ergodickou realizáciou
      -     distribučnou funkciou
      -     autokorelačnou funkciou
      -     spektrálnou výkonovou hustotou
    Záznamy vyhodnotiť tak, aby pre vzájomnú konfiguráciu parametrov bola sledovaná
zmena priechodnosti hmoty cez drvič D 1500/M, pribliţne stálej pracovnej rýchlosti, okolo
1m.s-1.
          2.3 Merať spotrebu pohonných hmôt
    Vyuţitím meracej a vyhodnocovacej techniky zistiť spotrebu pohonných hmôt MEP pri
likvidácii rôznych materiálov.
          2.4 Z vyhodnotenia experimentov urobiť prakticky uplatniteľné závery, pre spektrum
príkonových poţiadaviek, ako aj opis krútiacich momentov




                                                 24
3. MATERIÁL A METÓDA

3.1     OPIS PODLOŢKY A MÉDIA

      Aby sme bliţšie špecifikovali podmienky pri ktorých boli vykonané merania musia byť
realizované nasledovné činnosti ešte pred uskutočnenými skúškami:

a) Sklon pokusnej parcely

     Meranie bolo urobené sklonomerom, na piatich rozličných miestach a sklon svahu bol
stanovený aritmetickým priemerom z nameraných hodnôt.


b) Priemerná výška nárastov
        Bola stanovená aritmetickým priemerom z nameraných dĺţok nárastov od povrchu
pôdy.

c) Priemerná úroda porastu
     Určíme tak, ţe na pokusnej parcele odoberieme päť vzoriek porastu z 1 m2 , následne
odváţime a z nameraných hodnôt urobíme aritmetický priemer.

d) Počiatočný podiel vlhkosti porastu z metrovky
     Odobraté vzorky budú odváţené a ich vysúšaním do konštantnej hmotnosti vypočítame
podiel vlhkosti (STN 46 7092). Rovnakým spôsobom stanovíme podiel vlhkosti pôdy.

3.2     METODIKA   PRE  VYKONANIE  A  VYHODNOTENIE
        ENERGETICKEJ NÁROČNOSTI DRVIČA D – 1500 V
        PREVÁDZKE


3.2.1   KINEMATIKA AGREGÁTU

      Poľné pokusy, určené na zaistenia energetických parametrov, boli vykonané na parcelách
s dĺţkou 20 m a šírkou záberu pracovného agregátu. Na kaţdej parcele bolo vykonaných päť
meraní, so zaradením rôznych prevodových stupňov. Kinematika agregátu, čas vykonania
pokusu, jeho priemerná pracovná rýchlosť a zmena nastavenia technologických parametrov
bola určená z meraní a výpočtom. Namerané a vypočítané hodnoty boli zapísané do tabuľky:




                                            25
Tabuľka č. 3.2-1 Navrhnutý vzor tabuľky

Číslo Úsek Čas Pracovná Priechodnosť                        Vypočítané hodnoty
pokusu         rýchlosť hmoty                               (priemer pokusu)
                                                            Frekvencia    Uhlová     Krútiaci Príkon
                                                            otáčok       rýchlosť    moment
[1]      [m]        [s]           [m.s-l]   [kg.s-1]        [min-l]      [rad.s-l]   [N.m]    [kW]




      Hmotnostný tok plodiny, v našich pokusoch - zmesi nárastov, stanovíme z hmotnosti
plodiny, pripadajúcej na m2 podľa vzťahu :


q=m.B.v           kg.s-1

kde:    m = hmotnosť metrovky, kg.m-2
        B = šírka záberu stroja (pracovná), m
        v = priemerná pracovná rýchlosť, m.s-1
        q = priechodnosť, kg.s-1


3.2.2   POSTUP VYHODNOTENIA NAMERANÝCH VÝSLEDKOV

      Energetická náročnosť (príkon) bola stanovená zo zmeraného krútiaceho momentu a
frekvencie otáčania. Obidva parametre sme namerali vo vývodovom hriadeli traktora.
      Príkon krútiaceho momentu vo vývodovom hriadeli traktora bol stanovený
dynamometrom.
      Zmenu frekvencie otáčania vývodového hriadeľa traktora sme namerali tachodynamom.
      Hodnoty krútiacich momentov a frekvencií otáčania (uhlových rýchlostí), na vývodovom
hriadeli traktora, vybrané kinematické parametre (pracovná rýchlosť) sme zaznamenali
meracím magnetofónom.
      Vysokofrekvenčné hodnoty realizácii boli filtrované matematickým filtrom so zvolenou
dolnopriepustnou úrovňou. Tvar filtra bol súčasťou programového vybavenia v štandardnom
tvare. Potom, k určeniu priemernej hodnoty krútiaceho momentu, pre jediné nastavenie
technologických parametrov a určenú priemernú pracovnú rýchlosť sme vyuţili vzťah:

               i n

               M         k (i)   .t
        Mk     1
                                        ,
                          t

Mk(i), je diskretizovaná hodnota krútiaceho momentu,
t, je čas diskretizácie,
t, je čas vyhodnocovaného záznamu.




                                                       26
       Kinematická kompatibilná frekvencia otáčania s krútiacim momentom bola vyhodnotená
z jej diskretizovanej realizácie. Priemerná hodnota frekvencie otáčania bola spracovaná, podľa
vzťahu:
                                                          i =n

                                                         M1
                                                                    k (i)   .t
                                                                                  ,
                                                                    t
         i n

kde      M
          1
                k (i )   .t       - výsledný uhol pootočenia
                               ,
t- čas záznamu


3.3     POUŢITÉ ZARIADENIA


3.3.1   DYNAMOMETER NA MERANIE KRÚTIACEHO MOMENTU V KARDANE
        DRVIČA

    K meraniu krútiaceho momentu kardanu drviča bol pouţitý dynamometer výrobcu
VZLU-Letňany, typ SP-17-10-35 s týmito parametrami:
   maximálny krútiaci moment: 1 200 Nm
   nominálny merací rozsah: 650 Nm
   odpor 1 tenzometra v mostovom zapojení: 350 Ώ
   počet snímacích krúţkov: 4
   počet kartáčkov na krúţku: 2


3.3.2   MERANIE FREKVENCIE OTÁČANIA

      K záznamu frekvencie otáčania boli pouţité tachodynama od firmy "MEZ Náchod, typ:
K4A2 (obr. č. 4.1-3). Pohon tachodynama je riešený prevodom s hodnotou 3: 1 medzi
hriadeľmi a osou tachodynama, okrúhlym remeňom.
      K vizualizácii analogických záznamov krútiacich momentov a frekvencii otáčania v
kontrolných meraniach bol pouţitý súradnicový zapisovač BAK 5T s týmito základnými
parametrami:
Napájanie:           napätie: 220 V
                     kmitočet: 50-60 Hz
Základná citlivosť: 100 m V /cm


3.3.3   CHARAKTERISTIKA                          ZÁZNAMOVEJ                       TECHNIKY   A   ORGANIZÁCIA
        ZÁZNAMU

      Pre zaznamenanie nameraných hodnôt krútiacich momentov a frekvencie otáčania
hriadeľov vytypovaných technológii bol pouţitý merací magnetofón.
    typ: COMP 32
    výrobca: Kraus Messtechnik (KMT) -NSR
    počet záznamových kanálov:
       16 napäťových


                                                               27
      16 tenzometrických
   vstupné napätie: ± 5 V -analógová forma
   rýchlosť záznamu: 10 - 160 (kbit.s-1)
   vstupné napätie : ± 5 V
      digitálna informácia (normalizovaný výstup)
   napájanie: 10 - 30 V jednosmemých, resp. 220 V/50 Hz
   záznam: PCM - 8 kanálov na 1 stopu magnetickej pásky sériovo
   1 kanál pre sprievodný komentár
   moţnosť záznamu reálneho času
  Pre zabezpečenie presnosti jednoznačnosti a úplnosti zaznamenaného signálu kaţdý záznam
obsahoval:
   nulu - t.j. stav, kedy bude meraný technologický uzol v pokoji, bez zaťaţenia,
   sprievodný komentár obsahujúci súbor informácií hovoreného slova a zaznamenávaný
     synchrónne na súbeţnú stopu pásky,
   reálny čas, hlavne začiatku a konca merania, ktorý bude zapísaný aj do denníka merania.
  Pre okamţitú kontrolu nameraných hodnôt krútiacich momentov a frekvencii otáčania bol
pouţitý súradnicový zapisovač BAK 5T s týmito základnými parametrami:
   napájacie napätie: 220 V
   kmitočet: 50 - 60 Hz
   základná citlivosť: 100 mV/cm
   vstupný odpor: 10 kΩ

3.3.4   METÓDA   VYHODNOTENIA                   ZÁZNAMOV           MERANÍ        POĽNÝCH
        EXPERIMENTOV

     K transformácii analógového záznamu do digitálnych súborov bol vyuţitý
analógovo-číslicový prevodník s týmito základnými parametrami:
    typ: N Meter 4, BCM systém GmH
    počet kanálov: 4
    pracovné napätie: 0 - 10 V
    drift: ± 50 m V

3.4     MERANIE SPOTREBY POHONNÝCH HMÔT


3.4.1   POPIS METÓDY MERANIA

     Jedným z ekonomických ukazovateľov je spotreba pohonných hmôt (PH). Spotreba PH
bola prepočítaná na jednotku plochy.
     Do palivového systému bol nainštalovaný prietokomer, cez ktorý prechádzalo palivo.
Na meranie spotreby nafty bol pouţitý prístroj FLOWTRONIC 206, zapojený do palivového
systému motora traktora. Pri meraní sme registrovali spotrebu nafty, prejdenú vzdialenosť a
trvanie práce.
     Z nameraných hodnôt bola vypočítaná spotreba nafty na 1 ha alebo spotreba nafty na 1
hodinu práce drviča:
           spotreba na 1 ha: Sha = S / P x 10 000       litre
            spotreba na 1 hodinu práce: Sh = S / T x 60 litre
     kde: S je skutočná nameraná spotreba nafty za čas T, 1
     P - plocha spracovaná počas merania ( m2 ) vypočíta sa ako násobok šírky drviča (1,5 m) a
prejdenej dráhy za čas T



                                             28
    T -trvanie merania, minúty

4. VÝSLEDKY A ICH VYHODNOTENIE
         Navrhovaný adaptér má byť podľa lesotechnických poţiadaviek montovaný hlavne na
traktory ZETOR radu 7245 alebo traktory typovej rady 53. Na týchto traktoroch je moţné
odoberať na prednom vývodovom hriadeli výkon pribliţne 32 kW. Na účely drvenia je to dolná
hranica, pri ktorej nie je nasadenie drvičov tejto šírky spojené s problémami s výkonom.
         Drvič pracuje v dvoch typoch prostredia. Ide o prostredie rastlinného porastu, ktorý má
likvidovať a prostredie pôdy, ktorej povrchovú vrstvu má narušiť. Z vlastností týchto prostredí
vznikli úplne protikladné poţiadavky na samotné kladivká ktoré sú výkonovými prvkami
drviča. Pri sekaní v rastlinnom prostredí je z energetického hľadiska najdôleţitejšia poţiadavka
ich ostrosti. S postupným otupovaním britov prudko stúpa ,energetická náročnosť sekania a
kvalita práce prudko klesá. Keď však vnikajú tie isté kladivká aj do pôdy, nedá sa dlhodobo
zabezpečiť ostrý brit ani sebelepšími materiálmi. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli navrhnúť
drvič s osobitnými kladivkami pre sekanie v rastlinnom prostredí a osobitnými pre
rozrušovanie pôdy. Riešime to pouţitím dvoch rotorov, pričom prvý je vo väčšej výške a seká
len v rastlinnom prostredí, druhý je umiestnený niţšie a rozrušuje pôdu s koreňovým systémom
rastlín. Na prvom rotore sú kladivká s ostrým britom, na druhom rotore sú kladivká tupé.
      Drvič je montovaný na sériovo vyrábaný predný trojbodový záves (PTBZ) na traktore. Je
na ňom uchytený čapmi predpísaných rozmerov. Drvič pri práci je opretý o zem zaoblenými
lyţami na úrovni predného rotora. Ich nastavením je určená vzdialenosť predného rotora od
zeme. Hĺbka záberu zadného rotora do pôdy je určená celkovým naklopením drviča, toto
naklopenie sa nastavuje skracovaním, alebo predlţovaním horného nastaviteľného tiahla
PTBZ.
      Samotný drvič sa skladá z dvoch rotorov osadených drviacimi kladivkami, dvoch rámov
pre rotory, ktoré plnia aj funkciu krytov, kuţeľovej prevodovky, remeňových prevodov a rámu
na uchytenie drviča na traktor.
      Ako sme uţ spomenuli vyššie, drvič má dva rotory pracujúce v rôznej výške. Kaţdý rotor
má samostatný nosný rám, čo umoţňuje oddelenie rotorov a následne pouţitie v klasickom
jednorotorovom prevedení. Nosný rám je zároveň kryt rotora. Pohon z traktora je realizovaný
cez predný vývodový hriadeľ, kardanovým hriadeľom. Ten je pripojený na kuţeľovú
prevodovku s prevodovým pomerom 1:1,375.
      Z prevodovky je krútiaci moment prenášaný remeňovým prevodom 1:1,25 na zadný rotor.
V prevode sú pouţité remenice s priemerom Ø 200 mm a Ø 250 mm a sada 5- ich remeňov XPB
s dĺţkou 1680 mm. Napínanie remeňov tohto prevodu sa vykoná pri montáţi kuţeľovej
prevodovky na nosnú konštrukciu zadného rotora. Časť výkonu sa realizuje na tomto rotore
a časť sa prenáša cez rotor na remenicu na druhej strane. Tam je druhý remeňový prevod k
prednému rotoru. Ten sa skladá z dvoch rovnakých remeníc s priemerom 200 mm a sady 3
remeňov XPB s dĺţkou 1400 mm. Napínanie remeňov tohto prevodu sa vykoná pri montáţi
nosných konštrukcií rotorov na seba.
      Sekacie elementy sú tzv. kladivká, ako bolo vyššie spomenuté, pre kaţdý rotor v inom
prevedení. Na prednom rotore sú ostré kladivká, na zadnom rotore sú tupé kladivká. Ináč sú
kladivká aj s úchytmi rovnakej konštrukcie. Sú voľne otočné na valcovom drieku skrutiek,
poistených maticami. Rozmiestnením kladiviek je vylúčená ich vzájomná kolízia.
      Obidva rotory sú uloţené na oboch koncoch v súdkových naklápacích loţiskách 22311 J,
ktoré zabezpečia kompenzáciu moţných odchyliek od súosovosti loţiskových domcov.
      Únosnosť týchto loţísk zároveň zabezpečí spoľahlivú prevádzku. Všetky loţiskové domce
sú zabezpečené proti vnikaniu nečistôt tesneniami GUFERO.




                                              29
  Konštrukčné úpravy D/1500M
          Ako prvý bol vyvinutý drvič s označením D – 1500. Jeho skúšaním boli postupne
navrhované úpravy z dôvodu zvýšenej energetickej náročnosti za účelom skvalitnenia samotnej
práce stroja. Drvič D – 1500 bol navrhnutý ako dvojrotorový systém pre prácu v prostredí
rastlinného spoločenstva a pre prácu v pôde. Z uvedeného dôvodu vznikli rozličné poţiadavky
na kladivká, ktoré sú kľúčovými prvkami drviča.
          Z energetického hľadiska pri sekaní v rastlinnom prostredí je najdôleţitejšia
poţiadavka na ostrosť kladiviek, pretoţe postupným otupovaním kladiviek energetická
náročnosť sekania úmerne stúpa. Z tohoto dôvodu boli navrhnuté pre predný rotor ostré
kladivká tvaru U. Naopak pre zadný rotor boli navrhnuté tupé kladivká tvaru U, pretoţe nie je
moţné zabezpečiť dlhodobo ostrosť kladiviek
      Po prvých skúškach vznikla poţiadavka na úpravu tvaru drviacich kladiviek. Kladivká
tvaru U pri práci v rastlinnom prostredí sa ukázali, ţe nie sú vhodné pre sekania niektorých
tenkých porastov. Preto boli nahradené kladivkami tvaru Y s uhlom ostria 30° orientovaným do
vnútra. Na zadný rotor boli navrhnuté tieţ kladivká tvaru Y s uhlom ostria 45° orientovaným do
vnútra, prípadne bez ostria. Kladivká tvaru Y v testoch ukázali vyššiu efektívnosť práce
v rastlinnom prostredí, ale aj v pôde s koreňovým systémom rastlín.
        Doterajšie skúšky potvrdili moţnosť preťaţenia trecej spojky, cez ktorú je poháňaný
predný vývodový hriadeľ. Tento problém nastáva v prípade, keď pojazd traktora neodoberá
viac ako 1/3 výkonu motora traktora, ktorý je 46 kW, alebo pri jazde traktora dolu kopcom.
Podľa údajov výrobcov trecia spojka prenáša max. 2/3 výkonu motora t.j. 30,6 kW.
      Pri drvení hustého krovia, väčších priemerov nárastov, alebo likvidovania koreňových
systémov pod úrovňou zeme je drvič schopný pohltiť celý výkon motora traktora a tým nastáva
preťaţenie trecej spojky pohonu predného kardanového hriadeľa. Na základe uvedeného
vznikli nové návrhy za účelom zvýšenia efektívnosti práce stroja s lepším vyuţitím výkonovej
bilancie bázového stroja.




                                             30
4.1    STANOVENIE PRÍKONU NA POHON DRVIČA NEŢIADÚCICH
       NÁRASTOV - D/1500M

     V materiálovom a metodickom postupe sú uvedené systémy analógového záznamu merania
krútiaceho momentu vo vývodovom hriadeli traktora, ako aj jeho frekvencie otáčania. Je popísaný
záznam merania, jeho transformácia do digitálnej formy a s vyuţitím vlastného softveru sú spracované
aritmetické priemery krútiacich momentov a uhlových rýchlosti z jednotlivých pokusov. Z týchto sú
určené príkony vo vývodovom hriadeli traktora. Príkony vo vývodovom hriadeli traktora sú určované
pre zmeny pracovnej rýchlosti a pre zmeny priechodnosti hmoty cez drvič.
     Vyhodnotením experimentov sme stanovili, ţe príkon na pohon drviča D 1500/M sa so zmenou
pracovnej rýchlosti a priechodnosti, mení nelineárne. So zvyšovaním rýchlosti a priechodnosti príkon
vzrastá. Zistili sme, ţe maximálny príkon má hodnotu 28,15 kW. Poľné pokusy boli vykonané v
dňoch 8. aţ 9.10.2001, v lokalite Ostrá lúka, okres Zvolen.
     Pretoţe, drvič D 1500/M neumoţňuje zmenu frekvencie otáčania pracovného rotora, neboli na
ňom menené technologické parametre ovplyvňujúce kvalitu spracovania porastu.
     Zmenu príkonu drviča sme stanovili pre praktický rozsah pracovných rýchlosti traktora Z - 7245
takto :
Prevodový stupeň                                                  pracovná rýchlosť (v)
                                                                           km.h -1
           1 –redukovaný                                                  1,5
           2 –redukovaný                                                  2
           3 –redukovaný                                                  2,7
           4 –redukovaný                                                  4
           1 –"cestný"                                                    5
     Z dôvodov neurčitosti poľných experimentov, ktoré sú v rozsahu 10  15 %, sme nekontrolovali
vyuţitie záberu rotora drviča, rešpektovali sme konštrukčný záber B = 1500 mm.
     Podiel vlhkosti plodín (náletov, nárastov) a podloţky sme v spolupráci s LVÚ -Zvolen stanovili
podľa STN 46 7092. Tieto sú dokumentované v príslušných tabuľkových a grafických zostavách.
     Hmotnostný tok plodiny, v našich pokusoch -trávnatej zmesi, bol stanovený z hmotnosti plodiny,
pripadajúcej na m2 (biologická úroda - podľa platného štandardu) - označenej symbolom (m),
priemernej (u nás konštrukčnej) šírky záberu (B) a pracovnej rýchlosti agregátu (v), podľa vzťahu :
                                            q = m . B . v kg.s-1
     Pracovná rýchlosť (priemerná rýchlosť pri zvolenom prevodovom stupni) bola vypočítaná zo
zisteného času, za ktorý agregát spracoval 20 m dlhý úsek, relatívne vyrovnaného porastu pokusnej
parcely.
     Pri spracovaní výsledkov z pokusných parciel, kde porasty tvorili hrabové, bukové alebo
kombinované porasty, sme pre určenie zmien príkonov drviča pouţili len zmeny pracovných rýchlosti.
Popis hmotnostného toku by bol neurčitý, pretoţe "vysoké" porasty s rôznymi priemermi drevín,
nezodpovedajú definícii priechodnosti hmoty cez stroj. V príslušných praktických odvolaniach sú
orientačne uvedené parametre týchto porastov.

     Energetickú náročnosť (príkon) sme stanovili zo zmeraného krútiaceho momentu a frekvencie
otáčania. Obidva parametre sme zistili vo vývodovom hriadeli traktora, pre stanovenie celkového
príkonu agregátu.
     Krútiaci moment vo vývodovom hriadeli traktora sme stanovili dynamometrom fy " VZLU -
Letňany", ktorý môţe zmerať maximálne 1200 Nm.
      Jeho kalibráciou sme určili modul:
                                          k = 143 Nm.V-1


                                                31
      kde, V - je výstupné kalibračné napätie vo voltoch. Zmenu frekvencie otáčania vývodového
hriadeľa traktora sme zisťovali tachodynamom, fy" MEZ Náchod", typ K4 A2.

          Kalibráciou sme stanovili modul pre uhlovú rýchlosť, ktorý má hodnotu:
                                         () = 26,7 rad. s-1 .V-1
       Dispozícia snímača frekvencie otáčania je na obr. č. 4.1-3.
        Zistené hodnoty krútiacich momentov a frekvencií otáčania (uhlových rýchlostí), na
vývodovom hriadeli traktora, vybrané kinematické (pracovná rýchlosť) parametre sme zaznamenali
meracím magnetofónom fy "Kraus Messtechnik (KMT)", typu COMP 32.
       Pouţili sme rýchlosť záznamu 120 kbit.s-l.
       Kontrolné testy vykonaných záznamov sme urobili súradnicovým zapisovačom "BAK 5 T" s
citlivosťou 100 m V/cm.
       Zaznamenané analógové signály napätí spodobňujúce hodnoty krútiacich momentov a
frekvencií otáčania boli spracované podľa blokovej schémy. Analógovo-číslicový prevodník fy
"MCM systém GmH", typ N-Meter 4, mal tieto základné parametre:

            počet kanálov           :4
            pracovné napätie        : 0  (+10 V )
            driff                   :  50V

     Diskretizované súbory pokusov, so súčastnou filtráciou vysokofrekvenčných zloţiek, sme
potom akumulovali v PC. Vzorkovací čas bol 0,0004 s.
     Priemernú hodnotu krútiaceho momentu, pre jedinú priechodnosť drviča, sme určili zo vzťahu:

                                                      i 11

                                                      M          k (i )   .t
                                             Mk       i 1
                                                                                 ,
                                                                  t

     Mk(i), je diskretizovaná hodnota krútiaceho momentu,
     t, je čas diskretizácie,
     t, je čas vyhodnocovaného záznamu.

      Kinematická kompatibilita frekvencie otáčania s krútiacim momentom bola vyhodnotená z jeho
diskretizovanej realizácie. Potom priemerná hodnota uhlovej rýchlosti bude:
                                                    i 11

                                                      (i).t
                                                    i 1
                                                                             ,
                                                              t

     kde: (i) , je diskretizovaná hodnota uhlovej rýchlosti.

     Potom, pre definované kinematické nastavenie agregátu určíme hľadaný priemerný výkon zo
vzťahu:
                                       P(D)= Mk(D).(D) ,

      kde, (D) symbolizuje, priemerný príkon, priemerný krútiaci moment a priemernú uhlovú
rýchlosť.




                                                 32
4.1.1    VYHODNOTENIE MERANÍ

Stanovenie príkonu, vo vývodovom hriadeli traktora, pri behu drviča naprázdno :
Tento sme určili v priestoroch katedry mechaniky a strojníctva, podľa postupu uvedeného v časti
"Materiál a metódy". Súborné závery experimentov uvádzame v tabuľke č. 4.1-1. :

        Tab. č. 4.1-1 Príkon drviča naprázdno

         Číslo Frekvencia        Uhlová Krútiaci Príkon
        poloţky  otáčok         rýchlosť moment
           [l]      [min-1]     [rad.s-1]   [N.m]        [kW]
            1         996        99,66       33,6        3,347
            2         967         96,6       36,8         3,55
            3        1016        101,6       37,5         3,81

Priemerný príkon naprázdno sme potom stanovili na hodnotu 3,58 kW. Príkon naprázdno, v poľných
experimentoch sme pred kaţdým pokusom nevyhodnocovali osobitne. Vizuálne zistene zmeny nie sú
významné. Potom, príkon naprázdno pred kaţdým pokusom ma hodnotu 3,58 kW.
        Poľné pokusy boli vykonane v lokalite "Ostra lúka" 8. a 9.10.2001. Prvou sériou poľných
experimentov boli merania na parcele, pracovne označenej č.: 4. Analytické hodnoty uvádzame v tab.
č. 4.1-2.
                                                                 Parcela č.: 4- Tráva
       Tab. č. 4.1-2                                             Sklon spádnice : 5°
                                                                 Úroda : 1,9 kg.m-2, Záber : 1,5m
        Číslo Úsek Čas Pracovná Priechodnosť                      Vypočítané hodnoty
       pokusu               rýchlosť       hmoty                   (priemer pokusu)
                                                            Frekvencia Uhlová   Krútiaci Príkon
                                                              otáčok   rýchlosť moment
          [1]     [m]   [s]    [m.s-l]      [kg.s-1]             [min-l]   [rad.s-l]   [N.m]    [kW]
           l       20   46      0,43         1,28                1114,6    111,40       138,3    15,4
           2       20   34     0,588         1,71                1109,3    110,93      164,16   18,21
           3       20   28     0,909         2,28                 1069      106,9       215,5    23,0
           4       20   22     0,909         3,09                 1063      106,3       225,9    24,0
           5       20   26     0,769          3,8                  834       83,4       282,1    23,5




                                                    33
                            Podiel vlhkosti plodiny: 63,37 %, Podiel vlhkosti podloţia: 25,13 %
                         Úroda: 1,9 kg.m-2, Záber: 1,5 m, Sklon spádnice: 5, jazda po vrstevnici


                        25



                        20
                                                                                     2
                                                                          y = -1.7888x + 12.189x + 3.3071
                                                                                    R 2 = 0.992
                        15
           Príkon, kW




                        10



                        5



                        0
                             0               1                      2                        3                    4
                                                                  (0,7)                  (1,05)               (1,4)
                                            (0,35)
                                                                 Priechodnosť, kg.s-1 (pracovná rýchlosť, kg.s-1)

                                    obr. č. 4.1-1 Príkon v závislosti od prechodnosti, parcela č. 4 (tráva)

       Grafická vizualizácia záznamu je na obr. č. 4.1-1. Tu i v ďalších grafoch, pre výpočet
 aproximačnej funkcie sme priechodnosť (pracovnú rýchlosť) označili symbolom (x) a príkon
 symbolom (y). Aproximácia nameraných hodnôt polynómom druhého stupňa je v rozsahu našich
 meraní vysoko významná, čo potvrdzuje index korelácie R2 = 0,992.
      V ďalšom meraní sme zisťovali príkon na parcele č.: 5, ktorá mala úrodu 2,1 kg.m -2, oproti
parcele č. 4, kde bola úroda 1,9 kg.m-2. Detailné výpočty pokusov a vyhodnotených meraní sme
napísali do tabuľky č. 4.1-3. Graf meraní s vyznačením vstupných parametrov a podloţia je v obr. č.
4.1-2. V tabuľke a v grafe dokumentujeme zistený extrém príkonu v hodnote 27,90 kW. Tento s
vysokou pravdepodobnosťou " vytiahol" aproximačnú funkciu "hore" a zníţil index korelácie na
hodnotu 0,899.
      Porovnaním priebehov v obr. č. 4.1-1 a obr. č. 4.1-2 zisťujeme, ţe príkon na parcele s úrodou 2,1
kg.m-2, oproti parcele s úrodou 1,9 kg.m-2 sa celkove, zvýšil, čím bolo potvrdené logické technické
očakávanie. Súčasne intenzita, narastania príkonu pre parcelu s úrodou 2,1 kg.m-2 je vyššia, neţ na
parcele s úrodou 1,9 kg.m-2. Toto je potvrdene i aproximačnými funkciami. Poslednou sériou pokusov
s "trávnatou zmesou" bolo meranie na parcele č.: 6. Tu bola úroda najniţšia, mala hodnotu 1 kg.m-2.
Detailne spracovanie pokusov je v tabuľke č. 4.1-4. Graf priebehu príkonu v závislosti od
priechodnosti je v obr. č. 4.1-3. Tu sú popísané i fyzikálne vstupné parametre "trávy" a charakteristika
pracovného manévru agregátu. Vyznačený grafický priebeh s významnou preukázanosťou, ma opačný
charakter neţ predchádzajúce. "Skoro" lineárne narastanie príkonu v závislosti od priechodnosti je pre
nízku priechodnosť typické v horských mechanizmoch pre zber klasických tráv.




                                                                                                  Parcela č. : 5


                                                                        34
                                                                                          Sklon spádnice: 10°
                                                                                          Úroda: 2.1 kg.m-2 Záber: 1,5 m

Tab. č. 4.1-3
   Číslo Úsek Čas Pracovná                              Priechodnosť                       Vypočítané hodnoty
  pokusu          rýchlosť                                  hmoty                           (priemer pokusu)
                                                                            Frekvencia Uhlová   Krútiaci                 Príkon
                                                                              otáčok   rýchlosť moment
             [1]           [m]        [s]   [m.s-l]         [kg.s-1]            [min-l]         [rad.s-1]        [N.m]   [kW]
              l             20        44     0,45            1,42                1120             112            136,7   15,31
              2             20        34     0,59            1,86                1096            109,6           181,2   19,86
              3             20        28     0,71            2,24                1066            106,6           261,7   27,90
              4             20        20       1             3,15                1038            103,8            228    23,65
              5             20       11,5    1,74            5,48                1038            103,8            235     24,4


                          Podiel vlhkosti plodiny: 69,56 %, Podiel vlhkosti podloţia: 38,92 %
                      Úroda: 2,1 kg.m-2, Záber: 1,5 m, Sklon spádnice: 10, jazda po spádnici - dole
             30




             25




             20
                                                                        2
Príkon, kW




                                                             y = -1.506x + 12.038x + 3.3899
                                                                       R 2 = 0.899
             15




             10




              5




              0
                  0                1             2             3              4                5                  6
                                 (0,32)      (0,64)         (0,96)          (1,28)          (1,6)           (1,92)

                                                      Priechodnosť, kg.s-1 (pracovná rýchlosť, kg.s-1)
                        obr. č. 4.1-2 Príkon v závislosti od prechodnosti, parcela č.5 (tráva)




                                                                 35
                                                                                         Parcela č.: 6
                                                                                         Sklon: 9°
Tabuľka č. 4.1-4                                                                         Úroda: 1 kg.m-2 Záber: 1,5 m
                          Úsek Čas Pracovná                Priechodnosť                       Vypočítané hodnoty
Číslo                              rýchlosť                    hmoty                           (priemer pokusu)
 pokusu
                                                                                Frekvencia Uhlová   Krútiaci Príkon
                                                                                  otáčok   rýchlosť moment
              [1]         [m]       [s]      [m.s-1]           [kg.s-1]            [min-1]         [rad.s-1]   [N.m]   [kW]
               1           20       46         0,43             0,645               1118            111,8       117    13,08
               2           20       34        0,588             0,882               1120             112       112,4    12,6
               3           20       28        0,714              1,07               1103            110,3      175,3   19,34
               4           20       22        0,909             1,364               1015            101,5       224    22,74
               5           20       26        0,769             1,154               1000             100       159,3   15,93




                           Podiel vlhkosti plodiny: 65,82 %, Podiel vlhkosti podloţia: 28,16 %
                        Úroda: 1 kg.m-2, Záber: 1,5 m, Sklon spádnice: 9, jazda po spádnici - hore
              25


              20
 Príkon, kW




              15


              10
                                                            y = 2.0523x 2 + 10.327x + 3.849
                                                                      R 2 = 0.9139
               5


               0
                    0                         0,5                       1                         1,5
                                             (0,33)                    (0,66)                     (1,0)
                                                         Priechodnosť, kg.s-1 (pracovná rýchlosť, kg.s-1)
                           obr. č. 4.1-3 Príkon v závislosti od prechodnosti, parcela č. 6 (tráva)




                                                                     36
      Všetky predchádzajúce pokusy a ich vyhodnotenia ukázali, ţe frekvencia otáčania pracovného
rotora drviča sa menila nepodstatne. Toto dokumentuje dobré technické riešenie pohonu rotora drviča,
ktorý je dostatočne kinematicky "tvrdý" -vysoká frekvencia otáčania rotora, s vysokou zálohou
kinetickej energie po rozbehu.
      Ďalšou skupinou pokusov bolo spracovanie nárastu na parcele č.: 1. Podrobné výpočty sú
v tabuľke č. 4.1-5. Grafický priebeh závislosti príkonu vo vývodovom hriadeli traktora od pracovnej
rýchlosti agregátu je na obr. č. 4.1-4. Tu sú napísané i niektoré fyzikálne parametre "zmulčovaného"
hraba. Nelineárna aproximácia je potvrdená s dostatočnou významnosťou.
      Nakoniec uvádzame sériu pokusov na parcelách označených číslami 2 a 3, na ktorých bol nárast
"zmesi" hraba a duba. Ich popis po spracovaní je v obr. č. 4.1-5, kde je tieţ závislosť príkonu od
pracovnej rýchlosti.

                                                           Parcela č. : 1
                                                           Sklon spádnice : 12°
                                                           Záber : 1,5 m
     Tabuľkač.4.1-5

         Číslo   Úsek Čas Pracovná                    Vypočítané hodnoty
        pokusu            rýchlosť                     (priemer pokusu)
                                          Frekvencia Uhlová   Krútiaci Príkon
                                            otáčok   rýchlosť moment
          [1]     [m]    [s]    [m.s-1]     [min-1]      [rad.s-l]   [N.m]   [kW]
           l       20    43      0,465       1094         109,4      170,9    18,7
           2       20   35,5      0,56       1077         107,7      174,6    18,8
           3       20    24      0,833       1087         108,7      210,5    22,9
           4       20    19       1,05       1014         101,4      254,3    25,8
           5       20    11      1,818       1019         101,9      276,3   28,15

      Tu zistená, mierne zvýšená tendencia príkonu je pravdepodobne spôsobená materiálnymi
vlastnosťami hraba a duba.

               Podiel vlhkosti náletu hraba: 55,48 %, Podiel vlhkosti podloţia: 40,3 %
                     Záber: 1,5 m, Sklon spádnice: 12, jazda po spádnici - dole
           Priemerná dĺţka nárastu hraba: 82,3 cm, Stredný priemer nárastu hraba: 10,6 mm




                                                37
               30


               25


               20
  Príkon, kW




                                                        y = -10.478x 2 + 32.081x + 4.2195
                                                                   R 2 = 0.9876
               15


               10


                5


                0
                    0       0,25      0,5       0,75        1        1,25       1,5         1,75      2
                                                                     Pracovná rýchlosť, m.s-1

                    obr. č. 4.1-4 Príkon v závislosti od pracovnej rýchlosti, parcela č. 1 (nálet hraba)




                                                       Parcela č. : 2 a 3 - nálet hraba s dubom
                                                       Sklon spádnice : 8°
Tabuľka č. 4.1-6                                       Záber : 1,5 m

                Číslo      Úsek Čas Pracovná                             Vypočítané hodnoty
               pokusu               rýchlosť                              (priemer pokusu)
                                                           Frekvencia Uhlová   Krútiaci Príkon
                                                             otáčok   rýchlosť moment
                    1        m        s       m.s-l              min-l         rad.s-l         N.m         kW
                    l        20      42        0,48              1095          109,5          161,6        17,7
                    2        20      31       0,645              1106          110,6           154        17,00
                    3        20      24       0,833              1086          108,6           181        19,66
                    4        20      18         1,1              1014          101,2           227        22,97
                    5        20      12        1,66              1007          100,7          233,4        23,5




                                                                38
              Podiel vlhkosti náletu hraba s dubom: 53,0 %, Podiel vlhkosti podloţia: 32,84 %
                         Záber: 1,5 m, Sklon spádnice: 8, jazda po spádnici - dole
              Priemerná dĺţka nárastu hraba: 112 cm, Stredný priemer nárastu hraba: 13,8 mm
                                  Priemerná dĺţka nárastu duba: 111,13 cm

                            30



                            25



                            20
               Príkon, kW




                            15
                                                                          y = -9.8912x2 + 27.961x + 4.149
                            10                                                      R 2 = 0.9686

                             5



                             0
                                 0        0,25         0,5         0,75            1         1,25           1,5       1,75

                                                                                            Pracovná rýchlosť, m.s-1
                                     obr. 4.1-5 Príkon v závilost od pracovnej rýchlosti, parcela č 2 a 3 (nálet hraba s dubom)




MERACÍ                               PREVODNÍK                              POČÍTAČ                               TLAČ
MAGNETOFÓN                           Analog/číslo                                                                 VÝSLEDKOV, ...
    záznam                           A/D                                     Akumulácia
                                                                             dát

                                                                                Algoritmy




        KONTROLNÉ MERANIE
        Súradnicový zapisovač
                BAK 5T



  4.2    DYNAMICKÁ ANALÝZA MECHANIZMU POHONU STROJA

        Z diskrétnych hodnôt krútiaceho momentu, zodpovedajúcich príslušným časovým intervalom
  bol, vypočítaný test stacionality, a to metódou interakcií. Za predpokladu, ţe realizácia krútiacich


                                                                              39
momentov boli procesy nestacionárne, bol proces transformovaný na súbor so stacionárnymi
vlastnosťami. Bolo určené:
                                            1 Ni
                                   mti       M k i 
                                            Ni 1

           N
kde: Ni     -je dĺţka zvoleného intervalu
           I
N-počet hodnôt Mk v realizácií
I-počet hodnôt zvoleného intervalu.

 centrované hodnoty poradníc procesu:

                                   M k (i )  K k (i )  m(ti)
 jednorozmernú hustotu pravdepodobnosti:

                                                         nj 1
                                                  pi      .
                                                         N C

kde:j=1,2,..., K, C je šírka intervalu, nj – počet cyklov




 distribučná funkcia
                                                         s j
                                                F j  C . Ps
                                                          i 1
pričom počet intervalu bude

                                          K  1,87 n  1
                                                                 2/ 5


 autokorelačná funkcia pre diskrétne zistené hodnoty

                                               1 N r
                                 RMK (r )           M k (n).M k (n  r )
                                              N  r n 1
kde: r = 0,1,2, ...., m

 spektrálna výkonová hustota definovaná vzťahom
                            .l  t            m1
                                                                .l                   
                     S Mk          RMk (0)  2 RMk  cos .r  RMk mcos .l 
                           m.t               r 1         m                      
kde: l = 0,1,2, ...., m.


4.2.1   VYHODNOTENIE              SPEKTIER           ZAŤAŢENÍ           METÓDAMI      ŠTATISTICKEJ
        DYNAMIKY

        Okrem významnosti deterministických funkcií stochastických procesov, ako distribučnej


                                                      40
variácie jednorozmernej premennej, autokorelačnej funkcie je pre určenie výkonu stanovených
spektier, vo frekvenčnom spektre, funkcia spektrálnej hustoty. Významnosť zistených frekvencií,
v našom procese, bola potvrdená testom Fischera.
        Pre konečnú postupnosť náhodných veličín x1, …, xn. Definujeme funkciu I(λ) vzorcom:
                                                                 N                2
                                                      1
                                            x ( ) 
                                                     2N
                                                                x e
                                                                T 1
                                                                        t
                                                                            it




Funkcia I(λ) sa nazýva periodogram postupnosti x1, …, xn.
       Aby sme mohli ľahšie vyšetrovať štatistické vlastnosti periodogramu, boli dovolené iné tvary
vzťahu, ako uvádzame ďalej.

Nech
                                                N k
                                            1
                                  Ck 
                                            N
                                                x
                                                T 1
                                                       t   xt + k,      k = 0,1,...,N - 1



Potom
                                                                  N 1
                                             1
                                 I ( ) 
                                            2
                                               / co  2           C k 1
                                                                              k   cos k


        Periodogram nadobúda vysoké hodnoty v bodoch, ktoré odpovedajú frekvenciám λ1, …, λp.. R.
A. Fischer odvodil test, ktorým sa dá zistiť štatistická významnosť najvyšších hodnôt periodogramu.
        Ak poznáme postupnosť náhodných veličín x1, …, xN. Budeme testovať hypotézu, ţe x1, …, xN
je postupnosť nezávislých náhodných veličín s rozdelením A(σ2). Predpokladáme, ţe N je číslo
nepárne. Z praktického hľadiska sa môţe obmedziť na N ≥ 31, takţe

N = 2m + 1
kde m je prirodzené číslo. Ak máme postupnosť náhodných veličín s párnym počtom členov, prvý
z nich sa v praxi obyčajne vynecháva, pretoţe je časove najvzdialenejší od súčasnosti.
Rešpektujeme periodogram v bodoch
                                      λr = 2πr/N,r = 1,2, …, n
zaradíme hodnoty I(λ1), …, I(λn) vzostupne podľa veľkosti. Označíme V1 najväčšiu atď. aţ Vm
najmenšiu hodnotu.
Bude
                                                    V1
                                        W
                                             V1  V2  ...  Vm
        Ak budú všetky veličiny V1, …, Vm takmer rovnaké, bude hodnota W blízka číslu 1/m.
Naopak, ak bude veličina V1 nadobúdať veľmi vysokých hodnôt v porovnaní s ostatnými veličinami
V2, … Vm, bude hodnota W blízka jednej. Vidíme, ţe veľké hodnoty W (ktoré sú blízke jednotke)
budú tvoriť kritický odpor hypotézy.
        Prakticky budeme postupovať tak, ţe z danej realizácie postupnosti x1, …, xn vypočítame
hodnoty periodogramu I(λ1), …, I(λm) podľa vzorca 2. Ak prekročí W kritickú hodnotu, zamietneme
hypotézu, ţe x1, …, xn sú nezávislé veličiny s rozdelením A(O, σ2).

Kritické hodnoty W sú tabelované pre m = 5 aţ m = 50 v tabuľkách.

         Aj keď pomocou Fischerovho testu zistíme signifikantnú periodicitu určitej frekvencie, môţu
sa uplatňovať aj ďalšie periodicity iných frekvencií (alebo len vyššie harmonické kmity). Postup ich
štatistického testovania urobíme tak, aby sa v prípade významnosti najväčšej hodnoty periodogramu


                                                           41
V1 táto hodnota vynechala. Zostanú nám potom veličiny V2, V3, …, Vm. Vypočítane W(1), podľa
vzorca:

                                                          V2
                                         W (1) 
                                                   V2  V3  ...  Vm

a stanoví sa P (W(1) > x) opäť podľa vzorca, kde dosadíme m – 1 miesto m. Pokiaľ nám vyjde aj druhá
najväčšia hodnota významná, táto sa opäť vynechá, hodnota m sa zmenší o ďalšiu jednotku a postup sa
opakuje. Nejde v tomto prípade o simultánny test, ale kumuláciu obyčajných testov. Takto stanovíme
významné frekvencie λ1, …, λp periodogramu.
         Z dôvodov určenia hraničných hodnôt zaťaţení a analýzy vnútornej štruktúry procesu sme
v ďalšom riešení vyhodnotili priebehy krútiacich momentov hlavného kardanu a to pri úplne
uzatvorenej clone a úplne uzatvorenom hrebeni, ako aj úplne otvorenej clone a úplne otvorenom
prečesávacom hrebeni. Kaţdý záznam bol spracovaný tak, aby bola predovšetkým potvrdená jeho
štatistická významnosť, na zvolenej hladine významnosti, z hľadiska stacionarity strednej hodnoty
rozptylu. Po tomto potvrdení boli štatistiky spracované deterministické funkcie popisujúce vnútornú
dynamiku spracovávanej stochastickej relácie.

      K porovnaniu torzných vibrácií v mechanizme pohonu drviča neţiadúcich nárastov D 1500/M,
získaných v poľných experimentoch, s vibráciami vlastnej sústavy mechanizmu pohonu, sme v prvom
rade zostavili náhradný dynamický model drviča, ktorý je v obr. č. 4.2-1. V tomto modely nie sú
rešpektované vôle v kríţových kĺboch vývodového kardanového hriadeľa, je uvaţovaná jediné torzná
tuhosť hriadeľa, ktorá sa nemení so zmenami uhlov zalomenia. Diskrétne rozloţenie hmotnosti a
tuhosti zodpovedá konštrukčnému riešeniu mechanizmu pohonu. Model má potom štyri stupne
voľnosti (1, 2, 3, 4). Je zloţený z kolies, s určenými momentmi zotrvačnosti. Tieto sme prevzali s
takmer identických sústav, ktoré sme riešili predtým. Torzné tuhosti kardanu spojovacieho hriadeľa a
hnacích remeňov sme prevzali z rovnocenných pohonov nami riešených sústav.
      Zloţená sústava prevodových kolies v prevodovke bola z hľadiska zotrvačných účinkov kolies
zjednodušená redukciou momentov zotrvačnosti na vstupný hriadeľ prevodovky. Moment
zotrvačnosti spojovacieho hriadeľa bol symetricky pridaný blízkym náhradným kolesám.
      Pre definované momenty zotrvačnosti náhradných kolies (Ii), ich uhly pootočenia (i), ich
                    
                     
uhlové zrýchlenia ( i ) a torzné tuhosti spojovacích členov (ki) sme stanovili pohybové rovnice, ktoré
v maticovom zápise majú tvar:


                I1   0    0    0  1   k1
                                                      k1             0       0  1  0
               0     I2   0            k
                                0   2   1      k1  k2       k2        0   2  0
                                    *                                           *    
                                                                                         
               0     0    I3   0   3   0
                                                      k2       k2  k3     k3   3  0
                                                                               
               0     0    0    I 4   4   0
                                                       0           k3        k3   4  0
                                                                                         

     Vlastné tvary torzných vibrácií a vlastné čísla sme spracovali metódou "JAKOBIHO",
dispozičným počítačovým segmentom. Normovanie vlastných vektorov je vykonané na amplitúdu
výkmitu motora (1 , I). Parametre prvkov matice hmotnosti a tuhosti boli takéto:

I1 =   1,61 kg.m2                     k1 = 9000 Nm.rad-1
I2 =   0,008 kg.m2                    k2 =22000 Nm.rad-1
I3 =   0,0076 kg.m2                   k3 = 4200 Nm.rad-1
I4 =   0,76 kg.m2


                                                      42
Vzájomným porovnaním pokusov s trávnatou hmotou sme zistili :
      so zvyšovaním priechodnosti hmoty sa výraznejšie prejavujú nekontaminované harmonické
       zloţky. Ich frekvencia je však veľmi nízka, radovo okolo 0,5 Hz. Zo stanovených vlastných
       frekvencií drviča, vrátane prvkov pohonu (prevodovka, kardany, spojovacie hriadele,
       remene,...) potvrdzujeme, ţe v sledovanom "reţime" práce drviča nedôjde k rezonančným
       javom. Nie je potrebná racionalizácia a optimalizácia konštrukcie pohonu drviča.

      zistené procesy sú v rozhodujúcej väčšine stacionárne, v strednej hodnote. Predikcia
       ţivotnosti prvkov pohonu môţe byť vypočítaná z určenej deterministickej harmonickej
       funkcie zaťaţenia.



5. ZÁVERY A DISKUSIA

         Uskutočnili sme poľné experimenty prototypu drviča neţiadúcich nárastov, s cieľom stanoviť
spotrebu príkonu celého agregátu. Pokusy sme vykonali pre rôzne kombinácie nastavenia
technologických parametrov drviča. Priemerná hodnota uhlovej rýchlosti hlavného hnacieho kardanu
bola vypočítaná z troch meraní a má hodnotu 99,3 rad.s-l. Príkonové exploatačné parametre sme
zisťovali v závislosti od priechodnosti hmoty cez stroj pri likvidácii drevných nárastov hraba, duba a
trávnatej zmesi. Hodnoty príkonových, exploatačných parametrov sú určené k vytypovaniu
efektívneho výkonu hnacieho agregátu traktora. Príkon, zistený vo vývodovom hriadeli traktora Z-
7245, ktorý poháňa drvič nárastov D 1500/M, sa so zmenou pracovnej rýchlosti agregátu, ako aj
priechodnosti mení nelineárne. S ich zvyšovaním, príkon narastá, pri spracovaní "trávnatej zmesi" v
rozsahu úrody (1,9 ÷ 2,1) kg.m-2 a pri pribliţnej rovnakej priechodnosti 3 kg.s-1 , čo zodpovedá
pouţívanej pracovnej rýchlosti v praxi, s hodnotou 1 m.s-1 (3,6 km.h-1), má príkon na pohon drviča
hodnotu 24 kW, maximálny krútiaci moment má hodnotu 282 Nm.
Vyhodnotením a spracovaním nameraných priebehov krútiacich momentov, z parcely č. 6 s úrodou 1
kg.m-2, na hnacom kardane drviča, ako aj priebehov ich frekvencií otáčania sme zistili celkový príkon
drviča v závislosti od priechodnosti hmoty sa mení lineárne.
Najvyššiu hodnotu spotreby príkonu mal drvič pri likvidácii nárastov hraba a duba a to 28,15 kW, pri
pracovnej rýchlosti 1,818 m.s-l.
         Druhou významnou analýzou zaznamenaných priebehov krútiacich momentov bolo uplatnenie
štatistickej dynamiky. Vyhodnocovali a popisovali sme výlučne priebehy krútiacich momentov, ktoré
sú vstupnými parametrami racionalizačných a optimalizačných metód úpravy konštrukcie agregátu a
jeho podskupín, s cieľom pevnostnej a tuhostnej optimalizácie konštrukcie, ako aj úprav
hmotnostných a tuhostných prvkov, ktoré významné ovplyvňujú torzné vibrácie v mechanizmoch
pohonu.
         Rešpektovali sme, ţe priebehy krútiacich momentov sú stochastické procesy s komplikovanou
vnútornou štruktúrou, zloţenou z referenčných a náhodne vybudených, dodatočných, periodicky sa
meniacich funkcií. Stochastické procesy sme popísali zauţívanými, vedecky preukaznými
a overenými deterministickými funkciami.
         Vo všetkých procesoch sme vykonali test na stacionaritu realizácie (záznamu), ktorú sme
predtým filtrovali vhodným dolnopriepustným matematickým filtrom. Analýzy procesu sme popísali
histogramom rozdelenia hodnôt krútiaceho momentu do definovaných tried, z ktorej sme usudzovali,
čí je rozdelenie početnosti korektné a zodpovedajúce pribliţne rozdeleniu Gaussovskemu.



                                                 43
Analýzu procesu v časovom postupe sme vykonali výpočtom autokorelačných funkcií. Z týchto sme
stanovili skryté, primiešané, vybudené periodické funkcie. Nakoniec sme kaţdú realizáciu (záznam)
pretranstormovali klasickou Fourierovou transformáciou, do frekvenčných spojitých spektier
popísaných výkonovou spektrá1ou hustotou. Významnosť výkonových spektier sme určili testom
Fischera. Vyhodnotením meraní a ich spracovaním sme zistili:
    Histogramy rozdelenia v rozhodujúcej väčšine záznamov majú pribliţne normálne rozdelenie
       početnosti krútiacich momentov. Výnimku tvorili priebehy, ktoré boli nestacionárne v strednej
       hodnote a v rozptyle alebo len v jednom z týchto parametrov.
    Vo všetkých záznamoch časového spektra popísaného autokorelačnou funkciou sú viditeľné
       nakontaminované periodické funkcie a to ako dôsledok nehomokinetičnosti Cardanových
       mechanizmov pohonu.
    Frekvenčné spektrum popísane výkonovou spektrálnou hustotou vo všetkých záznamoch
       meraní krútiaceho momentu vykazovalo nízke hodnoty. Frekvencia, ako celočíselný násobok je
       veľmi blízko vlastným frekvenciám vo všetkých, tvaroch. Môţeme tu predpokladať, ţe dôjde k
       prechodným rezonančným javom v transmisií rnechanizmu. V ostatných pokusoch sme nezistili
       moţnú koreláciu medzi hodnotami vlastných frekvencií a významnými frekvenciami z
       výkonovej spektrálnej hustoty.
Vykonané rozbory a vyhodnotenie stochastických procesov sú vyuţiteľné v pedagogickom procese,
ako priama výučbová ukáţka v aplikovanom predmete zaoberajúcom sa vyhodnotením
experimentálne zistených dát či priebehov. Druhým účelným príspevkom k rozvoju pedagogiky sú
spracované priebehy krútiacich momentov. Tieto sú vstupnými parametrami analýz torzných vibrácií
v transmisiách a mechanizmoch pohonu strojov na zber krmovín, ktorými sa zaoberajú predmety
z teórie poľnohospodárskych strojov a časti aplikovanej mechaniky a pruţnosti.




                                                44
6. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

  1.    BEYER, H.: Výzkum úpravy pokosu po rotačním ţacím stroji k zvýšení
        intenzity a homogenizace vysýchaní při zachovaní provozuschopnosti stroja.
        Výzkumná zpráva VŠZ Brno, 1979, 28s.
  2.    BEYER, H.: Příspěvek k mechanizaci slízne pícnin před sušením na pokosu.
        Zemědělská technika č. 7, 1968, 320-325s
  3.    BENEŠ, J.: Rotační ţací stroj s odíracím ústrojím pro úpravu píce, Studijní
        zpráva Praha, Výzkumný ústav zemědělských strojů 1981, 42s
  4.    BROWN, F.R. - KLINNER, W.E - WOOD, G.M.: An investigation into
        current miwing ang conditioning mechanisms, Part 1 ND/MD/10/70, Nat. Inst.
        agric. Engng
  5.    ČAČKO, J. - BÍLÝ, M. - BUKOVECZKÝ, J.: Meranie, vyhodnotenie
        a simulácia prevádzkových náhodných procesov, Bratislava, Veda, 1984
  6.    ČERMÁK, A - HORA, O.: Pouţití ţacích mačkačů při sklizni pícnin,
        Zemědělská Technika, 1969, 10-15s
  7.    ČERVINKA, J.: Úprava rotačního ţacího stroje k rychlejšímu vysychání ,
        Brno, ČSVTS 1983, s 32-42
  8.    ČERVINKA, J. - SEDLÁK, P. - POSPÍŠIL, J. - PTÁČEK, F.: Úprava
        pokosu pícnin po ŢTR-165 a její vliv na spotřebu nafty, Zemědělská technika
        č. 30, 1984, 707-718s
  9.    DORAZIL, E. : Nauka o materiálu I., Vysoké učení technické v Brně, 1983,
        168s
  10.   DVOŘÁK, J.: Sníţení hmotnosti energetické náročnosti, zvýšení
        spolehlivosti a zdokonalení funkce zemědělských strojů, Závěrečná zpráva
        o řešení státního úkolu , Pelhřimov, Agrozet 1985
  11.   HÁTLE, J. - LIKAEŠ, J.: Základy počtu pravděpodobnosti a matematické
        statistiky, Praha, SNTL, 1972
  12.   HORA, O. - KLATOVSKÝ, P.: Výzkum ţacího mačkače, Výzkumná
        zpráva, Praha, VÚZT 1967
  13.   ILAVSKÝ, J. : Metodika skúšok harvestera TUFAB, Čiastková správa
        výskumnej úlohy, LVÚ Zvolen, 1991, 9s
  14.   KLINNER W.E.: Design and Performance Charakteristics of an
        Experimental Grop Conditioning to Difficult Climates, J. Agric. Eng. Res.,
        1975, 20, 149-165s
  15.   KRAJČOVIČ, V. - REGAL, V.: Biológia a ekológia trávnatých porastov.
        Záverečná syntetická správa, VÚLP, Banská Bystrica, 1976, 96s.
  16.   KUPR, J.: Energetická náročnost samojízdných souprav, Zemědělská
        technika, 1984, s. 613 - 622
  17.   LANČA, I.: Výsledky srovnávacích zkoušek strojů pro sečení a úpravu
        pícnin, Výzkumná zpráva Praha, Výzkumný ústav zemědělských strojů 1975



                                        45
18. LANČA, I. - VRANÝ, Z - ČERNÁK, A : Výsledky srovnávacích funkčních
    energetických zkoušek strojů pro sečení a úpravu pícnin, Zemědělská
    technika, 21,1975, č. 9, s. 543 - 560
19. LUKÁČ, T. : Lestné dopravníctvo, TU Zvolen, 1999, 288s
20. LURJE, A. B.: Statističeskaja dynamika seľskochazjajstvennych mašin,
    Leningrad, Kolos, 1970
21. LURJE, A. B. - GROMBČEVSKIJ, A.: Rasčot i konstrurirovanie
    seľskochazjajstvennych mašin, Leningrad, Mašinostrojenie, 1977
22. MATYÁŠ, V.: Měření, analýza vytváření náhodných procesů, Praha, SNTL,
    1976
23. PÍŠEK, F. : Nauka o materiálu II., VUT Praha, 1959, 658s
24. Pepich, Š.: Technicko-ekonomické hodnotenie pracovných postupov pri
    ošetrovaní TTP, Výskumná správa 5/83, VZPT Rovinka, 1983
25. SEDLÁK, P. - BAUER, F.: Měření energetické náročnosti rotačního ţacího
    stroje kondicionéřem, Zemědělská technika, 1999, s. 133-137
26. SEMETKO, J. : Mobilné energické prostriedky III, Návody na cvičenia, VSP
    Nitra, 1988, 113s
27. SEMETKO, J. : Mobilné energické prostriedky 2, VŠP Nitra, 1985, 363s
28. SOUČEK, Z.: Torzní kmity v pohonu zemědělského stroje působené
    kloubovými hřídeli, řešené na příkladu ţacího stroje. Zemědělská technika, 31
    (LVII) č. 10 s. 597 - 611
29. SOUČEK, Z.: Koncepce řešení nových rotačních talířových ţacích strojů,
    Zemědělská technika, 32, 1986, č. 10, s. 599-616
30. STANOVSKÝ, M.: Vývoj technológií a strojov na melioráciu a prípravu
    plôch pre zalesňovanie, Záverečná správa výskumnej úlohy, LVÚ Zvolen,
    1997, 110s
31. ŠESTÁK, J. a kol.: Mechanická úprava kosených krmovín. Výskumná
    správa, Nitra, VŠP 1985, 91s.
32. ŠESTÁK, J. a kol.: Správa o výsledkoch poľných skúšok agregátu
    kodicionéra s diskovou kosačkou MD 5, Výskumná správa, Nitra, SPU 1999,
    37s.
33. ŠESTÁK, J. - Pršan,J.: Stanovenie príkonu na pohon drviča neţiadúcich
    nárastov D 1500/M, Správa č. 248/2001, SPU-MF Nitra, 2001, 24 s.
34. ŠTRAFELDA, J. a kol.: Výsledky pícninářského hodnocení ţacích strojů při
    sklizni trávních porostů, Zpráva, Praha, Vysoká škola zemědělská 1982
35. VRANÝ, Z.: Energetické porovnání rotačních ţacích strojů, Výzkumná
    zpráva, Praha, Výzkumný ústav zemědělských strojů 1974, 72s.
36. VRANÝ, Z.: Výzkum energetických a silových poměrů rotačního ţacího
    stroje RŢS-160, Výzkumná zpráva č. 2819, Praha, Výzkumný ústav
    zemědělských strojů 1974
37. VRANÝ, Z.: Energetické poměry na sběracím voze NTVS-4, Závěrečná
    zpráva , Praha, Výzkumný ústav zemědělských strojů 1974



                                     46
38. VRANÝ, Z.: Energetická náročnost, funkční a pevnostní poměry rotačních
    ţacích strojů, zpráva, Praha, Výzkumný ústav zemědělských strojů 1981
39. ZEMAN, V. - HLAVÁČ, Z.: Výpočet dynamického zatíţení Cardanovho
    mechanizmu. Strojírenství, 29, 1979, č.6, s. 339-345
40. ZVADA, D. : Pruţnosť a pevnosť, VŠP Nitra, 1991, 213s
41. THAINE, R. - HARRIS, C. E.: Formic acid as a desiccant for grass jeaves,
    J. agric. Sci., Camb., 1973, 80
42. TIŠLIAR, Š.: Technologické systémy intenzifikácie trávnych porastov.
    Výskumná správa 6/90, VÚLP Banská Bystrica, 1990
43. TRNKA, L.: Energetický výzkum samosberacích návěsů NVVS-7
    a NVTS-4-L, Závěrečná zpráva, Praha, Výzkumný ústav zemědělských strojů
    1975
44. TRNKA, L. - VRANÝ, Z.: Energetické poměry samosberacích vozů,
    Zemědělská technika, 23 (L),1977, č. 11 s. 639 - 651
45. WOOD, G. M. - BIGGAR, G. W. - KLINNER, W. E.: The development
    and evaluation of experimental equipment for simultancous moving and crop
    conditioning - Phase 1972, DN/FC/374/1355, Nat. Inst. agric. Engng,
    September 1973




                                   47
7. ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC

  1.   DUNČIČ, P. - STANOVSKÝ, M.: Drvič neţiadúcich nárastov DNN-1,5
       a jeho vyuţitie v poľnohospodárstve a lesníctve, AGROTECH NITRA 2001,
       str. 111-114


  2.   DUNČIČ, P. - ŠESTÁK, J. - PRŠAN, J.: Analýza príkonu pri práci drviča D
       1500/M v trávnatých porastoch, AGROTECH NITRA 2002, str. 87-93


  3.   Medzinárodná     vedecká     konferencia    AGROTECH           NITRA   2002,
       6. november 2002. Prednesený referát s názvom: Analýza príkonu pri práci
       drviča D 1500/M v trávnatých porastoch.


  4.   ŠESTÁK, J. - DUNČIČ, P. - PRŠAN, J.: Dynamic Analysis of Machine
       Driveline, Acta technologica agriculturae 3/2002, str. 75-79


  5.   ILAVSKÝ, J. - DUNČIČ, P.: Analýza energetického potenciálu zdrojov
       biomasy na Slovensku, Forest research 5/2002, str. 34-37




                                        48
        1.               PREHĽAD POZNATKOV ................................................................................................... 3
    1.1                  PREHĽAD POUŢÍVANÝCH DRVIČOV ........................................................................... 6
    1.1.1                Drviče vyrobené v Taliansku ................................................................................................... 6
    1.1.2                Drviče vyrobené v Nemecku.................................................................................................... 7
    1.1.3                Drviče vyrobené v Českej republike ........................................................................................ 8
    1.1.4                Drviče vyrobené na Slovensku ................................................................................................ 8
    1.1.5                Drviče vyrobené vo Fínsku ...................................................................................................... 9
    1.2                  SKÚŠKY NA ZARIADENIACH VYKONANÉ LVÚ ZVOLEN ....................................... 9
    1.2.1                MT6 – 011 – Kabar .................................................................................................................. 9
    1.2.2                Rotorschläger OR - 67 .......................................................................................................... 10
    1.2.3                Univerzálny drvič DU 170 ..................................................................................................... 11
    1.3                  DRVIČ NEŢIADÚSICH NÁRASTOV D/1500M A DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY PRI
SKÚŠKACH                 13
    1.3.1                Skúšky adaptéra na Biologickej základni Veľká Stráţ a Ostrá Lúka .................................... 13
    1.3.2                Skúšky adaptéra na OLZ Levice ............................................................................................ 14
    1.3.3                Skúšky adaptéra na OLZ Modrý Kameň ............................................................................... 14
    1.3.4                Skúšky adaptéra na poľnohospodárskej pôde ........................................................................ 15
    1.4                  ENERGETICKÁ NÁROČNOSŤ VYBRANÝCH SKUPÍN STROJOV ......................... 15
    1.4.1                MERANIE ENERGETICKEJ NÁROČNOSTI ROTAČNÉHO ŢACIEHO STROJA ŢTR 285D
                         A ŢTR 286D (S KONDICIONÉROM), Sedlák - Bauer (1999) ............................................ 15
        1.4.2            Hodnotenie funkčných a energetických vlasností rotačných strojov, Souček (1986) ........... 17
        1.4.3            Výsledky z funkčných energetických skúšok strojov pre kosenie a úpravu krmovín, Lanča - Vraný -
                         Černák (1975) ........................................................................................................................ 19
    1.5                  DYNAMICKÁ ANALÝZA NÁHODNÝCH PROCESOV                                                                 V MECHANIZME POHONU
STROJA                   21
        2.               CIEĽ PRÁCE ....................................................................................................................... 24

        3.               MATERIÁL A METÓDA .................................................................................................. 25
    3.1         OPIS PODLOŢKY A MÉDIA ............................................................................................ 25
    3.2         METODIKA PRE VYKONANIE A VYHODNOTENIE ENERGETICKEJ NÁROČNOSTI
DRVIČA D – 1500 V PREVÁDZKE ................................................................................................................... 25
    3.2.1       Kinematika agregátu .............................................................................................................. 25
    3.2.2       POSTUP VYHODNOTENIA NAMERANÝCH VÝSLEDKOV ......................................... 26
    3.3         POUŢITÉ ZARIADENIA ................................................................................................... 27
    3.3.1       Dynamometer na meranie krútiaceho momentu v kardane drviča ......................................... 27
    3.3.2       Meranie frekvencie otáčania .................................................................................................. 27
    3.3.3       Charakteristika záznamovej techniky a organizácia záznamu ............................................... 27
    3.3.4       Metóda vyhodnotenia záznamov meraní poľných experimentov .......................................... 28
    3.4         MERANIE SPOTREBY POHONNÝCH HMÔT ............................................................. 28
    3.4.1       POPIS METÓDY MERANIA ............................................................................................... 28
        4.               VÝSLEDKY A ICH VYHODNOTENIE ........................................................................... 29
        4.1              STANOVENIE PRÍKONU NA POHON DRVIČA NEŢIADÚCICH NÁRASTOV - D/1500M
                         31
        4.1.1            Vyhodnotenie meraní ............................................................................................................. 33
        4.2              DYNAMICKÁ ANALÝZA MECHANIZMU POHONU STROJA ................................. 39
        4.2.1            Vyhodnotenie spektier zaťaţení metódami štatistickej dynamiky ......................................... 40
        5.               ÁVERY A DISKUSIA ......................................................................................................... 43

        6.               ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ............................................................. 45

        7.               ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC ............................................................................. 48




                                                                                49

								
To top