UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI



EKONOMICKÁ FAKULTA



KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY









SYSTÉM ODVODOVÉHO BONUSU A JEHO DOPADY

NA MAKROÚROVNI









Anna Mitterová









2007

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI



EKONOMICKÁ FAKULTA



KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY









SYSTÉM ODVODOVÉHO BONUSU A JEHO DOPADY NA

MAKROÚROVNI





DIPLOMOVÁ PRÁCA



Anna Mitterová





Vedúci práce: Ing. Ján Šebo, PhD.



Študijný odbor: verejná ekonomika a správa







Stupeň kvalifikácie: inţinier (v skratke „Ing.“)







Dátum odovzdania: 2007-04-27



Dátum obhajoby: ......................









BANSKÁ BYSTRICA 2007

ABSTRAKT





MITTEROVÁ, Anna: Systém odvodového bonusu a jeho dopady na makroúrovni.

[Diplomová práca] / Anna Mitterová. - Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Ekonomická fakulta; Katedra verejnej ekonomiky. - Vedúci: Ing. Ján Šebo, PhD. - Stupeň

odbornej kvalifikácie: Inţinier. - Banská Bystrica: EF UMB, 2007. s. 64.





Práca sa zaoberá navrhovaným systémom odvodového bonusu a jeho dopadmi na

makroúrovni. Cieľom je preskúmať existujúce analýzy makrodopadov systému odvodového

bonusu, vypracovať novú analýzu a zhodnotiť systém.

Práca teoreticky popisuje súčasný a navrhovaný systém daní, odvodov a sociálnych

transferov štátu občanom. Analyzuje a porovnáva existujúce hodnotenia vplyvu

navrhovaného systému na verejné financie a identifikuje ich problémové časti. Prináša novú

analýzu s vlastným prístupom k metodike výpočtu a pridáva analýzu miery daňového

a odvodového zaťaţenia obyvateľstva. Následne hodnotí pozitívne a negatívne efekty systému

odvodového bonusu a navrhuje moţnosti jeho zlepšenia.

Predpokladaný prínos práce spočíva v novom pohľade na makrodopady systému

odvodového bonusu.





Kľúčové slová: Odvodový bonus. Daň. Odvody. Sociálne platby. Analýza.

Makrodopady.









I

PREDHOVOR





Podkladom pre diplomovú prácu je návrh Ing. Richarda Sulíka na zmenu finančných

vzťahov medzi občanom a štátom, ktorý popisuje vo svojej knihe „Odvodový bonus (zmena

paradigmy)“.

Systém finančných vzťahov zahŕňa toky peňaţných prostriedkov od občana k štátu, to

znamená dane a odvody, a od štátu k občanovi, čiţe sociálne transfery. Tento systém v určitej

podobe existuje desaťročia a mnohokrát sa menil. Doterajšie zmeny sa vţdy týkali len jednej

súčasti systému, sociálnej, daňovej alebo odvodovej politiky štátu. P.Sulík prišiel s návrhom

reformy, ktorá komplexne rieši všetky tri oblasti naraz.

Ako naznačuje aj podnadpis knihy p.Sulíka, jedná sa o absolútnu zmenu, ktorá by sa

podstatným spôsobom dotkla vyše piatich miliónov ľudí. Ovplyvnila by ekonomiku štátu

a ţivot všetkých obyvateľov Slovenska. Stala by sa svetovým precedensom v praktickej

aplikácii myšlienky Miltona Friedmana o základnom príjme a zápornej dani z príjmu.

K takto závaţnej otázke sa vyjadrilo niekoľko uznávaných ekonomických inštitúcií

a dve z nich, Slovenská akadémia vied a MESA 10, vypracovali analýzy dopadov systému.

Keďţe prípadné zavedenie systému odvodového bonusu by sa priamo týkalo aj nás,

povaţujeme za vhodné vyjadriť sa k tejto dôleţitej otázke. Radi by sme prispeli vlastnou

analýzou dopadov systému na verejné financie aj obyvateľov.

Práca je určená ďalším ľuďom, ktorých zaujíma táto téma a chcú sa dozvedieť viac

o navrhovanom systéme odvodového bonusu. Umoţní im zorientovať sa v dostupných

zdrojoch informácií a uľahčí zaujatie vlastného názoru na vec.

Chceli by sme poďakovať Ing. Vladimírovi Kvetanovi a Ing. Marekovi Radvanskému

z Ekonomického ústavu SAV, ktorí nám ochotne venovali svoj čas na konzultáciu analýzy

SAV, ktorej sú spoluautormi. Ďalej Ing. Jánovi Šebovi, PhD za pomoc pri spracovaní

diplomovej práce a všetkým ostatným, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli.









II

OBSAH

ABSTRAKT ................................................................................................................................I

PREDHOVOR ........................................................................................................................... II

OBSAH..................................................................................................................................... III

ZOZNAM TABULIEK A ILUSTRÁCIÍ .................................................................................. V

ZOZNAM SKRATIEK ............................................................................................................VI

ÚVOD......................................................................................................................................... 1

1. FINANČNÝ VZŤAH MEDZI OBČANMI A ŠTÁTOM .................................................. 2

1.1. Súčasný systém ........................................................................................................... 2

1.1.1. Dane .................................................................................................................... 2

1.1.2. Odvody ............................................................................................................... 3

1.1.3. Sociálne transfery ............................................................................................... 5

1.1.4. Dôvody pre zmenu systému ............................................................................... 6

1.2. Navrhovaný systém .................................................................................................... 8

1.2.1. Systém odvodového bonusu ............................................................................... 9

1.2.2. Implementácia systému .................................................................................... 12

1.2.3. Praktická realizácia ........................................................................................... 13

1.2.4. Prínosy systému OB ......................................................................................... 14

2. ANALÝZY SYSTÉMU ODVODOVÉHO BONUSU .................................................... 18

2.1. Sulíkov model ........................................................................................................... 18

2.1.1. Zhodnotenie ...................................................................................................... 21

2.2. Model SAV ............................................................................................................... 22

2.2.1. Metóda 1 ........................................................................................................... 22

2.2.2. Metóda 2 ........................................................................................................... 24

2.2.3. Metóda 3 ........................................................................................................... 27

2.2.4. Metóda 4 ........................................................................................................... 28

2.2.5. Zhodnotenie ...................................................................................................... 30

2.3. Model MESA 10....................................................................................................... 31

2.3.1. Zhodnotenie ...................................................................................................... 33

2.4. Porovnanie ................................................................................................................ 33

2.4.1. Rozdielnosť vstupných dát ............................................................................... 34

2.4.2. Rozdielnosť metodík ........................................................................................ 34

3. HODNOTENIE DOPADOV SYSTÉMU ODVODOVÉHO BONUSU ......................... 36

3.1. Analýza vplyvu systému OB na verejné financie ..................................................... 36

3.1.1. Pracujúci ........................................................................................................... 36

3.1.2. Deti do 15 rokov ............................................................................................... 39

3.1.3. Ostatné skupiny obyvateľstva........................................................................... 39

3.1.4. Poloţky verejných financií ovplyvnené systémom OB .................................... 41

3.1.5. Celková bilancia ............................................................................................... 43

3.2. Analýza vplyvu systému OB na obyvateľstvo ......................................................... 44

3.2.1. Celkové príjmy obyvateľstva ........................................................................... 44

3.2.2. Zaťaţenie príjmov ............................................................................................ 45

3.2.3. Medzinárodné porovnanie ................................................................................ 46

3.3. Výhody a nevýhody systému odvodového bonusu .................................................. 47

3.3.1. Pozitívne efekty ................................................................................................ 48

3.3.2. Negatívne efekty ............................................................................................... 50

3.4. Návrhy na zlepšenie systému ................................................................................... 51

3.4.1. Zníţenie odvodového zaťaţenia ....................................................................... 52

ZÁVER ..................................................................................................................................... 54







III

SUMMARY ............................................................................................................................. 55

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY .................................................................................... 56

Príloha 1 Výpočet OB, dane z príjmu a odvodov pracujúcich podľa p.Sulíka .................... 58

Príloha 2 Výpočet OB, dane z príjmu a odvodov pre čistých zamestnancov ....................... 60

Príloha 3 Výpočet OB, dane z príjmu a odvodov pre SZČO ............................................... 62

Príloha 4 Sociálne príspevky s krátkodobým prechodným obdobím ................................... 64









IV

ZOZNAM TABULIEK A ILUSTRÁCIÍ





Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Sadzby sociálneho a zdravotného poistenia (v %) .................................................... 4

Tabuľka 2 Agregované hodnoty pre jednotlivé skupiny obyvateľstva (v mil.Sk) ................... 20

Tabuľka 3 Celková bilancia (v mil. Sk) ................................................................................... 21

Tabuľka 4 Príjmy a výdavky odvodového bonusu podľa jednotlivých sociálnych skupín ...... 23

Tabuľka 5 Celkové príjmy a výdavky sociálneho systému (mil. Sk)....................................... 24

Tabuľka 6 Prognózovaná bilancia prímov a výdavkov obyvateľstva po zavedení reformy,

v mil. Sk.................................................................................................................................... 26

Tabuľka 7 Porovnanie prognózovaných schodkov rozpočtov pred a po zavedení reformy,

v mil. Sk.................................................................................................................................... 27

Tabuľka 8 Celková bilancia navrhovaného sociálneho systému, v mil. Sk ............................. 28

Tabuľka 9 Zmena v porovnaní s baseline, zmena v % ............................................................. 30

Tabuľka 10 Fiškálne dopady hypoteticky v roku 2005, mld. Sk.............................................. 32

Tabuľka 11 Fiškálne dopady hypoteticky v roku 2010, mld. Sk.............................................. 32

Tabuľka 12 Prehľad výsledkov analýz ..................................................................................... 33

Tabuľka 13 Základná štátna dávka pre rodiny s deťmi ............................................................ 39

Tabuľka 14 Ročný odvodový bonus, daň a odvody jednotlivých skupín obyvateľstva........... 40

Tabuľka 15 Výdavky na sociálnu a pracovnú politiku štátu .................................................... 42

Tabuľka 16 Vyrovnávacie dávky poberateľov starobných dôchodkov .................................... 42

Tabuľka 17 Dopady systému OB na verejné financie (v mil. Sk)............................................ 43

Tabuľka 18 Vplyv systému OB na obyvateľstvo (v mil.Sk) .................................................... 44

Tabuľka 19 Porovnanie niektorých údajov pri rôznych sadzbách solidárneho odvodu

(v mil. Sk) ................................................................................................................................. 53



Zoznam grafov

Graf 1 Výsledky analýz p.Sulíka, SAV, MESA 10 .................................................................. 34

Graf 2 Čistí príjemcovia v systéme OB .................................................................................... 40

Graf 3 Čistí prispievatelia v systéme OB ................................................................................. 41

Graf 4 Daňové a odvodové zaťaţenie v krajinách EU ............................................................. 47



Zoznam obrázkov

Obrázok 1 Spôsob výpočtu dane z príjmov FO .......................................................................... 3

Obrázok 2 Systém odvodového bonusu ................................................................................... 11









V

ZOZNAM SKRATIEK





DPH – daň z pridanej hodnoty

ESNÚ – európsky systém národných účtov

FO – fyzická osoba

HDP – hrubý domáci produkt

OB – odvodový bonus

SAV – Slovenská akadémia vied

SR – Slovenská republika

SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba

VÚC – vyšší územný celok

ZŤP – zdravotne ťaţko postihnutý

ŢM – ţivotné minimum

AT – Rakúsko

BE – Belgicko

BG – Bulharsko

CY – Cyprus

CZ – Česká republika

DE – Nemecko

DK – Dánsko

EE – Estónsko

EL – Grécko

ES – Španielsko

EU – Európska únia

FI – Fínsko

FR – Francúzsko

HU – Maďarsko

IE – Írsko

LT – Litva

LU – Luxembursko

LV – Lotyšsko

MT – Malta

NL – Holandsko







VI

NO - Nórsko

PL – Poľsko

PT – Portugalsko

RO – Rumunsko

SE – Švédsko

SI – Slovinsko

UK – Spojené kráľovstvo









VII

ÚVOD





Cieľom tejto diplomovej práce je preskúmať existujúce analýzy makrodopadov systému

odvodového bonusu, vypracovať vlastnú analýzu s novým pohľadom na dopady systému na

makroúrovni, zhodnotiť navrhovaný systém a navrhnúť jeho zlepšenie.

V teoretickej časti popíšeme v súčasnosti platný systém zdaňovania príjmov fyzických

osôb, platenia odvodov a transferu sociálnych dávok štátu občanom. Uvedieme nedostatky

systému, ktoré p.Sulíka viedli k návrhu reformy daňovej, odvodovej a sociálnej politiky štátu.

Oboznámime sa s jeho koncepciou systému odvodového bonusu a deklarovanými výhodami

tohto systému.

Obsahom analytickej časti bude preskúmanie troch existujúcich analýz dopadov

systému odvodového bonusu na makroekonomickej úrovni. Popíšeme metodiku a výsledky

kaţdej z analýz a zhodnotíme ich z vlastného pohľadu. Následne porovnáme kľúčové

výsledky a identifikujeme príčiny moţných rozdielov.

Návrhová časť sa bude zaoberať vlastnou analýzou dopadov navrhovaného systému na

verejné financie a príjmy občanov. Bude pouţitá porovnateľná metodika ako v prípade

predchádzajúcich analýz s novými prvkami, ktoré spresnia hodnotenie systému. Pridáme

analýzu daňového a odvodového zaťaţenia. Zhodnotíme výhody a nevýhody navrhovaného

systému a navrhneme moţnosti na jeho vylepšenie.









1

1. FINANČNÝ VZŤAH MEDZI OBČANMI A ŠTÁTOM





V tejto kapitole popíšeme systém finančných vzťahov medzi občanmi a štátom, ktorý

funguje v súčasnosti, dôvody, ktoré p.Sulík uvádza ako argument pre zmenu, navrhovaný

systém a výhody, ktoré má podľa autora návrhu priniesť.





1.1. Súčasný systém

Ako sme uţ spomenuli v úvode, súčasný systém zahŕňa tri relatívne oddelené finančné

toky od občana k štátu a naopak – dane, odvody a sociálne transfery. Na začiatok opíšeme

všetky z nich.





1.1.1. Dane

Dane sú povinné, nenávratné a neekvivalentné platby občanov štátu. Rozdeľujú sa na

priame, to znamená zohľadňujúce príjmovú situáciu platiteľa (dane z príjmu, majetkové dane)

a nepriame, ktoré nezohľadňujú príjem platiteľa a zaťaţujú spotrebu (DPH, spotrebné dane).

Ďalej sa členia podľa rôznych kritérií. Spomenieme ešte progresivitu sadzby, podľa ktorej

existujú dane progresívne (sadzba dane rastie s rastom výšky základu dane), proporcionálne

(sadzba dane je nezávislá od základu dane) a degresívne, keď daňová sadzba klesá pri zvýšení

daňového základu.

Návrh p.Sulíka sa zaoberá daňou z príjmu fyzických osôb. Od daňovej reformy v roku

2004 platí na Slovensku „rovná“ daň z príjmu s jednotnou sadzbou 19%. Zdaňujú sa ňou

pracovné aj kapitálové príjmy fyzických osôb. Vyberá sa formou preddavkov, ročného

zúčtovania alebo zráţkou.

Postup výpočtu dane je zobrazený na obrázku 1. Od takto vyčíslenej dane si daňovník

môţe odpočítať daňový bonus na dieťa vo výške 6 480 Sk ročne. V prípade, ţe daňová

povinnosť je niţšia ako táto suma, bude mu rozdiel doplatený.









2

19,2-násobok ţivotného

Hrubý príjem minima na daňovníka





19,2-násobok ţivotného

minima na manţela/-ku

Odvody

v prípade, ţe nemá vlastný

príjem alebo kladný rozdiel

medzi touto čiastkou a jeho

príjmom

Nezdaniteľné časti

základu dane



výdavky na doplnkové

dôchodkové sporenie, účelové

sporenie alebo ţivotné

poistenie maximálne do výšky

Základ pre výpočet dane 12 000 Sk.





*

19%









Daň







Obrázok 1 Spôsob výpočtu dane z príjmov FO

Zdroj: vlastné spracovanie





1.1.2. Odvody

Pod pojmom odvody rozumieme povinné platby sociálneho zabezpečenia, ktoré

zamestnanec, zamestnávateľ, SZČO a štát odvádza do Sociálnej poisťovne podľa Zákona

o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z.) a starobnom sporení (č. 43/2004 Z. z.) a vybranej

zdravotnej poisťovne podľa Zákona o zdravotnom poistení (č. 580/2004 Z. z.).

Odvody sú charakteristické princípom solidárnosti, pričom niektoré obsahujú aj prvky

zásluhovosti. Výška poistného sa vţdy odvíja od výšky príjmu. V prípade zdravotného

poistenia je hodnota nároku na plnenie u kaţdého občana rovnaká, ide teda o úplne solidárne

poistenie. Výška dávky ostatných poistení závisí od sumy, ktorou daný občan do systému

prispieval.

Verejné zdravotné poistenie je realizované aj prostredníctvom súkromných zdravotných

poisťovní. Výber z poistného sa prerozdelí medzi všetky poisťovne na základe počtu

a štruktúry poistencov a indexu rizika nákladov. Zdravotné poisťovne sú povinné zabezpečiť

zdravotnú starostlivosť v rozsahu podľa potrieb pre občana.







3

Povinné starobné poistenie obsahuje 2 piliere. Prvý spravuje Sociálna poisťovňa

a vyznačuje sa medzigeneračnou solidaritou, to znamená, ţe do systému platia súčasní

pracujúci a čerpajú z neho súčasní dôchodcovia. Výška dôchodku je odvodená od počtu

rokov, počas ktorých poberateľ platil odvody a osobného mzdového bodu. Druhý pilier je

kapitalizačný. Občania, ktorí do neho prispievajú, si sporia na dôchodok v súkromných

dôchodkových správcovských spoločnostiach a po odchode na dôchodok majú nárok na

výplatu podľa výšky nasporenej sumy a kapitálového zhodnotenia.

Poistné z ostatných druhov poistenia smeruje do Sociálnej poisťovne, ktorá vypláca

príslušné dávky v prípade nároku na plnenie.





Odvody sa platia z vymeriavacieho základu. Ten je pre zamestnancov a ich

zamestnávateľov výška hrubých miezd a u SZČO polovica základu pre výpočet dane

z príjmov. Okrem týchto 3 skupín, pre ktoré je sociálne poistenie povinné, sa môţe

dobrovoľne poistiť ktokoľvek, kto nie je povinne poistený. Výšku vymeriavacieho základu si

určí sám.

Minimálny vymeriavací základ je aktuálna výška minimálnej mzdy. Tá je určená

Zákonom o minimálnej mzde (č. 90/1996 Z. z.) a mení sa nariadením vlády vţdy k 1.októbru.

Maximálny základ, nazývaný aj „odvodový strop“ sa vypočíta ako násobok priemernej mzdy

v národnom hospodárstve 2 roky dozadu. V prípade nemocenského poistenia a garančného

fondu ide o 1,5-násobok, pre ostatné odvody platí 3-násobok. Priemernú mzdu zisťuje

Štatistický úrad SR.

Sadzby jednotlivých poistení sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:





Tabuľka 1 Sadzby sociálneho a zdravotného poistenia (v %)

Poistenie/Platiteľ Zamestnanec Zamestnávateľ SZČO Štát

a dobrovoľní

Nemocenské 1,4 1,4 4,4 0

Starobné (z toho sporenie 4 14 (9) 18 (9) 18 (9)

v II.pilieri)

Invalidné 3 3 6 6

Úrazové 0 0,8 0 0

V nezamestnanosti 1 1 (dobrovoľne 2) 0

Rezervný fond 0 4,75 4,75 2

Garančný fond 0 0,25 0 0

Zdravotné 4 10 14 4

Spolu 13,40 35,2 47,15 30

Zdroj: vlastné spracovanie





Štát je platiteľom sociálneho poistenia za osoby, ktoré sa celodenne starajú o dieťa do 6

rokov alebo 7 rokov s nepriaznivým zdravotným stavom. Vymeriavacím základom je 60%





4

priemernej mzdy 2 roky predtým. Zdravotné poistenie uhrádza štát za nezaopatrené deti,

poberateľov dôchodku, rodičov starajúcich sa o deti, väzňov, opatrovateľov, nezamestnaných,

občanov v hmotnej núdzi, azylantov a pod. Vymeriavacím základom u týchto osôb je

priemerná mzda.





1.1.3. Sociálne transfery

Sociálne transfery môţeme chápať ako priamu finančnú pomoc občanom

nachádzajúcim sa v určitej sociálnej situácií. Táto pomoc je vykonávaná prostredníctvom

štátnej sociálnej podpory, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávkam, peňaţných

príspevkov ZŤP, dávok sociálneho poistenia, sociálnych štipendií a podobne. Podľa Sulíka

(2006, s. 17) bolo v minulom roku v platnosti 70 sociálnych platieb smerujúcich od štátu

k občanovi.

Dávky štátnej sociálnej podpory sú prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok

pri narodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa narodilo viac detí, príspevky na podporu

náhradnej starostlivosti o dieťa, náhradné výţivné, zaopatrovací príspevok a príspevok na

pohreb. Podporu dostávajú občania, ktorým na ňu vznikol nárok podľa jednotlivých zákonov

upravujúcich spomínané dávky, bez ohľadu na ich príjem.

Pomoc v hmotnej núdzi podľa rovnomenného zákona (č. 599/2003 Z. z.) zahŕňa dávky

v hmotnej núdzi, príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na

bývanie, ochranný príspevok a jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. Táto pomoc patrí

občanom, ktorých príjem nedosahuje ţivotné minimum a nemôţu si ho zvýšiť vlastným

pričinením.

Podľa Zákona o sociálnej pomoci (č. 195/1998 Z. z.) majú ZŤP občania nárok na

peňaţné kompenzácie a osoby, ktoré ich opatrujú na príspevok za opatrovanie. Medzi

peňaţné kompenzácie patrí príspevok na osobnú asistenciu, na zaobstaranie a opravu

pomôcky, na kúpu motorového vozidla, na prepravu, na úpravu bytu, rodinného domu alebo

garáţe a príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Doteraz spomínané transfery

vyplácajú Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Sociálna poisťovňa podľa uţ spomínaného Zákona o sociálnom poistení vypláca dávky

sociálneho poistenia občanom, ktorým vznikol nárok na plnenie. Tie zahŕňajú nemocenské

dávky (nemocenské, ošetrovné, materské, vyrovnávacia dávka), dôchodkové dávky (starobný

a predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský a vdovecký dôchodok), úrazové dávky

(úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná renta, jednorazové

odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada





5

za bolesť a náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených

s liečením a s pohrebom), dávky garančného poistenia a dávky v nezamestnanosti.

Niektoré dôchodkové dávky hradí priamo štát a to dôchodok manţelky, sociálny

dôchodok, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, z dôvodu jediného zdroja príjmu, odboja

a rehabilitácie.

Ďalšie sociálne platby štátu občanom zahŕňajú sociálne štipendiá ţiakom stredných

a vysokým škôl, ktoré zabezpečuje Ministerstvo školstva SR. Sú určené študentom, ktorých

príjem so spoločne posudzovanými osobami je pod určitou hranicou.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má vo svojej kompetencii poskytovanie

dotácie na stravu, školské potreby a motivačný príspevok. Podľa Zákona o sluţbách

zamestnanosti (č. 5/2004 Z. z.) poskytuje náhradu cestovných nákladov uchádzačov

zúčastňujúcich sa pracovného pohovoru, príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce

uchádzača a záujemcu o zamestnanie a zamestnanca, na sluţby pre rodinu uchádzača, na

SZČ, na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača, na vykonanie absolventskej praxe, na

aktivačnú činnosť, na dochádzku za prácou, na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska

a na ich zachovanie, príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo

vykonávanie SZČ, príspevok na činnosť pracovného asistenta a príspevok na úhradu

prevádzkových nákladov chránenej dielne a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.





Nezdaniteľné minimum a nárok na dávky v hmotnej núdzi sa priamo odvíja od výšky

ţivotného minima. Podľa Zákona o ţivotnom minime (č. 601/2003 Z. z., § 1), toto

predstavuje „spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou

nastáva stav jej hmotnej núdze.“ Jeho výška sa upravuje opatrením ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny k 1.júlu a odráţa rast čistých peňaţných príjmov a ţivotných

nákladov zistených Štatistickým úradom SR. Stav hmotnej núdze sa všeobecne povaţuje za

chudobu, keďţe tento pojem nie je v legislatíve presne definovaný.





1.1.4. Dôvody pre zmenu systému

P. Sulík (2006, s.18) vidí nedostatky dnešného systému v piatich oblastiach:

a) „sociálny systém nemotivuje pracovať,

b) odvody obsahujú zásluhovosť,

c) sociálny systém je administratívne náročný,

d) sociálny systém nie je v súlade s daňovým systémom,

e) podpora detí je zlá.“





6

Dôvodom, prečo súčasný systém finančných vzťahov nemotivuje ľudí pracovať je,

podľa Sulíka (2006, s. 18-22), vysoká miera marginálneho zaťaţenia. Pod zaťaţením má na

mysli daňové a odvodové zaťaţenie so zohľadnením sociálnych platieb. Marginálne zaťaţenie

je zaťaţenie prírastku príjmu. Odpovedá na otázku o koľko sa zvýši čistý príjem občana pri

náraste jeho hrubej mzdy. V prípade, ţe občan má manţelku a nezaopatrené deti, vo výpočte

sa zohľadňuje nielen jeho vlastný príjem, ale aj príjem manţelky a všetky sociálne platby,

ktoré spoločne dostávajú od štátu.

Dnešný systém daní, odvodov a sociálnych platieb je nastavený tak, ţe nezamestnaným

občanom sa neoplatí začať pracovať. Platí to pre nízkopríjmové zamestnania, pri ktorých

dochádza k ich vytláčaniu sociálnymi platbami štátu. Ak nezamestnaný začne pracovať za

minimálnu mzdu, stratí nárok na niektoré sociálne dávky, čo spôsobí, ţe nárast čistého príjmu

je minimálny. Je samozrejmé, ţe občan si dobre rozmyslí, či mu takýto prírastok reálne

pouţiteľného príjmu stojí za námahu vynaloţenú s prácou a stratený voľný čas.

Demotivujúce marginálne zaťaţenie je nebezpečné pre ekonomiku práve preto, ţe

najväčšiu časť nezamestnaných tvoria občania z nízkou kvalifikáciou, ktorí by mohli

vykonávať práce s podpriemernou mzdou. Kvôli strate sociálnych platieb, ktoré dostávajú od

štátu, však pracovať odmietajú.





Ako sme uţ spomenuli v časti venovanej odvodom, väčšina z nich obsahuje prvky

zásluhovosti. Podľa Sulíka (2006, s. 22-24) je zásluhovosť napríklad v prvom pilieri

starobného poistenia nespravodlivá. Odvoláva sa na prieskum, z ktorého vyplýva, ţe u

nízkopríjmových skupín je pravdepodobnosť doţitia sa dôchodku oveľa menšia a rovnako aj

počet rokov strávených na dôchodku je niţší ako u ľudí s vyšším príjmom. Chudobnejší

občania teda prispievajú na dôchodky bohatším, pričom vlastné dôchodky si nestihnú

vyčerpať. Taktieţ tvrdí, ţe zásluhovosť v prvom pilieri je zbytočná, keďţe druhý pilier je plne

zásluhový. Jej zrušením by bolo moţné zníţiť dôchodky a tým odstrániť problém s deficitom

vo fonde dôchodkového poistenia, ktorý sa neustále prehlbuje.

Sulík (2006, s. 24-26) povaţuje odvodové zaťaţenie v SR za vysoké. Navrhuje, aby štát

mal vo svojej kompetencii iba vyberanie odvodov, ktoré sú plne solidárne (ako zdravotné

poistenie) a preto ich komerčný sektor nemôţe zabezpečiť. Odvody na princípe zásluhovosti

by mali byť riešené na dobrovoľnej báze prostredníctvom súkromného poistenia alebo

sporenia. Súkromný sektor navyše spravuje prostriedky efektívnejšie ako verejný.







7

Ďalším nedostatkom súčasného systému odvodov je nerovnomerné zaťaţenie práce

a kapitálu. Ide o principiálny problém, keď štát zaťaţuje príjmy občanov rozdielne. Kým dane

sú neutrálne a platia sa zo všetkých druhov príjmu, odvody zaťaţujú iba pracovné príjmy. Z

kapitálu napríklad v podobe dividend a podielov na zisku sa odvody neodvádzajú. Navyše ani

práca samotná nie je zaťaţená rovnako. Pri rovnakej cene práce je výška odvodovej

povinnosti zamestnanca a ţivnostníka rôzna. Ďalším problémom je chýbajúce ročné

zúčtovanie odvodov (okrem zdravotných), ktoré môţe viesť k špekuláciám kvôli existencii

maximálneho odvodu.





Dnešný systém daní, odvodov a sociálnych platieb je komplikovaný.

V súčasnosti sa kladie dôraz na adresnosť sociálnych platieb a preto sa vytvárajú stále

nové dávky pre konkrétnu situáciu občanov. Niektoré z nich vyuţíva iba minimálny počet

občanov alebo dokonca nikto. Kaţdá platba však vyţaduje vznik alebo novelizáciu právnej

normy s čím sú spojené náklady na legislatívny proces a osobné náklady pracovníkov, ktorí sa

procesu zúčastňujú. Sociálne platby štátu tak upravuje veľký počet zákonov, ktoré obsahujú

mnoţstvo premenných. Sulík (2006, s. 32) uvádza, ţe v daňovom, odvodovom a sociálnom

systéme sa nachádza 291 parametrov, ktoré je nutné pravidelne aktualizovať, čím vznikajú

ďalšie administratívne náklady. K tomu je potrebné pripočítať náklady na školenie a mzdy

zamestnancov na úradoch vyplácajúcich dávky a prevádzkové náklady súvisiace s ich

priznávaním a vyplácaním.

V systéme odvodov vznikajú komplikácie hlavne v súvislosti s rozdielnymi stropmi

vymeriavacích základov pre jednotlivé druhy poistenia, rôznymi vymeriavacími základmi

a sadzbami pre zamestnancov, ţivnostníkov a pracovníkov na dohodu mimo pracovného

pomeru. Okrem zdravotného poistenia sa neuplatňuje ročné zúčtovanie, čo umoţňuje umelé

zniţovanie odvodovej povinnosti pomocou odvodových stropov. Vymeriavací základ pre

výpočet odvodov a dane z príjmu je rôzny.





Za ďalší problém Sulík (2006, s. 34) povaţuje štátnu podporu detí, ktorá je nízka

a neefektívna. Nedostatky vidí v rovnakej podpore bez ohľadu na výšku príjmu rodičov

a počet detí v rodine.





1.2. Navrhovaný systém

P.Sulík zaloţil svoj návrh finančných vzťahov medzi občanom a štátom na dvoch

myšlienkach - základnom príjme a zápornej dani z príjmu.





8

Základný príjem, v anglickom jazyku označovaný ako „basic income“ vyjadruje

myšlienku, aby kaţdý človek mal garantovanú výšku príjmu potrebnú na preţitie. Inými

slovami, štát alebo iná verejná inštitúcia by sa mala postarať, aby všetci občania, ktorý si

nemôţu sami zabezpečiť dostatok prostriedkov, dostali dotáciu do určitej hranice danej

ţivotným minimom. Táto myšlienka sa vyskytovala v prácach filozofov a ekonómov od čias

humanizmu v 16. storočí a v určitých formách bola zavedená do praxe napríklad vo Veľkej

Británii.

Teoretické základy zápornej dane z príjmu alebo po anglicky „negative income tax“ sa

objavili v polovici 20. storočia. Za autora tejto myšlienky je všeobecne povaţovaný americký

ekonóm Milton Friedman, ktorý sa jej venoval vo svojej práci Kapitalizmus a sloboda.

Podstatou teórie zápornej dane je podpora chudobných občanov bez pouţitia sociálnych

platieb. Implementuje myšlienku základného príjmu a vytvára systém, v ktorom jednotlivci

nachádzajúci sa nad hranicou garantovaného minimálneho príjmu klasicky odvádzajú dane,

kým ostatní, pod touto hranicou, akoby dane dostávali. Záporná daň z príjmu nie je zavedená

v ţiadnej krajine, objavujú sa však varianty tohto modelu (Sulík 2006, s.43 - 45).





1.2.1. Systém odvodového bonusu

Systém zaloţený na vyššie popísaných teóriách základného príjmu a zápornej dane

predstavuje úplne novú filozofiu daní, odvodov a sociálnych platieb. Nejedná sa o úpravu

súčasného modelu, ale o jeho podstatnú zmenu. Sulík (2006, s. 35) to nazýva „zmenou

paradigmy“.

Systém OB moţno graficky znázorniť obrázkom 2 na str.11.

Základné štátne dávky vyjadrujú myšlienku rovnakej štátnej podpory kaţdému

občanovi bez ohľadu na ţivotnú situáciu. Výška základnej štátnej dávky sa odvíja od

ţivotného minima. Základná štátna dávka na jednotlivca nad 15 rokov je 100% ţivotného

minima. V prípade, ţe manţel nepracuje, uplatní si jeho dávku manţelka a na nezaopatrené

deti si uplatní dávku ten z rodičov, ktorý mal v predchádzajúcom zdaňovacom období vyšší

príjem. Základná štátna dávka na 1 dieťa je 80% ţivotného minima, na 2 deti spolu 140%, na

3 deti 180%, na 4 deti 200% a na 5 a viac detí 210%. Dôvodom, prečo dávka na 1 dieťa s

rastúcim počtom detí v rodine klesá, je skutočnosť, ţe náklady na kaţdé ďalšie dieťa sa

nezvyšujú lineárne.

Mimoriadne štátne dávky na rozdiel od základných zohľadňujú ţivotnú situáciu občana.

Vyjadrujú princíp solidarity spoločnosti so znevýhodnenými jednotlivcami. Existujú 4 druhy

mimoriadnych štátnych dávok:





9

- pre rodiča na materskej/rodičovskej dovolenke vo výške 100% ţivotného minima,

- pre pestúna vo výške 100% ţivotného minima – na zachovanie podpory štátu pre

umiestnenie detí v ústavnej starostlivosti,

- pre osamelých rodičov, v prípade, ţe si druhý rodič neplní vyţivovaciu povinnosť vo

výške základnej štátnej dávky na dieťa,

- pre invalidov vo výške 400% ţivotného minima vynásobeného mierou postihnutia.

Súčet štátnych dávok vyjadruje maximálnu štátnu podporu občanom. Výšku podpory

štát priamo ovplyvňuje valorizáciou ţivotného minima.

Súčet štátnych dávok je vyjadrením princípu rovnosti a solidarity. Naskytuje sa otázka,

či má štát podporovať rovnako bohatých ako chudobných. Na vyriešenie tohto problému slúţi

odvodový bonus. Súčet štátnych dávok totiţ klesá o 10% vlastných príjmov občana a pri

určitej výške príjmu môţe dosiahnuť aţ nulovú hodnotu. Pod vlastnými príjmami občana sa

rozumejú všetky jeho príjmy z práce, kapitálu, prenájmu atď. V prípade pracovných príjmov

ide o cenu práce, to znamená hrubú mzdu navýšenú o odvody zamestnávateľa.

Vymeriavacím základom pre výpočet dane a odvodov sú vlastné príjmy zvýšené o

odvodový bonus. Daň z príjmu zostáva na úrovni 19%, neuplatňujú sa ţiadne odpočítateľné

poloţky.

Zdravotný odvod je ako jediný z odvodov zachovaný osobitne vo výške 8%. Je určený

na financovanie základnej zdravotnej starostlivosti, ktorú štát musí garantovať kaţdému

občanovi. Prostriedky získané zo zdravotného odvodu naďalej spravujú zdravotné poisťovne.

Keďţe zdravotný odvod platí kaţdý občan, odpadne povinnosť štátu platiť za deti,

dôchodcov, nezamestnaných a ostatné osoby, za ktoré predtým odvádzal poistné.

Solidárny odvod nahradí ostatné odvody. Odvody obsahujúce zásluhovosť, ktorých

podstata sa dá naplniť komerčným poistením alebo sporením na báze dobrovoľnosti, sa tak

presunú do súkromnej sféry.

Pri obidvoch odvodoch, ktoré sa súhrnne nazývajú redistribučný odvod, platí

maximálny vymeriavací základ na úrovni 10 násobku ţivotného minima.









10

Základné Základná štátna Základná štátna

dávka dávka na dieťa

štátne (na osobu (do 15 rokov)

dávky nad 15 rokov)









Materská a Výživná Pestúnska Invalidná

Mimoriadne rodičovská štátna štátna štátna

štátne štátna

dávka

dávka dávka dávka



dávky







Súčet 10 % Odvodový

vlastných

štátnych dávok príjmov

bonus

+

Vlastné

príjmy









Vymeriavací

základ

Vymeriavací

základ –

dividendy/0,81 Rovná daň 19%

1919%



Maximálny Solidárny odvod 10%

vymeriavací základ

10-násobok ŽM

Zdravotný odvod 8%







Čistý

príjem



Obrázok 2 Systém odvodového bonusu

Zdroj: Sulík





Pri vyššie popísanom nastavení sadzieb môţe nastať jeden problém. Ten vzniká v

situácií, keď sa daňovník dostane nad strop vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov. V





11

prípade, ţe ide o samostatne ţijúceho občana, tento dosiahne strop práve na úrovni príjmu,

keď jeho odvodový bonus dosiahne nulovú hodnotu. Ide o ideálne riešenie, keďţe štát

prestane reálne podporovať občana práve na úrovni príjmu, keď prestane odvádzať vyššie

odvody. V ostatných prípadoch však môţe nastať situácia, keď napríklad daňovník s

nepracujúcou manţelkou a nezaopatrenými deťmi dostáva súčet štátnych dávok, ktorý je

spolu s jeho vlastným príjmom výrazne vyšší ako strop pre výpočet odvodov. Štát teda

podporuje občanov s príjmom, z ktorého uţ neplatia odvody. Aby sa tejto situácii zabránilo,

Sulík (2006, s. 52) navrhuje, aby odvodový bonus nad hranicou stropu vymeriavacieho

základu pre odvody klesal rýchlejšie. Pri zachovaní rovnakej miery marginálneho zaťaţenia

príjmu je potrebné súčet štátnych dávok zniţovať o 30% vlastných príjmov namiesto

pôvodných 10%.





1.2.2. Implementácia systému

Prechod na nový systém si vyţiada dlhšie časové obdobie. Pre zavedenie systému do

praxe bude potrebné urobiť nasledovné kroky:

a) presun odvodovej povinnosti,

b) zmena právnych noriem,

c) prechod administrácie systému na jednu organizáciu.





Odvody, ktoré teraz platí zamestnávateľ sa stanú súčasťou hrubej mzdy zamestnancov.

Oni potom zaplatia celú odvodovú povinnosť v pôvodnej výške. Aby sa vyhlo moţným

špekuláciám a podvodom zo strany zamestnávateľov, Sulík (2006, s. 90) navrhuje uskutočniť

tento krok ešte pred zavedením systému OB. Povinnosť zvýšiť hrubú mzdu o odvody bude

zamestnávateľom uloţená zákonom. Zamestnanci si môţu jednoducho skontrolovať, či dostali

všetky prostriedky, keďţe po zaplatení odvodov im musí ostať rovnaký čistý príjem ako

predtým.





Zmena systému si vyţiada samozrejme aj zmenu práva. Podľa Sulíka (2006, s. 92)

finančný vzťah medzi občanom a štátom je upravený prostredníctvom 23 právnych noriem.

Väčšina z nich (predovšetkým sociálne zákony a zákon o minimálnej mzde) bude úplne

zrušená respektívne nahradená novým zákonom o odvodovom bonuse. Ostatné, napríklad

zákon o dani z príjmov, o ţivotnom minime, o sociálnom a zdravotnom poistení a pod., bude

nutné novelizovať. Vznikne nový zákon o odvodovom bonuse.







12

Keďţe po zavedení systému odvodového bonusu sa dane, odvody a sociálne platby

budú riešiť komplexne s pouţitím jedného vzorca, je moţné a hlavne ţiadúce ich správu

presunúť na jedinú inštitúciu. Okrem zjednodušenia platby to prinesie značnú úsporu vo

forme všetkých druhov nákladov, od osobných, cez prevádzkové aţ po finančné.

Na spoločnom úrade, ktorým z niţšie popísaných dôvodov uvádzaných Sulíkom (2006,

s. 98), bude daňový úrad, vznikne jednotná databáza všetkých občanov štátu. Kaţdý

jednotlivec vrátane detí a dôchodcov bude evidovaný na vlastnom účte, ktorý vznikne

narodením a zanikne úmrtím. Na účte sa budú uvádzať všetky relevantné údaje o veku,

rodinnom stave, počte detí, prípadnej invalidite, zamestnaní a inej príjmovej aktivite,

priznaných dávkach a odvedených daniach a odvodoch. Na jednej strane teda budú

zhromaţďovať všetky informácie potrebné pre zúčtovanie medzi občanom a štátom. Na

druhej strane poskytnú prehľad o tom, ktorí občania v čistom poňatí „sponzorujú“ štátny

rozpočet a ktorí „z neho ţijú“.

Jednotným úradom spravujúcim všetky finančné vzťahy medzi občanom a štátom sa

stane daňový úrad. Ten má oproti zvyšným dvom inštitúciám, Sociálnej poisťovni a Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny, niekoľko výhod. Daňových úradov je najviac a sú teda

najbliţšie k občanovi. Uţ v súčasnosti sa v nich zavádza jednotný informačný systém, ktorý

sa stane základom budúcej databázy. A v neposlednom rade, daňové úrady majú

neporovnateľne väčšie moţnosti vymáhania pohľadávok ako Sociálna poisťovňa, keďţe majú

vlastných exekútorov.

Napriek tomu, ţe administrácia nového systému prejde na daňové úrady, Sulík (2006, s.

98) navrhuje Sociálnu poisťovňu zachovať. Jej funkciou zostane vyplácanie vyrovnávacej

dávky dnešným dôchodcom a posudzovanie nároku na mimoriadnu štátnu dávku pre

invalidov. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sa zrušia. Ministerstvo práce, sociálnych

vecí a rodiny, v ktorého kompetencii zostanú iba sociálne sluţby, by sa malo zlúčiť

s Ministerstvom zdravotníctva.





1.2.3. Praktická realizácia

U zamestnaných občanov bude zúčtovanie s daňovým úradom v podstate rovnaké ako

doteraz. Kaţdý rok sú občania zarábajúci viac ako 5 násobok ţivotného minima za kalendárny

rok, povinní odovzdať daňové priznanie, ktoré bude v novom systéme obsahovať aj súčet

štátnych dávok, odvodový bonus a odvody.

Nezamestnaní daňovníci si môţu svoj odvodový bonus uplatniť prostredníctvom

svojich pracujúcich manţelov respektíve manţelky. V prípade, ţe obidvaja partneri nepracujú





13

alebo sa jedná o samostatného daňovníka, do systému vstúpi obec. Tá bude plniť funkciu

zamestnávateľa dotyčného občana. Ako protihodnotu môţe poţadovať 4 hodiny pracovného

času denne. Nezamestnaným, ktorí nemajú ţiadny príjem sa vyplatí súčet ich štátnych dávok

zníţený o daň a odvody.

Nárok na súčet štátnych dávok na nezaopatrené deti si naďalej uplatňuje jeden z

rodičov. V prípade, ţe dieťa nad 15 rokov vykonáva pracovnú činnosť so zárobkom vyšším

ako 5 násobok ţivotného minima, posudzuje sa ako samostatný daňovník. Zo všetkých

druhov príjmu, vrátane OB a príleţitostných brigád sa odvádza daň z príjmu a odvody.

Dôchodcovia v novom systéme budú posudzovaní ako akýkoľvek iný občan bez príjmu.

Vďaka zníţeniu odvodov si totiţ môţu sami šetriť na dôchodok v súkromnom sektore. Majú

nárok na súčet štátnych dávok zníţený o dane a odvody. V prípade, ţe vykonávajú platenú

činnosť, príjem sa im zahrnie do výpočtu. V novom systéme je nepodstatný vek odchodu do

dôchodku a kaţdý občan sa môţe slobodne rozhodnúť, kedy prestane pracovať. Nad 65 rokov

sa však bude povaţovať za dôchodcu a nemusí sa v prípade absencie príjmu „zamestnávať“ u

obce. Zúčtovanie jeho štátnych dávok bude vykonávať daňový úrad.

Súčasní dôchodcovia, teda tí, ktorým bol priznaný dôchodok pred zavedením

odvodového bonusu, majú nárok na túto sumu aj naďalej. Aj oni sa stanú súčasťou nového

systému a bude im počítaný odvodový bonus, dane aj odvody. Rozdiel medzi čistým príjmom

a pôvodne priznaným dôchodkom dostanú ako vyrovnávaciu dávku, z ktorej sa nebudú platiť

dane ani odvody.

Súčasní pracujúci, ktorí prispievali do doterajšieho odvodového systému a odídu na

dôchodok aţ po zavedení systému OB dostanú, okrem súčtu štátnych dávok po odpočítaní

dane a odvodov, aj adekvátnu časť dôchodku od štátu.





1.2.4. Prínosy systému OB

Sulík (2006, s. 55-58) vidí viacero prínosov navrhovaného systému, ktoré sme naznačili

uţ v predchádzajúcich kapitolách a teraz ich bliţšie popíšeme. Zhrnuli sme ich do 3 hlavných

oblastí:

a) zvýšenie zamestnanosti,

b) zjednodušenie systému,

c) dodrţiavanie sociálnych a ekonomických zákonov a princípov.









14

Zvýšenie zamestnanosti respektíve zníţenie nezamestnanosti bude spôsobené vyššou

motiváciou potenciálnych pracovníkov zamestnať sa, tvorbou nových pracovných miest

a odpadnutím „čiernej“ práce.

Systém odvodového bonusu zabezpečí súlad medzi štátnymi dávkami a vlastným

príjmom. Odstráni sa situácia, keď nezamestnaní odmietajú pracovať za nízku mzdu, pretoţe

tým prídu o nárok na sociálne platby. Vzniknutý rozdiel medzi zárobkom a stratenou štátnou

podporou je tak malý, ţe sa im nechce zamestnať. Odvodový bonus nastavuje rovnaké

marginálne zaťaţenie na úrovni 43,3%, od nulového príjmu aţ po príjem, keď odvodový

bonus dosiahne nulu. Kaţdému sa rovnako oplatí zvýšiť príjem v akejkoľvek príjmovej

situácií. Zmena nastane aţ po dosiahnutí nulového odvodového bonusu, keď sa marginálne

zaťaţenie zníţi na hodnotu daňovej sadzby 19%, keďţe potom sa uţ nezvyšujú odvody.

Keď odpadne hrozba odobratia sociálnych dávok, ľuďom sa oplatí zamestnať aj za malú

mzdu. Túto ochotu pracovať vyuţijú zamestnávatelia, ktorí potrebujú nízkokvalifikovanú

pracovnú silu. A práve občania s nízkou kvalifikáciou a prirodzene nízkym mzdovým

ohodnotením tvoria najväčšiu časť dnešných nezamestnaných.

Okrem nezáujmu pracovať bráni vytváraniu lacných pracovných miest v súčasnosti aj

minimálna mzda. Po zavedení systému odvodového bonusu toto obmedzenie stratí zmysel a

je potrebné ho zrušiť. Nie je dôvod brániť ľuďom pracovať, v prípade, ţe sa im to oplatí. Je na

ich slobodnom rozhodnutí, či ponuku na zamestnanie príjmu alebo nie.

K zvýšeniu zamestnanosti vďaka novému systému prispeje aj zníţenie čiernej práce.

Kvôli niţšiemu odvodovému zaťaţeniu očakáva Sulík (2006, s. 58) zníţenie ochoty

zamestnávateľov zamestnávať na čierno. Toto tvrdenie vychádza zo skúseností z oblasti daní,

kde zníţenie daňovej sadzby vedie k zvýšeniu ochoty subjektov túto daň priznať.





Zjednodušenie systému sa prejaví v niekoľkých oblastiach. Nový systém potrebuje na

svoju existenciu podstatne menej právnych noriem, predovšetkým v oblasti sociálnych

platieb. Zároveň sa odstráni zo systému mnoţstvo premenných veličín, ktoré bolo treba

valorizovať a neboli zosúladené, čím prinášali do systému chaos. Príkladom sú rôzne

vymeriavacie základy, rôzne veličiny určujúce strop pre výpočet odvodov, rôzne termíny

zmeny týchto veličín a pod. Najdôleţitejším parametrom sa stane ţivotné minimum,

prostredníctvom ktorého sa valorizuje celý systém.

V novom systéme dôjde k zjednoteniu vymeriavacích základov pre výpočet dane

a odvodov pre všetky subjekty a druhy príjmov, čo zjednoduší a sprehľadní výpočet.







15

Jednoduchší systém bude vyţadovať menej pracovníkov respektíve pracovného času v

oblasti správy daní, odvodov a sociálnych platieb a takisto v oblasti legislatívneho procesu.

Dôjde aj k stransparentneniu systému, keď o priznaní sociálnych dávok budú

rozhodovať objektívne príčiny a nie rôzni úradníci, lekári a podobne, čo podľa Sulíka (2006,

s. 58) vedie ku korupcii.





Nový systém finančných vzťahov medzi občanom a štátom, podľa Sulíka, (2006, s. 35-

39 a 55) dodrţiava všeobecné ekonomické a sociálne princípy, ku ktorým sa prikláňa väčšina

moderného sveta.

Je dodrţaný princíp rovnosti, keďţe na základnú štátnu dávku majú nárok všetci

občania bez ohľadu na ţivotnú situáciu, príjem alebo akékoľvek ďalšie faktory.

Prostredníctvom mimoriadnych štátnych dávok je zachovaný zároveň aj princíp

solidarity občanov so znevýhodnenými skupinami.

Vďaka zniţovaniu štátnej dávky o percento vlastných príjmov platí aj princíp

spravodlivosti, keď chudobní sú reálne podporovaní viac ako bohatí.

Spravodlivosť je nastolená aj v rovnakom zaťaţení miezd zamestnancov a príjmov

ţivnostníka. To umoţní prevod celej odvodovej povinnosti zo zamestnávateľa na

zamestnanca, samozrejme s adekvátnym zvýšením mzdy. Hrubá mzda sa teda vyrovná

osobným nákladom alebo inak povedané, cene práce. V prípade ţivnostníkov sa daň a odvody

platia z rovnakého základu, ktorý je ekvivalentný s cenou práce.

Nastáva spravodlivosť aj v rovnakom zaťaţení práce a kapitálu, keďţe dane a odvody sa

platia zo všetkých druhov príjmu, nie len z pracovných. Z daňového systému sú odstránené

sociálne prvky ako nezdaniteľné minimum a bonus na dieťa, čím je dodrţaná zásada

neutrality.

Vďaka ročnému zúčtovaniu všetkých odvodov sa odstráni dnešný problém, ţe ľudia s

rovnakým ročným príjmom odvádzajú rozdielnu sumu do Sociálnej poiťovne. Tento prípad

nastáva, keď občan, ktorý má tú moţnosť, umelo zníţi svoje mesačné príjmy a v jednom

mesiaci si vyplatí vysoké odmeny. Kvôli stropu vymeriavacieho základu pre výpočet

odvodov, teda zaplatí menej ako občan s rovnakým ročným príjmom rozloţeným pravidelne

do všetkých mesiacov. Ročné zúčtovanie neumoţní takéto špekulácie a princíp účinnosti bude

zachovaný.

V systém odvodového bonusu je zakomponovaná zásada linearity, ktorá neumoţňuje

prudké skoky v štátnej podpore, ktoré teraz vytvárajú absurdné situácie, napríklad keď







16

rozhodujúci príjem pre priznanie štátnej dávky je vyšší o 10 Sk, čo vedie k strate tejto dávky v

hodnote 500 Sk.

V neposlednom rade nový systém podporuje princíp slobody, keď štát uberá občanom

minimum prostriedkov nevyhnutných na zabezpečenie garantovaných funkcií štátu a

ponecháva väčšinu ekonomických rozhodnutí na občanov samotných. Rovnako im umoţní

rozhodnúť sa, kedy odídu do dôchodku.





Podľa Sulíka (2006, s.58) „odvodový bonus zvýhodňuje Slovensko oproti ostatným

krajinám. Slovensko získa skutočnú komparatívnu výhodu a vytvorí atraktívne podnikateľské

a zamestnávateľské prostredie, čo povedie k hospodárskemu rastu a zvyšovaniu ţivotnej

úrovne. Slovensko bude prvou krajinou sveta, ktorá bude kaţdému svojmu občanovi

garantovať existenčnú istotu a zároveň mať funkčný súbeh štátnej alimentácie a nízkej mzdy,

bez akýchkoľvek bariér v margináliách“.









17

2. ANALÝZY SYSTÉMU ODVODOVÉHO BONUSU





V prvej kapitole sme sa oboznámili s teoretickými predpokladmi fungovania systému

odvodového bonusu a výhodami, ktoré má systém priniesť.

Prijatie koncepcie odvodového bonusu znamená úplnú zmenu doterajšieho systému

vzájomných vzťahov medzi štátom a občanmi. Išlo by o doposiaľ najvýraznejšiu reformu v

histórii samostatnej Slovenskej republiky. Na jej prijatie je potrebná politická vôľa. Tá je

ovplyvnená jednak ideologicky a jednak pragmaticky. Ideologické predpoklady prijatia, ako

pravicové verzus ľavicové zmýšľanie, konzervatívna verzus liberálna orientácia, sú

neovplyvniteľné.

Z pragmatického hľadiska je politická vôľa prijať systém odvodového bonusu

ovplyvnená ekonomickými dopadmi systému. Jedná sa o vplyv na obyvateľstvo a vplyv na

ekonomiku štátu ako celku.

Autor myšlienky odvodového bonusu, Ing. Richard Sulík, preto vypracoval vlastnú

analýzu dopadov navrhovaného systému na mikro a makro úrovni. Pre vyššiu objektivitu

poţiadal o vyčíslenie vplyvov na verejné financie organizáciu MESA 10 a Ekonomický ústav

Slovenskej akadémie vied (SAV).

V druhej kapitole analyzujeme metodiku a výsledky výpočtov vplyvu systému

odvodového bonusu na verejné financie od uvedených troch autorov. Zhrnieme zistené

rozdiely a pokúsime sa nájsť ich príčiny. Zároveň urobíme vlastné zhodnotenie kaţdého

metodologického prístupu a získaných výstupov z analýzy.





2.1. Sulíkov model

Pre výpočet vplyvu systému odvodového bonusu na verejné financie zvolil Sulík

rovnakú metodiku, aká bola pouţitá pri prepočtoch v prípade daňovej reformy. Zdrojové dáta

sú za roky 2004 a 2005, výška ţivotného minima bola určená ako priemer za rok 2005. Model

je statický.

Metodika zostavenia modelu je nasledovná:

- výpočet odvodového bonusu, dane z príjmov FO (daň), solidárneho a zdravotného

odvodu pre pracujúcich,

- výpočet OB, dane a odvodov pre ostatné skupiny obyvateľstva,

- charakteristika a výpočet ďalších poloţiek zahrnutých do celkovej bilancie vplyvu

systému OB na verejné financie,







18

- celková bilancia a konečný výsledok.

Výpočet OB, dane a odvodov pre pracujúcich občanov vychádzal z materiálu

Štatistického úradu Slovenskej republiky „Štruktúra miezd 2004“. Uvádza sa v ňom

percentuálny podiel zamestnancov v jednotlivých pásmach priemernej hrubej mesačnej mzdy.

Na základe toho autor, p. Sulík, vypočítal počet zamestnancov v pásme dosadením celkového

počtu pracujúcich v roku 2005. Následne vypočítal priemer mzdových pásiem, pričom dolnú

hranicu prvého pásma zvolil 5000 Sk a priemer posledného pásma tak, aby celkový mzdový

priemer dosiahol hodnotu zistenú Štatistickým úradom. Ďalej navýšil mzdy o odvody

zamestnávateľa, čo v systéme odvodového bonusu tvorí vlastný príjem. Vyčíslil odvodový

bonus ako 100% ţivotného minima mínus 10% vlastných príjmov a celkový príjem, čiţe

vlastný príjem zrátaný s OB. Ten sa stal základom pre výpočet dane z príjmu, solidárneho a

zdravotného odvodu. V prípade odvodov bolo identifikované pásmo, kde hrubá mzda

navýšená o odvody zamestnávateľa presiahne strop vymeriavacieho základu a odvtedy sa

hodnota odvodov v nasledujúcich pásmach nemení. Sú to zároveň pásma, v ktorých je

hodnota OB nulová. Vynásobením OB, dane a odvodov pre jednotlivé pásma počtom

zamestnancov a mesiacov dostal celkový ročný odvodový bonus, daň a odvody pre pracujúce

obyvateľstvo. V prílohe 1 je uvedená prehľadná tabuľka.

Nasledoval výpočet pre deti do 15 rokov. Výška štátnej dávky na dieťa je závislá od

počtu detí v rodine. P. Sulík vychádzal z rozdelenia rodín podľa počtu závislých detí. Kaţdej

skupine rodín priradil súhrnné percento štátnej dávky a vypočítal váţený aritmetický priemer.

Priemerná štátna dávka na jedno dieťa predstavuje v tomto modeli výšku 68% ţivotného

minima. Keďţe deti do 15 rokov zvyčajne nemajú iný príjem, daň a odvody sa vyrubia len z

výšky odvodového bonusu.

Zvyšné obyvateľstvo, zahrňujúce nezaopatrené deti nad 15 rokov, nezamestnaných,

dôchodcov a ostatné ekonomicky neaktívne osoby, má nárok na 100% ţivotného minima.

Sulík nepredpokladal u týchto osôb akýkoľvek príjem.

Doterajšie výpočty zohľadňovali nárok obyvateľstva na základnú štátnu dávku. Okrem

toho občania v určitej ţivotnej situácií majú nárok na mimoriadne štátne dávky nad rámec

základnej dávky. Osobám na materskej a rodičovskej dovolenke, pestúnom a osamelým

matkám nedostávajúcim výţivné bolo v tomto modeli 100% ţivotného minima. Pri výpočte

OB pre invalidov vychádzal z podmienky, aby sa celková výška mimoriadnej štátnej podpory

invalidom, teda OB očistený o platby dane a odvodov, rovnala súčasnej výške kompenzácií

zdravotne ťaţko postihnutým.







19

Tabuľka 2 Agregované hodnoty pre jednotlivé skupiny obyvateľstva (v mil.Sk)

Skupina obyvateľstva Počet Priemerné Súčet Odvodový Rovná Solidárny Zdravotný

ţivotné štátnych bonus daň odvod odvod

minimum dávok ročne ročne ročne ročne

spolu spolu spolu

4 655 19% 10% 8%

Pracujúci 2 216 200 64 190 135 945 66 026 52 821

Deti do 15 rokov 918 911 68% 3 165 34 905 6 632 3 490 2 792

Dospelé osoby bez 2 247 067 100% 4 655 125 521 23 849 12 552 10 042

príjmu

Mimoriadna štátna 162 000 100% 4 655 9 049 1 719 905 724

dávka pre rodičov detí

do 3 rokov, pestúnov

a osamelé matky

Mimoriadna štátna 71 820 200% 9 310 8 024 1 525 802 642

dávka pre invalidov (v

priemere 50%

postihnutie)

Spolu 5 352 178 241 689 169 669 83 776 67 021

Zdroj: Sulík





Po prvej fáze výpočtov ohodnotil Sulík systém ako prebytkový. Na verejné financie

však vplývajú aj ďalšie poloţky, ktoré zohľadnil v nasledujúcej časti.

V celkovej bilancii odpočítal výnos z dane z príjmov pred zavedením systému, čiţe za

rok 2005. Pripočítal sociálne dávky a platby štátu za svojich poistencov, nakoľko tieto

prestanú existovať, respektíve ich nahradí OB.

Pripočítal aj odhadovaný deficit Sociálnej poisťovne v súvislosti s dôchodkovým

odvodom. Ide o výpadok zdrojov v prvom pilieri v dôsledku iba polovičných platieb

účastníkov druhého piliera starobného poistenia. Tento deficit by bol v prípade zavedenia

systému odvodového bonusu bezpredmetný.

Na základe predchádzajúcich vlastných prepočtov dopadu systému na obyvateľstvo,

Sulík konštatuje, ţe kaţdý pracujúci ušetrí minimálne 1972 Sk. Predpokladá, ţe polovicu

minú na konečnú spotrebu, čo prinesie do štátneho rozpočtu vyšší výnos z DPH.

Poslednou poloţkou sú vyrovnávacie dávky pre dôchodcov. Ich celkovú výšku na rok

určil ako rozdiel medzi vyplácanými dôchodkami zo súčasného systému a odvodovým

bonusom po odpočítaní daní a odvodov pripadajúcim pre poberateľov dôchodkov v

navrhovanom systéme.









20

Celková bilancia teda vyzerá nasledovne:

Tabuľka 3 Celková bilancia (v mil. Sk)

Odvodový bonus -241 689

Výnos dane z príjmu fyzických osôb 169 669

Výnos zo solidárneho odvodu 83 776

Výpadok dane z príjmu v ŠR -40 429

Transfery Ministerstva práce 37 125

Deficit v Sociálnej poisťovni 24 000

Úspora štátnej dotácie zdravotníctva 21 864

Vyšší výnos DPH 4 186

Vyrovnávacia dávka pre dôchodcov -58 582

Spolu -80

Zdroj: Sulík





2.1.1. Zhodnotenie

Údaje pouţité v analýze pochádzajú z rôznych rokov – 2004 a 2005.

V dokumente o štruktúre miezd, ktoré Sulík pouţil pri výpočte OB pre pracujúcich, sú

zohľadnené iba príjmy z miezd a platov a nie príjmy z podnikania. Napriek tomu je analýza

vypracovaná tak, akoby tam boli.

Pri mimoriadnej štátnej dávke pre osamelé matky ich zaradil do kategórie 100%

ţivotného minima, pričom v teoretickej časti svojej knihy im navrhuje štátnu dávku vo výške

štátnej dávky na dieťa.

Výpočet mimoriadnej štátnej dávky pre invalidov výrazne zjednodušil podmienkou, ţe

súčet mimoriadnych štátnych dávok po odpočítaní daní a odvodov má byť rovný súčasne

vyplácaným kompenzáciám zdravotne ťaţko postihnutým. To spôsobilo, ţe pri predpoklade

priemerne polovičnej miery postihnutia vyšiel počet poberateľov o 60% niţší ako v

skutočnosti v roku 2005.

V celkovej bilancii systému zobral do úvahy transfery ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny na sociálne dávky a platby štátu za svojich poistencov. Nezohľadnil ostatné

výdavky štátu sociálneho charakteru (napríklad sociálne štipendiá) a výdavky týkajúce

aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré navrhuje zrušiť.

Pri vyčíslení vyššieho výnosu DPH predpokladá, ţe občania minú polovicu peňazí,

ktoré ušetria v dôsledku reformy. Podiel konečnej spotreby na príjmoch obyvateľstva je však

oveľa vyšší, čo je moţné podporiť výpočtom sklonu k spotrebe. Predpoklad marginálneho

sklonu k spotrebe spôsobeného zmenou systému teda nemoţno automaticky určiť na 0,5.

Okrem toho berie do úvahy iba sumu, ktorú priemerne ušetrí jeden pracujúci, v prípade

nepracujúcich osôb však môţe dôjsť k poklesu príjmov a obmedzeniu spotreby.

Do poloţky vyrovnávacie dávky pre dôchodcov zahrnul okrem starobných dôchodcov

aj poberateľov vdovských a sirotských dôchodkov. Tieto vyrovnávacie dávky však na rozdiel





21

od starobných, majú maximálne jednoročné prechodné obdobie. Ostatné dávky s

krátkodobým prechodným obdobím (napríklad nemocenské) v bilancii neuvádza. Ďalší rozpor

sa týka invalidných dôchodcov, ktorí okrem základnej štátnej dávky budú dostávať aj

mimoriadnu, čo môţe spôsobiť, ţe vyrovnávacie platby nebudú potrebné.

V prípade Sociálnej poisťovne započítal do celkovej bilancie iba deficit v súvislosti s

druhým pilierom starobného poistenia. Súčasťou navrhovanej reformy je aj zrušenie

súčasných funkcií sociálnej poisťovne, čo znamená zánik všetkých jej súčasných príjmov a

výdavkov a teda spomínaný deficit bude irelevantný.

Tento model predpokladá centralizáciu správy celého systému odvodového bonusu

a kumuláciu činností v jednej špecializovanej štátnej správe, ktorou by mala byť daňová

správa. Jeho návrh je podporovaný predovšetkým efektívnosťou výberu daní a poplatkov, čo

je v súčasnosti hlavný ukazovateľ výkonnosti a efektívnosti fungovania týchto dvoch

„konkurenčných“ správ.





2.2. Model SAV

Autorský tím Slovenskej akadémie vied na vyčíslenie fiškálnych dopadov zavedenia

systému odvodového bonusu pouţil štyri rôzne metódy.

Prvý výpočet je zaloţený na individuálnych dátach o príjme obyvateľstva a je podobný

metodike pouţitej Sulíkom. Druhý spôsob vyhodnocuje zmeny vo verejných a osobitne

štátnom rozpočte. V treťom prípade ide o formalizovaný matematický model a posledný

prepočet bol uskutočnený pomocou CGE modelu.

Analýzy sú zaloţené na údajoch z roku 2004 a výška ţivotného minima je určená ako

priemer za rok 2004.

V nasledujúcom texte analyzujeme jednotlivé metódy a získané výstupy.





2.2.1. Metóda 1

Postup analýzy je rovnaký ako u Sulíka. Začína vyčíslením OB, dane a odvodov pre

pracujúcich. Zamestnaným osobám pridelili autori sumu z poloţky odmeny zamestnancov z

národných účtov a prerozdelili ju podľa rozdelenia miezd a platov v SR. Podnikateľom bol

priznaný príjem z hrubého zmiešaného dôchodku očistený o spotrebu fixného kapitálu a

imputovanú pridanú hodnotu. Pomocou údajov z rodinných účtov vytvorili nové rozdelenie

príjmov zamestnancov vrátane ţivnostníkov. Podľa týchto údajov bol vypočítaný celkový

OB, daň a odvody pre pracujúcich.







22

Počet detí do 15 rokov rozdelili na rodiny a daňovníka uplatňujúceho si OB

vychádzajúc zo sčítania ľudu v roku 2001. Následne ho rovnomerne pridelili do jednotlivých

príjmových skupín a vyčíslili výdavky na OB a výnos z dane a odvodov. Priemerná mesačná

dávka na jedno dieťa vyšla 60% ţivotného minima.

Študentom, nezamestnaným a ostatným ekonomicky neaktívnym osobám bolo

priznaných 100% ţivotného minima. Dôchodcom okrem toho vyčíslili vyrovnávacie platby,

aby bol splnený predpoklad, ţe poberatelia starobných dôchodkov majú nárok na výšku

dôchodku priznanú pred zavedením reformy. To isté kritérium zohľadnili aj pri vdovských a

sirotských dôchodkoch. V prípade invalidných dôchodcov bol výpočet obmedzený

podmienkou zadávateľa. OB bol určený tak, aby po odpočítaní dane a odvodov dosiahol sumu

v súčasnosti vyplácaných invalidných dôchodkov.

Autori ešte osobitne vyčíslili OB, daň a odvody pre osamelé matky, rodičov starajúcich

sa o dieťa do troch rokov a nezamestnané manţelky.





Tabuľka 4 Príjmy a výdavky odvodového bonusu podľa jednotlivých sociálnych skupín

Prieme

Čistý OB

Nárok na Redistri- Daň rná Vyrovná

Počet osôb ČOB= Saldo =

odvodov bučný z príjmu mesač vacie

v skupine OB-RO- OB-RO

ý bonus odvod FO ná platby

DPFO

dávka

(mil.Sk) (mil.Sk) (mil.Sk) (mil.Sk) (mil.Sk) (Sk) (mil.Sk)

Počet obyvateľov 5 379 700 -233 168 144 776 172 024 83 633 -88 391 -1 296 49 324

Evidovaní zamestnaní

– mzdy a hzd 2 170 400 -57 595 112 726 138 666 193796 55 131 -7 441

detí do 15 rokov 918 915 -29 701 5 794 5 643 -18 264 -23 907 1656

Ekonomicky neaktívni

dôchodcovia 812 000 -42 825 7 708 8 137 -26 980 -35 116 2769 36 782

Invalidi na invalidnom

dôchodku 217 100 -27 086 4 875 5 146 -17 064 -22 210 6550

ostatní invalidi 68 900 -3 709 668 705 -2 337 -3 042 2826

Nezamestnaní 480 700 -25 352 4 563 4 817 -15 972 -20789 2769

Študenti od 15 rokov 491 900 -25 943 4 670 4 929 -16 344 -21 273 2769

Ostatní ekonomicky

neaktívni 240 300 -12 673 2 281 2 408 -7 984 -10 392 2769

Nezamestnaná

manţelka 128 435 -5 287 952 1 005 -3 331 -4336 2161

Osamelý rodič a rodič

star. sa o dieťa do 3 r. 56 800 -2 996 539 569 -1 887 -2 456 2769

Vdovský dôchodok 10 720

Sirotský dôchodok 822

Ostatní (nezahrnuté) 48 385

Zdroj: SAV





Výsledky výpočtov autori zhrnuli do záverečnej bilancie.









23

Osobitne vyčíslili dopady na sociálny systém. Na príjmovej strane spočítali celkový

výnos z redistribučného odvodu a na výdavkovú stranu postavili celkový OB a výdavky na

zdravotnú starostlivosť. Samotný sociálny systém vyšiel ako deficitný.

Na krytie tohto deficitu sa pouţije výnos z dane z príjmov FO. Za predpokladu, ţe

transfery samospráve sa nezachovajú vo výške súčasného percenta, ale absolútnej sumy,

deficit systému OB klesne zo 147,87 mld. Sk na 21,37 mld. Sk. K tomu je nutné zobrať do

úvahy vyrovnávacie platby, ktoré sú síce dočasné, ale dlhodobé. Konečný výsledok bilancie je

teda -69,7 mld. Sk.

Autori vyčíslili aj výpadok platieb do druhého piliera starobného poistenia. Tento

výpadok buď navýši deficit nového systému, alebo bude odpočítaný od čistých príjmov

obyvateľstva.



Tabuľka 5 Celkové príjmy a výdavky sociálneho systému (mil. Sk)

Redistribučný Ostatné +

Poloţka Daň z príjmu FO

odvod vyrovnávacie platby

Príjem zo systému 144 776 172 024

Odvodový bonus pre pracujúcich 57 595

Odvodový bonus pre nepracujúcich -175 573

Vyrovnávacie platby pre dôchodcov -36 782

Úhrady za zdravotnú starostlivosť -41416

Úhrady za zdrav. star. - štátom platená -18 059

Vdovský dôchodok -10720

Sirotský dôchodok -822

Platby obciam a VÚC -45 532

Spolu, mil. Sk -147 866 126 492 -48 324

Celkový vplyv na systém -69 698

Výpadok na odvodoch - II. pilier -24 201

Zmena príjmov obyvateľstva 29 369

Celkový vplyv na príjmy obyvateľstva 5 168

Zdroj: SAV



Na záver autori zo SAV konštatujú existenciu skrytých prebytkových poloţiek. Ide o

obmedzenie výdavkov Sociálnej poisťovne, prípadne jej úplné zrušenie. Ďalšiu rezervu

vytvorí zvýšenie zamestnanosti z dôvodu moţného zníţenia ceny práce, ktorá bude dotovaná

odvodovým bonusom a tvrdosťou sociálneho systému pre nepracujúcich. To povedie k

vyšším výnosom z dane a odvodov a niţším platbám nezamestnaným. Za otázne povaţujú

zvýšenie výnosu DPH a spotrebných daní.





2.2.2. Metóda 2

Cieľom autorov bolo vyhodnotenie dopadov systému OB na verejné a osobitne štátny

rozpočet a príjmy a výdavky obyvateľstva. Na úvod vymedzili poloţky štátneho a verejného







24

rozpočtu, ktoré zmena systému ovplyvní. Ide o daňové príjmy, príjmy z poistného a beţné

výdavky. V ostatných poloţkách nedochádza k zmenám a preto boli pri výpočte prebraté z

údajov z roku 2004. U obyvateľstva sa jedná o zmenu v príjmoch, sociálnych príspevkoch a

beţných daniach.

Autori konštatujú zvýšenie prerozdelenia príjmov v národnom hospodárstve,

vypočítanom ako podiel výdavkov verejného sektora na HDP, zo 40,6% v roku 2004 na

48,4% po zavedení reformy.

Výdavky na sociálnu politiku vzrastú o 110,4%. Výnosy z dane z príjmov FO narastú o

182,9% a príjmy zo sociálneho poistenia o 32,1%. Celkový nárast príjmov verejného sektora

predstavuje zvýšenie z 494 655 mil. Sk na 598 743 mil. Sk. Výdavky verejného sektora sa

zvýšia z 538 523 mil. Sk na 642 047 mil. Sk. Z toho vyplýva pokles deficitu verejných

financií o 564 mil. Sk, teda o 1,3%.

Pri výpočte zmien v štátnom rozpočte autori prijali predpoklad, ţe dôjde k zmene

legislatívy v oblasti fiškálnej decentralizácie, to znamená, ţe príjem samospráv z dane z

príjmov ostane na súčasnej absolútnej hodnote. Príjmy štátneho rozpočtu sa teda zvýšia o

nárast výnosu tejto dane. Výdavky štátneho rozpočtu v poloţke beţné transfery vzrastú o

výšku vyrovnávacích platieb dôchodcom. OB ako výdavok sociálneho poistenia do štátneho

rozpočtu nezapočítali. Výsledok bilancie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu je prebytok

38 911 mil. Sk.

Výpočet vplyvu systému OB na obyvateľstvo vychádzal z údajov Štatistického úradu o

tvorbe a pouţití dôchodkov v sektore domácností v roku 2004, ktoré sú získané z národných

účtov. Autori zmenili poloţku sociálne dávky na výšku OB a pridali vyrovnávacie platby. V

kategórii beţných výdavkov zmenili sumu sociálnych príspevkov na hodnotu redistribučného

odvodu a beţné dane navýšili o nárast dane z príjmov. Nové údaje boli prebraté z

predchádzajúcich výpočtov na základe individuálnych dát o príjme obyvateľstva. Ostatné

poloţky zo spomínanej štatistiky ostali nezmenené na úrovni z roku 2004.









25

Celková bilancia pre obyvateľstvo vyzerá takto:





Tabuľka 6 Prognózovaná bilancia prímov a výdavkov obyvateľstva po zavedení reformy, v mil. Sk

I. Beţné príjmy spolu 1 169 707

1. Odmeny zamestnancov (zo všetkých sektorov) 532 111

2. Hrubý zmiešaný dôchodok 289 040

3. Dôchodky z majetku – príjmové 36 772

4. Sociálne dávky okrem naturál.soc. transferov – Odvodový bonus 229 664

5. Ostatné beţné transfery – príjmové 32 634

6. Vyrovnávacie platby 49 485

II. Beţné výdavky spolu 356 390

1. Sociálne príspevky – Redistribučný odvod 151 074

2. Dôchodky z majetku – výdavkové 9 310

3. Beţné dane z dôchodkov, majetku atď. 171 359

4. Ostatné beţné transfery – výdavkové 24 647

III. Hrubý disponibilný dôchodok ( I. – II.) 813 317

+ Úprava vyplýv. zo zmien čist.maj.dom. v rezer. penzij.fondov 2 987

IV. Konečná spotreba domácností 738 671

V. Hrubé úspory domácností 48 264

VI. Prírastok hrubého disponibilného dôchodku 29 369

VII. Výdavky súvisiace z II. Pilierom dôchodkového poistenia 23 945

VIII. Prírastok hrubého disponibilného dôchodku, po zohľadnení II. Piliera 5 424

Zdroj: SAV





Prírastok hrubého disponibilného dôchodku v novom systéme pri predpoklade rovnakej

výšky konečnej spotreby a hrubých úspor je teda 29 369 mil. Sk. Obyvatelia si však nutne

musia sporiť na dôchodok, keďţe po odchode na starobný dôchodok by mali nárok iba na

jedno ţivotné minimum po odpočítaní daní a odvodov. Autori odhadli platby do

dôchodkových správcovských spoločností pri rovnakom počte poistených ako v súčasnosti a

túto sumu odpočítali od prírastku hrubého disponibilného dôchodku domácností. Konečný

nárast príjmov obyvateľstva teda vyšiel na úrovni 5 424 mil. Sk.









26

Doterajšie výsledky vplyvu systému odvodového bonusu na verejné financie podľa

SAV môţeme zhrnúť do nasledujúcej tabuľky:





Tabuľka 7 Porovnanie prognózovaných schodkov rozpočtov pred a po zavedení reformy, v mil. Sk

Prebytok (+), schodok (-) hospodárenia

Sociálny systém Štátny rozpočet Verejný rozpočet

V súčasnosti (pred reformou) 23 741 -70 288 -43 868

Po zavedení reformy -63 247 38 911 -43 304

Po ukončení vyrovnávacích platieb -13 762 88 369 6181

Zdroj: SAV





2.2.3. Metóda 3

Tím autorov zo SAV zostrojil matematický model systému odvodového bonusu. Do

modelu vstupujú jednotlivé parametre, ktoré je moţné ovplyvniť hospodársko-politickými

rozhodnutiami, napríklad výška ţivotného minima, sadzba daní a odvodov, a premenné

veličiny, ktoré sa nedajú ovplyvniť priamo, ako napríklad počet obyvateľov a podobne.

Matematický vzorec vyzerá takto:



∑ (ßi *mi + obi )*ro = ∑ obi - ∑ min (∂ * mi ; obi ) + Z+V+R

i i i





Symbol i označuje kaţdého jednotlivca, mi vyjadruje celkové príjmy jednotlivca, obi je

súhrn štátnych dávok jednotlivca, na ktoré má nárok, ßi označuje percento celkových príjmov,

ktoré je spolu s OB pod stropom pre redistribučný odvod, ro je sadzba redistribučného

odvodu a ∂ predstavuje rýchlosť klesania OB, Z vyjadruje náklady na zdravotnú starostlivosť,

V vyrovnávacie platby dôchodcom a R reprezentuje bilanciu medzi výnosom z

redistribučného odvodu a celkovým vyplateným OB. Vzťah ∑ (ßi *mi + obi )*ro vyjadruje

mnoţstvo peňazí, ktoré občania odvedú do systému, ∑ obi je súhrn štátnych dávok, na ktoré

majú občania nárok a ∑ min (∂ * mi ; obi ) je časť z ich príjmov, ktorá sa od súhrnu štátnych

dávok odpočíta.

Hodnoty premenných veličín do vzorca boli prevzaté zo štatistických údajov za rok

2004. Ide o rovnaké vstupné údaje, aké boli pouţité v prvej metóde. Parametre boli nastavené

podľa zadania p. Sulíka.









27

Výsledky matematického modelu sú nasledovné:





Tabuľka 8 Celková bilancia navrhovaného sociálneho systému, v mil. Sk

Príjmy do sociálneho systému 324 404

Redistribučný odvod 153 101

Daň z príjmu fyzických osôb 171 303

Výdavky zo sociálneho systému 382 809

Celkový Odvodový bonus 229 370

– Celkový úhrn ţivotných miním (ŢM) 291 489

– základné ŢM 220 432

– ŢM na deti 33 070

– ŢM na osamelých rodičov, ktorým manţel neplatí alimenty 117

– ŢM na nepracujúcu manţelku 7 075

– ŢM na invalidov 30 795

– Celková výška príjmov, o ktorú sa zníţi celkový úhrn ŢM 62 119

Náklady na zdravotnú starostlivosť 59 476

Vyrovnávacie platby 48 431

Platby obciam a VÚC 45 532

Bilancia -58 405

Zdroj: SAV





2.2.4. Metóda 4

Posledný prepočet SAV je zaloţený na modeli vypočítateľnej všeobecnej ekonomickej

rovnováhy, tzv. CGE. Jeho úlohou je modelovanie vzájomného pôsobenia a správania sa

ekonomických subjektov na trhu. Opiera sa o neoklasické prvky, teda optimálne a racionálne

správanie subjektov - maximalizácia zisku výrobcov, maximalizácia zisku spotrebiteľov,

vyčistenie trhu a podobne. Pre podmienky SR boli pridané aj keynesiánske prvky ako

existencia nezamestnanosti. Model je komparatívno-statický, to znamená, ţe vyhodnotí iba

stav po nastolení zmeny a nezachytáva proces prechodu od predchádzajúceho stavu

rovnováhy ekonomiky do nového. Základom modelu je štvorcová matica, ktorá zaznamenáva

toky peňaţných prostriedkov od jedného trhového subjektu k druhému.

Autori analýzy pouţili jednosektorovú maticu vychádzajúcu z národných účtov za rok

2004, kde je popísaný sektor produkcie a sektor domácností, vlády, podnikov, tvorby hrubého

fixného kapitálu a zahraničia.

Model sa skladá zo systému nelineárnych rovníc. Tie vyjadrujú, ţe celkový dopyt na

všetkých trhoch sa rovná celkovej ponuke (podmienka trhovej rovnováhy), celkové náklady

firmy sú rovné celkovým výnosom (podmienka nulového zisku) a celkové príjmy

spotrebiteľov sa rovnajú celkovým výdavkom (podmienka rozpočtového ohraničenia).

Funkcie dopytu a ponuky boli odvodené z funkcií uţitočnosti a produkčných funkcií.









28

Produkcia je v modeli popísaná neoklasickou produkčnou funkciou CES, ktorá

vyjadruje elasticitu substitúcie medzi dvoma výrobnými faktormi, v tomto prípade prácou a

kapitálom. Predpokladá sa jeden sektor vyrábajúci jeden statok, na výrobu ktorého je potrebná

práca a fixné mnoţstvo kapitálu. Zvýšenie výroby je moţné iba zvýšením zamestnanosti.

Ponuka na domácom trhu je tvorená domácou produkciou a importom. Pomer medzi

nimi je daný funkciou cien. Dopyt po domácej ponuke vytvára sektor domácností, sektor

verejnej správy a sektor tvorby hrubého fixného kapitálu.

Sektor domácností v modeli predstavuje jedna agregovaná domácnosť. Jej príjmami sú

príjmy z práce, podnikania, kapitálu, sociálne transfery, dôchodky z majetku a transfery zo

zahraničia. Výdavky tvoria dane z príjmu, sociálne platby a transfery do ostatných sektorov.

Rozdiel je hrubý disponibilný dôchodok, ktorý je pouţitý na spotrebu a úspory. Sklon k

spotrebe je v modeli je konštantný.

Sektor verejnej správy má k dispozícii zdroje z daňových a nedaňových príjmov. Tie

pouţíva na transfery domácnostiam, podnikom a zahraničiu a spotrebu statkov. Daňové

príjmy sú v modeli tvorené daňou z príjmu fyzických a právnických osôb, DPH, spotrebnými

daňami, daňami z dovozu a z produkcie (cestná daň, daň z nehnuteľností) a sociálnymi

príspevkami zamestnancov a zamestnávateľov.

Sektor investícií čerpá zdroje príjmov z úspor domácností, vlády, podnikov a zahraničia

a vyuţíva ich na zabezpečenie dlhodobého majetku. Rovnováhu na kapitálovom trhu

zabezpečuje rovnosť medzi uskutočnenými investíciami a celkovými zdrojmi na investície.

Domáca produkcia statku smeruje na domáci alebo zahraničný trh. Tento podiel je

určený opäť funkciou cien.

Model je uzavretý pri keynesiánskych predpokladoch konštantnosti investícií a

existencie nezamestnanosti kvôli nerovnováhe na trhu práce. Ponuka práce je určená

substitúciou medzi prácou a voľným časom pri zohľadnení rozpočtových ohraničení.

Pri modelovaní zmeny systému autori navýšili hrubé mzdy o odvody zamestnávateľa.

Odvodom zamestnávateľa a nezdaniteľným minimám priradili nulovú hodnotu. Zvýšenú cenu

práce zafixovali a všetky ostatné ceny sa pohybujú vzhľadom na ňu. Pôvodné sociálne dávky

a dôchodky nahradili odvodovým bonusom, ktorý prevzali z predchádzajúcich analýz, pričom

výška OB agregovanej domácnosti zohľadňuje vývoj miery nezamestnanosti. Vyrovnávacie

platby neboli započítané. Z celkových príjmov domácnosti odvádzajú redistribučný odvod a

daň, ktoré sú zároveň príjmov verejného sektora.

Uvedené zmeny v modelovanej ekonomike spôsobili najvýraznejšie zmeny v počte

zamestnaných a nezamestnaných osôb. Miera nezamestnanosti na základe výberového





29

zisťovania pracovných síl by klesla o pribliţne 1,35 percentuálneho bodu. Zníţenie

nezamestnanosti je spôsobené rozhodovaním ľudí medzi prácou a voľným časom. Keďţe v

novom systéme ich príjem rastie priamo úmerne s ochotou pracovať, viac ľudí preferuje

prácu.

V dôsledku rastu príjmov a zníţením spotrebiteľských cien vzhľadom na cenu práce sa

zvýši konečná spotreba domácností. Príjmy, konečná spotreba a kapitálové výdavky štátu sa

tieţ zvýšia. Hrubý domáci produkt vzrastie.

Celkový prehľad zmien je uvedený v tabuľke:





Tabuľka 9 Zmena v porovnaní s baseline, zmena v %

HDP 0,84%

Konečná spotreba domácností 1,39%

Konečná spotreba štátu 0,30%

Investície 0%

Export 0,84%

Import 0,81%

Spotrebiteľské ceny -0,25%

Cena práce Fixovaná

Výmenný kurz -0,25%

Počet zamestnanosti 1,85%

Počet nezamestnanosti -7,33%

Kapitálové výdavky štátu 0,05%

Zdroj: SAV





Na záver svojej expertíznej štúdie autorský tím SAV vymenúva moţné riziká pri

implementácií systému OB. Rozdeľuje ich na riziká z pohľadu jej fiškálnych efektov,

politickej ekonómie a praktickej implementácie.

V prvom prípade ide o neistotu pri kvantitatívnom modelovaní pri pouţití akýchkoľvek

metód, väčšiu neistotu pri kaţdoročnej príprave verejných rozpočtov, kríţovú dotáciu medzi

daňovými výnosmi a odvodmi a zásah do princípov fiškálnej decentralizácie.

Riziká z pohľadu politickej ekonómie vidia v nesúlade s hodnotovými rebríčkami

spoločnosti, kolíziou s chápaním princípov modernej sociálnej politiky, príliš nízkou

podporou v podobe ţivotného minima a absenciou diferenciácie dávky pre osoby bez príjmu.

Konštatujú aj mimoriadnu technickú a organizačnú náročnosť implementácie.





2.2.5. Zhodnotenie

V analýze SAV sa vyskytli určité nepresnosti oproti poslednému návrhu systému OB.

Tie vyplývajú predovšetkým zo zmien v scenári reformy, ktoré boli pridané po jej spracovaní

a zadania výpočtu.







30

Pri výpočte OB pre jednotlivé skupiny obyvateľstva došlo k dvojitému započítaniu

nezamestnaných manţeliek. Tie sú totiţ vyčíslené osobitne, pričom neboli odpočítané od

skupiny nezamestnaných. Nárok na tento dodatočný OB však nemajú.

Mimoriadne štátne dávky boli vyčíslené iba pre osamelé matky a rodičov starajúcich sa

o dieťa do troch rokov. Chýbajú matky na materskej dovolenke a pestúni.

Čisté mimoriadne štátne dávky pre invalidov neboli vypočítané ako súčin štvornásobku

ţivotného minima a miery postihnutia. V dôsledku zjednodušujúceho predpokladu v zadaní

výpočtu boli určené vo výške súčasne vyplácaných invalidných dôchodkov.

Všetky doterajšie nepresnosti sa prejavili aj v matematickom modeli.

V rámci vyrovnávacích platieb sa vzali do úvahy vdovské a sirotské dôchodky, u

ktorých je doba vyplácania iba 6 a 12 mesiacov. Ostatné dávky s podobne krátkym

prechodným obdobím neboli zohľadnené.

V bilancií celkových príjmov a výdavkov sociálneho systému a verejného a štátneho

rozpočtu figuruje poloţka transfery samospráve z dane z príjmov FO vo výške 45,5 mld. Ide

však o celkovú výšku grantov a transferov miestnym rozpočtom zo štátneho rozpočtu.

Konkrétne transfery z dane z príjmov FO v roku 2004 tvorili iba 8,5 mld. Rozdiel 37 mld. by

pozitívne ovplyvnil všetky spomínané bilancie.





2.3. Model MESA 10

Analýza odhaduje fiškálne efekty zavedenia systému OB v roku 2005. Pouţitá bola

výška ţivotného minima z druhej polovice toho roku, teda 4730 Sk.

Výpočet OB sa opieral o údaje o mzdách a príjmoch ţivnostníkov, diferenciáciu

príjmov, tempo rastu ţivotných nákladov a demografické parametre. Autori vychádzali

z databázy rozdelenia príjmov domácností očistených od sociálnych príjmov. Postup bol

rovnaký ako v prípade analýzy p. Sulíka. Súhrnná výška OB pre pracujúcich dosiahla

63,1 mld. Sk.

Pri vyčísľovaní OB pre deti autori prijali predpoklad, ţe rozmiestnenie detí medzi

príjmovými pásmami rodičov je relatívne rovnomerné a na jednu rodinu pripadá priemerne

1,7 dieťaťa. Objem OB na deti odhadli na 50,4 mld.

U dôchodcov a ostatných ekonomicky neaktívnych občanov nepredpokladali ţiaden

príjem. OB je teda v plnej výške a to 57,8 mld. a 52,8 mld.

Celkový OB pre všetky skupiny obyvateľstva tvorí 224,1 mld. Sk. Autori však

konštatujú súbeh poberania OB a poukazujú na situáciu, keď sa u osôb s vyšším príjmom







31

nevyčerpá plný bonus na dieťa alebo nepracujúceho manţela. Z toho dôvodu po pouţití

experimentálnych prepočtov odhadli pokles nárokovaného OB na 185 mld. Sk.

Vyrovnávacie platby ako rozdiel medzi súčasne vyplácanými dôchodkami a OB

priznaným dôchodcom vyčíslili vo výške 61,4 mld.

Redistribučný odvod odhadli vo výške 144,2 mld. pričom zohľadnili aj mierne zlepšenie

vymáhania odvodov o presune na daňové úrady. Výnos z dane z príjmu FO sa zvýši na 163,7

mld., čo je o 125,7 mld. viac ako by bol bez zmeny systému.

Tieto a ďalšie efekty zobrazili v nasledujúcej tabuľke:





Tabuľka 10 Fiškálne dopady hypoteticky v roku 2005, mld. Sk

Zmena výberu dane z príjmu FO 125,7

Solidárny a zdravotný odvod 144,2

Strata „starých“ odvodov -178,6

Efekt na strane zdrojov 91,3

Odvodový bonu 185,0

Zrušenie starých dávok -154,0

Kompenzácie poberateľom dôchodkov 61,4

Efekt na strane pouţitia 92,4

Celková bilancia -1,1

Zdroj: MESA 10





Tabuľka 11 Fiškálne dopady hypoteticky v roku 2010, mld. Sk

Zmena výberu dane z príjmu FO 148,2

Solidárny a zdravotný odvod 183,5

Strata „starých“ odvodov -239,0

Efekt na strane zdrojov 92,7

Odvodový bonu 190,6

Zrušenie starých dávok -178,6

Kompenzácie poberateľom dôchodkov 71,2

Efekt na strane pouţitia 83,2

Celková bilancia 9,4

Zdroj: MESA 10





Na záver autori konštatujú, ţe nový systém by nepriniesol významnejší dodatočný

deficit vo verejných financiách a jeho výška je pravdepodobne v rozsahu štatistickej chyby vo

výpočtoch. Z toho dôvodu by vplyv na verejné financie, podľa ich názoru, nemal byť

prekáţkou pre implementáciu systému OB.

Poukazujú aj na samoobmedzujúci prvok systému a to klesanie OB o určené percento

príjmov. Predpokladajú, ţe pracovné príjmy v dlhodobom horizonte rastú rýchlejšie ako

ţivotné minimum, čo má pozitívny vplyv na verejné financie. V prípade záujmu o väčšiu

podporu obyvateľstva, môţe vláda zvýšiť ţivotné minimum alebo zmeniť percento klesania

OB, čo však bude mať za následok zníţenie samoobmedzujúceho mechanizmu.









32

Organizácia MESA 10 vo svojom stanovisku vyjadrila priamu podporu systému OB.

Ako dôvod uvádzajú, ţe: „...implementácia odvodového bonusu by výrazne zjednodušila

a sprehľadnila peňaţné toky prebiehajúce v rámci verejných financií. MESA 10 podporuje

myšlienku OB, lebo prenáša zodpovednosť za svoj ţivot priamo na občanov a zniţuje ich

mieru závislosti na štáte, pričom podporuje dve tradičné hodnoty – budovanie rodiny

a vytváranie ekonomických hodnôt...“ (Sulík 2006, s.145)





2.3.1. Zhodnotenie

Vzhľadom k tomu, ţe o metodike výpočtu MESA 10 máme stručné informácie, je

problematické dôsledne zhodnotiť ich analýzu. Očividné je iba chýbajúce vyčíslenie

mimoriadnych štátnych dávok.

Zaujímavý je odhad fiškálnych dopadov v roku 2010, ktorý je výrazne pozitívnejší.

V dostupných materiáloch však autori nevysvetľujú, ako dospeli k uvedeným výsledkom.





2.4. Porovnanie

V predchádzajúcom texte sme popísali spôsob vytvorenia a výsledky analýz systému

OB od troch autorov – p.Sulíka a organizácií SAV a MESA 10. Prehľad kvantitatívnych

výsledkov je v nasledujúcej tabuľke:





Tabuľka 12 Prehľad výsledkov analýz

Rozdiel medzi

najvyšším

Sulík SAV MESA 10

a najniţším

výsledkom

(mld. Sk) (mld. Sk) (mld. Sk) (mld. Sk)

Odvodový bonus, v tom: 241,7 233,2 185,0 56,7

pracujúci 64,2 57,6 63,1 6,6

deti do 15 rokov 34,9 29,7 50,4 20,7

nepracujúci občania nad 15 r. 125,5 106,8 110,6 18,7

mimoriadne dávky 17,1 39,1 0,0 39,1

Vyrovnávacie platby 58,6 48,3 68,4 20,1

Redistribučný odvod 150,8 144,8 144,2 6,6

Daň z príjmu FO 169,7 172,0 163,7 8,3

Celkový výsledok bilancie -0,8 0,6 -1,1 1,7

Zdroj: vlastné spracovanie





Pre porovnanie výsledkov sme zvolili poloţky, ktoré sú spoločné pre všetky analýzy.

V prípade SAV uvádzame údaje z prvej metódy a celkový výsledok z vyčíslenia vplyvov

systému na verejný rozpočet, keďţe práve táto analýza sa najviac pribliţuje metodikám









33

pouţitým p.Sulíkom a organizáciou MESA 10. Pre lepší prehľad uvádzame aj grafické

porovnanie.







Výsledky analýz



300

250

mld. Sk









200 Sulík

150 SAV

100 MESA 10

50

0









Daň z príjmu

mimoriadne

pracujúci









Redistribučný

nepracujúci

deti do 15

bonus spolu









občania nad









Vyrovávacie

Odvodový









rokov









dávky





platby





odvod

15 r.









FO

Graf 1 Výsledky analýz p.Sulíka, SAV, MESA 10

Zdroj: vlastné spracovanie





Ako vidieť z tabuľky aj z grafu, výsledky jednotlivých analýz sa rôznia, v niektorých

prípadoch aţ o niekoľko desiatok mld. Sk. Príčiny vysokých rozdielov vidíme v rozdielnosti

vstupných dát a pouţitých metodikách výpočtov.





2.4.1. Rozdielnosť vstupných dát

P. Sulík pouţil údaje prevaţne z roku 2005, niektoré z roku 2004. Výška ţivotného

minima je priemerná za rok 2005. Údaje SAV pochádzajú z roku 2004 vrátane výšky

ţivotného minima ako priemeru za tento rok. MESA 10 za východiskový rok povaţovala rok

2005 s výškou ţivotného minima na úrovni z druhej polovice toho roku.

Štatistické dáta vyjadrujúce rovnaké fakty v rovnakom roku sa môţu odlišovať v

dôsledku rôznej štatistickej metódy.





2.4.2. Rozdielnosť metodík

Napriek tomu, ţe základná metodika je vo všetkých troch prípadoch veľmi podobná,

vyskytujú sa určité čiastkové rozdiely.

Pri výpočte OB pre pracujúcich p.Sulík nezobral do úvahy príjmy ţivnostníkov.

Autorský tím SAV im prerozdelil príjem z hrubého zmiešaného dôchodku očistený o spotrebu

fixného kapitálu a imputovanú pridanú hodnotu a tím MESA 10 čisté zmiešané dôchodky.





34

Objem nárokovateľného OB pre deti do 15 rokov vyčíslil p.Sulík ako násobok

priemernej štátnej dávky na jedno dieťa a počtu detí. Pri výpočte priemernej štátnej dávky

počítal so všetkými závislými deťmi. Tím SAV spočítal výšku OB prislúchajúcu

domácnostiam s jednotlivým počtom detí do 15 rokov. Autori z MESA 10 vychádzali

z predpokladu, ţe na jednu rodinu pripadá priemerne 1,7 dieťaťa.

Celková výška mimoriadnych štátnych dávok pre invalidov je u p.Sulíka určená vo

výške vtedajšie vyplácaných kompenzácií zdravotne ťaţko postihnutým, u SAV ide

o vtedajšie vyplácané invalidné dôchodky.

K vyčísleniu konečného výsledku pristupovali autori tieţ odlišne. V celkovej bilancii

zohľadnili rôzne poloţky. Všetky analýzy počítajú s vyplácaním vyrovnávacích platieb, so

„stratou“ predchádzajúcich výnosov dane z príjmu a ukončením vyplácania sociálnych dávok

a platieb štátu za zákonom určené skupiny osôb.

SAV a MESA 10 zohľadnili navyše zmeny týkajúce sa príjmov a výdavkov Sociálnej

poisťovne a zdravotných poisťovní. Počítajú s ukončením vyplácania dovtedajších dávok

sociálneho poistenia a nahradením vtedajších odvodov novým redistribučným odvodom.

P.Sulík zobral do bilancie iba výnos z nového solidárneho odvodu. Neodpočítal výnos

zo „starých“ odvodov, takisto ako nepripočítal ušetrené výdavky sociálneho poistenia.

Osobitne však uvádza deficit Sociálnej poisťovne v dôsledku výpadku platieb do prvého

piliera starobného poistenia. Zdravotníctvo v bilancii nezohľadnil.

P.Sulík zároveň ako jediný vyčíslil nárast príjmov z DPH.









35

3. HODNOTENIE DOPADOV SYSTÉMU ODVODOVÉHO BONUSU





V predchádzajúcej kapitole sme sa oboznámili s existujúcimi analýzami vplyvu systému

odvodového bonusu na verejné financie. Popísali sme ich metodiku a výsledky a poukázali na

niekoľko nezrovnalostí.

V tejto časti práce uvedieme vlastnú analýzu zaloţenú na rovnakej základnej metodike

obohatenej o nové prvky a ďalšie výpočty týkajúce sa makroekonomických dopadov systému

OB. Na základe toho zhodnotíme prínosy a riziká zavedenia systému a vyjadríme názor na

vhodnosť respektíve nevhodnosť prijatia systému.





3.1. Analýza vplyvu systému OB na verejné financie

Naša analýza je zaloţená na údajoch z roku 2005. V niektorých prípadoch, keď neboli

dostupné relevantné dáta za tento rok, boli pouţité pomocné údaje z predchádzajúcich rokov.

Metodika je nasledovná:

a) výpočet celkového OB, dane z príjmov FO, solidárneho a zdravotného odvodu za

pracujúcich,

b) výpočet OB, dane a odvodov detí do 15 rokov,

c) výpočet OB, dane a odvodov pre ostatné skupiny obyvateľstva a mimoriadneho OB pre

občanov v určitých ţivotných situáciách,

d) určenie zloţiek verejných financií, ktoré ovplyvní systém OB a ich kvantifikácia

e) celková bilancia systému.





3.1.1. Pracujúci

V roku 2005 bolo na Slovensku podľa Štatistickej ročenky 2 216 200 pracujúcich

obyvateľov, z čoho 1 929 100 tvorili zamestnanci. Za zdaňovacie obdobie roku 2005 bolo

odovzdaných 439 274 daňových priznaní typu B, ktoré odovzdávajú občania, ktorí okrem

prípadnej závislej činnosti majú aj iný príjem, napríklad z podnikania (SZČO). Z toho

vyplýva, ţe 152 174 SZČO je zároveň aj zamestnaných. Pre výpočet OB, dane a odvodov sme

pracujúcich rozdelili na 2 skupiny – ľudí, ktorí majú príjem iba zo zamestnania (čistí

zamestnanci, 1 776 926) a ostatných, ktorý majú príjem z rôznych zdrojov (SZČO, 439 274).





Rozdelenie zamestnancov do intervalov podľa výšky ich mesačnej hrubej mzdy zisťuje

Štatistický úrad SR z výberového súboru. Toto rozdelenie sa stalo základom pre náš výpočet.







36

Určili sme priemernú mzdu pre kaţdé pásmo. Priemer posledného otvoreného intervalu sme

dosadili tak, aby priemerná mzda všetkých zamestnancov dosiahla priemer výberového

súboru.

K jednotlivým priemerným mzdám sme pripočítali hodnotu odvodov zamestnávateľa,

keďţe nový systém počíta s prechodom celej odvodovej povinnosti na zamestnanca so

súčasným zvýšením mzdy o jej výšku. Nemocenský odvod bol 1,4% z hrubých miezd,

maximálne do výšky 1,5-násobku priemernej mzdy 2 roky predtým, to znamená 21 548 Sk.

Ostatné odvody tvorili spolu 33,8%, maximálne do 3-násobku spomínanej mzdy, teda

43 095 Sk.

Následne sme vypočítali výšku OB prislúchajúcu zamestnancovi v danom pásme. Ide

o výšku ţivotného minima po odpočítaní 10% vlastných príjmov (hrubej mzdy navýšenej o

odvody). Výška ţivotného minima vo všetkých výpočtoch bola určená ako priemer za rok

2005, to znamená 4655 Sk. U zamestnancov, ktorých vlastné príjmy sú vyššie ako 46 550 Sk

OB klesne na zápornú hodnotu a preto sa nebude uplatňovať.

Sčítaním OB s vlastným príjmom sme dostali vymeriavací základ, ktorý slúţi pre

výpočet 19 percentnej dane, 10 percentného solidárneho odvodu a 8 percentného zdravotného

odvodu. Pri obidvoch odvodoch platí strop vo výške 10 násobku ţivotného minima. V takto

nastavenom systéme, zamestnanci prestanú platiť vyššie odvody práve vtedy, keď OB u nich

dosiahne nulovú hodnotu. Agregované ročné výsledky všetkých čistých zamestnancov sú

uvedené v posledných 4 stĺpcoch tabuľky v prílohe 2.





Pre ilustráciu uvedieme príklad výpočtu pre mzdové pásmo 45 – 50 tis. Sk, v ktorom sa

nachádza 0,69% zamestnancov:

Počet zamestnancov v intervale = 0,0069 * 1776926 (počet čistých zamestnancov

v hospodárstve) = 12261

Priemerná hrubá mzda v intervale = [45000 + 50000] / 2 = 47500 Sk

Priemerná hrubá mzda navýšená o odvody zamestnávateľa = 47500 + 302 (max.

nemocenský odvod) + 14566 (max. ostatné odvody) = 62368 Sk.

Maximálny nemocenský odvod = 1,4% (sadzba pre nemocenské poistenie) * 21548

(strop pre výpočet nemocenského odvodu). Strop pre výpočet nemocenského odvodu = 1,5 *

14365 (priemerná mzda v národnom hospodárstve v roku 2003). Maximálne ostatné odvody =

33,8% (sadzba ostatných poistení) * 43095 (strop pre výpočet ostatných odvodov). Strop pre

výpočet ostatných odvodov = 3 * 14365 (priem. mzda v národnom hospodárstve v roku

2003).





37

OB = 4655 (priem. ţivotné minimum v roku 2005) - [62368 (priem. hrubá mzda

navýšená o odvody zamestnávateľa) * 10%] = -1581,8. OB nesmie mať zápornú hodnotu,

preto výsledok upravíme na 0 Sk.

Priem. ţivotné minimum za rok 2005 = [4580 (ţivotné minimum do júna 2005) + 4730

(ţivotné minimum od júla 2005) ] / 2.

Vymeriavací základ = 62368 (priem. hrubá mzda navýšená o odvody zamestnávateľa) +

0 (OB) = 62368 Sk.

Daň z príjmu FO = 62368 (vymeriavací základ) * 19% (sadzba dane) = 11850 Sk.

Solidárny odvod = 4655 (maximálny solidárny odvod). Maximálny solidárny odvod =

46550 (strop pre výpočet odvodov) * 10% (sadzba solidárneho odvodu). Strop pre výpočet

odvodov = 4655 (ţivotné minimum) * 10.

Zdravotný odvod = 3724 (maximálny zdravotný odvod). Maximálny zdravotný odvod =

46550 (strop pre výpočet odvodov) * 8% (sadzba zdravotného odvodu).

Celkový ročný zdravotný odvod zamestnancov v intervale = 3724 (zdravotný odvod

v intervale) * 12261 (počet zamestnancov v intervale) * 12 (mesiacov) = 547 910 157 Sk.

Obdobne aj ostatné súhrnné hodnoty.





Pre vyčíslenie OB, dane a odvodov SZČO pre pouţili údaje z daňových priznaní typu

B, konkrétne intervalové rozdelenie základov dane pred uplatnením odpočítateľných

poloţiek. Podobne ako pri zamestnancoch, vypočítali sme priemer intervalov, pričom

posledný sme určili tak, aby bol dodrţaný celkový príjem týchto osôb v rámci národného

hospodárstva. Ten sme určili vo výške čistého zmiešaného dôchodku (295 393 mil.Sk), ktorý

tvoria zisky podnikateľov po odpočítaní spotreby fixného kapitálu (amortizácie). Túto sumu

sme ďalej navýšili o príjmy zo zamestnania 152 174 SZČO, ktorí sú zároveň aj zamestnaní.

Keďţe sme nemali k dispozícii presný údaj, pouţili sme výšku priemernej mzdy a dosiahli

hodnotu 3 807 mil. Sk. V ďalšom kroku sme základ dane navýšili o odvody, ktoré uţ boli

zaplatené a teda odpočítané v rámci nákladov. Odvody SZČO tvoria 47,15% polovice základu

dane. Náš základ dane však obsahuje aj príjmy zo zamestnania (1,27% celkového základu

dane), pre ktoré platí súhrnná sadzba 48,6% hrubých miezd. Priemerná sadzba odvodov teda

vyšla 23,99% základu dane. Pri vyčíslení odvodov sme zobrali do úvahy aj odvodové stropy,

rovnako ako pri zamestnancoch, osobitne pre nemocenské a garančné poistenie a ostatné

poistenia. Z priemerných základov dane navýšených o odvody sme vypočítali výšku OB pre

jednotlivé intervaly. Spočítaním týchto dvoch hodnôt sme dostali vymeriavací základ pre

výpočet dane z príjmu, solidárneho a zdravotného odvodu. Pri obidvoch odvodoch sme





38

zohľadnili maximálnu výšku odvodu. Celá tabuľka s výpočtom pre SZČO je uvedená

v prílohe 3.





3.1.2. Deti do 15 rokov

Základná štátna dávka na deti do 15 rokov je 10-80% v závislosti od počtu detí v rodine.

Preto bolo nutné vypočítať priemernú výšku na 1 dieťa. Posledné údaje o počte

nezaopatrených detí (do 16 rokov) v domácnostiach sú z mikrocenzu, ktorý Štatistický úrad

SR vykonal v roku 2002. Kaţdej skupine domácností s určitým počtom detí sme priradili

príslušné súhrnné percento štátnej dávky. To sme vynásobili počtom domácností v skupine a

vydelili počtom nezaopatrených detí v danom roku (1 143 384). Tým sme získali priemernú

štátnu dávku na dieťa vo výške 61%.





Tabuľka 13 Základná štátna dávka pre rodiny s deťmi

Súhrnná štátna dávka pre

Domácnosť s počtom

domácnosť Počet domácností Váha skupiny domácností

detí:

(% ţivotného minima)

1 80 297 208 237 766,4

2 140 228509 319 912,6

3 180 56 083 100 949,4

4 200 13 611 27 222

5 a viac 210 7 333 15 399,3

Spolu 701 249,1

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z mikrocenzu 2003





3.1.3. Ostatné skupiny obyvateľstva

Do tejto skupiny patria nepracujúci dôchodcovia, nezamestnaní, študenti nad 15 rokov

a iné osoby bez príjmu. Všetci majú nárok na základnú štátnu dávku vo výške 100%

ţivotného minima.

Okrem toho majú osoby v určitých ţivotných situáciách nárok na mimoriadnu štátnu

dávku. Osobám na materskej a rodičovskej dovolenke, ktorých je podľa štatistickej ročenky

79 000 prislúcha 100% ţivotného minima, rovnako ako pestúnom. Osamelé matky, ktorým

otec detí neplatí súdom priznané výţivné, majú nárok na mimoriadnu štátnu dávku vo výške

základnej štátnej dávky na dieťa. Predpokladali sme, ţe počet poberateliek bude rovnaký ako

v prípade súčasne vyplácaného náhradného výţivného. Počet pestúnov sme určili v rovnakej

výške ako poberateľov súčasnej odmeny pestúna. Zdrojom dát boli Úrady práce, sociálnych

vecí a rodiny.









39

Ostávajú invalidní dôchodcovia, ktorí majú nárok na mimoriadnu štátnu dávku vo výške

400% ţivotného minima násobenú mierou postihnutia. Podľa údajov Sociálnej poisťovne

priemerná miera postihnutia súčasných poberateľov invalidného dôchodku je 66,9%. Po

vynásobení 4-násobkom ţivotného minima dostaneme priemernú dávku pre invalidov 268%.





Objem OB, daní a odvodov všetkých skupín obyvateľstva je uvedený v nasledujúcej

tabuľke:





Tabuľka 14 Ročný odvodový bonus, daň a odvody jednotlivých skupín obyvateľstva

daň

priem. štátna odvodový z príjmu solidárny zdravotný

Obyvateľstvo % ŢM dávka počet bonus FO odvod odvod

(Sk) (mil. Sk) (mil. Sk) (mil. Sk) (mil. Sk)

pracujúci 100% 4 655 2 216 200 67 921,9 168 979,8 62 687,1 50 149,6

deti do 15 rokov 61% 2 840 931 700 31 747,3 6 032,0 3 174,7 2 539,8

dôchodcovia 100% 4 655 1 025 500 57 284,4 10 884,0 5 728,4 4 582,8

ostatné osoby bez príjmu 100% 4 655 1 209 100 67 540,3 12 832,6 6 754,0 5 403,2

osoby na materskej a

rodičovskej dovolenke 100% 4 655 79 000 4 412,9 838,5 441,3 353,0

pestúni 100% 4 655 2 690 150,3 28,5 15,0 12,0

osamelí rodičia 61% 2 840 1 602 54,6 10,4 5,5 4,4

invalidi 268% 12 453 176 000 26 300,9 4 997,2 2 630,1 2 104,1

spolu 255 412,6 204 603,0 81 436,1 65 148,9

Zdroj: vlastné spracovanie





Ako vidieť z tabuľky, zamestnanci a SZČO sú jediní čistí prispievatelia do systému.

Ostatné skupiny obyvateľstva dostanú od štátu viac ako mu zaplatia na dani z príjmu

a odvodoch. Percentuálne to moţno zobraziť takto:







Príjemcovia





12%

27%



pracujúci

nepracujúci

mimoriadne dávky





61%









Graf 2 Čistí príjemcovia v systéme OB

Zdroj: vlastné spracovanie









40

Prispievatelia





3%

16%



pracujúci

nepracujúci

mimoriadne dávky



81%









Graf 3 Čistí prispievatelia v systéme OB

Zdroj: vlastné spracovanie





3.1.4. Poloţky verejných financií ovplyvnené systémom OB

Systém OB ovplyvní verejné financie na strane príjmov aj výdavkov.

Z predchádzajúcich výpočtov je zrejmé, ţe systém zaťaţí verejné financie o hodnotu

vyplateného OB 255 413 mil. Sk a prispeje výnosom z daní 204 603 mil. Sk a solidárneho

odvodu 81 436 mil. Sk.

Zdravotný odvod patrí zdravotným poisťovniam, ktoré sú prevaţne v súkromnom

vlastníctve a preto jeho výnos, rovnako ako náklady na zdravotnú starostlivosť nezahŕňame

do celkovej bilancie systému OB. Keďţe kaţdý občan má v ústave garantované právo na

zdravotnú starostlivosť, zdravotné poistenie je zo zákona povinné a štát určuje sadzbu

poistného. Táto sadzba by mala byť nastavená tak, aby výber poistného pokryl náklady na

zdravotnú starostlivosť. Tie boli v roku 2005 vo výške 65 271 mil.Sk. Predpokladaný výnos

zo zdravotného odvodu je o iba 122 mil. Sk niţší, čo podľa nášho názoru neohrozí stabilitu

systému zdravotnej starostlivosti.





OB nahradí všetky aktuálne vyplácané sociálne platby – štátne sociálne dávky, dávky

v hmotnej núdzi, kompenzácie zdravotne ťaţko postihnutým a štipendiá ţiakom stredných

a vysokých škôl. Štát prestane platiť sociálne zabezpečenie určeným skupinám osôb

(nezaopatrené deti, dôchodcovia, nezamestnaní, sociálne odkázané osoby a pod.), ktoré budú

platiť odvody zo svojho OB. Zároveň budú zrušené aktívne opatrenia na trhu práce. Celkovo

sa v roku 2005 na tieto účely vynaloţilo (v mil. Sk):









41

Tabuľka 15 Výdavky na sociálnu a pracovnú politiku štátu

Štátne sociálne dávky (prídavok na dieťa, príspevky pestúnskej starostlivosti a pod.) 15 757

Dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke (aktivačný, ochranný, príspevok na bývanie a pod.) 7 058

Príspevky zdravotne ťaţko postihnutým osobám (na osobnú asistenciu, kúpu pomôcky a pod.) 5 054

Štipendiá ţiakom stredných a vysokých škôl 296

Poistné platené štátom za zákonom určené skupiny osôb 25 863

Aktívne opatrenia na trhu práce (vzdelávanie uchádzačov, príspevok na aktivačnú činnosť a pod.) 3 360

Spolu 57 388

Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstva školstva SR

a Štatistickej ročenky 2006





OB nahradí aj všetky druhy dôchodkov. Pre aktuálnych dôchodcov by to však

znamenalo prudký pokles príjmov. Vzhľadom na to, ţe počas svojich ekonomicky aktívnych

rokov platili dôchodkové poistenie, musia mať nárok na výplatu dôchodkových dávok podľa

vtedajšieho systému. Zároveň nemoţno od nich očakávať, ţe si svojpomocne zvýšia príjem na

únosnú úroveň. Preto systém OB počíta s existenciou vyrovnávacích dávok pre dôchodcov,

ktorý ku dňu zavedenia systému uţ sú poberateľmi dôchodkov. Výšku vyrovnávacích platieb

sme vypočítali ako sumu vyplácaných dôchodkov v roku 2005 mínus súčet vyplateného OB

po odpočítaní daní a odvodov. Osobitne sme vyčíslili vyrovnávacie platby pre starobné,

invalidné a iné dôchodky.





Tabuľka 16 Vyrovnávacie dávky poberateľov starobných dôchodkov

Počet poberateľov starobných dôchodkov 941 006

Suma vyplatených starobných dôchodkov 79 301 mil. Sk

Suma vyplateného čistého OB (OB mínus daň a odvody) 33 116 mil. Sk

Rozdiel (vyrovnávacie dávky) 46 185 mil. Sk

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov Sociálnej poisťovne





Objem čistého OB prislúchajúci invalidom presiahne sumu invalidných dôchodkov

vyplácaných v roku 2005 a preto vyrovnávacie dávky pre invalidov nebudú potrebné.

Sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky budú podľa návrhu p.Sulíka zrušené po prechodnej

dobe 1 a 2 roky. Vyrovnávacie platby pre ich poberateľov preto uvádzame v časti venovanej

krátkodobým prechodným platbám.





Sociálna poisťovňa v systéme OB nebude plniť funkcie ako v súčasnosti. Výber

odvodov sa presunie na daňové úrady, rovnako ako vyplácanie OB. Všetky druhy sociálneho

poistenia zaniknú, respektíve budú presunuté do súkromného sektora. Po zmene systému teda

odpadnú súčasné príjmy Sociálnej poisťovne, ktoré v roku 2005 tvorili 113 255 mil. Sk

a zároveň aj jej výdavky vo výške 120 957 mil. Sk. Sociálna poisťovňa by mala vyplácať









42

vyrovnávacie platby dôchodcom, na čo by dostala potrebný balík financií z výnosu zo

solidárneho odvodu.





Na záver nám ostávajú prechodné platby. Niektoré sociálne dávky by nebolo vhodné

zrušiť zo dňa na deň. Občania s nimi totiţ počítajú a nemusia mať vytvorenú ţiadnu peňaţnú

rezervu, ktorou by ich výpadok pokryli. Preto p.Sulík navrhuje určité prechodné obdobia pre

niektoré druhy dávok. Jedná sa o 12 dávok s prechodným obdobím 6 mesiacov, 19 s obdobím

12 mesiacov, 2 na 18 mesiacov a 2 na 24 mesiacov. Ich zoznam je uvedený v prílohe 4.

Celkovo tieto dávky zaťaţia systém v prvom roku o 22 346 mil.Sk a v druhom roku

o 13 495 mil.Sk. Po uplynutí dvoch rokov od zavedenia systému sa všetky doterajšie sociálne

platby definitívne zrušia respektíve budú nahradené OB.





3.1.5. Celková bilancia

Celková bilancia systému OB vyzerá takto:





Tabuľka 17 Dopady systému OB na verejné financie (v mil. Sk)

Odvodový bonus 255 413

Súčasná daň -41 277

Nová daň 204 603

Súčasné sociálne odvody -113 255

Nové sociálne odvody 81 436

Súčasné výdavky Sociálnej poisťovne 120 957

Vyrovnávacie platby dôchodcom -46 185

Súčasné sociálne výdavky štátu 57 388

Spolu 8 305

Zdroj: vlastné spracovanie





V celkovej bilancii nie sú započítané výdavky dočasného charakteru. Ide

o v predchádzajúcom texte spomínané krátkodobé prechodné platby, ktoré sa týkajú prvých

dvoch rokov po zavedení systému. Ďalším podstatným výdavkom sú náklady na prechod od

súčasného systému k novému. Ten si vyţaduje zmenu zákonov, zavedenie a správu jednotnej

informačnej databázy, vydanie nových formulárov, vyškolenie štátnych zamestnancov,

informačnú kampaň pre verejnosť a podobne. Tieto výdavky bude potrebné vynaloţiť pred aj

po zavedení reformy.

Na druhej strane, nový systém ušetrí verejné financie na mzdách štátnych

zamestnancov, ktorých počet klesne. V dlhšom horizonte prinesie aj nárast zamestnanosti,

čím prispeje do verejných financií zvýšeným výnosom dani z príjmu a solidárneho odvodu.







43

Tieto spomínané pozitívne efekty sa prejavia po zavedení systému OB a majú trvalý

charakter.





3.2. Analýza vplyvu systému OB na obyvateľstvo

Predchádzajúca podkapitola sa venovala dopadom systému OB na verejné financie.

V tejto kapitole sa zameriame na jeho vplyv na príjmy obyvateľstva.

Keďţe dôleţitým ekonomickým ukazovateľom pre občanov je nie len výška ich

celkových príjmov, ale aj podiel, ktorý musia odviesť štátu ako povinné platby, budeme sa

venovať aj efektívnym daňovým a odvodovým sadzbám. Vyčíslime, aký je skutočný podiel

zaplatených daní a odvodov na príjmoch občanov.

V ďalšej časti sa pozrieme na daňové zaťaţenie v štáte podľa metodiky Európskeho

systému národných účtov 95 a porovnáme výsledky SR v rámci krajín Európskej únie.





3.2.1. Celkové príjmy obyvateľstva

Systém OB prinesie zmeny vo finančnej oblasti aj pre obyvateľstvo. S pouţitím údajov

z predchádzajúcich výpočtov sme vytvorili nasledovnú tabuľku:





Tabuľka 18 Vplyv systému OB na obyvateľstvo (v mil.Sk)

Odmeny zamestnancov 590 486

Hrubý zmiešaný dôchodok 345 426

Dôchodky z majetku 31 086

Sociálne dávky 301 598

Ostatné beţné transfery 36 025

Beţné príjmy spolu 1 303 275

Dôchodky z majetku 8 382

Beţné dane z dôchodkov, majetku atď. 204 603

Sociálne príspevky 146 585

Ostatné beţné transfery 29 833

Beţné výdavky spolu 389 403

Hrubý disponibilný dôchodok 913 872

Hrubý disponibilný dôchodok v skutočnosti v roku 2005 892 353

Rozdiel 21 519

Dôchodkové sporenie 28 267

Čistý rozdiel - 6 748

Zdroj: vlastné spracovanie s pouţitím údajov Štatistického úradu SR





Tabuľka vychádza zo štatistiky tvorby a pouţitia dôchodkov v sektore domácností

v roku 2005. Upravili sme poloţku sociálne dávky na výšku OB a vyrovnávacích platieb,

sociálne príspevky na výšku redistribučného odvodu a beţné dane. Sumu určenú na

dôchodkové sporenie sme vypočítali ako priemernú výšku na jedného sporiteľa v roku 2005





44

vynásobenú počtom ekonomicky aktívneho obyvateľstva (od 15 rokov do dôchodkového

veku).

Domácnostiam nový systém prinesie o 21 519 mil. Sk vyšší hrubý disponibilný

dôchodok. Zároveň však stratia určité sociálne istoty vo forme súčasného sociálneho poistenia

a hlavne si od zavedenia systému prestanú zabezpečovať dôchodok prostredníctvom štátu. Je

preto nutné, aby si kaţdý občan začal sporiť v dôchodkových správcovských spoločnostiach.

Zvyšné druhy poistenia zostanú na čisto dobrovoľnej báze a kaţdý sa bude môcť rozhodnúť,

či sa komerčne pripoistí pre prípad choroby, úrazu, invalidity a podobne. Pri predpoklade

nevyhnutnosti dôchodkového poistenia, po jeho zaplatení zostane domácnostiam

o 6 748 mil. Sk menej ako bez zmeny systému.





3.2.2. Zaťaţenie príjmov

V súčasnosti sa platí daň z pracovných a kapitálových príjmov. Odvody sa platia len

z pracovných príjmov, to znamená ţe sa odvádzajú iba za pracujúcich občanov

(zamestnancov a ţivnostníkov). Doterajšie daňové sadzby nevyjadrujú percento príjmov,

ktoré občania zaplatia na dani. Existuje totiţ nezdaniteľné minimum a odpočítateľné poloţky,

ktoré u nízkopríjmových skupín dokonca spôsobia, ţe daňová povinnosť klesne na nulu. Daň

sa platí z čistého príjmu. Odvody u zamestnancov sa počítajú z hrubej mzdy a u ţivnostníkov

z polovice čistých príjmov, pričom sadzba je rozdielna.

V systéme odvodového bonusu daň a odvody platia všetci občania zo všetkých druhov

príjmov. Zjednotí sa vymeriavací základ pre daň a odvody na úrovni hrubého príjmu a sadzby

budú rovnaké pre kaţdého.

Z dôvodu takto odlišných metód platenia daní a odvodov nie je moţné mechanicky

porovnať súčasné a navrhované sadzby a je nutné vypočítať porovnateľné ukazovatele.

Pri vyčíslení efektívnych daňových a odvodových sadzieb pre zamestnancov sme

počítali s hrubými mzdami navýšenými o odvody zamestnávateľa. Zobrali sme teda do úvahy

cenu práce alebo, v štatistickej terminológii, odmeny zamestnancov. Ide o skutočnú hodnotu

práce, ktorú zamestnávateľ zaplatí a podľa navrhovaného systému OB by ju mal celú dostať

zamestnanec. Podľa ESNÚ 95 v roku 2005 tvorili odmeny zamestnancov 590 485 mil. Sk. Pri

13,4% sadzbe odvodov pre zamestnancov a 35,2% pre zamestnávateľov sme vypočítali

celkovú odvodovú povinnosť 212 261 mil. Sk. Abstrahujeme pritom od odvodových stropov,

keďţe tie sú v doterajšom aj navrhovanom systéme pribliţne na rovnakej úrovni príjmu.

Z toho vyplýva, ţe odvody tvorili 36% ceny práce zamestnanca. V tom istom roku sa vybralo







45

na dani z príjmov FO zo závislej činnosti 35 763 mil. Sk. Jej podiel na odmenách

zamestnancov bol vo výške 6%. Spolu daň a odvody zniţujú mzdu o 42%.

V systéme OB je daň určená na úrovni 19% a redistribučný odvod 18% ceny práce.

Celkové zaťaţenie odmien zamestnancov je teda 37%. Na prvý pohľad štát ponechá

zamestnaným občanom o 5% viac zarobených peňazí. Je však nevyhnutné, aby si z tejto

rezervy pokryli aspoň dôchodkové zabezpečenie, ktoré by podľa nášho názoru malo byť

povinné (realizované v rámci súkromného sektora), ako to uvádzame neskôr v práci.

U ţivnostníkov dôjde k podstatnému zvýšeniu efektívnych daňových sadzieb. Pre ich

presné vyčíslenie nemáme dostatok podkladov, čiastkové údaje však potvrdzujú značný

nárast. Odvodové sadzby sa v súčasnosti pohybujú na úrovni 19%, OB ich zmierni len

minimálne. Ţivnostníkom sa teda efektívne daňové a odvodové zaťaţenie v systéme OB

zvýši.

V systéme OB budú dani a odvodom podliehať aj sociálne dávky. Túto skutočnosť však

z hľadiska miery zaťaţenia príjmov nepovaţujeme za dôleţitú, keďţe sociálne dávky vypláca

štát a nie je rozhodujúce, či ich určí vo forme čistej platby alebo hrubej s povinnosťou odviesť

daň a odvody. Podstatnejším faktom je zaťaţenie kapitálových príjmov odvodmi, ktoré

narastie zo súčasnej nuly na 18%.

Zvýšenie slobody rozhodovania jednotlivcov o pouţití vlastných príjmov nastáva len

u skupiny zamestnaných osôb, ľudia s príjmami z podnikania alebo kapitálu budú zaťaţení

viac ako v súčasnosti.





3.2.3. Medzinárodné porovnanie

Pre porovnanie úrovne povinných platieb medzi štátmi sa pouţíva medzinárodne

uznávaný ukazovateľ - podiel vybraných daní a odvodov na HDP.

Podľa Eurostatu, v SR v roku 2005 bolo zaťaţenie priamymi daňami na úrovni 6,1%,

nepriamymi daňami 13% a odvodmi 10,9%. Celkový podiel vyzbieraných povinných platieb

na HDP bol 29,5%.

V prípade zavedenia systému OB môţeme očakávať výrazné zvýšenie dane z príjmov

FO, čo sa odrazí v náraste podielu priamych daní na HDP na 16,8%. Výnos z nepriamych

daní sa nezmení a ostane na 13% HDP. Verejné sociálne zabezpečenie naopak klesne a to na

úroveň 5,5%. Ukazovateľ celkovej miery zaťaţenia ešte obsahuje hodnotu nevymoţených

daní a odvodov, o ktorý sa miera zaťaţenia zníţi. V súčasnosti existuje problém s vymáhaním

pohľadávok Sociálnej poisťovne, systém OB však predpokladá prechod tejto povinnosti na

daňové úrady, ktoré majú vďaka vlastným exekútorom vysokú úspešnosť výberu. Preto





46

predpokladáme, ţe poloţka predpísaných, ale nevybraných povinných platieb bude

zanedbateľná (v skutočnosti v roku 2005 tvorila 0,6% HDP). Celkový podiel daní a odvodov

na HDP v systéme OB predpokladáme vo výške 35,3% HDP.

Pre porovnanie hodnôt tohto ukazovateľa v rámci Európskej únie uvádzame graf 4. Dáta

sú prevzaté zo štatistiky Eurostatu, je pridaný stĺpec pre Slovensko po zavedení systému OB

a priemer nových členských štátov okrem Slovenska (EU NM). Z grafu je zrejmé, ţe

v systéme OB sa zaťaţenie v SR zvýši, stále však ostane pod priemerom EU a mierne

prekročí úroveň ostatných nových členov únie.





Daňové a odvodové zaťaženie v EU



60 51,2 52,1

47,7 45,8 45,0

50 43,6 44,0

40,2 40,8 39,1 38,6 37,7 39,2 40,7 38,6 40,9

34,8 36,3 36,7 36,4 36,2 34,2 36,3 35,3 34,5

40 31,0 32,2

% HDP









29,6 29,2 28,8 29,5

30

20

10

0









EU NM

IE

DE



EE









FI









EU 25

FR









HU

IT









MT









PT



RO









NO

BE









DK









ES









SE



UK

EL









NL







PL









SI

LU

CZ









LT

BG









SK (OB)

CY









SK

AT

LV









krajina







Graf 4 Daňové a odvodové zaťaţenie v krajinách EU

Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov Eurostatu





Treba ešte poznamenať, ţe v systéme OB sa daň a odvody platia aj zo sociálnych

príjmov a ide teda o situáciu, keď štát platí štátu. Zlepšenie štatistiky by sa dalo dosiahnuť

napríklad opatrením, ţe občania bez vlastného príjmu dostanú priamo hodnotu čistého

ţivotného minima. Podiel daní a odvodov na HDP by potom dosiahol hodnotu iba 25,5%.

Toto opatrenia by však zbytočne skomplikovalo systém a išlo by len o „kozmetickú“ úpravu

na vylepšenie medzinárodnej štatistiky bez akéhokoľvek ekonomického dopadu.





3.3. Výhody a nevýhody systému odvodového bonusu

Systém OB prinesie so sebou veľa zmien. Pre rozhodnutie, či sa má nová koncepcia

vzťahov medzi občanom a štátom prijať, je nevyhnutné zváţiť všetky skutočnosti, priradiť im

určitý stupeň dôleţitosti a porovnať, ktoré efekty prevaţujú – pozitívne alebo negatívne.

Cieľom tejto podkapitoly je vyjadriť sa k tejto otázke v rámci poznatkov, ktoré sme doteraz

získali.









47

3.3.1. Pozitívne efekty

Vplyv systému OB na verejné financie sme vypočítali ako pozitívny. Systém prispeje

prebytkom vo výške 8 305 mil. Sk.

Okrem spomínanej čiastky prinesie systém úbytok štátnych zamestnancov. Štát je

najväčším zamestnávateľom v SR. Podľa Institute of Economic and Social Studies bol v roku

2005 kaţdý piaty pracujúci platený z daní občanov. Tento podiel sa povaţuje za jeden

z ukazovateľov veľkosti verejného sektora a systém OB ho zlepší. Jeho zavedenie počíta s

prevedením jednotlivých funkcií Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej

poisťovne na transformované daňové úrady. Určitá časť ich súčasných zamestnancov doplní

personál daňových úradov, väčšina z nich sa stane nadbytočná. Kapacity daňových úradov

pravdepodobne doplnia informatici, ktorí budú spravovať nový informačný systém. Výrazné

šetrenie mzdových nákladov očakávame na postoch riadiacich pracovníkov, nakoľko bude

existovať jeden úrad namiesto predchádzajúcich troch. Navyše budú zrušené niektoré

povinnosti ministerstiev napríklad v súvislosti s aktívnymi opatreniami na trhu práce,

sociálnymi štipendiami, novelizáciou mnoţstva zákonov a pod.

Systém OB podľa našej analýzy zvýši príjmy niektorých skupín obyvateľstva. Podstatne

sa zvýši podpora detí z 8 930 mil. Sk v roku 2005 na 20 000 mil. Sk (hodnota čistého OB).

Môţe to byť motivačný faktor k rozhodovaniu partnerov o počte detí, čo je vzhľadom na

skutočnosť, ţe slovenská populácia starne, veľmi pozitívny jav. Štátu sa oplatí, v rámci

svojich moţností, ovplyvňovať demografické zloţenie obyvateľstva, keďţe väčšina

narodených detí v budúcnosti prinesie výnosy v podobe vytvoreného HDP, zaplatených daní

a pod. Vysoký počet dôchodcov oproti produktívnemu obyvateľstvu zase v najbliţších

desaťročiach znamená problémy s financovaním ich dôchodkov.

V Sociálnej poisťovni uţ niekoľko rokov vzniká deficit v základnom fonde starobného

poistenia, ktorý sa neustále prehlbuje v dôsledku existencie druhého piliera. Peniaze určené na

dôchodkové sporenie chýbajú pri priebeţnom financovaní súčasných dôchodkov. V minulosti

štát vykryl tento výpadok príjmami z privatizácie, do budúcnosti však potreba nájsť zdroje

ostáva stále otvorená bez nádeje na zvrátenie stavu. Systém OB tento problém rieši

komplexne. Na vyrovnávaciu dávku dôchodcom sa pouţijú finančné prostriedky vybrané zo

solidárneho odvodu, pričom výška vyrovnávacích dávok bude postupom času klesať aţ po

nulovú hodnotu, čím vznikne priestor na postupné zniţovanie tohto odvodu.

Výhodou systému OB je aj predpokladané zvýšenie zamestnanosti. To bude spôsobené

vyššou motiváciou k práci ovplyvnenou marginálnym zaťaţením príjmov. Črtou OB je

zniţovanie štátnej dávky o 10% vlastných príjmov, čo je výrazný pokrok oproti súčasnému





48

systému, keď zvýšenie pracovných príjmov, v extrémnom prípade dokonca len o 1 Sk,

spôsobí stratu sociálnej dávky vo výške niekoľko tisíc korún. V praxi sa vyskytujú

samozrejme aj menej výrazné rozdiely, v kaţdom prípade je však marginálne zaťaţenie vyššie

ako v systéme OB.

Zníţenie nezamestnanosti bude spôsobené, okrem zvýšenej motivácie pracovať, aj

faktormi na strane zamestnávateľov. Presunutím celej odvodovej povinnosti na zamestnanca

odpadne ochota zamestnávať pracovníkov „na čierno“. Zároveň v dôsledku zrušenia

minimálnej mzdy, ktorá je súčasťou navrhovaného systému, si zamestnávatelia môţu dovoliť

zamestnať viac nízkokvalifikovaných ľudí, ktorí tvoria najväčšiu časť nezamestnaných. Podľa

analýzy trhu práce Inštitútu pre sociálnu politiku, zamestnanosť na Slovensku za posledné

roky neustále rastie. Problémom však ostáva dlhodobá nezamestnanosť, ktorá sa od roku 2000

pohybuje nad úrovňou 10% a nezaznamenáva ţiaden pokles. Aţ 70% dlhodobo

nezamestnaných tvoria práve ľudia so základným a učňovským vzdelaním. Za príčinu tohto

javu povaţujú autori analýzy nedostatok pracovných miest vhodných pre nízko

kvalifikovaných zamestnancov (2006, s.20-22).

S popísanými skutočnosťami úzko súvisí sloboda rozhodovania jednotlivca.

V súčasnosti štát bráni občanom pracovať pod určenú hranicu mzdy. To navyše robí

nedôsledne, čoho príkladom je práca na dohodu, ktorej sa netýkajú ustanovenia o minimálnej

mzde, ale oberajú takto pracujúcich o sociálne výhody vo forme sociálneho poistenia.

V prípade, ţe sa občan dobrovoľne rozhodne pracovať za akúkoľvek mzdu, nie je dôvod, aby

mu to štát zakazoval.

Systém OB podľa nášho názoru nastoľuje väčšiu spravodlivosť. Kaţdého občana

podporuje rovnakou základnou štátnou dávkou. Zároveň dodrţiava princíp solidarity so

znevýhodnenými skupinami, ktoré navyše dostanú mimoriadnu sociálnu dávku. Systém

zaťaţuje všetky (nie len pracovné ale aj kapitálové) príjmy daňami aj odvodmi a rovnako

zaťaţuje všetky formy nadobudnutia príjmov (zamestnanecké mzdy aj podnikateľské príjmy).

V neposlednom rade systém OB výrazne sprehľadní finančné toky medzi občanom

a štátom. Zjednoduší sa systém sociálnych platieb, daňový aj odvodový systém. Desiatky

súčasných sociálnych dávok sa nahradia piatimi, daňová sadzba bude skutočne rovná pre

všetkých, odvodové sadzby a vymeriavacie základy sa zjednotia, podobne ako stropy pre

výpočet odvodov. Systém OB bude vyţadovať pravidelne iba valorizáciu ţivotného minima.

Verejná správa bude mať vďaka individuálnym účtom lepší prehľad o finančných vzťahoch

s občanmi, rovnako ako občania o finančných vzťahoch so štátom.







49

3.3.2. Negatívne efekty

Napriek nesporným výhodám, ktoré systém OB prinesie, obsahuje aj riziká, ktoré nie je

moţné prehliadnuť.

Zmena doterajšej daňovej a sociálnej politiky štátu na nový systém OB si vyţiada

obrovské mnoţstvo výdavkov. Bude potrebné pripraviť a schváliť nový zákon, ktorým sa

zrušia alebo novelizujú desiatky súčasných právnych noriem. Presun kompetencií na daňové

úrady znamená vypracovanie novej organizačnej štruktúry, plánovanie personálneho

obsadenia, zmenu pracovných postupov, zaškolenie zamestnancov, určenie potrebných

priestorov a technického vybavenia, zabezpečenie nových formulárov a pod. Kľúčovou

poţiadavkou je zavedenie centrálnej databázy, ktorá musí obsahovať všetky relevantné údaje

o kaţdom občanovi a bude zaznamenávať finančné toky medzi ním a štátom. V neposlednom

rade je nevyhnutné informovať občanov o zmenách, vysvetliť im podstatu systému

a zorganizovať semináre s podrobným školením pre ekonomických pracovníkov.

Za nedostatok systému OB moţno ďalej povaţovať zväčšenie verejného sektora

meraného podielom verejných príjmov alebo výdavkov na HDP. Obe poloţky sa výrazne

zvýšia hneď po zavedení systému. Zároveň treba poznamenať, ţe v budúcnosti sa dá očakávať

rast HDP vplyvom zvýšenia zamestnanosti, príjmov a tým konečnej spotreby.

Na strane občanov je problém prerozdeľovania určený zaťaţením príjmov povinnými

platbami. Tejto otázke sme sa venovali v kapitole 3.2.2. Dospeli sme k záveru, ţe systém vo

väčšine prípadov zníţi podiel zárobku, o pouţití ktorého môţu občania slobodne rozhodovať.

Nezanedbateľných faktom je, ţe systém OB znamená absolútnu zmenu filozofie vzťahu

medzi občanom a štátom. Systém v takomto rozsahu nebol zatiaľ uplatnený nikde vo svete

a preto sa nemoţno oprieť o zahraničné skúsenosti. Dôsledky jeho zavedenia sú ťaţko

predpovedateľné a ţiadna zo spomínaných analýz nedokáţe presne vystihnúť skutočnosť, čo

zdôrazňujú aj ich autori. Zmena doteraz zauţívaných princípov, hlavne sociálnej politiky

môţe viesť k nepredvídanému správaniu obyvateľov. Je otázne, či sú ľudia pripravení začať

sa o seba starať a nespoliehať sa na pomoc štátu v problémových ţivotných situáciách.





Z ekonomického a praktického pohľadu môţeme zhodnotiť systém ako mierne

pozitívny, podľa nášho názoru prinesie o niečo viac výhod ako nevýhod. Treba však

poznamenať, ţe systém je dosť rizikový a na jeho prijatie by bola ţiadúca výraznejšie

pozitívna bilancia.

Za ešte väčší problém povaţujeme sociologické hľadisko. Ako sme uţ spomenuli,

existuje riziko neprijatia nového systému občanmi alebo aspoň určitými skupinami





50

obyvateľstva. Pre lepšie rozhodovanie o zavedení OB by bolo dobré vypracovať sociologickú

štúdiu, rozpútať verejnú diskusiu a uskutočniť prieskum verejnej mienky k tejto otázke.

Riziku nepochopenia a následného odmietnutia reformy moţno predísť rozsiahlou, ale hlavne

pravdivou informačnou kampaňou s vysvetlením princípov, spôsobov praktickej realizácie,

výhod a nevýhod systému. Bez uskutočnenia týchto krokov sa nemôţeme prikloniť k prijatiu

systému OB.





3.4. Návrhy na zlepšenie systému

P.Sulík navrhol ucelenú koncepciu systému OB, pričom popísal okrem samotného

systému aj prechod od súčasného systému k novému, zmenu legislatívy, inštitucionálne

zabezpečenie a praktické fungovanie. Navrhovaný systém je podľa nášho názoru moţné ešte

vylepšiť a to samozrejme bez narušenia základnej myšlienky.





Jedno z rizík navrhovanej koncepcie vidíme v dôchodkovom poistení. P.Sulík počíta

s jeho úplným presunutím do súkromného sektora. Nevyjadruje sa však jednoznačne o tom, či

bude povinný alebo dobrovoľný. V prípade, ţe by bol na dobrovoľnom rozhodnutí, hrozí, ţe

niektorí nezodpovední občania by si na dôchodok nesporili. Potom vo veku, keď prestanú byť

ekonomicky aktívni, ostanú odkázaní na základnú štátnu dávku po odpočítaní dane

a odvodov. To znamená, ţe ich jediným príjmom bude čisté ţivotné minimum. Výška

ţivotného minima je nastavaná na úrovni nevyhnutných ţivotných nákladov – na bývanie,

stravu, šatstvo a pod. Je preto vysoko pravdepodobné, ţe občania, ktorí sa dostali do tejto

situácie, nebudú spokojní a budú od štátu ţiadať nejaké riešenie. Hoci si to spôsobili vlastnou

vinou, dlhoročná skúsenosť so sociálnou politikou ich povedie k tomu, ţe napriek tejto

skutočnosti budú očakávať štátnu pomoc. K tomuto presvedčeniu nás vedie okrem iného aj

príklad nebankových subjektov, ktorých poškodení veritelia doteraz poţadujú odškodnenie od

štátu. Nejde síce o situáciu sociálneho charakteru, princíp je ale rovnaký – občania, ktorí sa

vlastným pričinením ocitli v nepríjemnej situácií, sa spoliehajú na štát. Zákonný nárok na

pomoc samozrejme nie je, občania, ktorí si nesporili preto skončia na hranici chudoby. Z uţ

spomínaných dôvodov, môţe táto situácia viesť k sociálnym nepokojom a pod.

Podobným scenárom sa dá vyhnúť povinným dôchodkovým sporením. To by sa

realizovalo prostredníctvom súkromného sektora, tak ako dnes druhý pilier. Rozdiel je v tom,

ţe platby do neho budú uskutočnené aţ z čistého príjmu a štát by neurčoval ţiadnu sadzbu.

Poistenie by teda fungovalo pribliţne ako súčasné povinné zmluvné poistenie motorových







51

vozidiel, ktoré síce musí mať kaţdý majiteľ auta, ale podmienky sú výlučne na dohode medzi

ním a súkromnou poisťovňou.





Ďalšie zmeny oproti koncepcii p.Sulíka navrhujeme v oblasti inštitúcií. P.Sulík počíta

s obmedzením funkcií Sociálnej poisťovne na vyplácanie vyrovnávacích dávok dôchodcom

a posudzovanie nároku na mimoriadnu štátnu dávku pre invalidov. My si myslíme, ţe tieto

dve kompetencie by sa mali presunúť na transformované daňové úrady, rovnako ako výber

odvodov a vyplácanie OB. Všetky relevantné údaje o občanovi budú v novej databáze, ktorú

budú spravovať práve daňové úrady. V rámci nej sa bude uvádzať vek aj počet rokov, počas

ktorých občan prispieval do súčasného fondu dôchodkového poistenia a ostatné dôleţité

informácie potrebné na vyplácanie vyrovnávacích platieb. Nárok na mimoriadne štátne dávky

zase vznikne automaticky potom, čo občan predloţí potrebné potvrdenia. Existencia Sociálnej

poisťovne preto nie je nutná. Jej zrušením sa dosiahne úspora osobných nákladov

predovšetkým riadiacich pracovníkov.

P.Sulík naopak navrhuje zrušenie Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti

majú v kompetencii vyplácanie sociálnej podpory, ktorá bude nahradená OB a aktívnu

politiku na trhu práce. Tú p.Sulík povaţuje za neefektívnu a teda zbytočnú. Podľa nášho

názoru to nie je aţ také jednoznačné a neúspešnosť úradov pri sprostredkovaní práce

uchádzačom o zamestnanie spočíva skôr v zlej organizácií. Navrhujeme aby sa súčasné Úrady

práce, sociálnych vecí a rodiny pretransformovali na moderné centrá pomoci pri hľadaní

práce. Sústreďovali by informácie o voľných pracovných miestach vo verejnej informačnej

databáze, v ktorej by si uchádzači o zamestnanie mohli zadarmo hľadať pracovné ponuky.

Takéto centrá úspešne fungujú napríklad vo Veľkej Británii, Írsku alebo Švédsku.

Zrušením Sociálnej poisťovne a Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v dnešnej

podobe, ostane jediná organizácia sprostredkujúca finančný vzťah medzi občanom a štátom.

Vznikne z dnešných daňových úradov, ktoré by bolo vhodné premenovať, napríklad vecným

„finančný úrad“ alebo príťaţlivejším názvom „občiansky úrad“. Podstatnejšie je, ţe táto

inštitúcia bude zastrešovať všetky peňaţné toky prebiehajúce medzi obyvateľstvom a štátom

a občania vybavia všetko „pod jednou strechou“.





3.4.1. Zníţenie odvodového zaťaţenia

Analýza systému OB podľa návrhu p.Sulíka ukázala, ţe systém prinesie prebytok

verejných financií vo výške 8 305 mil. Sk. Zároveň však zníţi celkové príjmy obyvateľstva po

zaplatení dôchodkového sporenia o 6 748 mil. Sk. Sulík vo svojej knihe (2006, s. 59)





52

zdôrazňuje potrebu fiškálnej neutrality zavedenia systému a navrhuje zmenu parametrov

v prípade, ţe systém bude deficitný alebo prebytkový.

Solidárny odvod má za úlohu predovšetkým financovať vyrovnávacie platby

dôchodcom. Tie sme vypočítali vo výške 46 185 mil. Sk. Solidárny odvod, ktorý činí

81 436 mil. Sk poskytuje priestor na jeho zníţenie. Skúsili sme teda navrhovanú sadzbu 10%

zníţiť o 1%. Zmeny sa prejavili v týchto poloţkách:





Tabuľka 19 Porovnanie niektorých údajov pri rôznych sadzbách solidárneho odvodu (v mil. Sk)

Sadzba solidárneho odvodu 10% 9%

Výnos zo solidárneho odvodu 81 436 73 293

Výsledok celkovej bilancie systému OB 8 305 161

Čistý rozdiel v príjmoch domácností -6 748 1 396

Efektívna miera zaťaţenia príjmov 37% 36%

Podiel povinných platieb na HDP 35,35% 34,80%

Zdroj: vlastné spracovanie





Alternatíva 9 percentného solidárneho odvodu spĺňa poţiadavku p.Sulíka na fiškálnu

neutralitu a pritom zlepšuje finančnú situáciu obyvateľstva, čo sa týka nárastu disponibilného

dôchodku po odpočítaní dôchodkového sporenia, aj zníţenia efektívneho odvodového

zaťaţenia.





Takto upravený systém môţeme ohodnotiť ako výraznejšie pozitívny. Ekonomické

a praktické výhody systému prevaţujú nad jeho nevýhodami. Po vysporiadaní sa so

sociologickými rizikami zavedenia systému by sme odporučili jeho prijatie.









53

ZÁVER





V súlade s cieľom diplomovej práce sme preskúmali existujúce analýzy dopadov

systému odvodového bonusu na makroúrovni, vypracovali vlastnú analýzu, zhodnotili

navrhovaný systém a navrhli moţné vylepšenia tohto systému.

V analytickej časti skúmanie analýz p.Sulíka a organizácií SAV a MESA 10 ukázalo na

niekoľko nezrovnalostí pri vyčísľovaní dopadov systému. Rozdielnosť pri porovnaní

výsledkov naznačila dôleţitosť výberu vhodnej metodiky, výstiţných vstupných údajov

a presného dodrţania koncepcie navrhovaného systému.

Z toho sme vychádzali pri tvorbe vlastnej analýzy. Na vyčíslenie vplyvov systému OB

na verejné financie sme pouţili podobnú metodiku, aká bola uplatnená u predchádzajúcich

troch analýz. Zmenili sme spôsob výpočtu pre ţivnostníkov a pridali skupiny obyvateľstva,

ktoré neboli v predchádzajúcich modeloch zohľadnené. Celkovú bilanciu systému sme

rozšírili o niektoré poloţky, pričom sme vypočítali aj výšku krátkodobých prechodných

platieb, ktorým sa nevenoval nikto z predchádzajúcich autorov. Na základe toho

predpokladáme vysokú vypovedaciu schopnosť vypracovanej analýzy.

Venovali sme sa aj analýze celkových príjmov obyvateľstva a daňového a odvodového

zaťaţenia, pričom sme uplatnili dva prístupy. Prvý výsledok zohľadňuje zaťaţenie

pracovných príjmov obyvateľstva v súčasnosti a po zavedení systému odvodového bonusu.

Druhá miera zaťaţenia je ukazovateľom podielu výnosu z daní a odvodov na HDP štátu.

Keďţe ide o medzinárodný ukazovateľ, doplnili sme aj porovnanie so štátmi Európskej únie,

opäť pred aj po zavedení systému odvodového bonusu.

S ohľadom na získané poznatky sme pomenovali pozitíva a negatíva navrhovaného

systému. Následne sme navrhli moţné zlepšenia systému oproti návrhu p.Sulíka, ktoré by

zvýraznili pozitívne efekty a eliminovali určité riziko, ktoré môţe nastať zavedením systému.

Kľúčovou sa stala hlavne úprava sadzby solidárneho odvodu na 9%. Na záver poslednej

kapitoly sme vyjadrili názor, ţe systém z ekonomického hľadiska môţe byť prijatý.

Pri spracovaní práce sme narazili na niekoľko prekáţok, ktoré vyplývali predovšetkým

z náročnosti získania relevantných údajov. Hlavným problémom bolo získanie podkladov

o príjmoch SZČO, preto navrhujeme, aby sa tejto oblasti venovalo viac štatistických

výskumov. Mimoekonomické aspekty odvodového bonusu, hlavne sociologického

charakteru, odporúčame na ďalšie skúmanie.









54

SUMMARY

THE SYSTEM OF SOCIAL CONTRIBUTION BONUS AND ITS IMPACT ON THE

MACROECONOMIC LEVEL

The thesis deals with the proposal of Ing. Richard Sulík to change the current system of

the financial flow between the government and the citiziens. This includes a reform of the

income tax, social contributions and social transfers policy of the government.

After a theoretical overview of the present and the suggested system and their

advantages and disadvantages, the second part offers a study of the existing macroeconomic

analyses of the topic. The study shows some problems with analysing the system, the

importance of using the proper methodology and input data and a need to meet the proposal of

the reform.

The third chapter brings a new analysis of the impacts of the suggested system on public

finance. It is based on the previous metodology using several different techniques for certain

groups of people. There were also a few items added to the total balance of the system that

had not been included in the previous analyses.

Another part of the analysis deals with total revenue of citizens and the tax and social

contribution rates from two points of view. The first one shows the effective tax and social

contribution proportion of the earned income and the second one is an international indicator

of the tax and social contribution revenue relative to GDP.

The acquired information enabled to formulate positive and negative effects of the

suggested system and some proposals of its improvement that can contribute to the benefits

and eliminate the risks that would arise after the passing of the system. The crucial proposal is

to decrease the rate of social contributions. Finally, we came to the conclusion that the

system can be accepted in the economic perspective.









55

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY





1. SULÍK, R. 2006. Odvodový bonus (zmena paradigmy). Bratislava: Trend Visual, 2006.

ISBN 80-969378-1-2.

2. KVETAN, V. a kol. 2006. Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému

odvodového bonusu. Bratislava: Ekonomický ústav SAV, 2006.

3. Štruktúra miezd v SR 2005. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2006.

4. Zákon NRSR č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu.

5. Zákon NRSR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

6. Zákon NRSR č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona

č.95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. Zákon NRSR č. 43/2006 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

8. Zákon NRSR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde.

9. Zákon NRSR č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti.

10. Zákon NRSR č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

11. Zákon NRSR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

12. Zákon NRSR č. 601/2003 Z. z. o ţivotnom minime.

13. Štatistická ročenka SR 2005. Bratislava: Veda 2005. (CD)

14. Štatistická ročenka SR 2006. Bratislava: Veda 2006. (CD)

15. http://www.sulik.sk

16. http://www.statistics.sk

17. http://www.employment.gov.sk

18. http://www.upsvar.sk

19. http://www.finance.gov.sk

20. http://www.socpoist.sk

21. http://www.drsr.sk

22. Annual accounts by instututional sector, Slovakia 1995 – 2005. Dostupné na internete:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/pls/portal/docs/PAGE/PGP_DS_NA/PGE_DS_NA_01/D

ATATAB/SKB%20160307.XLS, 21. 3. 2007

23. Tax revenue in the EU. Dostupné na internete:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-07-031/EN/KS-SF-07-031-

EN.PDF, 28. 3. 2007









56

24. Trh práce včera, dnes a zajtra. Inštitút pre sociálnu politiku, 2006. Dostupné na internete:

http://www.employment.gov.sk/mpsvrsr/internet/home/page_pdf.php?id=2204&sID=347

1e4cba131e6425787e3e6b8e77693, 13. 4. 2007

25. http://www.cenastatu.sk/cislo/, 3. 4. 2007









57

Príloha 1 Výpočet OB, dane z príjmu a odvodov pracujúcich podľa p.Sulíka









(pokračovanie tabuľky – stĺpce 9-16 na ďalšej strane)







58

(pokračovanie tabuľky z predchádzajúcej strany)









59

Príloha 2 Výpočet OB, dane z príjmu a odvodov pre čistých zamestnancov





priemerná priemerná

priemerná podiel počet celkový mesačný

hrubá mzda odvodový vymeriavací

mesačná hrubá zamestnancov zamestnancov hrubý príjem v

mzda v navýšená bonus základ

mzda v intervale v intervale intervale

intervale o odvody



do 6000 2,25% 39 981 3 000 119 942 505 5 288 4 126 9 414

6001 - 7000 2,20% 39 092 6 500 254 100 418 8 788 3 776 12 564

7001 - 8000 4,07% 72 321 7 500 542 406 662 10 140 3 641 13 781

8001 - 9000 5,40% 95 954 8 500 815 609 034 11 492 3 506 14 998

9001 - 10000 5,89% 104 661 9 500 994 278 943 12 844 3 371 16 215

10001 - 11000 6,28% 111 591 10 500 1 171 705 004 14 196 3 235 17 431

11001 - 12000 6,32% 112 302 11 500 1 291 469 817 15 548 3 100 18 648

12001 - 13000 6,33% 112 479 12 500 1 405 992 698 16 900 2 965 19 865

13001 - 14000 6,21% 110 347 13 500 1 489 685 912 18 252 2 830 21 082

14001 - 15000 6,06% 107 682 14 500 1 561 384 876 19 604 2 695 22 299

15001 - 16000 5,65% 100 396 15 500 1 556 142 945 20 956 2 559 23 515

16001 - 17000 5,05% 89 735 16 500 1 480 623 590 22 308 2 424 24 732

17001 - 18000 4,40% 78 185 17 500 1 368 233 020 23 660 2 289 25 949

18001 - 19000 3,90% 69 300 18 500 1 282 052 109 25 012 2 154 27 166

19001 - 20000 3,36% 59 705 19 500 1 164 241 915 26 364 2 019 28 383

20001 - 21000 2,88% 51 175 20 500 1 049 097 110 27 716 1 883 29 599

21001 - 22000 2,46% 43 712 21 500 939 816 161 29 068 1 748 30 816

22001 - 23000 2,13% 37 849 22 500 851 591 786 30 404 1 615 32 019

23001 - 24000 1,89% 33 584 23 500 789 221 683 31 740 1 481 33 221

24001 - 25000 1,69% 30 030 24 500 735 736 210 33 075 1 347 34 423

25001 - 26000 1,48% 26 299 25 500 670 611 872 34 411 1 214 35 625

26001 - 27000 1,31% 23 278 26 500 616 859 861 35 746 1 080 36 827

27001 - 28000 1,18% 20 968 27 500 576 612 487 37 082 947 38 029

28001 - 29000 1,08% 19 191 28 500 546 937 823 38 417 813 39 231

29001 - 30000 0,99% 17 592 29 500 518 951 238 39 753 680 40 433

30001 - 35000 3,47% 61 659 32 500 2 003 928 297 43 759 279 44 038

35001 - 40000 1,93% 34 295 37 500 1 286 050 193 50 437 0 50 437

40001 - 45000 1,10% 19 546 42 500 830 712 905 57 114 0 57 114

45001 - 50000 0,69% 12 261 47 500 582 387 497 62 314 0 62 314

50001 - 60000 0,82% 14 571 55 000 801 393 626 69 814 0 69 814

60001 a viac 1,55% 27 542 130 071 3 582 460 509 144 885 0 144 885

spolu 1 777 281 32 880 238 704





(pokračovanie tabuľky na ďalšej strane)









60

(pokračovanie tabuľky z predchádzajúcej strany)







daň z solidárny zdravotný celkový ročný celková ročná daň z celkový ročný celkový ročný

príjmu odvod odvod odvodový bonus príjmu solidárny odvod zdravotný odvod





1 789 941 753 1 979 627 057 858 163 675 451 665 092 361 332 074

2 387 1 256 1 005 1 771 447 382 1 119 854 787 589 397 256 471 517 805

2 618 1 378 1 102 3 159 844 247 2 272 371 485 1 195 984 992 956 787 994

2 850 1 500 1 200 4 036 746 567 3 281 145 632 1 726 918 753 1 381 535 003

3 081 1 621 1 297 4 233 242 029 3 869 240 485 2 036 442 361 1 629 153 888

3 312 1 743 1 395 4 332 496 424 4 435 025 299 2 334 223 842 1 867 379 073

3 543 1 865 1 492 4 177 893 627 4 774 832 988 2 513 069 993 2 010 455 995

3 774 1 987 1 589 4 002 017 614 5 094 440 196 2 681 284 314 2 145 027 451

4 006 2 108 1 687 3 747 122 839 5 303 999 545 2 791 578 708 2 233 262 966

4 237 2 230 1 784 3 481 909 810 5 474 625 428 2 881 381 804 2 305 105 443

4 468 2 352 1 881 3 083 452 066 5 382 759 888 2 833 031 520 2 266 425 216

4 699 2 473 1 979 2 610 420 150 5 060 090 880 2 663 205 727 2 130 564 581

4 930 2 595 2 076 2 147 578 548 4 625 700 302 2 434 579 106 1 947 663 285

5 162 2 717 2 173 1 791 103 026 4 292 312 124 2 259 111 644 1 807 289 315

5 393 2 838 2 271 1 446 239 218 3 863 631 010 2 033 490 005 1 626 792 004

5 624 2 960 2 368 1 156 606 535 3 453 660 030 1 817 715 805 1 454 172 644

5 855 3 082 2 465 917 015 784 3 071 272 705 1 616 459 319 1 293 167 455

6 084 3 202 2 562 733 309 831 2 763 055 414 1 454 239 692 1 163 391 753

6 312 3 322 2 658 596 861 811 2 543 760 095 1 338 821 103 1 071 056 882

6 540 3 442 2 754 485 575 674 2 356 874 861 1 240 460 453 992 368 363

6 769 3 562 2 850 383 091 884 2 136 078 386 1 124 251 782 899 401 426

6 997 3 683 2 946 301 783 196 1 954 509 395 1 028 689 155 822 951 324

7 225 3 803 3 042 238 232 366 1 818 011 370 956 848 090 765 478 472

7 454 3 923 3 138 187 288 005 1 716 533 964 903 438 928 722 751 143

7 682 4 043 3 235 143 488 425 1 621 698 207 853 525 372 682 820 298

8 367 4 404 3 523 206 488 440 6 191 056 331 3 258 450 700 2 606 760 560

9 583 4 655 3 724 0 3 943 745 515 1 915 700 367 1 532 560 293

10 852 4 655 3 724 0 2 545 315 423 1 091 849 950 873 479 960

11 840 4 655 3 724 0 1 741 960 313 684 887 696 547 910 157

13 265 4 655 3 724 0 2 319 316 298 813 924 508 651 139 607

27 528 4 655 3 724 0 9 098 272 384 1 538 515 839 1 230 812 671

51 350 882 556 108 983 314 416 53 063 143 877 42 450 515 101









61

Príloha 3 Výpočet OB, dane z príjmu a odvodov pre SZČO





priemerný základ dane

počet vymeriavací

základ dane základ dane v navýšený o OB daň z príjmu

subjektov základ

intervale odvody

1 - 8000 43 748 4 000 4 960 55 364 60 324 11 461

8001 - 40000 38 331 24 000 29 757 52 884 82 642 15 702

40001 - 50000 15 091 45 000 55 795 50 280 106 076 20 154

50001 - 60000 16 302 55 000 68 194 49 041 117 235 22 275

60001 - 70000 16 933 65 000 80 593 47 801 128 394 24 395

70001 - 80000 18 467 75 000 92 992 46 561 139 553 26 515

80001 - 90000 29 271 85 000 105 391 45 321 150 712 28 635

90001 - 100000 32 925 95 000 117 790 44 081 161 871 30 755

100001 - 200000 127 681 150 000 185 984 37 262 223 245 42 417

200001 - 300000 44 508 250 000 309 973 24 863 334 835 63 619

300001 - 400000 19 913 350 000 431 935 12 666 444 602 84 474

400001 - 480000 8 818 440 000 541 530 0 541 530 102 891

480001 - 600000 7 816 540 000 658 325 0 658 325 125 082

600001 - 720000 4 460 660 000 778 325 0 778 325 147 882

720001 - 840000 2 983 780 000 898 325 0 898 325 170 682

840001 - 960000 2 122 900 000 1 018 325 0 1 018 325 193 482

960001 - 1080000 1 516 1 020 000 1 138 325 0 1 138 325 216 282

1080001 - 1200000 1 196 1 140 000 1 258 325 0 1 258 325 239 082

1200001 - 1320000 887 1 260 000 1 378 325 0 1 378 325 261 882

1320001 - 1560000 1 269 1 440 000 1 558 325 0 1 558 325 296 082

1560001 - 1680000 495 1 620 000 1 738 325 0 1 738 325 330 282

1680001 - 1800000 408 1 740 000 1 858 325 0 1 858 325 353 082

1800001 - 1920000 345 1 860 000 1 978 325 0 1 978 325 375 882

1920001 - 2040000 327 1 980 000 2 098 325 0 2 098 325 398 682

2040001 - 2160000 261 2 100 000 2 218 325 0 2 218 325 421 482

2160001 - 2400000 469 2 280 000 2 398 325 0 2 398 325 455 682

2400001 - a viac 2 732 76 874 780 76 993 105 0 76 993 105 14 628 690

spolu 439 274







(pokračovanie tabuľky na ďalšej strane)









62

(pokračovanie tabuľky z predchádzajúcej strany)





solidárny zdravotný daň z príjmu solidárny odvod zdravotný odvod

odvod odvod OB spolu spolu spolu spolu

6 032 4 826 2 422 066 179 501 417 065 263 903 719 211 122 975

8 264 6 611 2 027 106 631 601 870 015 316 773 692 253 418 954

10 608 8 486 758 782 882 304 149 466 160 078 666 128 062 933

11 723 9 379 799 459 853 363 120 120 191 115 852 152 892 682

12 839 10 271 809 409 397 413 076 953 217 408 923 173 927 138

13 955 11 164 859 838 616 489 652 544 257 711 865 206 169 492

15 071 12 057 1 326 588 839 838 181 399 441 148 105 352 918 484

16 187 12 950 1 451 368 093 1 012 622 511 532 959 216 426 367 373

22 325 17 860 4 757 602 814 5 415 794 442 2 850 418 127 2 280 334 502

33 484 26 787 1 106 590 162 2 831 542 895 1 490 285 734 1 192 228 587

44 460 35 568 252 227 991 1 682 136 478 885 334 989 708 267 991

55 860 44 688 0 907 290 300 492 573 480 394 058 784

55 860 44 688 0 977 639 256 436 601 760 349 281 408

55 860 44 688 0 659 552 775 249 135 600 199 308 480

55 860 44 688 0 509 143 774 166 630 380 133 304 304

55 860 44 688 0 410 568 354 118 534 920 94 827 936

55 860 44 688 0 327 883 191 84 683 760 67 747 008

55 860 44 688 0 285 941 819 66 808 560 53 446 848

55 860 44 688 0 232 289 146 49 547 820 39 638 256

55 860 44 688 0 375 727 789 70 886 340 56 709 072

55 860 44 688 0 163 489 485 27 650 700 22 120 560

55 860 44 688 0 144 057 370 22 790 880 18 232 704

55 860 44 688 0 129 679 217 19 271 700 15 417 360

55 860 44 688 0 130 368 945 18 266 220 14 612 976

55 860 44 688 0 110 006 747 14 579 460 11 663 568

55 860 44 688 0 213 714 759 26 198 340 20 958 672

55 860 44 688 0 39 965 580 881 152 609 520 122 087 616

16 571 041 458 59 996 497 695 9 623 908 328 7 699 126 663









63

Príloha 4 Sociálne príspevky s krátkodobým prechodným obdobím





počet mesiacov

Príspevok vyplácania tis. Sk 1. rok 2.rok

príspevok pri narodení dieťaťa 6 107 247 107 247

príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodilo viac detí 12 930 930

príspevok na pohreb 12 120 106 120 106

aktivačný príspevok 12 104 257 104 257

príspevok na bývanie 12 62 091 62 091

ochranný príspevok 12 21 420 21 420

sociálne štipendium 6 296 190 296 190

príspevok na prípravu vzdelávania a na vzdelávanie 6 147 103 147 103

príspevok na zamestnanie znevýhodneného uchádzača 12 253 919 253 919

príspevok na absolventskú prax 12 343 382 343 382

príspevok na aktivačnú činnosť 12 828 673 828 673

príspevok na zriadenie chránenej dielne 12 54 798 54 798

príspevok občanovi ZŤP na SZČ 6 21 098 21 098

príspevok na činnosť pracovného asistenta 6 4 684 4 684

príspevok na úhradu nákladov chránenej dielne 12 109 061 109 061

príspevok na zaobstaranie pomôcky 12 103 971 103 971

príspevok na opravu pomôcky 12 4 900 4 900

príspevok na kúpu auta 12 207 237 207 237

príspevok na úpravu bytu 12 215 964 215 964

nemocenské 18 5 146 118 3 430 745 1 715 373

ošetrovné 18 204 288 136 192 68 096

vyrovnávacia dávka tehotným 6 469 469

vdovský dôchodok 24 23 423 898 11 711 949 11 711 949

sirotský dôchodok 12 879 704 879 704

úrazové dávky 12 707 000 707 000

dávka v nezamestnanosti 12 2 473 000 2 473 000

resocializačný príspevok 6 108 108

spolu 35 841 613 22 346 195 13 495 418









64